Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires...

426
Go ogle A propos de ce livre Ceci est une copie numérique d'un ouvrage conservé depuis des générations dans les rayonnages d'une bibliothèque avant d'être numérisé avec précaution par Google dans le cadre d'un projet visant à permettre aux internautes de découvrir l'ensemble du patrimoine littéraire mondial en Ce livre étant relativement ancien, il n'est plus protégé par la loi sur les droits d'auteur et appartient à présent au domaine public. L'expression "appartenir au domaine public" signifie que le livre en question n'a jamais été soumis aux droits d'auteur ou que ses droits légaux sont arrivés à expiration. Les conditions requises pour qu'un livre tombe dans le domaine public peuvent varier d'un pays à l'autre. Les livres libres de droit sont autant de liens avec le passé. Ils sont les témoins de la richesse de notre histoire, de notre patrimoine culturel et de la connaissance humaine et sont trop souvent difficilement accessibles au public. Les notes de bas de page et autres annotations en marge du texte présentes dans le volume original sont reprises dans ce fichier, comme un souvenir du long chemin parcouru par l'ouvrage depuis la maison d'édition en passant par la bibliothèque pour finalement se retrouver entre vos mains. Consignes d'utilisation Google est fier de travailler en partenariat avec des bibliothèques à la numérisation des ouvrages appartenant au domaine public et de les rendre ainsi accessibles à tous. Ces livres sont en effet la propriété de tous et de toutes et nous sommes tout simplement les gardiens de ce patrimoine. Il s'agit toutefois d'un projet coûteux. Par conséquent et en vue de poursuivre la diffusion de ces ressources inépuisables, nous avons pris les dispositions nécessaires afin de prévenir les éventuels abus auxquels pourraient se livrer des sites marchands tiers, notamment en instaurant des contraintes techniques relatives aux requêtes automatisées. Nous vous demandons également de: + Ne pas utiliser les fichiers à des fins commerciales Nous avons conçu le programme Google Recherche de Livres à l'usage des particuliers. Nous vous demandons donc d'utiliser uniquement ces fichiers à des fins personnelles. Ils ne sauraient en effet être employés dans un quelconque but commercial. + Ne pas procéder à des requêtes automatisées N'envoyez aucune requête automatisée quelle qu'elle soit au système Google. Si vous effectuez des recherches concernant les logiciels de traduction, la reconnaissance optique de caractères ou tout autre domaine nécessitant de disposer d'importantes quantités de texte, n'hésitez pas à nous contacter. Nous encourageons pour la réalisation de ce type de travaux l'utilisation des ouvrages et documents appartenant au domaine public et serions heureux de vous être utile. + Ne pas supprimer Vattribution Le filigrane Google contenu dans chaque fichier est indispensable pour informer les internautes de notre projet et leur permettre d'accéder à davantage de documents par l'intermédiaire du Programme Google Recherche de Livres. Ne le supprimez en aucun cas. + Rester dans la légalité Quelle que soit l'utilisation que vous comptez faire des fichiers, n'oubliez pas qu'il est de votre responsabilité de veiller à respecter la loi. Si un ouvrage appartient au domaine public américain, n'en déduisez pas pour autant qu'il en va de même dans les autres pays. La durée légale des droits d'auteur d'un livre varie d'un pays à l'autre. Nous ne sommes donc pas en mesure de répertorier les ouvrages dont l'utilisation est autorisée et ceux dont elle ne l'est pas. Ne croyez pas que le simple fait d'afficher un livre sur Google Recherche de Livres signifie que celui-ci peut être utilisé de quelque façon que ce soit dans le monde entier. La condamnation à laquelle vous vous exposeriez en cas de violation des droits d'auteur peut être sévère. À propos du service Google Recherche de Livres En favorisant la recherche et l'accès à un nombre croissant de livres disponibles dans de nombreuses langues, dont le français, Google souhaite contribuer à promouvoir la diversité culturelle grâce à Google Recherche de Livres. En effet, le Programme Google Recherche de Livres permet aux internautes de découvrir le patrimoine littéraire mondial, tout en aidant les auteurs et les éditeurs à élargir leur public. Vous pouvez effectuer des recherches en ligne dans le texte intégral de cet ouvrage à l'adressenttp : / / b o o k s . q o o q l e . com|

Transcript of Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires...

Page 1: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Go ogle A propos de ce livre

Ceci est une copie numérique d'un ouvrage conservé depuis des générations dans les rayonnages d'une bibliothèque avant d'être numérisé avec précaution par Google dans le cadre d'un projet visant à permettre aux internautes de découvrir l'ensemble du patrimoine littéraire mondial en

Ce livre étant relativement ancien, il n'est plus protégé par la loi sur les droits d'auteur et appartient à présent au domaine public. L'expression "appartenir au domaine public" signifie que le livre en question n'a jamais été soumis aux droits d'auteur ou que ses droits légaux sont arrivés à expiration. Les conditions requises pour qu'un livre tombe dans le domaine public peuvent varier d'un pays à l'autre. Les livres libres de droit sont autant de liens avec le passé. Ils sont les témoins de la richesse de notre histoire, de notre patrimoine culturel et de la connaissance humaine et sont trop souvent difficilement accessibles au public. Les notes de bas de page et autres annotations en marge du texte présentes dans le volume original sont reprises dans ce fichier, comme un souvenir du long chemin parcouru par l'ouvrage depuis la maison d'édition en passant par la bibliothèque pour finalement se retrouver entre vos mains.

Consignes d'utilisation

Google est fier de travailler en partenariat avec des bibliothèques à la numérisation des ouvrages appartenant au domaine public et de les rendre ainsi accessibles à tous. Ces livres sont en effet la propriété de tous et de toutes et nous sommes tout simplement les gardiens de ce patrimoine. Il s'agit toutefois d'un projet coûteux. Par conséquent et en vue de poursuivre la diffusion de ces ressources inépuisables, nous avons pris les dispositions nécessaires afin de prévenir les éventuels abus auxquels pourraient se livrer des sites marchands tiers, notamment en instaurant des contraintes techniques relatives aux requêtes automatisées. Nous vous demandons également de:

+ Ne pas utiliser les fichiers à des fins commerciales Nous avons conçu le programme Google Recherche de Livres à l'usage des particuliers. Nous vous demandons donc d'utiliser uniquement ces fichiers à des fins personnelles. Ils ne sauraient en effet être employés dans un quelconque but commercial.

+ Ne pas procéder à des requêtes automatisées N'envoyez aucune requête automatisée quelle qu'elle soit au système Google. Si vous effectuez des recherches concernant les logiciels de traduction, la reconnaissance optique de caractères ou tout autre domaine nécessitant de disposer d'importantes quantités de texte, n'hésitez pas à nous contacter. Nous encourageons pour la réalisation de ce type de travaux l'utilisation des ouvrages et documents appartenant au domaine public et serions heureux de vous être utile.

+ Ne pas supprimer Vattribution Le filigrane Google contenu dans chaque fichier est indispensable pour informer les internautes de notre projet et leur permettre d'accéder à davantage de documents par l'intermédiaire du Programme Google Recherche de Livres. Ne le supprimez en aucun cas.

+ Rester dans la légalité Quelle que soit l'utilisation que vous comptez faire des fichiers, n'oubliez pas qu'il est de votre responsabilité de veiller à respecter la loi. Si un ouvrage appartient au domaine public américain, n'en déduisez pas pour autant qu'il en va de même dans les autres pays. La durée légale des droits d'auteur d'un livre varie d'un pays à l'autre. Nous ne sommes donc pas en mesure de répertorier les ouvrages dont l'utilisation est autorisée et ceux dont elle ne l'est pas. Ne croyez pas que le simple fait d'afficher un livre sur Google Recherche de Livres signifie que celui-ci peut être utilisé de quelque façon que ce soit dans le monde entier. La condamnation à laquelle vous vous exposeriez en cas de violation des droits d'auteur peut être sévère.

À propos du service Google Recherche de Livres

En favorisant la recherche et l'accès à un nombre croissant de livres disponibles dans de nombreuses langues, dont le français, Google souhaite contribuer à promouvoir la diversité culturelle grâce à Google Recherche de Livres. En effet, le Programme Google Recherche de Livres permet aux internautes de découvrir le patrimoine littéraire mondial, tout en aidant les auteurs et les éditeurs à élargir leur public. Vous pouvez effectuer des recherches en ligne dans le texte intégral de cet ouvrage à l ' ad ressen t tp : / / b o o k s . q o o q l e . com|

Page 2: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Go ogle This is a digital copy of a book that was preserved for générations on library shelves before it was carefully scanned by Google as part of a project to make the world's books discoverable online. It has survived long enough for the copyright to expire and the book to enter the public domain. A public domain book is one that was never subject to copyright or whose légal copyright term has expired. Whether a book is in the public domain may vary country to country. Public domain books are our gateways to the past, representing a wealth of history, culture and knowledge that's often difficult to discover. Marks, notations and other marginalia present in the original volume will appear in this file - a reminder of this book's long journey from the publisher to a library and finally to y ou.

Usage guidelines

Google is proud to partner with libraries to digitize public domain materials and make them widely accessible. Public domain books belong to the public and we are merely their custodians. Nevertheless, this work is expensive, so in order to keep providing this resource, we have taken steps to prevent abuse by commercial parties, including placing technical restrictions on automated querying. We also ask that y ou:

+ Make non-commercial use of the files We designed Google Book Search for use by individuals, and we request that you use these files for Personal, non-commercial purposes.

+ Refrain from automated querying Do not send automated queries of any sort to Google's system: If you are conducting research on machine translation, optical character récognition or other areas where access to a large amount of text is helpful, please contact us. We encourage the use of public domain materials for these purposes and may be able to help.

+ Maintain attribution The Google "watermark" you see on each file is essential for informing people about this project and helping them find additional materials through Google Book Search. Please do not remove it.

+ Keep it légal Whatever your use, remember that you are responsible for ensuring that what you are doing is légal. Do not assume that just because we believe a book is in the public domain for users in the United States, that the work is also in the public domain for users in other countries. Whether a book is still in copyright varies from country to country, and we can't offer guidance on whether any specific use of any specific book is allowed. Please do not assume that a book's appearance in Google Book Search means it can be used in any manner any where in the world. Copyright infringement liability can be quite severe.

About Google Book Search

Google's mission is to organize the world's information and to make it universally accessible and useful. Google Book Search helps readers discover the world's books while helping authors and publishers reach new audiences. You can search through the full text of this book on the web a t f h t t p : / / b o o k s . g o o g l e . com/

Page 3: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

l ' ig i t ized by Google

Page 4: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

'i< litiz- d by Google

Page 5: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

'igitize-d by Google

Page 6: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

L'igitize-d by Google

Page 7: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

voa

FRANÇAIS

iz d by Google

Page 8: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

1 >K litiz' 'J by Google

Page 9: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

v o c r

FRANÇAIS

P A R L E S MISSION

& T u s a g e

Qtl APPUE>

A. I

T A Î IMPRIMERIE DE

Djo i t i zad by G o o g l e

Page 10: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

J

o

ABRÉVIATIONS.

>o>S oo

a. Adjectif. ad. Adverbe. ar. Article. as. Adjectif substantif. c. Conjonction. i. Interjection. p. Participe. pn. Pronom. pr. Préposition. s/". Substantif féminin. sm. Substantif masculin. va. Verbe actif. tri. Verbe impersonnel. vn. Verbe neutre. vp. Verbe pronominal. — Remplace le mot qui vient d"être énoncé.

:*v » C0UFGF LIBRW - * )F SANTA EULAUA

J.iLLECTION 8IFT OF

a STETSON, Jr, Jhin.13, ® i r

]itiz«td by Google

Page 11: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

V O O A B T J L A I R E

FRANÇAIS -MALGACHE.

A baissé ment, sm. Abaisser, va. s' Abaisser, vp. Abalourdir, va. Abandon, sm. à F Abandon, ad. Abandonnement, sm. Abandonner, va, s'Abandonner, vp. Abasourdir, va. Abatage, abattage, sm. Abâtardir, va. s' Abâtardir, vp. Abâtardissement, sm. A bâtis, Abattis, sm. Abat-jour , sm. Abattement, sm. Abattoir, sm. Abattre, va. s'Abattre, vp. Abat-vent, sm. Abat-voix, sm. Abbaye, s f . Abbé, sm. Abbesse, sf \ Abcès, s m. Abdication, s f . Abdiquer , va. Abdomen, sm. Abdominal, a. Abécédaire, sm. Abecquer t va. Abeille, s f . Aberration, s f . Abêtir, va. s' Abêtir, vp. AbbocetAb hac, ad. Abhorrer, va. Abîme , sm.

Fanetrena, fietrena. Manetry, manongana , mampidina. Mietry , manetry tena , maniva tena. Manadala, mahavesa-tsaina. Famoizana, famelana, fandaozana. Mosalahy. Famelana, famoizana, fandaozana. Mahafoy, mamoy, mandao, mamela. Manolotr* aina, mamoy fo. Maharenina, mahatalanjona, man-Fikapana , fandavoana. [ drera-po. Manova karazana, manala hasina. Mihiaratsy, mihiahafa. Fihiaratsiana, fiovan-ko hafa. Zavatra maro nalavo. Famorian-java, fitarihan-kazavana. Hahosana, harerahana. Tokotany famonoan'omby. Mamotraka, mandrava,mandrera-po. Mianjera, midaboboka, mipaoka. Fiaro rivotra. Fanindri-feo, tatao ny fitorian-teny. Trano ny relijiozy. Lehibe ny reiijiozy lahy. Lehibe ny relijiozy vavy. Vay. Fahafoizana, fanoavana. Mahafoy, manoa. Kibo. An-dohavaniana. Alifabety, fiana Mamaham-boroi Reni-tantely. Fivilian-tsaina, Manadala. Mihiadala. Mosalahy, tsy m Mankahala. Tevana.

, tiz j by Google

Page 12: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

<>

Abîmer, va. $ Abîmer, vp. Abject, a. Objection , sf Abjuration, sf Abjurer, va/ Ablation, sf. Ablution, s f . Abnégation, s f . Aboi, Aboiement, sm. Aboli, p. Abolir, va. s'Abolir, vp. Abolissement, sm. ) Abolition, s f . } Abominable, a. Abominablement, ad. Abomination, sf Abondamment, ad. Abondance, s f . Abondant, ay Abonder, vn. Abonnement, sm. Abonner, va. * Abonner, vp. Abord, sm. d' Abord , de prime )

Abord , ad. ) Abordable, a. Abordage, sm. Aborder, va. Aborigène, as. Abortif, a. Abouchement, sm. Aboucher, va. s'Aboucher, vp. About, sm, Abouter, va. Aboutir, vn. Aboutissant, a. Aboutissants, sm. \ b ovo, ad. Aboyer, vn. Aboyeur , sm. Abrégé, sm. Abrègement, sm. Abréger, va. A breuvage, sm. Abreuver, va. Abreuvoir, sm.

ABR M and ra va, manimba. Misitrika, slmba, very, le voua. Vetaveta, tsinontsinona. Havetavetana, faniván-tena. Fialana, fandavana. Mandá, manary. Fanalana. Fanasana , fanozana, fandiovana. Fandavan-tena , tsy fanaranan'aina, Voy<5. Najanona. Manala , mandrava , ma mono, Mitsahatra, mijanona. Faudravana, fampijanonana. Ratsy dia ratsy, vetaveta. Ratsy indrindra. Fa havetavetana , antsontsany. Be dia be. Habetsahana, habe, fie, diso vala. Manana be , diso vala. Sara, karama. Manisy fetr' andro. Mifaneky, manarama. Fanatonana. Aloha. Azo batonina. Fifandonana, figaonana, fanatonana. Manatona, mitody. Zana-tany, tompo-ntany. Lamóka , loly t tsy tonga volana. Fihaonana , iiresàhana , fampihao-Mampihaona. [nana, Mifanatona, mihaona. Tohy, iitohizana, Manohy. Mipaka , tnikasika , mahatakatra. Mipaka. Ny manodidina. Hatr* amy ny fotony,— niandoba' ny. Mivovó. Mpivovó, mpiboahoa. Ventin-teny, nafohizina, nakelezina. Fanafohizana. Manafohy. Fampisotroana. Mampisotro. Dobo fampisotroana^

l ' ig i t ized by G o o g l e

Page 13: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Abréviatif, a. Abréviation, s f . Abri, s m. Abriter, va. Abrogation , s f . Abroger, va. Abrupt, a. ex Abrupto, ad. Abrutir ? va. s'Abrutir, vp. Abrutissant, a. Abrutissement, sm. Absence, s f . Absent, a. s'Absenter, vp. Absinthe, s f . Absinthe, a. Absolu, a. Absolument, ad. Absolution , s f . Absolutisme > sm. Absorbant, a. Absorber, va. Absorption , s f . Absoudre, va. Absoute, s f . s* Abstenir, vp. Abstention, s f . Abstinence, sf Abstraction, sf Abstractivement, ad. Abstraire, va. Abstrait, a. Abstrus, a. Absurde, a. Absurdement, ad. Absurdité, sf Abus, sm. Abuser, vu. sJ Abuser, vp. Abuseur, sm. Abusif, a. Abusivement, ad. Académicien, sm. Académie, s f . Académique, a. Académiquement > ad. Acajou, sm. Acanthe , sf.

ACA 7 Manafohy. Fanafohizana. Aloka, fialofana, fiarovana. Manaloka , miaro. Fanafoanana, fandrarana. Manala, manesotra. Mideza. Tampoka. Manadala, mahavery saina. Mihiadala, mihiabiby. Mahadala, mahabiby. Hadalana , iihiabibiana Halavirana , tsy fana tr eh an a. Tsy co. Miala, mandeha. Laposenty. Misy fofon-daposenty. Lehibe indrindra, mandidv tokana. Manontolo, tokoa , indrindra» Famotsorana, fanafahana. Hery 9etra. Mifoka , mahalany. Mandritra, mifoka, mandany, Fifohana, fiteleinana. Mamotsotra, manafaka. Fivavahana ho any ny maty. Mifady. Fifadiana, fandatana. Fifadiana. Fanalana. Am-panokanana. Manokana , mampisara-kevitra. Saro-pantarina, variana. Tsy taka-tsaina , tsy loa-body. Tsy mety, fotsy Tsy amy ny iza Hevi-potsy, red Fanao diso, mi Manary foana, i Diso hevitra. Mpamitaka, mp Tsy mahitsy, ts Tsy an-drariny, An' isa ny acade Fivorian'olona i Momba ny acad Araky ny acadè Karazan-kazo m Àriaran* ahiîra.

f X ,itiz ,j by G o o g l e

Page 14: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

10 Accuser, va. s'Accuser, vp. Acérain, a. Acerbe, a. Acerbité, sf Acéré, a. Acérer, va. Acétate, sm. Acété, a. Acéteux , a. Acétique, a. Achalandage, sm. Achalander, va. Acharnement, sm. Acharner, va, s'Acharner, vp. Achat, sm. Acheminement, sm. Acheminer, va. s'Acheminer, vp. Acheter, va. Acheteur, sm. Achèvement, sm. Achever, va. Achoppement, sm. Achromatique, a. Acide, as. Acidifèfe, a. Acidifiable, a. Acidification, sf Acidifier, va. Acidité, sf Acidulé, a. Aciduier, va. Acier, sm. Aciérer, va. Aciérie, s f . Acolyte, sm. A-compte, sm. Aconit, sm. Acoquiner , va. s'Acoquiner, vp. Acoustique, sf Acquéreur, sm. Acquérir, va. Acquêt, sm. Acquiescement, sm. Acquiescer, vn. Acquis, sm. Acquisition , sf.

ACQ Miainpangà. Miampanga tena, inifampiampangà. Manahaka ny tsý. [siaka. Mangananganana, maharikivy, ma* Fangananganana, faharikiviana. Misy tsý, maranitra. Manisy tsý, mandranitra. Avy amy ny acide acétique. Fia maharikivy. Maharikivy. Ny sedra ny vinaingîtra.

; Laza ny varotra , mpividy. Mankalaza varotra. Afonafona, ditra. Mahatezitra, mamporisika. Mimokitra. Fividianana. Fandelia na na, fiaingiana, fanatonana. Mampandroso. Mandeha , miainga, manatona. Mividy. Mpividy. Fahavilanà. Mamita , mahatody, mandany. Fanafintohinana. Tsy manely hazavana. Maharikivy, handatra, sedra. Misy sedra. Azo atao sedra. Fahatongavana ho sedra. Mahatonga ho sendra. Faharikiviana, ny mahasedra. Misy sedra kely. Manisy sedra kely. Tsý. Manisy tsy. Fanaovan-tsý. Akolity, namana, mpanaraka. Zara ntrosa, lefilany. Akonity, ahitra misy poizina. Mitaona, mandrekireky. Mihiazatra, mirekireky. Ny amy ny feo njavatra. Mpahazo, mpividy. Mahazo. Ny azo, ny hary. Fanekena, fankasitrabana, fianlnana. Maneky, mankasitraka. Fahaizana efà azo. Fabazoana, iz3y azo.

,itizby Google

Page 15: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Àcquil, sm. Acquittement, sm. Acquitter, va. Acre, a. Acreté, s f . Acrimonie , sf. Acrimonieux , a. Acrobate, jw. Acte , î/w. Acteur, sm. Actif, sm. Actif, a. Action , sf. Actionnaire, s m. Actionner, va» Activement, ad. Activer, va. Activité, s f . Actualité, s f . Actuel, a. Actuellement, ad. Acuité , sf Adage, sm. Adaptation , sf Adapter, va. Addition, s f . Additionnel, a. Additionner, va. Adepte , sm. Adhérence, sf Adhérent, a. Adhérer , va. Adhésion , s f . Adieu , ad. Adjacent, a. Adjectif, sm. Adjectivement, ad. Adjoindre, va. Adjoint, sm. Adjonction , sf Adjudant, sm. Adjudicataire, sm. Adjudicateur , sm. Adjudication , sf Adjuger, va. s'Adjuger, vp. Adjuration , sf Adjurer, va. Ad libitum , ad. Admettre, va,

ADM 11 Fanafahûii-trosâ. Fanafahana. Manefa, mamotsotra. Maharikivy, olona saro-po. Fangidiana. Fangidiana, hasiahana. Mangidy, masiaka. Mpandihy ambony ny mahazaka. Atao, asa. Mpanao lanonana, mpilanona. Ny fananana. Mavitrika , malaky. Atao, fanao. Mpandoa vola hatao varotra, Miady. Faingana, fatratra. Mampalaky, manafaingana. Hafainganana. Ny ankehitriny. Atao ankehitriny. Ankehitriny, amy ny izao. Haranilana. Oha-bolana, hai-nteny. [trohana. Fahametezana, famboarana, fampika-Mahaniety, mampihaona, mampika-Fampikambanana, adisanina. [troka. Amby ny , fanampy ny. Manisa , manakambana. Mpianatra zava-iniafina. Fireketana , fahaditiana. Mirekilra, mahadity. Mirekitra, maueky. Fanekena, fikambanana, fireketana. Veloma. Akeky, anila. Teny milaza ny foi Toy ny adjectif Manakambana, ma Lefitra, solo ny n Fikambanana, fan; Lefitra. Izay tolorana. Mpanolotra , mpa Fanolorana , fano Manolotra, manom Maka , mandray. Fandroahan-demc Mandidy amy ny Aráky izay tiana , Mandray , manek

l ' ig i t ized by G o o g l e

Page 16: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

12 Administrateur, sm. Administratif, a. Administration, sf. Administrativement, ad. Administré, sm. Administrer, va. Admirable, a. Admirablement, ad. Admirateur, sm. Admiratif, a. Admiration, sf Admirer, va. Admissibilité , s f . Admissible, a. Admission , s f . Admonéter, na ) Admonester, va. ) Admonition f na ) Admonestation , s f . ) Adolescence, sf Adolescent, as. Adonis, s m. Adoniser, va. ê' Adonner, vp. Adopter, va. A d o p l i f , a. %

Adoption , s f . Adorable , a. Adorablement, ad. Adorateur, sm. Adoration, sf Adorer, va. Adosser, va. Adoucir, va. Adoucissant, a. Adoucissemént, s m. Ad rem , ad. Adresse, sf Adresser, va. s'Adresser, vp. Adroit, a. Adroitement, ad. Adulateur, sm. Adulation, sf Aduler, va. Adulte, as. Adultère, sm. Adultérin, a. Advenir, vn. Adverbe, sm.

A DV

Mpitandrina, m pi tondra raharaha. Momba ny administration. Fifehezana, fitondran-draharaha. Araky ny didy ny administration. Feby. Manapaka , mitandrina, mifehy. Mahagaga, mahatalanjona. Tsara dia tsara. Mpidera , mpitalanjona , mpigaga. Milaza fahagagana. Fabatalanjonana. Migaga, talanjona. Tiy ahazoa'ny ho raisina. Tsara ho raisina, azo ekena. Fandraisana, fanekena. Mananatra, mandrara.

Fananarana. Fahatanorana. Zatovo. Tovolahy mpihaingo. Mampihaingohaingo. Miasa, mametak' aina. Manangan-jaza. INatsangana. Fananganan-jaza. Ivavahana. Tsara dia tsara. Mpidera , mpivavaka. Fiderana, fivavahana, fitsaohana an7

Mivavaka, mitsaoka. [And , ra. Manankina. ilahamamy, manamora. Mankalemy, maliaketraka , mampi~ Fankamamiana. [tony. An-drariny. Fahaizan-javatra, sonia ntaratasy. Mampitondra'. Mankany, miteny. Mahitsy tanana, inabay, mailaka. An-kahaizana. Mpandoka , mpideradera. Doka , deradera , robo. Mandoka , mideradcra, m and robo. Olon-dchibe. f vndy n'olona. Manambady ka mijançajanga, mpaka Zazasary, zana-dranitra. Sendra avy. Tenv a>osoka, fanampy ny verbe.

l ' i g i t i z e d by Google

Page 17: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Adverbial, a. Adverbialement, ad. Adversaire, sm. Adverse, a. Adversité, s f . Aérage, sm. Aéré, a. Aérer, va. Aérien, a, Aérifère, a. Aériforme, a. Aérolithe, sm. Aéronaule, .sm. Aérostat, sm. Affabilité, s f . Affable, a. Affablement, ad. Affadir, va. Affadissement, sm. Affaiblir, va. Affaiblissant, a. Affaiblissement, sm. Affaire, s f . Affaire , a. Affaissement, sm. Affaisser, va. s'Affaisser, vp. Affamé, as. Affamer, va. Affectation , sf Affecter, va. Affectif, a. Affection , s f . Affectionner, va. Affectueusement, ad. Affectueux, a. Affermer, va. Affermir, va. Affermissement, sm. Affiche, s f . Afficher, va. s'Afficher, vp. Afficheur, sm. Affidé, a. Affiler, va. Affiliation , sf Affilié, a. Affilier, va. Affinage , sm. Affiner, va.

AIT 13 Toy ny adverbe. Toy ny adverbe. Fahavalo, mpanohitra, rafy. Manohitra , andaniny. Fahoriana, fabafadiranovana. Fa m pid i ra n ~dr i vot ra. Misy rivotra. Ma rapidi- drivotra. Momoa ny rivotra. Mitari-driVotra. Manahaka ny rivotra. f ny lanitra. Tai-nkintana, vato latsaka avjy amy Olona misondrotra analy balona. Balona. Halcmem -panahy. Malemi-fanahy , mahavatra. An-kamorana , am-pitiavana. Manatsatso. Fahalcfena. Mandreraka , mampahosa. Mankaleiny. Faharerahana, famolahana. Raharaha , kabary. 6e raharaha. Fietrena, filetsena. Manetry , manindry, m an Je tsy. Miletsy , mietry , mitambotsotra. Maty noana. Mahafaty mosary. [traingerana. Fireharehana, fiavonavona na, fiaingi-Mahalahelo, mampangoraka. Mahatehotia. Fitiavana. Tia, miraiki-pitia. Am-pitiavana. Tia. Manofa, manakarama, manarama. Manamafy, mankahery. Fahatanjahana, famatrarana. Peta-taratasy. Mameta-taratasy. Mampidera tena. Mpameta-tarc Mahatoky, n Mandranitra. Fanakambana Voa kambana Manakamban; Fandiovana. Mandio.

r. gìtiz d by Google

Page 18: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

1 í s' Aftiucr , vp. Affinerie, s f . Affineur, sm. Affinité, sf Affinoir * sm. Affinnatif, a. Affirmation , sf Affirmative , sf Affirmativement, ad. Affirmer * va. Affleurer, va. Affliction, sf Affligeant, a. Affliger, va. s'Affliger, vp. Affluence, s f . Affluent, sm. Affluer, vn, Affoler, va. s' Affoler, vp. Affourager, va. s'Affourager, vp, Affranchi, as. Affranchir, va. Affranchissement, sm. Affrètement $ sm. Affréter, va. Affréteur, sm. Affreusement, ad. Affreux, a. Affriander, va. s'Affriander, vp. Affrioler, va. Affront, sm. Affronter, va. Affublemcnt, sm. Affubler, va. Affût, sm. Affûtage, sm* Affûter, va. Afin de, afin que , c. A fortiori, ad. Afrique, sf Agaçant, a. Agacement, sm. Agacer, va. Agacerie, sf Agape * & Agate, sf. Age , sm.

AGI. Mihiadio. Fandiovanu. Mpandio. Fihavanana. Fanoran-drongony , fa nora na Manamarina , mahato. Fiantohana, filazana. ïeny milaza, mahato. Milaza eny, maneky. Miantoka, milaza. Mampitovy tantana. Fahoriana, alahelo. Mampalahelo , mampangirifìry. Mampahory , mampalahelo. Malahelo, mitomany. Habetsahana, filanonana. Vinani-ndrano. Mirohitra , mifanizina , mibosesika , Manadala. [mifotroatra. Mati-mpitia. Mampininam-biby. Mamory vilona. Afaka, voa tso-drano, voa votsotra. Mandefa, mamotsotra. Fariafahana , tso-drano. Failakaraman-tsambo* Manakarama sambo. Mpanakarama sambo. Mahataliotra , loza, ratsy loatra. Mahatahotra , ratsy dia ratsy. Mitaona , mahazatra. Mierin-kanina. Mitaona, manangoly. Fanesoana, teny maliamènatra, latsa. Mankahátra, manobitra, sahy man-Fitafian-d ratsy. [ deha. Màmpitafy ratsy. Kodiaran-tafondro, fanitrihana. Fandranitana. Mandranitra, manasa. Mba. Mainkia. Afrika. Mahadilo , mahadiky. Fahadilovana , fahasosorana. Mihatsy, mahadilo. Fihatsiana, Iiakasikasiana. Fihinanany ny Kristiana talolia. Vato soa menamena. Tanna 5 andro,

,git i26d by Google

Page 19: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

rtgWIW 5 V • Agencement, sm. Agencer, va. Agenda , sm. s* Agenouiller, vp, Agenouilloir, sm. Agent, sm. Agglomération, s f . Agglomérer, va. Agglutination, s f . Agglutiner, va. Aggravant, a. Aggravation, sf. Aggraver, va. Agile, a. Agilement, ad. Agilité, sf Agio, sm. Agiotage, sm. Agioter, vn. Agioteur, sm. Agir, vn. Agissant, a. Agitateur, sm« Agitation, s f . Agiter, va. Agneau, sm. Agnelet, sm. Agonie, sf Agonisant, as. Agoniser, vn. Agrafe, sf Agrafer, va. Agraire, a. Agrandir, va. s' Agrandir, <p. Agrandissement, sm. Agréable, a. Agréablement, 'ad. Agréer, va. Agrégat, sm. Agrégation, s f . Agréger, va. Agrément, sm. Agrès, sm. Agresseur, sm. Agressif, a. Agression , s f . Agreste, a. '

AGK 1 j

Anti-panaby » tratrantitra. Raharaha ny mpisolo. Famboarana, fandrindrant. Mamboatra,mandrindra,mandrongo. Taratasy kely fitadidiana. Mandohalika.

*Fandohalihana. Solo, iraka, maso-ivoho, andrianjaho-Fanangonana, famoriana. [noany. Mamory, manangona< Fanambárana, firaisana. Manambatra, mampiray. Mahabe, mauindry, mandentiká. Fankavesarana, fahabiaxana, fanden-Mabavesatra, mabasarotra* [tehana, Mavitrika. Malaky , mailaka , faingana. Halakiana , hamailahana , hafainga-Sanda-mbola. [ nana. Fivarotam-bola n> Andriana. Mivaro-bola n* Andriana. Mpivaro-bola n'Andriana. Manao. ftlanao. Mpandrendri-bahoaka. Fihetsehana , hofokofoka. Manetsika , manofokofoka. Zanak'ondry. Zanak' ondry kely. Fialan' aina. Miadi-aina, miaF aina. Mial'aina. Handrotra , zaigrafy. Mangavitra, mandrekitra. Amy rty saha. Manitatra, manalebibe. Mitatra, mibialehibe. Fanitarana. Mahafinaiitra. Mahaiinaritra. Mankasitraka. Fitambarana, fivoriana. Fikambanana. Mampiditra, manakambana. Faharavoana, fankasitrahana-Vorongo-ntsambo. Mpibatsy, mpitarik' ady. Mila ady, mil'akisa. Filan' aay. Tsy hendry , valavala, maraorao.

i ig i t izcd by Google

Page 20: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

1H Agricole, tf. Agriculteur , sm. Agriculture, s f . s' Agriffer, Agripper, va. Agronome, sm. Agronomie, sf Agronomique, a. Agrouper, va. s'Agrouper , vp. Aguerrir, ptf. être aux Aguets. Ah! i. Aheurtement, sm, s* Aheurter, vp, Ahi ! i. Ahurir, va. Aide, sf sm. Aide-de-camp, sm. Aide-major, sm. Aider , va. s'Aider, vp. Aïe! i. Aïeul, sm. Aigle, sm. Aiglon ^ sm. Aigre, a. Aigrelet, a. Aigrement, ad. Aigret, a. Aigrette, sf Aigretté, a. Aigreur, sf Aigrir, va. Aigu, a. Aîguade, sf Aiguière, sf Aiguille, s f . Aiguillée , sf Aiguilletier, sm» Aiguillette, sf Aiguillier, s m. Aiguillon, sm. Aiguillonner, va. Aiguisement, sm. Aiguiser, va. Ail, sm. Aile, s f . Ailé, a.

Ail.

Momba ny saba ny voty. Mpambolý. Fiasan-tany. '[kitra, Mamahatra , mandrangotra, mami-JMandraoka, mandrom baka. Mpahay ny fomba ny fambolena. Fahaizan* ny fomba ny fambolena. Momba ny agronomie. * Mamory, manangona. Mirory, miangona. Mahazatra liiady. Miandry , mamitsaka hisakana. Endrey ! adre ! akory 'zay ! Di-doha , kiry, kiribiby, Mikiry, mikiribiby. Indrisy ! Mahavery saîna. Fitahiana , mpanampv. Deka. Lefitry ny major. Manainpy , mamonjy. Mifampitahy , mifanampy. Dre ! dre I dre l Kay be. Voromabery. Za n a-boromahery. Maharikivy. Maharikivy, bandatrandatra, manga-Tsy am-piantrana. [nanganana. Mahadilo, maharikivy. Anaram-borona, sanga. Misanga. Lolompo, tsy fiantrana* Mampaharikivy, mahatezitra. Maranitra. Fitehlrizan-drano an-tsambo. Tavi-ndrano, Fanjaitra. Tapa-kofehy amy ny fanjaitra* Mpanao aiguillettes. Kofehy, hena-mborona. Trano-mpanjaitra, mpanao fanjaitra. Tsindrona. Manindrona, mamporisika» Fandranîtana, fanasana. Mandranitra, manasa. Tongolo gasy. Elatra. Manana elatra.

fitizsd by Google

Page 21: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

17 Àiteron, sm. Ailladc , s f . Ailleurs , ad. d'Ailleurs , ad. Aimable j a. Aimant, sm. Aimant, a. Aimantation, sf. Aimanter, va. Aimer, va. Aine > s f . Aîné , sm. Aînesse, sf Ainsi ^ ad. Ainsi que , c. Ainsi soit-il, ad. Air, sm. avoir I' Air. Airain , sm. Aire, s f . Ais, sm. Aisance, s f . Aise, s f . à F Aise , ad. mal à son Aise , ad> Aise, a. Aisé, a. Aisément, ad. Aisselle, s f . Ajournement, s m. Ajourner, va. Ajoutage, sm. Ajouter, va. Ajustement, sm. Ajuster, va. Ajusteur, sm. Ajustoir, sm. Ajutage, sm. Alambic, sm. passer à V AlambiCi Alambiquer, va. Alanguir, va. s' Alanguir , vp. Alarmant, a, Alarme, s f . Alarmer, va. Alarmiste, sm. Albâtre, sm. Albinos, sm. Album, sm.

Tendro n'elatrâ. Lasaosy misv tongolo gasy. An-kafa , anihoany, an-tany hafa. Raha tsy izany aza , sadv. Mahateliotia. Andriam-by. Tia, miantra. Fanisianaandriam-by, famindrana—. Manisy andriam-by, mamindra—. Tia. Taita. Zoky. Fizokiana. Toy izany , ary dia. Sy , tahâka. Aoka ho tanteraka izany. Rivotra , bika , tonon-kira. Misary, miendrika. Varahi-maitso. Famoloana. Hazo fisaka matevina. Fiadanana , faliamailahana. Tsi-fahaterena , harena , hafaliana. Miadana , malalaka. An-driran-defona. Faly. r ka. Moramora , mandri-fa-izay, malala-Mora , an-kamorana. Helika. Fanemoran andro. [ nalavitra. Mangatak' andro, mânemotra, ma-Fanohizana, fónosohana. Manoby, manampy. Famboarana, fandri Mandahatra , m a m pi Mpamboatra , mpani Mizána fanamarinam Loha ny fantson-dra Lalambika > fitaneha TNlitanika, manasitily Mandio, mankahery. Maliareraka, mainp: Mihiareraka, mihiao Mahatahotra , malia Tahotra , liatairana ! Mahataitra, mampit Mpampitaitra. Alibatra, anaram-ba Bobo. Taratasv fanangonar

3itiz dby Google

Page 22: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

18 Albumine , s f . Albumineux, a. Alcali, sm. Alcalin, a. Alcaliser, va. Alcliimie , sf Alchimique, a. Alcliimiste, sm. Alcool, Alcoliol, sm. Alcoolique, a. Alcooliser, va. Alcôve, sf Aléatoire, a. Alêne, sf AÎêné , a. Alênier, sm. Alentour, ad. Alentours, s/?j. Alerte, sf Alerte, a. Alerte ! i. Algèbre, sf Algébrique, a. Algébriquement, ad. Algébriste, sm. Algue, sf Alibi, sm. Aliboron, sm. Alidade, sf. Aliénabilité, sf Aliénable, a. Aliénation, sf. Aliéné, a. Aliéner, va. Alignement, sm. Aligner, va. Aliment, sm. Alimentaire, a. Alimentation , sf Alimenter, va. Alimenteux, a, Alinéa , sm. Aliquante, a. Aliquote , a. Aliter, va. Alizé, Alisé , a. Allaitement, sm. Allaiter, va. Allant, as. les Allants, sm.

AÍ.L

Tapotsy n'a ton y. M itéraka albumine. Alikaly. Manahaka ny alikaly. Mahatonga ho alikaly. Fanovana ny fomba-n java Ira. Momba ny alchimie. Mpaliay alchimie. Alikola, toaka maliery, loba-toakav Misy alikola. Mampiliaro alikola. Efi-pandriana. Sendrasendra. Haolo, fandoaliana. Marani-doha. Mpanao liaolo^ Manodidina. Ny tany manodidina. Hataliorana, hatairana. Mavitrika, mazoto,haingankaingana. Mitsangána ! mitandrema ! A1 izebra, anaram-pan isana. Momba ny algèbre. Araky ny algèbre. Mpahay algèbre. Ahi-drano. An-kafa. IMpieboebo, mpitoliatoha, hendry tsy Fitsipihan-joro. [azo ho zavatra. Ny ahazoa'ny afindra. Azo afindra. Famindrana, fandafosana, liadalana. Adala saina. Mamindra , manadala. Fandaharana , filabarana. Mandahatra , mandamina. Hanina. Momba ny lianina , Gliinana. Famalianàna. Mamaliana, manome lianina. Mahavoky. Alinéa , toko-ntsoratra, paragrafv. Tsy an-tsahala. An-tsabala. Marnpandrv. Mazána. Fampinonoana. Mampinono. Mpandeha , mandelia. Ny mpandalo.

ig i t izbd by G 0 0 g l e

Page 23: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

ALP Àllèchemcnt, sm. Allécher, va. Allée, s f . Allées et venues , s f . Allégation , s f . Allégement, sm. Alléger, va. Allégir, va. Allégorie , s f . Allégorique, a. Allégoriquement, ad. Allégoriste, sm. Allègre , a. Allègrement, ad. Allégresse, t f . ^ Alléguer, va. Alléluia, sm. Aller, vn. s' en Aller, vp. le pis-Aller, sm. Alliage, sm. Alliance, sf. Allié, a. Allier, va. s' Allier, vp. Allocation, s f . Allocution , s f . Allonge , s f . Allongement, sm. Allonger, va. Allouer, va. Allumer, va. Allumette, sf. Allumettier, s m. Allumeur, sm. Allure, sf. Allusion , sf. Alluvial, Alluvien , a. Alluvion , sf. Almanach , sm. Aloès, s7?i> A loi, sm. Alors, ad. Alouette, <f. Alourdir, va. Aloyau, sm. Alpha, sm. Alphabet, sm. Alphabétique, a. Alphabétiquement, ad,

Fitaomann. Miiaona. Alelia , lalana anaty zariday. Pelipelika , fivoivoizana. Fanambarána, filazana. Fankaivanana , fanamaivanana. Manamaivana. IWanakely, manamaivana. Fanoharana, oha-teny. Misy allégorie. Ain-panoharana. Mpahay allégorie. Be aina , zinjina, rnavitribitrika* An-kafaliana. Hafaliam-be. Milaza. Derao Andriamanitra. Mandeha. Miainga , mandeha , lasa. Filana raha tsy mahita. Metaly voa haro. Fifanarahana , fihavanana. Havana , sakaiza. Mampiliaro, mampihavana. Miharo, mikambana, mihavana. Tsindry vola. Kabary. Fanohizana. Fanitarana. Manalava , manitatra; Manome, manolotra. Mandrehitra. Afokasoka. Mpanao afokasoka Mpampirchitra. Fandeha, fandeh An£eso-nteny, sac Avy amy nytftoi Tombo-tany, tany Aliraanaka. Aloesv. ïoetra , fomba. Àry dia , amy ny i Soroliitra. Manavesatra. Îlikena. Alifá, fiandoliaria Alifabety. Milaha-tsoratra. Araky ny laha-tsc

,itiz ,j by Google

Page 24: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

20 AMB

Altérable , a. Altérant, a. Altération , sf Altércation , sf Altéré , a. Altérer, va. Alternat, sm. Alternatif, a. Alternation , sf Alternative, sf Alternativement, ad. Alterne, a. Alterner, va.vn. Altesse, sf Altier, a. Altitude, sf Alto, sm. Alumine, sf Alumineux , a. Aluminium, sm. Alun , sm. Alunage , sm. Aluner , va. Alvéolaire, a. Alvéole, .sm. Alvéolé, a. Amabilité, sf Amadou , sm. .Amadouer, va. Amaigrir, va. Amaigrissement, sm. Amalgamation , sf Amalgame, sm. Amalgamer , va. Amande, sf Amandier, sm. Amant, sm. Amarante, s f . Amarinage, sm. A mariner, va. Amarrage , sm. Amarre , s f . Amarrer, va. Amas, sm. Amasser , va. Amasseur , sm. Amateur, sm. Ain au rose, sf Amazone , sf. Ambages, s f .

Azo ovana. Mampangetalieta. Fanovana. Ady, fifàndirana. Mangetalieta, voa ova. Manova. [ dimbr. Fifandimbasana, ny abazoa'ny mifan-Mifandimby , mifanandro. Fifandimbasana. Fifidianana, fiovana. Am-pifandimbasana, am-pifanan-Mifandimby. f droana. Mampifanelanelana , mifandiinby. Teny fanajana ny zanak* andriana. Miavonavona. Faliavo, hahavo. Lokanga beso. jVy miteraka aluminium. Rlisy alumine. Anara-metaly. Ilalamo. Fanisiana lialamo. Manisy balamo. Momba ny alvéole. Fitoera-nify, efi-tantely. Misy alvéole , micfitrefitra. Halemem-panahy. Hoto. Manejokejo, manambitamby* Mankaliia. Fibenana , fababiazana. Fangaroam-bolavelona. Fifangaroam-bolavelona. Mangaro volavelona. A naram-boanhazo. Taho n' amande. Mati-mpitia, sakaiza, mpila. Sangasanganakobolaby. Fankazaran-dranomasina. Mankaza-dranomasina. Famebezana. Kofchy, mahazaka, Mamehy, mandrekitra. Tovon-javatra, zavatra miavosa , ko-iManangona , inanovona. [ rontana. Mpamory, mpibary. Mpitia , mpitaliy. Areti-maso. Vcbivavy mpiadv. [ vareny. Tcny iniolikolika* teny maro, t eny l'a-

l ' i g i t i z e d by Google

Page 25: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

AMÍ •21

Ambassade, s f . Ambassadeur, sm. Ambidextre , as. Ambigu, a. Ambiguïté , sf Ambitieusement, ad. Ambitieux, a. Ambition, sf Ambitionner, va. Amble, sm. Airibler, vn. Ambre, sm. Ambrer, va. Ambulance , s f . Ambulant, a. Ambulatoire, a. Ame, s f . Amélioration , s f . Améliorer, va. Amen, ad. Aménagement, sm. Aménager, va. Amendable, a. Amende, s f . Amende honorable, s f . Amendement, sm. Amender, va. Amener, va. Aménité , s f . Amenuiser, va. Amer, a. Amèrement, ad. Amérique, s f . Amertume, sf Ameublement, sm. Ameublir, va. Ameublissement, sm. Ameuter, va. Ami, sm. Amiable, a. à l'Amiable, ) Amiablement, ad. ) Amiante, sm. Amical, a. Amicalement, ad. Amict, sm. Amidon , sm. Amincir, va. Amincissement, sm. Amiral, smt

Fanirahana, iraka, teny ampitou-Irak'Andriana. [ drainy ny Andriana. Mahay roa. Miroa-bevitra, tsy mazava. Teny mahasadaika, — tsi-loabody. Am-paniriam-boninaliitra. iUati mati-mboninahitra. Faniriam-boninah^tra. Mitsiriritra. Pia malemy, tsaikona. Manaó dia malemy , mitsaikona. Anaran-dity vony. Manisy ambre. Filsaboana ny marary. Mandehandelia, miriorio, lava ton-Miiindrafindra fonenana. [goIra. Ambiroa, fanahy. Fanatsarana. Manatsara. Amena , aoka ho tanteraka izany, Fameperana. Mamepetra. Azo amboarina , azo hatsaraina. Sazy. Fampodiana haja. Fiovana ho tsara , fanitsiana. Manitsy. Mitarika, mitondra. Halemem-panahy. Mampalianify , înanakcly. Mafaitra, màngidy. Ain-pahoriam-be . Amerika. IVgidy , lolompo , afero. Fanaka. Mankalemy, malialonaka. Fankalèmena , fanalonahana. Mamporisika, mampiodina. Sakaiza. Mamy, maliaiinaritra. Amy ny izay ifanarahàna. Anaram-hato folesina. Mi sakaiza. Am-pihavananà. Lambà kely fomba-ndamesa. Tavolo. Mampanify. Fanifisana. [.mpanjaka. Amiraly, inpifchy ny sambo ny

l ' ig i t ized by G o o g l e

Page 26: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

22

Amirauté, sj. Amissibilité, sf\ Amissible, a. Amitié , sf Ammoniac, ) Ammoniaque, s f ) Ammoniacal, a. Amnistie, sf Amnistié, as. Amnistier, va. Amodiateur, sm. Amodiation , sf Amodier, va. Amoindrir, va. Amoindrissement, sm. Amollir, va. s' Amollir, vp. Amollissement, sm. Amonceler, va. Amoncellement, sm. Amont, sm. en Amont, ad. Amorce, s f . Amorcer, va. Amortir , va. Amortissable, a. Amortissement, sm. Amour ,sm. s'Amouracher, vp. Amourette, s f . Amoureusement, ad. Amoureux, as. Amour-propre , sm. Amovibilité, s f . Amovible, a. Amphibie , a. Amphibologie , sf Amphibologique , a. Ampliibologiquement,rtí/. Amphithéâtre, sm. Amphore , sf Ample, a. Amplement, ad. Ampleur, sf Ampliatif, a. Amplificateur, sm. Amplification , sf Amplifier, va. Amplitude', sf. Ampoule , s f .

AMP

Raharaba ny amiral. Ny aliazoa'ny ho very. Mety very. Fisakaizana , fifankatiavana. Amoniaka. Misy amoniaka. Fanadinoana ny lasa. Afa-keloka. Manafa-keloka , mamela ny lasa. Mpanot'a tany. Fanofan-tany. Manofa tany. Mankalemy, manakeîy. Fanakelezana. Mankalemy. Mihialemy. Fankalemena. Manangona , mampifanongoa. Famoriana, fanangonana, fanataova-Ny ambony , ny erá. [ mu Ambony , arý erá. Ofana , jono, vanja an-tsofim-basy. Manófana , inanisy jono. Manrpionona , manaketraka. Azo ampiononina. Fampiononana , fanaketraliana. Fitiavana , fiantrana , filana. Tia fatratra , maty ny hiany noho. Filam-bady, filana, fanojikojena. Am-pitiavana. Tia, mpitia. Fitiavan-tena, rehareha, hambo-mpo. Ny aliazoa'ny afindra. Azo afindra. Sady velona anaty rano no velona an-Olikolika, teny mahay roa. [ tancty, Misy amphibologie. Amy ny amphibologie. Ambaratonga. Smy ny ntaolo. Lehibe, malalaka. Avokoa, tokoa. Halehibe, halalahana. Manampy, manitatra. Mpampitombo, mpanitatra. Fampitomboana , fanitarana. Mampitombo , manitatra. Iiabe ny , fahalehibiazana. Tamaboa kely , bontsina.

..jitizod by Google

Page 27: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

AND 2.Ì

Ampoulé, a. Amputation , s f . Amputé , as. Amputer, va. Amulette , sm. A munitionner, va. Amusable , a. Amusant, a. Amusement , sm. Amuser, va. A musette, s f . Amygdale, s f . Amygdalin, a. Amylacé , a. An, sm. Anachorète, sm. Anachronisme, sm. Anagramme, s f . Analogie , s f . Analogique, <î. Anologiquemcnt, ad. Analogue, a. Analyse, s f . Analyser , va. Analyste, sm. Analytique, a. Analytiquement, ad. Anarchie , s f . Anarchique , a. Anarchiser, va. Anarchiste, sm. Analhématiser , va, Anathème, sm. Anatomie , sf. Anatomique, a. Anatomiquement, ad. Anatomiser, va. Anatomiste, sm. Ancêtres, sm. Anche, s f . Anchois , sm. Ancien, a. Anciennement, ad. Ancienneté , s f . Ancrage , sm. Ancre, sf Ancrer, vn. s' Ancrer, vp. Andouillc , s f . Andouillelte , .sf.

Avo , miavonavona , niilrcliatrclia. Fanapahanà, fandidiana. Tinapaka, no henterina. Manapaka, manentitra. Ody fiaro. Mivonona, mampitao. Azo ampilalaovina , azo fitahina. Mahafatifaty , maliavariana. Kilalao. Mampilalao, mampanarv andro, ma-Lalao, fanalan'andro. " [ mitaka. Amboakelintenda. IN atao amy ny amandes. Manaliaka ny amidon. Taona. Mpitoka-monina , mpanirery. Diso fanisan' andro. Lalao-soratra. Fitoviana , fanoharana. Mitovitovy. Am-pitoviana. Mitovy. [ na. Fizarana , fandinidinihana , fàmoasa-ÎNlizara , mandinidinika , mivaofy. Mpahay analyse. Mainpisaraka. Amy ny analyse. Rabantsahona, fanjakany Baroa. Moinba ny anarchie. Mandrendri-bahoaka. Mpandrendri-bahoaka. Manozona, manasaraka. Ozona , fanasarahana. Fahalalana ny toetry ny vatana. Momba ny anatomie. Amy ny anatomie. Mandidy, mandidy fati-njavalra. IMpahay anatomie. Razana. Ridra. Trondro kelv. Ela. Fony fahinv , fahiny ela. lfahelana , nahanterana. Fitodian-tsambo, íiántsonana. Vatofantsika. Mandatsa-batoiantsika , miantsona. Manamafy toerana, mifikitra. Tsinai-nkisoa misesika. Andouillc kely.

l ' ig i t ized by G o o g l e

Page 28: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Ane , s/n. Anéantir, va. Anéantissement, s m. Anecdote , sf Anecdotier, sm. Anecdotique, a. Anée, sf Anépigraphe , a. Anerie, s f . Anesse, s f . Anévrismal, a. Anévrisme, sm, Anfractueux, a. Anfractuosité, sf Ange, sm. Angélique, a. Angéliquement, ad. Angélus, sm. Angine, sf Angineux, a. Angle, sm. Angoisse , s f . Anguille, sf Angulaire, a. pierre Angulaire* Anguleux, a. Anicroche, sf Anier, sm. Anil, sm. Animadversion, sf Animal, sm. Animal, a. Animalcule, sm. Animalisation, sf s'Animaliser, vp. Animalité, s f . Animation, sf Animé, a. Animer, va. s'Animer, vp. Animosité, sf Anis, sm. Aniser, va. Anisette, sf Annal, a. Annales, s f . Annaliste, sm. Anneau, sm. Année, s f . Anneler, va.

A W Boriky. Mahafoana , mamono. Fandravana, fahafoanana, fanetren-Tantara. [ tenu. Mpitantara. Manabaka ny anecdote, Ny zaka ny boriky. Tsy misy soratra filazana. Tsy fahaizana , hadalana. Boriky vavy. Momba ny anévrisme. Ra mihandrona. Mikitoantoanà. Olikolika, kitoantoana. Anjely. Manahaka ny Anjely. Toy ny Anjely. Anjelisy. Aretin-tenda. Manahaka ny angine. Zoro. Alahelolehibe, fangiriíirianá. Amalona. An-joro, misy zoro. Vato fehi-zoro. Maro zoro. Sakana, sampona. Mpitarika boriky. Aika. Adidy, tsiny. Biby. Manahaka ny biby. Biby madinidinikav Fiovana ho biby. Mihiabiby. Ny mahavelona, ny fîainana. Fikambanany ny fanahysy ny vatana. Miaina, velona. Mampiaina, mamporisika. Mitroatra, mientana. Iiatezerana , lolompo. Hazo misy fofon'avozo. Manisy anis. Anizety, karazan-dalikera. Maharitra herin'taona. Tantara, tetiarana. Mpanoratra tantara. Peratra, masombola, haba. Taona, herin'taona. [ masombola. Mamoronamasombola, manahaka ny

r. gìtiz d by Google

Page 29: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Annelet, sm. Annexe, s f . Annexer, va. Annexion , s f . Annihilation, s f . Annihiler, va. Anniversaire, sm, Annonaire, a. Annonce, s f . Annoncer, va. Annonciation, sf Annotateur, sm. Annotation, s f . Annoter, va. Annuaire, sm. Annuel, a. Annuellement, ad. Annuité, s f . Annulable, a. Annulaire, as. Annulation, s f . An n nier, va. Anoblir, va. Anoblissement, sm. A nodin, a. Anomal, a. Anomalie, s f . Anon, sm. Anonnement, sm. Anonner, vn. Anonyme, sm. Anormal, a. Anse, s f . Antagonisme, sm. Antagoniste, sm. Antarctique, a. Antccédemment, ad. Antécédent, a. Antéchrist, sm. Antédiluvien, a, Antenne, s f . Antépénultième, a. Antérieur, a. Antérieurement, ad. Antériorité, s f . Anthropologie, sf Anthropophage, as. Anthropophagie, s f . Antichambre, s f . . Antichrétien, as.

Anneau inadinika. Tohy, fanampy. Manakambana. Fanohizana, fanakainbanana. Fanafoanana, iahalevonana. Manafoana, malialevona. Fiherenany ny taona. Momba ny hanina. Filazana. Milaza. Filazana. Mpamela-kevitra. Famelaran-kevitra, fanisiana marika. Mamela-kevitra. [ taona. Taratasy milaza ny amy ny isan' Isan'taona. Isan'taona. Vola aloa isan'taona. Azo atao foana, azo levonina. Boribory, tondro fasiam-perjtra. Fanafoanana. Manafoana. Manandriana. Fanandrianana. Mahaketraka, mampiato, tsy misy Tsy arakaraky ny fanao. [ lievi'ny. Tsy fanao. Zana-boriky. Fikodedehana. Mikodedika. Tsy misy anarana. Tsy fanao. Sonna, tánana, taho. Ady, fifanoherana. Mpiady, mpanohitra, ralilahy. Amy ny poly atsimo. Teo aloha, rahateo. Aloha. Mpanohitra any Kristy, Antikristy. Taloha ny safodrano. Sakan-tsambo, tandroky ny biby kely. Ny mialoha ny roa farany. Taloha, anoloana. Taloha, rahateo, tao aloha. Ny fialoha'ny. Ny fahaizana ny fomba ny olona. Mpihinan'olona. Ny fihinanan'olona. Klitra fidirana. Manohitra ny Kristiana.

r. gìtiz d by Google

Page 30: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

26 Anticipation, sf. Anticiper, va. Antidate, sf Antidater, va. Antidote, sm. Antidoter, va. Antienne, s f . Antifébrile, as. Antilaiteux, as. Antimoine, sm. Antimonarchique, a. Antimonarchiste, sm, Antinational, a. Antipape, sm. Antipathie, s f . Antipathique, a. Antipestilentiel, a. Antiphilosophique, a, Antiphonaire, ) Antiphonier, sm. ) Antiphrase, s f . Antipodes, sm. Antiputride, a. Antiquaille, sf Antiquaire, sm. Antique, a. Antiquité, sf Antisocial, a. Antithèse, sf Antithétique, a. Antre, sm. Anxiété, s f . Anxieusement, ad. Anxieux , a. Aorte, s f . Août, sm. Apaiser, va. Apanage, sm. Apanager , va. Apanagiste , as. A par t , ad. Aparté, sm. Apathie , sf. Apathique, a. A percevable, a. Apercevoir, va. s'Apercevoir, vp. Aperçu, s m. Apéritif, a. Apelissement, sm.

APE

Fialohana. Manao aloha, mampialoha. [ dro. Filazan'andro ts'izy, diso fanisan'an-Milaza* andro aloha loatra, diso fila-Ody, fanefitra. [ zan'andro. Manome fanefitra. Fialohan-kira, fiventcsan-kira. Mi a 10 tazo. Maharitra ronono, mahafa-dronono. Anara-metaly. Manohitra ny monarchie. iUpanohitra ny monarchie i Manohitra ny firenena. Antipapa, mpihambo ho Papa. Fankahalana, tsi-iitiavana, halavolo. Mandrafy, mifanohitra. Miaro ny peste. Manohitra ny philosophie. Taratasy fihirana. Teny mifototra. [sy ambany ny tany. Olona mifanandrify toerana ambony Tsy mahalo,tsy mahamotraka. Potipoti-javatra avy amy ny ntaolo. Mpandinika ny fomba uy ntaolo. Ela , antitra. Fahela , fahanterana, ny ntaolo. Mandrava fanjakana. Hevitra mifanohitra. Misy fomba ny antithèse. -Lava-tany, lava-bato, zohy. Ah i ah y, Am-panahiana. Manahy, mahimahina. Oza-dra-mpo. Volana faha-8 amy ny taona. Mampangina, manonina, manake-Anjara. [ traka. Ma nom e anjara. Manana anjara. Mitokana. Teny tsyimbonana. Fahosana, fo mivorelrá. Moramoraina, mavanivany.-Mety hita. Maliita. Mahafantatra, mahalala. Fizahana, fandinihana. Misava lalana , mampivalana. Fanakclezana.

g i t i z c d b y G 0 0 g l e

Page 31: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

APP 27

Apelisscr, va. A-peu-près , ad. Aphélie, sm. Aphonie , s f . Aphorisme , sm. Aphtlie , sm. Aphtheux, a. A pic, ad. Apiculteur , sm. Apiculture, s f . Apitoyer, va. s'Apitoyer, vp. Aplanir, va. Aplanissement, sm. Aplatir, va. Aplatissement, sm. Aplomb, sm. d'Aplomb, ad. Apocalypse, s f . Apocalyptique, a . Apocryphe, a, Apogée, sm. Apoiogétiqué, a. Apologie, s f . Apologiste, sm. Apologue, sm. Apophthegme, sm. Apoplectique, a. Apoplexie, s f . Apostasie, s f . Apostasier, va. Apostat, sm. A poster, va. A posteriori, ad. Apostille , sf Apostiller, va. Apostolat, sm. ' Apostolique, a. Apostoliquement, ad. Apostrophe, sf Apostropher, va. Apostuine, Aposlème, sm. Apothéose, sf. Apothicaire, sm. Apothicairerie, s f . Apôtre, sm. Apparaître, vn. Apparat, sm. Apparaux , sm. Appareil, .sm.

Manakely. Saiky, soinary, madiva, kasa. Halavirana amy ny masoandro. Feo farina, hafarinam-peo. Oha-teny. Rano. Mararin-drano. [ tsorika, Mijoro, hantsankantsan'ila, niitson-Mpiompy reni-tantely. Fiompiana reni-tantely. Mampahantra, mampalahelo. Miantra. Manarina, mandamaka. Fanarenana, fandamahana. Mamisaka. Fainlsahana, famoritana. Arina , iijoroana. Marina, mijoro , mijadona. Fanambarána. Saro-pantarina, tsi-Ioabody. Tsy mahatoky, sandoka. Halavirany ny kintana amy ny tany. Manala tsiny, miaro, midera, Fanalan-tsiny, fiderana. Mpanala tsiny, tnpidera. Angano, arira, hatsikana, Oha-teny, taria. Momba ny apoplexie. Arelina manorana tampoka. Fandavana , fîtsoaliana , iialana. Manda , miala , mitsoaka. Mpiliemotra, mpivadika. IMampitoetra, maudatsaka. Araky ny farany. Soso-tsoratra. Manoso-tsoratra. Fomba ny Apostoly. IMomba ny Apostoly. Toy ny Apostoly. Fiantsoanatampotampoka, antso ma-ÏMitora-teny , miantso mafy. [ fy. Vay. [iiderana. Fanatongavan - ko andriamanitra , Mpamorona sy mpivarotra fanaiody. Trano-mpanafody. Apostoly, iraka.v

Miselio , miposaka , mitranga. Filiaingoana , rendrirendry. Vorongo-ntsambo. f rongo. Fiharainana, fono, fanaovana, vo-

l ' ig i t ized by Google

Page 32: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

28 Appareillage, sm. Appareillement, sm. Appareiller, va. Apparemment, ad. Apparence, sf. Apparent, a. Apparenter, va. s'Apparenter, vp. Appariement, sm. Apparier, va. Appariteur, sm. Apparition, s f . Appartement, sm. Appartenance, s f . Appartenant, a. Appartenir, vn. s'Appartenir, vp. Appas, sm. Appât, sm. Appauvrir, va. s'Appauvrir, vp. Appauvrissement, sm. Appeau, sm. Appel, sm. Appelant, as. Appeler, va. vn. Appellatif, a. Appellation, s f . Appendice, sm. Appendre, va. Appentis, sm. Appesantir, va. s'Appesantir, vp. Appesantissement, sm. Appétence, sf Appéter, va. Appétissant, a, Appétit, sm. Applaudir, va. vn. s'Applaudir, vp. Applaudissement, sm. Applaudisseur, sm. Applicable, a. Application , sf Appliquer, va. s'Appliquer, vp. Appoint, sm. Appointement, sm. Appointer, va. Apporter, va.

AVP Famelaran-day, vela-day. Fampitoviana. Mamboatra,mampiray,mamaba lay. Aneaha, toa. Endrika, tarehy. Hita, miharihary, ankalainanjana. Mampihavana. Miliiavana. Fanakambanana. Manakambana. Irakiraky ny Andriambaventy, va-Fisehoana. [dintany. Efi-trano. Fombana. Momba. Manan-tompo, momba. Mabazaka tena. Hatsaran-tareby. Jono, hanin-tonta. [ na. Manala harena, mampandany haie-Mihiamalahelo , nabafabana , roibia-Fabafonganan-karena. [ory. Antsiantsy, mpaka naraana, fiantsoa-Fiantsoana. [ na. Ny mitory , ny mamaky , mpitarika. Miantso, mampaka, mitory. Miantso, fiantso. Fiantsoana. Fanampy. Manantona. Fialofana. Manavesatra. Mibiavesatra. Fabavesarana. Fabalianana. Liana. Mampazoto bomana, Fahazotoan-komana , filana. Mitehaka, midera , mihorika. Mankalaza tena. Akoralava , iiteliafana , fiorebana. Mpanakora, mpandrobo, mpihorika. Azo apetaka , — afindra. Fandraketan-tsaina, fametahana. Mametaka. IMameta-kevitra , mikialv, mikezakà. Ny manampy , ny mahafeno. Karama, tamby! Manefa , ma nome karama. Manatitra, mitondra.

r. gìtiz d by Google

Page 33: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

A PII 20

Apposer, va. Apposition , s f . Appréciable , a. Appréciateur, sm. Appréciatif, a. Appréciation , sf Apprécier, va. Appréhender, va> Appréhensif, a. Appréhension, s f . Apprendre, va. Apprenti, sm. Apprentissage, sm. Apprêt, sm. Apprêt âge, sm. Apprêter, va. s'Apprêter , vp. Apprêleur , sm. Apprivoiser, va. Approbateur, sm. Approbatif, a. Approbation , sf Approbativement, atl. Approchant, a.pr.ad. Approche, s f . Approcher, va.vn. s'Approcher , vp. Approfondir, va. Approfondissement, sm. Appropriation , s f . Approprier, va. s'Approprier , vp. Approuver, va. Approvisionnement, sm. Approvisionner, va. Approvisionneur , sm. Approximatif, a. Approximation, s f . Approximativement, ad. Appui , sm. Appui-main , sm. Appuyer, va.vn. s'Appuyer , vp. Apre, a. Aprement, ad. Après , ad.pr. ci-Après, ad. Après-demain, ad. Après-dinée , s f . Après-midi, s f .

Mamctaka. Fanietahana. Azo torobanana. Mpanombana. TSlahatombana. Fanombanana. Manombana. Mataliotra , misarnbotrá. Saro-kenatra , saro-tahotra. Tahotra , abialiy. Mianatra, mahare. Mpianatra taozavatra. Fianarana taozavatra. Famboarana , iiomanana. Famboarana. Rlanamboatra. Miomana. Mpamboatra , mpampiomana. Manazatra ,,manatamana. Mpaneky, mpankasitraka. Miantoka , maneky , mankasitraka. Fiantoliana,fanekena,fankasitrahana. Am-piantohana, am-pankasitrahana. Manakaiky , manahatahaka. Fanatonana. Manatona. Manakeky , manatona , mandroso. Mandalina , manadina , mandinika. Fandaïinana , fanadinana , fandini-Fihamboana, fanadiovana. [liana. Manadio, manamboatra. Maka , inivolontompony. Manantoka , maneky, mankató. Fitaovana, vatsy, famatsiana. Mamory be , mamatsy. [na. Mpamatsy, mpampitao, mpanango-Hila ho taliaka. Fanombanana hila ho tahaka. Tokony, saliabo. Tohana, mpamelona, mpiaro. Fiankinan-tanana. Manankina , miankina. IMiankina. Mahadilo , maliarikivy , maraorao , Fatratra , mafy. [ handatra. llahefa , aoriana. Vetivety , atohoato. Afak'ampitso. Tolak'andro , mitsidik'andro. Tolak'andro, mitsidik'andro.

l'igitized by Google

Page 34: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

30 A près-sou pce , s f . A près-tout, ad. A prêté , s f . À priori , ad. À-propos , ad.sm. Apte , a. Aptitude, sf Apyre, a. Aquarelle, s f . Aquarelliste , sm. Aquarium , sm. Aquatique , a. Aqueduc, sm. Aqueux, a. Aquilin, a. nez-Aquilin , Aquilon , sm. Aquosité, sf Arable, a. Arac , Arack , Ai'ak , sm, Araignée, sf Aranéide , a. Arasement, sm. Araser, va. Aratoire , a. Arbalète , s f . Arbalétrier, sm. Arbitrage , sm. Arbitraire, as. Arbitrairement, ad. Arbitral, a. Arbitre, sm. Arbitrer, va. Arborer, va. Arborescent, a. Arboriculture , s f . Arboriser , vn.va. s'Arboriser , vp. Arboriste , sm. Arbre, sm. Arbreux , a. Arbrisseau , sm. Arbuste , sm. Arc, sm. Arcade , sf Arc-boutant, sm, Arc-bouter, va. Arc-de-triomphc, sm. Arceau, sm-Arc-en-ciel, sm.

Efa homana liarîva* Kanjo , kandrefa. Hafaitra , faharikiviana. Araky ny voalaza , arak'izay. Amy ny izay antony. Ampy , mahay , mcnclrika , onony. Hafaiçanan-tsaina. Tsy laitry ny afo. Fanaovan-tsary. Mpanao aquarelle. Dobo. Anaty rano. Lakandrano. Rlisy rano, be rano , mitsaotsao-Manahaka ny aigle. Orona vokoka , joko orona. Rivotraavv avaratra. llatsaoîsaony. Azo asaina , azo evoina. Toaka. Hala. Manahaka ny hala. Famaranana. Mamarana. Momba ny asa-ntanv. Tsipikia. Mpandefa tsipikia. [ panahy. Fitsarana , fanapaliany ny elanelam-Mitompo-leny, manaram-po. Am-panaranam-po. Tapaliiny ny arbitres. Mpitsara, elanelam-panaby. Mitsara. Manangana. Toy ny h azo. Fambolen-kazo. Mamboly hazo. Manahaka ny hazo. Mpamboly hazo. Hazo. Be hazo. Hazo madinika, kiriliitr'ala. Hazo madinika, to-kazo kely. Tsipikia vokoka. Andohalambo. Tohana. Manohana. Orimbato ny fandrcsena. Vokoka. Antsibc n'Andriamanitra.

l ' ig i t ized by G o o g l e

Page 35: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

AHG

fil cVArclial, sm. Archange, sm. Arche, s f . Archéologie , sf Archéologique, a. Archéologue , sm. Archer, sm. Archet, sm. Archevêché, sm. Archevêque , sm. Archidiacre, sm. Archiépiscopal , a. Archiépiscopat, sm. Archifou , as. Archipel, sm. Archiprêtre, sm. Architecte , sm. Architectural, a. Architecture , s f . Archives , sf Archiviste , sm. Arçon, sm. Arctique, a. Ardemment , ad. Ardent, a. Ardeur, s f . Ardillon , sm. Ardoise, sf Ardoisé, a. Ardoisière , s f . Ardu , a . Are , sm. Arène , sf Aréole , s f . Aréomètre , sm. Arête , sf Arêtier, sm. Argent, sm. Argenté, a. Argenter, va. Argenterie , s f . Argenteur , sm. Argentin, a. Argenture, sf Argile, sf Argileux , a. Argot, sm. Argotcr , va. Argousin , sm. Arguer, va. vn.

Taro-l>y , taro-baraliina. Arikanjely. Andobalambo, fi ara. Falialalana ny amy ny ntaolo. Momba ny archéologie. Mpahalala ny fomba ny ntaolo. Mnitifitra amy ny tsipikia. FiKasihan-dokanga. Trano ny arseveka. Arseveka , ambony ny eveka. Pretra natsangany ny eveka ho mpi-Momba ny arteveha. [ feny. Faliandrianany ny arseveka. Tena adala , foka. Nosy maro mifanakaiky. Leliibe ny pretra. Mpanome marika , tompo marika. Momba ny architecture. Fahaizan-draiitra. Taratasy , iitahirizan-taratasy. IMpitandrina ny taratasy archives. Hazo-ndasely. Avaratra. Indrindra, mafy , fatratra. May, mirehitra. lïafanana , herimpo, harisibana. Fitrebika amy ny fampoehana. Solaitra. Be solaitra , mivolo-nlsolaitra. Tany iihadian-tsolaitra. Sarotra , avo. Fandrefesan-tany. [kotany bc. Fasika madinika , fifaninanana \ to-Maso, fari-bolana, ranjana. Fitsapana ny liavesàran-javatra. Taolany ny hazandrano. Vovonana. Vola , volafotsy. Ankoso-bola , misy vola. Manoso-bolafotsv. Fanaka vola. Mpanao an-koso-bola. Misy feo-mbola. An-koso-bola , ravimbola. Tanimanga. Be tanimanga. Baiko ratsy nv mpangalatra. Manapaka tendro-ntsampana. Mpiambina ny gadralava. Maniny , mitai i-kevitra.

gi t ize< lby G 0 0 g l e

Page 36: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

32 Argument, sm. Argumentant, sm. Argumentateur, sm. Argumentation , s f . Argumenter, va. Argumenter de. Argus, sm. Argutie, sf. Aride, a. Aridité, s f . Aristocrate, as. Aristocratie, Aristocratique , a. Aristocraliquement, ad» Arithméticien , sm. Arithmétique, s f . Aritlimétiquemcnt, ad. Arlequin , sm. Arlequinade, sf. Armateur, sm. Armature, sf. Arme, s f . Armée, sf. Armement, sm, Armer, va. Armistice, sm. Armoire, s f . Armoiries, s f . Armoria], sm. Armorier, va. Armure, s f . Armurier, sm. Arnica, sm. Aromate , sm. Aromatique , a. Aromatisât ion, s f . Aromatiser, va. Arôme, sm. queue d'Aronde. Arpent, sm. Arpentage, sm. Arpenter, va. Arpenteur, sm. Arquebuse, s f . Arquer, va.vn. Arrachement, sm. d'Arrache-pied , ad, Arracher, va. s'Arracher, vp. Arracheur , sm.

A i m Teny alahatra , foto-ke\ìttá. Ny inandaha-teny. Mpandaha-teny. Fandaharan-teny. Miady hevitra. IManaraka he vitra , mandahatra ny Mpitsikilo. [ hevi'ny. Adi-hevitra, hafetsèna. Maina, tsy maniry zavatra. Hamainana. Mpanaraka ny aristocratie. Fanjakana entin'andriana maro. Momba ny aristocratie. Araky ny aristocratie. Mahay ny arithmétique, mahay ma* Fanisana , marika. [ rika. Araky ny arithmétiqueny marika. Olona mahatsikeky, akisakisabe. Akisakisa, hatsikana. [ tsambo. Ariinatera, mpikarakara ny entan-Fehy vy4 Fiadiana. Tafika. [ miararoila. Famboaran'ady, fiomanana , faka-Manome fiadiana, mampiomana. Fitsaharan'ady. Vata fitoeran-javatra, lalimoara. Famantaram-pahandrianana. Taratasy milaza ny armoiries. Misokitra ny armoiries. Fiadiana. Mpanao sy mpivarotra fiadiana. Ahitra fanafody. Zava-manitra. Manitra. Fanisian-java-manitra. Manàmanitra. Hanitra. Va va n'omby. Tany ohatra, oha-tany. Fandrefesan-tany. Mandrefy tany, manobatra tany. Mpandrefy tany. Basy ny ntaolo. Mamokoka, manondrika. Fanombotana. [ tsy an-kijanona. Miaraka amy ny vava , tsy miatoato > Manombotra , manatsoaka , manala. Miombotra , mitsoaka. Mpanombotra , mpanala.

g i t i z c d b y Google

Page 37: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

A h i 33

Arrachis, sm. Arrangement, sm. Arranger, va.. s'Arranger, vp. Arrérages, sm. Arrestation, sf Arrêt, sm. Arrêté, sm. Arrêter, va. s'Arrêter, vp. Ai rtier, va. Arrhes, s f . Arrière, sm. en Arrière, ad. Arriéré, sm. Ariière-garde, sf Arrière-goût, sm. Arrière-pensée, s f . Arrière-point, sm. Arriérer, va. s'Arriérer, vp. Arrière-saison, sf Arrivage, s m. Arrivée, sf Arriver, vn. Arrogamment, ad. Arrogance, s f . Arrogant, as. s'Arroger, vp. Arrondir, va. s'Arrondir , vp. Arrondissement, sm. Arrosage, sm. Arrosenïent, sm. Ai roser, va. Arrosoir, sm. Arsenal, sm> Arsenic, sm. Arsenical, a. Arsénieux, Arsénique, a. Art , sm. Arts libéraux, son beaux-Arts, sm. Arts mécaniques, sm. Artère, s f . Artériel, a. Artériole, s f . Artériologie, s f . Artériotomie , sf puits Artésien, sm.

Fangalarana masoiuboiy. Famboarana , iiraharahana , fandrin-Manamboatra, mandamina. [drana. Mifaneky , mifanaraka, mifandrin-Ny si sa tsy voa loa. [ dra. Fisakanana, fisamborana. Fitsarana , sakana. Didy, fetra. Mampijanona, misakana, misambo-Mitsahatra, mijanona. [ tra. Mampitana , manao tsatoka, marne-Fampitanana, antoka. [traka antoki. Ny vody ny. Aoriana. Tsy vita, ela» Vody lalana, tampinarany. Ny faharatsiany ny hanina raha efa Anakampo. [tafateliua. Zai-mody. Manela* Miiambotsotra, miaoriana. Fararano. Fahatongavan-tsambo, seranana Fahatongavana. Tonga , avy, tamy. Am-piavonavonana, am-pianjonan-Fianjoiianjouana. [ jonana » Mpiavonavona, mpireharelia. Maka mihambo, mivolontompony. Manaboribory. Milii.iboribory. Haboriboriana , fizaran-tany. Fanondrahana, iitarihan-drano. Fandemana , fanondrahana. Manondraka, mandena. Vifotsy fandemam-boly, larozoara. Tra no fitoeram-piadiana. Vovoka mahafaty, arisenika. Momba ny arsenic. Anaran-tsedra avy amy ny arsenic, Fahaizan-javatra. Fianaran-tsaina ,— mpanahy,— pa-Asa madio. [ hendrena* Taozavatra fanao ny tanana» Ozatra. Momba ny artère. Artère madinika. Fianarana ny fomba ny artère. Famakian-kozatra. Fantsakana mif'antsitsitra mi&ivoana.

g i t i z c d b y G 0 0 g l e

Page 38: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

34 Artichaut, sm. Article, sm. Article de foi, sm. Articulaire, a. Articulation, sf. Articuler, va. s'Articuler, vp. Artifice, sm. Artificiel, a. Artificiellemént, ad. Artificier, sm. Artificieusement, ad. Artificieux, a. Artillerie, sf. Artilleur, sm. Artimon, sm. Artisan, sm. Artiste , sm. Artistement, ad. Artistique , a. Aruspice, sm. As, sm. Ascendance, sf Ascendant, a. Ascendant, sm. Ascension, sf Ascensionnel, a. Ascète, sm. Ascétique, as. Ascétisme, sm. Asie, s f . Asile, Asyle, sm. Aspect, sm. Asperge, sf Asperger, va. Aspergés, Sm. Aspérité, sf Aspersion", sf Aspersoir, 0m. Asphalte, sm. . Asphyxie, s f . Asphyxié, as. Asphyxier, va. s'Asphyxier, vp. Aspic, sm. Aspirant, as. Aspiration , sf Aspirer, va. vn. Assaillant, sm. Assaillir, va.

ASS Karazan' anatia y aritjsoâ, Toko, fizarana. Teny finoana. Momba ny famavana. Famavana, fanononana raijadona. Manonona tsara. Mipáka, mitohy. Fitaka. Atao ny olona. Am-panaovana, atao. Mpanao kilalao-mbanja. Am-pitaka, manodoka. Mamitaka. Ky fomba ny tafondro. Mpandefa tafondro, rainiolona. Andri-ntsambo. Mpiasa. Mpahay zavatra. Tsara fanaovana, tapitr'ohatra. Momba ny arts. Mpanitsak'andro. Baondy. Fiamboniana. Miakatra, misondrotra. Fiamboniana, razana. Fiakarana. Mampisondrotra. Mahery mivavaka. Momba ny fivavahana. Toetry ny mahery mivavakà. Asia. Trano fierena , fiarovana. Tarehy, bika. Karazan9 anana, asiperiza. Mamafy rano. Famafazan-drano. Haraorâo, firokorokoana. Famafazan-drano, fandemana. Famafazan-drano. Loko mainty. Hasemporana. Sempotra. Manempotra. Manempotra tena. Bibilava mahafaty. Mpitady, mpikasa. Fiainana, faniriana, filana, fifohanù. Mifoka , inaniry. Mpiady , mpihâtsy. Manarona , niiantoraka amy ny.

,itized by Google

Page 39: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Assainir, va. Assainissement, sm. Assaisonnement, sm, Assaisonner, va. Assassin , sm. Assassinat, sm. Assassiner, va. Assaut, sm. Assemblage, sm. Assemblée , s f . Assembler, va. s'Assembler , vp. Assembleur, sm. Asséner, vcL Assentiment, sm. Assentir, vn. Asseoir, va. s'Asseoir, vp. Assermenté, a. Assermenter, va. Assertion, s f . Asservir, va. s'Asservir , vp. Asservissant, n. Asservissement, sm. Assesseur, s m. Assez, ad. Assidu, a. Assiduité, s f . Assidûment, ad. Assiégeant, a. Assiéger, va. Assiégés, sm. Assiette, s f . Assiettée, s f . Assignable, a. Assignat, sm. Assignation, s f . Assigner, va. Assimilable, a. Assimilation , sf Assimiler j va. s'Assimiler, vp Assise, s f . Assises, s f . Assistance, s f . Assistant, Assister, va. vn* Association , sf Associer, va»

ASS 35 Manala fofon-dratsy. Fanalana fofon'aretina. Fankafizana. [ manatsiro. Manamboatra nahandro, mankafv, Mpamono olona mangingina* Vonoan'olona, Mamono olona» Fanaiiiham-boliitra. Famoriana, fanakambanana. Fiangonana, fivoriana. Manangona , mamory, mampiady. Miangona, mivory. Mpanangon-taratasy. Mandóna, mamely, mândaboka. Fanekena. Miantoka , maneky. Mametraka, mampipetrakà. Mipetraka. Nampilokaina , nivelirano. Mampiloka, mampivelirano. Teny avoaka, fanamafian-teny. Manandevo, mandresy. Maneky, manompo. Mahavery, mahatolaka, mahandevo> Fanandevozana. Vadintany , lefitra. Ampy, aok'izay. Mazotoi Faliazotoana. Amy ny fahazotoana; Ny manao fahiranoi Manao fahirano. Ny atao fahirano. Vilia, fitoerana. Iray vilia , erany ny vilia. Azo tendrena , azo ferana. Taratasy vola. Fiantsoana ho tsaraina. Manendry, manoro* Azo ampitovina. Fampitoviana. Mampitovy. Mampitovy tena. Rarivato, vato iray tovaná. Fitsarana. Fitahiana, fanampiana, fanalrehana* Mpanampy, mpanatrika. Mitahy, manampy , manatrika. Fimbonana, fikambanana. Mandray ho namana.

r . gìtiz d by Google

Page 40: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

36 a'Associer, vp. Assolement, sm. Assoler, va. Assombrir, va. s'Assombrir, vp. Assommant, a. Assommer, va. Assommeur, sm. Assommoir, sm. Assomption, s f . Assonance, sf . Assonant, a. Assorti, a. Assortiment, sm. Assortir, va. s'Assortir, vp. Assortissant, a. Assoupir, va. s'Assoupir, vp. Assoupissant, a. Assoupissement, sm. Assouplir, va. s'Assouplir, vp. Assourdir, va. Assourdissant, a. Assouvir, va. s'Assouvir, vp. Assouvissement, sm. Assujétir, va. s'Assujétir, vp. Assujetissant, a. Assujétissement, sm. Assumer, va. Assurance , sf. Assurément, ad. Assurer, va. s'Assurer, vp. Assureur, sm. Astérisque, sm. Asthmatique, a. Asthme, sm. Asticoter, va. Astiquer, va. Astral, a. Astre, sm. Astreindre , va. A striction, sf Astringent, a. Astrologie, sf. Astrologique , a.

AST Miombona,'mira y , mikambaná. Fifand imbasa m -boly. Mampifandimby voly. Manamaizina, manamatroka. Mihiamaizina, mihiamatroka. [laka. Mahasasatra , mahafolaka , maha\a-Mamono, manasatra, mikapoka. Mpamono, mpikapoka. Langilangy, fikapohana. Fampakarana. Fitoviam-peo. Mitovy feo. Mifanatnbina, be fanaka, ary fomba* Firaisana, fahavoriam-panaka. \ Wampitovy, manokotoko. Mifanaraka. Mendrika. Mampatoritory, manaketraka. Matoritory, rendremana , mionona. Mampatory. Torimaso. Manalefaka. Mihiamalefaka. Mampaharenina, mabarenina. Maharenina. Mahavoky, mamoky. Mihiavoky, mibontsina. Havokisana, hamamoana. Mampaneky. Maneky, inanompo. Maharesy, mahafolaka, mahafantsika. Fanerena, fanandevozana. Miantoka. Antoka, toky, fitokiana. Tokoa. Milaza , manamafy. Mila toky , maka toky. Mpiantoka. Marika *, kintana. Kitratraina, sohihina. Sohika. Manahirana, mahasosotra. Mamotsy. Manahaka ny kintana. Kintana, astra. Mamehy, manery. Fampitohanana, fanagejana. Mampitohana, mangeja. Hitsat'andro. Momba ny astrologie.

r. gìtiz d by Google

Page 41: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Astrologue, sm. Astronome, sm. Astronomie, s f . Astronomique, a. Astronomiquemenc, ad Astuee, sf Astucieusement, ad. Astucieux, a. Atelier, sm. Atermoiement, sm. Atermoyer, va. Athée, sm. Athéisme , sm. Athéistique, a. Athlète, sm. Athlétique, as. Atlantique, sm. Atlas, sm. Atmosphère, s f . Atmosphérique, a. Atome, sm. A tort et à travers , ad. Atours, sm. Atre, sf Atroce, a. Atrocement, ad. Atrocité, s f . Attabler, va. s'A»tabler, vp. Attachant, a. Attache , s f . Attachement, sm. Attacher, va. s'Attacher, vp. Attaquablè, a. Attaque, sf Attaquer, va. s*Attaquer, vp. Attarder, va. Atteindre, va. vn. Atteinte, sf Attelage , sm. Atreller, va. s'Atteler, vp. Attellement, sm. Attenant, a. Attendre , va. s'Attendre, vp. Attendrir, va. s'Attendrir, vp.

A l i 37 Mpanandro, mpauitsak'andro. Mpahalala ny kinlana sy ny fomba ny Fahalalana ny kintana &. [ lanitra. Momba ny astronomie. Araky ny astronomie. Fitaka. Am-pitafea , an-tolak'orona. Kanto, mpamitaka. Trano fiasana. Fotoana, hatak'andro. Manao fotoana, mangatak' andro. Tsy mino an'Andrianianitra. Tsi-finoana an' Andriamanitra. Momba ny athéisme. Mplady. Fahaiza-miady, momba ny athlète. Anaran-dranomasina. Taratasy misy sari-ntany betsaka. Ny aera manodidina ny tany. Momba ny atmosphère. Zavatra madinika indrindra. Manaotao foana, manao mosalaby. Fihaingoam-beb iva vy. Fatana. Masiaka. Loza loatra Fahalozana. Mampitoetra amy ny latabatra. Mitoetra amy ny latabatra. [ faty. Mahafehy , mahatarika , mahafati-Famehezana , fametahana , fehy. Fireketana, fitiavana. Mamehy, mamatotra. Mirekitra, mamehi-tena, tia. Azo iadiana. Fanombohan'ady, fihaikana. Manombok'ady, mihaika. Sa my manombok'ady, mifampihaika. Manela. Mahatratra, mipaka. Fahavoazana , fahatratrarana. Soavalj na omby miara-niitarika. Mampitarika. Miiarika. Fa mui ta rib a na. j tra. Akaiky , mipaka , migaona, manolo-Miandry. [dry. Manantena, manampó, mifampian-Mankalemy, mampangora-po. Mihialcmv , miantra, mangoraka.

3itizdby Google

Page 42: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

38

Attendrissant, a. Attendrissement, sm. Attends, pr. Attendu que, c. Attenir, vn. Attentat t sm. Attentatoire, a. Attente, sf. Attenter, vn. Attentif, a. Attention , s f . Attentionné, a. Attentivement, ad. Atténuant, a. Atténuation, s f . Atténuer, va. Atterrer, va. Atterrir , Attérir , vn. Atterrissage, ) Attérissage, sm. ) Atterrissement, sm. Attestation, sf Attester, va. Attiédir, va. Attiédissement, sm. s'Attifer, vp. Attirable , a. Attirail, sm. Attirant, a. Attirer, va. s'Attirer, vp. Attisage , sm. Attiser, va. Attiseur, sm. Attitré , a. Attitude , s f . Attouchement, smn Attractif, a. Attraction, s f . Attrait, sm. Attrape, sf Attraper, va. Attrapeur, a. Attrapoire, s f . Attrayant, a. Attribuer, va. s'Attribuer, vp. Attribut, sm. Attributif, à. Attribution , sf

ATT Mampalahelo, roampangorakorakâ: Falahelovana , fìantrana, fangoraha-Satria, fa. [ na» Nohony..., satria fa. Mipaka, mifanolotra. Heloka lehibe. Mahavoa, mandratra, manohitra. Fiandrasana. Mitady hamono, miliendry. Mitandrina, Fitandremana. Be fitandremana. Am-pitandremana. Manakeiy, mankalemy. Fanakelezana, fanalemena. Manakeiy. Mamotraka mampitahotra. Mitody, mahita tany. Fitodiana, fahitan-tany. Antsanga. Fanambarána, vavoiombelona. Manambara, mitsangan-ko vavolom-» Mahamatimaty. [ belona, Fahamatimatv. Mihaingo loatra, manamy lava. Azo taoïnina. Vorongo. Mahatarika, mahazatra. Mitarika, mitaona. Mitady ho any ny tena, misambo-Fisoronan' afo. [ boinas Mampirehitra, misoron'afo. Mpisoron'afo. Voa tendry. Toetra , bîkia. Fitsapana. Mahatarika. Fitarihana. Fitaomana. Fandrika. Misambotra, mamitaka, Mamitaka. Fandri-biby. Mahatarika. Mamindra. Mihâmbo. Ny fomba ny. Manendry, mizara. Ny azy, ny raharaha ny.

' ig i t izbd by G 0 0 g l e

Page 43: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Attristant, a. Attrister, va. s'Attrister, vp. Attrition , s f . Attroupement, sm. Attrouper, va. Au, ar. Aubade, s f . Aubaine, s f . Aube, s f . Aubépine, s f . Aubère, a. Auberge, s f . Aubergine, s f . Aubergiste, sm. Aubier, sm. Aucun, a.pn. Aucunement, ad. Audace, s f . Audacieusement, ad. Audacieux, a. Au-deça, pr. ad. Au-dedans, pr. ad. Au-dehors, pr. ad. Au-delà , pr. ad. Au-dessous, pr. ad. Au-dessus, pr. ad. Au-devant, pr. ad. Audience, s f . Auditeur, sm. Auditif, a. Audition , s f . Auditoire, sm. Auge, s f . Augée, s f . Auget, sm. Augment, sm. Augmentatif, à. Augmentation , sf Augmenter, va. vn. Augurai , a. Augure, s m. Augurer, va. Auguste, a. Aujourd'hui, ad. Aumône , s f . Aumônerie, s f . Aumônier, sm. Aunàge, sm. Aune, s f .

AUX 30 Mampalahelo. Mampalahclo. Mitsetra, mihiamalabelo. Nenina, alahelo. Fivoriana, tabataba. Mamory liitabataba. Amy ny. Kalo m a raina, lanonana ma raina. Zara , lova tsy nampoizina. Mazava ratsv, akanjo fotsy rebareba. Tsilo fotsy. " Sada mena sy fotsy. Trano fihinanam-bahiny. Baranjely. Tompo ny trano fihinanam-bahiny. Votiaty. Tsy, tsy misy , na iray aza. Tsia tsy akory. Hasahiana. An-kasahiana. Sahisahy. Aty am-badika, Anaty ny. Ivelany. Ary am-badika, ampita, an-koatra, Ambany. [ an-dafy. Ambony. Aloha. Fandrenesana , fanátonana , iihaona-Mpihaino. [ na. Amy ny sofina. Fandrenesana. Trano fitorian-teny, iivoriany ny Ta vy famahanam-biby. [ m pi h ai no. Erany ny tavy. Tavy kely. Fanosohana, soso-teny. Manovona, miampy, manampy. [na. Fanosohana, fanampiana, fitomboa-llampitombo, mampisondrotra, mi-Momba ny augure. [ tombo. Vintana, mpanitsak'an Maminany, manitsak' Lehibe, malaza. Androany, anio. Fiantrana. Raharaha ny aumôniei Pretra mitoetra an-droi Fandrefesana. [ manai Laoninâ, mamaki-tra

g i t i zc< lby G 0 0 g l e

Page 44: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

40 ALT

Auncr, va. Aupavarant, ad. Au pis aller, ad. Auprès, ad. Auréole, sf. Au reste , c. Auriculaire, a. Aurifère,' a. Aurore, s f . Auscultation , s f . Ausculter, va. Au&pice, sm. Ans>i , ad.c. Aussitôt, ad, Austère, a. Anstèrement, ad, Austérité , sf Austral, a. Autan, sm. Autant, ad. d'Autant, ad. d'Autant que , ad* Autel, sm. Auteur, sm. Authenticité, sf Authentique, a. Authentiquement, ad, Autocrate, sm. Autocratie, s f . Autocratique, a. Anto-da-fe, sm. Autographe, sm. Autographie, s f . Autographier, va. Autographique, a* Automate, sm* Automatique, a. Automatiquement, ad. Automnal, a. Automne , sm. Autopsie, sf Autorisation , s f . Autoriser, va. Autorité, s f . Autour, ad. pr. Autre, a. Autre-part, ad. d'Autre-part, ad. Autrefois, ad. Autrement, ad.

Mandrefy. Taloha , tany aloha. Na dia izany aza, tsy hita izay hanao-Akaiky. [ var.a. Avana. Kandrefa, sady. Re ny sofina. Misy akoram-bolamena, Mazjva ratsy. Fitainoana. M itai no. Vinany alaina amy ny fanidiny ny Koa. [vorona. Vetivety. Sarotra, mafy. Tsy ara-pifaditrovana, tsy a m-pia n tra, Hiilozana , hasarotana , hasiahana. Atsimo, tatsimo. Rivotra avy atsimo, Araky, tahaky. Arakeviny. Satria, sàtria koa. Otely, fanaovana sorona. Tompo, fototra , mpamorona, Fahatovana , fahamarinaua. To, marina. An-kamarinana. Mpanjaka mandidy tokana. Fanjakany ny autocrate. Momba ny autocrate. Fandoroana, Sora-tanana. Famindrana soratra. Mamindra soratra. Momba ny autographie, Sary mihetbika , adala. Tsy satry. T*y satry, tsy iniana. Momba ny fararano. Fararano. Fandiniham-paty. Lálana , famelana hanao. Manome lalana, mamela* Fanapahana , fifehezana. Manodidina. Hafa. An-kafa, anihoany. Kanefa , nefa izany. Fahiny. . Raha tsy izany , fandrao.

3itizc-d by Google

Page 45: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Á\E i l

Autruche, sf Autrui, a. pn. Auvent, sm. Auxiliaire , as. Aval, sm. en Aval, ad. Avalanche , s f . Avaler, va. Avaler des yeux. Avalenr, sm. Avaloire , s f . Avançage, sm. Avance , s f . d'Avance , ad. Avancement, sm. Avancer, va. vn. Avanie, s f . Avant, pr. ad. Avantage, sm. Avantager, va. Avantageusement, ad. Avantageux, a. Avant-bras, sm. Avant-coureur, sm. Avant-dernier, a. Avant-garde, s f . Avant-goût, sm. Avant-hier, ad. Avant-poste, sm. Avant-propos , sm. A va nt-toit , sm. Avant-train , sm. Avant-veille, s f . Avare , as. Avaiiee, s f . Avaricieusement, ad. Avaricieux, a. Avarie , .sf. Avarié, a. A-vau-l'eau , ad. Ave Maria, sm. Avec ,pr. Avenant, a. à l'Avenant, ad. Avènement, sm. Avenir , Advenir, vn. Avenir f sm. Avent, sm. Aventure t s f . ' à l'Aventure, ad.

dnaram-borona, vorona vaventy in-Olona , olon-kafa. f drindra. Fialofana ala-trano, tannnelo-ntrano. Mpamonjy, mpanampy Ny ivalanany ny lano, ava. Amhany , erý ava. Neigr mikoa. Mitelina Mitsiriritra , mila ho lany ny maso. Mp-uiao telintoka , be bo*ika, Be filelemana. Fitoeran-kalesy. Zavatra vita oraena aloha. Rahateo Fandiosnana, fisandratana. Mandroso, manakisaka , inUandra-Ompa. [ tra. Aloha. Soa , tombo. Manasoa, inahasoa. An-tombony. Manambina , mahasoa. Lanto-ntsandiy. M pi aloha. Manarakaraka ny farany. Lolia lalana , tampinaiany. Fankasitrahana aloha, fankafizana—. Afak'omaly. [ tsy aman'afo. Miaramilaakekynyfahavalo, mandry Ventin-teny mialolia. Fialofana, tananelo-ntrano, volombo-Rodiarana aloha. [ di-ntrano. Ny andro fa!<aroa aloha, indma andro Mabidy , mahdii'ra. [ aloha, Fahidiana , fahihirana. Aui-pitsitsiiiiia. Mitsitsy , mahihitra. Fahasitnbana. Simba. Mivalana , mnnara-drano. Izaho miarababa anao Mnrv Amy ny f miaraka. Mendrika, havanambai Tsy anionintoniny, seri Filiaviana , fahatongnv Tonga tampoka , manjt Ny ho avy , ny sisa, Avent. Tonga foana,ny manjó, Mosalahy, sendrascndi

g i t i zcd by Google

Page 46: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

42 d'Aventure, ad. Aventurer, va. s'Aventurer, vp. Aventureux, a. Aventurier t sm. Avenue, sf Avérer, va. Averse, sf Aversion, s f . Avertir, va. Avertissemment, sm. Aveu, sm. Aveugle, as. Aveuglement, sm. Aveuglément, ad. Aveugle-né, sm Aveugler, va. à l'Aveuglette, ad. Avide, a. Avidement, ad. Avidité, sf Avilir, va. s'Avilir, vp. Avilissant, a. Avilissement, sm. Aviner, va. slAviner, vp. Aviron, sm. Avis, sm. Avisé, a. Aviser, va. vn. s'Aviser, vp. Aviso ^sm. Avitaillement, sm. Avitailler, va. Aviver, va. Avocat, sm. Avoine, sf Avoir, va. Avoir, sm. Avoisiner, va. Avorté, a. Avortement, sm. Avorter, vn. Avorton, sm. Avoué, sm. Avouer, va. Avril, sm. poisson d'Avril, sm. Axe, sm.

A\E Sendra. manao vy very. Mitono aina, manao vy very. Sahisahy, mpanao vy very. Mandeha foana, mpirenireny. Fidirana, fihaviana. Manamarina, Orana mikija. Fankahalana. Mananatra, milaza. Fananarana, fanambarána. Fanekena, fiekena. Jamba. Hajambana. An-jamba. Jamba batr'any an-kibo. Manajamba. An-jamba, an-kitsapatsapa. Mitsiriritra, matimati-ropaniriana. Amy ny fitiavana mafy. [ dava. Fitsiriritana, faniriana may lalan-Manebaka, manevateva, raanetry. Maniva tena. Maniva, mabafabaraka. Fabavetavetana , fanebahana , fani-Manisy fofon-divay. [vána. Maka fofon-divay, misotro be loatra, Fivoy. Anatra, fanoroana. Be saiua , hendry , kanto. Mananatra, misaintsaina. Misaina , mahatsiaro. Sambo mpitondra teny. Famatsiana, famabanana. M a ma tsy, mamahana , mampitao. Manazava , mamotsy, mamelon-tso-Mpiaro , mpandaha-teny. [ ratra. Vari-ntsoavaly. Manana. Fananana , harena. Manakeky, mifanolobodirindrina. Afa-jaza , tsy vanona. Tsi-fahatongavam-bolana. Afa-jaza, tsy tanteraka, tsy tonga Tsy tonga volana. [ volana. Mpisolo vava , mpanampy. Mancky, mieky. Volana fahefatra amy ny taona, Fitaka, fandrika, vosobosotra. Tsoraka ao am-povoany , savily.

,itiz ,j by Google

Page 47: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

BAL Í3 Axillaire, a. Axiôme , sm. Ayant-cause, sm. Ayant-droit, sm, Aye ! i. Azotate , sm. Azote, sm. Azoté, a. Azoteux, Azotique, a. Azur, sm. Azuré, a. Azyme, as.

Amy ny liehka. Ohabolana , teny ekcna. M pan do va. Ny foto-draharaha , tompo ndralia-Indry ! dry ! [raha. Karazan-tsira misy acide azotique. Anaran-gazy. Misy azote. Milaza ny sedra avyamy n y azote. Vodi-lanitra. Manga tov ny vodi-lanitra. Tsy misy lalcvay, fety ny Jodv.

B Babil , sm. Babiole, s f . Bâbord, sm. Bâcler, va. Badaud, as. Badin, as. Bafouer, va. Bagage, sm. Bagare, s f . Bagatelle, s f . Bagne, sm. Bague , s f . Baguette, s f . Baigner, va. se Baigner, vp, Bail, sm. Bâiller, vn. Bâillon, sm. Baignoire, sf". Bain , sm. Baïonnette, s f . Baiser, va. Baisse, s f . Baisser, va. Bal, sm. Balafre, s f . Balai, sm. Balance, s f . Balancement, sm. Balancer , va. vn. Balayer, va.

Bedibedy. Teni-tsi-raha. Ankavia-ntsambo. Manao mosalahy. Mitandrantandrana, mitananaka. Kiniania , misari-n'adala. Maneso. Entana. Ady, korataba. Polipoti-draha. Tranomaizina, trano-ngadralàva. Peratra. Rotsàkazo, firitsoka. Mampandro. M andro, milomano. Fanofana , fe-taona. Manoaka. Sakam-bava, tampim-bava. Filomana. Fandroana. Benitra. Manoroka. Fietrena. Manetry. Fandihizana. Voa kapa ntsabatra Kofafa. Mizana. Fikivilivily , fisalasi Manakivilivily, mis Mifafa.

r. gìtiz d by Google

Page 48: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Balbutiement, sm. Balbutier, vn. Balcon, sm. Baleine, s f . Baliverne, s f . Balle, s f . Ballot, sm. Baiomdibe, sf Balustrade, sf Balustre, sm. Bambou, sm. Banal, a. Banane , s f . Bananier, sm. Banc,sm. Bandage,sm. Bande t s f . Bandeau , sm. Bandelette, sf Bander, va. Banderolle , s f . Bandit, sm. Bandoulière, s f . Bannière, s f . Bannir, va. Bannissement, sm. Banque, s f . Banqueroute, s f . Banquet, sm. Banquette , s f . Banquier ? i/Jim Baptême , sm. Baquet, sm. Baragouin , sm. Baragouiner, vn. Ba iaque, sf Barbare, a. Barbe, s f . Barbier, sm. Barboter, vn. Barbouillage , sm. Barbouiller, va. se B rbouiller , vp. Barbouilleur, sm. Barbu, a. Bardeau, sm. Baril, sm. Bariolage , s m. Bariolé, a. Barioler, va.

BAH Fibadabàdana. Mibadabada. Lavarangana. Trozona. Teny tsy misy fotony. Bala. Entana voa fono, badiana. Hevi-potsy. Arofanina. Audi y n'arofanina. VolotNangana , valiha. Fomba ny va la la tsy mandady haro-Voa n'iikondro. [ na. Akondro. Seza lava, ba. Faineliezana. Fameh< zana, olona andiany. Febilolia. Feliy kely. Maraeby, manenjana. Saina, faneva, Jiolahy. Samboady, sampilahy. Saina misy sary. Mandroaka. Fandroaliana. Trano fitoeram-bola ampanjanabina. Faharaiketan-trosa, tsi-falialoavan-Fihinanam-be. [ trosa, Talantalana. Ny toinpo ny banque. Baiemy, Tavindrano. Beroberoka. Miberoberoka. Trano tomboka. Masiaka. Voiombava , somotra. Mpanala voiombava. Mitsindroka anaty fotaka , mandelia Fotetiika , hosotra. [ anaty fotaka. Mamotetaka. Mihosoira. Mpamotetaka. Be voiombava. Kapila hazo. Barika kely. Fipentimpentina. Pentimpentina. Mamentimpentina.

fitizsd by Google

Page 49: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Baron v sm. Barque, s f . Barre ^ s f . Barrer, va. Barrière, s f . Bas, a. Bas, sm. Bas, ad. Bas, sm. Basané, a. Bascule, s f . Base , s f . Basse-cour, s f . Bassesse, s f . Bassin t sm. Bataille, s f . Batailler, vn. Bataillon, sm. Bâtard , sm. Bateau , sm. Batelier, 0m. Bâtiment, sm, Bâtir, va. Bâtisse, s f . Batiste, s f . Bâton, sm. Battage , sm. Battant, sm. Battement, sm. Batterie, s f . Batteur , sm. Battre, va. se Battre, vp. Baudel, sm. Baudrier, sm. Bavard, as. Bavardage, sm. Bavarder, vn. Bave, s f . Baver, vn. Bavette, s f . Baveux , a. Bayer, vn. Bazar, sm. Béant, a. Beau, a. Beaucoup, ad. Beau-frère, sm. Beau-père, sm. Beaute, s f .

bKX 4 j Andriana. Lakana. Sakana, fanamory. Misakana, mainefv. Fefy. Iva , marîvo. Morontongotr' akanjo. Malemy, ambany. Ba ntongotra. Mavo, bazuina. Mizana. Vody, fototra. Tokotany. Haivana, Iiavtana. Tavy, fariby, dobo. Ady. Miady, mifamely. Miaramila betsaka iray dia , borige-Zana-dranitra, zazasary. [ dry. Sambo kely. Mpivoy lakana. Trano, sambo. Manorina , mandrafitra. Trano , raiitra. Lamba souJzo manify. Tehina, langilaugy. Famoloana. Mpively. Tepotepo. Batery. Mpamely. Mamely, mikapoka. Miady, îuifauiely. Boiiky. Su n, boady , sampilahy. Maro-vava, nipibetíibedy. Bedibtdy. Mibedibedy. Vori-mbava, ivy. Mamorivory. Tanty ivy. Mnn.orivory, rarak'ivy. Misaiiasana , mitanák; Tsena. Mibanabana, mitanaU Tsara , mendrika. Be, betsaka. Zao-dahy. Rafozanndahy. Hatsara, liamendreha

l ' ig i t ized by Google

Page 50: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

40 Bec, sm. Bêche, s f . B ê c h e r v a . Bégaiement , sm Bégayer, vn. Bègue, as. Bêlement, sm. Bêler, vn. Bélier, sm. Belligérant, a. Belliqueux, a. > Bénéd iction, s f . Bénéfice, s f . Benêt, as. Bénévole, a. Bénin , a. Bénir, va. Béquille, s f . Bercail, sm. Berceau, sm. Bercer, va. Berger, sm. Berlue, s f . Berner, va. Besicles, s f . Besogne, s f . Besoin, sm. Bestial, a. Bestialement, ad. Bétail, sm. Bête, sf : Bêtement, ad. Bêtise, s f . Beuglement, sm. Beugler, vn. Beurre, sm. Bévue, s f . Biais, sm. Bible, s f . Bibliothécaire , Bibliothèque, s f . Bicoque, s f . Bien, sm. Bienfaisance , s f . Bienfaisant, a. Bienfait, sm. Bienfaiteur, sm. Bienheureux, a. Biennal, a. Bien que, ad. Bienséance, sf

B1IÎ

Vava-mborona. Angady. M in ad y. Akaká , fiakakavana. Miakaká, miahanahana. Bada-lela. Barareoka, fibarareoka. Mibarareoka. Ondri-Iahy. Miady, manafika. Tia aay. Tso-drano. Tombo, tombo-mbarotra. Mora fetsena. An-jotompo. Mora fanaby , malemy paika Mitso-drano, manamasina. Tehiny ny mandringa. Vala n'ondry. Fandrian-jaza, lohasaha nitsangana* Manilangilana. [ ny ny afo< Mpiandry omby ,— ondry. Fanjambena. Mametsy. Solomaso. Raharaha , lahasa. Filana, fahantrana. Momba ny fanao ny biby. Tahaky ny bibv, Biby manompo. Biby. Miadala, an-kadaladalana« Hadalana. Ma , fitrena. Mitrena, mimamá. Hero-dronono, dibera. Hadisoana. Fisompirana. Pïy Soratra Masina , Biblia. Mpitahiry taratasy. Trano-ntaratasy, fitoeran—. Trano ratsiratsy. Tsara. Fiantràna. Miantra. Fiantrana , soa atao. Mpiantra, mpanisy soa. Sambatra. Maharitra taona roa. Nefa , na dia. Fanao tsara , fahaiza-miaina.

gitizedby G 0 0 g l e /

Page 51: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Bientôt, ad. Bienveillance , sf Bienveillant, a. Bière, s f . Biffer, va. Biftek, sm. Bifurcation, s f . Bifurqué, p. se Bifurquer , vp. Bigame, sm. Bigamie, s f . Bigarré, a. Bigot, as. Bijou, sm. Bile, sf. Bilieux, a. Billet, sm. Billion , sm. Billot, sm. Bisaïeul, sm. Bisaïeule, sf Bisannuel, a. Bisbille, sf. Biscuit, sm. Bise, s f . Biseau, sm. Bison, sm. Bissac, sm. Bisscction, sf Bivouac, sm. Bizarre, a. Blafard, a. Blâme, sm. Blâmer, va. Blâmable, a. Blanc, a. Blancs, sm. Blancheur, sf Blanchir, va. Blanchissage, sm. Blanchisseur , sm. Blaser, va. ' Blasé,/?. Blasphémateur, sm. Blasphème, sm. Blasphémer, va. Blé, sm. Blême, a, Blessé ,/?. Blesser , va. Blessure, sf

MJÏ 47 Vetivety, tsy ampy to1 inona. Fitiavana. Miautra. Vata-mpaty, labiera. Ma mono soratra. Hena voa endy , tono-nkena. Sampana. Mi sampan a. Misampana. Mpampirafy. Fampirafesana. Misoratsoratra. Mpihatsaravelatsihy. Ravaka, vakana. Bano n'afero. Be afero. Taratasy kely. Arivo tapitrisa. Vodi-hazo, akalaua. Ray ny raibe. Reny ny renibe. M a ha rit ra taona roa» Adiady, fanditra. Mofomafy, bisikoitra. Rivotra avy avaratra. Sompirana, solila. Ombimanga. Kitapo. Fizaran-droa. Lasy. Miangesongeso, mandry raanokana. Hatsatra, mivolo-mbalala maty. Tsiny, adidy. Maninv, manadidy. Misy tsiny , mendrika ho tsinina. Fotsy. IN y Vazaha. Ha fotsy. Mamotsy, manasa. Fanasana. Mpanasa , mpamotsy. Mahaosa saina, mandrera-tsaina, Osa saina, donto. Mpanompa an'Andriamanitra. Fanompana an'Adriamanitra. Manompa an' Andriamanitra. Vari-mbazaha. Hatsatra. Maratra. Mandratra. Naralra , ferv.

r. gìtiz d by Google

Page 52: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

48 Bleu, a. Bloc, sm. Blond, a. se Blottir, vp. Blouse i sf Bocage, sm. Breuf, sm. Boire, va. Bois, sm. Boisé, a. Boisseau, sm. Boisson, s f . Boite, s f . Boiter, vn. Boitenx, as. Bol, s m. Bombance, s f . Bombe, s f . Bombé, a. Bomber, va. se Bomber, vp. Bon , a. Bonace, a. Bond , sm. Bonde, s f . Bondir, vn. Bonheur, sm. Bonjour, sm. Bonne, s f . Bonne-aventure, sf Bonnet, sm. Bonsoir, sm. Bonté, sf Borborigme, sm. Bord, sm. Bordage, sm. Bordé, sm. B..rder, va. Bordure, sf Boréal, a. Borgne, s f . Borne f s f . Borner, va. Bosquet, s m. Bosse, s f . Bos>u, a. Botte, sf Bouc,sm. Bouche, s f . Bouchée, s f ,

BOU Manga. Vongana. M en a mena . mavomavo. Mitalapetraka. Àkanjo joloka, bolozy. Ala kely. Omby. Misotro. Hazo, ala. Be hazo. Famaratn-bary, vata* Fisotro. Vata. / Mandringa. Mandritiga. Bakoly, Ema tsangam-bavà. Fibinanam-py. Baombona.. Vokoka. Mamokoka. Mibobitra. Tsara, soa. Ma n eki-lempona. Tsamb.kina. Tsentsina. Mitsambikina. Zara , anjara , hasambarana, Ara baba, akory. Vehivavy mpitaiza. Sikidy, vinany. Satroka. Veloma i trarantitra. Hatsarana, hasoavana. Koraraika. Morona , sisina. Rindrina. Galona fanao amy ny sisin' akanjo. Mandrindrina , manisy riba. Fa ri tra , sisina. Avaratra. Poa-maso anila. Eiitra, fetra, faritra. Mametra. Ala kely. Trafo. Mivohi-boho, vokoka. Fehezana, voara, kiraro baoty. Osi-lahy. Va va. Iudrai-mbava*

r. gìtiz d by Google

Page 53: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Boucher > va. Bouclier, sm. Bouchon, sm. Boucle , *f. Bouclier, sto. Bouder, vn. Bouderie, s f , Boudeur, a. Boue, s f . Boueux , a. Bouffant, a. Boutfée, sf Bouffer, vn. Bouffi, a. Bouffir, va. Bouffissure, sf * Bouffon, sm. Bouffonnerie, s f . Bougeoir, sm» Bouger, vn. Bougie, s f . Bouillant, a. Bouille, s f . Bouiller, va. Bouilli, sm. Bouillie, sf Bouillir, vn. Bouillon , sm. Bouillonner, vn. Boulanger, vn. va• Boulanger, sm. Boulangerie, sf Boule, s f . Boulet, sm. Boulevard, sm. Bouleversement, sm» Bouleverser, va. Bourgeois, sm. Bourgeon, sm. Bourrasque, sf Bourreau, sm. Bourrelet, Bourlet, s m Bourrique, s f . Bourriquet, sm. Bourse, s f . Boursouffïê, a. Bousculer, va. Bouse , bouze, s f . Boussole, s f . Bout, sm.

b o t 49 Manentsina. Mpamonoomby, mpivaro-kena* Tsentsina , bosoa. Fampoehana, von a. Ampinga* Mid«>ngidongy, miromoromo« Fidongidongiana. Mpidongy. Fotaka , fêta* Be fotaka. Mibonaka, mibontsina. Resatra. Mibontsina , mibonaka , mivohitra. Feno , mibobaka , mivonto. Mampibobaka, mampivonto* Fibobahana. [kana. Mpampihoinehy , mpanarira, hatsi* Vosoboòotra , hatsikana, arira. Fanaovanjiro. Mihetsika, mibataka, Labozy, jiro. IVIangotraka, mavitrika, sevolsevoka, Fanakobanana. Manakobana. Hena nalain-dro. Koba , sosoa. Mangotraka* Ro-njavatra* Mangotrakotraka. Manao mofo. Mpanao mofo. Fanaova-mofo. Kodiarana. Bala-n tafondro* Manda , fefy. Famotipotcrana, Fanakorontanana. Mamotipotitra, manakorontana. Borizano. Tsimo-kazo* Tso-drivotra tampoka, tafio-drivotra. Mpa mono, roambinifololahy. Halana» Boriky. Zana-boriky. Kitapo-mbola. Mibohiboby, mibonabonakai Manositosika. Ta y n' oinby. Famantaran' avaratra. Tendro, loha»

4

frtizfedby Google

Page 54: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

;>o Bouteille, sf Boutique, s f . Boutoir, sm. Bouton, s m Boutonner, vn. Boutonner, va. Bouvet, sm. Bouvier, sm. Boxer, vn.' Boxeur, stn. Boyau, sm. Bracelet, sm. Braillard , a. Braiment, Braire, sm. Braire, vn. Braise, s f . Brancard, sm. Branchage, sm. Branche, sf Branchu, a. Brandir, va. Brandon , sm. Branlant, a. Branle, sm. Branler, vn. Braquer , va. Bras, sm. Brasier, sm. Bras-le-corps, ad. Brasse, s f . Brasser, va. Brasserie, sf Brasseur, sm. Bravade , sf Brave, a. Braver, va. Bravo! i. Bravoure, sf. Brebis, i f . Brèche, s f .

, Brèdes, sf Bredouillement, sm. Bredouiller, vn. Bref, a. Breloque , sf Bretelle, s f . » Bretteur, sm. Breuvage, sm. Brevet, sm. Breveté, sm.

BKK Tavohangy. Trano fivarotana. Oron-dambo. Bokotra , tsimoka. Mitsimoka. Mampidi-bokotra akanjo. Bove. Mpiandry omby. Mifamely totohondry. Mpifamely totohondry. Tsinay. Fehi- ntánana. Vavana, mimentsomentsona. Trena, faneno. Maneno, mitrena. Vainafo. Fibatabatana. Rantsan-kazo. Rantsan-kazo, sandrahaka, sampana. Be rantsana. Manofokofoka, mampandihy. Harendrina. Miviombiona, mihozongozona. Viona , fihozongozonana. Miviombiona, mihozongozona. Manehalra, manandrify. Tánana, sandry. Forohana maro. Gia ara-balahana. Refy. Mangaroharo, manao la bière, man-Fanaovana la bière. [drefy. Mpanao la bière. Haika, hatsy. Sahy, mahery miady. Mihaika , manohitra. Tsara ! akory izany ! Hasahiana, faherezam-po. Ondiy vavy, rcni-ondry. Habangana. Anana. Fibadabada. Mibadabada. Fohy. Ravaka m ih an ton a. Beritelo. Mpil'ady, tia ad y. Fisotro. Taratasy fanandratam-boninahitra. Nahazo brevet.

« g i t i z o d b y G 0 0 g l e

Page 55: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

BRU 51 Bréveter, va. Bréviaire, sm. Brick, sm. Bride, s f . Brief, a. Brièvement, ad. Brièveté, sf \ Brigade, s f . Brigand, as. Brigandage , sm. Brigue, s f . Briguer, va. Brillant, a.

- Briller, vn. Brin, sm. Brique, sf Briquet, sm. Briqueterie, sf Briquetier, sm. Brisable, a. Brise-cou , sm. Brise, sf Briser, va. Brocanter, va. Brocard, sm. Brocarder, va. Broche, s f . Broder, va. Broderie, sf Brodeur, sm. Broncher, vn. Bronze, sm. Brosse, sf Brosser, va. Brouet, sm. Brouette, sf Brouhaha, sm. Brouillard, sm. Brouiller, va. Brouillerie, sf Brouter, va.

» Broyer, va. Bru, s f . Bruine, s f . Bruissement, sm. Bruit, sm. Brûlant, a. Brume, s f . Brumeux, a. Brun, a,

Manome brevet. Taratasy fivavahany ny Pretra. Sambo roa salazana. Lamboridy. Fohifohy. Faingana. Hafohy. Miaramila iray fehy, borigedry. Jiolahy, mpisakan' olona. Fangalarana. Hevitra an-tsokosoko. Mikeli-aina hahazo. Mamirapiratra, manganohano. Mamirapiratra, mirendrirendry. Tapak* ahitra madinika. Birika. Paik'afo. > Tokotany fanaovaua birika. Mpanao birika, mpivarotra—. Azo vakina. Mpamola-tsoavaly. Tso-drivotra. Mamaky, mamolaka , manapaka. Mivarobarotra. Haraby, latsa, eso, Manaraby, maneso. Havitra , fisisika , vy fanaovam-ba. Manao borodara* Borodara. Mpanao borodara. Tafintohina. Varabina mibaro firaka sy fanitso. Borosy. Miborosy, manaborosy. Koba malemy. Boroety. Horakoraka. Zavona. Mampifangaroharo. Fifandirana. Homana ahitra, miraotra. Manorotoro, mitoto. Viiianto-vavy. Tongo-javona. Tsehatseha , fimonomonona. Resaka , baino, tsaho. May, raahamav, Erika. Merika. Manja.

ig i t izbd by G 0 0 g l e

Page 56: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

52 Brusque, a. Brut, a.

• Brutal, a. Brute, s f . Bruyant, a. Bruyère, s f . Bubon, sm. Bûche , sf Bûcher, va. Bûcheron , sm. Budget, sm. Buflet, *m. Buisson, sm. Buraliste, sm.

'Bureau , sm. Burin, sm. Buste , sm. But, sm. Buter, va. se Buter, vp. Butin 9 sm. Butte, s f . Butter, vn.

» Buvable, a. . Buvette , sf * Buveur, sm.

Buvotter, vns

' Ça^pn. Cà et là , ad. Cabale, s f . Cabaler, vn. Cabaleur, sm.

* Cabane, sf Cabinet, sm. Çable , s m. se Cabrer, vp. Cabri, sm. Cabriole , s f . Cabrioler, vn. Cache, sf Cache-cache. Cacher, va. se Cacher, vp.

Foizinà , sosisosy , mirotoroto foana, Marokoroko, maraorao. Saro-po, ioza be. Biby. Maresaka, mahareuina. Anjavidy. Atodintaria. Tâpa-kazo ho doranà. Misisy, mamangovango. Mpanapa-kazo. Toetry ny vola miditra sy ny mîvoaka. Lalimoara fitoeran-kanina. Kirihitr' ala. Mpanoratra, mpandray hetra. Latabatra fanoratana. Fangirigirihana, fisokirana. Sary n olona tapaka. Anlony, ny aleha. Mikendry. Manao ditra, manohitra, Babo. Tovon-tany, havoana, Tafintohina. Azo sotroina. Trano fisotroana, Mpisotro, Misotrosotro.

Izany , io, îzao. Atsý arý. Tetika, fifokoana. Mirai-tetika, mifoko. Mpiraitetika, mpifoko. Trano bon^o, trano tombokâ. Fiercna , efi-trano. Mahazaka lehibe. Mitsangana, mitrafantrafana. Zanak' osy. Auteza, rodorodo, fiantsamborana, Mananteza, roiantsambotra. Fierena. Fanalam-piery. Mampiery, manaiina , manltrika. Miery , miafina, raisitrika.

r. gìtiz d by Google

Page 57: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Cachet, sm. Cacheter, va. Cachette, s f . Cachot, sm. Cadavéreux, a. Cadavre, sm. Cadeau, sm. Cadenas, sm. Cadenasser, va. Cadence, sf en Cadence, ad. Cadenccr, vn. Cadet, sm. Cadran, sm. Cadran solaire, sm. Cadre, sm. Cadrer, vn. Caduc, Caduque, a, Caducité, sf Café, sm. Caféier, sm. Cafeirie, Caféiére , sf Cafetière, sf. Cafier, Caféier, sm. Cage, sf. Cahier, sm. Cahot, sm. Cahoter, va. Cahutte, s f . Caille, s f . Caillé, p. Cailler, vn.

^Caillou, sm. Caïman, sm.

'Caisse, s f . * Caissier, sm.

Cajoler, va. Cajolerie, s f . Cajoleur, sm. Cal, sm. Calamité, s f . Calaraiteux, a. Calcinable, a. Calcination, s f . Calciner, va.

>Calcul, sm. Calculateur, sm,

^Calculer, va. Cale, sf Calèche, sf

CAL 53 Peta-doko, sora-pady, kase. Mandoko. Fierena. Tranomaizina. Miendriky ny maly, maimbo faty. Faty. Fanatitra , fanomezan?, kadoa. Radani, fanidiana. Manidy amy ny kadaná. [ raka. Dia mitsaikontsaikona , dihy mifana-Fitoviain-peo , fifanaraham-peo. Mitsaikontsaikona , mifanara-dia. Zandry, aivo. Mariky ny famantaranandro. Famantaranandro aloka. Trano-mnitaratra, trano-ntsary. Mifanaraka , mifanandrify. Antitra , antomotra , androbe. Falianterana, iilana ho potraka. Kafe, rano-nkafe. Tompo-nkafe. Tany voa*voly kafe. Fanaovankafe, kafitera. Taho-nkafe. Tianomborona, fitahirizam-bibidia. Taratasy. [ tongana. Traitraika, savoamboana , totongan- i Manatraitraika , manasavoamboana. Trano bongo, trano tomboka. Papelika, Mandry. Mandry. Vato kely , karaobato. Mamba, voay. Va ta, kesika. Mpilam-bola, mpitahiry vola. Manojikojy, manolikoly, manejokejo. Rojikojy , fanojikojena , kejokejo. Mpanojikojy, mpanejokejo. Ritro-ntánana. Rofy, antambo, fahoriana. Manantambo , mamohehatra , man* Azo dornana. (doza. Fandoroana. Mandoro, mandevona. Fanisana. Mpanisa, mpanao marika. Manisa, manao marika, Tohana, kaka. Ralcsv.

r. gìtiz d by Google

Page 58: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

54

Caleçon , sm. Calebasse, s f . Calembour, sm. Calendrier, sm. Caler, va. Calice, sm.

4 Calicot, sm. à Califourchon, ad. Câlin, a. Câliner, vn. va. Calleux , a. Callosité, sf Calmant, sm. Calme, a.

i Calmer, va. Calomniateur, sm. Calomnie, s f . Calomnier, va. Calque, sm. Calquer, va, Calus, sm. Calvaire, sm. Calvinisme, sm. Calviniste, sm.

' Camarade, sm. Camard, a.

" Caméléon, sm. s Camisole, s f .

Camomille, sf Camp, sm.

' Campagnard, sm. s Campagne, sf

Campement, sm. ^Camper, va.

Camphre, sm. Camphrer, va. Camphrier, sm. Camus, a.

'Canaille, s f . Canal, sm. Canapé, sm. Canard, sm.

^Cancan, sm. Cancer, sm. Candélabre, sm. Candeur, sf Candi ( sucre ) , sm. Candidat, sm. Candide, a. Candidement, ad.

CAN

Kalisaonina. Arivolahy. An-kamantatra, an-kanonoaa Alimanaka. Manohana, manakaka. Kalisy, kapoaka. Somizo, h a ri r y vaventy. An-tsangory. Ôlona miangotingoty. Miangotingoty, manambitamby. Misy kitro, be—. Kitro. Mahaketraka, mahatony. Mionina, tony. Mampionina, manonina, manaketra-Mpanendrikendrika, [ka. Eridrikendrika. Manendrikendrika. Fangalan'ohatra , fakan* oh a tra. Maka ohatra, maka marika. Kitro. Kalivery. Fanarahana any Calvin. Mpanaraka any Calvin. Naraana. Petak' orona. Tana-lahy, tanà-vavy. Akanjo borivody. Ahitra fanafody, Lasv, toby. Ainbanivohitra, mponina an-tsaha Saha, tamboho. Filasiana, fitobiana. Milasy, mitoby. Kamifaoro. Manisy j^amifaoro. Va tan-kamifaoro, ravin tsara. Petak' orona. Tsaika n'olona. Lakan-drano, lalan-driaka. Kanape, scza farafara. Vorombazaha. Tsahotsaho , tabataba tsisy foto' ny. Vay mihady, anaran-kintana. Fanaovanjiro mirantsandrantsana. Saina marina, fo mazava. Siramamy mangarangarana. Te ho fiaina , mpifoto raharaha. Tsy misy fitaka , mazava fo. Marimarina.

gifedby Google

Page 59: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Canette, s f . Canevas, sm. Caniche, sm.

/Can i f , sm. Canines (dents) , a.

y Canne, s f . /Canne à sucre, s f .

Canneler, va. Cannelle, s f . Cannelure, s f . Cannibales, sm.

/ Canon, sm. Canonisation, s f . Canoniser, va. Canonnade, s f . Canonner, va.

s Canonnier, sm. s Canot, sm. /Canot ier , sm.

Cantate, s f . Cantharides, s f . Cantine, s f . Cantinier, sm. Cantique, sm. Canton, sm. Cantonnement, sm. Cantonner, va. Canule, s f .

^Caoutchouc, sm. \ Cap, sm.

Capable, a. Capacité, s f . Caparaçon, sm. Caparaçonner, va.

* Capitaine, sm. Capital, sm. Capitale, s f . Capitaliste, sm. Capiteux, a. Capitulation , s f . Capituler, vn. Caporal, sm. Capote, s f . Câpre, s f . Caprice, sm. Capricieux , a. Capricorne, sm. Capsule, s f . Captation , s f . Capter, va.

CAP i>h Kancty. Foto-teny, iamba makarakara. Alika kely. Antsipika , kanifo. Andrianify. Tehina. Fary. Manao lakandakana. Kanely. Lakandakana. Mpihinan' olona. Tafondro, kanóna. Fanapahana bo olo-masina Manapaka ho olo-masina. Fanapoahan-tafondro. [fondro. Manapoaka tafondro, mandefa ta-Mpandefa tafondro, raiuiolona. Lakan-kely, lokaloka. Mpitondra lakana , mpivoy. Kalokalo, hirahira. Lalitra fanempahana. Trano iivarotau-toaka. Mnivaro-toaka. Finirana , hira. Fizaran-tany , tany iray toko. Fitobiana , filasiana. Mampitoby, mampilasy. Fitrohana, lolia ny basirano. Matezaroritina, fingotra. Tanjona, tsiraka Mahazaka, mahay , mahalaitra. Fahazoana , fahazakana , fahaizana. Lambantsoavaly. Manisy lambantsoavaly. Kapiteny. Lona n y , masonkarena. Renitanána, renivohitra. M pa m pa n j a n a-bola. Mankarary an-doha. Fanekena. Maneky. Kaporaly, telo voninahitra. Kapaoty. [ gitra. Voa-njavatra alóna anaty ny vinain-Angolangola, angetsangentsana, hai-Miangolangola, saro-tiana. [traitra. Anaran-kintana amy ny zodiaha. Ampombo, hedi *ny , kapisily. Fanangolena. Manangoly.

l ' i g i t i z e d by Google

Page 60: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

oG Captieux, a. Captif, sm. Captif, a. Captiver, va. Captivité, s f . Capture , s f . Capturer, va. Capucine, s f . Caquetage^ sm, Caqueter, vn, Car, c. Carabine, s f . Caracole, s f . Caracoler, vn. Caractère, sm. Caractériser, va. • Caractéristique, a. Carafe, sf. Caramel, sm. Caravane, s f . Carboniser, va. Carcan , sm. Carcasse, sf Carder, va. Cardinal, sm. Cardinal, sm. Carême, sm. Caresse, sf Caresser, va. Cargaison, s f . Caricature, sf Carié, a. Carmin , sm. Carnage, sm. Carnet, sm, Carnivore , a. Carotte , sf Carquois, sm. Carré, as. Carreau, sm. Carrelage, sm. Carreler, va. Carreleur, sm. Carrière, s f . Carrure, s f . Carte, s f . Cartel, sm. Carton , sm. Cartonner, va. Cartouche, sf

CAR Mamitaka, manangoly, mahataona, Babo, sambobelona. [manidoka. Voa babo. azo sambobelona. Mampanefty , misambotra, mahava-Toetry ny sambobelona. [riana. Babo, fisamborana. Mamabo, misambotra. Kapisina. Fikakaka , fivatsavatsana. Mikakaka, mivatsavatsa. Fa , sa tri a. Karabina. Fiolikolehana. Miolikolika , mandihy. Fomba, fi tondra tena, loha vy fanao-Milaza ny fomba. [vam-primotra. Marika mampahafantatra* Karafa , ta m a boa. Sirainamy voa dotra. Andia-mpivahiny. Maridoro arina, manao arina. Boloky hazo. [ fo, mahia dia mahia. Taolam-potsy, loha-trano tsy mita* Manogo rongony na volonondry. Kardinaly , lefitry ny Papa. Fody lahy , fody vavy. Katemy, fifadian-kanina. Fisafosafoana, safosafo, tambitamby. Misafosafo, manarabitomby. En tan a an-tsambo. Sary mampihomehy. Haniny ny olitra , vovobina. Loko mena, vovoka fanamenana. Vonoana. Rarine, taratasy fitadidiana. Mpibinan-kena. Karaoty. Kotra, iitondrana zana-tsipikia. Efa-joro tsy mivadimandry, efa-drira* Birika efa-joro, joro. [ na. Lampivato, gorodom-bato. Manao lampivato. Mpanao lampivato. Fihadiam-bato, fanendaham-bato. Hafonetana , halebibiazan-tsoroka. Karatra, sari-ntany. Fihaikana , haika. BaOritra, karitao. Manisy baoritra. Faham-basy.

r. gìtiz d by G o o g l e

Page 61: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Cas» sm. Casanier, sm. Cascade, sj. Case 9 #/. Caser, wt. Caserne , jt/! Caserner, mi. Casier v sm.

^Casque, j/w. Casquette, Cassation , s f . Casse-cou , sm.

^Cas;»er, va. ^Casserole , sf

Casse-téte, sm. Cassette, s f . Cassonade, sf Cassure, sf Castagnettes, s f . Caste, s f . Casuel, sm. Cataclysme, sm. Catacombes, sf Catafalque, sm. Catalogue , sm. Cataplasme, sm. Cataracte, s f . Catarrhe, sm. Catastrophe, s f . Catéchiser, va. Catéchisme, sm. Catéchiste , sm. Catéchumène, sm. Catégorie, s f . Cathédrale, sf Cath« licistne , sm. Catholicité, s f . Catholique , sm. Catholique, a. Caiholiquement, ad. Cauchemar, sm. Causalité, s f . Cause, s f .

s, Causer, va. s Causer, va

Causerie, s f . Causeur, sm. Cau.ticité, s f . Caustique, a. Cautère, sm.

Sendrasendra. Mpiotrika an-trano. Riana, rano miantonta. Trano. Mampitoetra, manome trano. Trano itoerany ny miaramlla. Mampiray trano ny miaramila. Fitoeranentana. Satro-barahina, valalamihoatra. Rasikety. Fanatsoahana, fandravana. Mahafola-bozona, iiipamola-tsoavaly. Mamaky, mamolaka, manapaka. Ra si roi y , fanendaaana. Mahavaky loha. Va la kely. Siramainy tsy afa-paika. Fivakiana. Famohamandry hazo. Firazanana , firenena , foko n'oîona. Sendrasendra, tsy naby, tsy satiy. Safndrano lehibe. Zoby lava fandevenana. Tranovorona lehibe. [vatra. Filaharan' anarana na olona na *a-Katapilasy, ody apetaka, tehak'afo. Hantsaua ianjerauy ny rano, maso Sery inahabe rehoka. [f^.sy. Farany , loza. Mampianatra iivavahana. Rate si zy, fampianaram-pivavahana. Mpampianatra ny íivavahana. Mpianatia ny fototry ny fivavahana. La h a-ke vitra , filaharana. Reny legilizy. Ny Fivavahana Ratolika. Ny Ratolika rehetra. Ratolika, mpanaraka ny Fivav. Rat. Tsy azo ferana taona na tany. Araky ny fomba ny Fivavahana Rat. Tsindry re amy ny torunaso, nofy. Fahatongavana, fampihiaviana. Ahatongavana, ny ihiaviana, fototra. Miresadresaka. Maliatonga, marapibiavy. Fire*ahana. Mpiresadresika , m pi tan tara. Teny manaikitra, teny manindrona. Mpanao teny manaikitra. Raotera.

,itiz j by Google

Page 62: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Cautériser, va. Caution, s f . Cautionnement, sm. Cautionner , va. Cavalcade, sf Cavale, s f . Cavalier, sm. Cavalièremeut, ad. Cave, sf Caveau, sm. Caverne, sf Caverneux, a. Cavité, sf Ce, cet, cette, ccs , pn Ceci, pn. Cécité , s f . Céder, va. Cédille, s f . Ceindre, va. se Ceindre, vp. Ceinture, sf Ceinturon, sm. Cela ,. pn. Célébration, s f . Célèbre, a. Célébrer , va. Célébrité , s f . Céler, va. Céleri, sm. Célérité, sf Céleste, a. Célibat, sm. Célibataire, sm.

kCelui, celle , pn. bCelni-ci, celle-ci, pn. Celui-là, celle-là, pn. Cendre, sf Cendré, a. Cène, sf Cens, sm. Censé, a. Censeur, sm. Censurable, a. Censure, s f . Censurer, va. Cent, a. Centaine, sf Centenaire , as\ Ccntenier, sm. Centième , a.

CEN Manisy kaotera, mandoro fery. Fiantohana. Antoka. Miantoka. Filaharan' olona mitaingin-tsoavaly* Soavaly vavy. Mpitaingintsoavaly. Miavonavona, mianjonanjona. Zohy fitoeran-divay. Fasana, zohy kely. Lavabato, zohy lehibe. Be zohy, maizina. Halemponana, aty ny. Io, itikitra, izany, ireo. l t y , itoy. Hajambana. Mahafoy, maneky. Soratra atao ambany ny Ç Mamefy, mamehy. Misikina, misalaka, mietra. Fehikibo, ctra. Kofehi-ntsabatra. Izany, izao, io. Fankalazana. Malaza, deraina. Midera, mankalaza. Laza. Manafma. Selerý, icarazan anana. Hafainganana. Avy any an-danitra, ao an-danitra. Tsi-fanambadiana. Mpitoetra tsy manambady. lley, izay. Itv, itoy, itony, itikitra. Iry, itsy, itsiana, irokatra. Lavenona. Misy lavenona , volo-ndavenona. Fihmanan-kariva. Hetra isam-batana arakyny ananána. Heverina ho. Mpananatra, mpaniny. Tokony ho tsinina. Tsiny, anatra. Maniny, mananatra. Zato. Zato. Nahatratra zato taona. Amboninjato, mpifehy zato. Ampahazato ny.

l ' ig i t ized by Google

Page 63: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Cent-pieds , s m. Centrai, a. Centralisation, s f . Centraliser, va. Centre, sm. Centuple, sm. Centupler, va. Centurion * sm. Cep, sm. -Cependant, ad. Cerceau, sm. Cercle, sm. Cercler, va. Cercueil, sm. Cérébral , a. Cérémonie, s f . Cérémonieux, a. Cerfeuil, sm. Cerf-volant, sm. Cerise, sf Cerisier, sm. Cerner, va. Certain, a. Certainement, ad. •Certes, ad. Certificat, sm. Certifier, va. Certitude, s f . Cerveau, sm. Ces, pn. Cessation, s f .

.Cesse (sans), ad. Cesser, vn. Cession, sf

-C*est-à-dire, c. «»C' est-pourquoi, c. ^ Cet, cette, ceux, pn. ^Ceux-ci, pn. * Ceux-là, pn. ^Chacun, pn. + Chagrin , sm. * Chagriner, va. "Chaine, s f .

Chaînette, sf Chaînon, sm. Chair, s f . Chaire, s f . Chaise, s f . Chàle, sm. Chaleur, sf.

CHA VJ Trambo. Afovoany, mamatona. Famoriana, fanakambanana. Mamory, manakambana. Ny afovoany, foibe. Zato heny. Manao zato heny. Amboninjato, mpifeby zato. Taho-mboaloboka. Ranefa, nefa izany, kandrefa. Fehi-mbarika. Kiboribory. Mamehy barika. Tranovorona, va ta. Ao amy ny atidoha. Fanao, fomba, fanajana. Mitandrintandrina ny teoa na ny Serifaoly, ahi-manitra. [atao. Papangohazo. Serizy. Talio-ntserizy. Manodidina. Anankiray, tsy maintsy ho marina. Eny, izany tokoa , marina hiany. Ary dia. Taratasy vavolombelona. Manamarina, mahato. Fahatokiana, tsi-fiahiahiana. Atidoha. Ireo, ireny, iley. Fijanonana, fitsabarana. Mandrakariva, lalandava. Mitsahatra, mijanona. Famelana , famoizana , fandaozana. Izany hoe. Raha izany, koa amy ny izany. Io, izany, ireo. Ireo, ireto, iretsy, itony. Ireo, ireny, irerý. Samy, samby, îsan'olona. Fahasosorana , fahalahelovana. Manahirana, mahasosotra, mampa-Rojo , tena nv tenona. [lahelo. Rojo madinika. Maso-mbola, hidi-vava. Nofo. Fitorian-teny. Seza, fipetrahana. Saly, ngorimanginy. Hafanana , hainandro.

l ' ig i t ized by Google

Page 64: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

60 Chalumeau , sm. Chamailler, va. Chamarré, p.

^Chambre, s f . 'Chameau, sm. Champ, sm. Champêtre, a. Champignon, sm. Champion, sm. Chance, s f . Chanceler, va. Chancelier, sm. Chancellerie, sf Chanceux, a.

"Chancre, s m. Chandelier, sm. Chandelle, sf Change, sm. Changeant, a. Changement, sm. Changer, va, vn. Changeur, sm. Chanson, s f . Chansonner, vn. Chansonnier, sm.

1 Chant, sm. * Chanter, va. Chanteur, chantre, sm. Chantier, sm. Chanvre, sm. Chaos, sm. Chape, s f . Chapeau, sm. Chapelet, sm. Chapelier, sm. Chapelle , sf . Chapitre, sm. Chapon, sm. Chaque, a. Chaque fois, ad. Char, sm.

. Charbon , sm. * Charbonnier, sm. * Charcuter , va. s Charcutier, sm.

Charge, s f . Charge du fusil, s f .

Chargement, sm. ^Charger, va.

Charger un fusil, va.

CHA Sodina , titsofana. Manao adivolombalala,— adianfsan* Misoratsoratra. [ga. Efi-trano. Rameva, angamenavava. Voly, saha. An-tsaha. Ho la tra. Mpihaika. Vintana. anjady, zara. [hanahana. Mivezimbezina, mihilangilana, mia-Mpitana ny k a s e , lefitry ny Consul. Trano ny Chancelier. Ambininy. Ft-ri-nkobay , kobay , boiboika. Fitoeran-jiro, fanaqyanjiro. Jiro, labozy Takalo. Azoovana, miovaova. Fiovana, fa nova na, fifandimbasana. M a nova, miova, manakalo. Mpanakalo. Antsa, kalo, vazo. Miantsa, mikalo. Mpiantsa, mpikalo. H ira, kalo. Mihira, mikalo. M pi h ira, mpikalo. Fiangonan-kazo na vatosynympiasa» Rongony. Amoango be, fifangaroharoana. Sapa, akanjo be ny Pretra. Satroka. Sapile, fanisam-pivavahana. Mpanao satroka. Trano iivavahana kely. Toko, an-toko. Akoho vositra. Isany. Isan' mandeha, isan' manao, isaky. Fiarakodia, kalesy. Arina. Mpanao arina, mpivarotra arina» Mitetitetika ny hena amldy an-tsena. Mpivaro-kena nkisoa. Entana, raharaha, anjara. Faham-basy. Fanisian' entana. Manisy entana, mampiantoka, man-Mamaham-bafv. r didv.

«gitizc-dby Google

Page 65: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Charitable, a. Charitablement, ad. Charité, s f . Charlatan , sm. Charlaianerîe , s f .

- Charmant v a. Charme, sm.

vCharmer, va. Charnière, s f . Charnu , a. Charpente, s f . Chaipenter, va. Charpenterie, s f .

— Charpentier, sm. Cbaipie, s f . Charrier, va

^Charme, s f . Charte, s f . Chasse , sf Châsse, sf

"Chasser, vn. va. 'Chasseur, sm.

Chassie, sf Chassieux, a. Châssis, sm. Chaste, a. Chasteté, s f . Chasuble, sf

xChat, sm. Châtain, a. Chat-huant, sm. Châtier , va. Chatière, sf Châtiment, sm. Chatouillement, sm. Chatouiller, va. Chatouilleax, a. Chaud, a.

"Chaudement, ad. s Chaudière , s f . ' Chaudron, sm.

Chauffage {bois de ), sm. -- Chauffer, va.

~ se Chauffer, vp. Chauffeur, sm. Chaume, sm. Chaumière, s f . Chaussée, sf

+se Chausser, vp. Chaussette, sf

CHA CI Befitlayàna, miantra. Amy ny fo miantra. Fitiavana masina, fiantrana. Mihambo ho mahay. Fitalta, sandoka. Mahatçhotia, mahafiuaritra. Odifitia , fitaomana. Mampifalifaly Savili-mbaravarana. Misy nofo. Rindrina, rafitra. Mandrafitra. Fandrafetana. Mpandrafitra. Fahan-dambn, hoto. Mitatitra entana. Angady n'omby. Soratra vavnlombelona. Fihazána , haza , fifi-borona. Viita misy ny titolany ny olo-niasina. Mihaza , mandmaka. Mpihaza , mpitifi borona. Tsopitsopy , laimaso. Mitsopitsopy, be taimaso. Faritra , tranompitaratra. Mlfady, madio Hadiovan-tena. Akanjo fi tondra ny Pretra manao Saka. [ Lu me sa Mavnmavo, menamena, manja. Vorondolo. Mankafay , manas'izy. Loaka falehan-tsaka. Famaizana . sa/y. Kibokibo, kitikitika. Manitikitika, manibokibo. Saro-kibo. Mafana. Ma fana. Vilany ïehibe fitanehana. Vllany sa la sala. Kitay hazo. Mamâna, mltanika. Mainindro. M pan tsy afo, mpisoron* afo. Mololo, bosaka , harefo. Trano tomboka, trano bongo. Fefiloha, fovoan-dálana. Mibá, mikiraro. Ba fohy.

l i t izvd by Google

Page 66: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Ci'2

Chausson , sm. Chaussure, s f . Chauve, a. Chauve-souris, s f . Chaux, s f . Chavirer, vn. Chef, sm. Chef-d' œuvre, sm.

- Chef-lieu, sm. " Chemin , sm.

Cheminée, s f . Cheminer, vn.

—Chemise , s f . Chemisette, s f . Chenal, sm. Chêne , sm. Chéneau , sm. Chènevière , s f . Chènevis , sm. Chènevotte, s f . Chenille, s f . Cher, a. ad.

^ Chercher, va. Chère, s f . Chèrement, ad. Chérir, va. Chérissable, a. Cherté, s f . Chérubin, sm. Chélif, a

-'Cheval, sm. Chevalet, sm. Chevelu , a. Chevelure s s f . Chevet, sm. Cheville, s f . Cheviller, va. Chèvre , s f . Chevreau , sm. Chevrette, s f . Chevron, sm.

* Chez, pr. Chicane, s f . Chicaner, va. Chicaneur, sm. Chiche, a. Chicorée, sf. Chien, sm. Chiendent, sm. Chiffon , sm.

cm Kirarolamba. Kapa, ba , kiraro. Sola. Manavv. Sokay. " Bendrika. Loholona, lehibe. Taozavatra lavorary. Renivohitra. Lálana , lalam-be. Fatana , lafaoro, fivoahan-tsetroka. Mandeha. . Akanjo lobaka. Akanjo lobaka kely. Lalan-drano. Seny, hazo lehibe. Tantirano, fantsona. Tani-ndrongony. Voa-ndrongony. Taho-ndrongony voa endaka. Olipanjehy. Malala, sarobidy. Mîtady , mikatsaka , mila. Fihinanana. Sarotra. Tia. Mahatehotia. Ha sa rota na. Kerohina. Madinika , farofy, keliray. Soavaly. Fanolanana , tohan-dokanga, soavaly Mitrahotraho,be volo, voloina. [hazo. Volondoha. Ondana. Hombo-hazO. Manombo. Osy vavy. Zanak' osy. Orana. Sakamandimby, loha-trano. Amy ny, ao. Antsongnntçongony. Manao antsongony, mila—. Mpila antsongony. Mahihitra. Salady masombika, salady ngita. Alika, amboa. Fandrotrarana. Vorodamba.

:, tiz d by G o o g l e

Page 67: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Cl s Chiffonner, va Chiffre, sm. Chiffrer, vn. Chignon, sm. Chimère, sf \ Chique, sj. Chiquenaude, sf Chirurgien, sm. Choc, sm. Chocolat, -sm. Chœur, sm. Choisir, va. Choix, sm. Chômage, sm. Chômer, vn. Choquant, a. Choquer, va.

~Chose, sf. ^ Chou, sm.

Chouette , s f . Choyer, va. Chrême ( saint ) , sm. Chrétien, sm. Christ, sm. Christianisme, sm. Chronique, s f . Chrysalide, s f . Chuchotement, sm. Chuchoter, vn.

. Chut ! i. • Chûte, s f . ..Ci-devant, ad. - Cible, s f .

Ciboire, sm. Cicatrice, s f . Cicatriser, va. Ciel, sm. Cierge, sm.

- Cigale, sf ^-Cigare, sm.

Cigogne, s f . Cil, sm. Ciller, vn. Cime, sf

_ Ciment, sm. Cimenter, va. Cimetière, sm. Cinq, a. Cinquantaine, sf Cinquante , a.

Mamozafoza. Marika. Manao marika. Ban^o an~katoka. Hevitra ambony, hevi-dravina. Tsako-inparaky, paraky am-bava Tsipindy. Dokotera mpandidy. Paika, figonana. Sokolá. Miara-mihira , mpihira iray toko. Mifidy, mifantina. Fidy, safidy, ny ho fidina. Fitsaharana. Mitsahatra. Mahasosotra. Manapóka, mahatezitra. Zavatra. Laisoa. Vorondolo. [ likofy. Mampihanta, mahavoabnatra, m a no-Sol ik a masina, krisma masina. Kristiana, vita batemy. Kristy, voa hosotra. Fanonipoana an,AndtP« natoro ny J-K> Tantara, angano, Zana-dandy, soherina. Bitsibirsika. Mibitsibitsika, mitakoritsika. Mangina ! Fah.ipotrahana, halavoana. Taloha , fahiny, rahateo. Solatra. Siboara, kapoa-bola fitoerany ny Holatra. [ Eokaristia. Manisy holatra. Lanitra, habakabaka. Jiro, labozy savoka. Jorery. Si gara. Va no. Volomaso. Uipipy maso. Tencfro, tampona. Diti-m birika , diti-mbato , simá. Manisy simá. Fasana, tany fandevenana. Dimy. Dimampolo. Pimnmpolo.

:,itiz ,j by Google

Page 68: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

04 " Cinquantième, a. ^Cinquième, a.

Cintre, sm. Cintrer, va.

w Cirage, sm. Circoncire, va. Circoncis, a. Circoncision, s f . Cieonférence, sf Circonflexe ( aeeent ), sm. Circonlocution, sf Circonscription, s f . Circonscrire, va. Circonspect, a Circonspection, s f . Circonstance, sf Circonstanciel, a. Ciiconstancier, va. Circontallation, sf Circonvenir, va. Circuit, sm. Circulaire, a. Circuler, vn.

• Cire , sf s Cirer, va.

Ciroi, sm Cisaillrg, sf Ciseau , sm.

- CUeanx • sm. Ciseler , va Ciseleur, sm. Ciselure , s f . Citadelle, sf Citadin , s m. Citation , s f . Ci té , , / . Citer, va. Citerne , sf Citoyen , sm.

- Citron, sm. Citronnier, sm. Citronnelle, s f .

-Citrouille , s f . Civil, a. Civilisation, s f . Civilisé, a. Civiliser, va. Civilité, s f . Clabanda^e, sm. Clabanderie, s f .

CLA Fahadimampoio. Fahadimy. Andohalambo. Manao andohalambo. Sirazy. fiborisiana kiraro. Mamora. Voa fora, voa didy foi tra. Famorána. Fanodidinana. Tendri-nt soratra tojr izao â. Teny miolikobka. Fari-tany, fetra. M a me tra Hendry, mahatain-bava. Fitandremana. Ny momba. Momba. Milaza ny momba. Hadi-vory, hady famerana. Manao hadi-vory, manangoly. Fanodidiitana. [ lana. Mitsingerina, misangodina, fari-bo-Mitsingermgerina , mi.isadia , mifari-Savoka. [ bolana* Manisy savoka, miborosy Kiraro. Hao-mbary. Hen-mb.foisy.a

Famlraka. H ty. Mis'kitra. Mpi>ok>tra. Sokitra. Rova Mponina an-tanána. Fot'ana , fiantsoana 9 filazana. Tanáiia leliibe. ì\lanome foioana, milaza. Fiangonan-drano. Ton pontany , zanatany, tambobitra. Voasary makirana. Taho-mboasary. Vero manitra. Voatavo. [ ja. Borizano, momba ny borizano, raana-Fahendrena , fahaizain-pomba. Maliay manaja, maliay initondra tena. Mampabendry, mampahay miaina. Fanajana, funoinezan-kaja. [vozana. Fihoahoana , fidradradradrana , fivo-Hoa . kiakiaka, nananana.

siitizftd by Google

Page 69: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

CLO 65 Clabander, vn. Clabaudeur, sm. Claie, s f . Clair, a. Clair-de-Iune, sm.

-Clairement, ad. Clairière, sf Clairon, sm. Ciair-semé, a. Claire-voie, sf Clairvoyance , sf Clairvoyant, a. Clameur, sf Clandestin , a. Claque, sf Claquer, va. Claquement, sm. Clarification, sf Clarifier, va. Clarinette, sf Clarté , sf Classe, s f . Classe, s f . Classement, sm. Classer, va. Clause, s f . Clavicule, s f . Clavier, sm. Clef,*/. Clémence, s f . .Clément, a. Clignement, sm. Cligner, vn. Climat, sm. Clin-d'œil, sm. Clinquant, sm. Cliquetis, sm. Cloaque, sm. Cloche, sf Clochement, sm. Clocher, vn. Clocher, sm. Clochette, s f . Cloison, s f . Clopin-clopant, a. Clore, va. Clos, p. Clos, sm. Clôture, s f . Clou, sm.

Mihoahoa, minanânana tsisy fotony. Mpihoahoa, pantsom-bava fintsam-Rari-hazo, rari-vv. [ bava. Mazava. Diavolana. Mazava. Mazaojaotra, mangarahara. Angaroa varahina , trompetra. Manalankalana. Rari-hazo. Fahiratana. Mali ira tra. Horakoraka, tabataba. Miery, miafina. Tehamaina. Mitehaka. Fikatrahana, fitehafana. Fanazavana, fandiovana. Manazava, manadio. Rilarinety. Hazavana. Andiany, fitokoana. Trano hanarana , lakilasy. Fanokotokoana. Manokotoko. Fara-teny, fepetra. Taojampanavy. Fitendrena. Fanalahidy. Famindram-po, fiantrana. Mamindra fo, miantra. Fipiza-maso. Mipý maso , manao maso nf akoho. Toe-tany. Pi-maso. Ankosotra. Paipaika. Lava-tay. Lakolosy. Fikolepahana, fandringána. Mikolepaka, mandringa. Trano-ndakolosy. Lakolosy kely, famohamandry kely. Rindrina. Midraikodraiko, mandringaringa. Mandrindrina, manakombona , ma-Mifefy , mikombona. [ mefy. Tany mifefy. Rova , fefy, vala. Fantsika , fantoka , vay.

6

3 i t i z £ d b y G o o g l e

Page 70: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

()G Clouer, va. Cloutier^ siiit Clystère, s m* Coadjilteur , s m. Coaguler, va. se Coaliser, vp. Coalition, s f . Coassement, sm. Coasser, vn. Cochon, sm. Coco , s m. Cocon, sm. Cocotier , sm. Coction, s f . Code, s m. Codicille, sm. Coercible, a. Coercitif, a. Coéternel, a. Cœur, sm. Cœur d'arbre , sm. Coexister, vn. Coffre, sm. Coffre-fort, sm. Coffret, sm. Cognassier, sm, Cognée, sf Cohabiter, vn. Cohérence, s f . Cohérent, a. Cohéritier, sm. Cohésion, s f . Cohorte, sf Cohue, sf Coiffe, sf Coiffer, va. Coiffeur, sm. Coiffure, sf Coin, sm. Coing,.?/??. Coïncider, vh. Colère, sf. Colibri, sm. Colimaçon , sm. Colin-maillard, sm. Colique , sf Collaborateur, sm. Collage, sm. Collatéral, a. Collation, sf.

COL

Mamantsika , mamaotoka* Mpanao fantsika. Basi-rano. Mpanampy, mpitaliy. Mampanary. Mifarimbona , miray. Fifarimbonana, fikambanana , 'firai-Goraidraika-ntsahona. [ sana. Migoraidraika. Kisoa. Voanibo. Trano-ndandy, fiombian-dandy. Taho-mboaniho. Fahamasahana. Taratasy ivorianyny laIdm-panjaka-Fanampian-kafatra. [ na. Azo ferana , azo ajanona. Mahatery , mahafetra. Samy mandrakizay. Fo , kibo, samamena. Fo-nkazo, teza. Miara-belona , mîara-mihlnana. Va ta , firaketana. Vata fasiam-bola. Vata kely. Taho-nkontsy,— merika. Famaky. Mirai-trano. Firaiketana. Miraikitra. Mpirai-lova , mpiombon-dova. Firaiketana. Feby zato, an-jato. Tabataba n' olona. Satro-behivavý. Mampisatroka , manao volo. Mpanao volo. Vom-bolo, saron-doha, haingo-ndoha. Zoro, silaka. Kontsy, merika. Miara-tonga , mipaka , îuifanandrify. Hatezerana. Sohy. Sifotra an-tane!y. Tampi-maso, auki-tampi-maso. Mandalo. Mpiara-miasa. Fanditiana, fametahana. Anilany. Sakafo.

. jtiz d b y G o o g l e

Page 71: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Collatiofmcr, vn. Collationner, va.

~CoiIe, s f . Collecte, s f . Collecteur, sm.

~ Collège, sm. Collègue, sm. Coller, va. Collet se Colleter, vp. Colleur, sm. Collier, sm.

— Colline, s f . Collision, s f . Colloqué, sm. Colombe, s f . Colombier f sm. Colonel, sm. Colonie, sf. Coloniser, va. Colonne, s f . Colorier, va. Coloris, sm. Coloriste, sm. Colossal, a. Colosse, sm.

-Colporter, va. ~Colporteur, sm.

Combat, sm. Combattant, as.

- Combattre, va. •Combien, ad.

Combinaison , sf. Combiner, va. Combler, va. Combustible, as. Combustion, s f . Comédie, s f . Comédien, sm. Comestible, sm. Comète, s f . Comique, as. Comité, sm. Commandant, sm.

— Commande, s f . - Commandement, sm.

Commander, va. Commandeur, sm.

.jComme, c. m Commémoratif, à.

COM (37

Misakafo. Manobatra , mampiad}. Dity, loko. Famoriam-bola. Mpamory hetra. Fifehezan ' olona , trano fianarana. Namana. Mametaka. Vozon' akanjo. Mifanenda. Mpametaka. Fehi-vozona, gedragedra. Kibori-ntany. Ady? fifampipóhana. Resaka , firesahana. Voromabailala. Trano-mboromahailala. Koranely. Tani-mboanjo, fanjaka-niitatra. Mamoanjo tany. Andry. Manoso-doko, manisy loko. Volo, sora' ny. Mpanoso-doko. Vaventy be, tsanganana. Olona makadiry be. Manao varo-mandeha. Mpanao varo-mandeha, Ady. Mpiady. Miady. Firy, obatrinona. Fisainana, fampikambanana. Misaina, manamboatra. Manototra, màmeno. Azo dora n a , kitay. Fandoroana. Lanonana. Mpanao lanonana. Azo banina , zavatra filiinana. Komety , hintana lava rambo. Mpampihomehy, hatsikana. Mpiara-mitandrina raharaha. Komandy, mpitari-tafika. Hafatra, fanafarana. Didy, fifehezana, fitarihan-tafîka. Mandidy, mitari-tafika'. Kamadaoro, mpitarika. Tahaky, toy, toa. Mampahatsiaro.

:,itiz ,j by G o o g l e

Page 72: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

63

Commémoraison, s f . Commencement, sm. Commencer, va. Commensal, as. Commensurable , a. Comment, ad. Commentaire, sm. Commenter, va. Commerçant, sm. Commerce , sm. •Commercer, vn. Commère, sj. Commettant, sm. Commettre , va. Comminatoire, a. Commis, sm. Commisération, s f . Commissaire, fin. Commission, s f . Commissionnaire, sm. Commode, a. Commodité, sf Commotion, sf Commuer, va. Commun , a. Communauté, s f . Communément, ad. Communiant, as. Communicable, a. Communicatif, a. Communier, vn. Communiquer, va. Commutatif, a. Compagne, sf: Compagnie, sf Compagnon, sm. Comparable, a. Comparaison, s f . Comparaître, vn. Comparer, va. Compartiment, sm. Comparution , sf Compas, sm. Compassion, s f . Compatible, a. Compatir, vn. Compatissant, a. Compatriote, sm. Compensation , sf Compenser, va.

CÔM

Fahalsiarovana. Fanombohana, fiandohana. Manomboka , vao manao. Mpiara-mihinana. Azo oharina. Maninona , ahoana, manao ahoana. Fivoasan-teny. Mivaofy teny. Mpivarotra , mpandranto. Varotra , fivarotana , fandrantoana. Mivarotra, mandranto. Mpiara-miantoka zaza, mpibebobe-Mpiantoka. [ boka. Manao, mampiantoka. Mabatahotra. Solo, maso-ivoho, mpitam-barotra. Famindram-po, fiantrana. Iraka. Raharaba, bafatra. Iraka, mpiantoka. Mora, malalaka. Ha mora na. Hozongozona, boroboro. Manova. Imbonam-be. Fimbonana, fikambanana. Atao matetika, fanae. Mpandray komonio. Azo ambara. Tsy manana ampo. Mandray komonio. Mampiombona, mampandre. Azo ovana. Namana , mpomba , vady. Kompania , fikambanana. Namana, mpomba. Azo ampitovina , azo oharina. Ohatra. Manatrika , miseho. Manoliatra , mampitovy. Efitrefitra. Fanatrehana, fiselioanâ. Kompá. Fiantrana, fitseram-po, fangorahanà. Mifanaraka. Miantra, mangoraka. Miantra. Miara-monina, iray tany. Onitra. Manouitra.

11 ti? • i by Google

Page 73: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Compère, sm. Compétence, s f . Compétiteur, sm. Compiler, va. Complainte, s f . Complaire, vn.

** Complaisance, sf Complaisant, a. Complément, sm. Complémentaire, a. Complet, a. Compléter, va. Complexion, s f . Complice, sm. Complicité, s f . Compliment, sm. Complimenter, va. Compliquer, va. se Compliquer, vp. Complot, sm. Comploter, va. Componction , sj. se Comporter, vp. Composer, va. Compositeur, sm. Composition, sf. Compréhensible, a. Compréhension , s f .

..Comprendre, va. Compression, sf. Comprimer, va.

- Compris, p. Compromettre , va.

- Comptable, sm. _ argent-Comptant, sm, -Compte, sm.

- à-Compte, sm. - Compter, va.

Concasser, va. Concave, a. Concavité, sf Concéder, va. Conception , s f . Concernant, pr. Concerner , vn. -se Concerter, vp. Concession , s f . Concevable, a. Concevoir, va. Concierge, sm.

CON 69 Mpiara-miantoka zaza amy ny Batemy. Fahazakana, fahefana. Mpiara-mangataka. Mitsirnpontsimnona , manangona. Kalo mampalaiielo. Sitraka. Hamorana. M or a ahazoana. Fanampy, fameno. Mahampy. Vanona, lavorary , feno. Mameno, manalavorary, manampy. Toetry ny vatana. Mpirai-teti-dratsy. Firaisan-teti-dratsy. Fanajana, íisaoran^. Manao fanajana. Mahasarotra. Mihiasarotra. Teti-dratsy. Miteti-dratsy, manao komahay. Fanenenana. Manao fitondran-tena. Mandaha-teny, mamoron-teny. Mpandahalra, mpamorona. Fandaharana, famoronana, fampita-Azo fantarina. [hana. Fahafantarana. Mahafantatra, mahalala. Fanindriana, fanerena. Manindry, manery. Fantatra. Mampahita loza, maningotra. Mpitam-bola. Vola an-tanana , tolo-bonina. Isa , mari-bola. Tsipolipotika, an-kevi'ny. Manisa. Mamotipotika, mamakivaky. Lempona. Halemponana. Manome, mahafoy. Fisainana, fanaizanana. Ny amy ny. Momba. Mirai-tetika, mifanàra-kevitra. Fehy vava, famoizana , fanomezaná. Azo sainina , azo fantarina. Mahafantatra , manaizana , vao mi-Mpiandry varavarana. [ toe-jaza.

l i t i zsd by Google

Page 74: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

70 Concile, sm. Conciliable, a. Conciliant, a. Concilier, va. Concis, a. Concitoyen , sm. Conclure, va. Conclusion , s f . Concombre, sm. Concordat, sm. Concorde , s f . Coucorder, vn. Concourir, vn. Concours, sm. Concubinage , sm. Concupiscence, s f . Concurrence, s f . Concurrent, sm. Concussion, sf Concussionnaire, sm. Condamnable, a. Condamnation, sf Condamner, va. Condescendance , sf Condescendre, vn. Condisciple, sm. Condition, sf Conditionner, va. Condoléance, sf. Conducteur, sm. Conduire, va. se Conduire, vp. Conduit, sm. Conduite, sf Cône, sm. Confectionner, va. Confédération, s f . se Confédérer, vp. Conférence, s f . Conférer, vn. Confesser, va. se Confesser, vp. Confesseur, sm. Confession , s f . Confessionnal, sm. Confiance , sf.< Confiant, a. Confidence , sf Confident, sm. Confier, va,

co;v Fivoriany ny Eveka. Azo ampifanekena,azoampibavaninà. Mampisakaiza, mahatakatra. Mampihavana , mampifaneky. Foby teny. Iray tanána. Mamarafara, manapaka. Farany ny teny, fabataperana. Voantango-mbazaba. Fifanekena, fifanarabana. Firaisan-tsaina. Miray saina. [miara-manao. Mifaninana, mifandrombaka, milóka, Fimbonana , filokana , fifaninanana. Tokantranomaso. Fanirian-dratsy, filan-dratsy. Fifandrombahana , fifaninanana. Mpiloka , mpifaninana. Fangaíarana ny vola ny fanjakana. Mpihinana ny vola-mpanjakana. Tokony bo beiobina. Fanamelobàna. Manajneloka. Hamorana. Mamindra fo. Iray fiariarana, miara-inianatra. Toetra, anjon-teny. Manisy anjon-teny. Fanadian 'alabelo, fampiononana. Mpitari-dalana, mpitondra. Mitari-da)ana, mitondra. Mi tondra tena. Lakandrano , tatatra. Fitondran-tena. Kitsokitso-ioba, tsoki-loha. Manao, mamorona. Firenena mikamban-drabaraba. Mikamban-draharaha. Firesahana , fifanontaniana. Miresaka, mifanontany. Maneky, mampikonfesy. Mikonfesy. Mpampikon fesy. Konfesy. Trano fikonfesena. Toky. Mora matoky. Fibit&ibitsihana, teny tsy ambaram-Maliatoky filaza. [bara. Manankina.

r 3 i t i zdby G o o g l e

Page 75: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

CON 71 se Confier, vp. Confiner, vn. va. Confins, sm. Confirmation , s f . Confirmer, va. Confiscation, s f . Confisquer, va. Confluent, sm. Confondre, va. Conformation , s f . Conforme, a. Conformément, ad. Conformer, va. Conformité, s f . Confortable, as. Conforter, va. Confraternité, sf. Confrères, sm. Confrérie, s f . Confrontation , s f . Confronter, va. Confus, a. Confnsion, s f . Congé, sm. Congédier, va. Congréganiste, sm. Congrégation, sf. Congrès, sm. Conjecture, s f . Conjecturer, va. Conjoindre , va. Conjoint, sm. Conjonction , sf Conjugaison, s f . Conjuguer, va. Conjuration , s f . Conjuré , jw. Conjurer, va. Connaissance, i f .

- Connaisseur, sm. -Connaître , va.

Connexion , s f . Connivence, sf Conquérant, sm. Conquérir, va. Conquête , s f . Consacrer , va. Consanguin, a. Conscience, s f .

_Consciencieux, a.

Matoky, miankiná. Mipaka , mametra. Vazan-tany, sisin-tany. Fankaherezana , Kon ferma si o. Manome Konfirmasio. Sazy, fanasaziana. Manasazy, manosy. Fihaonan-drano. Manorokoro, mampifangaro. Fomba , famoronana. Taliaka , mitovy. Araky, manaraka. Manahaka, mampitovy. Fitoviana , fanarahana. Mahatanjaka. Mankabery. Firahalahiana, famati-dra. Mpirahalahy, namana. Fikambanana hivavaka. Fampitahana, fampifandaharana. Mampitaha , mampifandahatra. Mikorokoro, menatra. Fikorokoroana, henatra. Fierána, fitsaharana. Mandefa , mampandeha. Mpanaraka nv Congrégation. Felii-mpivavaka , fikambanana. Fivoriany ny Mpanjaka na ny ira'ny. Vinány , kitoatoa, fiahiahiana. Maminany, manao kitoatoa, tniahi-Manakambana, mampivady. [aby. Mnivady. Fikambanana, fanobizan-teny. Fiventiventesana ny verbe. Miventiventy ny verbe. Firaisan-tetika, fandroaban-demony. Mpirai-tetika, mpikomy. Mirai-tetika, mikomy. Fahalaiana , olom-pantatra. Mpahalala zavatra. Mabaiaia, mahafantatrà. FiColiizana. Firaisan-teti-dratsy. Mpandresy. IVIandresy. Faliazoam-babo, fandresena. Manamasina , manokana. Iray ray. Ilamarinam-po , hitsim-po. iNïarina ampo , mazava fo.

î l i t izftd by Google

Page 76: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

VI Conscription , s f . Conscrit, sm. Consécration , sf Consécutif, a. Conseil, s m. Conseiller, va. Consentement, sm. Consentir, vn. Conséquemment, ad.

- en Conséquence, ad. Conséquence, s f . Conservateur, sm. Conservation, s f . Conserver, va. Considérable, a. Considération, s f . Considérer, va. Consignation , s f . Consigne , s f . Consigner, va. Consolable , a. Consolateur , sm. Consolation, sf Consoler, va. Consolider, va. Consommateur, sm. Consommation, sf Consommer, va. Consomption, sf. Consonnance, s f . Consonnes, sf Conspiration, sf Conspirateur, sm. Conspirer, vn. Constance, sf Constant, a. Constater, va. Constellation , sf Consternation , sf Consterner, va.

- Constipé, a. - Construction, sf - Construire, va.

Consubstantiel, a. Consul, sm. Consulat, sm. Consultation , sf _ Consulter, va. Consumer , va. Contact, sm.

CON Faka-miaramila. Miaramila vao nalainà , zazavao. Fankamasinana, fitokanana. Tsy misy elanelana , mitoby. Anatra, fisainana. Mananatra, manome hevitra. Fanekena , fetezana. Mety, maneky. Koa amy ny izany, araky izany. Koa amy ny izany, araky izany. Ny manaraka , ny vokatra. Mpitabiry. Fitabirizana. Mitabiry, mirakitra. Azo beverina, lehibe. Fandinihana , fisainana , fanajana. Mandinika, misaina, mizaba, raanaja. Fametrahana. Baiko, didy. Mametraka, mandrara. Azo alana alabelo, azo ampanginina. M pan al ' alabelo , mpampionona. Fanalan' alabelo, faharavoana. Manala alabelo, mampionona. Manamafy, manobana. Mpandany. Fandaniana. Mandany , manapitra. Halevonana, aretina homana. Fitoviam-peo. Reni-soratra-Komahay, firaisan-tetika, fikomiana. Mpira i-teti-dratsy. Mikomabay, inikomy. Faharetana , tsi-fivadibadihana. Maharitra, tsy mivadibadika. Mankató, manamarina. Toko-nkintana. Harerabam-po. M andrera-po, mampalahelo. Mitohana. Fandrafetana. Manao trano, manorina, mandrafitra. Mira y tena. Consul, mpanapaka. Rabaraba ny Consul, trano ny Consul. Fakan-kcvitra, filan-tsaina. Maka hevitra , mila saina. Mandany, mandoro ho lavenona. Tohina , fikasihana, fipahana.

«gitizc-dby Google

Page 77: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Contagieux , a. Contagion, s f . Conte, sm, Contemplation, s f . Contempler, va. Contemporain, sm4 Contempteur, s m. Contenance , sf Coûtenir, va. se Contenir, vp. Content, a. Contentement ^ sm.

-Contenter, va. — se Contenter, vp.

Contentieux t a. Contention , sf

- Conter, va. Contestable^ a. Contestant, a. Contestation , Contester, vm Conteur, sm», Contigu , a» Continence, sf Continent, sm. Continuation, sf Continuel, a. Continuer ^ va* Contorsion ^ sf Contour, sm», Contourner, va. Contracter ^ va. se Contracter, vp*. Contradicteur, sm. Contradiction, s f . Contradictoire, a. Contraindre, va» Contrainte, s f . Contraire, a. Contrariant, a. Contrarier, va* Contrariété, s f . Contraste, sm. Contraster, vn. Contrat^ sm. Contravention , s f . Contre-balancer , va* Contre-carrer, va. Contredire , va. Contredit (sans)jtfr/*

C O \ / 3

Mifíndra. Aretina mifindrà, fífìndrana. Angano, arira. Fibanjinana, fijerena. Mibanjina, raandinika» Miara-bclona, indrai-mihira. Mpaneso, mpanaraby. Fahombiazana, habe. Omby, mahomby, raahalany, M ah a ta m-po. î a ly , ravo. Hafaliana, bafïnaitetana. Mahafaly. Mahafaly tena, manaram-po. Mila ady* Fanjihitra, fanditra. Manao angano, manarira, milaza* Azo lavina. Mpifanjihitra. Fifanjibirana i fifandirana. Mifanditra , mifanjihitrat Mpilaza angano, be arirà. Akeky, an-tsisi'ny, mipàka. Hadiovan-tena, fameran-tena. Kontiná, tany misy fanjakana maro. Fanohizanà. Mandrakariva , tsy misy clanelana< Mbola manao, manohy. Olanolana. Olikolika. Manolikolika. Manao fanekena » mifancky; Mikainkona. Mpanohitra, mpampandainga» Fanoherana, fanasosorana. Mifandiso mifanohitra. Manao teri-vozona, — fìfehezaná. Teri-vozona, fangiazana, fifehezana* Misakana, manohitra* Mpanahirana. Manahirana, manettasetra. Setra, fahasahiranana sakana. Ady, tsi-fitoviana, fifanoherana. Mifanohitra, mifanolana. Soa-miera, fifanekena. fandikana. Mampifandanja* Manohitra» M anohitra , ntampandainga. Tsy azo lavina, tsv azo ialana;

i g i t i z t d b y G 0 0 g l e

Page 78: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

74 Contrée , sf. Contrefaçon , sf Contrefaire, va. Contrefait, a.

^ Contre-maître, sm. Contre-mander, va. Contre-marche, Contre-ordre , sm. Contre-poids, sm. Contre-poison, sm. Contre-sens, sm. Contre-temps, sm. Contrevenir, vn. Contrevent, sm. Contribuer, vn. Contribution, s/. Contrister, t>a. Contrit, a. Contrition, s f . Controuver, va. Controverse, s f . Contusion , s f . Convaincre , va. Convaincu, p. Convalescence, s/. Convalescent, a. Convenable, a. Convenance , s f . Convenir , vn. Convention , s f . Conversation, s f . Converser, vn. Conversion, t f . Convertir, va. se Convertir, vp. Convexe, a. Convexité, sf Conviction , s f . Convier, va. Convive , sm. Convocation, s f . Convoi, sm. Convoiter, va. Convoitise, sf Convoquer, va. Convulsion , s f . Convulsionnaire, sm. Coopérateur, sm. Coopérer, vn. Coordonner, va.

C 0 0

Tany. Fangalaram-panaovana. Manahaka, mangala-panaovana^ Maingomaingoka, vilambilana. Solo ny tompo, lefitra. Manatsoaka ny teny nomena, Fiverenan-dia. Fanalan-didy, fiovan-teny. Fampitovian-danja. Famono ody, — poizina. Teny tsizy , — mivily hevitra. Fo toan-tsi -mihatra. Mandika, mamotsifotsy, Aro rivotra, varavarankely. Samy mandoa , samy manao. Hetra, fandoavan-ketra. Mampalahelo. Manenina , malahelo. Fanencnana. Mamoron-dainga. Adi-he vitra. Mangana. Mamaky betroka , mandresy lahatra. Resy lahatra, vaky betroka. Fahasitranana, fanarctana. Vao sitrana. Tokony , mety. Fetezana, fifanarahana. Mifaneky, mifametr' andro. Fifanekena, fifamcran*andro, fotoan' Fircsadresahana. [ andro. Miresadresaka. Fiovana ho tsara, fibebahana. Mampiverina, mampibebaka. Mibebaka , miova ho tsara. Mivobitra, montotra , vokoka. Hamontorana, havokohana. Fahitana ny marina. Manasa, manainga. Mpiara-mihinana. Fiantsoana, fanasana , famoriana. Fiarovan-dalana, fitondrana. Mitsiriritra , maniry , mila. Fila n-d ratsy. Miantso, mampiangona. Fifanintontsintonana, fiolanolanana. Marary ny ramanenjana njavatra. Mpiray asa , mpîtahy. Miara-manao, mitahy. Misndahatra, mandamina.

:,itiz d b y Google

Page 79: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Copeau , sm. — Copie, s f . Copier, va*

Copieux , a. Copiste , sm.

— Coq , s m. Coqueluche, sf Coquet, a. Coquille, sf Coquin , sm. Cor, sm.

—Corbeau, sm. — Corbeille, s f .

Corbillard, sm. Corde, sf Cordeau, sm. Corder, va. Cordier, sm. Cordial , as. Cordialement, ad. Cordon, sm. Cordonnier, sm. Corne , s f . Corner, vn. Cornet, sm. Corniche, sf Cornichon > sm. Cornu> a. Corollaire, sm. Corporal, sm. Corporation, s f . Corporel, a. Corps, sm. Corps-de-garde * sm. Corpulence, s f . Corpulent, a. Corpuscule , s m. Correct, ak Correction, s f . Correspondance, sf Correspondre, vn. Corriger , va. Corrigible, a. Corroborer, va. Corrompre, va. se Corrompre, vp\ Corroyer , va. Corroyeur, sm. Corrupteur, sm. Corruptibilité , s f .

COR 7d Ovaka , tai-nibankona. Soratra nadika , kopia. Mandika soratra , manao kopia. Misy betsaka. Mpandika soratra , mpanao kopia. Akoholahy. Koha-davareny. Mihaminkamina. Akorana, akarana. Jiri-dahy, jiolahy, tsi-valaharai RHro-ntongotra, horona. Goaika. Harona , tanty , sobiky. Tranovorona. Tady, mahazaka. Kofehy fanitsiana, famolaina. Manolana, manady. Mpanolana, m pan ad y. Ody mankabery fo, malala. Amy ny fo rehetra , ao ampo. Tady kely, febi-nkapa, kofehy. Mpanao \ iraro. Tandroka. Mitsóka antsiva , — anjombona. Fitsofana mozika, pisito. Loha-andry, koronosy. Voatango madinika. Manan-tandroka. Hevitra alaina. Lamba ametrahana ny Hostia ma-Fiangonana. [sina. Manam-batana , momba ny vatana. Vatana, tena i an-toko ny miaramilai Trano ny mpiambina. Havaventesâna, havaventyi Vaventy* Tena-njavatra kely indrindra. Tsy misy diso, mahitsy, marina. Fanalan-diso, fanitsiana, famaizana» Fifamalian-taratasy. Mifamaly, mifampitaha, atitoniny4 Manala diso, manafay. Azo ahitsy , azo faizina. Mampahery > mahatanjaka. Rlahaló, manova ho ratsy; Mihialó , miova ho ratsy* Mamankon-koditra. Mpamankon-koditra. Mpanangoly, mpanera, mpanimba, Fetezana ho 16.

l ' ig i t ized by Google

Page 80: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

76 Corruptible , a. Corruption , s f . Corset, sm. Cortège ( qui font ), sm.

-Corvée, s f . Cosse, sf Costume, sm. Costumer, va. Côte , sf Côté , sm. Côteau , sm. Côtelette , sf Cotisation, sf se Cotiser, %>p. Coton , sm. Cotonnier, sm. Côtoyer, va. Cou , sm. Couchant, sm. (ioncher , va. se Coucher, vp. Couchette, sf Coude, sm. Coudée, sf Coudoyer , va. Couenne , s f . Coulage, sm.

• Couler, va. Couler, vn. Couleur, s f . Coup, sm.

- Coupable, as. Coupe , sf Couper, va. Couple , sm. Couplet, sm. Coupon , sm. Conpure, s f . Cour, s f . Courage, sm.

- Courageux , a. Courbe, a. Courber, va. Courbette, s f . Coureur, sm. Courge , s f .

- Courir, vn. Couronne, sf. Couronnement, sm. Couronner, va.

COU Mora maimbo,—simba, azo angolena. Halovana, hasimbana. Àkanjo-ntratra , fitizy , korose. Mpanaraka, tsindranolaby. Fanompoana. Ampombo, hoditra. Ny momba ny tena, fitafiana. Manafy. Taolan-tehezana , sisin-dranomasina. lia , lanimandry. Kibori-ntany, tendrombohitrd kely. Taolan-tebezan-fceua, mananeti—» Fifampitahiana. Mifampitahy handoa vola. Landinazo. Taho-ndandihazo. Manara-morona. Vozona. Andrefana. Mampandry. Mandry. Fandrian-jaza. Riho. Hakiho. Manakiho. Hodi-kisoa. Fanidinana , fitsihana , fitctevana. Manidina vy&, mandrendrika. Milentika , mikararana , malazo. Loko , volo. Vely, toto. Meloka, manan-tsiny. Ropy, kapoaka. Manapaka, mandidy, mandrasa. Tsi-roaroa, mivady. Andininy. Ambi-ndamba. Fandidiana , ny voa didy. Kianja, tokotany. Herimpo, toky. Be herimpo , sahi-zavatra, matoky. Vokoka, miïhingoka. Mampivohon-tsotro, manavokoka. Fiondrikondrehana. Mpihazakazaka , mpiriorio. Voatavo. Mibazakazaka , miriorio. Fehiloha , satro-boninahitra. Fisehoany ny Andriana,fanaperana. Manisy satro-boninahitra, manapitra.

i a i t i z t d by Google

Page 81: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

— Courrier , sm. Courroie , s f . Courroucer, va. se Courroucer, vp. Courroux, sm. Cours, sm. Course, sf. Coursier, sm.

- Court, a. Courtier, sm. Courtisan, sm. Courtois, a. Courtoisie, s f . Cousin, sm. Coussin, sm. Couteau, sm. Coutelier, sm. Coûter , vn. Coûteux, a. Coutume, s f .

-Couture, sf Couver, va. Couvercle, sm. Couvert, sm. Couverture, s f . Couvreur, sm.

—Couvrir, va. Crabe, sm. Crachat, sm. Crachement, sm. Cracher, va. Crachoir, sm.

«Craie sf. -Craindre, va. « •^Crainte, s f . -Craintif, a. Cramoisi, sm. Crampe, s f . Crampon, sm. Cramponner, va. se Cramponner, vp, Crâne, sm. Crapaud, sm. Craquer, vn. Crasse, sf Crasseux, a. Cravache, s f . Cravate, sf

""Crayon, sm. ^ Crayonner, va.

CRA 77 Mpitondra taralasy, tetezan olona. Kofehy hoditra. Mampahatezitra. Tezitra , misamontitra. Hatezerana , fi sa m on te r a na. Dia, lálana , fampianarana. Fihazakazahana, filokana. Soavaly mahery mihazakazaka. Fohy, boleta. Mpandafo. [dapa. Mpandóka, sakaiza n'andriana, tan-Miendrik' andriana, maotona. Fanomezam-boninahitra. Zanak* olona roa iraî-tampo. Ondana. Antsy, —pika. Mpanao antsy. Vidim-bola, isasarana. Sarobidy, manasatra. Fomba-ndrazana. Fanjairana , zaitra , vitrana; Mikotrika, mitombina. Rakotra , takotra , sarona. Ny fihinanana ambony latabatra. Bodofotsy, fi rakotra. Mpanafo. Mandrakotra , manafo. Foza. Rora , rehoka. Fandrorána, fandrehofana. Mandrora, mandrehoka. Fandrorána , tavy. Taniravo, tsaoka. Matahotra. Fahatahorana. Tsy sahy, madimadina, saro-tahotra. Jaky, loko mena. Fivonkenany ny ozatra. Fikitra. Mamikitra. Mifikitra. Karan-doha. Saobakaka. Mikarepoka, miriadriatra. Tsikoko, laikombindoha, tseroka. Be tsikoko, mabihitra. Karavasy. Karavato, fehitenda. Perisili-hazo, kiraiao. Mitsipika. -

3 i t ize<Jby Google

Page 82: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

- à Créance, s f . Créancier, sm. Créateur, sm. Création, sf Créature, sf Crécelle, sf Crèche , sf Crédit, sm, Credo, sm. Crédule, a. Crédulité, sf Créer, va. Crème, sf Crémeux, a. Créole, sm. Crêpe, sm. Crépir, va. Crépu , a. Crépuscule, sm. Cresson, sm. Crète, s f . Creuser, va. Creuset, sm. Creux , a. Creux , sm. Crevasse, s f . se Crevasser, vn. Crève-cœur, sm. Crevé, p. Crever, va. vq. Cri, sm. Criailler, vn. Criaillerie, sf Criard, sm. Crible, sm. Cribler, va. Crier, vn. Crieur, sm. Crime, sm. Criminel, a. Crin sm. Crinière, s f . Crise, s f . Crispation, sf se Crisper, vp. Cristal, sm. Critique, s f . Critique, as. Cri tiquer, va. Croasser, vn.

CRO Trosa. Tompo-n trosa, mpamptfnana vola. Andriananahary. Fanisiana, fa m orona na. Ny áry , zavalra natao n* Andlp». Lakolosy hazo. Fibinanam-bilona, lokaloka. Fampitrosána, fanomezan - trosa. Kredao, teny finoana. Maneky lempona , mora fitahina. Fanekena lempona. ' Mahamisy, mahary, mamorona. Herô-dronono, lakiremo. Be herotra. Kiriolona. Lamba karakara mainty fisaonana. Mandalotra. Ngita. Mazava atsinanana, —ratsy. Kiresao, anan-drano. Sangarinborona, tendrombohitra. Mibady, mandavaka. Memy, fitanebana. Lalina , lempona, holqka, Lavaka. Vakivaky. Mihiavakivaky, mivava. Horohoro ampo, alabelo ampo, Potsitra , foy, vaky. Mamotsitra, mamoi-nana. Horakoraka, fitarainana. Minananana. Nananana, jafajafa. Mpitaraina, fantftsaikafana. Fanofana, sahafa , fanintsanana. Manofa, manintsana, mandoadoaka. Mi horakoraka, mitaraina, Mpiantso kabary. Heloka bevava. Meloka mahr. Vombo, volo. Vombo-ntsoavaly. Fetry ny aretina, fietseban, aretina. Fivonkonana. Mivonkona, mikainkona. Kirisitaly , vato mangarangarana. Fandinihan-teny, faniniana. Mpandinidinika", mpaniny. Mandinidinika , maniny. Migáka.

:,itiz ,j by Google

Page 83: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Croc-en-jambe, sm. Crochet , sm. Crocheter, va. Crocheteur, sm. Crochu, a. Crocodile, sm.

•Croire , va. Croisée, s f . Croiser, va. Croissance, s f . Croissant, sm. Croître, vn. Croix, sf. Croquer, va. Croquis, sm. Crosse, sf Crotté, a. Crottin , sm. Crouler, vn. Croupe, s f . Croupion, sm. Croupir, vn. Croustiller, vn-Croûte, s f . Croûton, sm. Croyable, a. Croyance, s f . Cru, a. Cruauté, s f . Cruche, s f . Cruchon , sm. Crucifiement, sm. Crucifier, va. Crucifix, sm. Crue, s f . Cruel, a. Cueillette, s f . Cueillir, va. Cuiller, Cuillère, sf Cuillerée, sf Cuir, sm. Cuirasse, s f . Cuirasser, va. Cuirassier , sm, Cuire, va. Cuisant, a. Cuisine, s f . Cuisinier., sm. Cuisse, s f . Cuisson, s f .

CUI 79 Fingana. Faraingo , karetsaka, tongopapango. Manakaretsaka. Mpitondra entana, Mi faraingo. Mamba , voay. Mino, mieky. Vara varam-pitaratra. Mampisakana, manao tanamboko-Fitomboan a. [ voko. Volan-tsinana. Mitombo. Lakoroa, hazo-misakanafijaliana. Mikaretoka, mikarepoka. Sari-njavatra tsy vita. Vodi-basy, tehiny ny Eveka. Milotidotika, misotitititika. Tay n' ondry na soavaly. Mirodana, mianjera, mikoa. No ngombodi-nt soavaly. Tsingimbodi-akoho. Miboretaka. Mikepokepoka. Takopery. Hodi-mofo. Azo inoana. Finoana. Manta. Hasiahana, hakafiriana. Siny. Siny kely, tavoara. Famantsiliana amy ny hazo-misakana. Mamantsika amy ny hazo-misakana. Sary ny Jeso-Kristy mifantsika. Fahatondrahan-drano. Masiaka, lozabe , kafiry. Fitsongoana, fanotazana. Mitsongo, mioty. Sotro, Indrai-tsotro, erany ny—. Hoditra masaka. Akanjo vy, aro-ntratra. Mampiakanjo vy. Miaramila miakanjo vy. Mahandro. Mangidy, inangirifiry, manaintaina. Lakozv, trano fahandroan-kauina. Mpahândro. Fe. Fahandroaoa , fandrahoana.

; , t i7. : . i by Google

Page 84: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

80

- Cuivre, sm. Cuivrer, va. Cul, sm. Culasse , s f . Culbute, s f . Culbuter , va. se Culbuter, vp% Culotte, s f . Culpabilité, sf Culte, sm. Cultivable, a. Cultivateur, sm:

- Cultiver, va. - Culture , s f .

Cumuler, va. Cupide, a. Cupidité, sf Curateur, jiw, Curatif, a. Cure , s f . Curé, sm. Cure-dents, sm. Cure-oreille, sm*

- Curer, va. Curieux, a. Curiosité, sf Cutané, a. Cuver, pn. Cuvette , sf Cycle, sm. Cylindre, sm. Cymbale, s f . Cynique , a,

- D* abord , ad. D*accord, ad. Dague, sf

* Daigner , vn. Dais, sm. Dallage, sm, Dalle, s f . Dame, sf Damnable, a% Damnation, sf,\ Damné , as.

DAM Varahina. Manisy ankoso-barahina. Vody. Vodi-basy, vodl-tafondro. Tsinganga, fabapotrahana, tsingo-% Ma motraka. [ lobalita, Mifamotraka. Pataloba foby, kalisaonina, Hamelohana, hadisoana. Fanompoana an* Andtra. Azo asaina , azo ambolena, Mpiasa tany, mpamboly. Miasa tany, mamboly. Fambolena saba, voly. Manovontovona, manangona. Tia barena loatra, Fitiavan-karena loatra. Mpitahiry ny fananan-jaza. Mahasitrana. Fahasitrananà, trano ny Pretra. Pretra mitana trano legilizy. Fisokira-nify. Fisokiran-tsofina. Manala fotaka, mandio, misokitra, Te-hizaba. fìtiavao-kizaha, zavatra vao bita. Mirofodrofotra. Mandroatra, mamorivory. Tavindrano fanozan-tava sjr tànanq. Fitsingeringerenana. Kodiarana. Kipantsona. Tsy mabalala mena tra.

D Angaloba. Mitaneky , mifanaraka. Sabatra foby. Tsy manda , tsy malaina. De, fudofana, elo. Lampi-vato. Lampl-vato fisaka. Vebivavy manambady. Mahavery ho mandralkizay, Fahaverezana mandrakizay. Very ho mandrakizavt

, i t i Z f e dby G o o g l e

Page 85: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Damner, va. Dandiner, vn. Danger , sm. Dangereusement, ad. Dangereux, a. •Dans, pr. Dansant, a. Danse, s f . Danser, vn. Dansenr, sm. Dard , sm. Darder, va. Dartre, s f . Dartreux, a, Date, s f . •Dater, va. Davantage, ad. De, pr. Dé, sm. Débâcle, s f . Déballage, sm. Déballer, va. Débandade, s f . Débander, va. Débarbouiller, va. Débarcadère, sm. Débarquement, sm. Débarquer, va. Débarras, sm. Débarrasser , va. Débarrer, va. Débarricader, va, Débat, sm. Débattre , va. se Débattre., vp, Débauche, s f . Débaucher, va. Débile, a. Débilité, s f . Débiliter, va. Débit, sm. Débitant, as. Débiter, va. Débiteur, sm. Déblai, sm. Déblaiement, sm. Déblatéra tion , s f . Déblatérer, vn, Deblayer, va. Déboire, sm.

DE B 81 Manameloka amy ny afol>e. Mandihindihy, mitsinjatsinjaka. Zavatra atahorana, fampidiran-doza. Mabatahotra , mampiahiahy. Atahorana, mampidi-doza. Anaty. Mandihy, am-pandihizana. Dihy, danise. Mandihy, manao dapise. Mpandiny, mpanao danise. Zana-tsipika. Manipy , mitoraka , manindrona. Hodipotsy. Misy hodipotsy. Andro anoratana ny iaratasy. Manisy andro amy ny taratasy. Bebe kokoa. Ny, any , amy ny , k . Lede, fanosehana. Firavana, fipariahana. Famahána entana. Manala fono, mamaha entana. Fandosirana, fipariahana. Mamaha , manaketraka. Manasa ta va. Fitodian-dakana. Fialana amy ny sambo, fampitana, Manala entana an-tsambo. Havotsorana, fahafahana. Manasava. Manala ny misakana. Manala tohana. Adiady. Miady. Mitsipatsipaka. Fanaovana ratsy, hajejoana. Manera. Malemy, osa. Halemena, haosana. Mankalemy, mampahosa, Fandafosana, fanatsinjarána, Mpivarotra. Mahalafo, maninjara. Olona ananan-trosa. Sava, fampitoviana tantana, Fanasavana. Fanaratsiana , fifosána. Manaratsy , mifosa. Misava. Alahclo.

o,git izc-d by G o o g l e

Page 86: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

82 Déboisement, sm. Déboiser, va. Déboitement, sm. Déboîter, va. se Déboiter, vp. Débonder, vn. se Débonder, vp. Débondonner, va. Débonnaire, a. Débonnairement, ad. Débordement,. sm. Déborder, vn. Débosseler, va. Débotter, va. se Débotter, vp. Débouché, sm. Débouchement, sm. Déboucher, va. Déboucler, va. Débourrer, va. Déboursé, sm. Débourser, va. Debout, a. Déboutonner, va. Débraillé, a. se Débrailler, vp. Débrider, va. Débris, sm. Débrouillement, sm. Débrouiller, va. Débusquer, va. Début, sm. Débuter, va. Deçà , ad. Décacheter, va. Décade, s f . Décadence, s f . Décaisser, va. Décagone, as. Décaler, va. Décalogue, sm. Décalquer, va. Décampement, sm. Décamper, vn, Décanter, va. Décapage, sm. Décaper, va. Décapitation , sf Décapiter, va. pécarrelage, sm.

DEC Famonoana ala. Mamono ala. Pitsoka, fîpitsohana. Manatsoaka, mampipitsoka. Mitsoaka, mipitsoka. Miboraraka. Mivoraka. Manala tsentsina. Malemy fanahy loatra, rainazy. Amy ny fo miantra. Fa ha tondraha n -dr ano. Tondraka, safononoka. Mandama. Manala kiraro baoty. Miala baoty. Fivoahana, fialana, fidirana. Fanalan- tsentsina. Manala tsentsina. Manala kavina , ma m ah a volo. Manala sesika. Vola aloa. Mamoaka vola, mandoa—». Mitsangana. Mamaha bokotra. Miseho tratra. Mampiseho tratra. Manala lamboridy, mamaha. Sisa-njavatra. Fampisarahana, fanavahana. Manavaka. Mampiala. Fianaohana. Manomboka, vao manao. Atý. Manala loko, manokatra. Hafoloan' andro. Fibemorana, fihiakelezana. Mamoaka, mamaky kesika. Folo rirana, —zoro. Manala halana. Ny didv folo n* Andriamanitra. Mamindra soratra. Faugoronan-dasy, —day. Mangoron-dasy , —day. Manatantavana. Fanalana harafesina. Manala harafesina. Fanapahan-doha. Manapa-doha. Fanesoran-dampi-vato.

gi t ized by Google

Page 87: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

DEC 83 Décarreler, va. Décasyllabe, sm. Décatir, va. Décatissage, sm. Décéder, vn. Décèlement, sm. Déceler, va. Décembre, sm. Décemment, ad. Décence, s f . Décennal, a. Décent , a. Décentralisation, s f . Décentraliser, va. Déception, s f . Décercler, va. Décerner, va. Décès, s m. Décevable, a. Décevant, a. Décevoir, va. Déchaînement, sm. Déchaîner, va. se Déchaîner, vp. Décharge, s f . Déchargement, sm. Décharger des bagages, va. Décharné, a. Décharner, va. Déchausser, va. Déchéance, s f . Déchet, sm. Déchiffrable, a. Déchiffrement, sm. Déchiffrer, va. Déchiqueter, va. Déchirant, a. Déchirement, sm. Déchirer, va. Déchirure, s f . Déchoir, vn. Décidé, a. Décidément, ad. Décider, va. se Décider, vp. Décimal, a. Décimer, va. Décintrer, va, Décisif, a. Décision , s f ,

Manesotra lampi-vato. Teny vaky folo. Manala lôko-ndamba. Fanalana loko-ndamba. Maty , mial ' aina. Fampiposahana, fanambarana. Mampiposaka, mampiseho. Volana faha-12 amjr ny taona. Amy ny toetra maotona, Toetra maotona. Isam-polo taona. Maotona. Fampielezana. Mampiely. Fanantenana tsy tanteraka. Manala fehi-mbarika. Manome. Fahafatesana. Mora fitahina. Tsy misy antenaina. Tsy manome ny nantenaina, Fandefasana , fahalozana. Manala gadra. Manala gadra, misamontitra. Fanafahana, fanapoahana, Fanesoran' entana. Manala entana. Mahia dia mahia. Manala nofo, mankahia. Manala kiraro. Fanonganana. Fanafahana, fihenána. Azo vakina. Fahavakian-tsoratra. Mamaky soratra , mamanta-tsoratra, Mandriadriatra, mitetitetika. Mandriadria-po , mampalahelo. Falahelovana mafy, ady an-trano. Mandriatra. Triatra, fahatriarana. Mietry, miongana. Matoky , sahy . vonona. Amyny fahatokiana. Mandidy, manapaka, mandraikitra. Manampó, mivonona. Azo foloina. Maka ny isam-polo ny. Manala ny havokohana, Mahatapaka. Fara-hevitra, didy.

:,itiz , j by Google

Page 88: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

84 Déclamateur, sm. Déclamation, sf. Déclamer, va. Déclaration, s f . Déclarer, va. se Déclarer, vp. Déclassement, sm. Déclasser, va. Déclimater, va. Déclin, sm. Déclinable, a. Déclinaison, s f . Décliner, va. vn. Décliver, vn. Dédouer, va. Décochement, sm. Décocher, va. Décoction, sf Décoiffer, va. Décollation, s f . Décoller, va. Décolleter, va. Décoloration, s f . Décolorer, va. se Décolorer, pp. Décombrer, va. Décombres, sm. Décommander, va. Décompléter, va. Décomposer, va. se Décomposer, vp. Décomposition, sf Déconcerté, p. Déconcerter, va. se Déconcerter, vp. Déconfiture, s f . Déconseiller , va. Déconsidération, sf Déconsidéré, a. Déconsidérer, va. Décontenancer, va. se Décontenancer, vp. Décor, sm, Décorateur, sm. Décoration, sf Décoré, as. Décorer, va. Décortiquer, va. Découcher, vn, Découdre, va.

DEC

Mpitori-tèny, mpampitoinbo-teny. Fitorian-teny, fampitomboan-teny. Miventy, mitory. Fanambarana. Manambara, milaza. Miseho, milaza tena. Fangaroharoan-toetra, valabe. Mangaroharo toetra, manao valabe. Mampifindra tany. Fiviliana, fihenána , fahanterana. Azo ovaovan-tendro , azo ialana. Fanovaovana tendro. Manovaova tendro, mivily, Mihenkena, misompirana. Manala fantsika. Fandefasan-jana-tsipika. Mandefa zana-tsipika, Fandrahoùn-iavatra. Manala satroka. Fanapahan-doha. Manendaka, manapa-doha. Manenda-bozona. Fiofoana. Manala loko, mampiofo, Miofo. Manala sisa-njavatra ravà. Koron tan-java tra, sisa-nj avatra. Ma nova hafatra. Mandatsaka isa, mampihena. Mandrava, mamnisaraka. Mohaka, misaraka. Fanamobafana, fampisarahana. Salasala , kivy , ver y saina. Mahavery saina. Very saina. Faharesena, fipariahana. Mampiova hevitra, Fanamavoana. Afa-daza. Manakely laza. Mauipanary toky , mahavery saina. Mamoy fo. Haingo, ravaka , omânft. Mpampihaingo, mpanemitra. Fabazoan-dakoraonina. Mahazo lakoraonina, [mitra. Mandravaka, mampihamina, mane-Manempaka, manendaka. Miala mandry^ mod y mandry, mifindra Mamahazaitra, manataka. [fandriana.

:,itiz ,j by Google

Page 89: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Découler , vn. Découper, va. Découpler, va. Découpure, sf Décourageant, a. Découragement, sm. Décourager, va. se Décourager, vp. Découronner, va. Décours, sm. Décousu , p. Découvert, a. à Découvert, ad. Découverte, s f . Découvrir, va. Décrasser, va. Décréditer, va. Décrépit, a. Décrépitude , sf. Décret, sm. Décréter, va. Décrier, va. Décrire, va. Décrochement, sm. Décrocher, va. Décroiser, va. Décroissance, s f . Décroissant, a. Décaissement, sm. Décroître, vn. Décrotter , va. Décrotteur, sm. Décrottoir, sm. Déçu, p. Décuple , as. Décupler, va. Décurie, sf Décurion , sm. Dédaigner, va. Dédaigneusement, ad. Dédaigneux, a. Dédain, sm. Dedans, ad. Dédicace, sf Dédier , va. Dédire, va. Dédit, sm. Dédommagement, s m, Dédommager, va« Dédorer, va.

d k d g;, Mitsororóka. Mandidididy. Mampisaraka. Didy , rasa. Mampanary toky, raampamoy fo, Fanarian-toky, fahareraham-po. Mandrera-po. Mamoy io. Manala satro-boninahitra. Fihenam-bolana. Tata-jaitra. Misokalra , miseho. Ain-pahibemaso, an-kibarihary. Fahitana. Mamokatra, manala rakotra, mahita. Manala tseroka. Manala laza, —baraka. Mikainkona , antitra dia antitra. Fahanterana, haosana. Didy n' Andriana. Mandidv. Manebaka. Manao zavatra an-tsoratra. Fanalana ny mibantona. Manala ny mihantona. Mandrava ny misakana. Fihiakelezana. Mihiakely. Fihiakelezana. Mihena, mihiakely* Manala fotaka. Mpamotsy kiraro. Fanalam-potaka. Valabalaka, voa fitaka. Folo heny. Mampitombo im-polo. Miavamila 10 lahy iray mpifehy* Mpifehy folo. Miavona, manaraby , malaina. Maneso, manivaiva, Maneso. Fanesoana. Anaty ny. Fanolorana , fanamasinanana trano Manokana, manolotra. [legilizy, Manova teny, mampandainga. Fiovan-teny. Fanonerana. Manefa ny lany, manonitra. Manala an-koso-bolamena.

litizfcd by Google

Page 90: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

86 Dédoubler, va. Déduction, s f . Déduire, va. se Défâcher, vp. De façon que, c. Défaillance, sf Défaillant, a. Défaillir, vn. Défaire, va. se Défaire, vp. Défait, a. Défaite , s f . Défalcation, s f . Défalquer, va. Défavorable, a. Défaut, sm. Défaveur , s f . Défécation , s f . Défection , s/. Défectueusement, ad. Défectueux, a. Défectuosité, s f . Défendre , va. Défense, s f . Défenseur, sm, Défensif, a. Défensive, s f . Déféquer, va. Déférence, s f . Déférer, va. Déferler, vn. Déferrer, va. Défeuillé , p. Défeuiller, va. Défi, sm. Défiance, sf Défiant, a. Déficit, sm. Défier, va. se Défier, vp. Défigurer, va. Défilé, sm. Défiler, va. Défiler, vn. Défini, a. Définir, va. Définitif, a. en Définitive , ad. Définition , s f . Définitivement , ad.

tm Manala sosona* Fanalana. Maneso tra. Mionona, miliiaketraka. Koa amy ny izany. Hatoranana. Torantorana , kely aina. Torana, fanina. Mandrava, mamono. Mitsoaka , mandroaka , manary. Ketraka , valabalaka, voa rava. Faharesena. Fanalana. Manala. Tsy mankasltraka , tsy mitahy. Heloka , badisoana , tsiny. Fionga nam. boninabitra. Fanalam-paika. Fialana , fitsoahana. Omban-tsiny. Tsy tsara, tsy ampy. Tsiny, diso, hadisoana. Miaro, mandrara. Fiarovaua, fandrarana. Mpiaro. Maharo. Fiarovaua. Manala faika. Fanajana. Manome, manampanga, Mangotrakotraka, manonja* Manala vy. A fa-d ravina. Manala ravina. Haika , batsy. Ahiahy , tst-fahatokiana* Miabiaby, tsy matoky. Ny tsy ampy. Mihaika , mibatsy. Mitandrina , miabiaby* Manimba tarehy. Lalana ety. Manatsoaka, mamaha, Mizotra. Voa tapaka, voa fetra. Mametra, manapaka, manambara ny Raikitra, far any. [foto'ny. Ary. Fanapahana , famcrana, filazana. Farany.

:,itiz ,j by Google

Page 91: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Défleurir , v<2. vn. Déflorer , va. Dcfoncemcnt, sm * Défoncer, va. Déformer, va. Défourner, va. Défrayer , va. Défrichement, sm. Défricher, va. Défriser , va. Défronccr, va. Défroque, s f . Défunt , sm. Dégagé, a. Dégager , va. Dégagement, sm. Dégaine , s f . Dégainer, va. Déganter, vn. Dégarnir, va. se Dégarnir, vp. Dégât, sm. Dégauchir, va. Dégel, sm. Dégeler, va. Dégénération, s f . Dégénérer, vn. Dégluer, va. Déglutition, s f . Dégommer, va. Dégooflement, sm. Dégonfler, va. Dégorgement, sm, Dégorgeoir, sm. Dégorger, va. vn. Dégourdi , a. Dégourdir , va. Dégourdi&semcnt, sm. Dégoût , s m. Dégoûtant, a. Dégoûté , a. Dégoûter , va. Dégouttant, a. Dégoûttement, sm. Dégoutter, vn. Dégradant, a. Dégradation, sf Dégrader, va. Dégraffer, va. Dégraissage, sm.

DEC 81

Manala vony, mihintsana. Manala hadio, —baraka. Fanaboroboahana. Mandoaka, manala vody, managoro-Manimba tarehy. [baka. Alanesotra amy ny lafaoro. Manonitra. Kapa , tombok' ahitra. Mikapa , mihady. Mamaha volo, manohitra. Manala kainkona. Akanjo tonta. Ny maty. Maivana, afaka. Manafaka. Fanafahana. Tarika. Manatsoaka. Manala ga-ntánsna. Manala ravaka. Mazaojaotra. Fanimbana. Manitsy, manala Taona. Fiempoana. Maneinpo. Fihiaratsiana. Mihiaratsy. Manala dity. Fitclemana. Manala loko , manongana. Fihenany ny mivonto. Mampihena ny mivonto. Fivoahany ny rano , — ny aretina. Fvoahan-drano, vodi-tatatra. Mampandoa, mandroatra. Mavitrika , mailamailaka , kinga. Tsy mampandry, manamailaka. Fanalam-boly. Dikidiky, fahalainana. Maharikoriko, mahamonámonaina. Monamonaina , tofoka , leo ny. Mampahadikidiky, mampahatofoka. Mi te te. Fitetevana. Mitete, mipariritra, Mahongaua, mahasimba. Fahasimbana , fanonganana. Manimba , manongana. Mamaha zaigirafy. Fanaîana menaka, fanasana,

i g i t i z e d b y G 0 0 g l e

Page 92: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

88

Dégraisser, va. Dégraisseur, as. Degré > sm. Dégréer, va. par Degrés, ad. Dégrèvement , sm, Dégrever, va. Dégringolade i s f . Dégringoler, vn. Dégriser, va. Dégrossir, va. Dégrossissage, sm. Déguenillé, a. Déguerpir , va. vn. Déguisé, a. Déguisement, sm. Déguiser, va. se Déguiser, vp. Dégustation, s f . Déguster, va. Déharnacber, va. Déhonté, a. Dehors, ad. Déicide, sm. Déification, sf Déifier , va. Déisme, sm. Déiste , as. Déjà , ad. se Déjeter , vp* Déjeûner, va. Déjeuner , sm. Déjoindre, va. se Déjoindre, vp. Déjouer, va. Delà, ad. au Delà , pr. Délabré , a. Délabrement, sm« Délabrer, va. Délacer, va. Délai, sm. Délaissement, sm* Délaisser, va. Délassement, sm. Délasser, va. se Délasser, vp. Délateur, sm. Délation , s f . Délayement, sm. Délayer, va.

ÙËL Manala menaka. Mpanala menaka, mpanasá. Zana-tobatra, kolafy, ambaratortgà. Manala fana-tsambo. Miandalana, tsi-taitaika* Tsi-fampanaoavan-ketra. Tsy mampandoa hetra. Fikorotsanana , fivarinana. Mikorotsaka, mivarina. Manala hamamoana. Manátsaka, misisy, mamangovango* Famangovangoana , vangovango ny* Rovi-damba. Mandao , mamela, mi ala. Be fitaka, hafa tarehy, miova taréby* Fitaka , tafi-lamba mahafa tarehy. Manova tarehy. Miova fatafy, miliiatsaravelatsihy, Fanandramana. Manandrana. [valy. Manala ny fomba ny fitaingenan-tsoa-* Valavala , tsy malialala benatra. Ivelany, alatrano. Famonoana an'Andriamanitra. Fanandratana ho andriamanitra* Manandratra ho andriamanitra. Finoana an1 Andriamanitra fotsinV. Mpino an' Andriamanitra fotsiny. Sanady, rahateo. Mivilana, mifeioka. Misakafo. Sakafo maraina. Manataka, mampipitsoka , mamaha/ Misaraka, mi va va i mivoha* Misakana, mamelatra tetika. Any, an-dafy, an-koatra. Rava , tout a. Fikorontanana , fikorotehana. Mandkorontana, mandrotidrotika, Mamaha. fìaelana , andro, ampitso-lava. Fandaozana. Mamela i mahafoy , mandao. Fialan-tsasatra. Manala sasatra. Miala sasatra. Mpanampanga ivoho. Fiampangana ivoho. Fanakobana, fanatsorána. Manakoba, man&tsóra.

,itiz d by Google

Page 93: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Délébile , a. Délectable, a. Délectation, sf\ Délecter, va. se Délecter, vp. Délégation, s f . Délégué, as. Déléguer, va. Délester, va. Délétère, a. Délibération, sf* Délibéré, a. de propos Délibéré, ad. Délibérément, ad. Délibérer , va. Délicat, a. Délicatement, ad. Délicatesse, s f . Délices, s f . Délicieusement, ad. Délicieux, a. Délié, a. Délier, va. Délimitation, s f . Délimiter, va. Délinquant, as. Délirant, a. Délire, sm. Délirer, vn. Délit, sm. Délivrance, s f . Délivrer, va. Déloger, va. Déloyal, a. Déloyauté, s f . Déluge, sm. Délustrer, va. Démagogie, s f . Démagogique, a. Démagogue, sm. Démailler, va. Démailloter, va. Demain, ad* Démancher, va. Demande, s f . Demander, va. Demandeur, sm. Démangeaison , s f . Démanger, vn. Démanteler , va.

DKM Azo vonoina. Ankafitina. Haravoana, hafaliana. Manao izay mahafinaritra. mankafý, manaram-po. Fanirahana, fanoloana. Iraka , solo. Maniraka. Manala fanarenan-tsambo. Mahafaty, mankarary. Fiheverana , fierana. Iniana , nahy. Iniana. Nahy, iniana. Mandinika, manadinadina. Mamy. sarotiny, malemy, kinga, tsara. Moramora, kingakinga, malemilemy. Hasarotana, baleinena. Fanaranam-po, hafinaretana. Amyny hafinaretana. Fy , mamy , mahetsa-po. Manify, mivaha. Mamaha. Felra. M a me tra, Meloka, diso. Miteniteny foana, mibedibedy. Haverezan-tsaina, fibedibedena. Very saina, mibedibedy foana. Hadisoana. Fanafahana, fandefana. Manafaka. mandefa. Mampivoaka, mampifindra trano, Mpivadibadika. Fitaka. Safodrano , rano be tondraka. Mampiofo. Firaisany ny vahoaka tetika. Momba ny démagogie. Mpampioaim-bahoaka. Mamana olana. Manala lamba-njaza. Ampitso, rahampitso. Manovoka , manala zarana. Hataka , fanontaniana. Mangataka , manadina, manontany. Mpangataka. Hidiludy, lailay. Mangidihidy, malailay. Mandrava manda.

i ] i t i z td by Google

Page 94: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

90 Démantibuler, va. Démarcation, s f . Démarche, sf. Démarquer f va. Démarrer , va. Démasquer, va. Démâter , va. Démêlé, sm. Démêler, va. Démêloir, sm. Démembrement, sm. Démembrer, va. Déménagement, sm. Déménager, va. Démence, sf se Démener, vp. Démenti, sm. Démentir, va. se Démentir, vp. Démérite, sm. Démériter, vn. Démesuré, a. Démesurément, ad. Démettre , va. Démeubler, va. Demeurant, a. Demeure, s f . Demeurer, vn. Demi, a. Demi-cercle, sm. à Demi-mot, ad. Démission , s f . Démissionnaire, sm. Démocrate , sm. Démocratie, s f . Démocratique, a. Démocratiser, va. Demoiselle, s f . Démolir, va. Démolition, sf Démon, sm. Démoniaque, as. Démonstratif, a. Démonstration , sf Démontage, sm. Démonter, IYI. Démontrer, va. Démoralisation , sf. Démoraliser, va. Démordre, vn.

DEM Mandrava. Fieferana, valamparihy, fizarana. Fandeha. Manala marika. Mamaha, mandefa. Mampiseho, marnaky betroka. Manala salazana. Ady, fifandirana. Manala haroharo, manavaka. Fihogo mabalana. Fampisarahana, fanatsoahana. Manapatapaka ny rantsam-batana. Fifindran-trano. Miíindra trano. Hadalana, halefahana. Mitsipatsipaka, miolanolana. Fampandaingana. Mampandainga. Mi'tsoa-teny. Tsiny, hadisoana. Mila tsiny. Mihoa-pampana, goay. Tsy an-ohatra. Mamela , mampipitsoka , mâmpiala, Manala entana. Mon in a. Fonenana. Mitoetra, monina. Tapa'ny, antsasa* ny. Volan-tsinana. Mangingina. Fialana. Miala amy ny raharaha ny. Mpanaraka fanj akam-baboaka. Fanj akam-baboaka. Momba ny Démocratie. Manao fanjakam-bahoaka. Zazavavy, tovovavy. Mandrava. Fandravana. Demony. Hazopiny ny demony, marari-njava-Mampabalala, tsy azo lavina. [tra. Fanambarána, fanamarinana. Fandravana. Mandrava. Manambara , manoro, milazâ. Haverezan-tsaina, fihiaratsiana. Mahavery fanaby. Mabafoy.

:,itiz dby Google

Page 95: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

t>ËP 91 Dèmurcr, va. Démuseler, va. Dénationaliser, va. Dénatter, va. Dénaturé, a. Dénaturer, va. Dénégation, Dénicher , va. Dénier, va. Denier, sm. Dénigrement, sm. Dénigrer, va. Dénombrement, sm. Dénombrer, va. Dénominateur, sm. Dénominatif, as. Dénomination, sf. Dénommer, va. Dénoncer, va. Dénonciateur, sm. Dénonciation, sf Dénoter, va. Dénouer, va. Dénoûment, sm. Denrée, s f . Dense ? a. Densité, s f . Dent, s f . Denté, a. Dentelé, a. Denteler, va. Dentelle, sf Dentelure, sf Dentifrice, a. Dentiste, sm. Dentition, sf penture, sf Dénuda lion, sf Dénuder, va. Dénué, a. Dénuement, sm. Dénuer, va. Dépaqueter, va. Dépareiller, va. Déparer, va. Déparler, va. Déparquer, va. Départ, sm. Département, sm. Départemental, a.

Mandrava aropiantahy. Manala trano n' orona , mandefa. Mampahafa firenena. Mamaha tsihy, — volo. Tsizy , ratsy fo, antambo rTolona, Manova fototra. Fandavana. Manala amy ny fitoera'ny, —amy ny Mandá, tsy manome. [ akány. Vola kely ampaha-12 nyvarifitoventy. Fandatsahan-daza. Manamavo, mandatsa. Fanisana. Manisa. Mpanonona. Manonona anarana. Ànarana, anaram-bosotra. Manonona. Miampanga. Mpiampanga. Fiampangana. Mampahafantatra. Mamaha. Fahataperana, farany. Varotra. Milobolobo, matcvina. Filoboloboana , batevenana, la nia. Nify. Misy nify. Bangabanga, misy nifyny. Manabangabanga , manisy nify ny. Dantely, lamba makarakara. Fahabangabangana. Fandiovana nify, famotsia—. Mpanala nify, mpanao ody —. Faniriany njr nify. Toetry ny nify. Fanendaliana, fanalan-koditra. Manendaka, manala hoditra. Tsy manana. Fahantrana. Manala fivelomana* Mamaha entana. Manala namàna. Manala ravaka. Manala vady, mampisarakà. Mamoaka ivela ny vala. Fialana, fandebananà. Fizaran-tany. Momba ny Département.

:,itiz ,j by Google

Page 96: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

H2 Départir, va. Dépasser, va. Dépavage , sm. Dépaver, va. Dépaysement, sm. Dépayser, va. Dépècement, sm. Dépecer, va. Dépéche, s f . Dépêcher, va. se Dépêcher, vp. Dépeindre, va. Dépendance, sf Dépendant, a. Dépendre, va. aux Dépens, pr. Dépense, sf Dépenser, va. Dépensier, sm. Déperdition , s f . Dépérir, vn. Dépérissement, sm. Dépêtrer, va. se Dépêtrer, vp. Dépeuplement, sm. Dépeupler, va. De peur que, ad. Dépiécer, va. Dépilation , s f . Dépilatoire, a. Dépiler , va. Dépiquer, va. Dépister, va. Dépit, sm. Dépiter, va. Déplacé, a. Déplacement, sm. Déplacer, va. Déplaire, vn. Déplaisant, a. Déplaisir, sm. Déplanter, va. Déplier, va. Déplisser, va. Déploiement, sm. Déplomber, va. Déplorable, a. Déplorer, va. Déployer, va. se Déployer , vp.

DEP Mizara. Mihoatra. Fanesoran-drarivato. Manala rarlvato. Famindran-lany. Mampivahiny, mampiova fonenana. Fandrasarasana. Mandriadriatra, mandrasa. Taratasy an-tetezan' olona. ManiraËa , mamono, manafaingana. Malaky, faingana. Milaza amy ny soratra. Fanekena , fanompoana , fombana. Maneky, manaraka. Manala ny mihantona. Àsa ny. Fandaniana , vola lany. Mandany. Mpandany, mpamoaka. Haverezana. Mihena. Fihiasimbana,fihtalaniana, fihenána. Manombotra, manafaka. Miala sarotra. Fanal a m -bahoaka, tsi-iisiam-ponina. Mandany vaboaka amy ny tany. Sao, fandrao. [va. Mampisaraka, mandrlatra, mandra-Fanongotam-bolo, fiongotam—. Mampiongo- bolo. Manongo-bolo. Mively vary. Mahita, mamoaka. Fahasosorana , batezerant. Mahadikidiky. Tsy amy ny toera' ny, tsy mety. Famindrana. Mamindra. Mabasosotra. Mahadikidiky. Fahasosorana. Manongotra, mamindra. Mamelatra. Mamelatra, mamono lefidefitra. Famelarana. Manala firaka. Mampalahelo. Malahelo. Mamelatra, mampiseho. Mivelatra , miseho.

«gitizc-dby Google

Page 97: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Déplumer, va. se Déplumer, vp. Dépolir, va. Dépolissage , sm. Dépopulariser, va. Dépopulation , s f . Déportation, s f . Déporté, sm. Déportements, sm. Déporter, va. Déposer, va. vn. Dépositaire, as. Déposition, sf Déposséder, va. Déposter, va. Dépôt, sm. Dépouillement, sm. Dépouiller, va. Dépouilles, sf Dépourvu, a. Dépravateur, as. Dépravation, s f . Dépravé, a. Dépraver, va. Déprécation, s f . Dépréciation, sf Déprécier, va. Déprédateur, as. Déprédation, s f . Dépréder, va. Déprendre, va. Dépression, s f . Déprimé, a. Déprimer, va. Dépriser, va. Depuis, pr. Dépuratif, as. Dépuration, sf Dépuratoire, a. Dépurer, va. Députation, sf Député, as. Députer, va. Déracinement, sm. Déraciner, va. Dérader, vn. Déraidir, va. Déraillement, sm. Déràiller, vn. Déraison , sf.

DER 93 Mamolo. Mihintsam-bolo. Manala halamána, mamparaorao. Fanimbana halamána. Manamavo amy ny vahoaka, manala Fandaniam-baboaka. [ ny fitia ny—. Fandroabana ny olo-meloka. Yoa roaka, nafindra tany. Faharalsiam-panahy. M and roaka , ma m arina, Mametraka, miampanga, manongana, Mpitana, fametrabana. Fiampangana. Manenda-pananana. Mampiala. Petra-javatra. Fanenaahana, famelarana. Manendaka, mamelatra. Babo. Afaka, tsy manana. Mnanaratsy. Fit liaratsiana, haratsiam-panahy. Simba, ralsy fitondra tena. Manaratsy fi tond ran-tena, manimba. Fifonana. . Fandatsaham-bidy. Manetry vidy, manaztmba. Mpangalatra, mpamabo. Fan gala rana , famaboana. Mangala tra , roamabo. Manafaka, mampisaraka. Fanetrena, fietrena, filentehana. Voa etry, milentika. Manindry, manetry. Mandatsa-bidy. Hatra. Manadio rá. Fanadiovana. Mahadio. Manadio. Olona maro mitondra teny. Iraka, solo-mbava. Maniraka, mampitondra teny. Fanongotana. Manongotra. Miala amy ny seranana. Manaketraka. Fiviliana. Mivily, mitsoaka. Hadalana, lsi-fanan<in-tsainà.

,itiztd by Google

Page 98: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

94

Déraisonnable, à. Déraisonner, vn. Dérangement, sm. Déranger, va. Dérate, a. Dérater, va. Déréglé, p. Dérèglement, sm. Dérégler, va. Dérider , va. se Dérider, vp. Dérision , sf. Dérisoire, a. Dérivatif, a. Dérivation, sf Dérive, sf Dérivé, as. Dériver, vn. Dernier, a. Dernièrement, ad. à la Dérobée, ad. Dérober, va. se Dérober, vp. Dérogation, s f . Déroger, vn. Dérouiller, va. Dérouler, va. Déroute, sf Dérouter, va. Derrière, sm. Des, ar. Dès, pr. Désabuser, va. Désaccord, sm. Désaccorder, va. Désaccoupler, va. Désaccoutumer, va. Désachalander, va. Désaffection, sf Désaffectionner, va. Désagréable, a. Désagréablement, ad. Désagréer, vn. Désagrément, sm. Désaïuster, va. Désaligner, va. Désaltérer, va. Désappointement, sm. Désappointer, va. Désapprendre, va.

DES

Adala, tsy misy antony. Very saina, mibedibedy foana. Fanabiranana, fanakorokoroana. Manesotra , manorokoro , manabira Afaka ary. [ na Manala ary. Ratsy fitondra tena, vetaveta. Fitondran-tena ratsy. Manova ho ratsy, manera. Manala ketrona. Mihiafaly. Fikizahana, fanesoana. Kivazivazv. Mpampivily. Fanovan-dalana, filazana ny foto-tény Fivalanana, fianorana. Mitohy amy ny foto-teny. Avy , mivalana, mivily, mianótra. Farany. Ya^baingana, tatohoato. Tsi-konokonoka , sokosoko. Mangalatra, misoko. Misitritsitrika, miala. Fandikana. Mandika. Manala harafesina. Mamelatra. Faharcsena , fandosirana. Mandiso lalana, mahavery hevitra Voho, lamosina, Ny. Fony, hatra. Manala amy ny fitaka. Tsi-fifanarahana. Mampiady. Mampisaraka. Tsy mampahazatra. Mampiala ny mpividy. Tsi-fitiavana. Tsy tia , tsy mampitia. Tsy mahafinaritra. Mahadikidiky, maharikoriko. Mahadikidiky. ' Fahadikidikiana, fahasosorana. Manimba. Manimba laharana. Manala hetaheta. Fati-antoka. Mahafali-antoka. Manadino.

:,itiz ,j by Google

Page 99: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Désapprobateur , as. Désapprobation , s f . Désapprouver, va. Désarçonner, va» Désargenter, va. Désarmement, sm. Désarmer, va. Désarroi, sm. Désarticulation, s f . Désarticuler, va. Désassémbler, va. Désassocier, va. Désassortir, va. Désastre, sm. Désastreux, a. Désattrister, va. Désavantage, sm. Désavantageux, a. Désaveu , sm. Désavêugler, va. Désavouable, a. Désavouer, va. Desceller, va. Descendance, s f . Descendant, sm, Descendre, vn. Descente, sf. Descriptif, a. Description, s f . Désembarquement, sm. Désèmbarquer, va. Déseinbourber, va. Désemparer, vn. sans Désemparer , ad. Désempeser, va. Désemplir, va. Désempoisonuer, va. Désemprisonner, va. Désenchaîner, va. Désenchantement, sm, Désenchanter, va. Désenclouer, va. Désenfiler, va. Désenfler, va. Désenflure, s f . Déseiigrener, va. Désenivrer , va. Désennuyer, va. Désenrhumer, va. Désenrouer, va.

DES 95 Mpaniny. Faniniana. Mandá, maníny. Mandavo, manadala. Manala ankotso-bolafolsy. Fanalam-piadiana. Manala fiadiana. Fikorokoroana,haverezam-pananana. Fanatsoahana. Manatsoaka. Manokantokana. Mampisaraka. Manala namana. Loza lehibe. Mampahita loza. Manala alahelo. Fietrena, fati-antoka, Mahafati-antoka. Fandavana. Manala fitaka. Azo lavina. Mandá, tsy maneky. Manala loko fady. Taranaka. Taranaka. Midina. Fidinana. Manambara. Fanambarana. Fialana amy ny sambo. Miala amy ny sambo. Manala revo. Mitsahatra. Lalandava. Manala tayolo amy ny lambâ. Mampîtapaka. Miaro vorika, manisy ody vorika. Mamolsotra, mamoakaamy ny trano-Manala gadra vy. [maizina. Famonoana ody. Mamono ody. Manala fantsika. Manatsoaka kofehy. Mandevona ny mivonto. Fandevonana ny mivonto. Mamaha. Manafaka hamamoana. Manala hasosorana. Manala sery. Manala farim-peo.

:,itiz ,j by Google

Page 100: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

OG Désensorceler, va. Désensorcelle ment, sm. Désentraver, va. Désert, sm. Désert, a. Déserter, va. Déserteur, sm. Désertion, sf. Désespérant, a. Désespéré, as. Désespérer, vn. Désespoir, sm. Déshabillé, sm. Déshabiller , va. Déshabituer, va. Déshériter, va. Déshonnête, a. Déshonnéteté, s f . Déshonneur, sm. Déshonorant, a. Déshonorer, va. Désignatif, a. Désignation, s f . Désigner, va. Désillusionner, va. Désinence , sf Désinfectant, a. Désinfecter, va. Désinfection, sf Désintéressé, a. Désintéressement, sm. Désintéresser, va. Désinviter, va. Désinvolture, sf Désir, sm. Désirable, a. Désirer, va. Désireux, a. Désistement, sm. se Désister, vp. Dès-lors, ad. Désobéir, vn. Désobéissance, s f . Désobéissant, as. Désobligeance, sf Désobligeant, a. Désobliger, va. Désobstruer, va. Désoccupé, a. Oésœuvré, as.

DES Manala mosavy. Fanala-mosavy. Mamaha tongotra, manala sampona. Tany foana, efitra. Foan' olona. Mandao, mile fa. Mpilefa. Filefasana, fialana. Mampanary toky. Very toky. Manary toky , mamoy fo. Fanarian-toky. Akanjo an-trano. Manala akanjo. Manary fahazarana, mampio va fanao. Manary anaka, — zaza. Tsy mety, mahamenatra , vetaveta. Havetavetana. Fanalain-baraka, fanafaham —. Mahafa-baraka. Manala baraka. Manondro. Fanondroana. Manondro, manendry. Manitsy hevitra. Kambo-nteny. Mahafaka hantsina. Manala maimbo. Fanalana hantsina. Tsy mila tamby. Fahafoizana. Manonitra. Mamerina fanasana. Toetra malefaka, hakingaklngaha. Faniriana. Maha-te-haniry. Maniry. Maniry. Fitsaharana, famelana. Mamela, mitsahatra. Hatr' izay, Tsy maneky, mandika. Fandavana, fandikana, tsi-fanekena. Mpandika, mafi-hatoka, malain-kane-Hasomparana. [ky. Sompatra. Mampitamby, mampifílafíla. Manala tampina. Tsy manan-draharaha. [na, Kamo, midonanaka , manohon-tana-

3itiz£dby Google

Page 101: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Désœuvrement, sm. Désolant, a. Désola leur, <7/. Désolation, s f . Désoler, va. se Désoler, vp. Désordonné, a. Désordre, sm. Désorganisateur, as. Désorganisation, sf Désorganiser, va. Désorienter, va. Désormais , ad. Désossement, sm. Désosser, va. Désourdir, va. Despote, sm. Despotique, a. Despotisme, sm. Dés que, c. Dessabler, va. Dessaisir, va. Dessaisissement, sm. Dessaler, va. Dessangler, va. Desséchant, a. Dessèchement, sm. Dessécher, va. Dessein, sm. Desseller, va. Desserrer, va. Dessert, sm. Desservant, sm. Desservir, va. Dessiccatif, a. Dessiccation, s f . Dessiller, va. Dessin, sm. Dessinateur, sm. Dessiner, va. Dessouder, va. Dessous, ad. Dessus, ad. Destin, sm. Destination , s f . Destinée, s f . Destiner, va. Destituable, a. Destitué, a. Destituer, va.

DES 97 Hakamoana, fidonanahana. Mampalahelo. Mampalahelo, mpampidi-pahoriana. Alabelo. Mampalahelo. Malahelo, mamoy fo. Tsy milamina , diso ohatra. Fikoronianana, tabataba. Mpanimba, nipandrava. Faniinbana, fatidravana. Manimba , mandrava. Mandiso lálana, mahavery saina. Intsony, amy ny ho avy, rahatr'izay, Fanatsoahan-taolana. Manala taolana. Manala ira. Mpanao teny ko fe andriana. Loza be, manao ny sitraky ny fo ny. Fanapabana tsy mahalala fetra. Nony. Manala fasika. Mandefa. Fandefasana, fahafoizana. Manala sira. Manala fehikibo. Mandritra, mandazo. Fa ha ri ta na, fandazoana. Mandazo, mandritra , manamaina. Saina, fikasana. Manala lasely. Mainaha, mamazana. Hanina farany. Solo. Tsy mankasitraka. Mahamaina. Fankamainana. Manokatra , mamplhira-maso. Sary. Mpanao sary an-taratasy. Manao sary an-taratasy. Manala tsingina. Ambany. Ambony. Anjara, vintana. Fa n ira ha n a , tendry. Vintana, anjara. Manendry. Azo aongana. Naongana. Matnotraka , manongana.

litizjby Google

Page 102: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

9S Destitution, sf Destructeur, sm. Destructible, a. Destructif, a. Destruction, sf. Désuétude, sf Désunion, sf Désunir, va. Détachement, sm. Détacher, va. Détail, sm. Détailler, va. Détaler, va. vn. Déteindre , va. Dételer, va. Détendre, va. Détenir, va. Détente, s f . Détenteur, sm. Détention, s f . Détenu, as. Détériorant, a. Détérioration, sf Détériorer, va. Déterminant, a. Déterminatif, a. Détermination, s f . Déterminé, a. Déterminer, va. Déterrer, va. Détestable, a. Détestation, s f . Détester, va. Détirer, va. Détisser, va. Détonation, sf Détoner, vn. Détonner, vn. Détordre, va. Détortiller, va. Détour, sm. Détourné, a. Détournement, sm. Détourner, va. se Détourner, vp. Détracter, va. Détracteur, sm. Détraction, s f . Détraquer, va. Détrempe, sf

DET Fanonganana. Mpandrava. Azo ravana. Maharava, mahasimba. Fandravana, fanimbana. Tsi-fanaovanà azy intsony. Ady, fisarahana. Tsy mampiray, mampisarakà. J?ahafoizana, toko miaramila. Manala, — loto. Dinika, tsinjara, visavisa. Mandrasarasa, mandinidinika. Manala varotra, mandositra. Mampiofo. Mamaha soavaly na omby amy ny Manaketraka. [fiasana. Mitana, mihazona. Hatsika, fihatsim-basy, Mpihazona. Fihgzonana. An-tranomaizina. Mahasimba. Fanimbana. Manimba. Mamporisika , mitaona. Mahatarika, Fara-teny, fikasana. Sahy , raikitra , voa fetra. Mandraikitra, mametra. Mamokatra. Hala, vetaveta, mabarikoriko. Fankahalana. Mandrafy, mankahala. Manitatra. Mamaha-tenona. Poaka, fipoaka. Mipoaka. Tsy mifanara-peo. Mamaha olana. Manala olana. Felika, fifelehana. Aleha ny vitsy , mivily. Hala-takona, hala-tety. Mampivily, mampiala amy ny fikasà-Mivily. # f na, mangala-tety. Mifosa , manazimba , manenitra. Mpifosa , mpanazimba , mpanenitra. Fosa-vava, fanazimbana, fanenerana. Manimba. Loko voalon-drano,

litizt» by Google

Page 103: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Détremper, va. Détresse, s f . Détresser, va. Détriment, s m. Détritus, sm. Détroit, sm. Détromper, va. Détrônement, sm. Détrôner, va. Détrousser, va. Détrousseur, sm. Détruire, va. Dette, s f . Deuil, sm. Deux , a. Deux à deux, ad. Deuxième, a. Deuxièmement, ad. Dévaliser, va. Devancer, va. Devancier, sm. Devant, ad. Devanture, sf Dévastateur, as. Dévastation, sf Dévaster, va. Développement, sm. Développer, va. se Développer, vp. Devenir, ya. Dévergondage, sm. Dévergondé, a. Dévergonder, va. Déverrouiller, va. Déverser, vn. va. Déversoir, sm. se Dévêtir , vp. Déviation, sf • Dévider, va. Dévideur, sm. Dévidoir, sm. Dévier, vn. Devin, sm. Devinable , a. Deviner, va. Devineur, sm. Devis, sm. Dévisager, va. Devise, s f . Dévisser, va.

DEV 99 Manala ofana, roandena. Fahantrana, fahoriana. Mamaha rary. Fati-antoka. Vovo-kazo, zezika , roka. Rano mas ina teren-tany roa. Manala fitaka. [arn-panjakana. Fanonganana mpanjaka, fionganana Manongana mpanjaka. Mandela, mangalatra an-dalambe. Mpangalatra an-dalambe, mpisakana. Mandrava. Trosa. Fisaonana. Roa, anankiroa. Tsi-roaroa. Faharoa. Fanindroany. Mandrava, mangalatra. Mialoha, misalovana. Ny taloha. Anatrehana, aloha. Ny anoloa'ny. Mpandrava. Fandravana. Mandrava. Famelarana, dinidinika. Mamelatra, manitatra. Mivelatra, mita tra. Tonga ho. .. [ niiri-kenatra. Hasahiana, fahavalavalana, tsi-fana-Tsy mahalala henatra, tsy vaky a ta tra. Mahalany henatra, mahatsivalahara. Manala karetsaka. Mitongilana, manidina. Fan idinan-d rano. Miala akanjo. Fiviliana. Manantsody. Mpanatsody. Fanantsodiavana. Mitanila , mibirioka, mivily. Mpisikidy, mpanitsak' andro. Azo vinanina. Maminany. Mpaminany, mpanitsak' andro. Fanombanan-drafitra, tafasiry, taria. Manimba tarehy. Ohabolana. Manala rindra-mby.

. g i t i zodby Google

Page 104: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

100 Dévotement, sm. Dévoiler, va. Devoir, sm. Devoir, va. Dévolu, a . Dévorant, a. Dévorer, va. Dévot, as. Dévotement, ad. Dévotion, s f . Dévonement, sm. Dévouer, va. se Dévouer, vp. Dévoyer, va. Dextérité, s f . Diable, sm. Diablerie, s f . Diabolique, a . Diaconat, sm. Diacre, sm. Diadème, sm. Diagonal, a. Dialecte, sm. Dialecticien, sm. Dialectique, s f . Dialogue, sm. Dialoguer , vn. Diamant, sm. Diamétral, a. Diamètre, sm. Diapason, sm. Diaphane, a. Diaphragme, sm. Diarrhée, s f . Diatribe, s f . Dictamen, sm. Dictateur, sm. Dictatorial, a. Dictature, .sf. Dictée, s f . Dicter, va. Diction, sf Dictionnaire, sm. Dicton, sm. Didactique, a. Diète, s f . Dieu, sm. Diffamant, a. Diffamateur, sm. Diffamation , sf.

D1F Fangeren-davà. Mampiseho, manala sarona. Ny tsy maintsy hatao, adidy. Mitrosa. Anjara ny, fifidiana, lasana. Mahalany, tsy tanty. Mandany, mitelina. Mazoto mivavaka. Ami-njoto-mpo. Zoto-mpo amy n* Andriamanitra. Fahazotoana, fahafoizan-tena. Manolotra, manokana. Manolo-tena, mahafoy tena. Mampivily, mampandiso. Fahamailahan-tanana, hafainganan-Demony. [tsaina. Fanao ny demony, mosavy. Ratsy indrindra. Toetry ny Diacre. Diacre, manarakaraka ny Pretra. Fehiloha ny mpanjaka. Misompirana. Fiteny, roky. Mpandaha-teny. Fiheveran-teny. Firesahana. Miresaka. Dia má , vato soa. Mamaky ny afovoa* ny. Diametra , tsipika mamaky nyfwoa* Fakam-peo. [ny. Madio, mangarangarana. Sakan-tratra. Fivalanan-dava, manehitra. Fanesoana , fanarabiana. Eritreritra. Mpanapaka, mpanito. Momba ny Dictateur. Kaharaha ny Dictateur. Fanoratana teny tononina. Manonona. Fiteny. Dikisionary, fianaran-teny. Oha-teny, fanoharana. Momba ny fampianarana. Fifadian-kanina. [nanabary. Andriamanitra, Zanahary , Audria-Manaratsy , mahafa-baraka. Mpanaratsy , rapanala-baraka. Fanaratsiana, tanalam-baraka.

gitizfcd by G 0 0 g l e

Page 105: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Diffamatoire, a. Diffamer, va. Différemment, ad. Différence, s f . Différencier, va. Différend, sm. Différent, a. Différentiel, a. Différer, va. va• Difficile, a. Difficilement, ad. Difficulté, sf Difficultueux, a. Difforme, a. Difformité, s f . Diffus, a. Diffusément, ad. Diffusion, sf. Digérer, va. Digestif, a. Digestion, s f . Digital, a. Digne, a. Dignement, ad. Dignitaire, sm. Dignité, s f . Digression, sf Digue, sf Ditacération , s f . Dilacérer, va. Dilapidateur, as. Dilapidation, sf Dilapider, va. Dilatabilité, s f . Dilatable, a. Dilatant, a. Dilatation, sf Dilater, va. Dilatoire, a. Dilection , s f , Dilemme , sm. Diligemment, ad. Diligence, s f . Diligent, a. Diluvien, a• Dimanche, sm. Dlme, s f . Dimension , sf Diminuer, va. Diminutif, a.

1)1 Ai t o i Manala baraka. Manaratsy, manala baraka. Hafa koa. Pïy tsy itovia' ny. Mahasamihafa. Ady, tsi-fifanarabana. Sauiihafa. Ma h a ha fa. Manela , tsy miray he vitra. Sarotra. Sarotra. Hasarotana. Ma na sarotra. Ratsy tarehy. Haratsian-tarehy. Lava teny. Amy ny teny lava. Teny lava. Mandevon-kanina. Mahalevon-kanina. Fahalevonan-kanina. Momba ny rantsan-tanana. Mendrika. Tsar a , atny ny izay mety. Olon-dehibe, manambofiinahitra. Voninahitra , hatsaram-bika.

ahatsoahan-kevitra, fivilian—. efiioha.

Fandriatana. Mandriatra. Mpandany harena. Fandanian-karena. Mandany harena. Ny abazoa' ny mitatra. Azo halehibiazina , azo itarina. Ma ni ta tra. Fanitarana. Manitatra. Mitaredretra. Fitiavana. Sanganehana, teny roa lalana. An-joto-mpo. Hazotoana , zoto-mpo , kalesy. Mazoto. Momba ny safodrano. Alahady. Fahafoton-karena. Faneranana, halehibiazana. Manakely, mampibena. Ma m pi h en a.

:,itiz ,j by Google

Page 106: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

102 Diminution , sf. Dindon , sm. Dindonneau, sm. Dîner, vn. Dîner, sm. Diocésain, as. Diocèse, sm. Diplomate, sm. Diplomatie, sf. Diplomatique, a. Diplomatiquement, ad. Diplôme, sm. Dire, va. Dire, sm. Direct, a. Directement, ad. Directeur, as. Direction , s f . Diriger, va. Dirimant, sm. Discernement, sm. Discerner, va. Disciple, sm. Disciplinable, a. Disciplinaire, a. Discipline, s f . Discipliner, va. Discontinuation, s f . Discontinuer, va. Disconvenance, s f . Disconvenir, vn. Discordance, sf Discordant, a. Discorde, sf Discorder, vn. Discoureur, as. Discourir, vn. Discours, sm. Discrédit, sm.y Discréditer, va. Discret, a. Discrètement, ad. Discrétion, sf Discrétionnaire, a. Disculpation, s f . Disculper, va. se Disculper, vp. Discussion , s f . Discuter, va. Disert, a.

Drs Fihiakelezana , fietrena, fihenána. Vorontsiloza lahy. Zaua-borontsiloza. Homana antoandro, misakafo. Fihinanana antoandro, sakafo. Momba ny fa ri-tany, fehy ny Eveka. Fari-tany feheziny ny Eveka. Mpanao Diplomatie. Raharaha-mpanjakana. Fitondrana ny fanjakana. Amy ny Diplomatie. Taratasy vavolombelona. Milaza. Filaza, fiteny. Mahitsy. Mah i tsy, Mpitandrina, mpifehy. Fitandremana, fifehezana. Mifehy, mitarika. Mabatapaka, mahafoana. Fahafantarana, fahasarahana. Mahafantatra, mabasaraka. Mpianatra. Mora fehezina, azo anarina. Momba ny didy. Fifehezana, didy. Mandidy, mifehy, mampianatra. Fitsaharana. Mitsahatra. Tsi-fitoviana, tsi-fifanarahana. Tsy maneky. Tsi-fifanarahana. Tsy mitovy, misaratsara-peo. Ady. Tsy mifanaraka. Mpikabary , mpitantara, mpitaria. Mikabary, mitantara , mitaria. Tori-teny, loha-teny, kabary. Laza ratsy. [ nazimba zavatra. Manakeiy laza, manala baraka, ma-Mahatam-bava, be fitandremana. Am-pahaferam-bava. Fameram-bava, fitandremana. Tsy an-didy. Fanafahan-tsiny, fialan-tsiny. Manamarina, manitsy. Miala-nenina, miala-tsiny. Adi-hevitra. Mandinika, miady hevitra. Mahitsy fiteny, malefa-teny.

«gitizc-dby Google

Page 107: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Disette , s f . Diseur, s m. Disgrâce t sf Disgracié, a. Disgracier, va. Disgracieux, a. Disjoindre, va. Disjoint ; a. Disjonctif, a. Disjonction , s f . Dislocation, s f . Disloquer, va. Disparaître, vn. Disparate, a. Disparité, sf Disparition , sf Dispendieux, à• Dispensateur, as. Dispensation, sf. Dispense, s f . Dispenser, va. Disperser, va. Dispersion, s f . Disponibilité, sf Disponible, a. Dispos, a. Disposer, va. se Disposer, vp. Dispositif, sm. Disposition, sf Disproportion , s f . Disproportionné, a. Disputable, a. Disputailler, vn. Dispute, sf Disputer, vn. se Disputer, vp. Disputeur, sm. Disque, sm. Dissection, sf Dissemblable, a. Dissemblance, sf Dissémination, s/. Disséminer, va. Dissension , s f . Dissentiment, sm. Disséquer, va. Disséqueur, sm* Dissertateur, as. Dissertation, sf

DIS 103 Mosary. Mpiteny, mpitaria. Haverezam-boninahitra. [gona. Afa-boninabitra, ratsy vintana, mion-Manongana, manambolio. Tsy mendrika, mahadikidiky. Mamaha, mampisaraka. Tafasaraka. Mabasaraka. Fampisarahana. Fanatsoahana. Manatsoaka , mampipitsoka. Tsy hita intsony , miala. Tsy mitovy, tsy mifanaraka. Tsi-fitoviana. Fialana. Mandany be. Mpizarazara. Fizarana. Fanafahana, lalana. Manafaka, manome lalana. Manely, mampihahaka. Fielezana. Toetry ny tsy azo-ndraharaha. Azo alaina , — anaovana. Maivana, havanavanana. Manamboatra, mandamina, manome. Ma m boa tra tena, mioman-kanao. Didy, lalana, fanapabana. Didy, filarninana. Tsi-fìfaneranana, tsi-fitoviana. Tsy mifanerana , tsy mitovy. Azo ifandirana. Miadiady , mifanjihijihitra. Fanditra, ady. Miady hevitra, mifanjihitra. Miady vava, mifanditra. Mpiady vava, mpifanditra. Boribory. Fandidiana vatan' olona. Tsy mitovy. Tsi-fitoviana. Fampielezana, famafazana. Mamafifafy, mampiely. Fisarahan-kevitra, fifandirana, Fisarahan-tsaina. IMandidy vatan' olona, mandinika. Mpandidy. M panda ha-teny. Fandaliaran-teny.

i ti7 by Google

Page 108: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

10< Disserter, vn. Dissidence, sf Dissident, a. Dissimulateur, sm. Dissimulation, sf Dissimulé, as. Dissimuler , va. Dissipateur, sm. Dissipation, sf Dissipé, a. Dissiper, va. Dissolu, a. Dissoluble , a. Dissolutif, a. Dissolution, sf. Dissolvant, as. Diss< nance, s f . Dissonant, a. Dissoudre, va. Dissuader, va. Dissuasion, sf Dissyllabe, as. Distance , s f . Distancer, va. Distant, a. Distendre, va. Distention , sf. Distillateur, sm. Distillation, s f . Distillatoire, a. Distiller, va. Distillerie, s f . Distinct, a. Distinctement, ad. Distinctif, a. Distinction, s f . Distingué, a. Distinguer, va. se Distinguer, vp. Distraction, s f . Distraire, va. * Distrait, a. Distrayant, a. Distribuer , va. Distributeur, sm. Distributif, a. Distribution, sf Distributivement, ad. District, sm. Dit, p.

DIT Mikabary, mandalia-kè vitra. Fisarahan-tsaina. Misara-tsaina. Mpihia tsara velatsihy. Finia tsarambela tsihy. Miaíina, miliiatsaravelatsihy. Manafina, manambobo. Mpandany. Fandaniana, fiendrinendrenana. Lanilany foana, miendrinendrina. Manely, mandany. Jejojejo. Azo levonina , azo tsoahina. Mahalevona. Halevonana, fanaovan-dratsy. Mahalevona. Tsi -íifa n a rab a m-peo. Tsy mifanaraka, tsy mitovy. Mandevona. Mitaona tsy banao, manera, Fanerána, fanakiviana. Teny vaky roa. Halavirana. Mihoatra. La vitra. Mandroritra. Fandroritana. Mpanasitily, mpitanika. Fanasitiliana , fitanebana. Momba uy sitily. Mampitete, mitanika, manasitily. Trano fanasitiliana. Hafa , samihafa. Ma ri marina. Mahasaraka, mampahafantatra. Fampisarahana, bangarana, fanaja-Fan ta tra , malaza. [ na. Mamantatra. Mierinerina, mihialaza. Fihabafan-keviti a. Mampihaha-kevitra , manesotra. Mihahakaha-kevitra. Mampiliahakaha-kevitra. Mizara. Mpizarazara. Mampitokotoko, mizarazara. Fizarana. An-tokntoko, mizarazara. Fizaran-tany. Voa laza.

sit izf td by Google

Page 109: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Diurne, a. Divagation , s f . Divaguer, vn. Divergence, s f . Divergent, a. Diverger, vn. Divers, a. Diversement, ad. Diversifier, va. Diversion , s f . Diversité, s f . Divertir, va. Divertissant, a. Divertissement , sm* Dividende, sm. Divin, a. Divinateur, sm. Divination, s f . Divinatoire, a. Divinement, ad. Diviniser, va. Divinité, s f . Diviser, va. Diviseur, sm. Divisibilité, s f . Divisible, a. Division, s f . Divorce, sm. Divorcer, va. Divulgateur, a. Divulgation, s f . Divulguer, va. Dix, a. Dixième, as. Dixiémement, ad. Dizaine, a. Docile, a. Docilité, s f . Docte, a. Doctement, ad. Docteur, sm. Doctoral, a. Doctorat, sm. Doctrine, s f . Document, sm. Dodiuer, vn. Dodu, a. Dogmatique, a, Dogmatiquement, ad. Dogmatiser, vn.

DOG 105 Antoandro, vila iudrai-andro. Bedibedy. Mibedibedy. Fisampanana, fisaraliana. Misampana , misaraka. Misaraka, inisabaka. Hafa , samihafa, maro. Samihafa. Mampiova, maha-samihafa Fialana, fampiviliana. Tsi-fitoviana. Mampilalao, mabatsikeky. Maliafinaritra , mahatsikeky. Hafaliana , laolao, filanonana. Ho zaráina. Avy amy n' Andriamanitra, masiná. Mpisikidy, mpanitsak'andro. Faminaniana , sikidy. Momba ny faminaniana. Tsara indrindra. Manao ho andriamanitra. Zanahary, Andriamanitra, fahazana-Mizara. [hariana. Mpizara. Ny ahazoa' ny zaraina. Azo zaraina. Fizarana , fisarahana, fifandirana. Fisaoram-bady, fisarahana. Misao-bady. Mpampiely. Fampielezana. Mampiely. Folo. Fahafolo, ampahafolony. Fanimpolony, fahafolo. Folo, tsi-folofolo. Mora anarina, —fehezina. Halemem-panahy, fahamoran'entina. Mahay zavatra. Amy ny fahaizana. Mpampianatra, mpanao fanafody, do-Momba ny Docteur. [kotera. Toetry ny Docteur. Fampianarana. Taratasy manambara. Manaram-po, mihevaheva. Botrabotra. Mahadidy, inoanâ. Marimarina. Mampianatra diso, manao mafy filaza.

0

I t i z a d b y Google

Page 110: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

10G DOÍl Dogmatiseur, sm. Dogmatiste, sm. Dogme , sm. Dogue,sm. Doigt, sm. Doigié, doigter, sm Doigtier, sm. Dol, sm. Doléance , sf. Dolemment, ad. Dolent, a. Doler, va. Doloire , s f . Domaine, sm. Dôme , sm. Domesticité, sf Domestique , sm. Domicile , sm. Domiciliaire , a. Domicilié , a. se Domicilier, vp. Dominant, a. Dominateur, sm. Domination, sf Dominer , va. vn. Dominical, a. Dommage, sm. Dommageable, a. Domptanle, a. Dompter, va. se Dompter , vp. Dompteur, sm. Don , sm. Donataire, as. Donateur, sm. Donation , sf. Donc, c. Donjon, sm. Donnée , sf Donner, va. Donneur, sm. Dont, pn. Doré , a. Dorénavant, ad. Dorer, va. Doreur, sm. Dorloter, va. Dormant, a. sm. Dormeur, a. Dormir, vn.

Mpampianatra diso. Mpitompo teny. Teny tsy azo lavina, fînoana. Amboa makadiry. Tondro, rantsari-fanana. Fitendry mozika, fametra-lanana amy Fono-ndrantsan-tanana. [ny—. Fitaka. Taraina. M alabelo, ory-Malalielo. Mandama. Fandamana. JMenakely, fanjakana , belra. Tafo-ntrano boribory. Toetry ny mpanompo, fanompoana» M panompo, mpisarivy. Fonenana. Momba ny fonenana. Mponina. Maka fonenana , monina. Ambony. Mpanapaka, mpandresy. Fanapahana, fitebezana. Manapaka , manjaka , manerinerina. Any ny Tompo, momba ny alahady. Fanimbana , fati-antoka. Mamono antoka. Azo folahina. Mamolaka. Mamola-teua. Mpamolaka. Fanomezana. Ny olona omen-javatra. Mpanome. Fanomezana. Ary , koa , amy ny izany. Trano tilikambo. / a va tra mampabafantatra. M a nome. Mpanome. Izav. Ankoso-bolamena, misy—. Hatr' anio, amy ny izao sisa izao. Manao ankoso-bolamena. Mpanao ankoso-bolamena. Mampihanta. Matory, tsy mihetsika, rafi-petaka. Mpatory. Matory.

.Riz* by Google D

Page 111: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

I ) Ì U 10ì Dormit i f , a. Dortoir, sm. Dorsal, a. Dorure> sf, Dos, sm. Dose, s f . Dossier , sm. Dot , sf Dotation, sf\ Doter, va. D' où , ad. Douane, s f . Douanier, sm. Doublage, sm. Double, a. Doublement, ad. Doubler, va. Doublure, s f . Douceâtre, a. Doucement, ad. Doucereux, a. Douceur, s/. Doucbe, s f . Doucher, va. Doucine, sf Douer, va. Douille, s f . Douillet, a. Douleur, s f . Douloureusement, ad. Douloureux, a. Doute, sm. Douter, vn. Douteux, a. Douve, sf Doux, a. Douzaine, s f . Douze, a. Douzième, a. Doyen, sm. Dragage, sm. Dragée, s f . Dragon , sm. Drague, s f . Draguer, va. Drap, sm. Drapeau , sm. Draper, va. se Draper, vp. Dramatique, a.

Mampatory•. Efitra fandriana. Am-boho, momba ny lamosina» Ankoso-bolamena, fanaovana—. Lamosina , voho. Fanafody indrai-manao , anjara. Fiankinana. Harena enlina manambady. Haren-jazavavy ampakarina. Manome harena ho entina any\am-Taiza. [panambadiana. Ladoany, fadi-ntseranana. Mpiambin-tseranana , ladoany. Sosona. Roa sosona. Indroa. Manisy sosona, manao avo-sasaka. Sosona, dabolerany. Somary mamy, mamimamy. Moramora, miadana. Toa mamy. [panahy. Hamamy , hamamiana, halemem-Rano abosasaka amy ny marary. Manidina rano avy amtiony. Karazana filiro. Manome. Maso ny , vavy ny. Malemy. Firy , fangirifiry , fanaintaina. Mangiriiiry. Mangirifiry, mangotsokotsoka* Ahiahy, hsalasalana. Misalasala, miabiahy. Mampisala9ala, isalasalana. Hazo fisaka atao barika. Mamy, malemy fanahy. Roambinifolo, dozeniny. Roambinifolo. Faharoambinifo. Zoky, mainti-molaly. Fandraofam-pasika. Darazay. Biby mahatahotra, dragona. Fandraofana. Mandraoka. Lopotra, dará, lamba volo n'ondry i» Saina, faneva. Mamono lamba , mampitafy. Misampin-damba. Arira.

g i t i zûd by G 0 0 g l e

Page 112: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

108 Dramatiquement, ad. Dramatiser, va. D r a m e , sm. Draperie, s f . Drapier , sm. Drelin, sm. Dresser, va. se Dresser, vp. Drogman , sm. Drogue , s f . Droguer , va. se Droguer, vp. Droguerie, s f . Droguiste , sm. Droit, sm. Droit , a. Droite , sf Droitement, ad. Droiture , s f . Drôle , a. Drôlerie, s f . Dromadaire, sm. Dru , a. Du , ar. Dû , a. Dubitatif , a. Dubitation , sf Dubitativement, ad. D u c , sm. Ducal , a. Duché , sm. Ductile , a. Ductilité, s f . Duel , sm. Duelliste, sm. Dulcification , s f . Dulcifier, va. D u l i e , sf D u n e , sf Dunette , sf D u o , sm. D u p e , s f . Duper , va. Duperie , s f . Dupeur , sm. Duplicat ion, sf Duplicité, s f . Dur , a. Durable, a. Durant, pr.

DUR

A rira rira. Mitantara. Tonon-kalo, lalao , arirà. Lopotra , lamba temitra. Mpivarotra na mpanao lopotra, Kirintsana. Manangana, mampianatra. Mitsangana , miandrana , miarina. Mpandika teny , mpanoratra. Fanafody, loko-ndamba, zava-dratsy. Manampoka. Misotro fanafody be loatra. Fivarotana drogues. Mpanao drogues, mpivarotra—. Didi-ntany, fahazakana , rariny. Marina , mahitsy. Havanana. Mahitsy. Hamarinana. Mampihomehy, mahatsikeky. Vosobosotra. Rameva. Matanjaka, mavitribitrika, matevina. Ny. Trosa, ananan' olona. Misalasala. Fisalasalana. Misy fisalasalana. Andriana. Momba ny Duc. Menakely ny Duc. Azo roritina , —henjanina. Ny ahazoa' ny roritina. Ady samy irei*y. Mpiady samy irery , tia famely. Fanamamiana, fandefabana. Manamamy, manalefaka. Fanajana ny olo-màsina. Bongo-mpasikaamoron-dranomasina. Trano am-bodi-ntsambo. Hira n' olona roa.-Voa fitaka , mora fitahirta. Mamitaka. Fitaka. Mpamitaka. Famtiretana. Fahaizan-droa , fitaka. Mafy , mazana. Matèza , maharitra, Mandraka , raha.

gi t ized by G 0 0 g l e

Page 113: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

ECFI 109 ï*«rcir, va. vn. Durcissenic^, itll% Durée, s f . Durement, ad. Durer , vn. Dureté, s f . Durillon, sm. Duvet, sm. Duveteux , a. Dynamique, s f . Dynastie, s f . Dynastique, a. Dyssenterie, s f . Dyssentérique, a.

Manamafy, mihiamafy. Fanatnafiana, fihiamanana. «a^lana, hatezana , faharetana. Mateza , mal) a ri tra. Hamafy, hamafiana. Kitro,—kely. Volo malemy. Volovoloina , malemilemy, malambo-Fahaizana milina. [ lambo. Mpanjaka iray fototra. Momba ny Dynastie. Fivalanan-dra, disantery. Momba ny disantery.

E Eau, s f . Ébahi, a. Ébat, sm. Ebauche , s f . Ébaucher, va. Ébène, sm. Ébéniste, sm. Éblouir, va. Éborgner, va. s'Ebouler, vp. Ébourgeonner, va. Ébouriffé, a. Ébrancher, va. Ébruiter, va. ^bullition, s f . Écaille, s f . Ecailler, va. Écarlate, s f . Ecarrir, va. Écart , sm. s' Écarter, vp. Ecclésiastique , as. Écervelé, as. Échafaud , sm. Échafaudage, sm. Éch ancrer, va. Échancrure, s f . Echange , sm. Échanger, va.

Rano. Variana, gaga , talanjona. Lalao. Kisarisary. Manomboka , manantatra. Volombodimpona. Mpanao rafitra madiuidinika. Mampanjopiaka, mampanjainbena. Mamotsitra maso an-kila. Mikoa , mirodana. Manala laingo. Mirakaraka volo. Manala rantsana, mandrantsana.

Fangotrahana. Akorana. lanyny. Manendaka , mamaofy, manihy. Jaky. Manao efa-joro , — sokera. Fiviliana, faniavana. Mania, mivily, mipariaka. Momba ny Egilizy, mpisorona. Endrinendrina, poaka ati-dolia. Lampihazo fanapahan-doha. Komioarika. [raingo. Manakeoka, mandakana, mampifa-Fibaraingoana, fivokobana , keoka. Takalo, fifanakalozana. 31anakalo.

sitizcd by Google

Page 114: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

KO Echanson , sm. Échantillon, sm. Échappatoire, sm, s' Échapper, vp. Écharner y " i^-cnarpe, sj. Echarper, va. Echasses, s f . Echauder, va. Echauffer, va. Echauffourée, sf Échéance, s f . Échec, sm. Échecs, sm. Échelle, sf Échelon, sm. Écheveau, sm. Échevelé, a. Echine, sf Échiner, va. Écho, sm. Échoir , vn. Échouer, vn. Éclabousser, va. Éclair, sm. Eclairage, sm. Éclaircir, va. s' Éclaircir, vp. Éclairer , va. Eclaireur, sm. Éclat de bois , sm. Éclatant, a. Éclater , vn. Éclipse, s f . Éclipser , va. Éclisse, s f . Éclore , vn. Écluse, s f . École, s f . Écolier, sm. Econduire, va. Econome, as. Economie, s f . Economiser, va. Écorce, sf Écorcer, va. Ecorcher, va. Écorner, va. Ecornifler, va. Ecorniflerie, s f .

ECO Mpampisotro Andriana. Fampizahana, ohalra. Fialana . a*»cia, mandositra. Manala nofo. Samboady. Mikapa, mitetika, mandriadriatra. Tongokazo. Mamolo amy ny rano mafana , man-Mamana. [dona—% Ady tampoka. Fetr' andro. Fandresena, fanimbana. Eseky. Tohatra. Zana-tohatra. I ra , kofehy iray irana. Mivaha volo , mirakaraka—. Lauiosina, hazondamosina. Mamolaka , mahatrotraka. Ako, feo manoina. Tonga. Miantsona , tsy mahazo. Mampipitika fotaka. Helatra , hela-baratra. Fanilovana. Mandio , manasava , manatsora. Mihiazava , misa va. Manilo, manazava. Mpisafo tany, mpitsikilo. Sila-kazo. Mazava , mangatrakatraka. M ipoaka , mitefoka. Fanakonana nymwtoandro na ny vo-Manakona, miboatra. [lana, Harato. Foy , vaky. Vavahadi-udrano. Ekoly, trano fianarana. Mpianatra, mpanoratra. Mampody, manda. Mpitandrim-pananana , mpitsitsy. Fitahirizara-pananaua , fitsitsiana, Mitahiry fananana, mitsitsy. Hoditra , hodi-kazo. Mivaofy , manala hoditra. Manenda-koditra, mampiempaka. Manapa-tandroka, mambory. Mitakarina. Fitakarinana,

r 3itizdby Google

Page 115: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Ecornîffleur , sm. Écosser, va. s'Écouler, vp. Écourter, va. Écouter, va. Écouvillon, sm. Écran , sm. Ecraser, va. Ecrémer, va. Ecrêter , va. Écrevisse, s f . s'Ecrier, vp. Écrire, va. Écritoire, s f . Écriture, sf Ecrivain , sm. Écrou, sm. s'Écrouler, vp. Ecroû ter, va. Écu, sm. Écueil, sm. Écuelle, sf Écume, sf Écumer, va. vn. Ecumeux, a. Écumoire, sf Ecurie , sf Ecusson, sm. Ecuyer, sm. Édenté , a. Édifiant , a. Édifice, sm. Édifier, va. Édit, sm. Editeur, sm. Éducation , sf Effacer, va. Effarer, va. Effectif, a. Effectuer, va. Efféminé , a. Efféminer , va. Effervescence , s f . Effervescent , a.

El F 11 1

Mpitakarina. Mamaofy. Mitsororoka. Manafohy. Mihaiiio, manaikv. Totovory, fanalavory. Fiaro afo. f manorotoro. Mamoritra, manamontsamontsana , Manala hero-dronono. Manala sangasanga. Orana. Mitaraina , miantso mafy. Manoratra. Fitoeran-drano-mainty,—pánoratana. Soratra , sora-tanana. Mpanoratra. Rindra-mby. Mikoa , mianjera, mi roda na. Manatsaka , manendaka. Àmpinga , farantsa. Haram-bato, fanafintobinana. Lovia lalin'aty, bakoly. Vory. Manala vory, mamorivory. Mamorivory, mandroadroatra. Fakana faika , fanesoram-bory. Trano-ntsoavaly. Felana. M pamola -t soa val y. Banga. Mahatarika bo amy ny tsara. Trano. [tra. Mitarika ho tsara fanaby , mandrafi-Didi-ntany. Mpamorona livre. Fampianarana. Manala , mamono. Mahatalanjona, mampitaliotra. To, marina tokoa. Manatanteraka. Saikatra, sari-mbavy. Manasaikatra , mahosa. Boiboika , tsotsotsotso, tapoapoaka, Mamorivory, mitsotsotsotso.

i ]itizc-d by Google

Page 116: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

112 Effet, sm. Effeuiller, va. s' Effeuiller, vp. Efficace, a. Efficacité, sj. Effime, sf. Effiler, va. Efflanqué, a. Efflanquer , va. Effleurer, va. Efflorescence , sf s Efforcer, vp. Effort, sm. Effraction, s f . Effrayant, a. Effrayer, va. Effréné, a. Effroi, sm. Effronté, a. Effroyable, a. Effusion , sf Égal, a. Egaler, va. Egaliser, va. Égalité, sf Egard, sm. Égaré, a. Egarement, sm. s'Egarer, vp. Egayer, va. Eglise, s f . Egoïsrae, sm. Egoïste, as. Egorger , va. s' Égosiller, vp. Egout, sm. Egoutter, va. Egraligner, va. Egratignure, sf Egrèner , va s Égréner , vp. Élionté, a. Ejection , sf Elaborer, va. Elaguer , va.

ELA Hasina, fahavitana. Mitsongo ravina. Mihintsan-dravina. Mastaa, mabatody, mahavita. Hasina , bery , fahatontosana. Sary. Mamaha tenona. Fisaka , mahia. Mankahia. Manala vony, misoroka , mikasika. Bobongolo. Mikeli-aina, miezaka. Hery, asa, fikelezan'aina. Tami-trano. Mabatahotra, loza. Mampitahotra , manaitra. Saro-pehezina, tsy folaka, jilajila. Tahotra, vadi-po, horohoro. Sahisahy , tsy valahara. Mabatahotra , loza. Fanidinana, firotsahana. Mitovy, sahala. Mabatratra , mampitovy. Mampitovy, mandamaka. Fitoviana. Fitandremana, baja. Diso lalana, veri-saina. Faniasiavana, hadisoana. Mania, diso lalana. Mahafaly , roahamiramirana. Egilizy, fitambarany nyKristiana. Filiavan-lena, fihin-kala, fabalalan-Tia tena , manao fihin>kala. [tena. Manapa-bozona , mamono. Midradradradra. Lalan-tay, — driaka. Mampitete. Mihaotra , mandrangotra. Rangotra, tsatsakaotra. Manintsam-boa. Mihintsam-boa. Tsy mahalala henatra, tsy vaky atatra. Fanariana , famoahana. Mamboatra, mamolavola. Manapaka , manala , manesotra.

gitizfcd by G 0 0 g l e

Page 117: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

EMB 113

Élan, sm. ^Élancement, sm. Élancer, vn. a' Élancer, vp. Elargir, va. Élargissement, sm. Élasticité, s f . Élastique, a. Électeur, sm. Électif, a. Élection, sf Électricité, sf Électriser, va. Élégancè, s f . Élégant, a. Élément, sm. Éléphant, sm. Élévation , s f . Élève, sm. Élevé, a. Élever, va. s; Élever, vp. Éligible, a. Éliminer, va. Élire, va. Élite, s f . Elle, pn. Élocution, sf Éloge, sm. Éloignement, sm. Éloigner, va. s* Éloigner, vp. Éloquence, s f . Éloquent, a. Élu, a. Eluder, va. Émanation , s f . Emancipation , sf Émanciper, va. s' Emanciper 9 vp. Emballage, sm. Emballer, va. Embarcation , sf.

Toraka , tsambikina, ezaka. Tevika, fanezahana. Manevika. Miantoraka, mitsambikina. Manitatra , mandefa. Fanafabana, fandefasana, fanalalaha-Firoritana, fievotana. [na. Mateza roritina , mievotra , lasitika. Mpiiidy, mpanendry. Azo fidina. Fifidianana, fidy. Elekitrika. Mamelonanyèlekitrika,mamporisika. Fiendrehana, fahamendrehana. Mendrika , mihaingo. Foto' ny , ny tena ny. Biby mora, elefa. Fanandratana , fiamboniana. Mpianatra. Avo, mierincrina. Manandratra, mitaiza, mampianatra. Misandratra. Azo iidina. Manesotra. Mifidy, manendry. Tsara indrindra. hy. Fiteny. Fiderana, fankalazana. Halavirana, fankahalana. Manesotra, raanalavitra. Miala, miesotra. Fahaiza-miteny, fandaharan-teny. Mahay mikabary , — mi teny. Voa fidy , —fantina. Miala, mitanila. Fofona. Fanavotana, fandefasana. Mamotsotra, mandefa. Miavo-tena, mihiadala saina. Famonosana. Mifehy entana. Lakana, sambo.

r 3itizdby Google

Page 118: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

m Embargo, sm. Embarquement, sm. Embarquer , va. s' Embarquer, vp. Embarras , s m. Embarrasser, va. Embaucher, va. Embaumer, va. Embellir , va. d'Emblée, ad. Emblème, sm. Emboîter, va. s'Emboîter, vp. Embonpoint, sm. Embosser, va. Emboucher, va. Embouchure, s f . Embourber, va. Embranchement, sm, Embraser , va. Embrassade, s f . Embrasser, va. s'Embrasser, vp. Embrasure, s f . Embrevattes, s f . Embrocher, va. Embrouillement, sm. Embrouiller, va. s' Embrouiller, vp. Embryon, sm. Embûches , s f . Embuscade, s f . s' Embusquer, vp. Emergent, a. Émerveiller, va. Emétique , sm. Emettre, va. Emeute, sf Emietter, va. Emigration, s f . Emigrer, vn. Eminemment, ad. Éminence, s f . Eminent , a. Emirne , sf Emissaire , sm. Émission , sf.

VMl Fihazonan-tsambo an-tséranana. Fanondranana , fiondranana. Manondrana. Miondrana. Sampona, olanolana. Misakantsakana , manahirankiraua. Mampiodina miarainila, manakojy. Manama nitra. Mandravaka, manemitra, mampi-Indrai-manao. [haingo. Ohatra, famantarana. Mampiditra, mampikambana. Mikarnbana, mifampiditra. Habotrabotrana, hatavezana. Mampitsivalana. Manohoka amy ny vava. Vava-rano. Mampandrevo. Sampana. Mandrehitra, mandoro. Tolona , fi t olona n a , fifamihinana. Manoroka, mamihina , manodidina. Mifamihina, mifanoroka. Loa-baravarana. Amberivatry. [ manatsatsika. Manao sali-trebika , manasalisaly , Haroharo, fifangaroharoana. Mangaroharo, mahavery hevitra. Miharobaro. Zava-manan * aina vao mitnetra an-Fandrika. [kibo, forifotra. Fierena, famitsahana. Miery, mamitsaka. Miposaka, mitranga. Mahagaga , mabatalanjona. Emetika, fandoavana. Mamoaka, manely. Kotran-tany, fikomiana. Manombintsombina. Fifindran-tany. Mifindra tany. Indrindra. Tanety, bonga. Miharihary, avo, manerinerina. Imerina. Iraka. Famoabaua.

. jtiz dby Google

Page 119: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Emmaillotter, va. Emmancher , va. Emménager, va. Emmener , va. Emmenotter, va. Emmieller, va. Émoi, sm. Émollient, as. Emolument, sm. Emonder, va. Emotion, s f . Emotter. va. Emoucher, va. Emousser, va. Emoustiller, va. Emouvoir, va. s'Emouvoir, vp. Empan , sm. Empanacher, va. Empaqueter, va. s7 Emparer, vp, Empâter, va. Empêchement, sm. Empêcher, va. Empeigne, s f . Empereur, sm. Empeser, va. Empester, va. Empêtrer , va. Emphase, sf Empiéter, va. Empiffrer, va. Empiler, va. Empire, sm. Empirer, va. Empirique , sm. Emplacement , sm. Emplâtre, sm. Emplette , sf Emplir, va. Emploi, sm. Employer, va. Emplumé, p. Empocher, va. Empoigner, va. Empois, sm. Empoisonner, va. Empoisonneur, sm. Emporté , a. Emportement, sm.

EMP 115 Mamono lamba-njaza. Manisy zara* ny. Mandaliatra entana. Mamindra , mamarina , mitondra. Manisy gadra an-tanana. Manisy tantely. Hatairana , ahiaby: Ody mahamasaka. Karama. Mandrantsana hazo. Hatairana, iivadiham-po. Mamakivaky bonga , mitombo-dohâ. Mandroaka lalitra. Mandombo. Mahafirampirana, mahamiramirana. Manetsi-po, mahatezitra. Mivadi-po, taitra. Zehy. Manisy sangasangavolomborona. Mifehy entana. Maka, misambotra. Mandity. Sampona, sakana. [drara. Manampontsampona,misakana, mau-Tampon-kiraro. Emperora , mpanjaka. Mandity , manenjana, manisy lavolo. Manamantsina. Mamatopatotra , mahavery hevitra. Fiharçibohamboa n-teny. Manao angady be-lela , manitatra. Mamokv , manesi-kanina. Ma mpifanongoa. Fanjakana lehibe, fiamboniana. Mihiaratsiratsy , mihiaioza. Mpanao fanafody mosalahy. Tokotany , kototany. Katapilasy , olona osa. Fividianana. Mameno. Raharaha, lahasa. Mampiasa, mampanao raharaha. Voloina, be volo. Mandatsaka am-paosy. Misambotra , mainihina. Loko-ndamba, tavolo. Mamorika, manome poizina. Mpamorika, mpamono amy ny poi-Mora tezitra , saro-po. [zina. Hatezeraua.

l ' ig i t ized by Google

Page 120: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

n e Emporter, va. s'Emporter, vp. Empoter, va. Empreindre, va. Empreinte, s f . Empressement, s m. s'Empresser, vp. Emprisonner, va. Emprunt, sm. Emprnnter, va. Émulation, s f . Emule, sm. Emulsion, s f . Encadrement, sm. Encadrer, va. Encagcr, va. Encaissement, sm. Encaisser, va. Encan, sm. Encapuchonner, va. s'Encapuchonner, vp. Encastrement, sm. Encastrer, va. Encaustique, sm. Encavement, sm. Encaver, va. En ceindre , va. Enceint, a. Enceinte , s f . Enceinte, a. Encens, sm. Encensement, sm. Encenser , va. Encenseur, sm. Encensoir, sm. Enchaînement, sm. Enchaîner, va. Enchanté, a. Enchantement, sm. Enchanter, va. Enchanteur, as. Encharner, va. Enchâsser, va. Enchâssure, s f . Enchau^ser, va. Enchère , s f . Enchérir, vn. va. Enchérissement, sm. Enchérisseur , sm.

ENC Mandray, mi tondra. Miafonafona, tezitra. Manisy anaty ny kapoaka. Manoratra, manindry. Marika, dia, famantarana. Hamaihana, hadodonana. Maika, maimay, midodododo. Manao an-tranomaizina. Indra na, sambo tra. Mindrana , misambotra. Fifaninanana. Mpifaninana. Rano-mboankazo fanafody. Faritra, efi-tsary, trano-mpi tara tra. Mamaritra, manisy trano ny. Marapidilra vorona an-trano ny. Fanisianà zavatra am-bala. Manisy zavatra ara-bata. Varotra ifaninanana , iàvanty. Manaron-doha amy ny kapoty. Misaron-doha amy ny kapoty. Fampidirana, fanisihana. Mampiditra , manisika. Hoso-tsavoka. Fanisian-javatra an-johy. Manisy zavatra an-johy. Mamala , mamefy. Mivala, mifefy. Fefy , vala , faritra. Vehivavy bevohoka. Eroboka , lansá, zava-manitra. Fanembohana. Manemboka. Mpanemboka , mpandrobo. Fanembohana. Fàmatorana , fitohizana. Managadra, mamatotra. Voa mosavy, falifaly. Famosaviana, hafaliana. Mamosavy, mamalifaly. Mpamosavy, mpamorika. Manisy savili-mbaravarana. Mampiditra, mandraikitra. Fampidirana v fandraiketana. Manototra zezika anana. Fanongonam-barotra, songona. Misondro-bidy, manòngom-barotra. Fanongonam-barotra , fisondrotam-Mpanongom-barotra. [bidy.

l ' i g i t i z t d by G 0 0 g l e

Page 121: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

E \ D 117 Enclin , a. Enclore, vr?. Enclos , sm. Enclouer, va. Enclume, s f . Encocher, va. Encoffrer, va. Encoignure, s f . Encollage, sm. Encoller, va. Encolure, sf Encombre, sm. Encombrement, sm. Encombrer, va. Encore, ad. Encorné, a. Encorner, va. Encourageant, a. Encouragement, sm. Encourager, va. Encourir, va. Encrasser, va. Encre, sf Encrer, va. Encrier, sm. Encuirasser, va. Encuver , va. Encyclopédie, s f . Endenter, va. Endetté, a. Endetter , va. s' Endetter, vp. s Endimancber, vp. Endoctriner, va. Endolori, a. Endolorir , va. Endommagement, sm. Endommager , va. Endormant, a. Endormi, a. Endormir, va. s' Endormir, vp. Endroit, sm. Enduire, va. Endurant, a Endurci, a. Endurcir , va.

Endurcir, vp. Endurcissement, sm. Endurer , va.

Mitongilana. Manisy fefy. Fefy, vala, badivory. Mamantsika. Riandriana, vahoho. Mampiditra zana-tsipika. Mandatsaka am-bata. Zoro. Fanosoran-dity. Manosotra dity , —Iakoly. Faninginana, endrika. Sakan-dalana. Fisakanan-daiana. Misakana, manototra. Mbola, nefa. Manan-tandroka. Manisy tandroka. [ sika. Mahafatra-po, mampatoky, mampori-Famporisihana, fampatokiana. Maraporisika , mampatoky. Mahatarika. Manisy tseroka. Ranomainty. Manisy ranomainty. Fitoeran-dranomainty. Mampiakanjo vy. Manisy anaty ny cuve. Taratasy pus y nyfahaizana rehetra. Manisy nify. Be trosa. Manipitrosa. Mitrosa. Manamy, miramatra, miomana. Mampianatra, mamoky. Mangotsokotsoka. M a mpangotsokot soka. Fanimbana. Manimba. Mampatory. Votsavotsa, tsy mavitrika. Mampatory. Matory, mandry. Tany, fitoerana, tokotany. Manosotra. Mabaritra, mandefitra. Saro-po, mafi-hatoka. Manamafy, manasaro-po. Mibohy, mihiasaro-po. Hasarotam-po, hadiratn-po. Miaritra , mihafy.

gitizfcd by G 0 0 g l e

Page 122: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

118 E;>G Énergie , *f. Energique, a. Énervé , a. Enerver, va. Enfance , sf. Enfant, sm. s f . Enfantement, sm. Enfanter >ya. Enfantillage, sm. Enfantin, a. Enfariné , a. Enfarint r , va. Enfer , s m. Enfermer , va. Enferrer , va. Enfilade, s f . Enfiler, va. Enfin, ad. Enflammé, a. Enflammer, va. Enflement, sm. Enfler, va. s' Enfler, vp. Enflure, s f . Enfoncement, sm. Enfoncer, va. Enfouir, va. Enfouissement, sm. Enfouisse u r , sm. Enfourcher, va. Enfourner, va. Enfreindre, va. s'Enfuir, vp. Enfumer, va. Engagement, sm. Engager, va. s' En gager , vp. Engaîné, a. Engainer, va. Engeance, s f . Engelure , s f . Engendrer, va. Engerber ,va. Englober, va. Engloutir, va. Engluer, va. Engoucer, va. Engorgement t sm. Engorger, va.

Hery, fahatanjahana. Mahery , matanjaka , tsy osa. Osa, malemy. Mahosa, manalemy. Hazazana , hatanorana. Zaza , ankizy, zanaka. Fiterahana. Miteraka. Tsilalao-njaza , tsinontsinona. Fanao n' ankizy , toa zaza. Vovohina. Manisy lafarina. Afobe, afo mandrakizay. Mamefy, manidy. Mandefona. Tohitohy. Manohy, mampiditra, mànohitohy. Ary dia, farany izany. Mirehitra. Mandrehitra, mampidedadeda. Fivontosana. Mampivonto. Mivonto. "Vonto , fivontosana. [ nana. Fandentehana, halemponana, halali-Mandentika, mandalina, mandempo-Manafina an-davaka, inandevina. [na. Fanafenana an-davaka, fandeveriana. Mpanafina an-davaka , mpandevina. Mitaingina , miantsampy. Mandatsaka an-dafaoro. Mandika, inandiso. Milefa, mandositra. Manamainty molaly. [velirano. Famehezan-tena , loka , fiantohana , Manamby , manankina , mitaona. M ika rama , miloka. Misarona, mifono. \ Mampiditra amy ny trano ny. Karazana, tarana-aratsy. Fivontosana avjr ajny ny hatsiaka. Miteraka. Mifehy vary. Mamorona , mampikambana. Mitelina , manarona. Manosotra ditv, mandity. Mahasaikatsaikatra , manavokoboko-Fanampenana ny lakandrano. [ka. Manampina ny lakandrano.

J i t i z r d b y Google

Page 123: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

K L \ 0 110 Engoué, a. Engouement, s m. s* Engouer, vp. Engouffrer, vu. s* Engouffrer , vp. Engourdi, a. Engourdir, va. Engourdissement, sm. Engrais, sm. Engraissement, sm. Engraisser, va. Engraver, va. Engrenage, sm. s Engrener, vp. s' Enhardir, vp. Enharnachement, sm. Enharnaeher, va. Enigme, s f . Enivrant, a. Enivrement, sm. Enivrer, va. Enjambée , s f . Enjambement, sm. Enjamber, va. Enjeu , sm. Enjoindre, va. Enjoliver, va. ^ Enjoué y a. -Enjouement, sm. Enlacer, va. Enlaidir, va. Enlèvement, sm. Enlever, va. Enluminer, va. Enluminure , sf. Ennéagone , sm. Ennemi , sm. Ennoblir, va. Ennui , sm. Ennuyant, a. Ennuyer, va. Ennuyeux, a. Enoncé, a. Enoncer, va. s*Enoncer, vp. Enonciation , s f . Enorgueillir, va. s* Enorgueillir, vp. Enorme, a.

Miangatra. Fiangarana , fahatampenana. Miangatra, tampina. Manueniika. Mileutika, migorodana, mivarina. Vahotra , ngoly. Mahangoly , mahavahotra. Fahangoliana. Zezika , fahana. Famahazana. Ma ma h y. Mandraikitra sambo amy ny jasika. Vi-nkodiarana mifanaïkitra , m il ma. Mifanaikitra. Mihiasaby. Fampiomanan-tsoavaly. Mampioman-tsoavaly. Famantatra, fanonona. Mahamamo, mankaleo. Fahauiamoana. Mahamamo , mankaleo. Dingana , fandinganana. Famikinana , dika. Mitsambikina , mandingana. Loka, filokana. Maudidy, maniraka. Mampihaingo, mandravaka. Faly , ravo , miramirana. Hafaliana, haravoana, fahamiramira-Manolana , manolikoiika. [nana. Manaratsy tarehy. Fanalana , fitondrana. Maka, manesotra, mitondra, manga-Manisy sora' ny., [latra. Fanisiana sora* ny. Sivy zoro , — rirana. Eahavalo , rafy. Mahalaza , mampanam-boninahitra. Fahasosorana , fahasorisorena. Manahirana , mahadikidiky. Manasatra, manahirana. Mampijaly, mahadikidiky. Voa laza. Milaza, manambara. Miloa-bava. Pilazana , fiventesana. Mampiavonavona , mampireharcha. Miavonavona , mireharcha. Makadiry, lehibe, vaventy indi indra.

gitizfcd by G 0 0 g l e

Page 124: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

120

Enormité, s f . s" Enraciner, vp. Enragé , a. Enrageant, a. Enrager, vn. Enrégimenter, va. Enrégistrement, sm. Enrégistrer, va. Enrhumé, p. Enrhumer, va. Enrichir, va. s' Enrichir, vp. Enrôlement , sm. Enrôler, va. Enrouement, sm. Enroué , a. Enrouer, va. Enrouillé, a. s'En rouiller, vp. Enrubanner, va. Ensablement, sm. Ensabler, va. Ensacher, va. Ensanglanter, va. Enseigne, s f . Enseignement, sm. Enseigner, va. Ensemble, ad. Ensemencer, va. Ensevelir, va. s' Ensevelir, vp. Ensorcelé, a. Ensorceler, va. Ensorceleur, sm. Ensorcellement, sm. Ensuite, ad. s1 Ensuivre, vp. s'Entacher, vp. Entaille, s f . Entailler, va. Entamer, va. Entassement, sm. Entasser , va. Entendement, sm. Entendre, va. Entendu, a. Enterrement, sm. Enterrer, va. Entêté, a. Entêtement, sm.

ENT

Havaventesana, lialehibiazana, lozà. Mamaka, miorim-paka. 1

Romotra , misamontitra , gaigy. Mampisamontitra, maharomotra. Romotra , tezitra, misamontitra. Mampiditra an-jato, manao —. Fanoratana amy ny kope. Manoratra amy ny kope. Marary ny sery. Mankarary ny sery. Maropihaingo, mampanan-karena. Miliiabe harena, mihiamanan —. Fanoratana, fanendrena. Manoratra, manendry. Hafarinam-peo. Farim-peo. Mahafarim-peo. Harafesina. Mihiarafesina. Manisy riba. Antsangam-pasika. Mampiditra anaty ny fasikâ. Manao an-kitapo. Manoso-dra , manisy —. Saina, faneva. Fampianarana, filazana. Mampianatra, manoro. Miray, miaraka. Mamafy. Mamono faty, mandevina. Mandevin-tena , milentika , roiery. Voa mosavy , namosavin' olona. Mamosavy, mamorika. Mpamosavy , mpanao ody mahery. Famosaviana, tamorehana. Ary, — dia , — amy ny izany. Avy amy ny , atera' ny. Mandoto* tenà. Banga, simaka, rombina. Jka. Manabanga, mandrombina, manima-Manomboka, manantatra, mamaky. Tobi-njavatra, vangongo. Manangona, mamory, manao an-ton-Saina, fahalalana. [ ta ny. Mandre, mahafantatra. Mahay, mabavita, hendry. Fandevenana. Mandevina. Mafy hatoka. Di-doha, hamafian-katoka.

:,itiz ,j by Google

Page 125: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

s* Entêter , vp. Enthousiasme, sm. Enthousiasmer, va. Enthousiaste, as. s'Enticher , vp. Entier , a. Entièrement , ad. Entonner, va. Entonnoir, sm. Entorse, s f . Entorti l lement, sm. Entortil ler, va. s'Entorti l ler, vp. à T Entour , ad. Entourage, sm. Entourer, va. s' Entr' accorder , vp. s Entr' accuser, vp. s' Entr' a ider , vp. s Entr' a imer , vp. Entrain , sm. Entraînant, a. Entraînement, sm. Entraîner, va. s'Entr' appeler, vp. Entravé , a. Entraver, va. s'Entr' avertir , vp. Entraves, sf E n t r e , pr. Entre-bâiEer, va. s' Entre-choquer, vp. Entre-coupé, a. Entre-couper, va. s* Entre-croiser, vp. s 'Entre-déchirer , vp. s* Entre-détruire, vp. Entre-deux , sm. s* Entre-dévorer, vp. s 'Entre-donner , vp. Entrée, s f . sur ces Entrefaites , ad. s' Entre-frapper, vp. s' Entr' égorger, vp. s* Entre-naïr , vp. s' Entre-heurter , vp. Entrelacement, sm. Entrelacer, va. s'Entrelacer, vp. s' Entre-manger , vp.

EXT 121 Manao ditra, mikiry. Hatalanjonana. Mahatalanjona, mamporisika. Mpitalanjona, gaga , marisika. Mitompoteuy fantatra. A m p y , daholo , tentolo, henika, m a -Avokoa , daholo. [ nontolo. Mi vent y h i ra , mampidina anaty ba* Lantonoara, fantsoua. [rika. Fipitsohana. Vandibanditra. Mamandibanditra. Mivandibanditra. Manodidina. Fefy , rova , fa ri tra , mpanaraka. Mamefy , mamaritra, manodidina. Mifanaraka, mifanaiky. Mifanampanga, mifampiampanga. Mifampitahy, mifanampy. Mifankatia. Fitarihana , faharisihana. Maharisika, mahatarika. Faharisihana, fitarihana. fifitarika , manintona, mi tondra, m i -Mifampiantso, mifanantso. [ faoka. Mifatotra, sakanana. M and r ara, misakantsakana. Mifananatra, mifaœpilaza, mifampan-Fatoran-tongotra , sakana. [dre. Anelanelany, afovoany, anelakelaka. Manokatsokatra, manafitafy. Misamaka, mifandóna, mifampipoka. Vakivaky, mielanelana. [ patapaka. Mamakivaky t manelanelana , mana-Mifamandibanditra, mifanolanolana. Mifandriatra. Mifanimba, mifandevona. Ny anelanelany, tenatena. Mifampihinana, mifamono. Mifanolotra , mifanome. Fidirana, lalana, fanombohana. Tamy ny izany. Mifampikapoka, mifamely. Mifanenda. Mifandrafy, mifankahala. Mifanosika,mifand6na, mifampipoka. Fanisitsisihana, fanolanolanana. Manisitsisika , manolanolana , man-Mifanolana, mirandrana. [drandrana. Mifampihinana, mifandany.

10

f ' ig i t izèd by Google

Page 126: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

122 ENV

Entre-mêler, va. s'Enlre-mêler, vp. Entremets, sm. Entremetteur, sm. s'Entremettre , vp. Entremise , s f . Entre-nœud s , sm. s' Entre-nuire, vp. s' Entre-percer, vp. Entre-ponts , sm. Entreposer, va. Entreposeur , sm. Entrepôt, sm. s' Entre-pousser , vp. Entreprenant, a. Entreprendre, va. Entrepreneur, sm. Entreprise , s f . Entrer, vn. va. s'Entre-regarder, vp. s' Entre-répondre , vp. s* Entre-secourir, vp. s 'Entre-suivre, vp. Entretenir, va. s' Entretenir , vp. • Entretien , sm. s1 Entrc-tuer, ?'/?. Entrevoir , va. s Entrevoir, vp. Entrevue, s f . s' Entr' ouvrir , vp. Enumérateur , as. Enumération , s f . Enumérer, va. Envahir, va. Envahissement, sm. Envahisseur, sm. En vain , ad. Enveloppe, s f . Enveloppement, sm. Envelopper , va. s' Envelopper, vp. Envenimer, i>a. s' Envenimer, vp. Envers , pr. à r Envers , ad. à I' Envi , ad. Envie , s f . Envier, va.

Mangaroharo. Miliaroharo, mifangaroharo. Elanelan-kanina. Elanelan* olona , — panaliy. Manalaiana, manelanelana. Fanalalanana, fanelanelanana. Vany, tonona. Mifandratra, mifanimba. Mifandoaka, mifanindrona. Ny lampihazo-ntsambo. Mainpitahiry varotra na entana. Mpitahiry varotra. Trano fitahirizam-barotra. Mifanosika, mifandronjina. [vatra. Mahazaka asa, mahantoka, sahy za-Miantoka , manomboka zavatra. Mpiantoka. Tao zavatra iantohana , fikasana. Miditra , mandroso , mampiditra. Mifampijery , mifampipimaso. Mifamaly , mifanaraka , m i fa m plan-Mifanampy, mifamonjy. [ toka. Mifanjohy, mifanaraka. Witahiry, mitandrina, miresaka. Miresaka. Resaka , firesalianâ, famelomana, fi-Mifamono. [tandremana. Mahita, mahatazana, maliatsipaloka. Mifankahita. Fihaonana, firaharahana. Misokatsokatra , mitafitafy. Mpanisa. Fanisanà. Manisa tsirairay, manonona. Manao an-kery, manafika, mandroba. Fanalana , fanafihana , fandrobana. Mpanao an-kery, mpandroba. Foana dia foana. Sarona, fono , valopy. Famonosana. Ma mono, manarona, manafina. Misakonoka, misalobona. Manaratsy , mamoky , mampamori-Mangevaka , mamory nana. [ nana. Amy ny , anatreha'ny. Mifortotra , mivadika. Mifaninana. Fialonana , fi tsiriritana. Mialona, mits i r i r i t ra .

g i t i z c d b y G 0 0 g l e

Page 127: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Envieux, a. Environ , ad. les Environs , sm. Environnant, a. Environner , va. Envisager, va. Envoi, sm. s Envoler, vp. Envoyé, sm. Envoyer, va. Epacte , s f . Épais, a. Épaisseur, s f . Épaissir, va. sJ Épaissir, vp. Epanchement, s m. Épancher, va. s* Épancher, vp. Épanouir, va. s' Épanouir, vp. Epanouissement, sm, Épargne , s f . Épargner, va. s' Epargner , vp. Eparpiller, va. s* Éparpiller, vp. Épars, a. Epaté (nez), a. Epaule , s f . Épaulette, s f . Épave, s f . Épée, s f . Epeler , va. Epellation, s f . Eperdu, a. Eperdument, ad. Eperon , sm. Éperonner, va, Epervier, sm. Éphélide, sf Ephémère , a< Epi , sm. Epice , sf. Epiccr , va.

EPI 1 >:)

Mpialona, mpitsiriritra. Tokony h o . . . , sahabo. Ny tany manodidina. Manodidina, roitangorona. Manodidina, mampitangorona. Mibanjina , mizaha , mandinika. Zavatra ampitondraina, fanirahana. Manidina. Iraka. Maniraka, manoraka , mampandeha. Fanampy n' andro. Matevina , inarihitra, ety. Hatevenana, liavaventesana, haetena. Manatevina , mamparihitra. Miliiamatevina, mihiamarihitra. Fanidinaua, famelaram-po. Manidina, milaza ny ao ampo* Midina , miraraka , mamelatra ny fo. Manokatra, mamoha, mampivelatra. Mivoha, misokatra, mivelatra. Fivelarana , fisokafana. Fitsitsiana, fitahirizana. Mitsitsy, mitahiry, mandala. Mitsitsy tena , mitandrin —. Manahaka, manely. Mihahaka, miely. Miel y , mihahaka. Lesoka, orona mivelatra , tapa-ton-Soroka. [gotra. Zepoleta. Antsanga, fakofako. Sabatra marotsaka, zepe. Mitety soratra , manao tsipelina. Fitetezan-tsoratra, tsipelina. Taitra, mati-mpitia , varivariana. Gaga loatra , fatratra. Zeperony, fatsy. Manindrona amy ny zeperony, matne-Papango. [ly —. Panda amy ny lioditra , Lola mena. Maharitra indrai-andro. Salohi-mbarv. Zava-mankra fanao amy nynahandro. Manisy épiccs,

f ' ig i t izèd by Google

Page 128: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

124 Epicier, as. Epidémie, sj. Epiderme , sm. Epié, a. Epier , vn. Epier, va. Epierrer , va. Epieu , sm. Epigramrne , s f . Epigraphe , sm. Epilatoire, a. Epilepsie, sf Épileptique, a. Épiler, va. Epiloguer,• va. Epilogucur, sm. Epinards, sm. Épine , sf Epine dorsale, sf Epineux , a. Épingle , s f . Epinière , a . Epiphanie, s f . Epïscopal, a. Episcopat, sm. Episode , s f . Ëpitaphe, sm. Épilhète , s f . Epi tome, sm, Épitre., sf Éploré, a. Épluchâge, sm. Epluchement, sm. Eplucher, va. Epointer, va. Éponge, s f . Eponger, va. Époque, s f . s'Époumoner, vp. Epousailles, s f . Epouse, s f . Epouser, va.

EPO Mpivarotra épices. Areti-mifindra. Hoditra ambony indriudra. Maraoa. Miteraka (vary). Mitsikilo, misafo. Manala vato. Tehina lehibe mihonkôm-by. Eso-riteny. Soratra filazana. Manintsam-bolo , fiha vitra. Androbe. Azo ny androbe, inarary n' —. Manongo-bolo , mampihintsam —. Mitsongo teny. Mpitsongo teny. Anana, zepinara. Tsilo. Taolan-damosina . Be tsilo, tsiloina. Paingitra. Amy ny taolan-damosina. Andro namangiany ny Majy any J -K . Momba ny Eveka , ho any ny — Ny fifehezany ny Eveka. Zana-tantara. Soratra ambony ny fasana. * Teny atohy milaza ny toetra. Teny fohy. Tàratasy ampitond raina , epitra. Mitomany, malaheto. Fivoasana, fantina, famolosana. Fivoasana, fifantenana. Mivaofy , mifantina , misodika. Manapaka tendro, manadombo. Lcponjy, fanozan-tava. Mamaoka amy ny éponge. Taona , fe— , andro. Manezaka. Fampakarain-bady. Vady , (ny vavy). Marnpaka-badv , manam —.

hazo , marozan-[dry.

f ' ig i t izèd by Google

Page 129: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

ERG Épousseter, va. Epoussette, sf Epouvantable , a. Épouvante , s f . Épouvanter, va. Époux, sm. Épreindre, va. h Éprendre, vp. Épreuve, sf. Épris, a. Éprouver, va. JCpuisable, a. Epuisé, a. Épuisement, sm. Épuiser, va. s* Épuiser, vp. Epuration, s f . Épurer, va. s 'Épurer, vp. Équarrir, va. Équateur , sm. Équerre, sf Équiangle , a. Équidistant, a. Équilatéral, a. Équilibre, sm. Équilibrer , va. Équinoxe , sm. Équipage , sm. Équipée, s f . Équiper, va. Équitable , a. Équitablement, ad. Équitation , sf Équité, s f . Équivalent, a. Equivaloir, vn. Équivoque, as. Ère , s f . Érection , sf Éreinter, va. Ergot de coq, sm.

Manofokofoka , manintsam-bovoka. Borosy, fanintsanam-bovoka. [ na. Mabatahotra, mahakivy,mahatsiravi-Fampitaborana, fanakiviana, hataira-Mampatahotra, mahatsiravina. [na. Vady , (nylaby). Maniia, manery. Maniry loatra, mati-mpitia. Fanaraarinana , fitsapana. Tia loatra, mati-inpitia. Mitsapa , — fanahy. Mora ritra ,— lany. Lany , ritra , tapitra , reraka. [ na. Harerahana, fanovozana , fandania-Mandany , mandritra , mandreraka. Mihiareraka , mihialany, mihiakely. Fanadiovana. Manadio. Mihiadio. Manao efa-drirana. Ekoataory , fisasalian-tany. Laikera. Mitovy zoro. Mitovy halavirana. Mitovy lafy. Fifandanjana, fiarenana. Mampifandanja , m an arina. JFitoviany ny alina amy ny andro. Mpiantsambo, soavaly mbamy ny Fiendrinendrenana. [ kalesy. Mibary, mamonona zavatra. Marina. Amy ny hamarinana , an-drariny. Fitaingenan-tsoavaly. Rariny , hitsiny. Mabasolo , sahala , mifanerana. Mahasolo, mifanerana. Mampisalasala, teny roa hevitra. Ny taona fanombohan' isa. Fananganana, fanorenana. Mamola-damosina , manasatra. Fatsy n' akoholahy.

10*

•O i t i z rdby GOOgle

Page 130: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

126 Ergoter, va. Ergoteur, sm. Ériger, va. §' Eriger, vp. Ermitage, sm. Ermite, sm. Errant , a. Errata , sm. Errer , vn. Erreur, s f . Erroné , a. Érndit, a. Érudition, s f . Éruption , sf Érysipèie , sm. F.scabeau , sm. Escadre, s f . Escadron, sm. Escalade, sf Escalader, va. Escalier, sm. Escamotage, sm. Escamoter , va. Escapade, sf Escargot, sm. Escarmouche, s f . Escarmoucher, va. Escarpé , a. Escarpin , sm. Escarpolette, s f . Esclavage, sm. Esclave, sm. Escompte, sm. Escorte, sf Escorter, va. Escouade , sf Escrime, s f . Escrimer, vn. s'Escrimer, vp. Escroc, sm. Escroquer, va. Escroquerie, s f . Espace, sm. Espacé, a. Espacement, sm. Espacer, va. Espèce, s f . Espérance , s f . Espérer , va.

ESP

Miadiady vava. Mpanaoantsontsany, mpiadi-he vitra. Manangana , manorina. Mihambo, manangan-tena ho . . . Trano ny mpitoka-monina. -Mpitoka-monina. Mircnireny, mivezivezy, miriorio. Filazana soratra diso amy ny taratasy. Mandehandeba foana, mania , diso. Fahadisoana , fahotana. Diso. Hendry, mahay zavatra, kingakinga* Fahaizan-javatra, fahakingakingana. Fivoahana tampoka, fahapotsirana. Arelin-koditra, hanatra. Akalana. Sambo-mpiady andiany. Toko miaramda mpitaingin-tsoavaly, Fananiham-batary,— rova. Mananika manda rova. Tohatra, ambaratonga. Hafainganan-tanana, fanpalaraná. Mandray zavatra ka tsy hita, misoko. Fandisoana, fanarian-draharaha. Sifotra an-tanety. Àdiady, adi-njirika, — kely ho hobe. Miadiady, manao ady kely no ho be. Mideza, sarotra anihina. Kiraro tokan-tsosona. Antsavily. Handevozana, fanandevozana. Andevo, ankizy , mpanompo. Vola omena aloha. Miaramila mpanara-mandeha. Momba mandeha,manaraka andriana < Sokoadv , toko miaramila. Fahaizân' ady aman-tsabatra. M anetsiketsi-tsabatra. Mikeli-aina. Faingan-tanana. Mangalatra amy ny hafainganan-ta-Hafainganan-tanana. [ nana. Elanelana, —tsoratra , ebakebaka. Mielanelana, misy elanelana. Elanelana. Manisy elanelana , — malalaka. Karazana , firazanana. Fanantenana. Manantrna, miandry.

i g i t i z c d b y G 0 0 g l e

Page 131: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Espiègle, as. Espièglerie, s f . Espion , sm. Espionnage , sm. Espionner, va. Esplanade, sf Espoir, sm. Esprit , sm. Esquif , sm. Esquil le , sf Esquinancie , s f . Esquisse , s f . Esquisser, va. Esquiver , va. s' Escjuiver , vp. Essa i , sm. Essa im, sm. Essayer , va. Essence , sf Essentiel , a. Essentiellement, ad. Ess ieu , sm. Essor, sm. Essoufflement, sm. s' Essouffler, vp. Essuie-mains , sm. Essuyer , va. E s t , sm. Estafette , sf Estampe, s f . Estamper, va. Estampeur, sm. Estampille, sf Estampiller, va. Estimable, a. Estimation, s f . Est ime, s f . Estimer, va. Estomac, sm. Estrade , sf Estropié , a. Estropier, va. Et , c. É t a b l e , s f . Établ i , sm. Établ i , a. Établ ir , va. Etablissement, sm. É t a g e , sf

ETA 127

Fetsy, lialsikana, tia lalao, tsaingoka. Vosobosotra, benjihenjy, lalao. fly. Mpitsikilo, mpitsirika, mpisafo, mpiti-Fitsikilovana , fîsafoana , fitsiribana. Mitsikilo, misafo, mitsirika. Tany lemaka. Fanantenana Fanahy, saina. Lakan-kely. Sila-kazo. Aretina anAcnda. Sari-ujavatra vao hatao. Manao sari-njavatra. Mivily, misoroka, miala. Milefa, mandositra. Fitsapana, fanoharana. fanandrama-Tantely iray reny mifindra. [ na. Manobatra,manandrana,manántatra. Fomba , ranomanitra , loha-toaka.. Lehibe lndrindra , loba ny, foto' ny. Indrindra. * f ny. Vy maninteraha ny hodiarana, lahy Fanidinana miakatra, fisondrotana. Hasemporana, fisanehaka. Sempotsempotra, misanebaka. Lamba famaoban-tanana. Mamaoka, mamafa. Atsinanana. Mpitondra taratasy. Sary an-ton ta. Manonta sary. Mpanonta sary. Marika an-tonta. Manisy marika an-tonta. Tokony botiana, mendrikaho bajaina. Tomba na , vidy ny. Fanajana , fifidianana. Manombana, manaja. Vavony , vavafo , tratra. La m pi-b azo avo. Kilemaina. Mahakilemaina. Ary , sy , amana. Trano n'omby , — n'ondrv. Latabatra fiasan-kazo. Manambady. [ dy, mametra-boaujo. Mampitoetra, manangana, mampiva-Famboarana, fanorenana. Rihana mifanongoa.

:,itiz d b y Google

Page 132: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

128 ETÍ Etagère, s f . Etai, sm. Ela in, sm. Etalage, sm. Etaler, va. Etalon , sm. Etalonnage, sm. Etalonner, va. Eta m âge , sm. Etamer, va. Etameur, sm. E tamure , sf. Etanclier, va. Etang, sm. Etape, s f . État , sm. Etat-major , sm. Etau, sm. Etaver, va. Été, sm. Eteignoir, sm. Éteindre, va. Eteint, a. Etendard , sm. Étendre, a. s'Étendre, vp. Etendu , p. Etendue, s f . Éternel, a. Eternellement, ad. Éterniser , va. Éternité, s f . Éternuer, vn. Eternuement, sm. Etélement, sm. Étêter, va. Ether, sm. Ethéré, a. Étincelant^ a. Étinceler, vn. Étincelle , sf. Etiolement, sm.

ïàlantalana , toeran'entana. Tohana. Fira-potsy. Famelarana , fampischoana. Ma mêla tra , mampiseho. Soavaly laby. Fandanjana, fanamarinan-danja. Manaroarin-danja. Fa nosora m -piraka. Manoso-piraka. Mpanoso-piraka. Firaka ahosotra. Manala hetaheta , mampitsaha-dra. Fariby, kamory. Vatsy , filasiana , taratasy. Fanjakana, toetra. Ny manamboninahitra ambony. Vahoho. Manohana. Lohataona, fahavaratra. Famonoan-jiro. Mamono afo. Maty, voa vono. Saina , faneva. Manitatra, manenjana , ma m ela tra. Mihenjana , mivelatra , mltatra. Mivalampatra, henjana. Ny halehibiaza'ny, ny halava ny. Mandrakizay doria. Mandrakizay doria, alaovalo. Mampabaritra mandrakizay. Ny mandrakizay. Mievina. Evina. Fan a pahan-tendro. Manapa-tendro, — loha. Etera, odytorana. Misy etera. [ jelatra. Mamirapiratra , manelatra, manjela-Mamirapiratra, mangilohilo. Kilalao n'afo. [ roabana. Are tin-hazo mïhialava foana, fitsi-

gitizc-d by G 0 0 g l e

Page 133: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

ETR

Etioler , va. s'Etioler , vp, Étiologie, sf Étique, a. Étiqueter, va. Étiquette, sf Étirer, va. Étisie, sf Étoffe, s f . Étoffer, va. Étoile, s f . Étoile, a. Et oie, sf Etonnamment, ad. Étonnant, a. Étonnement, sm. Étonner, va. Étouffant, a. Étouffement, sm. Étouffer, va. vn. Etoupe, sf Étouper, va. Etourderie, s f . Etourdi, a. Etourdir, va. Etourdissant, a. Etourdissement, sm. Etrange, a. Etrangement, ad. Etranger, as. Etranglé, a. Étranglement, sm. Étrangler, va. s'Étrangler, vp. Être, sm. Etre, v. Étrécir, va. s'Étréeir, vp. Étrécissement / sm. Étreindre, va. Étreinte, sf Étrenne, s f . Étrenner, va. Etrier, sm.

Manala va foana, mampitsoroaka. Mihialava foana , mitsoroaka. Fahalalana ny fototry ny aretina. Mahiahia, kaozatra, kitratraina. Manisy soratra filazana. Soratra apetaka ami-njavatra. Mitarika, manenjana. Aretin-tratra mankahia, kitratraina. Laniba. Manisy lamba. Kintana. Misy kintana. Samboady ny Pretra , etoly. Mahagaga. [ gaga. Mahavariana, mabatalanjona, maha-Faliagagana, fahatalanjonana. Mahagaga, mahavariana. Mahasempotra. Fahasemporana. Manempotra,mampijanona,sempotra. Hotohoto, fangoka, kira, savorovoro. Manentsina hotohoto,—• fangoka. Haendrinendrenana, fahadaladalana. Adaladala, endrinendrina. Mahafanina , maharenina. Mahafanina, maharenina. Hafaninana. Hafahafa, hafa fanao , loza. Hafabafa fanao. Vahiny, hafa tany. Kenda, ety. Fanakendana. Manenda , mangeja. Kenda. Zavatra misy, miaina, ny áry. Misy , no, ho, áry , miaina. Manety. Mihiaety. Fanetena, fie tena. Mangeja, mamia, mamihina. Fangejana, fatnihinana, fia. Jaka , santatra. Manjaka , manantatra. [ valy. Fitoeran-tongotry ny mpitaingin-tsoa-

gi t ized by Google

Page 134: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

130

Étrille ,sf Étriller, va. Étriqué, a. Étriquer, va. Étroit, a. à l'Étroit, ad. Étude, s f . Etudiant, sm. Étudié, a. Etudier, va. Étui, sm. Étuve. s f . Étymologie, sf Étymologiste, sm. Eucharistie, s f . Eucharistique, a. Eucologe, sm. Eunuque , sm. Euphonie, s f . Euphonique, a. Europe , s f . Européen, a. Eux, pn. Évacuant, a. itvacuatif, a. Évacuation , sf Évacuer, va. s'Evader, vp. Evaluation, sf Évaluer, va. Évangéliquè, a. Evangéliser, va. Evagéliste, sm. Evangile, sm. s'Evanouir, vp. Evanouissement, sm. Évaporation, s f . s^Evaporer, vp. Evasé, a. Évasement, sm. Evaser, va. Evasion, s f . Évéché ism. Eveil, sm. Éveillé, a. Éveiller, va. s'Eveiller , vp. Événement, sm, Eventail, sm, Éventé j a. -

EVE

Fihogo-ntsoavaly, borosi—. Miborosy soavaly. Ety, tery. Ma na kely, manery. Ety, tery. E ty , mifanety, teritery. Fianarana , trano —. Mpianatra. Mihaingohaingo, miharo fihina. Mianatra , mandinika. Trano-mpanjaitra, saron-javatra. Trano fievohana. Foto-teny, fihiaviany ny «—. Mpitady foto-teny. Eokaristîa, Sakaramenta masina. Momba ny Eokaristia. Taratasy nvavahana. Eonoka, olom-bositrâ. Ny manainora ny fanonohan-leny. Manamora ny fanononan-teny. Eoropa , tany ny Fazaha, Vazaha. Ireo, izy —, izareo. Mamoaka. Mamoaka. Famoahana , fivoabana, fialana. Mamela , mamoaka , miala. Mi le fa , màndositra , miery. Fanombanana, tomba na. Manombana , milaza ny vidy ny. Avy amy hy Evanjely. Mitory ny Evanjely. Mpanoratra ny Evanjely. Evanjely, Filazantsara, didy ny J-K. Torana. Fahatoranana. Fahalasanam-pofon-javatra, faharíta-Miala fofona , ritra. [na. Be vava. Fahalebibiazam-bavà. Manabe vava. Fandosirana mangingina. [ ny—. Fari-tany feheziny ny Evek^, trano Fampitandremana, batai^ma. Tsy mandry , mitandrina, fetsy. Mamoha, mampiari-tory. Mabatsiarò, mifolia. Zavatra manjo , — tonga. Fikopahana , fikopaka. Lasam-pofona , matsatso , lefy.

,itiz d by G o o g l e

Page 135: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Éventer, va. s'Éventer $ vp* Éventrer, va. Éventuel, a. Evéque, smi s 'Évertuer, vp. Evidemment, ad* Évidence, sf Évident, a. Evider, va. Évincer, va. Évitable, a . Éviter, va. s* Éviter, vp. Évocable, a. Évocation, s f . Evolution , sf Évoquer, va. Exact, a. Exactement, ad. Exactiou, sf Exactitude, s f . Exagérateur, as. Exagération, s f . Exagérer, va. Exaltation, s f . Exalter, va. Examen, sm. Examinateur, sm. Examiner, va. Exaspération , s f . Exaspérer, va. Exaucer, va. Ex-député, sm. Excavation, s f . Excéder, va, Excellemment, ad. Excellence, s f . Excellent, a. Exceller, vn. Excentrique, a. Excepté , pr. Excepter, va» Exception, s f . Exceptionnel, a« Excès, sm. Excessif, a. Excessivement, ad. Excitant, a. Excitatif, a.

E \ C 131

Mikopaka, manambara, mi tondra te-» Miala fofona. [nymivoaka. Mamaky kibo, manata —. Tonga seodrasendra. Mpitandrina, Eveka mifehy fari-tany Mibiamahery, inihiamavitrika. [iray. Tsy misy isalasalana , miharihary. Fahitana , fihariliariana , iisehuana. MihariUary, hita maso* Misokitra. Manendaka, mamla fananana. Aao ialana , — andosirana. Miala , mandositra , misoroka* Mifandositra. Azo antsoina. Fiantsoana. Famindrana ny miaramila. Manafatra, miantso. Marina, tsy diso fotoana. Marina , tsy diso. [ tsongony, Fakana an-kery, fanaovana antsongo-Ny fanaovana tsara , Cahamarinana. Mpampitombo teny. Fampitomboan-teuy loatra. Mampitoinbo teny loatra. Fankalazana , fisondrot^n-kevitra. Manandratra, mankalaza, midera. Fitsapam-pahaizana , fieritreretana. Mpandinika, mpitandrina , mpizaha. Mizaha fabaizana, mieritreritra. Hatezerana mafy, fisarongatana. Mampaliatezitra, mampisarongatra. Manambina, maneky, mihainony..* Iraka teo aloha. Fanaovan-davaka, zohy. Mandroso loatra, mihoatra. Tsara dia tsara, — indrindra. Fahatsarana. Tsara tokoa. Mihoatra hatsarana, maharesy. Manalavitra ny afovoany, miange-Afatsy, raha tsy.. [songeso. Manesotra , manilika , manavaka. Fanesorana , fanilihana , fanavaliaua. Ny azo ailika, alana, miavaka. Fiboarana , tombo, fahasiahana. Mihoatra , mafy loatra , izaitsizy. Mihoatra , izaitsizy. Mamporisika, mampazoto, mahasahy. Mamporisika, mampazoto, mahasahy *

• -.git ized by G 0 0 g l e

Page 136: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

132 Excitation , sf. Exciter, va. s1 Exciter, vp. Exclamation, s f . Exclure, va. Exclusion , sf Excommunication , sf Excommunié, a. Excommunier, va. Excoriation, s f . Excorier, va. Excrément, sm. Excrétion, sf Excroissance, sf Excursion , sf Excusable, a. Excuse, s f . Excuser, va. s* Excuser, vp. Exéat, mu Exécrable, a. Exécration, sf Exécrer, va.

' Exécutable, a. Exécutant, sm. Exécuter, va. Exécuteur, as. Exécutif, a. Exécution , sf Exemplaire, as. Exemple , sm. Exempt, a. Exempter, va. Exemption , s f . Exercer, va. s' Exercer, vp. Exercice, sm. Exfoliatif, a. Exfoliation, sf. s'Exfolier, vp. Exhalaison, sf Exhalation , s f . Exhaler, va. s' Exhaler, vp. Exhaussement, sm. Exhausser, va. Exhiber, i%z. Exhibition, s f . Exhortation, s f . Exhorter, va.

EXFI Famporisibana, fampazotoana. Mamporisika, manindrona. Mifamporisika. Fiantsoana, firesahana , fihorabana. Manesotra , mandroaka, manavaka. Fanesorana,fandroahana,famoahana. Fandroahana amy ny Egilizy. Voa roaka amy ny Egilizy. Mandroaka, mampiala amy ny Egilizy. Fanalan-koditra, fanendahana. Manala hoditra , manendaka. Tay, —njavatra , diky , firinga. Fivoahan'aretina, mandranorano. Kambo. Dia an-tany lavitra. Tsy misy tsiny, tokony halan—. Fanalan-tsiny ,[fialan-*-. Manala tsiny. Manalady, miala tsiny. Fanomezan-dalana. Voa ozona, hala. Sahato, fanozonana. . Misao-dratsy,manasahatx>, manozonà. Azo atao, — taperina. Mpanao. [teraka. Manao mozika , ma mono, mahatan-Mpamono, mpahatanteraka. Mahatanteraka , mahavita. Faraonoana , fahatanterabana. Tokony harahina , isa-ntaratasy ton-Ohatra, marika, fiaoarana. ftaina. Afaka amy ny . . . , tsy azo-ndidy. Manesotra, mamela , manafaka. Fanafahana , famelana. Manazátra , mampianatra, manao. Mianatra , manazatra tena. Fianarana , fiasana , saikiolona. Mampihintsan-drayina. Fibintsanan-dravina. Mihintsan-dravina. Fofbn-javatra. Famofonana, fivoahana. Mamoaka fofona, mamofona. Miely , mandeha fofona. Fanandratana , fanondrotana. Manandratra, manondrotra. Mamoaka, mampiseho. Fampisehoana. Famporisibana, fitaomana. Mamporisika, mitaona.

gi t ized by G o o g l e

Page 137: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

s' Exhorter, vp. Exhumation, s f . Exhumer , <'<7. Exigeant, a . Exigence, s f . Exiger, va. Exigible, a. Exigu, a. Exiguïté, sf Exil , sm. Exiler, va. Existant, a. Existence, sf Exister, vn. Ex-ministre, sm. Exode, sm. Exorabie, a. Exorbitant, a . Exorciser, va. Exorcisme, sm, Exorciste, sm. Exorde, sm. Exotique, a. Expansibilité, sf Expansible, a. Expansion , sf Expatrier , va. s' Expatrier, vp. Expectant, a. Expectatif, a. Expectative, s f . Expectorant, a. Expectoration, sf Expectorer, va. Expédient, sm. Expédient, a. Expédier, va. Expéditeur, sm. Expéditif, a. Expédition, sf Expérience, sf Expérimenté, a. Expérimenter, va. Expert , sm. Expert, a. Expiation, s f . Expiatoire, a. Expier, va. Expirant, a. Expiration , s f .

KXP 133 Mifamporisika , mamporisi-tena. Famokaram-paty, famadihana. Mamadika, mamoka-paty. [avela. Sarotsarotiny, keli-ambaitra, tsy azo Àntsongolsongony, fitakiana. Manery , manao an-tsongony , mi la, Azo takina ,— anerena. [ mitaky. Kely, madinika , kitsika. Hakelezana. Fanaovana sesi-tany. Mandroaka, manesi-tany, manilika. Velona , misy , áry. Havelomana , fiainana, fisiana. Velona , misy , miaina , áry. Ministra ta lob a. Fivoahana, taratasy faharoa amy ny Azo ivalozana, — ifonana. [ Biolia. Diso ohatra, be loatra. Mandroaka demony. Fandroahin-demony. Mpandroaka demony. Loha-teny , sasin—. Tanindrana, vahiny. Ny ahazoa' ny mita tra. Mahazo mivoha , — initatra. Fivelarana , fivoahana , fitarana. Mampiala amy ny tani-ndrazana, man-Miala tani-ndrazana. [droaka. Miandry. Mampiandry. Fiandrasana , fanantenana. Mampandrora, mampandrehoka. Rehoka , rora , fandrehofana. Mandrehoka. Hevitra abatanterahana, fanaovana. Tokony , marina, mahasoa. Mampandeha , maniraka, mandany, Mpaniraka,mpampitondra,mpandefa. Faingam-panao zavatra, mavitrika. Fanafihana, fandefasana. Fanandramana, fit sa pana, faliendre-Mahalala, hendry. [oa. Manandrana, mit sapa. Mpitsapa, mpandinika. Efa inahay, — zatra, kin^a. Famaizana , fifonana , onitra» Manonitra, ho fanonerana. Manonitra, mandoa sazy. MiaFaina. [dro. Fofon'aina , fahataperany ny fetr'an-

i g i t i z c d b y G 0 0 g l e

Page 138: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

134 Expirer, va. vn. Explicable , a. Explicateur, sm. Explicatif, a. Explication , sf. Explicite , a. Expliquer, va. s'Expliquer, vp. Exploit, sm. Exploitable, a. Exploitation , s f . Exploiter, va. Explorateur, sm. Exploration , s f . Explorer , va. Explosion, s f . Exportateur, sm. Exportation, s f . Exporter, va. Exposé, sm. Exposer, va. Exposition , s f . Exprès, sm. Exprès, ad. Expressément, ad. Expressif, a. Expression , sf Exprimable, a. Exprimer, va. Expropriation , s f . Exproprier, va. Expulser, va, Expulsif, a. Expulsion, s f . Exquis, a. Exsiccalion, s f . Extase, sf Extasié, a. s'Extasier, vp. Extensibilité, s f . Extensible, a. Extension , s f . Exténuation , s f . Exténué , a. Exténuer, va. Extérieur, a. Extérieurement, ad. Exterminateur, sm. Extermination , s f . Exterminer, va.

EXT

Mandefa fofon'aina, mial'—. Azo lazaina bevitra. Mpilaza izay hevi'ny. Milaza izay hevi' ny. Filazana ny hevi' ny. Marina , mibarihary. Milaza ny hevi' ny, manazava. Milaza ny ainpo. Herimpo mahabe laza. Azo hadina , — ho zavatra. Fihadiana, fangaronana. [nambaka. Miasa, mihady zavatra an-tany, ma-Mpizaha , mpandinika, mpitily. Fitsapana , fizahana , fandinihana. Mitsapa, mizaha, mandinika, mitily. Fipoahana , takotroka , fitefoka. Mpitondra an-tany hafa, mpamarina. Famindranaan-tanyhafa,famarinana. Mampifindra, mitondra an-tany hafa. Filazana , famelaran-kabary. Mamelatra kabajy, milaza. Famelarana , filazana, fanehoana. Iraka , irahina. Iniana, nahy. Voa fetra mafy. Mafy, manana antony. Fiteny mahitsy, famiazana, fifiahana. Azo lazaina. Milaza, mifiaka , mamia. [bana. Fanalana ny fananana, sazy, fandro-Manala ny fananana , mandroba. Mandroaka , manilika , mamoaka. Maharoaka, mahavoaka. Fandroahana , famoahana. Fy , matavy, mamy, matsiro. Fanamainana. Havarianam-panahy. Fa nahy variana , — mihevaheva. Varivariana,misebiseby,mihevaheva. Ny ahazoa'ny mitatra , — miely. Azo itarina , — aely , — velarina. Famelarana, titarana , fanitarana. Haosana, halemena. Mahia , saozanina. Mankalemy, mandreraka. Ivelany. Ivelany. Mpamono, mpandringana. Famonoana, fandringanana. Mamono, mandringana, manongotra.

. j i t i zcd by G o o g l e

Page 139: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

FAC 135

Externat, sm. Externe , as. Extinction, s f . Extirpa te ur , sm. Extirpation , sf Extirper, va. Extraction , s f . Extradition, s f . Extraire, va. Extra-muros, ad. Extraordinaire , à. Extravagance , sf Extravagant, a. Extravaguer, vn. Extrême, a. Extrêmement, ad. Extrême-onction, sf Extrémité , sf Extrinsèque , a. Exubérance, s f . Exubérant, a. Exulcération, sf Ex-voto, sm.

Trano fianarany izay mody ho riva. Ivelany, mpianatra mody any an-tra-Famonoana, fahalevonana. [no. Mpanongotra , mpandrava. Fanongotana, fandravana. Manongotra , mandrava. Famoahana , razana , fanombotana. Fanolorana ny meloka. Marnoaka , manombotra. Ivelan-kady. Mahagaga, tsi-fahita. Hadalana , fanon iranondranana. Adaladala , ondranondranana. Manao hevi-potsy , mibedibedy, ina-Farany indrindra,loza~. [ nondrana. Betsaka , be dia be , izaitsizy. Fanosorana farany. Tendro ny , tampo'ny , farany. Ivelany , avy any —. Fandroatana , habetsahana. Mandroatra , mihoatra. Fiantomboham-pery. [ tra. Fanalam-boady amy n' Andriamani-

F Fable, s f . Fabricant , sm. Fabricateur , sm. Fabrication , sf Fabrique, s f . Fabriquer , va. Fabuleusement, ad. Fabuleux , a. Fabuliste, sm. Façade , s f . Face, s f . Face à face , ad. Facétie, s f . Facétieux , a. Fâcher, va. se Fâcher, vp. Fâcheux, a. Facile , a. Facilité, sf Faciliter, va.

Angano , a rira. Mpanao, tompo ny trano fiasana. Mpanao, mpamorôna. Fanaovana , famoronana. Trano fiasana. Manao, mamorona. Tahaky ny angano. Anganongano, arirarira be. Mpaucratra angano , mpanao arira. Anoloana. Tava, tarehy. Mifanatrika , mifanoloana. Hatsikatsikana, vosobosotra. Mpilaza hatsikana , mpanao vosobo-Mahatezitra, manome alabelo. [sotra. Tezitra, malahclo. Mahasosotra , mahaboboka , mampa-Mora , mora mora. [ lahelo. Fahamorana , fahaizana. Mahamora, manamora.

gi t ized by Google

Page 140: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

13G

Façon, s f . Façonner, va. Fac-similé, sm. Facteur, sm. Factice, a. Factieux, sm. Faction, s f . Factionnaire . sm. Facture, s f . Facultatif, a. Faculté, s f . Fadaise, s f . Fade, a. Fadeur, s f . Fagot , sm. Fagoter, va. Faible , a. Faiblement, ad. Faiblesse, s f . Faiblir, vn. Faïence , s f . Failli, as. Faillible, a. Faillir , va. Faillite, s f . Faim, s f . Fainéant, as. Fainéanter, vn. Fainéantise, s f . Faire, va. Faisable, a. Faisan, sm. Faisceau , sm. Faiseur, sm. Fait, sm. Faîtage, sm. Faite, sm. Faix, sm. Falaise, s f . Fallacieux, a. Falloir, vi. Falot, sm. Falot, a. Falsification, s f . Falsifier, va. Famé , a. Famélique, as. Fameux, a. Familiariser, va. se Familiariser, vp.

FAM

Endrika , fanao, ny karama ny. Manisy endrika, manamboatra. Fakan-tabaka ny soratr' olona. Mpanao mozika, mpitondra taratasy. Namboarin' olombelona. Mpamoron' ady , mpampiodina. Fikomiana , fiambenana. Miaramila mpiambina. Taratasy milaza ny vidy n* entana. An-tsafioy. Fahefana , fabaizana , bery, harena. Hatsikana , arira , anoano. Matsatso, matsaboaka. Hatsatsoana , tsatso. Fehezana, —kitay. Mamehy kitay. Malemy , osa , reraka , kely. Malemilemy, mitoredretra. Halemena , harerahana, fahosana. Mihialemy , mihiaosa, miróna. Bakoly fotsy atodiakoho. Raiki-trosa. Mora diso, mety —. Manota, diso, lany. Tsi-fandoavan-trosa, t si-fahaloa van—. Hanoanana, faniriana mafy. Malaina, kamo. M a la in -kanao, mandany andro foana. Fahalaina-miasa, bakamoana. Manao, mamorona. Azo atao, mety —. Anaram-borona, fezá. Iray entana , — fehezana. Mpanao , mpamorona. Ny atao, zavatra natao, tantara kely. Vovonana. Tafo-ntrano, tampo? ny. Entana mavesatra. Moron-dranomasina avo sy mideza. Mpamitaka, mamitaka, mamandrika. Tokony , tsy main tsy. Fanala lehibe, fanilo. Hatsikana, mampihomehy, hafahafa. Fanovana, —ho ratsy. Manova ho ratsy , manao solovaika. Malaza, manan-daza. Mosarena, noana dia noana. Malaza, be laza. Manazatra , manatamana. Mihiatamana , mihiazatra.

1 ig i t i zbd by G 0 0 g l e

Page 141: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Familiarité , s f . Familier, a. Famille, sf Famine, sf Fanal, sm. Fanatique, as. Fanatisme, sm. Faner, va. se^Faner, vp. Fanfare , s f . Fanfaron , sm. Fanfaronnade, sf Fanfreluche, sf Fange,*/ . Fangeux, a. Fantaisie, s f . Fantasmagorie, sf Fantasque , a. Fantassin, sm. Fantôme, sm. Faquin , sm. Faquinerie , sf Farce, sf Farceur, as. Farcir, va. Fard 9 sm. Fardeau , sm. Farfouiller, va. Faribole , s f . Farine, sf Farineux , a. Farouche, a. Fascination, s f . Fasciner, va. Fashionable, sm. Faste, sm. Faste (jour), a. Fastidieux , a. Fastueux, a. Fat , sm. Fatal , a. Fataliste, sm. Fatalité, s f . Fatigant, a. Fatigue, sf Fatigué, a. Fatiguer, va. Fatras , sm. Fatuité, s f . Faubourg, sm.

FAU 137

Fabatamanana , fahazarana. Zatra, tamana. Fianakaviana , foko , havana. Mosary. Fanala. [ tsindrian' AtidtPa. Mitotototo saina, adala», mihambo ho Fahazotoana tsizy,* — ny fanatique. Mandazo, manahy boza&a. Malazo, mihialazo. Fireondreony ny mozika varahina. Mpirehaka , kevoka , basivava. Rehadreliaka , hakevohana. Haingohaingo foana. Fotaka. Misy fotaka , be —. [traitra. Hevi-dravina, sitrapo miovaova, hai-Fampisehoana tandindona amy ny Be haitraitra. [optique. Miaramila mande ha tongotra. Matoatoa , avelo. Mpieboebo , kasikasy , karilahy. Fieboeboana , hakasiana, Hena asesika , zavatra mabatsikeky. Olona mahatsikeky, mpampihomeby. Manentsina , manesika. Loho na vovoha fanosotra ny tava, Entana mavesatra, [ tentina. Mikarokaroka. Zavatra tsinontsinona , bedibedy. Lafarina, koba-mbarimbazaha. Misy lafarina , be koba. Dia, tsy voa folaka, tsy azo liavanina. Fanjambana , ody mahadala. Manisy fanjambana,—odi-fitia. [dy. Mpihaminkamina, kasikasy, tia lamo-Fireharehana, haingohaingo, rehaka. Tonon' andro tsara , andro ambinina. Manahirana, mahadiky. Mirehareha , mihaingo. Tsy valahara, adala miavona, kasikasy. Mahafaty, tsy azo andosirana , mam-Mpino vintana. [pidi-doza. Vintana, loza tsy azo andosirana. Mahasasatra, mankaleo. Fahasasarana, faliatrotrabana. Valaka , trotraka , sasatra. Manasatra, mahasasatra, mahatofoka. Koretidretika, korontana. Fahasaliisahiana, hadalana. Zana-bobitra.

11

Mgitizsd by G 0 0 g l e

Page 142: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

138 Fauchage , sm. Fauchaison , s f . Fauchée , s f . Faucher , va. Faucheur, sm. Faucille, s f . Faucillon , sm. Faufiler, va. Faulx, s f . Faussaire, sm. Fausse-couche , s f . Fausse-fenêtre , s f . Fausse-monnaie, sf. Fausser, va. Fausseté, s f . Faute, s f . Fauteuil, sm. Fauteur, sm. Fautif, a. Fauve, a. Fauvette, s f . Faux , a. Faux, sm. Faux-bond , sm. Faux-brillant, sm. Faux-col, sm. Faux-frais, sm. Faux-frère , sm. Faux-Îuyant, sm. Faux-monnayeur, sm. Faux-pas , sm. Faux-prophète , sm. Faux-semblant, sm. Faux-teint, sm. Faveur , s f . Favorable, a. Favorablement, ad. Favori, as. Favoriser, va. Favorite , s f . Féage , sm. Fébricitant, as. . Fébrifuge, as. Fécal, a. Fèces , sf. Fécond, a. Féconder, va. Fécondité , sf. Fécule, sf. Feculent, a.

TEC Fijinjana. Taom-pijinjana, lndrai-mijinja. Mijinja. Mpijinja. Antsy mifaraingo fijinjana. Antsy kèly mifaraingo fijinjana, Mamikavika. Antsibe fijinjana. [ taratasy sandoka. Mpandrendrika soratra , nïpanoratra Fitondrana diso, afa-jaza. Varavarankely hàmbo. Vola ratsy, koràntimavo. Mandiso, manimba. Hadisoana , lainga, diso. Fahadisoana, hadisoana , ota. Seza lehibe. Mpandrisika, mpandrobo, mpandren-Moradiso, be tsiny. [dri-bahoaka. Mavo , vony , biby an-ala. Anaram-borona, faovety. Tsy marina , sandoka , mivalana. Taratasy sandoka , lainga. Tsi-fahatanan-teny , fahadisoana. He vitra manidóka , — toa marina. Solovozon-dóbaka. Vola lany foana. Sakaiza manody, mpamadika. Fitaka , fialana. Mpanao vola ratsy. Ota tsy nahy. Mpaininany sandoka. Tarehy manidóka. Sora-javatra mora miofo. Fitia , fiantrana , fiarovana. Mora maneky, mitahy, miantra. Maneky, miantra. Tiaha , sakaiza n ' andriana , vaoka. Tia, iniaro, miantra. Lakaoli-vavy , sakaiza n'andriana. Menakely. Tazoina , manavinavy. Ody tazo. Faika, tay. Loto mandry. Maro anaka , vokatra , mamozezy. Mampiteraka, mampahavokatra. Havokarana, havanonana, famozezy. Koba , tavolo. Be faika.

• -.git ized by G 0 0 g l e

Page 143: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

139 Fédéraliser, va. Fédération , sf\ Fédéré, sm. Fée , s f . Feindre , va. Feinte, s f . Fêlé, a. Fêler, va. Félieitation , s f . Félicité, s f . Féliciter, va. Félon , a. Félonie , sf Felouque , tf. Fêlure, sf Femelle, sf Féminin , a. Femme, s f . Femmelette, s f . Fémur, sm, se Fendiller, vp. Fendre , va. Se Fendre, vp. Fenêtre, s f . Fente , s f . Féodal, a. Féodalité, sf F e r , sm. Fer à repasser, sm. Fer-blanc, sm. Ferblantier, sm. Fer-de-cheval, sm. Férié , s f . Fermage , sm. Ferme, sf Ferme , a, Fermement, ad. Fermentation , s f . Fermenter, vn* Fermer , va. Fermeté, sf. Fermeture, sf Fermier, sm. Féroce ; a. Férocité, s f . Ferraille, sf Ferrant (maréchal), à. Ferré, a. Ferrer , va. Ferrugineux , a.

Mifaneky , mirai-telika. Fifanekena, firaisan-tetika, fifokoana. Isa ny mpifaneky, mpirai-tetika. Vehivavy masin'ody. Mody..., mandainga, manafin-tsaina. Fodiana..., fierena , fitaka. Mitriatra , ondranondranana. Mampitriatra , mamaky. Arahaba , fiarahabana , fiderana. Ilafinaretana , basambarana. Miarahaba , midera , misaotra. Lozabe , miodina , mamadika. Halozana , fiodinana, famadihana. Sambo kely mandeha amy ny fivoy. Vaky , silaka , mitriatra. Vavy. Vavy amy ny teny ny gramera. Vehivavy. [bavy. Vehivavy kely saina, lehilaby mitoe-Taolam-pe. [ tra. Vakivaky, mitresatresaka, mitriatria-Mamaky , manasaka , mampivava. Mi vaky, mitriatra, mitresaka,mivava 4 Varavarankely. Vaky, bentana , mitriatra. Ny amy ny menakely. Ny fomba ny menakely. Vy-Fipasobana, fera» Vifotsy. Mpanefy vifotsy. Ritro-v'y ntsoavaly. Andro tsy fety , koban' andro.. Hofa-ntany. Tany hofana , fanofána.' Mafy , tsy mihetsika , maharitra. Mafy. Famorivoriana , filomana. Mamorivory, mandroatra, inilôna. Mandrindrina, manidy, inanakombo-Hamafy, bamafiana, fabarctana. [na. Fandrindrinana , bidy. Mpamboly tany hofana. Masiaka , fozina , loza. Fahasiahana , halozana. Tapatapa-by , vy tonta. Mpanao kitro-vy ntsoavaly. Misy vy. [ valy. Manisy vy, mametaka kitro-vy ntsoa-Be vy, misv —.

gi t izvd by G 0 0 g l e

Page 144: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

110 Ferrure , sf. F'ers , sm. Fertile , a. Fertilisation , sf. Fertiliser , va. Fertilité , s f . Férnle, sf. Fervent, a. Ferveur . s f . Fesse , s f . Fesse-ma thieu , sm. Fesser, va. Festin , sm. Feston , sm. Festonner , va. Fote , s f . Fêter, va. Fétiche , sm. Fétide , a. Fétidité, sf. Fêtoycr, va. Feu , sm. Feu , a. Feudataire , sm. Feuillage , sm. Feuille , sf. Feuillet , sm. Feuilleter , va. Feuilleton , sm. Feuillu , a. Feuillure, s f . Feutre , sm. Fève , sf. Février , sm. Fi, i. Fiançailles , s f . Fiancé, sm. Fiancée , sf Fiancer, va. se Fiancer , vp. Fibre , sf. Fibreux , a. Fie , sm. Ficeler , va. Ficelle, sf. Fiche , sf. Ficher, va. Fichu , a. sm. Fictif, a. Fiction , sf. Fidèle, as.

F f D

Taozava-by. Gadra , gadralava. fnonâ. Mahavokatra, tany lonaka, niabava-Fandonahana , fampabavokarana. Mandonaka , mampahavokatra. Fahalonahana , fahavokarana. Fikapohan-tánana. Mazoto , marisika. Fahazotoona, faliarisihana. Ravimbody. Mpampanána , kaliihitra. Mikapoka , mamely karatasy. Fanasana , fihinanam-be. Ilaingo, tanjomiolaka , roninkazo. Mampihaingo, manisy haingo. Andro fety , — lehibe. Mifaly, mankalaza ny andro fety. ina-Vaziinba, sampy. [«aja. Maimbo, inany, mavoroka, raalany. Ilamaimboana , havorohana , lany. Mantpiantrano tsara vahiny, mana* Afo. [ja —. Maty , vao —. Manana menakely. Ravinkazo, rantsankazo misy ravina. Ravina , takelaka. Takela-taratasy iray. Marnera beraka,mamadibadJka takela-Tantara momba ny gazety. [taratasy. Be ravina , matevina —. Tanjomiolaka , filiro. Lamba voJon ' ondry tsy mitenona , Tsaramaso, feva. [ satroboiizano. Volana faha-2 amy ny taona. Aisy , sia , esy. Fifamofoana, fifanekena hivady. Voa fofo. Fofombady. Mainofo. Mifamofo. Ozatra, tsiraka. Mitsiratsiraka, ozatina. Kambo. Mamehy amy ny tady. Kofehy , tady kely. Fantsika , savily , fauohizana vy roa. Mamantoka, mamantsika. [ vavy. Ratsy fanaovana , fchitenda-mbehi-An'ohatra, eritreritra fotsiny, fanoba-Fanoharana , liaga. [rana. Mahatoky, mpino, tsy mivadika.

f ' ig i t izèd by Google

Page 145: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

FIN K l Fidèlement, ad. Fidélité, .«/1 F'ief, sm. Fiel, sm. Fiente, sf. se Fier , vp. Fier , a. Fièrement, ad. Fierté, sf Fièvre, s f . Fiévreux, as. Fifre, sm. Figer , va. se Figer, vp. Figue, s f . Figuier, sm. Figuratif, a. Figure , s f . Figuré, as. Figurer, va. se Figurer , vp. Fi l , sm. Fil de fer , sm. Filage , sm. Filament, sm. Filandreux, a. Filasse , sf. Filassier , sm. Fdature, s f . Fiie, sf Filéd* or , sm. Filer, va. vn. Filet, sm. Fileur, sm. Filial (amour ) , sm Filiation, s f . Filière, s f . Fille, sf Fillette , sf Filleul, sm. Filoche, s f . Filou , sm. Filouter, va. Fils, sm. Filtrer , va. vn. Fin , sf : Fin , a. Final, a. Finalement, ad. Finance, sf

Tsy am-pitaka , an-drariny. Fahatokiana, fankatoavana , tsi-fiva-Menakely. [diliana. Afero, lolompo. Tai-mbiby , diky , firinga. Ma toky , miankioa , miantehitra. Miavonavona , mianjonanjona, misa-Amy ny fireharehana. [ tasata. Fireliarehana, fiavonana, fianjonan-Tazo , fanaviana. [ jonana. Mampanavy, misy tazo, tazoina. Sodina, fililiotra madinika, farara. Mampandry, mandraikitra, mampa-Manury', mivongana. f riliitra. Voa n' aviavimbazaha, —mboara. Aviavimbazaba , voara , aviavy. Fisehoana , tandindona , ohatra. Ta va, endrika, fanoharana, tandindo-An' ohatra , oharina , ohatra. [ na. Manohatra, maka sary. Manaby , mihevitra. Taretra , kofehy. Taro-by. Famolesana. Kofehy madinika indrindra , vahy. Be ozatra , ozatina. Rongony tsy voa tady , sarita-dron-Mpivaro-drongony. [g°ny-Trano famolesana. Lahatra, filaharana. Tafo-bolamcna. [jozotra , mizotra. Ma mol y , manasina, manady, mitan-Fehi-ndela , harato , ilikena. Mpamoly, mpanasina , mpanady. Fitiavan-janaka ny ray amandreny. Fianahana, fitohizan-jafy. Fanaovana taro-by, fandrindrana. Zanaka vavy, zaza —, ankizi—. Ankizivavy madinika. Zanaka amy ny batemy. Harato kofehy. Haingan-tanana, mpangalatra kanto. Mangalatra , mametsy. Zanaka lahy. Manatantavana, mitantavana. Farany , fahataperana. [ konjo. Manify, madinika, maranitra, fetsy, Farany, aoriana. Amy ny farany. Vola torabotsotra, — mpanjakana.

f ' ig i t izèd by Google

Page 146: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

142

Financier , sm. Finaud , as. Finement, ad. Finesse, sf Fini, a. Finir , va. vn. Fiole , s f . Firmament, sm. Fisc, sm. Fissipède , a. Fissure , sf Fistule, s f . Fistulcux, a. Fixation , s f . Fixe, a. Fixement, ad. Fixer , va. se Fixer , vp. Fixité, sf Flaccidité , s f . Flacon , sm. Flagellation , sf Flageller, va. Flageolet, sm. Flagorner, va. Flagornerie, s f . Flagorneur, sm. Flagrant ( délit ) , a. Flair, sm. Flairer , va. Fiaireur, sm. Flambant, a, Flambé , a, Flambeau , s m, Flamber, va. vn. Flamboyant, a. Flamboyer, vn. Flamme, sf Flammèche , s f . Flammerole, sf Flanc, sm. Flandrin, sm. Flanelle , sf Flâner, vn. Flâneur , as. Flanquer, vn. Flaque', s f . Flasque , a. Flatter, va. Flatterie, .sf.

FLA

Mpilahiry vola-mpanjakana, mpa-Fetsifetsy, konjokonjo. [nan-karena. Tsara fanaovana. Fahanifisana, fahafetsifetsena. Fetra, lavorary , tapitra, vita. Mamita , raanapitra , mitsahatra. Tamaboa kely,mareforefo, ravimbary. Habakabaka , ny lanitra bita ntsika. Firaketana ny vola-mpanjakana. Biby efa-tongotra manan-drantsana, Vaky kely, hentana, triatra. Boiboika, fiandry , tsika. Marary ny fiandry , mitsika. Fandraiketana , fanatsatohana. Raikitra, tsy mihetsika, tafatsatoka. Tsy mihetsika , mibanjina. Mandraikitra , mametra , manoro&a. Mitsatoka , mipelraka , monina. Fandraiketana,fitsatohana, fiorenana. Fahaketrahany nv ozatra, fanalefaha-Tamaboa , mareforefo. [ na. Famitsopitsohana , fikapohana, Mamitsopitsoka , mikapoka. Sodim-bazaha , sobaba. [ kojjy, Mitambitamby, manangoly, manoji-Fitambitambiana, fanangolena, fana-Mpitambitamby,mpanangoly.[kojena, Azo am-bodi-omby. Oron* alika , fanamboloan' —. Manapfibolo, manoroka. Mpanambolo, mpitakarina. Miredarcda , mirehitra. Mati-antoka, voa serana. Fanilo , jiro , fitoeran—. [ lelalela. Mandalo, mandotra, miredarcda, mi-Mihilotrilotra, mamirapiratra. Mihilotrilotra , mamirapiratra. LeP afo , faneva madinika. Pik 'afo , kilalao n?—. Afo ny matoatoa , —n' angatra, Lanimandry, ila. Lava , initczotezo, bado be, Filanelina. Mandany andro foana. Mpandany andro foana. Miaro , mamely. Petsapetsa, fariby kely, honahona. Malemilemy , osa , borerarera. f ka. Mandrobo , manambitamby, mando* Doka, fandroboana, fandokafana.

g i t i z r d b y G 0 0 g l e

Page 147: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

FLU Flatteur, au Flatteusement, ad. Flatueux, a. Flatuosité, s f . Fléau, sm. Flèche, s f . Fléchir , va. vn. Fléchissable, a. Fléchissement, sm. Flegmatique, a. Flegme , sm. Flétrir , va. se Flétrir, vp. Flétrissant, a. Flétrissure , sf Fleur , s f . Fleurer, vn. Fleuret , sm. Fleuri, a. Fleurir , vn. Fleuriste, sm. Fleuron , sm. Fleuve, sm. Flexibilité , s f . Flexible ,a. Flexion , s f . Flic-flac, sm. Flocon , sm. Floconneux , a. Floraison, s f . Floral , a. Florès ( faire ). Florin , sm. Florissant, a. Flot , sm. Flottable, a. Flottaison, s f . Flottant, a. Flotte, s f . Flotter, vn. Flou-flou , sm. Fluctuation , s f . Fluclueux , a. Fluer, vn. Fluet, a. Fluide, as. Fluidité, s f . Flûte , s f . Flùter, vn. Flux, sm.

Mpandoka, mpandrobo, mpanojikojy. Mandoka, mahafinaritra. Mibontsina , mibonaka , be rivotra. Rivotra , fibontsinana. Fivelezam-bary, vovona-mizana, loza. Zana-tsipika , tsipifea. [miletaka. Mampilefitra, manaketraka, mile fi tra, Azo alefitra , —» ifonana. Fampiononana, fampileferana. [tsina. Be rehoka, mangatsiaka , tsy mihon-Rehoka , hatsia-po , fahaketrahana. Mandazo, manetry, mauala baraka. Mihiamalazo, manala bara-tena. Mahafa-baraka , mahamavo. Fahalazoana, fitombohana amy ny vy Voninkazo, dera. [ mena. Mandefa hanitra, manitra. Lasoa ratsy, sabatra dombo loha. Vaky vony , mamony, mahafinaritra. Mamony , mahazo voninahitra. Mpamboly voninkazo,mpanao sari—. Haingo, voninkazo, ravaka. Ony , renirano. Ny ahazoa'ny milefitra, fahalefaliana. Azo alefitra , malefaka, mora anarina. Fileferana. Fitsopitsoka. Vongana, savoana. Mivongambongana. Taona famoniana. Momba ny voninkàzo. Mandany vola bilan-dera, mahazo ny Anaram-bola , folore. [ irina. Vanona, hasoavina, tsara, malaza. Alon-drano, onja-n—. Azo itsikafonana. Ny mitranga amy ny tena ny sambo. Mitsikafoua, misalasala. Sambo an-diany. Mitsikafona, tnitsikebona, misalasala. Pasopasoka. Fitopatopana, fiovaovana. Mitopatopa, mihetsiketsika. Misononoka. Manify, keliray. Rano, —njavatra. Fisononohana, fitsororohana. Fililiotra , sodina. Mitsoka fililiotra , — sodina. Fivcrimberenany ny ranomasina.

3 i t i z t d b y Google

Page 148: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

1Í4 FOR Fluxion, s f . Fœtus , sm. Foi , s f . Foie , sm. Foin , sm. Foire , s f . une Fois, ad. à Foison , ad. Foisonner, vn. Folâtre, a. Folâtrer, va. Foliacé, a. Folie, s f . in-Folio ,sm. Follement, ad. feu Follet, sm. Follicule, s f . Fomentation , s f . Fomenter, va. Foncé, a. Foncer, va. Foncier, a. Foncièrement, ad. Fonction , s f . Fonctionnaire, sm. Fonctionner, vn. Fond, sm. Fondamental, a. Fondamentalement, ad. Fondateur, sm. Fondation , s f . Fondement, sm. F'onder, va. Fonderie, s f . Fondeur, sm. Fondre , va. se Fondre, vp. Fondre sur', vn. Fondrière, s f . Fonds, sm. Fonds immeubles, sm. Fontaine , s f . Fonte, s f . Fonts, sm. For , sm.\ Forage, sm. Forain , a. Forban , sm. Forçat, sm. Force, s f .

llanatra. Arifady , zaza an-kibo. Finoana, ny zavatra inoana, fankatoa-Aîy. [vana. Àhi-maina , vilona. Tsena, tsinjakamboa. Indrai-maka , —mandeha. Be, betsaka, diso vala, tera-bitro. Miteraka betsaka, mihia betsaka. Àkisakisa , tia laolao , adaladala. Mikarenjirenjy, misangy. Misy ravina,—takela'ny, tahaky ny ra-Hadalana, fahaverezan-tsaina. [vina. Taratasy tok an-défi tra. Amy ny hadalana, hevitr' adala. Afo-ndolo , — n'angatra. \lram Hoditra manify amy ny voa-njava-Fanafody mafana ahosotra. [ lòna. Mampaharitra, mamporisika, marne-Ngerona , anti-bolo, manan-karena. Manampy loko ho antitra, mananti-Fomba amy ny fananan-tany. [ tra, Indrindra, tanteraka. Raharaha, asa, fanompoana, lahasa. Mpanao na mpiandry raharaha. Miraharaha, mandraharaha, miasa. Vody,-ny ambany indrindra , fototra. Ny icrena'ny, fototra. Tena fototra. Mpamorona, mpanorina. [renana. Famoronana, lafi-bodirindrina, fano-Tongo' ny , fanorenana , vodi-trano. Mamorona , manorina. Trano fanempoana, fandrendrehana. Mpanempo, înpandrendrika. Manempo, mandrendrika. Miempo, mirendrika. Mamorotsaka , miantonta. Honahona, tany niandrevo. Tany fananana, tany , masonkarena. Fananana tsy azo hetsehina. Loharano, fantsakana. [tsora. Metaly voa rendrika , fanempoana , Fitoeran-drano fanaovana batemy. Fitsarana. F'angirihana , fandoahana. Avy amy ny tany hafa , vahiny. Jiolahy ambony ranomasina. Gadralava. Fahatanjaliana , hery.

ig i t ized by G 0 0 g l e

Page 149: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

FOR 145

Forcé , a. Forcément, ad. Forcené, as. Forcer, va. Forces , s f . Forclore, va. Forer, va. Forestier, as. Foret, sm. Forêt, s f . Forfaire, vn. Forfait, sm. Forfaiture, s f . Forfanterie, s f . Forge, sf Forgeable , a. Forger, va. Forgeron, sm. Forgeur, sm. se Formaliser, vp. Formaliste, sm. Formalité, sf Format, sm. Formation, s f . Forme, s f . Formel, a. Formellement, ad. Former, va. se Former, vp. Formication, s f . Formidable, a. Formier, sm. Formulaire, sm. Formule , s f . Formuler, va. Fornicateur, as. Fornication, sf Forniquer, vn. Fort , a. Fort, sm. Fortement, ad. Forteresse , s f . Fortifiant, a. Fortification, s f . Fortifier, va. à Fortiori, ad. Fortuit , a. Fortuitement, ad. Fortune , s f . Fortuné, a.

Terena, tsy fomba , — anloniny. An-kery, an-terivozona. Adala masiaka , foizina. Manery, manesika, manao ati-keriny. Hety ndopotra, — rabifotsy. Maha-tsi-sahy vodirova. Mangirika , mandoaka. Amy ny ala, mpianala, fitonjatolahy. Homamanta ^ fangirihana. Ala. Mandiso, manota. Hadisoana , beloka be va va. Fitsara-mitanila, beloky ny mpitsara. Hambo, rchaka, vava tsy takatry ny Trano fanefem-by, fanefena. [ aina. Azo tefena. Manefy, mamorona. Mpanefy, — vy. Mpanefy,mpisaina,mpamoron-tsaina. Sosotra. Mpitandrina ny fanao sy ny fomba. Fanao, fomba, fanajana. Ny balebibe ny taratasy. Famoronana , fanaovana. Endrika, tarehy,famoronana, lasitra. Voa fepetra,—laza marimarina, mafy. M a rima ri na, mafy dia mafy. (natra. Mamorona, manisy endrika, mampia-Mianatra, mihiazatra, maka endrika. Fandretsidretsika, firetsidretsehana. Mabatahotra, mahatsiravina. Mpanao lasitra, mpivarotra—. Taratasy milaza ny teny harahina. Teny arahina amy ny fanaovan-java-Mandahatra teny arahina. (tra. Mpijangajanga, jejojejo. Fijangajangana, fijejojejoana. Mijangajanga. Mafy, mahery, mavitrika, matanjaka. Vohitra mafy, tanána mirova, batery, Mafy. (manda. Batery , trano fiadiana , manda. Mampatanjaka , mahatanjaka. (da. Rova vato, —fiarovana, batery, man-Mankahery, manao manda, manatan-Mainka , ka indrhidra. (j aka. Avy ho azy , sendra. Sendrasendra. Vintana , harena, fanambinana. Manan-karena, ambinina, sambalra.

igitizcdby G 0 0 g l e

Page 150: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

146

Forum, s m. Fosse, sf Fossé, sm. Fossette, s f . Fossile, as. Fossoyer, va. Fossoyeur, sm. Fou , a. Foudre, s f . Foudroyant, a. Foudroyer, va. Fouet, sm. Fouetter, va. Fouetteur, sm. Fougade, s f . Fougère, s f . Fougue, sf. Fougueux, a. Fouille, s f . Fouiller, va. Fouir , va. Foulage, sm. Foulard , sm. Foule , s f . Fouler, va. se Fouler, vp. Fouloir, sm. Foulon , sm. Foulque, s f . Foulure, s f . Four , sm. Fourbe, as. Fourbe, s f . Fourber", va. Fourberie, s f . Fourbir , va. Fourbisseur, sm. Fourbissure, s f . Fourche, s f . Fourchette, sf Fourchu, a. Fourchure, s f . Fourgon , sm. Fourgonner, va. Fourmi, s f . Fourmilier, sm. . Fourmilière, s f . Fourmillement, sm. Fourmiller, vn. Fournaise, s f .

FOU Tsena , fikabariana. Lavaka, fasana. Hady, lakan-drano, lalan-driaka. Lavaka kely, fandaingána. Zavatra haclina ambany ny tany, mi-Mihady, mandavaka. [levina. Mpànao fasana. Aaala , very saina. Varatra , fotaka. (tsiravina. Mandatsa-baratra , tampoka, maha-Mandatsa-baratra, mandrava. Fitsopitso-tady, fikapohana. Mamitsopitsoka, mamioka, mikapoka. Mpikapoka, mpamioka. Heri-mboantay, maso vao, evokevoka. Ampanga. ( mokimokiana. Faharisihana be loatra, afonafona, fi-Maimay fo, tsy voa folaka, miafona-Fihadiana , fikarohana. (fona. Mihady , mangarona , mikaroka. Mihady tany. Famiazana, fanerena. Mosara landy misoratsoratra. Ankabiazana, fiangonam-bahoaka. Manitsakitsaka, mandia, manamavo. Mioritra, mipitsoka. Faneren-damba. Mpanery lamba. Voronandrano, otrika. Fipitsohana, fioretana. Lafaora, fatana fanendazana. Mpamitaka, fetsy ratsy. Fitaka, angoly. Mamitaka ami-nkafetsena. Famitahana , fanangolena. Mamotsy basy &. Mpamotsy basy Famotsiana. Hazo misampana, sampan a, fit rebika. Fitrebika fihinanana, forosety. Misampana. Fisampanana. Fisoitr'afo, kalesy fitondran' entaná. Misoitr' afo, mikaroka kamanakoron-Vi tsika. (tana ny zavatra rehetra. Anaram-biby, vorona homam-bitsika. Trano-mbitsika, votro, fihahohahoa-Loiloy , retsidretsika. [na. Misy betsaka, mihahohaho, misesika. Fandrendrehana, layaV afo.

• - .g i t ized by G 0 0 g l e

Page 151: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

FRÀ 147

Fourneau , sm. Fournée, s f . Fourni , a. Fourniment, sm. Fournir, va. Fournisseur , sm. Fourniture , sf Fourrage, sm. Fourrager, vn. va. Four rageur, sm. Fourré , sm. Fourré , a. Fourreau, sm. Fourrer, va. se Fourrer, vp. Fourreur , sm. Fourrier, sm. Fourrure , s f . Fourvoiement, sm. Fourvoyer, va. se Fourvoyer, vp. Foyer, sm. Fracas, sm. Fracasser, va. Fraction , s f . Fractionnaire, a. Fracture, s f . Fracturer, va. Fragile , a. Fragilité, sf Fragment, sm. Fra i , sm. Fraîcheur, sf Fraîchir, vn. Frais, a. Frais, sm. Frais-cueilli, a, Fraise, sf. Fraiser, va. Fraisier, sm. Framboise, s f . Framboisier, sm. Franc, sm. Franc , a. Français , as. Franchement, ad. Franchir, va. Franchise, s f . Franc-maçon , sm. Franc-maçonnerie, s f .

Fatana, fitoeran'afo. Mofo indrai-mitono. Matevina , be entana. Fomba ny miaramila. (matsy. Mamonona, manome, manampy, ma-Mpamonona, mpianto-barotra, ropa-Fanaka, fomba ny, vatsy. (matsy. Vilona, hanim-biby. Maka vilona, mandroba. Mpaka vilona, mpandroba. Tany be ala , henik* —. Misesika , henika , hipoka. Trano-ntsabatra, — njavatra. Manesika , manisika. Misosososo foana, misisika. Mpivarotra hoditra malemy volo. Mpitandrina ny vatsy ny miaramila , Hoditra malemy volo. (ropanoratra. Faniavana, fiviliana , fahadisoana. Mandiso, mampania. Mania , mivily, diso. Fatana , foibe. Tabataba , horakoraka. Manapaka , manimba , mamaky. Fizarazarana,tapa'ny,sila'ny,frakisio. Mizarazara , mipotipotika. Taolana tapaka. Manapaka. Molia, mora tapaka, —vaky, marefo. Fahalemena , faharefoana , halia. Tapa* ny, sombi' ny , ila ny. Atody ny hazandrano. ( bolo. Hatsiatsiaka , hatsiaka, havelomam-Mihiamangatsiaka,mandrivotra. (tra. Mangatsiatsiaka, vaovao, mahafinari-Volalany,nividianan-javatra,vidyny. Vaono toazana. Anaram-boankazo, forezy, tretrak Mandefitra, manisy tretraka. (akanjo. Taho-mporezy. Vòarointsaka. Taho-mboarolntsaka. ( kely. Anaram-bola, iraimbilaja , larantsa Tsotra, afaka, tsy azo-ndraharaba. Farantsay, teny —. Marimarma. Mamikina , mitsambikina , mihoatra. Fahafahana, tsi-famitahana. Isa ny anaty ny Franc-maçonnerie. Fifokoan'olona mirai-teti-dratsy.

f ' ig i t izèd by Google

Page 152: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

l i s

Franco, ad. Franc-parler, sm. Frange, s f . Franger, va. Frappant, a. Frappé, a. Frappement, sm. Frapper, va. Frappeur, sm. Fraternel, a. amour Fraternel, sm. Fraternellement, ad. Fraterniser, vn. Fraternité, s f . Fratricide, sm. Fraude, s f . Frauder, va. Fraudeur, sm. Frauduleux, a. Frayer , va. Frayeur, s f . Fredaine, s f . Fredonnement, sm. Fredonner, va. Frégate, s f . Frein, sm. Frelater, va. Frelaterie, s f . Frelateur, sm. Frêle, a. Frelon, sm. Frémir, vn. Frémissement, sm. Frénésie, s f . Frénétique, a. Fréquemment, ad. Fréquence, s f . Fréquent, a. Fréquenta tion , s f . Fréquenté, a. Fréquenter, va. se Fréquenter, vp. Frère, sm. Fre t , sm. Fréter, va. Fréteur, sm. Frétillant, a. Frétillement, sm. Fretin, sm. Friabilité, s f .

FI\I

Tsy mandoa na inona na inona. Hitsi-mbava. ( bo. Rambo-ndamba,harato—,verindram-Manisy rambo-ndamba , mamerin-Mabagaga, mahataitra. (drainbo. Veloh-tsoratra, tsara ton la. Fikapobana, fandondonana. Mi kapok a, mamely , mandondóna, m a -Mpandondóna, mpamely. (hataitra. Any ny mpirahalahy. Fifankatiavany n y mpirahalahy. Toy ny mpirahalaby. Mihavana, m i r a y t o y n y mpirabalahy. Firahalahiana, firaisam-pirahalahy. Famonoan-drabalahy, mpamono — . F i taka , fanangolena. Mamitaka , manangoly. Mpamitaka, mpanangoly, Tia fitaka, natao amy ny —. Misava la lana, mitarika, mifanaraka. Hatairana, tahotra lehibe. Haji laj i lana, fanahi-njaza. Hovotrovo-peo, olikolika. Mihovotrovotra, mihira malemy. (na. S a m b o lehibe mpiady, anaram-boro-L a b o r i d y , v i - n — , sakaua , famerana, Manatsatso zavatra fisotro. ( fetra. Fanatsatsoana, fangaroana. Mpanatsatso, mpampifangaro. M a l e m y , ma l ia , marefo, mora vaky. Takolapanenitra, lalitr'omby. Mangovitra, mangorovitsika. Fangov i tana , iipararetana. Fisamonterana, fahaverezan-tsaina. Adala masiaka, misamoutotra, gaigy. Matetika, mazana. Fahatongavana matetika. Matetika, tonga matetitetika. Famangiana matetika, fisakaizana. Faleha ny m a r o , tia ny olona. Mamangy matetika , miaraka. Mi famangivangy , misakaiza. Rahalahy, anadahy, relijiozy tsy Pre-Sara-ntsámbo, karama—. ( tra. Manakarama s a m b o , m a m p a n o f a — . Mpanakarama sambo, mpampanofa—. Mihedraliedra, miramirana, fahfaly. Hedrahedra , hafalian-jaza. Hazandrano kitsika, tsinontsinona. ]Vy ahazoa'ny montsanina.

• - .gi t ized by G 0 0 g l e

Page 153: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

FUO K<) Friable, a. Friand , a. Friandises, s f . Fricandeau, sm. Fricassée, s f . Fricasser, va. Fricasseur, s m. Friclie, s f . Fricot, sm. Friction , sf Frictionner, va. Frigidité, sf Frigorifique, a. Frileux, a. Frimas , sm. Fringant, a. Friper, va. Friperie, sf. Fripier, sm. Fripon , s m. Friponner, va. Friponnerie, s f . Frire, va. Frise , sf Frisé, a. Friser, va. Friseur, sm. Frisson, sm. Frissonnement, sm. Frissonner, vn. Frisure, sý. Friture, sf. Frivole, a. Frivolité, sf. Froid, sm. Froidement, ad. Froideur, s f . Froidir, vn. Froidure, sf Froissement, sm. Froisser, va. Froissure, sf. Frôlement, sm. Frôler , va. Fromage, sm. Fromager, sm. Froment, sm. Froncement, sm. Froncer, va. Fronde, sf

Mora montsanina, azo torotoroina. Tia hanim-pý,sain-kanina, fati-an—, Hanina matsiro. ( mamy. Hena-n janak'omby misesika hena-nki-Endi-nkena voa tetitetika. ( soa. Manendy teti-kena. Mpanao nabandro tsy mahay. Tany lavavolo. Hena masaka , hani—» Fanorana, otra , fanosorana. Manotra , manolrotra. Tsi-fananan-kery, — fahavitana. Miteraka hatsiaka, — nara. Saro-katsiaka. Fanala, — manidina. ( ka. Miramirana, ininitinity, mievokevo-Mamoriporitra, manotohoto. Fivarotana zavatra tonta, londamba. Mpivarotra londamba. ( tsy. Mpangalatra kanto, jiridahy, mpame-Mangalatra indray mipimaso, ma no-Fitaka, soloky, fanangolena. (loky. Manendy. Filiro. Miolikolika , oly. (gita volo. Mamola-bolojiiiampiolikolikajmanan-Mpanao volo , mpampiolika. Jihijihy, hovotra, marikoditra. Fangovitana, marimarikoditra. Mijinijihy, mangovitra, marikoditra. Foto-bolo, fiolikoleliana , vona. Fancndazana, zavatra voa endy. Maivan-duha,tsy misy antony. ( nona. Zavatra tsy misy antony, hatsinontsi-Hatsiaka, nara, tsy marisika. Mairia, tsy maiisika, mangatsiatsiaka. Nara,hatsiaka,laina,fahalainana. (ka. Mihiamangatsiaka, tonga mangatsia-Hatsiaka ny rivotra. ( sosorana. Famozafozana, famoriporetana, falia-Mandratra, mamozafoza, mamoripori-]\y nara tra, vay , fahasosorana. ( tra. Kasika , fikasihana. Mikasika, marakasokasoka. Foromazy, ronono mandry. Mpanao foromazy, mpivarotra—. Varimbazaha. Fiketronana. Mampiketrona, mandefitra. Ántsamotady.

..3itizodby Google

Page 154: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

150

Fronder, va. Frondeur, sm. feront, sm. Frontal, as. Frontière , s f . Frontispice, sm. Fronton s sm* Frottage, sm. Frottement, sm. Frotter, va. Frotteur, sm. Frottoir, sm. Fructifère , a, Fructification, s f . Fructifier, vn. Fructueusement, ad. Fructueux, a, Frugal, a. Frugalement, ad, Frugalité, s f . Frugivore, a. Fruit , sm. Fruiterie , sf Fruitier , as. Frustrer, va. Fugace, a. Fugacité , sj. Fugitif i a. Fugue , s f . Fuir , va. vn. Fuite, s f . Fuligineux , a. Fulminant, a. Fui rai nation , s f . Fulminer , va. vn* Fumant, a. Fumée, sf Fumer, vn. Fumeron , sm. Fumet, sm. Fumeur, sm. Fumeux, a, Fumier, sm. Fumigation , sf Fumiger, vat Fumiste, sm. Funambule , sm Funèbre , a. Funérailles, s f . Funeste, a.

KUN Mitoraka amy ny-antsamotady, ma ni-Mpandefa antsamotady,mpaniny.(ny. Handrina^tava, fahasahisaniana, faha-Amy ny handrina, fehiloha. (tokiana. Sisiny, vazan-tany, fari-panjakana* Anoloana. Ravaky ny rafitra* Kosokosoka, kasoka. Fikosokosoliana, fikasohana. Mikosokosoka, manakasokasoka. Mpikosokosoka, mpanaborisy trano* Fanakosohana, famaohana. Mamoa. Famoazana, fàhavokarana, Mamoa, vokatra. Ahazoan-tsoa, abitan—* Mamoa be , be vokatra , mahasoa. Tsy sarotra an-kanina , mitsitsy. Ami-mpitsilsiana. Fitsitsian-kaniùa , fahalalana onony. Mpibinam-boankazo,tia—. (mbarotra. Voankazo, zanaka , vokatra , tombo-Fitoeram-boankfizo, fivarotam—. Mamoa , vanom-boa, mpivaro—. Mamono antoka, mahafoana. Mibelina , tsy maharitra, mandalo. Fibelenana, tsi-faharetana,fandalova-Mpilefa, mpandositra, mandalo. ( na, Hira, halo miaka-midina. Mandositra , manalavitra, milefa. Fandosirana, lositra, filefasana. Be molaly, mainti—, volo—. Mikotroka, mampitahotra, mipoaka. Kotroka, fipoahana, famoahan-didy. Milaza mafy, misarongatra, mikotro-Manetona, manetroka. (ka, Setroka , etona. Manetroka, mifoka paraky,midonaka< Tapa-porohana tsy levona. Fofon-kanina, tsiro ny , hanitra. Mpifoka paraky. Mahery, mamofona. Zezika , roka , ahitra lo. Fanetrohana, fanembohana. Manetroka , manemboka. Mpamboatra ny fivoahan-tsetroka, Mpandiby ambony kofehy henjana. Fanao amy ny fandevenana, malahelo. Fandevenana, levenana, afana. (faty, Mampidi-doza,tsy manainbina, maha-

:,itiz. . j by Google

Page 155: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

GAG 151

au Fur et à mesure , ad. Fure t , sm. Fureter , vn. Fureteur, sm. Fureur , s f . Furibond, a. Furie, s f . Furieux , a. Furoncle, sm. Furt if , a. Furtivement, ad. Fuseau, sm. Fnsée, s f . Fusible, a. Fusil , sm. Fusilier, sm. Fusillade, s f . Fusiller, va. Fusion , s f . Fustigation, s f . Fustiger, va. F û t , s m . Futaie, sf Futaille, s f . Futaine , s f . Futé, a. Futile, a. Futilité, s f . Futu r , a. Fuyant, a. Fuyard, as.

Antoniny, miandalandalana. Biby mangarona ny lava-bitro. Mangarona , mikarokaroka , misava. Mpikaroka , mpangarona. Fahatezerana, fahamontorana. Misamontotra , misarongatra. Fisamonterana , vehivavy loza be. Maimay,misarongatra, misamontotra. Vay, tomboka. Mangingina , mijokojoko , sokosoko. Miafina, mangingina , an-tsokosoko. Ampela , famolesana , ampelabe. Foly manodidina ny ampela, kilalao-Azo arendrika,—empoina. (banja. Basy. Miaramila am-basy. Poa-basy, tifitifitra , rere. Mitifitra , mamono amy ny basy. Fandrendrebana, fihavanana, fanga-Fikapobana, kapoka. (roana. Mikapoka, mamono. Taho-mbasy , hazo —, barika. Ala vaventy hazo, — be hazo lava. Barika. Anaran-damba, kolosy , totorano. Fetsy , konjokonjo. Foaria , tsy misy antony. Hafoánana, hatsinontsinona. IVy ho avy, ho — , mbola ho tonga. Mandositra , lasana. Mandositra, mpandositra, mpilefa.

G Gabare', sf Gabier, sm. Gâche, s f . Gâcher, va. Gâchette, sf Gâcheur, sm. Gâcheux , a. Gâchis, sm. Gaffe, sf Gage,sm. Gager , vn. va. Gageur,sm.

Lakany ny mpanjono, salopy. Mpanamboatra ny lay ntsambo. Fidirany ny hidi-mbaravarana. Mihosy feta, manao rihitra, — varo-Vaika ny basy. (mora. Mpihosy feta, mpanao rihitra. Be fotaka, mandrevo. Petsapelsa, tsi-fifanarahana. Gafy, fihazonan-dakana. Karama, antoka. Miloka, mifanamby, manakarama. IMpiloka, lia fanamby.

i

L ^ t i z e d b y Google

Page 156: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

152 Gageure , s f . Gagiste, sm. Gagnant, as. Gagne-pain, sm. Gagne-petit, sm. Gagner, va. Gai, a. Gaiement, ad. Gaieté, s f . Gaillard , a. Gaillard , s m. Gaillardement, ad. Gaillardise, s f . Gain, sm. Gaine, s f . Gala, sm. Galamment, ad. Galant, a. Galanterie, s f . Galantine , s f . Gale , s f . Galère, s f . Galerie , s f . Galérien , as. Galet, sm. Galetas, sm. Galette, s f . Galeux, as. GaUmatias, sm. Galipot, sm. Gallicisme, sm. Gallinacé, as. Galon, sm. Galonner, va. Galonnier, sm. Galop, sm. Galopade, s f . Galoper, vn. Galopin , sm. Galvanoplastie, s f . Gambade, s f . Gambader, vn. Gambiller, vn. Gamelle, s f . Gamin, sm. Gamme, s f . Ganache, s f . Gangrène , s f . Gangrené, a. se Gangrener, vp.

GAN

Filokana, fifanambazana. Mpikarama. Mahazo, maharesy, mahafaty loka. Fahazoam-pivelomana, filan-kanina. Mpanasa antsipika, — hety, &. Mahazo, maharesy. Falifaly, miramirana. Ami-mpahamiramiranana. Hafaliana, hamiramiranana. Sahisahy, matanjaka, yalavala. Rihan-tapaka amy ny sambo. Amy ny hasaliiana. Fahamiramiranana, teny valavala. Tombo-mbarotra, soa azo. Trano-ntsabatra. Fihinanam-be. Amy ny fanajana, — fahaiza-miala. Mahay manaja, zina, mahafinaritra. Fanajana, fahazinana. Galantina, anaran-kanina. Hatina. Fahoriana, sambo kely. Lavarangana. Gadralava. Vato boribory malama , — kilonjy. Ny tihana ambony indrindra. Mofo kely fisaka. Hatenina, kongonina. Teny miboredidredika, bedibedy. Diti-nkazo. Fomba fitenenana ny teny farantsay. Manahaka ny akoho. Galona. Manisy galona. Mpanao galona. Riotra. hazakazaka. Fihazaíeazahana, firiotana. Miriotra , mihazakazaka. ( renireny. Fanirakiraka, mpandebandeha, mpi-Fanaovana an-kosotra. Antsambotsambotra, hinjàkinjaka. Mirebika , mihinjakinjaka. Mihetsiketsi-tongotra, mipelipelika. Lovia fihinanana, g a mêla. ( tritra. Zaza mandehandeha foana, amboafi-Gamatra. Adala be , be namboka , valanorano-Fery misy olitra , didra. ( ntsoavaly. VToa ny gangrène, dridraina. Mihialó.

• - .g i t ized by G 0 0 g l e

Page 157: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Gangreneux , Ganse, sf Gant , sm. Gantelet, sm. Ganter, va. Ganterie, s f . Gantier, sm. Garançage, sm. Garance, sf Garancer, va. Garant ysm. Garantie, sf Garantir , va. se Garantir, vp. Garçon, sm. Garde, s f . Garde, sm. Garde-cbampétre, sm. Garde-côtes, sm. Garde-du-corps, sm. Garde-magasins, sm. Garde-fous, sm. Garde-m a in ? sm. Garde-malade, s f . Garde-manger, sm. Garder, va. Garde-robe, s f . Garde-vue, sm. Gardien, as. Gare, i. Gare, sf Garenne, s f . se Garer, vp. se Gargariser, vp. Gargarisme, sm. Gargouille, sf Gargouillement, sm. Gargouiller, vn. Gargouillis, sm. Gargousse, sf Garnement, sm. Garni, a» Garnir , va. Garnison, sf Garnissage, sm. Garniture, s f . Gai roter, va. Gaspillage, sm. Gaspiller, va. Gaspilleur, as.

C A S 153

Manahaka ny gangrène. Bandran-dasoa, —bol a mena, — bola-Ga-ntanana. [ fotsy. Ga vy, solo-ntanana, fono —. Manisy ga. Fanaovana ga , fivarotana —. Mpanao ga. Fanaovana lokomena. Garantsa, loko mena. [ to . Manamena amy ny garantsa , mana-Mpiantoka , antoka. Fiantohana. Miaro, miantoka. Miaro tena , mifampanantena. Zazalahy , zatovo, mpisarivy. Fiambenana, tiarovana. Mpiambina. Mpiandry saha. Miaramila mpiandry tany , mponina. Mpitan-defona. Varotra tsy mety lafo , entana —. Arofanina. Fiankinan-tanana, lafi —. Mpitsabo marary. Fitahirizan-kanina. Miambina, mitahiry, tnitandrina. Fitabirizan'akanjo, — damba. Âro-maso, fialofana. Mpiambina. Tandremo, mi a là. Fijanonany ny kalesy entiny ny se-Lava-bitro. [ troka. Miaro tena. [gararana. Manontsam-bava, mifantsana, manao Fanontsanam-bava, gararana. Fantsona. Fikoraraihaqa, koraraika. Mikoraraika. Patrapatraka, fitetevana. Faban-tafondro. [janga. Karin'olona , olon-dratsy, mpijanga-Efa misy, feno , áry fady. Manisy entana , manampy , mameno. Miaramila miaro tanána, tany misy —. Fanisiana, fanisibana. Haingo, fameno. Mamatotra. Fandaniana foana, zavatra lanilany—. Mandany foana, manimba. Mpandany.

\i

• - .g i t i zed by G 0 0 g l e

Page 158: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

154 Gaster, sm. Gastralgie, s f . Gastrique, a. Gastrite , Gastritis , s f . Gastrodynie, s f . Gas!romane , sm. Gastromanie , sm. Gastronome, sm. Gastronomie, s f . Gâté, a. Gâteau , sm. Gâte-bois, sm, Gâte-enfant, sm. Gâte-métier, sm. Gâter , va. se Gâter, vp. Gâte-sauce, sm. Gauche , as. h Gauche, ad. Gauchement, ad. Gaucher, a. Gaucherie , s f . Gauchir, vn. Gauchissement, sm. Gaudriole, sf Gaufrage , sm. Gaufre, sf Gaufrer, va. Gaufrure, s f . Gaule, s f . Gausseur , as. Gaz, sm. Gaze , sf. Gazéiforme , a. Gazer, va. Gazeîier, sm. Gazette , s f . Gazeux , a. Gazomètre , sm* Gazon , s m. Gazonnemcnt, sm. Gazon ne r , va. Gazonncux , a. Gazouillement, sm. Gazouiller, vn. Géant, sm. Geindre, vn. Gélatine, s f . Gélatineux , a. Gelée, s f .

GEL

Kibo , vavony. Aretina am-bavafo. Momba ny tratra , — vaVony Aretina am-bavafo. Aretina an-kibo. Tia hanim-py , faii-hanina. Fitiavan-kanim-py. f natsiro hanina. Mpabalaîa dia-nkanina, mpahay ma-Fahaîzana manatsiro hanina. Efa ratsy , simba , mihanta , masiso. Mofo mamy. Mpandraïitra tsy mahay. Mpampîhanta zazu, mpanarana —. MpandaUa-bidy loatra. Manimba , mampihanta , manarana, Mihiasimba , inihiaiatsy. M pa li andro tsy mahay. Havia , vilana , mikaviavià. An-ka\ia. Manavia, ami-mpitonendrinendrena-Havia , kaua. { na. Diso. Mivilana , mivaona , misoroka. Fivilanana , fitanilana , fisorohana. Hatsikana , teny Valavala. Fandilandilanana, soratsora-flamba. Mofo fisaka loadoaka , toho-tantely. Mandilandilana, man'oratsora-damba. Fandilandilanana , soratsora-damba. Tsora-kazo, firitso-tsoavaly. Mpa'ndainga , fatsora , mpanenitra. Gazy , fofon-java tra. Lamba makarakara. Manahaka ny gazy. Manisy makarakara. Mpanao na mpandefa gazeîy. Gazety. Misy gazy , manao toe—. Fitoeran-gazy. Lafik'ahiîra , volo n' —. Fametahâna lafik'ahitra, — voîon'—. Manisy lâfik'ahitra , — volo n' r—. fie ah i tia. Tsiatsiaka, bitsibitsika, monoinonona. Mitsiatsiaka, mibitaibitsika, mimono-Olona lavabe , rapeto. [monona. Misento, mitarairidraim-poana. Zelatiny, ro-njavatra mandry. Manahaka ny zelatiny. Hatsiaka mampandry rano.

• - .g i t ized by G 0 0 g l e

Page 159: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

GEN 155

Gelée blanche , sf Geler, va. Gélinotte, sf Gémeaux, sm. Gémir, vn. Gémissant, a. Gémissement, sm. Gênant, a. Gencive, sf Gendarme, sm. se Gendarmer, vp. Gendarmerie, s f . Gendre, sm. Géne, sf Généalogie, s f . Généalogique, a. Généalogiste, sm. Gêner, va. se Gêner , vp. Général, a. Général, sm. Généralat, sm. Générale, s f . Généralement, ad. Généralisation, s f . Généraliser, va. Généralissime, sm. Généralité, sf Générateur, a. Génération, sf Généreusement, ad. Généreux , a. Générique, a. Générosité, s f . Genèse, sf Genêt, sm. Genévrier, sm. Génie, sm. Genièvre, sm. Génisse, sf Génitif, sm. Genou, sm. Genouillère, s f . Genre, sm. Gens, sm. droit des Gens , *m. Gentil, sm. Gentil , a. Gentilhomme, sm. Gentilité, sf.

Fanala , — mànidina , hadredro. Mampangatsiaka be , mampandry. Akoho kelymifaliy. Kintana roa mitovy. Mita raina, inisento,mitsetra,mitol<5ko. Mitaraina, midridridridry, initolóko* Fitarainana , fitolóko. Mahatery, misakana, mahasaikatsai-Akanjo-nify , hiliy. [ katra. Miaramila mpisambotra nyolo-melo-Tezitra , misamontitra. [ ka. Trano ny gendarmes. Vinanto lahy. Hasahiranana, fakana am-bava ny. Fitoliizan-drazana, fiiantaran —. Momba ny généalogie. Mpitantara ny razana. Manahirana, misakana , manery. Mihafihafy. Daholo. Mpifehy miaramila , jeneraly , filolia. Fifehezany ny général. Velon-dangorony, vonji-taitra. Lalandava,ny ankabiaza'ny, matetika. Fanitarana amy ny daholo. Manitatra amy ny daholo. Lehibe ny mpitondra tafika. Ankabiazana. Miteruka. Fiterahana, taranaka. An-jotompo. Mazava fo , manome be , mahafoy. Amy ny iray karazana , milaza ny —. Zotompo, fahafoizana. Jenesisy, fahariana. Kofafambohitra. Zeneverie, hazo-manitra. Saina malaza, faliaizana. Voa ny genévrier, taho ny —. Vantotr'omby vavy. Zenetifo. Lohalika , tonona , vany. Saron-dohalika. Karazana , lamody. Glona, iray firenena. Didy ny firenena, fenitra. Jentily. Mahafatifaty, mahafinaritra , ratsy. Andriandahy. IVy jentily.

f ' ig i t izèd by Google

Page 160: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

156

Gentillesse, sf Génuflexion , sf Géographe *sm. Géographie, sf Géographique, a. Géographique ment, ad. Geôle, sf Geôlier, sm. Géologie, sf Géologique, a . Géologue, sm. Géometre, sm. Géométrie, s f . Géométrique, a. Géométriquement, ad. Géorgiques, sf Gérant, un. Gerbe, sf Gerce, sf Gercer, va. se Gercer, vp. Gerçure , sj. Gérer, va. Germain, a. Germe, sm. Germer, vn. Germination , s f . Gésier, sm. Gésir na Gir , vn. Gestation, sf Geste, sm. Gesticula leur, sm. Gesticulation, sf Gesticuler, vn. Gestion, sf Gibbosité, sf Gibecière, s f . Giberne, s f . Gibet, sm. Gibier, sm. Giboulée, sf

.Giboyeux, a. Gifle, s f . Gifler, va. Gigantesque, a. Gigot, sm. Gigatter, vn. Gigue, sf tjilet, sm. Gingembre, sm.

GfiV

Fahatsaram-bika. [ anila. Tonga lit* ila , fanaketrahan-dohalika Mabay jeografy , mpanao sari-ntany. Jeografy, hanarana ny tany.* Momba ny jeografy. Araky ny jeografy. Tranomaizina. Mpiambina tranomaizina. Fahaizana ny fomba ny tany. Momba ny géologie. Mahay ny fomba ny tany. Mabay ny géométrie. Fahaizana ny fandrefesaii-javatra. Momba ny géométrie. Araky ny géométrie. [ lena. Taratasy milaza ny fomba nyfambo-Mpandanatra, mpiantoka, m pi tondra Fehezam-bary, voara-m—. [raharaha. Kalalao. Mamakivaky, mampitriatriaka. Vakivaky ho azy, mitresatresaka, mi* Vakivaky, tsiatsiatra. [ tsiatsiatra. Mitondra, manao. Zanak'olona iraitampó. Maso ny, voa ny , fototra, tslmoka. Mamaky vazana, mitsimoka. Fitsimoky ny voa-njavatra. Haranana. Miampatra , mivalandótra, mandry. Toetry ny bevohoka. Fanetsehan-tanana. Mpanetsi-tanana. Fihetsehan-tanana,fanipian-tsandry. Manetsiketsi-tanana, manipy sandry. Fi tondra n a raharaha. Trafo, vokoka. Kitapo ny mpihaza. Kotra. Hazo fanantonana ny meloka. Vorona tifirina, baza. Rano n'orana tampoka, oram-baratra, Be baza. [ tandrifi-ndrahona. Tehatnaina. Mamely tehamaina , mabavoa —. Makadiry be, goay, Voatavom-pe n ondry , fe —. Mitsipatsipaka, mikofokofoka, mipeli-Ranjo, dihy. [ pelika. Salotra. Sakamalao.

,itiz d by Google

Page 161: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Girafe, s f . Girandole, Girofle, sm. Giroflée, sf Giroflier, sm. Giron, sm. Girouette, sf Gisant, a. Gisement, sm. Gîte, sm. Givre, sm. Glace , sf Glacé, a. Glacer, va. se Glacer , vp. Glacial, a. Glacier, sm. Glacière, s f . Glaçon, sm. Gladiateur, sm. Glaire, sf Glaireux, a. Glaise, sf Glaive, sm. Glanage, sm. Gland, sm. Glande, s f . Glanduleux, a. Glaner, va. Glaneur, sm. Glapir, vn. Glapissant, a. Glapissement, sm. Glèbe, s f . Glène, s f . Glissade, s f . Glissant, a. Glisser i vn. se Glisser, vp. Glisseur, sm. Glissoire, sf Globe, sm. Globule, sm. Globuleux, a. Gloire, s f . Glorieusement, ad. Glorieux , a. Glorification, sf Glorifier, va. se Glorifier, vp.

G L O 157

Zirafy, anaram-biby, Fanaovanjiro maro rantsana, kavi-Karafoa, karafoy. [ na —-. Zirofole, voninkazo. Taho-nkarafoy. Fofoana, otrona. Faman taran-drivotrâ. Mandry, mivalampatra. Fitoerana. Fandriana, fonenafta, — biby. Fanala. Ranomandry, fi tara tra. Mandry, malama, mangatsiaka. Mampandry, mandama. M anara, mangatsiaka, mangorintsina. Mangatsiaka, mandry. Tenarombobitra be ranomandry. Fitoeran-dranomandry. Sombin-dranomandry. Andevo nampiadinr ny Romana fa-Rehoka, tapotsy nratody. [ hiny. Misy rehoka, madity. Tammanga. Sabatra. Fitsimponana ny salohi-mbary tsy voa Voa ny chêne. [ îehy. Gilandy, famatovatoana. Misy gilandy. [ feby. Mitsimpona ny salohi-mbary tsy voa Mpitsimpona ny salohi-mbary tsy voa Mikonainaina, mikiakiaka. [feby. Mikiakiaka, mikonainaina. Fikonainainana, fikiakiahana. Tany. Pepo itohizany ny taolana. Fisolafahana, fikororosiana. Malama, mampikororosy. Misolafaka, mikororosy. Misisika, misosososo. Mpanao an-kororosy. Fanaovana an-kororosy. Boribory, ny tany , gofoby. Boribory madinika , tapoaka, goloby Boriborjr, mitapoaka. [ kely. Voninahitra , laza , dera. Tsara dia tsara. Be voninahitra , malaza. [ tra. Fankalazana, fanomezam-boninahi-Mankalaza, manome voninahitra. Midera tena, mandoka*—.

I T

;,itiz ,j by Google

Page 162: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

158 Gloriole, sf Glose, s f . Gloser, va. Gioseur, sm. Glotte, s f . Glouglou , sm. Glouglou ter , vn. Gloussement, sm. Glousser, vn. Glouton, as. Gloutonnement, ad. Gloutonnerie, s f . Glu, sf Gluant, a. Gluer, va. Glutineux, a. Gnomon, sm. Gnomonique, s f . Gobelet, sm. Gobe-mouches, sm. Gober, va. Godet, sm. Godiche , sm. Goélette, sf à Gogo, ad. Goguenard, as. Goguenarder, vn. Goguenarderie, s f . Goguettes * s f . Goinfre, sm. Goinfrer ,vn. Goinfrerie, sf Goitre na Guêtre , sm. Goitreux , a. Golfe, sm. Gomme, sf Gommer, va. Gommeux f a. Gonalgie, s f . Gond, sm. Gonflement, sm. Gonfler, va. se Gonfler, vp. Gorge, s f . Gorge-chaude, s f . Gorge-de-pigeon, a. Gorgée, s f . Gorger, va. se Gorger, vp. Gosier, sm.

G O S Fireharehana noho ny zavatra kely. Filazana ny hevi-teny, tivoasan-teny. Milaza ny bcvi-teny, mivaofy teny. Mpanaratsy ny zavatra rehetra. Foto-peo an-tenda. Bobohobo, taboiboika. Mikolokolo, mitaboiboika. Kokokoko. Mikokokoko, mikolokolo. Tendaina , homana be loatra. Mambosibosika. Fa h a tendá n a , fihinanana lie loatra. Ditv, —nkazo. Maàity. Manisy dity, manosotra —. Madity. Fanondro-mpamantaranandro aloka. Fahaizana famantaranandro aloka. Bakoly, gobile. Mpisambo-dalitra, mpanekibe. Miteliua , mandreboka. Bakoly kely, zinga. Betsiadala , ondranondranana. SSmbo kely roa salazana. Manam-be , miadana. [ dratsy. Mpandatsa, mpanaraby, mpanaovoso-Mikizaka , mandatsa, manao voso-Vosobosotra, latsa, haraby. [ dratsy. Resaka mahafaly. Be kibo, mamosibosika. Misesika hanina, mamosibosika. Fisesehan-kanina. Hanatra, bibaka an-tenda. Mararv ny hanatra , mibibaka. Helo-arano, vinany. Diti-nkazo. Manisy dity , manosotra —. Mitera-dity, madity. Rohana, fangotsokotsohany ny lohali-Lalii-ntsavily. [ ka. Vonto, bontsina, fivontosana. Mampivonto, mampibontsina. Mibontsina , mivonto , mivozihitra. Tenda , vozon'akanjo, dilana. Eso, voso-dratsy , vazivazy. Miovaova volo. Indrai-migorodana, — mitelina. Manesi-kanina, mameno. Misesi-kanina. Tenda, — be, — kely, feo.

f ' ig i t izèd by Google

Page 163: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Gothique, a. Gouailler, m. Gouaillerie , s f . Gouailleur, sm. Goudron, sm. Goudronnage, sm. Goudronner, va. Gouffre, sm. Gouge, sf. Goujat, sm. Goujon, sm. Goulot, sm. Goulu, as. Goulument, ad. Goupille, s f . Goupillon, sm. Gourd, a. Gourde, s f . Gourdin, sm. Gourer, va. Goormade, s f . Gourmand, as. Gourmander, va. Gourmandise, s f . Gourme, sf Gourmer, va. se Gourmer, vp. Gourmet, sm. Gourmette, s f . Gousse, s f . Gousset, sm. Goût, sm. Goûter, va. vn. Goûter, sm. Goutte, s f . Goutte à goutte, ad. Gouttelette, sf Goutteux, as. Gouttière, s f . Gouvernail, sm. Gouvernante, s f . Gouvernants, sm. Gouvernement, sm. Gouvernemental, a. Gouverner, va. Gouverneur, sm. Goyave, s f . Goyavier, sm. Grabat, sm. être sur le Grabat, a.

GRA 159

Gotika. Maneso, mamosobosolra. Fanesoana.

, Mpaneso. Rano-nditi-nkazo, tara. Fanosorana tara. Manosotra tara. Tevana lalina, hantsana. Famohalaka, lagozy, fandraka. Amboalatnbo. Toho fotsy, hombo vy. Vozon-tavohangy, — tavoara. Miosanosana, mamosibosika. Mamosibosika. Hombo vy. Famafazana rano masina. Ngoly, vahotra. Voatavo fisotroana , —menaka. Tehina, langilangy. Mamitaka , mametsy, manangoly. Totohondry. Be kibo, tsy mahalala voky. Mananatra mafy, mitezitra. Fitiavan-kanina , fahalianan —. Hodipotsy, atodintsindrahaka. Manisy lagoromety, mamely totohon-Mifamely totohondry. [ dry. Tia hanim-py, mpahala tsiron-kanina Fihazonan-tsoavaly , lagoromety. Akofa, hoditry ny voa-njavatra. Paosy kely, helika, vodihelik*akanjo. Fanandramana, tsiro, fitiavana. Manandrana, misakafo. Sakafo kely folak'andro. Te te, godro. Mitaitaika, mitete. Tete madinidinika. Marary ny godro. Tatatra , fa nt son a. Fanitsian-dalan-tsambo, hamory. Vady ny goverinora, vehivavy mpitan-Lehibe, mpifehy. [ drina, mpitatza. Fanjakana, fitondrana —. Momba ny fanjakana. Manapaka, mifehy, mi tondra. Mpanapaka, goverinora. Goavy. Taho-ngoavy. Fandriana ratsy. Marary ambany tsihy.

• - .g i t ized by G 0 0 g l e

Page 164: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

1G0 Grâce, s f . de bonne Grâce , ad. de Grâce, ad. Graciable, a. Gracier, va. Gracieusement, ad. Gracieuseté, sf. Gracieux, a. Gradation, sf Grade, sm. Gradé, a. Grader y va. Gradin , sm. Graduation, s f . Gradué, a. Gradue], a. Graduellement, ad. Graduer, va. Grain, sm. Graine, sf Grainier, sm. Graissage, sm. Graisse, s f . Graisser, va. Graisset, sm. Graisseux, a. Grammaire, s f . Grammairien , sm. Grammatical, a. Grammaticalement, ad. Gramme, sm. Grand, a. Grandelet, a. Grandement, ad. Grandeur, s f . Grandiose, a. Grandir, vn. Grandissime, a. Grand-maître, sm. Grand'maman, s f . Grand'mère, s f . Grand'messe, s f . Grand-oncle, sm. Grand-père, sm. Grand'tante, s f . Grange, sf Granit, sm. Granitique, a. Granivore, a. Granulation , sf

GRA

Fahasoavana, famela-mivalo, fano-An-jotompo. [ mezam-pifonana. Masina hianao. Azo alan-keloka, —omem-pifonana. Mamela heloka, manome fifonana. Amy ny fanaiana , fakira. Fanajana , fanazinana. Falifaly, mendrika , mamy hoditra. Filaharana, fiandalandalanana. Voninahitra, fiamboniana. Manana voninahitra. Manome voninahitra. Ambaratonga. Fizarana, fanisiana marika. Voa zarazara, omem-boninahitra. Miandalandalana. Miandalandalana. Mizara, maman ta-pahaizana. Voa-njavatra, ranonorana tandrifi-Voa-njavatra. [ndrahona. Mpaninjara voa-niavatra. Fanosorana menaka. Menaka, tavy. Manoso-menaka, mandoto. Sahombora. Be menaka. Gramera, fianaran-teny. Mpanao gramera. Manaraka ny gramera. Araky ny gramera. { ahotry 4. Giram a, lanja-mboamena mihodivitra Lehibe , avo, makadiry. Lehibebe, maroroka. Be, indrindra. Halehibiazana, fiamboniana. Lehibe indrindra, mahatalanjona. Mitombo, mihialehibe. Lehibe indrindra. Loba, mpifeby. Neny be. Reny be. Lamesa hiraina. Rahalabi-ndray ny rahalahi^ndray. Ray be. f ny. Rahavavi-ndreny ny rahavavi-ndre-Trano fitahirizana ny fehezam-bary. Vato mafy , —mainty. Momba ny granit. Mp i hi n a m-boa-nj a va tra. Famorifotana , fanaovana fatsaka.

3itizfedby Google

Page 165: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

GRE 161 Granuler, va. Granuleux, a. Graphique, a. Graphiquement, ad. Graphoîitre, s f . Graphomètre, sm. Grappe, s f . Grappillage, sm. Grappiller, vn. va. Grappilleur, sm. Grapplllon, sm. Grappin, sm. Gras, a. Gras-doublé, sm. Grassement, ad. Grasseyement, sm. Grasseyer, vn. Grasseyeur, sm. Grat, sm. Gratification, s f . Gratifier, va. Gratin, sm. Gratis , as. Gratitude, sfi Gratelle, s f . Gratter, va. Grattoir, sm. Gratuit, a. Gratuité , sf. Gratuitement, ad. Grave, a. Gravé, a. Graveleux, a. Gravelle, s f . Gravement, ad. Graver, va. Graveur, sm. Gravier, s ni. Gravir, va.. Gravitation, s f . Gravité, s f . Graviter, vn. Gravure, s f . Gré, sm. bon Gré mal gré , ad. au Gré de, ad. Grec, sm. Gredin , sm. Gréement, Grément, sm. Gréer , va.

Mampamorifotra, manao fatsaka. Mamorifotra. Amy ny soratra. An-tsoratra. Solaitra. Fanoharan-joro, grafometatra. Sampaho , salohy, emboka. Fitsimponana. Mitsimpona, manombika. Mpitsimpona. Sainpaho kely. Fisamborana, faraingo, tongopapan-M a tavy , saingona , marihitra, [ go. Masotan telinkena. Be, miadana.~ Firaiketan-dela. Miraiki-dela. Baikidela. Heby n'akoho. Valy soa , fankasitrahana. Manomè, mamaly soa. Ampango, vary raikitr'am-bilany. Maimaim-poana, azo maina. [ rana. Fankasitranana, famalian-tsoa, fisao-Hatim-pisaka, mandrotsirotsy. Mihaotra, mikiky, mihehy. Fandrangotana, fikikisana. Omena maimaim-poana, tsysarána. Fanomezana fo tsiny. Omem-potsiny. Maotona, mavesatra , lehibe. Sokitra, sokinendra. Be karaobato , vetaveta, jejo. Fiafia, angatra. Miadana. Misokitra, mangirigirika. Mpisokitra, mpangirigirika. Fasika vaventy. Mananika, miakatra. Fitohizany izao tontolo izao. Fahaizanamitondra tena, havesa rana. Mank'amy ny afovoany. Fisokirana, sari-njavatra. Zoto, sitrapo. Na tiana na tsy tiana, an-terisetra. Araky ny sitrapo. Teny greka. Kafiry,kary n'olona, tsy vanona. Fana-tsambo, fomba n —. Mamonona ny fomba ny sambo.

[,itizÊdby Google

Page 166: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

162 Greffe, sf. Greffer, va Greffeur, sm. Greffier, sm. Grêle, a. Grêle, sf Grêlé, a. Grêler, vL Grêlon, s m. Grelot, sm. Grelotter, vn. Grenade, sf. Grenadier, s/n. Grenadlère, sf Grenade, sm. Grenaille, sf GrenaiUer, va. Grenat, sm. Gréneler, va. Grener, vn. Grènetier, s m. Grenier, sm. Grenouille, sf. Grenouillère, sf. Grenu, a. Grès, sm. Grésil, sm. Grève, sf. Grever, va. Gribouillage, sm. Grief, sm. Grièvement, ad. Grièveté, sf Griffade, sf Griffé, sf Griffer, va. Griffonnage, sm. Griffonner, va, Griffonneur, sm. Grignoter, vn. va. Gril, sm. Grillade, sf Grillage, sm. Grille, sf Griller, va. vn. Grillon, sm. Grilloter, vn. Grimaçant, a. Grimace, sf. Grimacer, vn.

GRI Grefy, sampan-kazo atsofoka. Manatsofuka, manohy. Mpana grefy. Mpanoratra ny fitsarana. Mitezotezo, midilana, rangobe, mife-Havandra. takodimena. (zaka. Simba ny havandra, sokinendra. Manavandra. Havandra vaventy. Korintsana, lakolosy kely n'amboa. Mangovitra, mipararetra. Ampongabeandanitra, bala poakaty. Miaramila mahery, tano n'amponga-Kitapofitondranagrenadé. . (be—. Fanamontsanam-banja. Fatsaka. Manao fatsaka. Grena, vato mena sarobidy. Mampirokoroko. . Mamoa. Mpivaro-boa-nja vatra. Lavabary, sompitra, trano ambo. Sabona. Fitoeran-tsabona, petsapetsa. Be voa. Vato be fasika. Fanala , sarisari-nkavandra. Moron-drano be fasika. Manindry, manery. Soratsoratra tsy misy antony. Heloka, fati-antoka. Lehibe indrindra , bevava, mafy. Halehibiazana. Rango-biby. Hoho ny biby. Mandrangotra. Soratra ratsy tarehy. Manao soratra ratsy tarehy. Mpanoratra tsy manay. Mitsamontsamona, mitsakotsako. Salazam-by, laginly. Fitonoana, fanendazana, fanatsatsi-Harato taroby. (hana. Harato vy , toko —, makarakara. Mitono, manendy, maniry mafy. Anjely. Mikiririoka, mivolana. Manao girimaso, manova tarehy. Fanaovana tarehy ratsy , hatsikana. Miketronketrona , manova tarehy.

;,itiz ,j by Google

Page 167: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Grimacier, as. Grimaud -, a. Grimpant , a. Grimper, vn. Grimpertsau, sm. Grimpeurs, sm. Grincement, sm. Grincer des dents > va. Griots, sm. Grippe, s f . Gripper, va. se Gripper, vp. Gris, a. Grisâtre, a. Griser, va. se Griser, vn. Grist t te , s f . Grison , as. Grisonner, vn. Grive, s f . Grivois, as. Grognard, sm. Grognement, sm. Grogner, vn. Grogneur, as. Grognon, as. Groin ( sm. Grommeler 9 vn* Gronder, va. vn. Gronderie, sf Grondeur, as. Gros, a. Groseille, s f . Groseiller, sm. Grosse, s f . Grossesse, s f . Grosseur, s f . Grossier, a. Grossièrement, ad. Grossièreté, s f . Grossir, va. vn. Grossissant, a. Grossissement, sm. Grosso modo, ad. Grotesque, a. Grotesquememt, ad.

• Grotte, sj. Grouillement, sm. Grouiller, vn. Groupe , sm.

G R O 163

Mpanova tareby, mpanao liatsikana. Manjonitra , manioretra , sorisorena. Mianika , mandaaina, misavika. Mananika. Voron-kely. Vorona mpianika. KJtroka, dilotra, fikotrohany ny nify. Mikotro-nify. Rolokolo-mbary. Kohaka, fiangesongesoana. Misambotra, maminina. Mikainkona, mivonkona. Grio, sada fotsy , — mainty , mavo , Mavomavo. ( varivary ntoaka. Mahamamo, manao varivary ntoaka. Mimamo. Zaza va v y jejo. Efa fotsy sasaka. Mibiafotsy volo, mipibolo. Anaram-borona. Matanjaka, mavitrika. Mpimonjomonjo, mpimonomonona. Trôna, eronerona. Mi trôna, mikoinkoina, mimoimoy. Mpieronerona, mimoimoy. Mpitrontrooa, mimonomonona. Oron-kisoa. Mimonomonona. ( troka. Mananatra mafy, mandevilevy,miko-Anatra mafy, levilevy. Mpandevilevy, tezi-dava. Vaventy, makadiry. Gorozely, anaram-baanhazo. Taho-ngorozely. Roambinifolo dozenina. Bevohoka, fananana anaka. Havaventesana, halehibe. Maraorao , tsy manaja , ratsy. Mosalahy. Tsi-fanajana, fabadaladalana. Mabavaventy, mampitombo, mihiale-Mampitombo, mampabalehibe. (bibe. Fitomboana, fihialehibiazana. Somary, mosalahy. Ihomenezana, akisakisa be. Ratsi ratsy. Lava-îany, —bato. Fihetsiketsehana, fihahohahoana. Mihetsiketsika , mihahohaho. Toko, fivorian'olona, iivangongoana.

.qitizc-dby Google

Page 168: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

1G4 Grouper , va. se Grouper, vp. Gruau, sm. Grue, s f . Gruger, va. Grugeur, sm. Guano, sm. Gué, sm. Guéablc, a. Guéer, va. Guenille , s f . Guenilleux , a. Guenon , s f . Guêpe, s f . Guêpier, sm. Guère, ad. Guéret, sm. Guéri, a. Guéridon, sm. Guérir, va. Guérisou , sf Guérissable, a. Guérisseur, sm. Guérite, s f . Guerre, sf Guerrier, as, Guerroyant, a. Guerroyer, vn. Guerroyeur, sm. Guet , sm. Guet-à-pens, sm. Guêtre, s f . Guêtrer, va. Guetter, va. Guetteur, snn Gueulard, sm. Gueule, s f . Gueuler, vn. Gueux, as. Guichet, sm. Guichetier, sm. Guide, sm. Guide-âne, sm. Guider, va. Guidon, sm. Guigner, va. Guignon , sm. Guillemet, sm. Guillemeter, va. Guillotine, s f .

GUI Manangonâ, màmory, mampivangon-Miangona , mivory, mivangongo. (go. Voa-njavatra voa toto, — vaoîy. Yano, fampakaran'entana,—javatra. Homana haren'olona, manakarepoka, Mpihinana haren'olona, mpiankina. Zezika, tai-mborona. Fitána. Azo itána. Mita , mampandro. Voro-kitsay, — damba. Mitafy voro-damba, raisamboritrâ. Raja ko vavy , vebivavy ratsy tareby. Fanenitra. Trano-mpanenitra. Tsy b e , kely, kasa tsy misy. Tany voa asa, — hevo. Sitrana, manaritra. Latabatra boribory tokan-tongotra. Mahasitrana, mampanaritra. Hasitranana, fanaretana. Azo sitranina. Mpanasitrana , mpampanaritra. Trano ny mpiambina. Ady , tafika. Mpiady mahery. Miady. Miady , miantafika, mifanjihitra. Mpitady ady, mpila —. Fitsikiloana, fitiliana. Fanotrehana , fandrika, fifofoana. Saron-dranjo, gety. Manisy saron-ilranjo , — gety, Mitsikilo, miandry. Mpitsikilo. Mpipentsompentsom-bava, vavana. Vava ny biby. Mipentsompentsona, mivovó foana. Kafiry, karilahy , mpangataka. (be. Varavarankely anaty ny varavaram-Mpamoha sy mpanidy tranomaizina. Mpitari-dalana, mpanoro. Fanaovana , taratasy misy ny fomba Mitari-daiana. ( amy ny fety. Marika, saina, fikendrena,famolaina, Mangarika, maniola, mangala-pijery. Vintan-dratsy, faty loka. Gilime , fanokanan-teny n9olona. Manisy gilime. Fanapahan-doha.

f ' ig i t izèd by Google

Page 169: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

HÀB 1G5 Guillotiner, va. Guimauve, s f . Guimbarde, s f . Guimpe, s f . Guindage, sm. Guindé, a. Guinder, va. Guinguette, s f . Guirlande, s f . Guise, sf à sa Guise, ad. en Guise de , pr. Guitare, s f . Guitariste, sm. Guitran , sm. Gustation , s f . Guttural , a. Gymnase, sm. Gymnastique , s f . Gypse, sm. Gypseux, a.

Manapa-doba. Fi a n d rll a v enom-bazaha. Lokangavava. Sarom-bozony ny Masera. Fanandratana entana. Milienjanenjana, mihambo toetra. Mambata entana. Trano fivarotan-toaka. Rari-mboninkazo atao fehiloha. Sitrapo , fomba , haitraitra. A raky ny sltraky ny fo ny. Solo. Jeji-mbazaba , lagitara. Mpitendry lagitara. Tara fanosotra ny sambo. [ ro. Fanandramana, fandrenesana ny tsi-Mon ba ny tenda, teny tononina an—. A sa- tena mampahatanjaka, ziminazy. Fianarana ny ziminazy. Sokay fotsy, vatodidy. Misy sokay fotsy.

H Ny H misy kintana * tononina mafy.

Habile , a. Habilement, ad. Habileté, sf ; Habillement, sm. Habiller, va. s'Habiller, vp. Habit, sm. Habitable, a. Habitant , as. Habitation , s f . Habité , a. Habiter, va. Habitude, sf Habitué, as. Habituel, a. Habituellement, ad. Habituer, va. s'Habituer, vp. * Hâbler, vn. * Hâblerie, s f . * Hâbleur, as.

Mahay , bendry , kinga. Faingana, amy ny fahaizana. Fahaizana , fahalcingana, Fitafiana, akanjo. Manafy, mampiakanjo. Milafy, iniakanjo. Fitafiana, akanjo. Azo onenana. Mponina. Fonenana. One n an1 olona. Monina , mitomoetra. Fahazarana , fanao , fomba. Tamana, zatra. Fanao. Lalandava, mandrakariva. Manatamana, manazatra. Mihiatamana, mibiazatra. Mibambohambo toetra , roiebo. Fihambobamboan-toetra , fie boa na. Mpibambobambo toetra, mpirehaka.

3itizfedby Google

Page 170: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

166 * Hache, s f . * Hacher, va. * Hachette, sf * Hachis, sm. * Hachoir, sm. * Hachure, sf * Hagard , a. * Haie, sf * Haillon, sm. * Haine , s f . * Haineux , a. * Haïr, va. * Ha ire , s f . * Haïssable, a. * Hala-e, sm. * Hâle, sm. Haleine , s f . * Halenée, sf * Halener, va. * Haler, va. * Hâler, va. * Haletant, a. * Haleter, vn. * Halle, sf * Hallebarde, s f . Hallucination, s f . Halluciné , a. * Halo, sm. * Halte, s f . * Halte! *. * Hamac, sm. * Hameau, sm. Hameçon, sm. * Hampe, sf * Hanche, s f . * Han_ar, sm. * Hanneton , sm. * Hanter, va. * Happechair, sm. * Happement, sm. * Happer, va. * Harangue, sf * Haranguer, va. * Harangueur, sm. * Haras, sm. * Harassé, a. * Harassement, sm. * Harasser, va. * Harceler, va. * lia réellement, sm.

HAR

Famaky, antsibe. Manetitetika , mitetitetika. Fa mu ky kely. Tetiteti-kena , potipoti —. Fanetitetehana t fitetitetehana, akala-Riandriana , tetika. [na. Haolo, dia , vandra-maso. Vala , fefy , laharana roa. Voro-damba rovitra , — kitsay. Lolompo, fankahalana , tsi-fitiavana. Manao an-dolompo, mankahala. Mankahala. Akanjo voloina , — malailay. Tokony ho hala. Fisfu ihana , fitarihana , fanintonanâ. Hajn'andio. Fiainana , fofon'aina. Fnfon'aina miharo fofon-draîsy. Manambolo ( alika mpihaza ). Mitarika, misarika , maninlonà. Mahamaina,mahamay, mahamainty. Sempotra. Sempotra. Tsena. Lefona. HevUdravina, — ambony. Manao hevi-dravina. [ tra azy. Aretim-bolana na masoandro mamari Fijanonan-dia, ma&itremo. Mijanona! halotra ! inasitremol Fandriana mihantona. Zana-bohitra. Finrana. Zarana , taho. Moja. Trano heva. Yoangory. Manakaiza , mank'amy ny. Mpanao hata-piso , — laimozy. fisamborana , fanairigohana. Misambotra , manaingoka. [ky. Kabary famporisihana, fanomezan-to-Mikabary, manome toky. Mpandaha-teny, mpikabary. Trano-ntsoavaly lahy. Trotraka. Fahatrotrahana. [ ka. Manasatra, mahasasatra, mahatrotra-Tsy mampandry, mamporisika. Famporisihana , fanenjehana.

:,itiz dby Google

Page 171: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

H A L 107 * Hardes, sf * Hardi, a. * Hardiesse, sf * Hardiment , ad. * H a r e n g , sm. * Hargneux , a. * Haricot, sm. * Haridelle, s f Harmonica , sm. Harmonie , sf Harmnnicr, va. s 'Harmonier, vp. Harmonieusement , ad. Harmonieux, a. Harmonique, a. Harmonium , s f . Harmoniser, va. s'Harmoniser , vp. Harmoniste, sm. * Harnachement, sm. * Harnacher, va. * Harnacheur, sm. * Harnais, sm, * H a r o , i . * Harpagon , sm. * H. irpr , , / . * Haï pi.Nie , sm. * Harpon , s m. * Harponner , va. * Ha i ponneur , sm. * Hasard , s m au Hasard, ad. par Hasard , ad. * Hasarder, va. se Hasarder , vp. * Hasardeux , a. * Hâte , s f . * Hâter , va. se Hâter, vp. * Hâiif, a. * Hâtivement, ad. * Haubans, sm. * Hausse , sf * Hausser, va. vn. * Haut, a. * Hautain, a. * Hantainement, ad. * Hautbo i s , sm. * Haute-cour, sf * Hautement, ad,

Fitafiana , lamba. ( hara. Sahîsahy, litiditika , lihitra, tsy vala-Fahasahiana , tsi-fananau-kenatra. An-kerimpo, tsy an-kenatra. H joindra no. Mora sosotra , lozabe, malonilony. Tsara maso. Soavaly mahia. Arimonika t mozika. Fifanaraham-peo mahafinaritra , tsi-Mampif..naïa-peo. (ro-nkira. Mifanaraka. Mifanaraka. Mifanara-peo, Mifanaraka. Arimonia. Mampifanaraka. Mifanaraka. Olona mahay mampifanara-peo. Fana-t*oavaly. Manisy harnais. Mpivaiotra na mpanao ht»mais. Nf fou ba hitaiugenan-tsoavaly. R a v a o , simbao. samboiy. M;ihidy dia inahidy, mahihitra. Vahha-mbazaha , haiipa. Mpitendry v;diha-uiba/.alia. Firombnka , fintaria , fiKtndrona. Mitomboka , mandrombaka. Mpitomboka, mpandrombaka. Vintana , kinanga , sendrasendra. Mosalahy, kitoatoa , vi-very. Sendrasendra. ( nanga. Manao mosalahy, — vi-very , — ki-Manan kitoatoa , sahy mi'ono tena. Tsy mahaloky , anoano , sahi.sahy„ Hati.ehana. Mandodona, manafaingana. Manao fajngana, midodododo, miolo-Voa mialin-taona. ( may. Alohalnha, mialin-taona. Tady fanampi-ntsalazana. Fiscndrotana. Manainga, mampisondrotra, — bidy, Avo , tampon a. ( misondrotra. Miavona , ms>lantsolana. Amy ny fiavonana. Aoboa , mozika. Fitsarana ambony indrindra, fanapa-An-knrihary. * (hana.

ig i t ized by G 0 0 g l e

Page 172: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

168 * Hauteur, sf * Haut-fourneau, sm. * Haut-le-corps, sm. * Haut-mal, sm. * Haye, a. * Havre, sm. *Jlavre-sac, sm. * Hebdomadaire t a. Héber^r, va. Hébété, a. Hébéter, va. Hébraïque, a. Hébreu, sm. Hécatombe, s f . Hectare , sm. Hectogramme, sm. Hectolitre, sm. Hectomètre, sm. Hégire , sf Hélas ! i. Hélice, s f . Héinatémèse , s f . Hématurie, sf Hémicycle, sm. Hémisphère, sm. Hémisphérique, a. Hémoptyque, a. Hémoptysie, s f . Hémorrhagle, s f . Héniorrhoïdes, s f . Hémostasie, sf * Hennir, vn. * Hennissement, sm. Hépatalgie, s f . Hépatite, sf Heptagone, as. * Héraut, sm. Herbacé, a. Herbage, sm. Herbe, s f . Herbette, sf Herbeux, a. Herbier, sm. Herbivore, a. Herborisation, s f . Herboriser, vn. Herboriseur, sm. Hercule, sm. Herculéen, a. Héréditaire, a.

H EH Hahavo, rehareba. Fandrendrehana. Fibitabana, bitaka. And robe. Hatsatra, mazaotra. Fitodian-tsambo , seranana. Kitapo hoditra , ko tra. Isan-kerin'andro. Mamahaua , mampiandrano. Very saina, drabodraho. Ma h adala , manadala. Amy ny Heblrio. Hebirio , teny —. Soron'omby zato. Ekitara ,fandrefesan-tany. Ekitograma , zato grama. Ekitolitra, zato litatra. Ekitometra, zato metatra. [ mo. Ezira, f i an tombohan - taona ny Si la-Indrisy : Elisy, kodiaran-tsambo. Fandoavan-dra. Famanian-dia. Volari-tsinaua. Antsasaky ny tany. Manahaka ny hémisphère. Mandrehoka ra. Fandrehofana ra. Fitsihan-dra. Kitso ( aretina ). Fihandronan-dra. Maneno (soavaly ). Fa neno-ntsoav aly. Faharaiiany ny aîy. Fivontosany ny aty. Fito rirana , — zoro. Mpiantso kabary. Fomba ny ahitra. Ahitra, vilona. Ahitra ( bozaka , vilona , anana. Ahitra madinika. Be ahitra [ raza'ny. La ha tr*ahitra hianarana ny isa-nka-Homam-bilona. Fanangonana ahitra hianarana. Manao herbier. Mpanao herbier. Olo-matanjaka, vorenana, fonetana. Fomba ny hercule. Lovana.

nitizfcd by Google

Page 173: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

HIE <J9l Héréditairement, ad. Hérédité, sf Hérésiarque, sm. Hérésie, s f . Hérétique, as. * Hérissé, a. * Hérisser, va. se Hérisser, vp. * Hérisson , sm. Héritage, sm. Hériter, va. vn. Héritier, sm. ar t Herméneutique, sm. Herméfiquemeut, ad. Hérmine, s f . * Herniaire, a. * Hernie, s f . Hernieux, a. Héroïne, s f . Héroïque, a. Héroïquement v ad. Héroïsme, sm. * Héron, sm. * Héros, sm. * Hersage, sm. * Herse, s f . * Herser, va. Hésitation, s f . Hésiter, vn. Hétérodoxe, a. Hétérodoxie, s f . Hétérogène, a. * Hét ie , sm. Heure, sf à la bonne Heure , ad. tout à l'Heure , ad. Heureusement, ad. Heureux, a. * Heurt , sm. * Heurter, va. se Heurter, vp. Hexagone, a. Hexandrie, s f . Hiatus, sm. * Hibou , sm. * Hideusement, ad. * Hideux, a * Hier , ad. avant-Hier, ad. * Hiérarchie, sf

Amy ny fandovana. Fandovana. Mpamorona herezia, noana. Hvrezw, fampianarana manohitra ny Heretika , moinba ny herezia. Marokoroko, mitsangam-bolo. Mampibangam-boio, manangam-bo-Mihenjana, mitsangam-bolo. [ vona. Sokina. Lova. Mandova. Mpandova. Fahaizana mivaofyny Soratra Masina. Tsy idirany ny rivotra. Eriinina , anaram-biby. Momba ny vorotina. Vorotina. Olona vorotina. Vehivavy mahery fo. Mahery fo. An-kerimpo. Herimpo. Vano. Lehilahy mahery fo. Fanogoan-tany. Fihogo-ntany. Manogo-tany. Fiahanahanana , ftsalasalana. Miahanahana,misalasala, miroahana. Manohitra ny finoana. Fanoherana ny finoana. Samihafa fomba , — karazana. Hetatra, anaran-kazo. Ora, adi-mpamantaranandro. Tsara izany, izao , izany tokoa. Vetivety foana, aok'aloha. Zara, soa biany, saikinany. Finaritra, samba tra , tsara vintana. Dona, poka. Manapóka, mandóna, manohitra. Mifandóna, mifampipóka, migóna. Enin-drirana, — joro, — dafy. Vonenina , voninkazo. Loa-bava, famavana. Vorondolo. Maharikoriko. Hala ny maso, mahatsiravina. Omaly. Afak'omaly. [ tonga. Filaharana , tombotsodina , ambara-

13

i ] i t i z td by Google

Page 174: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

170 HON

* Hiérarchique, a. * Hiérarchiquement, ad. Hiéroglyphe, sm. Hiéroglyphique, a. Hilarité, s f . Hippiatrique, s f . Hippodrome , sm. Hippopotame , sm. Hirondelle , s f . * Hisser, va. se Hisser , vp. Histoire, s f . Historié, a. Historien, sm. Historier , va. Historiette, s f . Historiographe, sm. Historique, as. Historiquement, ad. Histrion, sm. Hiver, sm. Hivernage, sm. Hivernal , a. Hiverner , vn. * H o ! i. * H o c l e m e n t , sm. * Hocher , va. * Hochet , sm. H o i r , sm. Hoirie, s f . *Hol landcr, va. * Holà 1 / . Holocauste, sm. * Homard, sm. Homélie , s f . Homicide , sm. Hommage , sm. Homme , sm. Hommée , s f . Homogène , a. Homogénéité , s f . Homologation , s f . Homologuer, va. H o m o n y m e , a. Homonymie , s f . Honnête , a. Honnêtement, ad. Honnêteté, s f . Honneur , sm. * Honnir, va.

Manaraka ny filaliarana. Am-pilaharana. Famantarana, soratra an-keri 'ny. Amy ny hiéroglyphe.. Fifalifaliana, roborobo. Fahalaiana aretim-biby. Tany malalaka filokana amy ny soa-Ipopotama , soavali-rano. [valy. Sidinlsidina. Mampakatra, mitarika hiakatra. Mananika. Tantara, tetiarana. B e h a i n g o , — ravaka. Mpitantara, mpanao tetiarana. Mampihaingo, mampiravaka. Tantara kely. Mffanoratra ny tantara-mpanjakana. Momba ny tantara. Araky ny tantara. Mpilaolao mampihomchy, akisakisa. Birinina. Fahavaratra. A m y ny ririnina. f vernage. Mipetrâka raha amy ny hiver na hi-O ! dray. Kifikiiika , atokatoka , hozongozona. Wanifikifika, miatokatoka. Kilalao-njaza , kindriandriana. M pandova. Lova , fandovana. [ mafana. Mandroboka volomborona anaty rano E ! metia ! Fanalamboady, tcna-sorona do rana. Or a n - d ra noma si n a. Tori-teny amy ny Evanjely. Vonoan'olona , mpamono —. Haja , hasina. Olona, lehilahy. Asa n'olona indrai-andro. Mitovy fomba , — karazana. Fitoviam-pomba, — karazana. Fankatoavana, fanekena. Mankató, maneky. Mitovy anarana. Fitovian'anarana. Meiy , marina, hendry, vanona. An-drariny , araky ny mety. Hamarinana, fahitsiana. Voninahitra, haja. Manala-baraka.

i g i t i z c d b y G 0 0 g l e

Page 175: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Honorable, a. Honorablement, ad. Honoraire, a. Honoraires, sm. Honorer, va. s'Honorer, vp. Honorifique, a. * Honle , s f . * Honteusement, ad. * Honteux, a. Hôpital, sm. * Hoquet, sm. Horaire , a. * Horde, s f . Hoi izon , sm. Horizontal, a. Horizontalement, ad. Horloge , s f . Horloger , sm. Horlogerie , sf Hormis , pr. Horoscope , sm. Horreur, s f . Horrible, a. Horriblement, ad. Horripilation , s f . * Hors, pr. * Hors-d'œuvre, sm. Horticulteur, sm. Horticulture , sf Hortolage , sm. Hosanna, sm. Hospice , s m. Hospitalier, a. Hospitalité, s f . Hostie, s f . Hostile , a. Hostilement, ad. Hostilité, s f . Hôte , s m. Hôtel, sm. Hôtel-Dieu, sm. Hôtelier, sm. Hôtellerie, .sf * Hotte, sf * Hottée, s f . * Houblon , sm. * Houe, sf Houer , va. * Houille, sf

HOU 171 Mababe voninahitra, mendrika ho Tsara, tsy misy tsiny. [ hajaina. Voninahitra fotsiny. Karama , fitia , sara. Manome voninahitra , manaja. Midera tena, mandoka—. Mampahazo vouinahitra, fanajana. Henatra. An-kenatra. Menatra, mahamenatra. Trano fitsaboana ny marary. Tsakoahina. Amy ny ora. [ vo. Vahoaka mirenireny, andian'andro-Vodilanitra , ny tahàtry ny maso, Mitsivalana , fandri-ndrano. Araky ny horizon, fandri-ndrano. Famantaranandro lehibe. Mpanao famantaranandro. Fahaizam-pamantaranandro. Afa tsy *... Fanandroana , hitsak'andro. Faharikorikoana , fankahalana. Maharikoriko , mahatsiravina. Ratsy dia ratsy, izaitsizy , fatratra. Marikoditra , fangovitana raha hana-Ivelany, afatsy. [ vy. Tsy amy ny antony. Mpamboly saha. Fambolen-tsaha. Anana , tany n' —. Hoby, fihobiana. Trano fitsaboana ny marary. Mampiandrano vahiny. Fampiandranoam-bahiny. Hostia , tena-sorona. Mankahala, misakana, manohitra. Ami-mpankahalana. Fanao ny fahavalo, ady. Mpamaham-bahiny, vahiny fahanana. Trano lehibe , — mbahiny. Trano fitsaboana ny marary. Tompo ny trano-mbahiny. Trano-mlbahiny. Lasaka babena. Erany ny lasaka. Obilao, fanaovan-dabiera. Angady. Miasa, mitam-pangady. Arintany.

1 i g i t i z td by G 0 0 g l e

Page 176: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

172

* Houiller , a. * Houillère , sf * Houle , s f . * Houlette, s f . * Houleux, a. * Houppe, sf * Hourra , sm. * Houspiller, va. * Housse, sf * Houssine, sf * Houssincr , va. * Houssoir, sm. * Houx, sm. * Hoyau , sm. * Huée , s f . * Huer , va. Huile , s f . Huiler, va. Huilerie, s f . Huileux , a. Huilier, sm. Huissier, sm. * Huit, a. * Huitaine, sf * Huitième, a. * Huitièmement, ad. Huître, s f . Humain, a. Humains, sm. Humainement, ad. Humaniser, va. s'Humaniser, vp. Humaniste, sm. Humanité, s f . Humble, a. Humblement, ad. Humectant, a. Humectation , sf Humecter, va. * Humer, va. Huméral , a. Humérus, sm. Humeur, s f . Humeurs froides . sf Humide , a. Humidité, sf Humiliant, a. Humiliation, sf Humilier, va. Humilité, s f .

HUAI

Misy arintany. Tany fihadiana arintany. Onja-ndrano , alo —. Tehiny ny mpiandry ondry. Manonja. Vorenam-bolo , vora—. Horakoraka. Mamiravira, manala-baraka. Lamba-ntsoavaly. Rotsakazo, firitsoka. Mamitsoka , mikapoka. Kifafa. Ho , anaran-kazo. Angady baka roa. Akora. Manakora. Diloilo, solika , tseroka. Manoso-tsolika , mampinendonendo. Fanaovana diloilo,—tseroka, —solika. Minendonendo. Fitoeran-diloilo , mpanao tseroka Vadintany, mpitondra tsitialainga. Valo. Havaloan'andro, fabavalony. Fahavalo. Fanimbalony. Raiki-bato. Momba ny olombelona, miantra. Ny olombelona. Araky ny fomba ny olombelona. Manamora , mahatamana. Mihiamora. Mpianatra fandaharan-teny. Fomba ny olombelona , fiantrana. Manetri-tena , mietri —. Amv ny fanetren-tena. Mandena , mahamando. Fandemana, fampandoana. Mampando, mahamando. Mitroka, niitsentsitra , mifóka. Momba ny sandry. Taolan-tsandry. [olona. Rano-njavatra , toetry ny fanaby n* Hanatra. Mando , petsapetsa , lendena. Ando, fauamandoana. Mahamenatra. Fanetrena, fanomezan-kenatra. Manetry, manome benatra. Fanetren-tena.

• - .gi t ized by G 0 0 g l e

Page 177: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Humus , sm. * Hune, s/. * Huppe, s f . * Huppé, a. * Hure, s f . * Hurlement, sm. •Hurler , vn. * Hurleur, sm. Hurluberlu , as. * Hutte, sf Hyacinthe, sf Hydraulique, a. Hydre, s f . Hydrogène, sm. Hydrographe, sm. Hydrographie, s f . Hydrographique, a. Hydromel, sm. Hydrophobe, a. Hydrophobie, s f . Hydrophile, a. Hydropisie, sf Hydropote, sm. Hyémal, a. Hyène, s f . Hygiène, sf Hygiénique, a. Hygiénicfuement, ad. Hygrometre, sm. Hygrométrique, a. Hymen na Hyménée, sm Hymne, sm. Hyperbole, s f . Hyperbolique, a. Hyperboliquement, ad. Hyperdulie, s f . Hypocondriaque, as. Hypocondrie, s f . Hypocrisie, s f . Hypocrite, as. Hypostase, sf union Hypostatique, sf Hypoténuse, s f . Hypothèque, s f . Hypothéquer, va. Hypothèse, sf Hypothétique, a. Hypothétiquement, ad. Hysope , s f .

HYS 173

Loha-tany ambolena , tâny lonaka. Hazo fisaka eny an-tendro ny sala-Sanga-mborona. f zana. Misanga, manan-tsanga , be harenà. Loha-ndambo. Fimonomonona, fieroneronana. Mimonomonona, mierona, mitomany Mpinaonaona, mpieronerona. [valala. Tsy misaina , kely hevitra. Trano kely, — tomboka. Jnaram-boninkazo, vato sarobidy. Ny amy ny rano. • Fananimpitoloha, tompondrano. Idirozena, karazan-gazy. Mpilaza ny ranomasina. Filazana ny ranomasina. Momba ny hydrographie. Betsabetsa-ntantely , ranomiharo —. Tsy tia rano , romotra. Faharomotana. Mauirano, mibina-kibo. Manirano. Olona tsy misotro afatsy rano. Amy ny ririnina. Lahiena, biby masiaka, Fahalalaha ny tsy mankarary. Tsy mankarary. Araky ny hygiène. Famantaranando. Mora azo ny ando. Fanambadiana. Fiderana an'Andriamanitra. Fitomboan-tcny , laza masaka. Mampitombo teny, manao laza masa-Laza masaka , be filaza. [ ka. Fanompoana any Masina Mary. Malahclohelo , manjonitra , joretra. Alahelo, fanjoretana. Fihiatsarambelatsihy. Mpi hia tsara velatsihy. Olona. [ ny fomba n'olombelona. Nyfikambananyny Zanak'And11* amy Tsipika lava ny triangle rectangle. Antoky ny trosa , fiantohana. Manisy antoka ny trosa. Fiheveram-poana, ohatra alaina hevi-Kitoatoa, araky izay hevi'ny. [ tra, Araky izay hevi'ny. Izopy , ahitra maniry,

) j g i t i z t d b y G 0 0 g l e

Page 178: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

174 ILL

Ichnographie, s f . Ichtyologie, s f . Ichtyophage , as. Ici, ad. Iconoclaste, sm. Ictère, sm. Ictérique, a. Idéal, as. Idée, s f . Idem, a. Identifier, va. s'Identifier, vp. Identique, a. Identiquement, ad. Identité, s f . Idéologie, s f . Idéologue, sm. Idiome, sm. Idiot, as. Idiotisme, sm. Idolâtre , as. Idolâtrer, va. Idolâtrie, s f . Idolâtrique, a. Idole , s f . Igname, sm. Ignare, as. Igné, a. lgnition, sf Ignoble, a. Ignoblement, ad. Ignominie, sf Ignominieusement, ad. Ignominieux , a. Ignorance, sf Ignorant, as. Ignoré, a. Ignorer, va. I l , ils , pn. Ile, s f . Illégal, a. Illégalement, ad. Illégalité, sf Illégitime, a. Illégitimément, ad.

Sari-ntrano vao kaorina. Tantara ny hazandrano. Tsy homana afatsy hazandrano. Aty, ato, eto , ety. Mpandrava sary. Ngorongosy. Marary ny ngorongosy. Hevi-potsy. Hevitra. Tahaky ny teo. Mampiray, mampitambatra ho iray. M iray , mikambana. Tsy hafa , izy hiany. Sa hala. Ny izy, tena n y , fitoviana. \ lona. Fahalalana ny toc-tsainy ny olombe-Mpamantatra saina, manta —. Fiteny. Gegy , adala , tsy áry saina. [ nana. Hagegena, hadalana, fomba-mpitene-Mpivavaka amy ny idole, mpanompo Tia loatra. [ sampy. Fivavahana amy ny idole. Momba ny idolâtrie. Sary ivavahana, sampy. Ovy hé. Tsy mahalala. Be afo, mirehitra. Firehétana. Vetaveta , iva razana. An-kavetavetana. Fahafaham-baraka, fan ala m —. Mabafa-baraka. Manala-baraka , mahafa —. Tsi-fahalalana, fahadalana. Tsy mahay, adaladala. Tsy fantatra. Tsy mahalala. Izy , — ireo, izareo. Nosy. Manota lalana, tsy araky ny —. Tsy araky ny lalana. Fandikana ny didy. Tsy marina, — mety, zana-dranitra. Tsy an-drariny.

/ I

Olg i t ized b y C i Ô O g l e

Page 179: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

1MM 175

Illégitimité, sf. Illettré, a. Illicite , a. Illicitement > ad. Illimité, a. Illisible , a. Illogique , a. Illumination , sf Illuminer, va. Illuminé, sm. Illusion , s f . se faire Illusion , vp. Illusionner, va. sTUusionner, vp. Illusoire, a. Illusoirement, ad. Illustration , s f . Illustre, a. Illustrer, va. sTllustrer, vp. Illustrissime, a. Ilot , sm. Image, s f . Imagé, a. •Imager, sm. Imagerie, s f . Imaginable, a. Imaginaire, a. Imaginatif, a. Imagination, s f . Imaginative, s f . Imaginer, va. s'Imaginer, vp. Imbécile, as. Imbécillité , s f . Imberbe, a. Imbiber, va. s'Imbiber, vp. Imbibition , s f . Imbu, a. Imitable, a. Imitateur, sm. Imitatif, a. Imitation, s f . Imiter, va. Immaculé, a. Immangeable, a. Immanquable, a. Immanquablement, ad. Immatérialité i s f .

Tsi-fetezana , — fiadian-kase. Tsy manam-pahaizana, —mahay. Tsy azo atao, rarana, tsy heny. Tsy araky ny mety. Tsy misy fetra, — ferana. Tsy azo vakina. Tsy amy ny antony. Fanazavana, harendriria. Manazava, mandrehitra jiro betsaka. Mihambo ho tsindrian'Andtra. Fitaka, vobony. [ am-pandriana. Mamitaka tena , manao ariary zato Mamitaka , manambaka maso. Diso hevitra. Mamitaka, mampahita hafa. Am-pitaka. Farikalazana , haingo-ntsoratra. Malaza , mangetriketrika. Mahabe laza , mampihaingo soratra. Mahazo laza, misondro-daza. Malaza indrindra. Nosy kely. Sary , fanoharana , tahak'endrika. Be sary , — fanoharana. Mpivaro-tsary. Fivarotan-tsary. Azo lieverina. Hevi-poana, — draviua. Haingan-tsaina. Fiheverana, eritreritra. Fisainana. Mieritreritra, mamorona. Manahiahy , manao h o . . . . [saina. Lefaka , ondranondrânana , tsy misy Tsi-fananan-tsaina , fahamaolana. Tsy vaky somotra,—misy volombava. Manakotsakotsa, mandona, manavon-Milóna , kotsakotsa , mifoka. [ to. Filomana , fifohana , famontosana , Kotsakotsa , vonto. [fivontosana. Azo arahina, — alaina tahaka. Mpanaraka,mpaka marika,—tahaka. Manahaka. Fanarahana, fianarana, fakan-tahaka. Manaraka , maka tahaka, mianatra. Tsy azo-nkeloka , — misy tsiny. Tsy azo hanina , tsi-fihinana. Tsy maintsy tonga , — mihatra. Toi koa , tsy azo isalasalana. Tsi-fananam-batana.

1 i g i t i z td by G 0 0 g l e

Page 180: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

176 Immatériel, a. Immatriculation , sf Immatriculer, va. Immédiat, a. Immédiatement, ad. Immémorial, a. Immense, a. Immensément, ad. Immensité, s f . Immerger, va. Immérité, a. Immersif, a. Immersion , sf Immeuble, as. Imminence, sf Imminent, a. Immiscer, va. s'Immiscer , vp. Immixtion, sf Immobile, ù. Immobilier, a. Immobilisation , sf Immobiliser, va. Immobilité, s f . Immodéré, a. Immodérément, ad. Immodeste, a. I m modestement, ad. Immodestie , s f . Immolation , sf Immoler, va. s'Immoler, vp. Immonde, a. Immondice, s f . Immondicité, s f . Immoral, a. Immoralité, sf Immortel, a. Immortelle, s f . Immortification, s f . Immortifié, a. Immuable, a. Immuablement, ad. Immunité, sf Immutabilité , sf Impair, a. Impalpabilité, sf Impalpable, a. Impardonnable, a. Imparfait, a.

1AIP

Tsy manam-batana, — mifabo. [sitra. Fandatsabana anarana amy ny reji-Mandatsaka an-tsoratra, — amy ny Manarakaraka, mitobitoby. [rejisitra. Vetivety foana, am-pifanarakarahana. Tany aloha,—ambadiky mananareza, Tsy azo oharina, be dia be. [ fahiny. Be dia be. Habakaba, halehibe tsy azo oharina. Mandroboka, manatsoboka. Tsy misy antony, maimaim-poana. An-t-»oboka. fhana. Fandrobohana , fisitrthana , fanitri-Tsy azo hetsehina , — afindra maso, Fahambivitra, fahantomotra. [lany. IVlby akaiky, antomotra. Mandatsaka. Misosoioso, misalovana. Fisosososoana, fisalovanana. Tsy mihetsika, — miróna, maoronâ. Momba ny immeuble. Fanaovana ho immeuble. M a n ao h o immeuble. Tsi-fihetsehana , fahamaoronâ. Be loatra, mihoatra ny mety. Tsy misy feira. Tsy maotona, voredretra , jejojejo. Vetaveta. Tsi-fahamaotonana , fahajejoana. Famonoana, fahafoizana, hsoronana. (Mamono , mahafoy , misorona. Mahafoy tena , manolo —. Malolo, vetaveta. Diky, fa ko. Fahalotoana, fitondran-tena ratsy. Jej<»jejo, mpijangajanga, vetaveta. Fijangajangaua , fa havetavetana. Tsy mety maty, - levona, maharitra Mafikely , voninhazo. [ ela. Fanaranan-tena, — po. Manaran-tena , — po. Tsy mety miova, — manam-piovana. Tsy am-piovana. Fahafahana. Tsi-fiovana. Tsy ankatsa, — antsahala. Ny tsy ahazoana tsapaina. Tsy azo tsapaina. Tsy azo ifonana , — avela. Tsy tanteraka , misy ota kely.

igitiztdby Google

Page 181: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

IMP 177

Imparfaitement, ad. » Impartageable, a. Impartial, a. Impartialement, ad. Impartialité, s f . Impasse , s f . Impassibilité, Impassible, a. Impatiemment, ad. Impatience, s f . Impatient, a. Impatientant, a. Impatienter, va. sTmpatienter , vp. s'Impa ironiser, vp. Impayable, a. Impeccabilité, s f . Impeccable, a. Impénétrabilité, s f . Impénétrable, a. Impénétrablement v ad. impénitence , s f . Impénitent, a., Impératif, a. Impérativement, ad. Impératrice, s f . Imperceptible, a. Imperceptiblement, ad. Imperdable , a. Iraperfectibilité, s f . Imperfectible, a. Imperfection , s f . Imperforé , a. Impérial, a. Impériale , s f . Impérialiste , sm. Impérieusement 9 ad. Impérieux , a. Impérissable , a. Impéritie, s f . Imperméabilité, s f . Imperméable, a. Impermutabilité, s f . Impermutabie, a. Impersonnel, a. Impertinemment, ad. Impertinence , s f . Impei tinent, as. Imperturbabilité, s f . Imperturbable , a.

Tsy an-drariny, — tanteraka. Tsy azo zaraina. f na. Tsy miangatra, — mizaha tava n olo-Tsy am-piangarana. Tsí-fian- rana,—fizahan-tavan'olona. Lalana tsy misy fivnahana. Ný tsy ahazoana mijaly. Tsy mahazo niijaly, tsy taitra. T na. Aii-kamaihana, ami-ntsi-fahalefeia-Tsi-faharetana, — fahandrasana. Tsy mahaleiitra, — mahandry, maika. Mahaso^otra , mahateziira. Mahasosotra , mahatezitia. S»sotra , tezitra. f na. Mivnlontompouy, mibodo trano n'olo-Sarobidy loatra , tsy voa \aly, — loa. Tsi-fahazoana ma nota. ( h a nota. Tsy mahay manota, — azo taomina Ny tsy abazoana tanterahina, —idira-Tsy azo idirana, — fantarina. [ na. Tsy tanteraka , — azo idirana. Tsi-fivalozana , — fibebahana. Tsy mibebaka, malain-kivalo. Mandidy tokana. A mpandidian-tokana. Vady ny Empereur> mpanjaka vavy. Tsy nita maso, — azo raisina. Tsy re , — hita. Tsy mety very , — resy. Ny tsi-fetezana ho la«<orary. Tsy metv lavorary. Ota kely, tsiny, tsi-fahalavorariana. Tsy loaka. Amy ny Empereur. Amboni-rihany ny kalesy. Momba ny Empereur. Am-pandidian-tokana. Mandidy tokana , mirehareha. Tsy mety very , — simba. Tsi-fahaizana. Toetry ny zavatra tsy tantera-drano. Tsy tant<-ra-drano. f z;*na. Toetry ny tsy azo soloana , — takalo-Tsy azo soloana., — takalozana. (Verbe) tsy mii.»za mpanao. An-kasah sahiana. Hasahisahiana , toto n'omby bory. Misehaseha, mitohatnha, misetaseta. Fahatokiana lehibe, tsi-fahatairaua. Tsy manana atahorana,—mety taitra.

..3itizodby Google

Page 182: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

178

Imperturbablement, ad. Impétueusement, ad. Impétueux, a. Impétuosité, sf Impie, as. Impiété, s f . Impitoyable , a. Impitoyablement, ad. Implacable , a. Implacablement, ad. Implantation , s f . Implanter, va. s'Implater, vp. Implication , s f . Implicite , a. Implicitement, ad. ' Impliquer, va. Implorer, va. Impoli, a. Impoliment, ad. Impolitesse, s f . Impolitique, a. Impondérable , a. Impopulaire, a. Impopularité, sf. Importance, s f . Important, a. Importateur, sm. Importation, s f . Importer, va. Importer, vi. Importun , as. Importunément, ad. Importuner, va. Importun hé , sf Imposable, a. Imposant, a. Imposer, va. en Imposer , vn. Imposition , s f . Impossibilité, s f . Impossible, a. Imposte, sf Imposteur, sm. Imposture , s f . Impôt, sm. Impotence, s f . Impotent, a. Impraticable, a. Imprécation , sf

IMP Tsy an-tahotra. Mafy dia mafy. Mifofofofo , miriotra, mirimorimo. Famorotsahana,firiotana. firimorimo. Manohitra an*Andtra, tsy mivavaka. Fanaratsiana an'Andtra. Tsy miantra , saro-po , sompatra. An-kasomparana. Tsy azo aonona, —tsindriana. An-dolompo. [bana. Fambolena , fanatsatohana, fametra-Mametraka , manatsatoka. Miditra, misosososo. Fampidirana, fifofoana. Ao anaty ny. Am-poto-teny. Manombotomboka , mifofo azy. Mifona , mangataka. Tsy valahara , — mahay manaja. Amy ny tsi-fanajana. Tsi-fanajana. Tsy araky ny politika. Maivana , tsy misy lanja. Hala-mbahoaka , tsy mabasoa —. Fankabalany ny vahoaka. Habe , fototra , hery , fahefana. Lehibe, be lanja. Mpampiditra, mpitondra. Fampidirana , fitondrana. Mitondra , mampiditra. Maninona. Sesilany , manahirana, mahasosotra. An-lsesilany. Manao sesilany , manahirana. Fisesilany , fanasahiranana. Azo akana hetra , — baba. Mahatehanaja, mahaíinaritra. Mametraka , mampandoa hetra. Ma n a ngolingoly, misodika .mamitaka. Hetra , fametrahan-tanana. Ny tsy etezana , — ahatakarana. Tsy azo atao, tsy mety, sarotra indrin-Tatao-mbaravarana. [dra. Mpanandoka , mpanoloky. [ ka. Fitaka, sandoka, soloky, endrikendri-Hetra, isampangady, fadintseranana. Fahalemena, kilema-ntanana. Maty tanana na tongotra anila. Tsy azo ombana , — aleha, — atao. Fanozonana , sao-dratsy , osona.

• -.git ized by G 0 0 g l e

Page 183: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

JMP 179 • Imprégnable, a.

Imprégnation, sf Imprégner, va. Imprenable, a. Imprescriptibilité, s f . Imprescriptible , a. Impression, sf Impressionnable, a. Impressionner , va. s'Impressionner, vp. Imprévoyance , sf Imprévoyant, a. Imprévu , a. Imprimé, sm. Imprimer, va. Imprimerie, s f . Imprimeur, sm. Improbabilité, sf

J m p r o b a b l e , a. Improbateur, as. Improbaiion, s f . Improbité, s f . Improducteur, a. Improductif, a. Impromptu , a. Impropre, a. Improprement, ad. Im prouver, va. Improvisateur, sm. Improvisation , s f . Improviser, va. â rlmproviste, ad. Imprudemment, ad. Imprudence, sf Imprudent, ar. Impubère, a. Impudemment, ad. Impudence, s f . Impudent, as. Impudeur, sf Impudieité, s f . Impudique, as. Impudiquement, ad. Impuissance , sf Impuissant, a. Impulsif, a. Impulsion , s f . Impunément, ad. Impuni, a. Impunité, sf

Azo baroana , — rotsaliana. Fampifangaroana , fandrotsahana. Manakotsakotsa , mampifangaro. Tsy azo alaina, — alána , tsy afaka. Ny tsy aliazoana arabina. Tsy azo arabina. Fanontana, hatairana. Malaky taitra , saro-tahotra. Mampatahotra , mampalahelo. Taitra. Tsi-fiheverana rahateo. Tsy manaby, — misaina rahateo. Tsy nampoizlna , — hita , tampoka. Taratasy voa tonta. Manon ta , mandraikitra an-tsaina. Fanontana, trano —. M pa non ta. Tandry tsy to, ny tsy ahazoana inoana. Tsy to' loatra,— azo inoana. Mpaníny , mpandá , mpanohitra. Tsi-fanaikena,fandavana,fanoherana. Haratsiana , tsi-fahavalaharána. Tsy maha vokatra,—mihiamaro,—mi-Tsy mahavokatra. [ tombo. Atao tampoka. Tsy mety , — izy. Diso hevitra , tsy tandrifyny. Maniny , tsy manaiky , manohitra. Mpandahatra teny tsy nampoizina. Teny tsy^rampoizina. Manao tampoka. Tampoka. (paka. Tsy am-pitandre.mana, an-tsapatsa-Tsi-fitandremana , — fabamattnana. Tsy manda nj a ny atao ny, tsy malina. Mboia zaza. Misotro tsylanky, tsy an-kenatra. Tsi-fahalalana-menatra, hasahiana. Tsy tandro tsy henatra , Uy vakiata-Hasahiana , halakalakana. ( tra. Fijejojejoana, fijangajangana, haveta-Jejojejo , mpijangajanga. (vetana. Amy ny fahavetavetana. Tsi-fahefana, fahalemena. Tsy mahefa, — manan-kefy, malemy. Mahatosika , mahataona. ( na. Tosika, ronjina, fitaomana, famokisa-Tsy ami-mpamaizana, afa-maina. Tsy voa fay,—sazy, tsy nahazo ny valy Tsi-famaizana. ( ny ratsy natao ny.

g i t i z . d by Google

Page 184: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

180 Impur, a. Impureté, sf Imputable , a. Imputation , sf Imputer, va. Inabordable , a. Inabordé, a. Inabrité, a. Inacceptable, a. Inaccessible, a. Inacommodable, a. Inaccorda hle, a. Inaccostable , a. Inaccoutumé, a. Inachevé, a. Inactif, a. Inaction , sf. Inactivité, sf. Inadmissibilité, sf. Inadmissible, a. Inadvertance , sf. Inaliénabilité, sf. Inaliénable, a. Irialliable, a. Inaltérabilité, sf. Inaltérable, a. InamUsibiUté, sf. Inamissible, n. Inamovibilité, sf. Inamovible, a. Inanimé, a. Inanité, sf Inanition , sf. Inaperçu , a. Inappétence, sf. Inapplicable , a. Inapplication , s f . Inappliqué , a. Inappréciable, a. Inapte, a. Inaptitude, sf. Inarticulé, a. Inatiaquable , a. Inattendu , a. Inattentif, a Inattention , sf. Inaugural, a. Inauguration , sf Inaugurer, va. Incalculable, a.

INC

Tsy madio, maloto, vêtaveta. Fahalotoana , fijangajangana. Azo inmpangana,— a tombotomboka. Fa nendrikendrehana, tombotomboka. Manoinbotomboka, maneudrikendri-Tsy azo itodiana, — akekena. ( ka. Tsy mbola nitodiana , — naleba. Tsy manam-piaro, — misy fialofana. Tsy azo raisina, — ekcna. Tsý azo akekena. ( trana. Tsy azo ampihavanina,— atohy,—avi-Tsy azoampifanarahina,—atambatra. T«»y azo hatonina, — havanina. Tsy fanao, — mazina. Tsy tanteraka , — vita, — tontosa. Midonanaka, isy miasa, votsa. Fidonanihana, bavotsana, tsi-fiasana. Tsi-fahalakiana , bavotsana. Ny tsy nhazoana raisina , — ekena. Tsy a?o ekena, — raisina. Tsi-fitanriremana, — fanahiana. Ny tsy aliazoana afindra tompo. Tsy azo afindra tompo. Tsy mety miharo , — azo akambana. Ny tsy eteza'ny miova. Tsyjnety miova, — manam-piovana. Ny tsy eteza'ny very. Tsy mety very. Ny tsy ahazoana manesotra. Tsy azo alana , — aongana. Tsy miaina , — manan'aina , maty. Hafoanana , hatsinnntsinona. Hanoanana , iâharerahana. Tsy hita. ( komana. Tsi-fahateleman-kanina , fahalainan-Tsy azo apetaka , — ampifanarabina. Tsi-famctahaiMsaina, — fitandrema-Tsy mitandrina, — mikaly. ( na. Tsy azo tombanana, — fantarina. Vanavána , tahontahona. Tsi-faha\itana , fi tahontahona. Tsy voa tonona. Tsy azo iadiana. Tsy nampoizina. Tsy mitandrina. Tsi-fitanriremana. Momba ny fitokanana. Fitokanana, fananganana. Manangana , mitso-drano, mi tokana, Tsy tratr'isa , — bita —.

Mgi t izsd by G 0 0 g l e

Page 185: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

INC I t i Incandescence, s f . Incandescent, a. Incantation , s f . Incapable, a Incapacité, s f . Incarcération, sf. Incarcérer, va. Incarnat, sm. Incarnation , sf. Incarné, a. s'Incarner, vp. Incartade, s f . Incendiaire , as. Incendie , sm. Incendié, as. Incendier, va. Incertain , a. Incertitude, sj. Incessamment, ad. Incessant, a. Incessible , a. Inceste, s m. Inc- stueux, a. Incbantable, a. lncicatrisable, a. Incidemment, ad. Incidence, s f . Incident, sm. Incident, a. lneii concis, a. Inciser, va. Incisif, a. lnci»ion, sf. Incisive, sf Incitant, a. Incitation , sf. Inciter, va Incivil, a. Incivilement, ad. Incivilité, a. Incivilité , sf. lu civisme, sm. Inclémence , s f . Inclément, a. Inclinaison , sf Inclination , s f . Incliner, va. vn. s'Incliner, vp. Inclus, a. Inclusivement, ad.

Firebetana, famenána* Mivaivay , mirehitra. Mnsavy , famosaviana. Tsy mabefa, — maliavita, — mahay. Tsi fahefaua, — fahaizana. FandaUahana an- tranomaizina. Mandatsiika an-tranomaizina. Volomparasy, manja mena. Fahatongavana bo nofo, Incarnation. Tonga nofo, tafiditra anaiy. Mikambana amy ny vatana. Fanevatevaua tsy uahy, badalana. Mpandoro trano , mandoro —. Hain-trano, tabataba. Voa dotra, may tiano. Mandoro trano, manisy afo. Tsy fantati a loatra , miahanahana. Fiabaiiahanana, íihamhahambana. Veti\ety foana , mandrakarna. Tsy mitsahatra. T«.y a/o omena , — ialana. Firaisaii» amy ny tsy heny. Mandry fady , — amy ny tsy heny. Tsy azo hiraina. Tsy mety matv holatra. Tsy amy ny lahatia, sendra. Za\atra manjo. Za\atra sendra tonga. Tsy satry, a\y tampoka. Tsy voa fora. Mandidy, manataka. Mahadidy, mahatapaka. Didy, tetika , tataka. Andrianify, ombalahinify. Mankahery, mahatanjaka, mahahen-Fitaomana . famporisihana. ( jana. Mitaona , mamporisika. Vala vala , lakalaka , tsy manaja. Amy ny havalavalana. Tsy hendry ,'mbola ndaladala. Tsï-fanajana, fahavalavalana. Tsi-fitiavam-panjakana. Tsi-íiantraiia, iahasiahana. Tsy miantra , lozabe. Fitongilanana (fo , tiana. Fihil iiiana, fiondrehana, sitraky ny Manongilana, manondrika, mihilana. Mitongilana, miondrika. Ao anaty ny. ( ny. Mbamy ny , batr'amy ny ka hatr'amy

1 ig i t izbd by G 0 0 g l e

Page 186: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

18-2 Incoercible, a. Incognito , ad. Incohérence, s f . Incohérent, a. Incolore, a. Incomber, vn. Incombustibilité, s f . Incombustible, a. Incommensurabilité, \ f . Incommensurable , a. Incommodant, a. Incommode, a. Incommodé , a. Incommoder , va. Incommodité, sf Incommunicable, a. liicommutabilité, s f . lncommutable, a. Incomparable, a. Incomparablement, ad. Incompatibilité, s f . Incompatible, a. Incompétence, sf Incompétent, a. Incomplet, a. Incomplexe , a. Incompiéhensibilité, s f . Incompréhensible, a. Incompressibilité, s f . Incompressible, a. Inconcevable, a. Inconciliable , a. Inconduite, s f . Incongru, a. Incongruité, sf Inconnu, as. Inconséquence , s f . Inconséquent, a. Inconsidt ration , sf Inconsidéré , a. Inconsidérément, ad. Inconsisrance, sf Inconsistant, a. Inconsolable , a. Inconsolé, a. Inconstamment, ad. Inconstance , s f . Inconstant , as. Incontestable, a. Incontestablement, ad.

INC

Tsy azo terena, —- tanana. Mangingina, tsy fantatra. Tsi-fifanarahana , — fitohizana. Tsy mitanaraka , — mitohy. Tsy misy volo ny , — sora'ny. Anjara ny. Ny tsy eteza'ny ho may, — levona. Tsy mety levona, may. Ny tsy ahazoa'ny oharina,—refesina. Tsy azo oharina, — refesina. Miihasosotra, manahirana, mahadiky. Sarotra , maliasosotra. Sabirana, mafanafana, inarisarisa. Manahirana, mahasosotra. Fahasahiranana , fahasosorana. Tsy azo zaraina , — imbonana, — am-rvy tsy aliazoa'ny ovana. (bara. Tsy azo ovana, — afindra. Tsy manain-paharoa, — azo oharina, Indrindra, isafatsiroa. (—ampitovina. îNy tsy ahazoa'ny mikambana. Tsy azo iikambana , mifandrafy. Tsi-fahefana, — fahadid«ana. Tsy mahefa, — mahadidy. Tsy ampy, — vanoua. Iiay l«»ha, tokam-pototra. Ny tsy ahazoana fantarina. Tsy azo fantarina , —tratry ny saina. Ny tsy ahazoa'ny terena. Tsy azo terena , — poi ilina. Tsy hita fototra , — azo ny fanahy. Tsy azo ampifanarahina. (miaina. Haratsiam-pitondra tena, tsi-fahaiza-Tsy mety, — mahitsy , vetaveta. Tsi-fahametezana , havetavetana. Tsy fantatra , — hay. Tsi-fifanarahana , — fitohizana. Tsy mifaoaraka , — mitohy. Tsi-fiheverana , — fitandremana. Tsy mihevilra, — voa hevitra, endri-Amy ny tsi-fiheverana. ( nendiina. Fiovaovan-toetra, tsi-faharctaua. Miovaova , tsy mifanaraka. Sarotin'alahelo, tsy azo ampanginina. Miferinaina , tsy afaka alabelo. Àm-pivadihana. Tsi-iabaretana , fivadibadihana. Mivadibadika , miovaova. Tsy azo lavina , — toherina. Marina dia marina.

:,itiz dby Google

Page 187: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

LND 183 Incontesté, ù. Incontinence, s f . Incontinent, as. Incontinent, ad. Inconvenable, a. Inconvenance, sf Inconvenant, a. Inconvénient, sm. Inconvertible , a. Incorporalilé, sf Incorporation, s f . Incorporel, a. Incorporer, va. Incorrect, a. Incorrection , s f . Incorrigibilité, s f . Incorrigible, a. Incorruptibilité, sf Incorruptible, a. Incrédibilité, sf Incrédule , as. Incrédulité, s f . Incréé, a. Incrimination , s f . Incriminer, va. Incroyable , a. Incroyablement, ad. Incrustation, s f . Incruster , va. slncrnster, vp. Incubation , sf Inculpation , s f . Inculpé , as. Inculper, va. Inculquer, va. Inculte, a. Incurabilité, sf Incurable , as. Incurie, s f . Incursion, sf. Indébrouillable, a. Indécemment, ad. Indécence, s f . Indécent, a. Indéchiffrable, a. Indécis, a. Indécision , sf. Indéclinable, a. Indécomposable, a. Indécrottable, a.

Ekena , tsy lavina. [ fahavantanana. Fijangajangana, tsi-fahaferan-tena, Mpijangajanga , mpijilajila. Vetivety foana , tampoka. Tsy mendrika , — mety. Ny tsi-fahametezana. Tsy mety, — manjary, mahàmenatra. Sakana , sampona , tambány. Tsy mety miova, — mibebaka. Tsi-fananam~batana. Fikambanana amy ny maro. Tsy manam-batana. Mampitainbatra, mampiditra. Tsy mahitsy , misy diso. Tsi-fahitsiana, — fahainarinana, diso. Fahalainan-kiova ho tsara. Tsy mety folaka , — zaka anarina. Tsi-fahalóvana, ny tsi-frtezana holo. Tsy mety lo, — motraka, tsy azo ava-Ny tsy ahazoana mino. [ dika. Malain-kino , tsy mora mino. Fahalainan-kino. Tsy no harina, — natao. Tsiny, fiampangana , soketa. Manome tsiny, maniny, miampanga. Tsy azo inoana , loza loatra. Izaitsizy. Fametahana , firaikctana, fisokirana. Misokitra , mandraikitra , mametaka. Miraikitra, mipetaka. Fikotrebana. Fiampangana. , Ampangaina. Maniny , miampanga. Mandatsaka ampo. Tsy voa asa , — misy voly , lavavolo. Tsi-fahasitranana. Tsy azo sitranina , — mety sitrana. Tsi-fanahiana , — fítandremana. Fanafihana, fananiham-bohitra. Tsy azo alan'olana , — alanto. Vetaveta. [na. Zavatra mahamenatra, faliavetaveta-Mahamenatra , vetaveta. Tsy azo fantarina , — vakina. [ sala. Mihambahamba, miroahans, misala-Fiahanahanana , fihambahambana , Tsy azo ventesiiia. [ fisalasalana. Tsy azo vahana,—ravana,—sarahina. Tsy mety afa-potaka.

l'igitized by Google

Page 188: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

1 8 4

Indéfectibilité, sf. Indéfeciible, a. Indéfini , a. Indéfiniment, ad. Indéfinissable , a. Indélébile , a. Indélebilité, sf Indébberé, a. Indélicat, a. Imlélicatement, ad. Indélicatesse , s f . Indemne, a. Indemniser, va. Indemnité, sf Indépendamment , ad. Indépendance, sf Indépendant, as. Indi structibilité, s f . Indestructible , a. Indétermination , sf Iudèierminé, a. lndétermiiiément, ad. Indévot, as. Ii(dévotement, ad. Indévntioii, sf Index , sm. à l'Index, ad. Indicateur, as. Indicatif, a. Indication, sf Indice , sm. Indicible, a. Indimne, sf. Indifféremment, ad. Indifférence, s f . Indifférent, as. Indigence, sf. Indigène, as. Indigent, a. Indigeste, a. Indigestion , sf Indignation , sf Indigne, a. Indigné, a. Indignement, ad. Indigner, va. s'Indigner, vp. Indignité , s f . Indigo, sm. Indigotier, sm.

Ny tsy eteza'ny ho levona, — rava, Tsy mety simba,— levona. [—siinba, Tsy manam-petra , — hita lany. Tsy misy fabataperana , ampitsolava. Tsy azo lazama fototra. T*y azo vonoina, — mety afaka. Ny tsy eteza'ny hiala , — maty. Tsy naliy , — iniana , — voa hevitra. Vala vala , tsy menatra , fetsy. An-kafetsena. Havalavalana , tsi-fahaiza-manaja. Voa onitra , — solo. Manonitra , manolo, mamaly. Fanonerana, fanoloana. Na tsy izany aza , afatsy. Fahavitan-tena , fa h a b*ovan —. Mahaleo-tena, tsy manam-pifehy. Toetry ny tsy azo simbana. Tvy azo simbana , — mety maty. Fisalasalana , tsi-fipetrahau-tsaina. Tsy misy fetra , — mipetra-tsaina. Tsy hita fototra. Tsy tia vavaka , — marisika. Tsy am-pitiavam-bavaka. Tsi-fitiavam-bavaka, — faharisihana. Fanondro, fizaban-takelaka. Taratasy fady. Mpauondro, mpilaza. Manondro, manamLara. Fanondroana, filazana. Famantarana. Tsy azo lazaina. Z ndiana. [hala. Tsy an-kifidy, — an-kanisy tomb» sy Tsi-fanahi.ma, fahalaindainana. Tsy miraiki-po, moramorainy, mahay Fa ha n tra n a , tsi-fananana. [ be. Zana tany, vokatry ny —. M a ha n tra , tsy manan-karena. Tsy levona an-kibo , saro-devonina. Tsi-fahalevonan-kauina, voankanina. Iiatezerana , fahasosorana. Tsy mendrika , — tokony. Tezitra, misafoaka. Tsy tokony , an-kasomparana. Ma ha tezitra , mahasosotra. Misafoaka, mifotroaka. Tsi-fahamendrehana. . Angana , volory , lambarano. Aika.

g i t i z c d b y Google

Page 189: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Indiquer , va. Indirect, a. Indirectement, ad. Indisciplina ble, a» Indiscipline, s f . Indiscipliné, a. Indiscret, a. Indiscrètement, ad, Indiscrétion, s f . Indispensable, a. Indispensablement, ad. Indisponible, a. Indisposé, a. Indisposer, va. Indisposition , sf. Indisputabie , a. Indissolubilité, s f . Indissoluble, a. Indissolublement, ad. Indistinct, a. Indistinctement, ad. Iudividn , sm. Individualiser, va. Individualisme , sm. Individualité, sf Individuel, a. Individuellement, ad. Indivis, a. Indivisibilité, sf Indivisible, a. Indh isiblement, ad. Indivision , sf Indocile, a. Indocilité, s f . Indolence, sf Indolent, a. Indomptable, a. Indompté, a. Indu , a. Indubitable, a. Indubitablement, ad. Induction, s f . Induire, va. Indulgence, sf Indulgent 4 a. Induit, sm. Indûment, ad. Industrie, sj. Industriel, as. Industrieusement, ad.

ÍND 185 Manondro, manoro , manendry. Tsy mahitsy, mivilivily. Tsy rnamantana , mivily. Tsy zaka anarina , mafy sofina. Tsi-fanarahan' anatra , — fianarana» Tsy folaka , — fay, — mahay. Manta vava , tsy mahatana —. Fanao ny manta vava. Tsi-fahatanain*bava. [indrindra, Tsy maintsy atao, — azo avela, ilaina An-tery, —kamehana. Tsy azo didiana , — atolotra zaza. Marisarisa , tezitra. Mahatezitra, maharisarisa. Fabarisarisana. Tsy azo ifandirana , — tohifina. Fehi-maty. Tsy azo vahana , — sarahina. Am-pehi-maty. Miharoliaro, tsy mazava. An-karoharo be, tsy manavaka. Olona tokana , — tsy fantatra. Manokana, manokantokana. Fitsitokantokanana, fanokantokana» Ny mah'izy azy. [ na. Any ny irery» Tsirairay. Tsy zaraina, imbonam-be. Ny tsy ahazoana zaraina. Tsy azo zaraina, — sarahina* Vongady, tsy an-kizara. Tsi-fisarahana, — fizarana. Tsy zaka anarina, madi-doba, Di-doha , kiry. Hakamoana, fidonanahana. Midonanaka , tsy rototra. Tsy azo fblahina. Tsy voa folaka. Tsy tokony , — amy ny fotoana. Tsy azo isalasalana. Marina, tsy misy hisalasalana. Fakan-kevitra , hevitra alaina. Mitaona, maka hevitra» Fanaranana, famelana, endolozantsy* Rainazy , moramorainy. Lalana omeny ny Papa. Tsy am-potoana. Fahaizan-javatra. Mpisain-javatra. Amy ny fahaizana.

14

i ]itiz._d by Google

Page 190: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

186 Industrieux, a. Inébranlable 4 a. lnéhranlablement, ad. Inéclairci, a. Inédit, a. Ineffable, a. Ineffaçable, a. Inefficace , a, Imfiicacité, sf. Inégal, a. Inégalement, ad. Inégalité, sf Inélégance , sf. Inélégant, a. Inéligible, a. Inénarrable, a. Inapte, a. Ineptie, sf ' Inépuisable, a. Inerme, a. Inerte , a. Inertie, sf. lnérudit, a. Inespéré, a. Inespérénient, ad. Inestimable, a. Inévitable , a. Inévitablement, ad. Inexact, a. Inexactement, ad. Inexactitude, sf. Inexcusable , a. Inexécutable , a. Inexécution , sf Inexercé , a. Inexigible, a. Inexistence, sf Inexorable, a. Inexorablement, ad. Inexpérience, sf. Inexpérimenté , a. Inexpiable, a. Inexplicable, a. Inexploré, a. Inexprimable, a. Inexpugnable , a. Inextinguible, a. Inextirpa ble, a. Inextricable , a. Infaillibilité , sf.

I N F

Mahay zavatra , fetsifetsy, konjo. Tsy azo hozongozonina , mafy. Mafy dia mafy. Tsy mbola no hazavaina, — fotorana. Tsy mbola naseho , — voa ton ta. Tsy azo lazaina. Tsy mety afaka , — azo vonoina. Tsy mahavita , — manan-kery. Tsifahavitaua , —fahombiazana. Tsy mitovy , mikitoanloana. Samihafa , hafahafa. Tsi-fitoviana , fikitoantoanana. Tsi-fahatsorana. Tsy tsotra. Tsy azo tendrena, — fidina. Tsy azo lazaina. Tsy mahavita na inona na inona,—ma* Teny foana, hadalana. [ hay. Tsy azo lanina , — mety ritra. Tsy misy tsilo, —lay/ Tsy mahahetsi-tena, —misy aina, ka-Tsi-fihetsehana , hakamoana. [mo. Tsy mahay, — nianatra. Tsy nantenaina , sendrasendra. Tampoka , tsy nampoizina. [ na. Sarobidy indrindra, tsy azo tombana-Tsy azo andosiiana , — ialana. Tsy misy hiviliana. Tsy mahitsy, mandikadika , diso. Tsy an-drariny. Tsi-fahitsiana , hadisoana. Tsy azo alan-tsiny , — ialan —. Tsy azo atao, — (anterahiua. Tsi-fanaovana, — fanatanterahana. Tsy zatra , — nianatra. Tsy azo takina , — anerena. Tsi-fisiana , — fahariana. Tsy azo ifonana , manao fo lentika , Tsy azo ifonana. [ saro-po. Tsi-fahazarana. Tsy zatra, — kinga. Tsý misy fifonana, —azo ivalozana. Tsy azo ambara fototra. Tsy hita , — no teti ziua. Tsy azo lazaina Tsy afaky ny fahavalo, — azo alana, Tsý mety maty, — miani' a, — afu-po. Tsy azo ombotana , — alana. Tsy azo avahana, — sarahina. Tsi-fetezana ho diso, fahamarinana.

Jitizsd b y G ^ O O g l e

Page 191: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

1 8 ?

Infaillible, a. Infailliblement, ad. Infaisable, a. Infamant , a. Infâme , rw. Infamie * .»/1 Infanterie , v/*. Infanticide, jv/î. Infatigable, ri. Infatigablement, ad* Infatuation, s f , InfatUei4, va. sTnfatuer , vp. Infécond, n. Infécondité, s f , Infect, a. Infecter, va» Itift ction, sf Inférer, va. Inférieur , à. Inféi ieurement, <zr/t Infériorité, sf Infernal, a.

Eierre Infernale, s fi ifertile, a,

Infertilité, sf. Infester, va. Infidèle , as. Infidèlement, ad. Infidélité, sf Infiltration, s f . Infiltrer, va. s'infilirer, vp, Infime , a. Infini, a. à rinfini, ad. Infiniment, ad, Infinité, .sf. Infirmatif, a. Infirme, a. In fii-mer, va. Infirmerie, s f . Infirmier, sm, Infirmité , sf Inflammable, a. Inflammation , s f . Inflammatoiie , a. Inflexibilité, sf Inflexible, a. Inflexion , s f .

Tsy mety diso, marina loatra. Marina , tsy maiutsy bo avy. Tsy azo atao. M aba fa-baraka. A fa-baraka, very lafca, lasam-pofona; Fabafabam-baraka. [ tra. Toko miaramila mandeha an-tongo^ Famonoan-jaza , fanohofan-janaka. TNy mety sasatra, — mahasasatra» Tsy an-kasasarana» Fanadalana. Manadala*, t Raiki-pitia , rnatî-m—. Tsy mamoa,—vokatra, momba, badái Tsl-fahavokarana , fahamombana. Mantsina , inavoroka , mavingy. Manamantsina, mampasiso, manim* Fahamantsinana, fahasimbana. [ba* Maka hevitra. Ambany , fehy , latsaka. Ambany. Fiihambaniana, fahalatsahana. Avy ainy ny afobe. . Vato mandoro, fandoroana. Tsy ma h a vokatra. Tsi-fahavokarana* Mamirava , manimba. Tsy mabatoky, —mpino, mpamadikâi Am-pitaka. Fitak i , tsi-finoana , fivadihana* Fampidirana , fanatsihana Mampiditra tsikelikely, manatsika. Miditriditra , mitsika. Ambany indrindra , fara-vodi-gilasy* Tsy hita lany, — azo oharina. Tsy misy fahatapcrana. Tsy misy fahataperàna , indrindra. Hamaioana tsy hita isa, tsy hita noa* Mahafoana. [ noa* Farary , osaosa , faroly. Manakeiy , mahafoana. Trano fitsaboana ny marary. Mpit^abo marary. Aretina , faliosana , rofy. Mora mirehitra. Firehetana , bafahana* Mampirehitra , mampivohtô. Ditra, hamafiana, tsi-fileferanai Tsy mety ketraka, — milefitro, macti' Fileferana, fiovaovana. [ tra.

3 i t i z « l b y Google

Page 192: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

1 8 8

Infligé, a. Infliger, va. Influence, sf. Influencer, va. Influent, a. Influer, vn. In-folio, sm. Information, sf Informe, a. Informé, sm. Informer, va. vn. s'Informer, vp. Infortune, sf Infortuné, as. Infracteur, sm. Infraction , sf Infranchissable , a. Infréquenté, a. Infructueusement, ad. Infructueux, a. Infus, a. Infuser, va. Infusible , a. Infusion, sf lnfusoires, sm. Ingambe, a. s'Ingénier, vp. Ingénieur, sm. Ingénieusement, ad. Ingénieux, a. Ingénu, as. Ingénuité, sf Ingénument, ad. s'Ingérer, vp. In globo, ad. Inglorieux , a. Ingouvernable, a. Ingrat, as. Ingratitude, sf Ingrédient, sm. Inguérissable, a. Inhabile, a. Inhabileté, s f . Inhabilité, sf Inhabitable, a. Inhabité, a. Inhabitude, sf Inharmonieux , a. Inhérence, sf Inhérent, a.

I N H

Atao , atsindry , a&iana. Manisy , manafay, marne!?. Hcry , fitarihana , fahatarifiana. Mahatarika, matnpaneky. Mahataana , mahay mampaneky. Mitaona , mitarika , mahefa. Taratasy tokan-drfitra. [moahan-dia. Fampandrenesana, fanontaniaua, fa-Tsy tontosa , — misy endrika, Fahalalana, famoahan-dia. Mampandre, manadina , mamoa-dia. Manadina , manontany , mamototra. Rofy , fahoriana , loza , vintana. Mahantra, mahita loza, fadiranovana. Mpandiso, mpandika. Fandikana, famlisoana. Tsy azo ihoarana. Tsi-faleha ny olona* Foana , aim-bery —. Tsy mamoa, — mampahazo. Pïomen'Andtra maimaim-poana. Mandona. Tsy azo arendrika. Fandomana, fandrahoana. Biby kely dia kely anaty ny rano. Mailaka. Misaintsaina , mihary. Mpiantoka asa , tompo marika. Tsara, amy ny fahaizana. Be saina, maliay zavatra. Tsy manana ara-po , sariadriaka. liamarinana, fabatsotsorana. Marimarina, tsy misy fitaka. Miditra , misosesoso foana. Izy rehetra , vongady, an-kapobe. Tsy malaza. Tsy zaka fehezina. Ratsy fo, tsy mankasitraka. Tsi-fankasitrahana. Zavatra aharo , ny anaovana azy. Tsy azo alana aretina, — sitranina. Tsy mahaý , — hendry. Tsi-fahaizana. Tsi-fahefana , — fahavitana. Tsy azo onenana. Foan'olona, tsy onenana. Tsi-fahazarana. Tsy mifanara-peo. Firaiketana. Momba, miraikitra.

1 xg i t ized by Google

Page 193: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

INO 189 Inhonoré, a. Inhospitalier, a. In hospitalité, s f . Inhumain, a. Inhumainement, ad. Inhumanité, s f . Inhumation , s f . Inhumer, va, Inimaginable , a. Inimitable, a. Inimitié, s f . Inintelligemment, ad. Inintelligence, s f . Inintelligent, a. Inintelligible, a. Inintelligiblement, ad. Inique , a. Iniquement, ad. Iniquité, s f . Initial, a. Initiation, s f . Initiative, sf. Initié, sm. Initier, va. s'Initier, vp. Injecter, va. Injection , sf. Injonction , s f . Injure, sf. Injurier, va. Injurieusement, ad. Injurieux, a. Injuste , a. Injustement, ad. Injustice , sf. Innavigable , a. Inné, a. Innocemment, ad. Innocence , s f . Iunocent, as. Innocenter, va. Innocuité , s f . Innombrable, a. Innombrablement, ad. Innovateur, sm. Innovation , s f . Innover, va. vn. Inobservation , s f . Inoccupé, a. In-octavo, sm.

Tsy manan-kaja , — mihaja. Tsy mampiandrano vahiny. Tsi-farnpiandranoana vahiny. Masiaka , lozabe. Amy ny hasiahana. Haratsiam-po, halozana. Fandevenana. Mandevina. Tsy azo heverina, — saintsainina. Tsy azo ianarana, — alain-tahaka. Fankahalana , lolompo , fandrafiana Tsy am-pahafantarana. Tsi-fahafantarana, — fifanarahana. Tsy mahafantatra. Tsy azo fantarina. Tsy an-kafantarana. Tsy marina , meloka , ratsy. Tsy an-drariny. Heloka, ota bevava, tsi-fahamarinana. Voalohany, manomboka. Fampidirana , fampianarana. Fanaovana aloha , fialohana. Mpahalala ny sarotra indrindra. Mampiditra, mahavatra, mampiana-Mihiazatra , mianatra. [ tra. Manipy, mampiditra anaty ny vatana. Tsipi-rano , fampidirana —. Teny fanirahana, didy. Ompa, fanaratsiana. Mamoafady, manompa. Manaratsy, manompa. Mahafa-baraka, manompa. Tsy marina. Tsy an-drariny. [nana. Tsy rariny, — hitsy ny, — fahamari-Tsy azo ny sambo aleha. [ ba ny. Tandroka niaraka aman-tsofina, fom-Amy ny fo mazava , tsy misy hevitra Hamarinana, hadiovana. [mivilivily. Marina, tsy misy ota,—inampaninona. Mamela heloka, manainarina. Hamarinana, tsy mampaninona. Tsy tambo ho isaina, — hita isa. Tsy tratr'isa. Mpamoron-tsaina vaovao. Fanovana, fanao vaovao. Ma nova, mamoron-tsaina vaovao. Tsi-fitandremana , fandikana. [ ha. Mipetra-poana, tsy manan-drabara-Taratasy im-balo milefitra.

jitizodby Google

Page 194: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

190 Inoculateur, sm, Inoculation, sf. Inoculer, va, Inodore, a. Inoffensif, a. Inondation, sf Inonder, va. Inopiné, a. Inopinément, ad. Inopportnn , a. Inopportunité, s f . Inorganique, a% Inouï, a. In-plano, sm. In -quarto , s m, Inquiet, a. Inquiétant, a. Inquiéter, va. s'Inquiéter, vp. Inquiétude, sf Inquisiteur, sm. Inquisition , sf Inquisitorial, a, Insaisissable, a. Insalubre , a. Insalubrité, s f . Insatiable , a. Insatiablenient, ad. Insatiabilité, sf. Inscription , s f . Inscrire, va. s'Inscrire, vp. Inscrutable, a. Insecouable, a. Insecte , sm. Insectivore , a. Insensé, av. Insensibilité, sf Insensible, a. Insensiblement, ad. Inséparable, a. Inséparablement, ad. Insérer, va. Insermenté, a. Insertion , .{f. Insidiateur, a, Insidieusement, ad. Insidieux , a. Insigne, a. Insignifiant , a.

INH Mpamindra. Famindrana, fampidirana. Mamindra , mampiditra. T.-y misy fofona. Tsy mainpaninona , — mankarary. Tondra-di ano , safo —. Mameno, manafotra. Tsy andrasaua, tampoka. Tampoka. Tsy amy ny izay antony. N'y tsi-ft tezana. Tsy manan'aina , — maniry. Tsy mbola re n'olona, isa-fa-tsi-roa, An-tany. Taratasy efa-defitra. Mauahy , mahimahina , maody. Mampanana abialiy , mabamaody. Manahirana , mampanana ahiahy. Miahiahy. Fiahiahiana, fabasabiranana. Mpanadina, mpitsara, mpampamoa-Fanaditiaua, fampamoaban-dia. [dia. Tsy zehena , saro-tahotra. Tsy azo raisina, —tsapaina,—fantari-Mankarary. [11a, Fankaraiiâna , fisian'aretina. Tsy mety voky , — afa-po , liana. An-kalianana. Halianana, tsi-fetezana voky,—afa-po. Soratra , anarana. Manoratra, — anarana. Mandatsaka anarana , misoratra. Tsy azo dinibina, — takatry ny saina* Tsy azo akifika. Biby kely. Mpihinam-biby kely. • A'iala , very saina. Hadiram-po, tsi-faliarenesana, T^y mahare , — hita , mafy fo, Miandalandalana. Tsy azo sarahina. Mitambatra , tsy an-kisaraka, Manisika, mandatsaka. Tsy niveli-rano, Fanisihana, [ratsy. Mamandi ika , mitondra ho amy ny Am-pitaka , an-tselik'i. Mamandrika, inanidóka, mamela-ton-Malaza indrindra. [ta, foana , tsy misy antony.

1 xgitized by Google

Page 195: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Insinuant, a. Insinuation , s f . Insinuer, va. s'insinuer, vp. Insipide, a. Insipidité , sf Insistance, s f . Insister, vn. Insociahilité, s f . Insociable , a. Insolemment, ad. Insolence , s f . Insolent, as. Insolite, a. Insolubilité, s f . Insoluble, a. Insolvabilité, sf Insolvable, a. Insomnie, s f . Insouciance , s f . Iusouciant, a. Insoucieux, a. Insoumis, a. Insoumission, s f . Insoutenable, a. Inspecter, va. Inspecteur, sm. Inspection , s f . Inspiré, as. Inspiration, s f . Inspirer, va. Instabilité, sf Installation, s f . Installer, va s'Installer, vp. Instamment, ad. Instance, s f . Instant, sm. à chaque Instant, ad. à l'Instant, ad. Instant, a. Instantané, a. Instantanéité, sf Instantanément, ad. à l'Instar, pr. Instigateur, sm. Instigation, sf Instillation , s f . Instiller, va. Instinct, sm.

1NS 191 Mahataona, manambitamby, inahako-Fitaomana, fanakolikolena. [ likoly. Mitaona, mampiditra Uimoramora, Midi tra , misitrika , misisika. Matsatso, lef'y. Tsatso, halefena. Faharétana, letrezana. Mahaiitra hanao, manao letrezana. ^y tsy aliazoana isakaizana, hakaodia-Kaodyf tsy azo iaraha-monina. [ na. Am-balavala, an-avonavona. Fahasahiana, fahaizam-bava loatra. Midaondaom-bava, mpitohatoha. Tsy fanao. Ny tsy etezana ho levona. Tsy mety levona. Tsi-fananan-kaloa, — fahaloavana. Tsy manan-kaloa , — mahaloa. Tsi-fatoriana, — fahitan-tory. Tsi-fanahiana, — fiahiana. Tsy miahiahy , — mitandrina. Tsy miahiahy. f dry. Malain-kaneky , mikiribiby, tsy man-Tsi-fanekena, kiribiby, tsi-faudriana. Tsy zaka , — telina. Mizaha, misafo, mitsapa. Mpisafo, mpitsapa. Fitsapana ,*iitandremana. Nahazo tsindi imandry , no toroana. Fanoinezan-kevitra , tsindrimandry. Manindry fanahy, maka rivotra. Fiovaovana, (ivadibadihana. Fametrahana , fanandratana. Mametraka, manangana. Mipetraka, milatsaka. Mafy, fatratra, lalandava. Hataka fatratra , leimnzy. Tapak'andro kely, poa toy izay. Mandrakariva , la\anty. Izao ankehitriny izao , tamy ny izay. Maika , ambivitra , antomotra. Vetivety foana , tampoka. Ny ahatongavana tampoka. Tampoka , en no ho eo. Tahaka, ohatra. Mpamporisika. Famporisibana , fitaomana. Fampitetevana. Mampitete. Fahaizany ny biby.

, tiz d by Google

Page 196: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

192 Instinctif, a. Instinctivement, ad. Instituer, va. Institut, sm. Instituteur, sm. Institution, s f . Instructeur, as. Instructif, a. Instruction , sf Instruire, va. s'Instruire, vp. Instruit , a. Instrument, sm. Instrumental, a. Instrumentiste, sm. à l'Insu, pr. Insubordination , s f . Insubordonné, a. Insuccès, sm. Insuffisamment, ad. Insuffisance, s/. Insuffisant, a. Insufflation , sj. Insuffler, va. Insulaire, as. Insultant, a. Insulte, sý. Insulter, va. vn. Insulteur, sm. Insupportable, a. Insupportablement, ad. Insurgé, as. Insurger, va. s'Insurger, vp. Insurmontable , a. Insurrection , s f . Insurrectionnel, a. Intact, a. Intactile, a. Intarissable, a. Intégral, a. Intégralement, ad. Intégrant, a. Intègre, a. Intégrité, sf Intellect, sm. Intellectuel, a. Intelligence, s f . Intelligent, a. Intelligible , a.

LNT

Avy amy ny fahaizana tsy misy saiaa. Ho azy. Manendry, manao, mamorona, ma-Lalána, tomba. [ nangana. Mpampianatra, mpamorona. Trano fampianarana , fanaovana. Mpampianatra , mpampifandahatra, Mampahay, mampahazo hevitra. Fampianarana. Mampianatra, mandabatra. Mianatra. Mahay, be fahaizana. Fiasana, fanaovana, mozika. Momba ny fiasana. Mpits^ka mozika. Tsy satry, — hita , an-tsokosoko. Tsi-fanekena, fikomiana. Tsy tnaneky, malain-kanaraka. Tsi-fahatanterahana,—fahavanonana. Tsy ampy. Hakelezana , tsi-fahefana , — faham-Tsy ampy. [ piana. Fampidiran-drivotra. Mampidi-drivotra , mitsóka. Mponina amy ny nosy. Maneso, manompa, manebaka. Ompa i eso , tevateva, tebaka. Manompa , manebaka, manamavo. M pan eso, mpanoinpa, mpanevateva. Tsy zaka j — ari tra, — azo leferina. Tsy telina. Mpikomy, mpiodina. Mainpikomy, mampiodîna. Mikomy, miodina. Tsy mety resy, — azo ihoarana. Fikomiana , fiodinana. Momba ny fikomiana. [ tsiny. Tsy simba, — nahafabana, — manan-Tsy azo tsapaina , — msina . Tsy mety ritra. Manontolo, daholo, avokoa. Daholo. Mahavonona. Tsy diso, mahitsy, marina. Fahitsiana , tsi-fabasimbana. Fototry ny saina, fahalalana. Avy amy ny fanahy. Fisainana , fahalalana, fifanarahana. Be saina, malaky mahay. Azo fantarina, re.

igitizdby Google

Page 197: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

INT 193 Intelligiblement, ad. Intempérance, sf. Intempérant, a. Intempérie, s f . Intempestif, a. Intempestivernent, ad. Intendance, sf Intendant, sm. Intense, a. Intensité, sf Intenter, va. Intention , sf Intentionné, a. Intercalation, sf Intercaler, va. Intercéder, vn. Intercepter, va. Interception, s f . Intercesseur, sm. Intercession , sf Interdiction , sf Interdire, va. Interdit, a. Interdit , sm. Intéressant, a. Intéressé, a. Intéresser, va. s'Intéresser, vp. Intérêt, sm. Intérieur , as. Intérieurement, ad. Intérim, sm.

Ïar Intérim , ad. ntérimaire, a.

Interjection, s f . Interligne, sm. Interligner, va. Interliuéaire , a. Interlocuteur, sm. Interlope , as. Interloquer, va. Intermédiaire , as. Interminable , a. Intermittence , s f . Intel mittent, a. Internat, sm. International, a. Interne, a. sm. Interner, va. Internonce, sm.

Am-pahafantarana. [ niny. Fihinanan-doatra, fiohnrana ny anto« Tsy mahatana , — mabalala ny auto-Fivadihany ny taona. [ niny. Diso fotoana , tsy amy ny —. Tsy amy ny andro ny. Fifehezana , fitandreiuana. Mpifehy, mpitandrina. Be, mafy. Hafatratra, hamafy , haherezana. Manao , mannmboka , mitory. Fikasana , hevitra anaovana. Misy hevitra , mikasa. Fanelanelariana, fanampiana. Manampy, mampiditra anelanelany. Mifona , mangataka. Misambotra , mampijanona , misaka-Fisakauana. [na. Mpanalalana , mpifona. Fifonana , alalana. Fandrarana , fetra. Mandrara , misakana , manesotra. Misalasala , talanjona , tady. Fandrarana , fisakanana. f ritra. Mahatehotia, mahafatifaty, maliafina-Mahihitra , mitady hahazo. [ na. Mahafinaritra , mamalifaly , mahone-Miara-manao, ta-habasoa , mlahy. Fitiavan-karena , soa azo, zana-bola. Ao anaty, ny afovoa'ny. Ao ampo, an-kibo. £lanel<in*andro. An-elanelan'audro. Solo. Fisentosentoana , fiantsoana.. Elanelany ny laha-tsoratra. Manisy elanelaii-daha-tsnratra. Ao an-elanelany ny laha-tsoratra. Mpiresaka. [ t ra—. An-tsokosoko , sambo mpanao varo-Misakana, mampijanona. Anelanelany , alalana. Tsy mety v'ita , —misy fiafarana. Fa'mpoel'anana , fitapitapy. Mampoelana, tsy misesy , mitapitapy. Trano ny mpianatra tsy mody. Ikainbanany ny firenena, itoviany—. Ao anaty, mpianatra tsy mody. Mampiditra. Solo n'iraky ny Papa.

i,itiz dby Google

Page 198: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

184 I n t e r p e l l a t e n r , sm. In te rpe l la t ion , s f . I n t e r p i l l e r , va In t e rpo la te u r , sm. In t e rpo la t ion , sf I n t e r p o l e r , va. I n t e r p o s e r , va. fc'Interp» S"r , vp. In te rpos i t ion , s f . In te i p r é t a t e u r , sm. I n t e rp r é t â t i f , a. I n t e r p r é t a t i o n , s f . I n t e r p r è t e , .sm. I n t e r p r é t e r , va. I n t e r r è g n e , xw. I n t e r r o g a t e u r , sm. I n t e r r o g a t i f , a. In te r ioga i io i , 9 s f I n t e r roga to i r e t sm. Iutei l o g e r , va s ' i l l tei l'ogei- , vp. l n i e r r o n p r e , va. s ' i n t e r r o m p r e , vp. i n t e r r o m p u , a. IntriTiipteiir, sm. In te i rup t ion , f . Intei section , f . In t e r s t i ce , sm. I n t e r t r o p i c a l , a. In te rva l le , sm. • In te i w n a n t , a. I n t e r v e n i r , vn. In t e rven t i on , sf In lei vers ion , s f . I n t e r v e r t i r , va. I n t e i v e r t i s > e m e n t , sm I n t e s t a t , av. In tes t in , n. s m. I n t e s t i n a l , a I n t i m a t i o n f s f . I n t i m e , as. I n t i m e m e n t , ad. I n t i m e r , va. I n t i m i d a t i o n , s f , In t . m i d e r . va. s ' in t imide» , vp. I n t i m i t é , f . I n t i t u l e r , va. s ' I n t i t u l e r , vp. I n t o l é r a b l e , a.

Mpanadina , mpiantso. Fanontaniana. M a u o n t a n y , mandidy hamalv. M p a n o s o - t e n y , mpanampy — . Fanosohan-teny , f a n a m p i a n — . Manoso- teny , manampy — . Mametraka ao anelanelany. Miel.nielana , manelanelana. Fanelanelanana. Mpanambara hevitra, mpivaofy teny. Manambaia hevitra. Fandikana teny , f ivoasan — . Mpandika teny , mpila/a h e v i — . JVlandika teny , m i v a o f y — . Audro an.pahan'olnna solo ny mpan-Mpanoi i tany , mpanadina. [ jaka. Munontany. Ontany , fanontaniana. Fanontaniana , fakana am-liava ny. Manontauy , maka am-bava ny . Mifaiioniaiiy. Í na. Mampijaot» c i , m mapaka , manampi-MiUahatra , m i a t o , m f m p a - t e n y . Tsy mitoli\ , tapaka, naisahatra. Mpampit^aha-teny , mpanapa — . Kit^liarana , tsi-fitoliizana , fanapa-Fivokovokoana [ h a n - t m y . Elanelana. Anelanehniy ny tropique. Elanelana, ebakebaka , kobana. Mpanalalana Miditra , milatsaka , manalalaua. Fanelanelanana , fanahi an ma. Famoteraua , fauakoroiitanana. Aîamikoro labaira , mampifamadika. F a m o t e r a u a , f<inak>»rnana. Tsy uanolo-pananana , — nandidy, — A o anaty , taova , tsinay. | nileny. A m y ny tsinay. Didy , fan rahana , tendry. Ampn , mikambana , sombiiTaina. Indrindra, fatratra. Manainbara, mandidy . Fampihorohoroana , fampitaborana. Mainpitah(»tra , mahatsir.tvina, mam-Matanotra, mihorohoro |piliorohoro. Firaisam-po , fi>akaiz >na îualy. Maniny anarana. Maka anarana , mihambo. Tsy toha, —telina, —lefitra, — lai Ira.

, i t i z td by Google

Page 199: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

I N V 1*5 Intolérablement, ad. Intolérance, s f . Intolérant, a . In toléra n t i sme, sm. Intonation , sf Intorsion , sf Intraduisible, a . Intraitable, a. Intra-muros , ad. Intrépide, a. Intrépidement , ad. Intrépidité , sf Intr igant , a . In tr igue , sf Intr iguer , va. Intrinsèque , a. Intrinsèquement, ad. Introducteur, sm. Introduction , s f . Introduire , va. I n t r o ï t , sm Intronisat ion, sf In tron i ser , va. Introuvable , a . Inti u s , as. Intrusion , s f . I n t u i t i f , a. Intuit ion , sf I n u s i t é , a. Inutile , n. Inut i l ement , ad. Inut i l i t é , sf Invalide , as. Inval ider , va, Inval idi té , sf Invariabil i té , sf Invariable , a Invariablement , ad. Invas ion , sf Invective , sf Invect iver , vn. Invendable , a, Invendu , a. Inventaire , sm. Inventer , va. Inventeur , sm. Invent i f , a. Invention , s f . Inventor ier , va. Inversable, a, ^

Tsy laitrâ*, — z a k a . Tsî-fahazakana, — fahaleferana. Tsvmahatoha,—mahalefitra,—maha-Tsî-faharetana, — fabazakana. [zaka. Fiventesana , tonnn-kira, Fandadinana , filadinana. Tsy azo adika. [anarina. Tsy azo batonina , madi-po, tsy zaka Aoan- tanána , anaty, vohitra. Tsy matabotra , mahery f o , saliy. An-kas;ihi>ahiana. H;.sahiana , toky. Mikeli-aina te-hisondrotra. Felipelikn, karoka, famoronan-tsaina. Mifelipelika , mamoron-tsain-dratsy, Anaty ny t ena , tomba ny. Anaty n'y. Mpainpiditra , mpitondra. Fampidirana , venti-ntei.y , sas i—. Mampid.tia , manisika , mampiseho. Fiandoliany ny Lamesa. Fananpanana. Manaugana , manandratra, Tsv bita Midi tra tsy a saina , misosos«'so. Kisosososo ma. Mabita marina tsara, mabalala hoazy, Fahalalana ho a / y , fabitana marina. Tsy fanao , — fomba, Very loana , tsy azo ho zavatra. Foana. H; foanana , zava-poana. Farofy , kilemaiua , «sizy. Mahafoana, mamolaka , manatsoaka, Faharariana , fahosana , bafoanana. Tsi-fiovana. Baikitrn , tsy miova. Tsy am-piovana. fhnn-tany. Fidirana an-kery, fanafihana, f a n a n t Fanompana, fandrahonam-bava, ha-Manompa, tezitra, manaraby [raby, Tsy azo amidy. Tsv lafo , — n amidy. Fdazana ny isa-njavatra. Misaimsaina, mahita , mamorona. Mpamorona. Faingan-tsaina , maliay mamorona. Zavatra vao hita, famoronan javatra, Mamantatra entana , manisa —. Tsy mety mivadika, — mihohoka.

i,itiz dby Google

Page 200: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

196 Inverse , a. & l'Inverse, ad. Inversion, sf Invertébré, as. Investigateur, as. Investigation , s f . Invest ir , va. Investissement, sm. Investiture, sf Invétéré, a. s'Invétérer, vp. Invincibilité, sf Invincible , a. Invinciblement, ad. Inviolabilité, sf Inviolable , a. Invariablement, ad. Invisibilité , s f . Invis ible , a. Invisiblement , ad. Invitation, s f . Invi té , sm. Invi ter , va. s'Inviter, vp. Invocation , sf Involontaire, a. Involontairement, ad. Invoquer , va. Invraisemblable, a. Invraisemblablement, ad. Invraisemblance, s f . Invulnérabilité, sf Invulnérable, a. Ipso facto, ad. Irascibilité, sf Irascible, a. I r e , s f . Iris , sm. Irisé, a. Iron ie , sf Ironique, a. Ironiquement, ad. Irradiation, sf Irraisonnable , a. Irraisonnablement, ad. Irrationnel, a. Irrecevable, a. Irréconciliable, a. Irréconciliablement, ad. Irrécouvrable, a.

IRR

Mivadika, mifototra. Am-badika , mifamototrà. Famoteran-teny , fifamadihana. Tsy misy hazo-ndamosina. Mpandinika , mpampamoa-dia. Faudiniliana , fanadinana. Manome fahefana, manao faliirano. Tendry , liodidina , fahirano. Fanomezana , tendry. Ela , mainti-molaly , latsa-paka. Miliiaela , miorina. Ny tsy etezana ho resy. Tsy azo resena , — mety resy. Tsy an-karesena. [nad ika ina . N y maha-fady, ny fady, ny tsy ahazoa-Tsv azo ivadihana , — dikaina , fady. Fady. N y tsy ahitana azy. Tsy hita maso. T.«lkona , sokosoko, Fanasana, fiantsoana. Ainpiandranoina, vahiny, nyasaina. Mann sa , manainga, mampiandrano. Mandroso, avy tsy a saina , mifanasa. Fiantsoana , fivavahana. Tsy nahy , — iniaiia, Tsy nahy , — iniana. Miantso, mivavaka. Tsy marimarin-doatr.i , toa tsy izy. Ta'haky ny t«.izy , tsy tokony ho izany. Tsy to loatra. Ny tsi-fetezana haratra. Tsy mety maratra, — azo ratraina. Vita ny, tena ny, amy ny izay hiany. Hasarotam-po. Malaky tezitra, mora — , foizina. Hatezerana. Antsibe n'And t ra , avana, manjamaso. Volo n'antsibe n'And tra. Eso , kizaka , haraby , latsa. Maneso , mandatsa. Amy ny fanesoana , an-datsa. Fifafazany ny tanamasoandro. Tsy manan-tsaina. Tsy ami-utsaina Manohitra ny saina. Tsy azo raisina , — ekena. Tsy azo nmpihavanina, manoutolo fo. An-dolompo. Tsy azo takina , — a vérin a.

^ gitiztdby G o O g k

Page 201: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

ISS 197

Irrécnsàble, a. Irréductibilité, s f . Irréductible, a. Irréfléchi, a. Irréflexion , sf Irréformable , a. Irréfragable, a Irréfutable , a. Irrégularité, s f . l n é g u l i e r , a Iriégulièremeut, ad. Irréligieux, a. Irréligion t sf Irrémédiable , a. Irrémissible , a. Irréparable, a. Irrépréhensible, a. Irréprii nable, a. Irréprochable, a. Irrésistible, a. IrresiMibit m e n t , ad. Irrésolu, a. Irrésolument, ad. Irrésolution , sf Irrespectueux , a. Ii révéremment, ad. Irrévérence, sf Irrévéreni, a. Irrévocabiliié , s f . Irrévocable, a. Irrévocablement, ad. Irrigateur, sm. Irrigation, s f . Irritabilité, sf lrritable , a. Irritant, a. Irritation , s f . Irrité , a. Irriter, va. s'Irriter, vp. Irruption, s f . Islamisme, sm. Isolé , a. Isolement, s m. Isolément, ad. Isoler, va. s'isoler, vp. Israélite, as. Issu t

a> Issue, s f .

Tsy azo lavina , — toherinà. Ny tsy ahazoana hakelezina,—ovana. Tsy azo hakelezina , — ovana. Aujamba , t>y voa hevitra. Tsi-fiheverana rahateo. Tsy azo ahitsy, — atodika. Tsy azo lavina. Tsy azo valiana. T>i-fi!al.arana, — fitoviana. Bilabila, mandiso lalana, tsy araky ny Bilabila, Uy am pilahaiana. [lalana. Tsy mauompo an And tra. Tsi-fanouipoana an'Andtr®. Tsy azo vonjena,—»iu\.nina, —n'ody. Tsy azoavela, — manam-pahatahana. Tsy azo amboarina , — onerana. Tsy azo tsiuina. Tsy azo resena , —sakanana. Tsy manan-tsiny, marina. Tsy tolia , — azo toherina. An-kery , tsy toba. Miroahana, votsa saina. Salasala. Fiahatiahanana , fisalasalana. Tsy manaja, valavala. Tsy am-panajana. [ tra. Tsi-lanajana,—fanomezam-boninahi-Tsv manaja , —manome voninahitra. Fehi-maty, ny tsy ahazoana amerena-Tsy mimpody, — azo averina. [na . Am -pehi-maty. Fanondraban-drano. Fampidiran-drano amy ny voly. Fahamoraria tezitra, hasarotam-po. Mora tezitra , foizina. Mahatezitra. Hatezerana. Tezitra Mahatezitra , mampitombo. Tezitra , mihiatezitra , misarongatra. Fibosesehany ny fahavalo, famorotsa-Fivavahany ny Silamo. [ hana. Mitokana, tafasaraka irery. Fiavahana, fitokanana, fisarahana. Tokantokana, manirery. Manokana, mampitokana, Mitokana , inanireiy. Olona Isr.«ely, Israelity, Hebirlo. Avy amy ny. Fivoahana farany , firavana.

g i t i z c d b y Google

Page 202: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

m h l' Issue de , pr. Isthme, sm. Italique , sm. Item , ad. Itératif, a. Itérâtivement , ml. Itinéraire, sm. Ivoire, sm. noir d'l\oire , sm. Ivraie , sf Ivre , a. Ivres-e, sf I\ rogne , as. Ivrognerie, sf Ixode na Tique, sm.

JAM Am-piravanâ. Andilan-tany. Italika , soratra manetry. Koa , indiay , torak'izany, Manindroa , mi serina. Am-panindroany. Lalana. lvoara , nifi-ntrozona. Arin-iaolana. Alii-dratsy, tsiparifary* Mi me», leo ny , doroka« Hamanmana. Mpisotm t<>aka, mpimamo* Fimaiiioan-toaka. Kongom-biby.

Jablc , sm. Jabler, va. Jabot, sm. faire Jabot, vn. Jabot» r , Jabotter , vn* Jacasser, vn. Jacasse l ie , s f . Jacent, a. Jaehèie, sf. Jaehérer , va. Jaeimhe, sf. J.iconas , sm. Jaeque, sm. Jacquier, sm. Jaetance, sf Jaculatoire,/?. Jadis, ad. Jaguar,sm. Jaillir, vn. Jaillissant, a. Jaillissement, sm* Jalon , sm. Jalonner, vn. Jalonneur, sm. Jalouser, va. Jalousie, sf. Jaloux, as. Jamais , ad.

Leta n y , hady. Manisy leta ny , mihady. Takorobabo, dantely amy ny lnbaka* Mirezareza, mianjonanjona. Miriisodrits »ka, nnvezovezo foana. Mijafajafa, mivezovezo. Trniteny foana , vezovezobe. Harena t>y bita tompo. Tany kotra , — vao. Mihrvo tany kotra , mia»a tany vao< Jasinty , anaram-hoanknzn, vato soa* Jakonasy , karazana masilUtina. Voa n'ampabbe. Ampalibe. Fideran-tena , fandokafan—. Tora-po, tse—. Fony fahiny. Jagai a , bibi-dia. f botra. Miboiboika, mifatsitsîtra , miaiitsam-Miboiboika , mifatsitsitra. Boiboika , fifatsitsitra. Tsatokazo mi la h a ira, marika. [nelany. Manatsatoka hazo milahatra mi^y ela* Olona atsangana hanoro filaliarana. Maniry,te-lio,mialona,mandrafy. f zo. Fialonana, fifaninanana, karakara ha-Mialona,mitsii ii itra,manaudry ratsy1* Na oriana na oviana, mandrakizay.

L,gitizc-d by Google

Page 203: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

JAV Itf» à Jamais, ad. pins que Jamais , ad. si Jamais , ad. Jambage , xrn. Jambe, sf Jambé, a. Jambon , sm. Jambonneau, sm. Janissaire, sm. Jante, sf Janvier, sm. Jappement , sm. Japper , en. J iqnemai t , sm. Jaquette, s f . Jardin, sm. Jardinage, sm. Jardiner, vn. Jardinet, sm. Jardinier, sm. Jardinière , sf Jargon , sm Jargonner , vn. Jargonneur, sm. Jai re , s f . Jarret , sm. se J.»rreter, vp. Jairetièie, s f . J Î rs , sm. Jaser, vn. Jaserie, sf Jas«'nr, s tu. Jasmin , sm. Jaspe , sm. J.«spé, a. Jasper, vu. Jaspure, s f . Jatte , sf. Jattée, sf Jauge, sf. Jaugeage, sm. Jauger ,va. Jaugeur ,sm. J a u n â t r e , a. J a u n e , as. J a u n e d ' œ u f , sm. J a u n i r , va. vn. J a u n i s s a n t , a. J a u n i s s e , s f . J a v e l e r , va.

Mandraklzay, ambarok'say. N o h o ny teo aloha , indr indra . Bal»a s e n d r a , — t a l n n y . R a f i b a t o , to lána , tohana , taho . R a i . j o Tsara r a n j o , m a f y — , tsara tongotr . i . Jambao , soroka na fe-ndanibosira. J a m b a o ke ly . Marani try n y mpai jaka n y S i l a m o , Hazo-nk<>diarana. Volana voa io l iany a m y n y t a o n a . V o v ó n 'a l ika kely. M Ì M ) \ 6 t a h a k y ny alika ke ly . Sar io lona m a m p a n e n o f . i m a n t >ranan« Z i p o f o h y , akanjo m a l a h a r y . ( d r o . l a n i m b i î l y , z a r i d a y . s h a . Famboh-na zar iday , \ o l i - n — . M a m b o l y zaïiday. Zaïiday k»*ly. Mpaiii&olv z a r i d a y , m p i a n d r y sa l ia . Fipvtr.ihnm-batii fambolena voni-Berobeinka. ( nkazo. M a n a o t e n y mifototra . mibe i o b e r o k a . M p a n a o teuy mi fo to tra , m p i b e r o k a . S i n i b e . T r a i n g i o v a / a u a , l e f e r a n a . ftlamehy b a . Feh i m b a . Gisa l a b y . Mipen»so«i 'pentsona, m a b a i v a v a . P e n t s o m p e n i s o n a . ( p e n t s o n a \ a * á n a , m a h . > i « a v a , n i | > i p e i t o m -Vahy ma m tra van y, j a si ma y. Jasipe, vato son vnndana. (jasipe. V a m l a n a , mi sora t sora t ia UA\ ky n y M x i a o v a n d a n a , m a n i s y j a s i p e . F a n a o v a n a v a n d a n a , zavatra — . Jaty. buh.ly na zinga boribory t*a-E r a n y nv ja ty . [ baiana. F a m a r a n a , fa ira. F . i m a r a n a , karama n y m p a m a t r a . Mainatra . M p a m a t r a . S o m a r y v o n y , m a n o p y — . V o n y , l oko — , t o m a i n o t a m o . Tann-nak'atndy . M a u d o k o vo»<y , m i l i i a v o n y . ( v o . M i l i i a w m y , efa h o m a s a k a , s o a m a r a -N g o r o n g o s y . Mametra-bary, manao andalam —.

« g i t i z o d b y G 0 0 g l e

Page 204: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

200 JON

Javeline, s f . Javelle , s f . eau île Javelle, s f . Javelot, sm. Je , p/ik Jérémiade, sf Jet, sm. d'un seul Jet, ad. ' Jeté , a. Jetée, s f . Jeter, va. se Jeter , vp. Jeton , sm. Jeu , s m. Jeudi, sm. à Jeun, ad. Jeune, a. Jeûne, sm. Jeûner, vn. Jeunesse, sf. Jeûneur, sm. Joaillerie, s f . Joaillier, sm. Jobard , sm. Jockey , sm. Jocko, sm. Jocrisse , sm. Joie , s f . Joignant, a. Joindre, va. vn« se Joindre, vp. Joint, sm * Joint, a. Jointoyer, va. Jointure , sf Joli, a. Joli-cœur, sm. Joliet, a. Joliment, ad. Jonc, sm. Jonchaie , sf Jonchée, sf Joncher, va. , Jonchéres, sf Jonchets, s m. Jonction , sf Jongler, v/t. Jonglerie, s f . Jongleur, sm. Jonque , s f .

Lefona nazana-tsipíká atoraka tanânâ. Petra-bary , andalam—. Rano famotsian-javatra. Zana-tsipika , katsomanta» Izaho , aho. ( senlo. Fitomaniana, fitarainan-dava, sento* Toraka, tsipy, kararána, tsimoka. Indrai-manao. ( akoa* Atoraka, azera, ariana, atsipy, alavo, Frfiloha valo , korontam —, kidóna. Mitoraka, manipy, mandefa, manary» Mivarina, miantoraka, mianj< ra, mi-Filokan.i , atsipy. ( antonta» Lanonana, lalao, sangy, loka, kila-Alakau.isy. (lao. Mbola tsy nihinana. Tanora, — fanahy, mbola zaza, hero-Filadian-kanina. ( trerony. Mifady hanina, tsy homana. Hatanorana , hazazana. Mahafady hanina , mpifady —. Fanaovam-bakana , fi va rota m —, Mpanao vakana , mpivarotra —. Olona mora fitahina. Ankizilahy mnitondra kalesy. Rajako , b"bakoto , tonendrina. Ankizilahy mitahontahona, Hafaliana, haravoana, hafinaretana. Miray , mikambana , mipaka. Manipiray , manainbatra , manohy, M iray, miharo, miangona. (mipaka. Fitnliizana, fikambanana, famavana. Mitohy , mikambana , rnihavana. Manisi-tsokay na feta ny iadian-drafi*» Vany, tonona , famavana. (tra* Tsara tarchy , — bika, mahafatifaty. M pila-fitia *mpitady ho tiana. Tsara tsara tarehy. Tsara , fatratra. Harefo, vondrona, lierana, ZOZOFO. Tani-nkerana , — njozoro. Ahitra , voninkazo, sampankazo atao Manely , mamafifafy. ( lafika. Vondron-jozoro, — kerana. Hazo kely kilalao-njaza. Fandrafetana, fampikambanana. Manao kilalao fetsy sady mahagaga. Kilalao fetsy. ( mpainitaka. Mpilalao fetsy, mpanitsak* andro , Sambo ny Sinoa.

igitizcdby Google

Page 205: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Jonquille, sf Jouaillcr, vn. Joubarbe, sf Joue , sf Jouer , vn. va. se Jouer, vp. J o u e t , s m. Joueur, sm. Joufflu, a. J o u g , sm. Jouir , vn. Jouissance, s f . Jouissant, a. Joujou, sm. J o u r , sm. Journal , s/m livre-Journal, snn Journalier, a. Journalier, sm. Journalisme, sm. Journaliste, sm. Journée , s f . Journellement, ad, Joute , sf Jouter , vn. Jouteur, sm. Jouvenceau , sm. J o v i a l , a. Joyau, sm. Joyeusement, ad. Joyeuse t é , s f . Joyeux, a. J u b é , s m . Jubilaire, a. Jubilation , sf Jubilé, sm. Jubiler, vn. Jucher, vn. Juchoir , sm. Judaïque, ai Jodaïser, vn. Judaïsme, sm. Judicature , sf Judiciaire, a. Judiciairement, ad. Judicieusement, ad. Judicieux, a. J u g e , sm. Juge de paix , sm. Jugement , sm.

J l ' G 201

Anaran-hazo sy ny von y hy. Mi lalao kely, manary dia. Jobariba, anaran-kazo. Takolaka. Miloka, milalao, manambaka. [ ra. Tsy manahy , — matahotra , manari-Kilalao, fanesoana , fanebahana. Mpilalao . mpiloka, mpanao mozika. Be takolaka , botrabotra. Jioga , fanindri-loha, fanompoana. Miravoravo, manana, mahazo, misy. Fahazoana, fisiana , fahazakana. " Mifaly, miadana, inaliazaka. Kilalao-njaza, kindriandriana. Andro. [ n*andro. Gazety , taratasy milaza ny atao isa-Taratasy fanoralana izay la'fo na v idi -Isan'andro, fanao —. [ na. Mpikarama isan andro, mpanao—. Ny amy ny gazety. Mpanoratra gazety. Indrai-andro, lalana—, asa—, kara-ïsan'andro. [ ma—. Ady lefona atao ny mpitaingin-tsoava-Miadylefona eny ambony soavaly. [ly. Mpiady lefona eny ambony soavaly. Tovolahy kely. Falifaly , ravoravo, mahay vosotra. t Takana sarobidy. An-kafaliana. Vosobosotra, teny mampihomchy. Faly , ravo. Arofanina avo an-trano lcgilizy. Momba ny Jubilé. Fifaliana, faharavoana. Jobile, fahasoavana Ìehibe omrny ny Mifalifaly , miravoravo. [ Papa. Miteronterona. Fitcronteronana , talantalan'akoho. Any ny Jody , momba —. Manaraka ny fanao ny Jody. Fivavahany ny Jody. Raharaha ny mpitsara. Ny atao am-pitsarana. Araky 11 y fomba ny fitsarana. Mahitsy, ami-mpahendrena. Hendry, mahitsy saina. Mpitsara, mpanapaka , andriamba-Mpitsara ny ady Kely. [ venty. Saina , licvitra, fitsarana.

15

' i g i t i z td by Google

Page 206: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

202 JUX

Juger, va. Jugulaire , a. Juif , sm. Juillet, sm. Juin , sm. Juiverie, s f . Jujube , s f . Jujubier, sm. Jumeau, as. Jumelles, s f . Jument, s f . Jupe, s f . Juratoire, a. Juré , a. Juré , sm. Jurement , sm. Jurer, va. vn. Jureur , sm. Juridiction , s f . Juridique, a. Juridiquement, ad. Jurisconsulte, sm. Jurisprudence , s f . Juriste, sm. Juron , s m., Jury, sm. J u s , s m . Jusque , pr. Jusqu'à ce que , ad. Jusqu'à présent, ad. Jusqu'à quand , ad. Jussion , s f . Justaucorps, sm. JnsiC, a. Juste , ad. Justement, ad. Justesse , s f . just ice , s f . Justiciable, a. Justicier, sm. Justifiable, a. ^ Justifiant, a. Justificatif, a. Justification , s f . Justifier, va. Juteux , a. Juvénile , a. Juxtaposer , va. se Juxtaposer, vp. Juxtaposition , sj.

Mihcvitra , mitsara , manapakâ. Momba ny tenda , an-tenda kely. Jody, mpaka tomba ny be loatra. Volana fahafito amy ny taona. Volana fahenina amy ny taona. Fakana tombo ny be loatra. Zozoby, anaram-boankazo, rano-Tabo-njozoby. [njozoby. Kambana , zaza —. Hazo roa mitovy, masolavitra roa fi-Soavaly vavy. [jerena. Zipo-tapaka , akanjo-mbehivavy. lantobana, ianianana. Nianiana. Olona antsoina hitsara ny meloka. Fianianana foana, ozona , sahato. Manompa, manozona,mianiana. Mpiozona, mpanompa, mpanozona. Fahefana, fanapahana. Araky ny fitsarana , marina , mahitsy. Araky ny teny ny mpitsara., Mpandahatra ny lalána. Fahalalana ny lalána,—ny d idi -ntany. Mpanoratra ny amy ny lalána. Ompa, ozona, teny ratsy. Fivorian'olona mitsara ny meloka. Rano-njavalra , ro—. Hatra , — amy ny. Mandrapaha , amnarapaha. Mandrat'ankehitriiiy. Ambarapah'oviana. Didy , iraka. Akanjo inifanerana amy ny tena. Marina, mahitsy,ai)toniny,mendi ika. Tandrify, mipaka, tsara, mifanaraka. Marina , izany indrindra. [ dra. Fifanarahana , fahitsiana , izy indrin-Fahamarinana , fitsarana , rariny. Azo ny fahefan'olona. Mpitsara marina, manam-pahefana Azo hamarinina. [hitsara. Manamasina, manamarina, mankato, Mahamasina, mahamarina. [ miaro. Fauamarinana . fanamasinana. ]\îanala tsiny , miaro , manamarina. Be rano , — ro , matavy. [ ny—. Ny amy ny zatovo, araky ny fanao Mampipaka, mampiray, mandrafitra. Mipaka , mikambana . miray. Fampiraisana , fampikambanana.

•aitizod by Google

Page 207: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

LAC 203

K Kakatoès, sm. Kaléidoscope, sm. Kaolin , sm. Karata , sm. Képi, sm. Kilo, Kilogramme, sm. Kilolitre, sm. Kilomètre, sm. Kilostère, sm. Kiosque , sm. Kirsch , sm. Kyste, sm. Kysteux, a. Kyrie, sm. Ky rit lie , s f .

Boloky. Fitsirihana vaki-mpitaratra. Tany paorisilaina. Valiona. Kepy , satrokyny miaramila, jolo. Lanja n'arivo" girama. Arivo litatra. Arivo meiatra. Arivo sitera. Trano kely amy ny zariday. Toaka atao amy ny merises. Vay kely , tombokafo. Marary ny vay kely na ny tombokafo. Tompo , fivavahana amy ny Lamesa. Filaharana lava, tohitohy.

L La , ar. Là , ad. Là-bas, ad. Labeur, sm. Labial, a. Laboratoire, sm. Laborieusement, ad. Laborieux , a. Labour, sm. Labourable, a. Labourage, sm. Labourer, va. Laboureur, sm. Labyrinthe, sm. Lac, sm. Lacer, va. Lacérer , va. Lacet, sm. Lâche , a. Lâché , p. Lâchement, ad. Lâcher, va. Lâcher prise , vn.

Ky. Ao, eo. [iroakatra, eroa, aroa. Any, arý, irv, iroa, irikitra, arikitra, Fikelezan'aina , asa. Momba ny mololra , tononiny —. Trano fanaovana fanafody, — chimie. An-kazotoana , sarotra. Mazoto miasa, sarotra. Fihadian-tany , asa —. Azo hadina , — asaina. Fomba ny fihadian-tany, — fiasan—. Mihady tany , miasa —. Mpiasa tany. Lalana tsy hi Farihy , kam Mamehy kof Mandriatra , Vahy ny, kof< Osa , — tav , JValefa , afaki Am-pahosáns Mandefa , mi Mi koa . mand

,itiz. .j by Google

Page 208: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

204 LÀ M

Lâcheté , sj. Laconique, a. Laconiquement, ad. Lacrymal, a. Lacs , sm. Lactation , s f . Lacune , sf Ladre , a. Ladrerie , sf L a d y , s f . Lagune, s f . Laid , a. Laideur , sf Laie , sf Lainage , sm. L a i n e , sf Laineux, a. Lainier , sm. Laïque , a s. Laisse , s f . Laissé , p. Laisser, va. Laisser-aller, sm. Laisser-passcr , sm. Lai t , sm. Laitage , sm. Laiterie , s f . Laitier , as. Laiton, sm. Laitue , s f . Laize, s f . Lambeau , sm. Lambin, as. Lambiner , vn. Lambourde . s f . Lambris , sm. Lambrissage, sm. Lambrissé , a. Lambrisser, va. Lame , sf Lamentable , a. Lamentablement, ad. Lamentation , sf Lamenter , va. se Lamenter , vp. Laminage , sm. Laminer , \ a. Lamineur , sm. Laminoir , sm. Lampadaire , sm.

Fahosána, liahosána. Fohi- teny. Amy ny teny fobifoby. Momba ny ranomaso. Fandrika amy ny tadi-mahavarana , Fampinonoana. [ — mody. Hoaka , banga. Boka , misy hamatra , mahihitra. Habokana, trano-mboka, fahihirana. Rafotsy, tompokovavy, andriambavý. Kamory an-keniheny , dobo. Ratsy tarehy. Haralsian-tarehy.

• Lambo vavy, 1 a la n-kely anaty ala. Ny amy ny volo n'ondry. Volo n'ondry. Be volo n'ondry. Mpivaro-bolo n'ondry. Mpivavaka fotsiny. Kofehy fitondrana amboa, valii-ntsa-Foy , ilaozana. [ troka. Mamela , mahafoy , mandao. Fanaranam-po, famelana, tsi-fahaiza-Fanomezan-dálana hizotra. [ mandá. Ronono. Karazan-kanina avy amy ny ronono. Fivarotan-dronono, fiangonan—. Be ronono , m pi varotra—. Varahi-maitso. Salady. Lambanana. Vorodamba , sombina , vorotra. Midaresaka, toredretra, tavozavoza. Miatoato, mivozavoza, midaresaka, l^afidrihana. [ mitaredretra. Peta-drindrina , temitra soa. Fanaovana peta-drindrina. Misy peta-drindrina. Manisy peta-drindrina. Lela , takelaka , onja-ndrano. Mampahory, mampalahelo. Am-pahoriana. Fitomaniana , fitarainana. Mitaraina , mitomany. Migogogogo , midradradradra , mito-Famisaiiana. [ many. Mamisaka, mampanify. Mpamisaka , mpampanify. Famisahana. Mpampirehi-jii'o.

g i t i z t d b y Google

Page 209: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

LAIl 205 Lampe, sf Lamperon , sm. Lampion, sm. Lampiste, sm. Lance , sf Lancer, va. se Lancer, vp. Lancette, s f . Lancicr, sm. Lande , s f . Langage, sm. Lange , sm. Langourenx , a. Langue, sf Lànguette, sf Langueur, sf Languir, vn. Languissement, ad. Languissant, a. Lanière, s f . Lanifère, a. Lanterne, s f . Lanterner, vn. va. Lanternerie, s f . Lanternier, sm. Laper , va. Lapereau, sm. Lapidaire, as. Lapidation, sf Lapider, va. se Lapidifièr, vp. Lapin, sm. Lapine, sf Laps, a. * Laquais, sm. Laque, sf Laquelle, Lesquelles, pn. Larcin, sm. Lard, sm. Larder, va. Lardoire, s f . Lardon, sm. Large, a. Largement, ad. largesse, s f . Largeur, s f . Largo, ad. Larguer, va. Larme, s f . Larmoiement, sm.

Fanilo, fanala , lampy , fanaovanjiro. Fihazonan-daliinjiro. Fanaovanjiro. Mpanao lampy. Lefona. Manipy, mitoraka , manopy. Miantoraka , mizotra. Antsy fanalan-dra. Miaramila an-defona. Tany foana , liay. Fiteny. Lamba-njaza. Mampalahelo, mijokaiky. Lela, fiteny. Ridra. Fahosána, harerahanà. [ ka. Mibiaosa, mihiareraka, somazotsazo-An-kadisadisana, —karerahana. Madisadisa , osaosa, saozanina. Anja-koditra lava. Mivolonondry. Fanala. Miahanahana,manarira,mahasosotra. Arira, hatsikana. Mpanao fanala , mpivarotra—. Manao fisotron'amboa. Zana-bitro. Mpanao vato soa, misy fomba ny vato. Tora-bato , fitoraham—. Mitora-bato. Mibiavato , miova ho vato. Ritro. . Bitro vavy. [ dray. Nifindra ho katolika ka nitsoaka in-Mpanaraka. Diti-nkazo mena. Izay,iza. Halatra. Tavi-nkisoa. Manesika tavi-nkisoa. Fanesehana tavi-nkisoa. Sombin-ta vi-nkisoa. Malalaka, migodana , mahafoy. [na. Ami-mpahalalahana, — mpahafoiza-Hamorana, tsi-fitsitsiana. Halehibe, sakany. Mezora , ba-nkira miadana dia mia-Mandefa , mamaha. [ dana. Ranomaso. Fandatsahan-dranomaso.

l ' ig i t ized by Google

Page 210: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

20G

Larmoyer, vn. Larron ,sm. Larve , s f . Larynx, sm. Las, a. Lascif, a. Lascivement, ad. Lassant, a. Lasser, va. se Lasser, vn. Lassitude, s f . Latent, a. Latéral, a. Latéralement, ad. Latin t as. Latiniser , va. Latiniste, sm. Latitude , sf avoir toute Latitude, vn. Latrie, sf Latrines , s f . Latte, s f . Latter, va. Lattis, sm. Laudanum, sm. Laudatif, a. Lauréat, sm. Laurier , sm. Lavabo , sm.' Lavage, sm. Lavande, s f . Lavandière, s f . Lavasse , sf. Lave, sf Lavé , a. Lavement, sm. Laver, va. se Laver, vp. Laveur, sm. Lavoir, sm. Lavure, sf Laxatif, a. Laycr , va. Le, les , ar. Le , la , les , pr. Lé , sm. Lèclie, s f . Lèchefrite, sf Léché, a. ours mal Léché.

LEC

Mandatsa-dra nomaso. Mpangalatra. Zana-dandy , bibintsaonjo , sakivy, Tenda. J " Sasatra , trotraka. Mpiiilajila , ropijejojejo , pilaka. An-kajejoana. Mahasasatra. Manasatra, mandreraka. Mihiareraka. Hasasarana , harerahana. Miaflna, takona , miery. Anila, amy ny ila. Anila. Teny latina. Manatcny latina. Mahay teny latina. [ ny équateur. Falialehibiazana, ny halavirana amy Tsy sakanana. Fanompoana atao àmy n\Andtra irery, Lava-tay. Anivona , latsy. Mani§y latsy. Rafi-datsy. Anaram-panafody, laodanomy. Mpidera. f n a n a , Mpianatra nahavaly tsara ny fanadi-Anaran-kazo, voninahitra, fandrese-Fanozana , fanasána. [ na. Fanasána, fanozána. Lavandy, ahi-manitra. Vehivavy mpanasa lamba. [ vato. Hanina be ro , ro-nkena ny mandia-Loa ny volcan. Matsora, tanora volo. Fanasána , faham-basirano. Manasa , tnanoza, mampandro. Manoza tanana , — tava. Mpanasa lamba. Fanasan-damba. Oza-ndovia. Mampivalana , mahalefadefaka. IMamelon-dalana anaty ala. Ny , any. Izy , azy. Lainbanana. Silaka , kararavina. Lesifrita , fanantazana menaka. Malama , tsotra , nolelafina. Omby manoto.

g i t i z t d b y Google

Page 211: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

207 Lécher , va. Leçon , sf %

Lecteur, sm. Lecture, s f . Légal, a. Légalement, ad. Légalisation, sf Légaliser, va. Légal it®, s f . Légat, sm. Légataire, sm. Légateur, sm. Légation , sf Légendaire, sm. Légende, tf Léger, a. à la Légère , ad. Légèrement, ad. Légèreté, sj. Légion , s f . Légionnaire, sm. Législateur, sm. Législatif, a. Législation , sf Législativement, ad. Législature, s f . Légiste , sm. Légitimation , s f . Légitime , a. Légitimement, ad. Légitimer, va. Légitimité, sf Legs, sm. Léguer, va. Légume, sm. Légumineux, a. Lendemain, sm. Lénifier, va. Lénitif, a. Lent, a. Lente, sf Lentement, ad. Lenteur, sf Lentille, sf Lèpre, sf Lépreux , as. Léproserie, s f . Lequel, lesquels , pn. Lequel P/w. Les, av.

ÎUilelaka. Fianarana. Mpamaky taratasy. Famakian-taratasy , vaki-teny. An-drariny , araky ny didi-ntany. Araky ny didy. Fanamarinana , fankatoavana. Manamarina , mankato. Ky hitsiny, hamarinana. Iraky ny Papa. Mpandova, maliazo tolo-bobitra. Mpanome tolo-bohitra. Fanomezan-drabaraba, raharaha ny Mpanarira. [ iraka. Tantara, arira. Maivana , — doha , fotsy fanahy. An-kaendrinendrenana, raosalahy. Relikely , tsilemilemy. Fahamaivanana, haendrinendrenana. Toko miaramila , lejiona. Amy ny légion. Mpanao lalána, mpandidy. Mahadidy , momba ny lalána. Lalana , fanaovana —. Araky ny lalana. Fiangonany ny mpanao lalana. Mpahalala ny lalána. Fanamarinana, fankatoavana , fanai-Marina , mety, mahitsy. [ kena. An-drariny. Manamarina , mankato , manaiky. Hitsy , hamarinana. Tolo-karena , — bohitra , lova. Manome harena , —tolo-bohitra. Anana , hanin-kotrana, —mainty. Fomba ny anana. Ampitso, — lava. Manalemy , manamora , maudemy. Manalemy , mahaketraka. Mivozavoza , tsy haingana, votsa. Atodi-hao. Miadana. Havozavozana , tsi-fahafainganana. Tsiaridrafi-mbazaha, fitara-masolavi-Ilabokana, hamatra, liolamena. [tra. Boka , ratsy hoditra. Hopitaly ho any ny boka. Izay. Iza ? • Ny.

jqitizGdby Google

Page 212: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

208 Lèse , a. Léser , va. Lésine , s f . Lésiner, vn. Lésinerie, s f . Lésion, s f . Lessivage, sm. Lessive, sf. Lessiver, va. Lest, sm. Lestage, sm. Leste, a. Lestement, ad. Lester, va. Léthargie, s f . Léthargique , a. Léthifère , a. Lettre , s f . Lettré, a. Lettrine, s f . Leur , leurs, a. le Leur, la leur, pn Leurre, sm. Leurrer, va. Levain , sm. Levant, sm. Levée, s f . Lever, va. se Lever, vp. Lever, sm. Levier, sm. Lévite, sm. Lévitique, sm. Lèvre, s f . Levrette, s f . Lévrier, sm. Lexicologie, s f . Lexique , sm. Lézard, sm. Lézarde, s f . Lézardé, a. Liaison , s f . Liaisonner, va. Liane, s f . Liant, a. Liant, sm. Liarder, vn. Liardeur, sm. Liasse , s f . Libation , s f .

LIB Mandratra , rátsy atao amyny.. . Mandratra , manimba.* Fahihirana. Mahihitra. Fahihirana. Fery, fati-antoka. Fandomana amy ny rano-ndavenona. Rano-ndavenona. Mandóna amy ny rano-ndavtfnona. Fanamarenan-tsambo. Fanamarenan-tsambo. Mailaka, haingam-panao, kinga, jejo. Haingana , ami-mpahamailahana.

, Manarin-tsambo. Torimaso be nianindry, torimaty. Amy ny léthargie. Ma ha faty. Soratra, taratasy ampitondraina. Mahay taratasy. Soratra filazana. Pty , milaza ny azy ire'o. Pîy azy ireo. Jono , fandrika , fitaka. Mamitaka. Lalivay, masirasira. Atsinanana. f mila. Fananganana, fanalána, faka-miara-Manangana, manandratra, manainga. Mitsangana , mifoha, miainga, miari-Fifohazana , fiposahana. [na. Fanoirana , fanoitra. [ Jody. Levity, mpanampy ny mpisorony ny Levitika, momba ny Levity. Molotra. Lévrier vavy. Amboa mpihaza. Fahaizana ny hevitry ny teny. Lekisiky, fianaram-Daiko. Androngo , antsiantsy , sitry. Vakivaky amy ny rafi-bato. Vakivaky , mi tria tria tra. Fitohizana , firaisana. Mampitohy, mampitambatra. Vahy, hazo mandadina. Malemy, madity. Halemein-panahy. Mitsitsy, mihihitra. Mpitsitsy, mahihitra. Fehi-ntaratasy. Fanatitra aidina, fisotroana.

git ized by Google

Page 213: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Libelle, sm. Libeller, va. Libelliste, s ni. Libéral, a. Libéralement, ad. Libéralité, s f . Libérateur, sm. Libération, s f . Libérer, va. se Libérer, vp. Liberté, s f . Libertin , as. Libertinage, sm. Libertiner, vn. Libraire, sm. Librairie , sf Libre, as. Librement, ad. Lice, sf Licence, sf Licenciement, sm. Licencier, va. Licencieusement, ad. Licencieux, a. Lichen, sm. Licitation , sf Licite , a. Licitement, ad. Liciter, va. Licou na Licol, sm. Lie , s f . Liège, sm. Lien , sm. Lier, va. se Lier , vp. Lieu, sm. Lieue, sf v Lieur , sm. Lieux d'aisance, sm. Lieu tenance , s f . Lieutenant, sm. Lièvre, sm. Ligament, sm. Ligamenteux , a. Ligature, sf Lignage, sm. Ligne, s f . Lignée , sf Ligneul, sm. Ligneux, a.

L1G 209 Taratasyfandatsana,—fanalambaraka. Manendry ny banaovana azy,—han* Mpanoratra libelle. ( daniana azy. Mahafoy , miantra. An-kafoizana. Fahafoizana , fiantrana. Mpan?votra, mpanafaka. Fanavotana, fanafahana , fandoava* Manavotra , manafaka. (na. Mandoa trosa , manefa —. Havotsorana, safidy, fahazakan-tena, Mpijangajanga, jejo. ( tsi-fanerena. Fijangajangana, hajejoana. Mijangajanga. Mpivaro-taratasy. Fi v a rota n-tar a ta sy. Afaka , inahazaka tena , olora-potsy. Tsy an-tery , amy ny sitrapo. Fifaninanana. Fahasabian-doatra. ( na, Fandefasana, famotsorana, fampodia-Mandefa , mamòtsotra , mampody. An-kavetavetana. Vetaveta, mijangajanga. Likeny, volo-mbato. Fivarotana t*haky ny lavanty. Mety , azo atao. Am-petezana. Manao lavanty, manongom-barotrà. Kofehi-mbozon-tsoavaly. Faika. Bosoa , hodi-kazo. Kofehy , fatorana, fikambanana. Mifehy, mameby, maraatotra. Mameny tena. Fitoerana , tany. Lâlaua indrai-mahamasabary. Mpifeby kitay, — vary. Lava-tay. Fisoloana , rabaraha ny Lieutenant. Solo , le fi tra. Anaram-bi&y hazaina, lievatra. Ozatra mafy. Momba ny ligament, ozatrozatina. Famehezana , kofehy. Karazana , fianakaviana. Tsipika, kofehy, laliny. Firazanana , taranaka, ihiaviana. Kofehy anjairan-kiraro. Toy ny hazo.

L

,tizfedby Google

Page 214: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

210 se Lignifier, vp. Ligue, s f . Liguer, va. se Liguer, vp. Ligueur, sm. Lilas, sm. Limaçon, sm. Limaille, s f . Limbes, sm. Lime , s f . Limer, va. Limier, sm. Limitatif, a. Limitation , s f . Limite, s f . Limité, a. l imi te r , va. Limitrophe, a. Limon , sm. Limonade, s f . Limonadier, sm. Limoneux , a. Limonier, sm. Limpide, a. Limpidité, s f . Limure, sf Lin, sm. Linceul, sm. Linéaire, a. Linéament, sm. Linge, sm. Linger, sm. Lingerie, s f . Lingot, sm. Lingual, a. Linguiforme, a. Linguiste, sm. Linguistique, s f . Linièrc, s f . Liniment, sm. Linteau, sm. Lion , sm. Lionceau, sm. Lippe, s f . Lippée , s f . Lippitude, sf Lippu , a. Liquéfaction , s f . Liquéfier, va. se Liquéfier, vp.

LIQ

M ib ia hazo. Fifanekena , firaisan-tetika. Mampirai-tetika. Mirai-tetika, mifanaiky. Mpirai-tetika. Lelaka , voandelaka. Sifotra an-tanety. Tai-ntsofa, vovo-by. Fitoerany ny fa nahy ny olo-marina Tsofa. (taloha, Limby. Manatsofa, mandama. Alika makadiry mpihaza.

'Mametra, mamaritra. Faraerana, famaritana, famangitana. Valamparihy, fetra, faritra , fangi-Voa fetra, — fangitra. ( tra. Manisy fetra, mamaritra, mamangi-Tany mitohy. Fotaka , feta , voasary. Limonady. Mpanao limonady. Be fotaka. ~ Taho-mboasary. Madio, mazava, màngarangarana. Hadiovana, fangarangarana. Fanatsofana , fandamana. Liny, rongony madinika. Lamba-mpaty, — mena. Misy tsipika , momba ny —, Tsipika madinika. Lamba. Mpitandrin-damba, mpivaro —. Fitoeran-damba , fivarotan —. Akora-mbola, anja—. Amy ny lela. Manahaka ny lela. Mahay fiteny maro. Fahaizan-teny maro. Tany fambolena Un. Fanafody fauosorana. Tatao-mbaravarana.

* Lion a. Zana-diona. ( raka. Molotra ambany matevim-be sady re-Indrai-mbava. Tai-maso. * Rera-molotra. Fanempoana, fandrendrehatia. Manempo, mandrendrika. Miempo.

i » ti? • i by Google

Page 215: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

LIV 211

Liqueur, s f . Liquidateur, sm. Liquidation , s f . Liquide, as. Liquider, va. » se Liquider, vp. Liquoreux, a. Liquoriste, sm. Lire, va. Lis , sm. Liserage , sm. Liseré, sm. Liserer, va. Liseron , sm. Liseur, sm. Lisible , a. Lisiblement, ad. Lisière, sf. Lisse, a. Lisser, va. Lissoir, sm. Liste, s f . L i t , sm. Litanies, s f . Liteau, sm. Liteaux, sm. Literie, s f . Lithographe, sm. Lithographie , s f . Lithographier, va. Litière, s f . être sur la Litière. Litige , sm. Litigieux, a. Lit re , sm. Littéraire , a. Littéral, a. y

Littéralement, ad. Littérateur, sm. Littérature, s f . Litoral, as. Liturgie, s f . Liturgique , a. Liturgiste, sm. Livide, a. Lividité , s f . Livraison, s f . Livre , sm. Livre , i f . Livrée, sf.

Lalikcra. Mpandaha-baro-mîjanona. Fandaharam-baro-mijanona. Rano, toe-d—. Mandaha-baro-mijanona. Manefa trosa , manala —f Manahaka ny lalikera. Mpanao lalikera , mpivarotra —, Mamaky taratasy. Lisy , voninkazo. Àmboridao. Akotso , sora-tsisiny , valoharaka. Manao amboridao , — valoharaka. Lizerao, sarisarimbomanga. Mpamaky taratasy. Azo vakina. Mazavazava. Sisiny. Malama , malambolambo , tsotra. Mandama , mandambo , mipasoka. Fipasohana , fandambolamooana. Lahatr'anarana. Farafara, faudriana. Litany, fifonana. Valritra , filiro , lavak'amboadia. Akotso, tsifa, rongo. Fandriana. Mpanonta taratasy amy ny valo. Litografia, fanontana vato. Manonta amy ny vato. Laiik'omby, filanjana takoboka. Marary ambany tsihy. Ady, adiady. Azo iadiana , tia ady. Litatra , famaran-toaka, Momba ny soratra. Manaraka ny isa-nteny. Marina, araky ny hevitry ny teny. Mahay taratasy. Fahaizan-taratasy. Moron-drano. Fomba ny iivavahana. Araky ny liturgie. Mahay liturgie. Mangana, mivalomainty. Hamanganana. Famoahana. Taratasy, livre. Livatra , lanja. Marika , famantarana.

r j i t i z . v j by G 0 0 g l e

Page 216: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

212 Livrer, va. se Livrer, vp, Livret, sm. Local, as. Localement, ad. Localiser, va. Localité, s f . Locataire, sm. Location, s f . Loch , sm. Locomobile, a. Locomobilité, s f . Locomoteur, sm. Locomotion, s f . Locomotive, s f . Locution, s f . Lofer, vn. Loge, s f . Logeable, a. Logement, sm. Loger, va. se Loger, vp. Logeur, sm. Logicien, sm. Logique, s f . Logiquement, ad. Logis, sm. Logogriphe, sm. Logomachie, s f . Loi, s f . Loin, ad. de Loin en loin, ad. Lointain , as. Loisible, a. Loisir, sm. à Loisir, ad. Long, a. le Long de , ad. Longanime, a. Longanimité, s f . Longe, s f . L o n g e r v a . Longévité, s f . Longitude, s f . Longitudinal, a. Longitudinalement, ad. Longtemps, ad. depuis Longtemps , ad. Longuement, ad. Longueur, s f .

LON Manolotra , mandao, mahafoy. Manolo-tena, mahafoy —. Taratasy kely n y mpiasa, Fitoerana, ny amy ny toerana. An-toerana. Mamaritra. Tany , tanána. Mpanofa trano, Hofa , fanofana. ( nan-tsambo, Laoky, famantarana ny hafainga-Mahazo mifindra toerana. ( rana, Fahazoana mihetsika, —mifindra toe*» Mpamindra toerana, mpanainga. Fifi ndra n - toerana. Kalesy fitarika. Fiteny. Mibirioka , manatona ny rivotra. Efi~trano. Azo i toerana. Trano, fitoerana, Mampitoetra. Mifidy trano. Mpampanofa trano. Mpandaha-kevitra, mahay lojika, Fandaharan-kevitra, lojika. Araky ny logique. Trano. Fampanonona. Ady volo-mbalala. Didy, — ntany, lalána. La vitra. Mahalankalana. Lavitra, mihataka. Azo atao. Andro malalaka. Miadana. Lava. Amorony, àn-tsisiny. Mora fanaby, maharitra. Hamoram-panahy, faharetana. Anjaka, mananety ny , sombin-kodi-Manara-tsisina , — morona. ( tra, Halavany ny fiainana. Soritra andavany, lonjitoda. Manaraka ny halava'ny. Araky ny halava'ny. £ia. Ef ela , batry ny —. Ela, lava. Halavana , lava'ny.

| t i z ê d by Google

Page 217: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

LUC 213 Longue-vue, s f . Lopin, sm. Loquace, a. Loquacité, sf Loquet, sm. Lorgner, va. Lorgnette, sf Lorgneur, sm. Lorgnon , sm. Lors, ad. Lors-même que, ad. Lorsque, c. Losange, sm. L o t , sm. Loterie, s f . Lot i , a. Lotion, sf Loto, sm. Louable, a. I*ouage, sm. Louange, s f . Louangér, va. Louangeur, sm. Louclie , a. Loucher, vn. Louer, va. se Louer, vp. Loueur, sm. Loup, .sm. Loupe , sf Lourd, a. Lourdaud, as. Lourdement, ad. Lourdeur, sf Louve, s f . Louveteau , sm. Louvoyer, vn. Louvre, sm. Loyal, a. Loyalement, ad. Loyauté, sf Loyer, sm. Lubie, s f . Lubricité, s f . Lubrique, a. Lucarne , sf Lucide, a. Lucifer, sm. Lucratif, a. Lucrativement, ad.

Masolavitra. Sombin-kanfna. Maro va va, be teny. Fibedibedy, fimentsomentsona. Loke , hidi-mbaravarana. [ lana. Mangarika, mitsirika, manao maso vi-Masolavitra , fitsirihana. Mpangarika , mpangala-pijery. Masolavitra kely. Androtriny, tamy ny lzay, Ka dia... aza , nefa. Raha, nony , fony. Lozanjy , loha-lefona , — tapenaka* Anjara , zara , vintana , loka. Filokam-bola , loka, loterv. Ambinina. Fanasana , fanafody —. Loto, kilalao. Azo deraina , mendrika ho —. Fanofána, fanakaramaua. Dera, fiderana. Midera. Mpidera, mpandoka. Kjola-maso. Manjola. [ rama. Midera, mankalaza, manofa, manaka-Mandoka tena , miofa , mikarama. Mpampanakarama , mpampanofa. Amboadia. Kambo , kitro , fitaratra mivobitra. Mavesatra , inahazefatra. Mitanendrinendrina, tsy áry saina. An-kavesarana. Havesarana , — ny fiteny. Amboadia vavy. Zanak*amboadia. Mamelipelika , manehatra. Trano ny mpanjaka ny Français. Mahitsy fo, marim-bava. An-kazavam-po. Hahitsiam-po , hazavam —. Tamby, karama , hofa. Haitraitra. Fijejojejoana. Jejojcjo. Hirika, varavarankcly an-tafontrano. Mazava. [ fera* Anarany ny filoha ny Demonyi Losi-Mampahazo , mahasoa. An-tombo ny.

l ' i g i t i z e d by Google

Page 218: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

214 Lucre , sm. Luette , s f . Lueur, s f . Lugubre, a. Lugubrement, ad. Lui , pn. Lui-même, pn. Luire , vn. Luisant, a. Lumière t s f . Lumignon , sm. Luminaire, sm. Lumineusement, ad. Lumineux, a. Lunaire, a. Lunaison , s f . Lunatique , a. Lundi, sm. Lune, s f . nouvelle Lune, s f . fleine Lune, s f .

.unette, s f . Lunetlier, sm. Lustrage , s m. Lustre, sm. Lustrer, va. Lustrine, s f . Lutin , sm. Lutiner, va. Lutrin , sm» Lutte , s f . Lutter , vn. Lutteur, sm. Luxation , sf Luxe , sm. Luxer, va. Luxueusement, ad. Luxueux , a. Luxure, s f . Luxuriance, s f . Luxuriant, a. Luxurieusement, ad. Luxurieux , a. Luzerne, s f . Lycée, sm. Lycéen , sm. Lymphatique , a. Lyre, s f . Lyrique , a.

L y r Tombo ny. Tenda kely , amboakelitendia* Hazavana manjavozavo. Malahelo, mampalahelo. Am-palahelovana. Izy, azy. Izy hiany. Mamirapiratra , mangilohilo. Mandimandina, manjopiaka, înangi-Hazavana. [ lohilo* Lavenon-dahinjiro. Jiro. / Mazava. Mamirapiratra , mazava , mahazava. Amy ny volana. Fiovany ny volana. Àdalà manara-bolana, seliny. Alatsinainy. Volana. Tsinam-bolana. Fenomanana. Solomaso. Mpanao solomaso , mpivarotra —. Fampangilorana , fanangilongiloana* Hilotra , giloby. Mampangilotra, mampangilohilo. Dabilera. [ tribitrika* Angatra , ranakandriana , zaza mavi-Manao kivazivazy, mamazivazy. Pilipitra, iitoeran-taratasy. Tolona, ady. Mifampitolona , mitolona, miady. Mpitolona. [na. Famavana, fampitsoahana, fipitsoha-Filiaminana, haingo. [ va. Mampitsoaka, mampipitsoka, marna-Am-piliaminana , — panamiana. Mihaminkamina. Fijangajangana. Filoboloboana. Maroroka , midokadoka, milobolobo. Am-pijilajilana. Mpijilajila, mpijangajanga, -manafin-Lozcrina, karazani-bilona. [ tohina. Trano fianarana, kolejy. Mpianatra ao amy ny lycée. Osaosa. Lira , valiha ny ntaolo. Amy ny lyre.

\

jçjitizccd by Google

Page 219: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

MAD 2 1 5

Ma , a. Macadam, sm. Macadamisage , sm. Macadamiser, va. Macaque , sm. Macaron, sm. Macaroni, sm. Macération , s f . Macérer, va. Mâcliecoulis, sm. Mâchefer, sm. Mâchelière , as. Mâcher, va. Màcheur, sm. Machiavélique , a. Machiavélisme, sm. Machiavéliste, as. Machinal, a. Machinalement, ad. Machinateur, sm. Machination , s f . Machine , s/. Machiner, va. Machiniste, sm. Mâchoire, sf Mâchonner, va. Maçon , sm. Maçonnage , sm. Maçonner, va. Maçonnerie, s f . Maçonnique, a. Macque, s f . Macquer, va. Macreuse, sf. Macule, sf Maculer, va. Madagascar. Madame, sf Madécasse, sm. Madéfaction, sf Madéfier , sa. Mademoiselle, sf. Madone, sf Madré, a. Madrier, sm.

M Ko , milaza ny ahy. Akoravato an-dalambe. Fanisiana macadam. Manisy macadam. Rajako. Mofo mamy. Makaraony, anaran-kanina. Fankahiazana , fandomana. Mampahia, maudona. Hirika amy ny manda. Tai-mby, sela-by, vovo—. Ny vazana. Mitsako. Mpitsako, tia tsako. M a mi ta ka , mametsy. Fitaka , fametsena. Mpamitaka, mpametsy. Tsy misy saina, izao fotsiny izao. Tsy niniana, — ami-ntsaina. Mpihevitra fikomiana. [mangingina. Fanaovan-tsain-dratsy, teti-dratsy Milina , fanaovan-javatra. Manao sain-dratsy , inioko ratsy. Mpanao machine. Valanorano. Mitsakotsako foana. Tambato, mpandrafi-bato. Rafi-bato , fipaiham •—. Mandrafi-bato, mipai —. Rafi-bato , taovato. Any ny franc-maçon. Fikapòhan-drongony. Mikapo-drongony. Voronand rano. Penlina , panda. Mametimpentina , mandoto. Madagasikara. Madama , tompokovavy. Malagasy. Fampandoana, fanamandoana. Mampando , manamando. Mamonjely,tovovavytsymanam-bady/ Madaona, sary ny Masina Mary. Fetsy , konjokonjo. Zanakazo . latidrihana.

' i g i t i z t d by G o o g l e

Page 220: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

21G Mafflé , a. Magasin , sm. Magasinage, im. Magasinier, x/w. Mage, sm. Magicien , j/w. Magie, .ç/1 Magique, /2. Magister , mW. Magistral , a. Magistralement, «r/, Magistrat, î/w. Magistrature , s f . Magnanerie , s f . Magnanier, sm. Magnanime, a. Magnanimement, ad. Magnanimité, s f . Magnésie, s f . Magnétique, a. Magnétiser, va. Magnétiseur, sm. Magnétisme , sm.

. Magnificence, s f . Magnifique , a. Magnifiquement, ad. Magot, sm. Manométan, as. Mahométisme, sm. Mai, sm. Maigre, a. Maigrelet, à. Maigrement, ad. Maigreur, s f . Maigrir, vn. Mail, sm. Maille, s f . Maillet, sm. Mailloche, s f . Maillot, sm. Main , s f . coup de Main, sm. de longue Main , ad. les Mains vides, ad. sous Main, ad. Main-coulante, s f . Main-courante, s f . Main-d'œuvre, s f . Main-forte, s f . Main-mortable, a.

MA Í Botrabotra , he takolaka. Mangazay, trano fivarotana. Fametraham-barotra anaty mangà-Mpitandrina mangazay. fzay* Majy, ny mpanjaka telo laby. Mpanao ody mahery, mpanitsak'an-Oay mahery. [ dro. Atao amy ny ody mahery, tsy liita ny Mpampianatra. [ nanaovana. Mirehareha , mianjonanjona. Am-pianionanjonana. Andriambaventy, mpanapaka. Voninahitry ny andriambaventy. Fiompian-dandy. Mpiompy landy, mpamelona—. Ambony toe-panahy, mahafoy be. An-kafoizana. Fahamboniany ny fanahy, fahafoiza-Siravaza , manezia. [ na be. Amy ny magnétisme. Manao mngnétism e. Mpanao magnétisme. Ny mah'andriana ny vy. Fihaminana, fahamendrehana. Izaitsizy, malaza, tsara tareby, miha-Marevaka, bikána. [mina. Vola milevina , levenam-bola. Silamo , mpanaraka any Mahomet. Fivavahany ny Silamo. Volana fahadimy amy ny taona. Mahia , kaozalra , manifi-hena. Mahiahia. Tsy ambinina, mahihitra. Hahiazana , haringariny , hia. Mihiamahia , mihiakaozatra. Lalao, fitsangatsanganana. Maso-nkarato, —mba. Tantanan-kazo, fivelifandraka. Fivelifandraka lehibe. Lamba-njaza. Tánana. Fanampiana. Ha tr'izay. Mitondra tanam-polo, — tana-mody. Mangingina, takona, an-tsokosoko. Tampo n'arofanin-tohatra. Rejisitry ny miditra sy ny mivoaka Taozavatra , kararaa. [ isan*andro. Vonjy, fanampiana. Momba ny main-morte.

,tiz dby Google

Page 221: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

MAL 2 1 7

Main-morte, sf Maint> a. Maintenant -, ad. dès Maintenant, ad. Maintenir, va. se Maintenir, vp, Maintien , sm. Maire, sm. Mairie, tf. Mais, c. Maïs, sm, Maison, s f . Maison de ville, sf Maison d'arrêt, sf Maison de santé , sf Maisonnée , sf Maisonnette, sf Maître, sm. Maître-autel, sm. Maîtresse, s f . Maîtrise , sf Maîtriser, va. Majesté , s f . Majestueusement, ad, Majestueux, a. Majeur, a. Major, sm. Majorât, sm. Majordome, sm. Majorité, sf Majuscule, sf Mali, sm. Mal, as. Malade, a, Maladie, s f . Maladif, a. Maladrerie, s f . Maladresse, sf Maladroit, a. Maladroitement, ad, Malaise, sm. Malaisé, a. Malaisément, ad. Mal-appris, as. Mal-à-propos, ad. Malavisé, as. Malbâti, as. Mâle , sm. Malédiction, s f , Maléfice, sm.

£anompoany ny menakely faliiny. Maromaro. Ankehitriny izao, ankebitrio. [izao. Izao ankehitriny izao, hatr'amy ny Mitana , mihazona , mampaharitra. M a ha ri tra. Fitazonana, fitondran-tena. Mpifehy tanána, vodi-saina. Ny raharaha ny maire. Fa. Katsaka* Trano. Tran o-m bod i-saini. Tranomaizina. Trano fitsaboana ny marary. Fianakaviana iray trano. Kitranotrano , trano bongo. Tompo, mpampianatra. [ legilizy. Nyotely lehibe indrindra ao an»trano Tompovavy , mpampianatra. Raharaha , fitandremana. Mandresy , mahazaka, mamolaka. Majesté, fahandrianana, andriaman-Amy ny fahandrianana. [ jaka. Be fahandrianana,miendrik'andrianaj Efa lehibe , tonga taona. Mpitam-bola amy ny miaramila. Lova-njoky. Mpampihinana , madio-tánana. Ankabiazana. Majoskoly, kapitaly , reni-soratra. Maky, gidro. Ratsy , ny —. Marary. Aretina. Farary , marisarìsa , faroíy. Trano fitsaboana ny boka/ Fidrahodraho, fivozavoza. Mikaviavia , drabodraho. [ kondry. Ami-mpikaviaviazana , mitsikondri-Faharisarisana , fahadisadisana. Sarotra, — atao. Sarotra. Ainbanivohitra , tsy mahalala fomba. Tsy mety , — amy ny fotoana. Tsy mitandrina , — voa hevitra. Ratsy tarehy, — bika , antima. Lahy. Ozona. Ody mahery, mosavy.

10

L

g i t i z c d b y G 0 0 g l e

Page 222: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

218 Malencontre , sf Malencontreusement, ad. Malencontreux , a. Malentendu , sm. Mal-être, sm. Malévole , a. Malfaçon, s f . Malfaire, vn. Malfaisance, s f . Malfaisant, a. Malfait, a. Malfaiteur, sm. Malfamé, a. Malgache , as. Malgracicuseinent, ad. Malgracieux, a. Malgré, pr. Malhabile , a. Malhabilement , ad. Malhabiieté, s f . Malheur , sm. Malheur h, i. par Malheur, ad. Malheureusement, ad. Malheureux , as. Malhonnête , a. Malhonnêtement, ad. Malhonnêteté, s f . Malice , s f . Malicieusement, ad. Malicieux, a. Malignement. ad. Malignité , s f . Malin, as. Malingre , a. Malintentionné, as. Malitorne , as. M al-jugé, sm. Malle, sf. Malléabilité , s f . Malléable, a. Malléole , s f . Malle-poste, s f . Malletier, sm. Malmener, va. Malotru , as. * * Majpeigné, as. Malplaisant, as. Malpropre, as. Malproprement, ad.

MAL Loza, vitan-dratsy. An-doza. Tsy ambininy , ratsy vintana. Diso hevitra , tailana nandrenesana. Fabarisarisana, fahadisadisana. Misompatra. [endrika. Faharatsian-tarehi-njavatra.tsi-fisian' Manao ratsy, misompatra. Hasomparana, fisomparana. Sompatra , mampidi-doza. Tsy tanteraka tsara, — tonga volana. Mpanota ny lalána , mpanao ratsy. Ratsy laza , malaza ratsy. Malagasy, gasy. Amy ny fienjinenjenana. Tsy niankasltraka, mieniinenjina. ]Na dia izany aza,kandrefa,nefa izany. Miraikiraiky, tsy mahay, tonendrina. Amy ny firaikiraikena.* Firaikiraikcna , fitonendrinendrina. Rofy , loza , vintan-dratsy. Loza ho... Mahita loza , idiran —. Mahita loza. Marofy , zoin-doza , fadiranovana. Tsy manaja , — manendrika, maha-Am-pahavalavalana. [ menatra. Tsi-fanajana , fahafaliam-baraka. Folentika, otri-po, levenanovy, fisom-An-kasomparana. [ parana. Manao lolompo, sompatra. An-dolompo. Fanaovan-dolompo, fisomparana. Mpikendry, fetsy loatra, mpisompatra. Keliray, botry , mahia. Mpanao lolompo, ratsy hevitra. Tonendrinendrina , mitahontahona. Fitsara-mitanila , hadisoariy ny mpi-Va ta. [ tsara. JSy ahazoa'ny ho tefena , — fisahina. Azo fisahina, —hanjahina, — tefena. Ritrokely. Tetezan- taratasy. Mpanao vata. Mamonovono, manao vava ratsy. Tsy vantana , tsinontsinona. Tsy mahadio tena , mirakorako volo , Mahadikidiky. [ yoretra. Be tseroka, misotisoty. An-tsotisotv.

g i t i z d b y Google

Page 223: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Malpropreté, sf Malsain, a. Malséant , a. Malsonnaut, a . Maltraiter, va. Malveillance , s f . Malveillant, as. Malversation, sf M al verser, vn. Malvoulu, a . Maman, sf Mamel le , sf Mamelon , sm. Mammifère , a . Manant , sm. Manche , sm. Manche, s f . Manchette , s f . Manchon , srn. Manchot , as. Mandant , sm. Mandarin , sm. Mandarine, s f . Mandat , sm. Mandataire , sm. Mandater, va. Mandement, sm. Mander , va. Mandibule, sf Mandoline , $/*. Maudore, sf Mandrin , sm. Manducation, sf Manège , sm. Mânes , sm. Mangeable , a. Mangeai l le , s f . Mangeoire, s f . Manger , va. Manger, sm. M ange- tout , sm. Mangeur, sm. Mangeure , s f . Mangue , sf Mangnier , sm. Maniable , a. Maniaque, as. Manie , sf Maniement, sm. Manier, va.

M AN 219 Sotisoty , fahalotoana , havorery. Mankarary, tsy salama. Tsy mety , — antoniny. Manohitra ny mety. [ kizakizaka. Mamonòvono, mametsapetsaka, m i -Loiompo, otri-po, fisomparana. Manaololompn,tsy miantra,sompa tra. Hadisoana amy ny raliaraha-mbola. Diso amy ny raharaha-mbola. lsaoran-ko r a l s v , isomparana. R e n y , neny. Nono. Loha-nono, vato — , bonga. Misy nono , tnanana —. Badrahodra, valavala. Zara ny. Tanan'akanjo. Loha-tauan'akanjo. Fono-ntanana. Tapa-tánana ani la , bori -—. rdpamindra raharaha. Mpandraharaha amy ny Sinoa. Voasary kely. Taratasy fanirahana. Maso-ivoho, solo. Mamindra raharaha. Teny ny Eveka. Mampitondra teny & , manafatra. Valanorano ambany. Mandore na lagitara kely. Karazan-dokanga. Fivoasana, kamositra. Fitsakotsakoana , iihinanana. Fitaingenan-tsoavaly , famolahan —. Matoatoa, avelo. Azo lianina , tsara ho — , fihinana. Hanim-biby , — 'olona. Fihinanam-bilona. Mihinana, liomana. Hanina. [ di'ny. Mpandany harena, hanina mban-ko-Mpihinana, sarotr'an-kaniria. Nahafahana , naliasombinana. Manga. Taho-manga. Mora atao , azo zakaina. Adaladala. Fahadaladalana , fanao ny. Fitondrana, fihetsehana. [zaka. Manataman-tánana, mitsapa, maha-

l'igitized by Google

Page 224: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

220 Manière, sf\ Maniéré, as. Manifestation, s f . Manifeste, a. Manifesté, as. Manifestement, ad. Manifester, va. se Manifester, vp. Manigance, s f . Manigancer, va. Manioc, sm. Manipulateur, sm. Manipulation , s f . Manipule, sm. Manipuler, va. Ma nique , s f . Manivelle, s f . Manne , s f . Mannequin , sm. Manœuvre, s f . Manœuvre, sm. Manœuvrer , va. Manœuvrier , sm. Manoir, sm. Manomètre f s m, Manouvrier, sm. Manquant , p . Manque, sm. Manqué, a. Manquement, sm. Manquer, va. va. Mansarde, s f . Mansuétude , sf Mante, sf Manteau , sm, Mantelet, sm. Manuel, sm. Manuel, a, Manuellement, ad. Manufacture, s f . Manufacturer, va. Manufacturier, as. Manu mission, sf Manuscrit, sm. Manutention , s f . Mappr-monde, sf Maquignon, sm. Maquignonnage, sm. Maquignonner, va. Marabout, sm.

MAR

Fanao, fomba, sata Mody hitovy, mibambo toetra, tabaka. Fisehoana, fanipabitana. Miharihary, ampahibemaso. Tafaseho , hita maso , fanambarana. An-karihary. Manambarà,mampiseho, mampabita. Miposaka , miharihary. [ tika. Famoronan-tsaina famandrihana, te-Manao saina famandrihana, mande* Mangahazo. [ mo, Mpandemolemo, mpamotsipotsika. Fandemolemoana, famotsipotsehana* Manipily, akanjo-ntanany ny Pretra. Mandemolemo, mamolavola. Fono-nlanany ny mpiasa. Fanodinana. Mana , hani-manitra, garaba. Sariolona, garaba. Famindran-dia , famandrihana. Mpikarama, maromita. Mamindra dia , mamandrika. Miaramila mahay mamindra. Roya, trano itoeran'Andriana. Ma nome ta tra. Mpikarama manao isan'andro. Tsy ampy , nahafahana. [ piana. Tsi-fananana , — fisiana , — faham-Tsy vanona , — tsfnteraka. Hadisoana, sobilaka . [ diso. Manary, manadino, misobilaka, man-Efitra ambony rihapa. Hamoram-panahy. Kapaoti-mbehivavy. Mantao, sakonoka , kapaoty. Sakono-kely , kapaoty —. [ vahana. Taratasy kely fiànaran-javatra,—fiva-Atao-ntanana, fivimbina. An-tánana. Trano fanaovan-javatra. Manao anaty ny manufacture, Momba ny manufacture. Fandefasana ny andevo , famotsora-Sora-tanana. [na—. Fitondran-draharaha. Sary ny izao tontolo izao. M pi v a ro- tsoavaly. Fiva rotan-tsoa valy. Manafina kilema-ntsoavaly. [tarehy. Lehibenyfivavalian-tsilánaojolonaraìsy

:,itiz d by Google

Page 225: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Marais, sm. Marasme, sm. Marâtre, s f . Maraud, sm. Maraudage, sm. Maraude, s f . Marauder, vn. Maraudeur, sm. Marbre, sm. Marbré, a. Marbrer, va. Marbrerie, sf Marbreur, sm. Marbrier, sm. Marbrière, s f . Marbrure, s f . Marc, sm. Marcassin , sm. Marchand, sm. Marchander, va. Marchandise, sf Marche, sf Marché, sm. Marchepied, sm. Marcher, sm. Marcher, vn. Marcheur, sm. Marcotte, s f . Marcotter, va. Mardi, sm. Mare, s f . Marécage, sm. Marécageux, a. Maréchal, sm. Maréchal ferrant, s m Marée, s f . Marelle, s f . Marge, s f . Margelle, s f . Marginal, a. Margouillis, sm. Margrave, sm. Margraviat, sm. Marguerite, s f . Marguillier, sm. Mari , sm. Mariable, a. Mariage, sm. Marie, s f . Marié, sm.

M AU 221

Honahona, heniheny. Aretim-panahy , hia, fahazaotra. Reny kely. Jiolaby , androvo. Fanao ny jiolahy. Fandrobana. Mandroba. Mpandroba. Vato vandana , — m ara m ara. Maramara, vandambandana. Manavandana. Fiasana marbre. Mpamandan-taratasy. Mpanamboatra ny marbre. Tany fihadiana marbre. Fanavandanana, fanaovana marama-Faika. [ ra . Zana-dambo. Mpivarotra , mpandranto. M iadi-varotra. Varotra , entana. Ambaratonga, fandeha, famindrana. Tsena. Fandiavana , lafi-tongotra , ambara-Fandeha. [tonga. Mamindra, mandeha, mandroso nia. Mpandeha. [ tsindrian-tany. Marikaoty, rantsankazo tsy tapaka Manao marikaoty. Talata. Petsapetsa, rano-mpotaka. Hon «, heniheny, tany mando. Be heniheny. f bony indrindra. Anarany ny Manamboninahitrn am-Mpanao kitro-vy ntsoavaly. Ny fi tomba sy ny fis in ton y ny rano-Fanornna, an-tongo-dovia. \masina,. Sisin-taratasy tsy misy soratra. Vato vava-mpantsakana. Amy ny sisin-taratasy. Rano-mpotaka. Manamboninahitra any Germania. Voninahitry ny margrave. Marigirita , voninkazo. [ legiliiy. Mpitandrina ny fananany ny trano Vady, mpampakatra , lahy. f bady. Zatovo, antoniny hanambady, fanam-Fanambadiana, fampakaram-bady. Anarana masiny ny Reny ny J'K, Vao nampakatra.

g i t i z c d b y Google

Page 226: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

222 Mariée, s f . Marier, va. se Marier, vp. Marin , sm. Marinade, s f . Marine, s f . Mariner, va. Marinier, sm. Marionnette, s f . Marital, a. Maritalement, ad. Maritime, a. Marmaille, s f . Marmelade, s f . Marinenteaux, sm. Marmite, s f . Marmiton, sm. Marmonner, va. vn. Marmot, sm. croquer le Marmot. Marmotte, s f . Marmotter, va. Marmouset, sm. Marnage, sm. Marne, s f . Marner, va. Marneux, a. Marnière, s f . Maroquin, sm. Maroquiner, va. Maroquinerie, s f . Maroquinier, sm. Maroufle , sm. Marquant, a. Marque , s f . Marqué , a. Marquer, va. Marqueté, a. Marqueter, va. Marqueterie, s f . Marqueur, sm. Marquis, sm. Marquisat, sm. Marquise , s f . Marqnoir, sm. Marraine, s f . Marri, a. Marron , sm. Marronner t vn. Mars, sm.

MAR

Vao nampakarina. Mampanambady, mampivady. Maka vady , manambady , mivady. Mpandraharalia an-tsambo. F^ndoman-kena, marinady. Raharaba amy ny ranomasina, sambo. MandtSna. Mpitondra lakana. Sariolona ilalaovana, marionèty. Momba ny lahy. Tahaky ny lahy. Momba ny ranomasina, amoron-d —. Fihahohahoan-jaza, kiribitr'ankizy. Voankazo ahandroina ho motiha. Hazo rava-tsaha, — baingo-n —. Vilany. Mpanampy ny mpahandro. ftfingonongonona , mimonomonona. Zazalahy kely, koto —, rajako be lava Sasa-miandry. [ rambo. Marimaoty, anaram-JAby, saron-doha. Mimonomonona , miboredika. Zazalahy kely, koto—, antima endri-Fangaroan-lany. [ ka. Tany mlfangaro. Mangaro tany. Be marne. Lavaka fihadiana marne, Hoditra maraorao. Maharaorao , mamparaorao , manao Fanaovana maroquin. [maroquin. Mpanao maroquin. Olona ratsy fi tondra tena. Lehibe. . Marika , famantarana. Misy marika , — famantarana. Manamarika, manendry, inampiseho. Vandana , mipentimpentina. Manavandana , mamentimpentina. Taozavatra misokitsokitra , teny tsy Mpanamarika. [ mitohy. Andriana. Menakely ny marquis. Vady ny marquis, tafo-mbaravarana, Fanaovana marika. [elo. Mareny , reny amy ny Batemy. Manenina. Voankazo, vanja mipoaka. Mimonjomoujo. Volana faliatelo amy ny taona.

g i t i z c d b y Google

Page 227: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Marsouin, sm. Marteau , sm. Martel, sm. Marteler, va. Martelet, s m. Marteleur, sm. Martial, a. Martin, sm. Martinet, sm. Martingale , s f . Mai tin-pêcheur, sm, Martre, sf Martyr, sm. Martyre, sm. Martyriser, va. Martyrologe , sm. Mascarade , s f . Masculin , a. Masque, sm. Masquer, va. se Masquer, vp. Massacre, sm. Massacrer, va. Massacreur, sm. Massage, sm. Masse, s f . en Masse , ad. Massepain , sm. Masser, va. Massif, a. Massivement, ad. Massue, s f . Mastic, sm. Mastication , s f . Masticatoire, sm. Mastiquer , va. Mastodonte, sm. Masure, s f . Mat, a. Mât, sm. Matador, sm. Matamore, s m. Matelas, sm. Matelasser, va. Matelassier, sm. Matelot, sm. Matelote, s f . Mater, va. Mâter, va. Matérialiser, va.

MAT 223 Fesotra , biby an-dranomasina. Tantanana, marotó, kanonta , fam-Al'iahy [poaza. Mively amy ny tantanana. Tantanan-kely. Mpively amy ny tantamna. Mahery iniady. Marolay, vorona miteny. Vorona, fa ni poaza be , tantanain . Lamboridy mihazona ny soavaly tsy Vintsy. [ hitsangana. Ma ritra, anaram-bibr. Maritiry, nymaty nvho ny fincana. Fahafatesana maritiry, fanaovana . Mampijaly, mamononoho ny finoana. Taratasy milaza ny anarany ny ma-Filalaovana misaron-tava. [ri t iry. Lahy amy ny teny ny gramera. Saron-tava , fialana. Manarona , manao bibi-ahitra. Misarona , mody hafa. Vonoan'olona. Mamono olona. Mpamono olona , mpanimba zavatra. Fanerena, famoritana. Vongana. Miaraka , valala mandry , an-diany. Mofo mamy. Mampivongana, manotròtra, mane-Mavesatra, mivongana. [riterv. Am-bangovango ny. Kanonta hazo. Loko, diti-mpitaratra &, masitika. Fitsakotsakoana , fanotahotana. Amy ny fitsakoana. Manisy masitika , manentina —. Anaram-biby taloha. Trano rava, — tomboka. Matromatroka. Salazan-tsambo , andri-n —. Olon-deliibe. Mpihainbo ho mahery. Kidoro. Manesika kidoro, manosona —. Mpanao kidoro. Matilao , mpiasa anaty sambo. Karazan-hanina, dihy ny matilao. Mampijaly , mamolaka. [ lazana. Ma n isy an dr i-n tsambo,ma n a nga n-tsa-Manaonyza vatra ho tena fotsinyhiany.

i,itiz dby Google

Page 228: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

224 Matérialisme , sm. Matériall-te , sm. Matériaux, sm. Matériel, a. Matériellement, ad. Maternel , a. Maternellement, ad. Maternité , s f . Mathématicien , sm. Mathématique , a. Mathématiquement, ad. Mathématiques, s f . Matière, s f . Matin , ad. Mâtin , sm. Matinal, a. Matinée, s f . Matineux, a. étoile Matinière, s f . Ma t i r , va. Matois , a. Matou, sm. Matrice, s f . Matriculaire, sm. Matricule, s f . Matrimonial 9 a. Matrone , sf Mâture, s f . Maturité , s f . Maudire , va. Maudit, as. Maugréer, vn. Mausolée , sm. Maussade, a. Maussadement, ad. Maussaderie, sf Mauvais, a. Mauve, s f . Maxillaire , a. Maxime, s f . Maximum, sm. Mazette, s f . Me, pn. Meâ-culpâ, sm. Mécanicien, sm. Mécanique, sf Mécaniquement, ad. Mécanisme, sm. Méchamment, ad. Méchanceté. sf

MEC Fandavana ny fanahy. Mpanaraka ny matérialisme* Tena-njavatra , ny anaovan —. Misy tena fa tsy inisy fanahy. Izao fo tsiny Izao. Toy ny reny , fomba —. Ohatry ny reny. Ny mahatonga lio reny. Mahay mathématiques. Amy ny mathématiques* Araky ny mathématiques* Mateinatika , fahaiza-manisa sy ma-Tena-njavatra, raharaha. [nohatra, Maraina. Amboa vaventy. Mifoha maraina. Ny andro maraina. Mpifoha maraina. Kintana fitarik'andro. Mamparaorao, mahamatroka. Fet*y , konjo, faingan-tanana, katso-Rary lahy , saka —. [ lahy. Famoronana , fitoeran-jaza. Voa soratia amy ny rejisitra. Taratasy fanoratana anarana , rejisi-Amy ny fanambadiana. [ tra. R afo tsy, rainatoa , itipampivelona. Ny salazan-tsambo. Hamasahana , fahatanterahana , fa* Ma n ozona , manasahato. [hendrena. Voa ozona, vetaveta. Mimonjomonjo , miozona. Fasana tsara tarehy. [tromatroka. Mijomoka, manjonitra, vinitra, ma-Montotra , vinibiuitra. Hàvinibinirana. Ratsy, sompatra. Fiandrilavenona. Amy ny vazana. Teny tsy azo lavina , ohabolana. Ny ambony indrindra. Miraikiraiky, midrahodraho. Ahy, ny tena. Fahota'ko. Mpahay mécanique. Fahaizana ny fomba ny milina Amy ny milina. Ny ntohiza'ny , ny filahara'ny. An-kasoinparana. Haratsiara-panahy, hasomparana.

îitizc-d by Google

Page 229: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Méchant, a. Mèche , s f . Mécompte, sm. >e Mécompter, vp. Méconnaissable, a. Méconnaître , va. se Méconnaître , vp. Mécontent, as. Mécontentement, sm. Mécontenter, va. Mécréant, sm. Médaille, sf Médaillier, sm. Médailliste, sm. Médaillon , sm. Médecin , sm. Médecine, sf Médeciner, va. Médian , a. Médiat, a. Médiatement, ad. Médiateur, sm. Médiation, sj. Médical, a. Médicament, sm. Médicamentaire, a. Médicamenter, va. se Médicamenter, vp. Médicamenteux , a. Médication , s f . Médicinal, a.

N Médiocre, a. Médiocrement, ad. Médiocrité, sf Médire, vn. Médisance, sf Médisant, sm. Méditatif, a. Méditation , s f . Méditer, vn. Médius , sm. Médullaire, a. Meeting, sm. Méfaire, vn. Méfait, sm. Méfiance , sf Méfiant, a. se Méfier, vp. par Mégarde, ad. Mégère, sf

Ratsy fanahy, sompatra. Lahinjiro, zana-damisy. Diso isa, — hevitra, fati-antoka. Disoisa , — antenaina , — hevitra. Tsy fantatra intsony , efa tsy izy. Tsy mahalala , malain-kahalala. Mihambo, tsy mahatsiaro ny teo aloha. Mierlna , minionjomonjo, sosotra. Fieremana, angitrangitra. Mampierina, mahasosotra. Malain-kino. Sari-Mary , — varahina , meday. Fitoera-médaille.

Sahalala'meV/mV/e. 'daille lehibe. [ tera.

Mpanisy fanafody, mpanao —, doko-Fanafody , fahaizana ny —. Manisy ta;iafody matetika. Afovoany. Elanelánina , niielanelana. An-elanelana. Mpanalalana, mpanelanelana. Alalana, fanelanelanana. Amyny fanafody. Fanafody. Milaza ny fanafody.

- Manao fanafody /manisy —. Misotro fanafody. Misy hasiny ny fanafody. Fitsaboan'aretina. Misy fomba ny fanafody. Salasala , anelanelany, tsy tsara tsy Antonintoniny. [ ratsy. Ky mahanelanelany. Manaralsy , mifosa , mamoafady. Fanaratsiana, fifosana. Mpanaratsy , mpifosa. Mieritrerilra. Fieritreretana, fivavahana ampo. Mieritreritra , misaintsaina. Fanondro adala, tondrobe. Amy ny votiati-nkazo. Kabary, fivoriana. Manota, mandika lalana, mannoratsy. Fanao ratsy, hadisoana, fandikan-da-Tsi-fahatokiana , fiahiahiana. [ lána. Tsy matoky, miahiaby, misalasala. Tsymatoky, miahiahy, mahimahina. Tsy satry * — nahy. Vehivavy lozibe , fanganga n'olona.

17

3itiz«iby Google

Page 230: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

226 Mégie , s f . Mégisserie , s f . Mégissier, sm. Meil leur , as. Mélancolie, s f . Mélancolique, as. Mélancoliquement, ad. Mélange , sm. Mélanger, va. se Mélanger, vp. Mélasse , s f . Mélé , a . Mêlée , s f . Mêler , va. se Mêler , vp. Mélodie, s f . Mélodieusement, ad. Mélodieux , a. Mélomane, sm. Mélomanie , s f . Melon, sm. Melon d'eau , sm. Melonnière , s f . Membrane, s f . Membraneux , a. M e m b r e , sm. Membré, a. Mcmbru , a. M ê m e , a. M ê m e , ad. pas M ê m e , ad. Memento , sm. Mémoire , s f . Mémoire, sm. Mémorable , a. Mémorial , sm, Menaçant , a. Menace , s f . Menacer, va. Ménage , sm. Ménagement , sm. Ménager , va. se Ménager, vp. Ménager, as. Ménagère, sf Ménagerie , sf Mendiant , sm. Mendicité, s f . Mendier , va. Menée } s f .

MEN

Famotsianà hodilr'ondry. Famboaran-koditra. Mpamboatra boditra. Tsaratsara kokoa, ny tsara indrindra. Fahasoi isorena, a lahelo , fijokekena. Malahelo, sorisorena, jokeky,manjoni-Am-pahasorisorena,—pijokeky. [ ira' H a r o , fangaroana. Mangaro, mampiharo. Miharobaro. Vori-ntsiramamy, rano resy. Miharo , misy fangaro ny. Firafetan'ady, iikatrobana. Mangaro, raampifangaro; Miharo , mifangaro. [ dreona. Fifanaraham-peo, tonon-kira, fireon-Am-pifanaraham-peo, niireondreona. Mifanara-peo, mireondreona. Mati-mpitiava-mozika. Fi ti ava-mozika loatra. M e l o n y , voatango mamy. Voanketsibetsy* Tani-mboatango. Hoditra rnanify fono ny organe. Fomba n y membrane. Rantsam-batana, sampana, namana. Matanjaka , tsara sandry sy ton go tra. Makadiry, goay be,sandriana,tomady. Hiany. Na dia. Na dia. . . aza. Fahatsiarovana. Arika , saina fitadidiana , taratasy—. Fahatsiarovana , fitadidiana. Tsy azo hadinoiua, tokony ho tsarova-Soratra hahatsiarovana. [ na . Mandraliona, manambana. Babona , ambana. [ nambanâ. Mandrahona , mikahankahana , m a -Tokan-trano,fitondrana—,fitsitsiana. Fitandremana,fitsitsiana, fanaranana. Mitandrina , manarana, mit&itsy. Mitandrin-tena loatra , mitsitsy aina. Mahay mitahiry , mitsitsy. Vehivavympitandrinany tokan-trano. Fanangonam-bibi-dia. Mpanpataka, mahantra. Hakaforoforoana, t>i-fananana. Mangataka. Teti-dratsy, tsaho.

gi t ized by G 0 0 g l e

Page 231: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

t

MER 227

Mener, va. Ménétrier, sm. Meneur, sm. Menotté, a. Menottes, s f . Mensonge, sm. Mensonger, a. Mensuel, a. Mensuellement, ad. Mensurable, a. Mental, a. Mentalement, ad. Menterie, sf Menteur, sm. Menthe, s/. Mention, s f . Mentionner, va. Mentir, vn. Menton, sm. Mentonnière, s f . Mentor, sm. Menu, a. Menufeuillé, a. Menuiser, vn. Menniserie, sf Menuisier, sm. Menu-plaisir , sm. Méphitique, a. Méphitisme, s m. se Méprendre, vp. Mépris, sm. Méprisable, a. Méprisant, a. Méprise, s f . Mépriser, va. se Mépriser, vp. Mer, s f . Mercantile, a. Mercantilisme, sm. Mercenaire , as. Mercerie, s f . Merci, sm. Mereier, sm. Mercredi, sm. Mercure, sm. Mercuriale, sf Mercuriel, a. Mère, sf Mérelle na marelle, sf Méridien , sm.

Mitari-dalana , mitondra , mifehy. Mpitendry lokanga tsy mahay. Mpitarika, mpanao teti-dratsy. Migadra tánana. Gadra-ntanana. Lainga , voho ny , fitaka. Tsy marina , lainga, manandoka. Isain-bolana , ain-pe —. Isavn-bolana. Azo refesina. Ampo, an-kibo, — tsaina. Amy ny saina , ampo. Laingalainga, fatsora. Mpandainga , mpamitaka , mpanan-Solila. [doka. Teny, filazana. Milaza, manambara. Mandainga. Saoka, somaka. Fihazonan-tsatroka. Mpitondra , mpananatra , mpilaiza. Bitika , madinika , potipotika. Majini-dravina, madini —. Mpandrafitra hazo. [ trano —. R a fi tra madinika , fandrafetan-kazo, Mpandrafitra hazo. Vola lanr amy ny sitrapo kely madi-Ratsy fotona , maimbo. [ nika. Fofon-dratsy. Diso maso, — hevitra. Haraby , eso , zimba , tebaka. Esoina, azo hamavoina, tokony ho —. Avonavona , jadonjadona. Diso hevitra , tsy iniana nalao. Maneso, manaraby, manebaka, ma-Manetri-tena. [ motsifotsy. Ranomasina. [ tan a. Te hiv^arobarotra , mombà ny hvaro-Filiavam-barotra. [ ma. Tambazana, azo kolikolena, mpikara-Fivarotana zavatra madinidinika. Mersý , trarantitra, misaotra anao. Mpivaro-korontan-j a v a tr a, — taret ra. A la r obi a. Vola velona. Toe-bidi-njavatra, tsiny. Amy ny vola velona. Reny, neny. [fanaovana longodovia. Fariparitra amoahana atsipy amy ny Fisasahany ny tany, mcridiena.

, tiz d by Google

Page 232: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

228 Méridienne , s f . Méridional, a. Meringue, s f . Mérinos, sm. Méritant, a. Mérite , sm. Mériter, va. vn. Méritoire, a. Méritoirement, ad. Merle, sm. Merlin, sm. Merluche, s f . Merrain, sm. Merveille, s f . Merveilleusement, ad. Merveilleux, a. Mes, a. Mésalliance, s f . Mésallier, va. se Mésallier, vp. Mésarriver, vn. vi. Mésaventure, sf Mésestime , s f . Mésestimer, va. Mésintelligence, s f . Mesquin , a. Mesquinement, ad. Mesquinerie, sf Message, sm. Messager, sm. Blesse, s f . Messéance, sf ' Messéant, a. Messeoir, vn. Messie, sm. Messieurs, sm. Mesurable, a. Mesurage, sm. Mesure, s f . à Mesure que, c. au fur et à Mesure, ad. sans Mesure, outre —, ad. Mesuré, a. Mesurer, va. se Mesurer, vp. Mesureur, sm. Mésuser, vn. Métairie, s f . Métal, sm. Métallifère , a.

MET Fatoriana antoandro. Atsimo, tatsimo. Mofo malemy. [ lai tra. Karazan'ondry manify volo , kami-Mendrika , mila valy soa. [ ha na. Soa natao, fiendrehana, fahamendre-Mahameudrika, mihiamendrika. Mila valy soa. Ami-mpahamendrehana. Orovana, tsikirovana. Famakv. Hazandrano maina , saliboboka. Hazo-fisaka madinika. Faliagagana, zavatra vaovao. Maliagaga , tsara dia tsara. Mahagaga. Ko , milaza ny ahy. Fandroronana. Mampandrorona. Mandrorona. Manjo. Manjó, loza. Tsi-fítiavana, halavolo. Tsy tia , manazimba. / Fifandirana , tsi-fifanarahana. Mahihitra, mamaky akotry, kely. Am-pahihirana. Fahihirana. Teny ampitondraina, hafatra. Mpitondra teny , — taratasy , iraka. Lamesa, sorona amy ny tena ny J-K. Ny tsy etezana. Tsy mety, — antoniny, mahamenatrá. Tsy mahamety,—mendrika. [ monjy. Mesia , i J-K. nirahiii'Andtr* ho Mpa-Raondriana, ry Mose , tompokolahy. Azo ferana , — oharina , — refesina. Fanoharana» famarana, fandrefesana. Fatra , ohatra, refy. Araka. Arakaraka. Diso ohatra, mihoapampana. Voa fatra, — ohatra , — refy. Mamatra, mandrefy, manjehy. Miady, mifaninana, azo ferana. Mpamatra , mpandrefy. Manary , mandanilany foana. Tamboho , tany hofana , saha. Metaly. Misy metaly.

1 ig i t ized by Google

Page 233: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Métallique, a. Mélallisation , s f . Métalliser, va. Métallngrapliie, s f . Métallurgie, sf Métallurgique , a. Métallurgiste , sm. Métamorphose, s f . Métamorphoser, va. Métaphore, s f . Métaphorique , a. Métaphoriquement, ad. Métaphysicien, sm. Métaphysique, s f . Métaphysiquement, ad. Métayer, sm. Métempsycose, s f . Météore , sm. Météorique, a. Météorographie , sf Météorologie, s f . Météorologique, a. Méthode, s f . Méthodique, a. Méthodiquement, ad. Méthodiste, sm. Méticuleux, a. Métier, sm. Métis , sm. Mètre , sm. Métrique, a. Métropole , s f . Métropolitain , a. Mets , sm. Mettable , a. Mettre, va. se Mettre, vp. Meuble , a. Meuble , sm. Meubler, va. Meule , s f . Meulier, sm. Meulière, s f . Meunier ,sm. Meurtre , sm. Meurtri, a. Meurtrier, as. Meurtrière, sf Meurtrir, va. Meurtrissure, s f .

MEU 2 2 9 Manahaka ny inetaly. Fiovana ho inetaly. Manova ho metaly. Fahalalana ny metaly. Fanaovana metaly. Momba ny métallurgie. Mpanao inetaly. Fiovan-tarehy , fiofoana. Manova ny tarchi-njavatra. Oha-teny. Momba ny métaphore. Amy ny métaphore. Mpisaina ny métaphysique. Fahalalana ny fomba ny fanahy. Araky ny métaphysique. Mpamboly saha. [ hafa. Fifindrany ny fanahy amy nv vatana Fantara , afo-ndanilra , tai-nkintana. Momba ny météore. Fampianarana ny météore. Fahalalana ny météore. Momba ny météorologie. Lahatra , fampianarana , fanaovana. Mizotra , m ilah atra. Amy ny méthode. Karazam-pivavahana Protestant Matahotra ,vmaro fady , saro-tahotra. Fanaovan-javalra, taozavatra, labasa. Zarazara hoditra, zafindraony , kinto. Metatra, fandrefesana. Momba ny metatra. Reni-vohitra , — legilizy. Momba ny métropole. Nahandro , hanina. Azo entina , — atao, — iakanjoana. Mametraka , manisy , manoko. Mipetraka , mitafy. Azo hetsehina. Fanaka. Manisy fanaka. Vato-asana, —fitotoan-javatra. Mpanao meule. Karazam-bato, meoliera. Mpanao lafarina , mpitoto —. Vonoan'olona , loza. Mangana , voa dona. Mahafaty, mpamono olona. Hirika amy ny manda , — fitiGràna. Mahamangana. Hainanganana .

jfjitizÊdby Google

Page 234: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

230 Meute, s f . Miasmatique, a. Miasme, s m. Miaulement, sm. Miauler, vn. Mica, sm. Micacé, a. Mi-carême, s f . Miche, sf Micmac, sm. Micromètre, sm. Microscope, sm. Microscopique , a. Midi, sm. Mie , sf Miel, sm. Mielleux, a. le Mieo , la mienne , pn. Miette, s f . Mieux, ad. à qui Mieux mieux , ad. de Mieux en — , ad. le Mieux du monde , ad. Mignard, a. Mignardeinent, ad. Mignarder, va. Mignardise, sf.% Mignon, as. Mignonnement, ad. Mignoter, va. Migraine, sf Migration , s f . à Mi-jambe, ad. Mijoter, va. Milan, sm. Milice, sf Milicien, sm. Milieu, sm. au Milieu, ad. Militaire, sm. Militairement, ad. Militant, a. Militer, vn. Mille, a. sm. Mille-feuilles, sf Millénaire, a. Mille-pertuis, sm. Mille-pieds, sm. Millésime, sm. Millet, sm.

MIL

Andia n'amboa mpibaza. Misy miasme. Fofon-dratsy. Finaonaonana , fimenomenona , meo. Minaonaona, mimenomenona (saka). Heladrano. Manabaka ny heladrano. Sasa-karemy. Mofo-boribory. Hevi-dratsy an-tsokosoko. Fandrefesana ny zavatra madinika. Fizahana mampikialehibe ny zava-Kely indrindra. [tra, mikirosikopy. Mitataovovonana. Ati-mofo. Tantely. Tahaky ny tantely, mihantahanta. Ny aby. Sombintsombi'ny, potipoti'ny. Tsara tsara kokoa. Am-pifaninanana. Tsara tsara miandalana , mihiatsara. Tsara indrindra. Mila fitia , mihanta , miangoty. Am-pihantana, —piangotiana. Manarana, manantahanta. [ tiana. Fihantana, fihaminkaminana, fiango-Sombin'aina, malala, mendrimendri-Mendrika tsara. [ka. Manambitamby, mampihanta. Vango-loha, tevi-doha. Fifindran-tany, — monina. Mamaton-dranjo. Mahatidro amy ny afo tsikelikely. Voromahery. Miaramila, — borozano. Borizano miaramila. Fovoany , tenatena ny, elanelany. Afovoany, am-povoany, an-ivo. Miaramila, militera. Tahaky ny miaramila. Miady. Manohitra, miaro. Arivo, maily na 880 refy. Ahitra, milifeoly. Misy arivo. Ahitra, miliperitoy. Fangaroka, biby kèly maro rantsana. Mariky ny taona. Ampemba.

gitizêdby Google

Page 235: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

231 Milliade, s f . Militaire, as. Milliard, sm. Millième, a. Millier , sm. Milligramme, sm. Millilitre , sm. Millimètre , sm. Million, sm. Millionième, a. Millionnaire , as. Milord, sm. Mime, sm. Mimique, a. Mimologie, sf Minaret, sm. Minauder f vn. Minauderie, sf Minaudier, as. Mince, a. Mine, s f . Mine, s f . Mine de plomb , s f . Miner, va. Minerai, sm. Minéral, sm. Minéral, a. Minéralogie, s f . Minéralogique, a. Minéralogiste , sm. Minerie, s f . Minet, sm. Mineur, sm. Mineur, as. Miniature , s f . Minière, s f . Minime, a. Minimum , sm. Ministère , sm. Ministériel, a. Ministre, sm. Minois, sm. Minorité, s f . Minuit, sm. Minuscule, as. Minute , s f . à la Minute , ad. Minuter, va. Minutie, s f . Minutieusement, ad.

Arivo taona. Tsangam-bato amoron-dalana. Arivo tapitrisa. Faharivo ny. Arivo, sahabo ho —. Ampaharivo ny girama. Ampaharivo ny litati a. Ampaharivo ny metatra. Tapitrisa. Ny ampaha-tapitr'isa. [na . Mpanat ivo, mpanjato, mpanan-kare* Tompokolaby, mpanan-karena. Mpanarira, akisakisabe. ' Amy ny mime. Fianarana ny iiteny sy ny iihetsik' Trano solanga. [olona. Mitsaitsaika , mikasikasika , miango-Fiangolangolana. [ langola. Mpikasikasika, mpiangolangola. Manify, mifezaka. Tarehy, bika. Lava-tany misy metaly tsy voa ren-Manjarano. [drika. Mihady mine, mandoaka, mandritra. Metaly tsy afa-paika. Mineraly , zavatra tsy maniry. Ainy ny mineraly. Fianarana ny mineraly. Momba ny minéralogie. Mpahay minéralogie. Lavaka fihadiana sira. Saka kely. Mpihady mine. Mnola zaza , atodiorokoroka. Sari-njavatra kely. Tany itoerany ny mineraly. Bilitika , kely, madinika. Ny kely indrindra. [dran-draharaha. Trano na raharaha ny Ministre, fiton-Momba ny raharaha ny Ministre. Mpitondra fanjakana, minisitra. Bika, tarehy soa. Hakelezana, havilsiana. Misasak'alina. Soratra madinika, minosikoly. Faha-6onyora, minota. Vetivety foana, tampoka. Manoratra teny mbola hahitsy. Potipoti-javatra, tsinontsinona. [rana. \mi-mpitandremana . — mpikaraka-

l ' i g i t i z e d by Google

Page 236: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

232 Minutieux, a. Mioche, sm. Miracle, sm. Miraculeusement, ad. Miraculeux, a. Mirage, sm. Mire, sf Mirer, va. se Mirer, vp. Mirliton, sm. Miroir, sm. Miroitement, sm. Miroiter , vn. Miroiterie, s f . Miroitier , sm. Miroton, sm. Mis , p. Misaine, s f . Misanthrope, sm. Misanthropie , sf Misanthropique, a. Miscibilité, s f . Miscible, a. Mise, sý. Misérable, a. Misérablement, ad. Misère, s f . Miséricorde , sf Miséricordieusemcnt, ad, M iséricordieux , a. Missel, sm. M ission, s f . Missionnaire, sm. Missive , sf. Mitaine , s f . Mite, sf Mitigation, sf Mitiger , vu. Mitonner, vn. va. Mitoyen, a. Mitoyenneté, sf Mitraillade, s f . Mitraille, sf Mitrailler, va. Mitre, s f . Mitré, a. Mitron , sm. Mixte, a. Mixtion , sf Mixtionner, va.

MIX Malina , mikarakara , mahavàtra. Zaza kely. Fahagagana atao n'Andriamanitra. Amy ny fahefan\Audlra hiany. Mahagaga tokoa. Tandindona tsy marina, Fikendrena , tadidiny , fikasana. Mikendry. Mizalia htaratra. Mozika-njaza , farara. Fitaratra. Fitarafana. Mitaratra. Raharaha ny miroitier. Mpanao fitaratra. Anaran-kanina, mirotóna. Voa petraka , asiana. Salazan-tsambo. Tsy tia olona, — maro. Tsi-fitiavan'olona, fahakaody. Kaody, tsy tia olona, haolo. [ roina. Ny ahazoa'ny miharo, —ampifanga-Azo abaro , mahazo miharo. Loka , fitafiana , azo raisina, lany. Ory, zoin-drofy. Am-pahoriana. Fahoriana. Famindram-po, fiantrana, famelana. Am-piantrana. Miantra , be famindram-po. Misely, taratasy fanaovana Lamesa. Fanirahana , fitoerany ny iraka. Iraka , mpampiely ny Fivavahana. Taratasy ampitondraina. Ga-ntanana , fono —. Biby kely ohatry ny atodi-hao, mita. Fanakelezana,fionenana,fanalemena. Manamora , manalemy. Miketriketrika , mandinidinika , ma-Anelanclana , imbonana. | havatra. Toetra anelanelana, ny fìmbonana. Fand'^fasan-tafondro mifahana mi-Fatsaka. [ t rai le. Manapoa-tafondro voa fahana mi-Mi ira , satroboninahitry ny Eveka. Misatroka mi tra. Ankizy ny mpanao mofo. Mikesonkesona , miharoharo. Zavatra mifangaro, fiharoana. Mangaroharo, mampifangaro.

gitizfcd by G 0 0 g l e

Page 237: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Mixturè, s f . Mnémonique, s f . Mobile, a. Mobile , sm. Mobiliaire , Mobilier, a. Mobilier, sm. Mobilisation , s f . Mobiliser, va. Mobilité, s f . Mode, s f . Mode, sm. Modelage, sm. Modèle, sm. Modeler, va. se Modeler, vp. Modérateur, sm. Modération , s f . Modéré, a. Mf.déiément, ad. Modérer, va. Moderne, us. Moderner, va. Moderniser, va. Modeste, a. Modettement, ad. Modestie, s f . Modicité, s f . Modificaiif, a. Modification , s f . Modifier, va. se Modifier, vp. Modique, a. Modiquement, ad, Modiste, s f . Modulation, s f . Moduler, va. Moelle, s f . Moelleu*ement, ad. Moelleux , a. Moellon, sm. Moeurs, s f . Moi, pu. Moi-même, pn. Moignon, sm. Moindre, a. Moine, sm. Moineau , sm. Moins , moins que, ad. a Moins que, c. Moirage, sm.

MOI 23$ Fifangaroam-panafody. Fahatsiarovana. [ badika. Azo afindra , mlhetsiketsika, mivadi-Foto'ny, famporisibana. Momba ny fanaka. Fanaka , fananana. Fampihetsehana. Mampihetsika. Ny ahazoa'ny afindra , — mibetsika. Lamody, fanao vaovao. Fanao. Famoronana , fanalana tahaka. Fianarana , obatra , fakan-tabaka. Maka ohatra , manao endrika. Mianatra, maka tahaka. Mpampionona, mpainetra. Ny antoniny, tsi-fihoarana. Mahafehy tena, antoniny. Morainora , amy ny antoniny. [ tra. Mampionona , manaketraka , marne-Vaovao, ny ankehitriny, ny olona —. Manova ho araky ny ankehitriny. Mampanaraka ny ankehitriny. Maotona, mahonon-tena. A m-pahamaotonana. Hamaotonana, fahononan-tena. Havitsiana, hakelezaiia, tsi-fananana. Manova. Fiovana, fanovana. Mahova. Miova. Tsy be loatra , kely. Kely. Mpanao lamody vaovao. Fifanaraham-peo. Mamboatra hira , mamorona —. Tsoka. Am-pahalemena, — panendrehana. Misy tsoka , malemy. Akora-vato. Fanao, ny mety atao, fitondran-tena. Izaho , aho , ahy. Izaho hiany. Tánana bory, jnondry. Bitika , kely noho. Relijiozy, mpitoka-monina. Anaram-borona, moanao. Kely indrindra , kelikely noho. Haha tsy, afatsy. [ tifahana. Fanaovana lamba valoharaka, — ako-

18

;,itiz ,j by Google

Page 238: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

234 Moire, s f . Moiré, a. Moirer, w*. Mois, sm. au Mois, ad. Moisi, a. Moisir , va. vn. Moisissure, s f . Moisson, s f . Moissonner, va. Moissonneur, sm. Moite, a. Moiteur, s f . Moitié, s f . à Moitié, ad. Moitir, va. dents Molaires, s f . Môle, sm. Moléculaire, a. Molécule, s f . Molester, va. Molette, s f . Mollasse, a. Mollement, ad. Mollesse, s f . Mollet, a. Mollet, sm. Molleton, sm. Mollière, s f . Mollitier, va. Mollir, vn. Mollusques, sm. Moment, sm. dans un Moment, ad. Momentané, a. Momentanément 9 ad. Momerie, s f . Momie, s f . Mon, a. Monacal, a. Monarchie, s f . Monarchiquement, ad. Monarchiste, sm. Monarque, sm. Monastère, sm. Monastique, a. Monaut, a. Monceau, sm. Mondain, as. Mondainement, ad.

MON Lamba valoharaka, akotifaliana, voa* Manahana ny moire. [ roy. Manao moire. Volana. Am-pe-bolana. Bobongolo, lomorina. M aha bobo rigolo , mihiabobongolo. Bobongolo, fahabobongolo. Fijinjam-bary, ny vary voa jinja , MÎjinja. [fararauo. Mpijinja. Mandomando, malamalana. Hamandoana , hamalamalaua.. Antsasany , sasaka, tapany , lia. Misasaka , antsasany. Mampando, manamando. N y vazana. Feiiloha vato. Kely biritika , kitsika. Sombintsombi'ny , molekoly. Manahirana , manory , mahasosotra. Fitotoan-doko. Bodaboda , osa , borera. Am-pahosaua. Haboda , haosana , toe-bavy. Malemilemy, minondaka. Kibondranjo. Lopotra malemy. Hona , bon a bon a. Mankalemy, manalemy. Mihiaosa , mihiainohaka, mihiakelra-Karazam-biby Uy misy taolaua. [ka. Tapak'andio kely. Aoka aloha kely. Vetivety foana,faingana,amy nyizay.

JL7etivety, t*y ampy to'inona. Fihiatsarambelatsiliy. Faty n*olona mai//a tany Ejipitra. Ko , milaza ny ahy. Momba ny moine. Fanjakana misy Jndriana tokana. Araky ny monarchie. Mpanaraka ny monarchie• Andriamanjaka. Trano-ndi elijiozy, monasitera. Momba ny monastère. Koro sofina an-kila. Vongana, vongovongo, fanataovana. Tia ny sata ny izao toutolo izao. Araky ny fanao ny ity fiainana i ty .

Ï i i t i zedby Google

Page 239: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Mondanité, s f . Monde , sm. Mondé, a. Monder, va. Moniteur, sm. Mon it ion , sf Monituire, sm. Monnaie, sf Monnayage, sm. Monnayer, va. Monnayeur, sm. Monochrome, a. Monogramme, sm. Monographie, sf Monolithe, as. Monologue, sm. Monomane, as. Monomatiie, sf Monopole, sm. Monopoleur, sm. Monopoliser, va. Monoptère, sm. Monosyllabe, sm. Monosyllabique, a. Monotone , a. Monotonie , s f . Monseigneur, sm. Monsieur, sm. Monstre, sm. Monstrueusement, ad. Monstrueux, a. Monstruosité, sf Mont, sm. Montage, sm. Montagnard, as. Montagne, s f . Montagneux, a. Montant, sm. Montant, a. Mont-de-piété, sm. Monté, a. Montee, s f . Monter, va. vn. se Monter, vp. Monteur, sm. Monticule , sm. Montre, s f . Montrer, va. se Montrer, vp. Montueux, a.

MON 235 Haingohaingo foana. Itao tontolo izao, ny olombelona, ny Voa dio, afa-paika. [ fanao ny olona. Mandio, manevoka. Mpananatra, mpanolo-tsaina. Auatra. Teny ny lehibe mandidy. Vola madinika, vakivaki-tnbola. Fanaovam-bola , fa non ta m —. Manao vola, manonta —. Mpanao vola , mpanonta —. Tokam-bolo. Soratr'anarana mivandibanditra. Filazan-javatra iray loha. Taozavatra amy ny vato iray. Fitenenana ircry. Adala tokan-kevitra. Hadalana tokan-ke vitra, [an-tari—. Varotra an-tra no tokana , fivarotana Mpivarotra manao an-trano tokana. Manao varotra an-trano tokana. Trano heva. Teny vaky tokana , — iray silaba. Vaky tokana, silaba iray. Tsy miova feo , ridralava. Tsi-fiovan-tonona , ridralava. Monsenora, lompokolahy. Mose , lompokolahy , raondriana. Biby goay , ramangorona , antambo. Indrindra , ampioharana , loza. Mahatalanjona , makadiry be , loza. Loza-njavatra. Havoana , lendrombohitra. Fampiadiana, fampakarana. Mponina an-tendrombohitra. Vohitra , tend rombohi tra. Be tendrombohitra , — tanety. Kapobeny , totaly be ny , tolana. Miakatra. Trano iisamboram-bola. Voa voa tra , — omana , — sandratra. Fiakarana. Manaiitga, mampiady, miakatra, ma* Misamontotra. [nanika. Mpanao vakana. Kiborontany, zana-bohitra. Famantaranandro, fitsirika, filazana. Mampiseho , manoro, mampianatra. Miseho , mitranga , miposaka. Be havoana, mikitoantoana.

i,itiz dby Google

Page 240: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

236 Monture, i f . Monument , sm. Monumental , a. se Moquer , vp. Moquerie, s f . Moqueur , sm. Moral, a. Morale, s f . Moralement, ad. Moralisateur, a. Moralisa tion , sf Moraliser-, va. Moraliseur., sm. Moraliste, sm. Moralité, s f . Morbide , a. Morbifique, a. Morceau, sm. Morceler, va. Morcellement, sm. Mordacité, sf . Mordant, sm. Mordant , a. Mordicant, a. Moi dieu s , ad. Mordil ler , va. Mordre, va. Morfil , s m. Morfondre, va. se Morfondre, pp. Morfondu , p . Morgue , s f . Moribond, as. Moricaud, a . Morigéner, va. Morne , a. Morose, a. Morosité, sf Mors , sm. Morsure , s f . Mort , sj. Mort, as. Mortaise , sf Mortaiser, va. Mortalité, s f . Mortel, as. Mortellement, ad. Mortier , sm. Mortifère, a. Mortifiant, a.

MOR Fitaingina , trano ny, hazo-mbasy. Trano, fasana, tsangambato, fahatsia-Fomba ny monument. [ rovana. Mikizaka , manaraby , maneso. Fikizabana , haraby , fanesoatia. Mpikizaka, mpanaraby, mpaneso. Amy ny fitondran-tena , —fanahy. Fahalalana ny iitoudran-tena tsara , Araky ny fanao. [ fananarana. M ah a tsara toetra. Fampianarana. M a n a n a t ra, maha tsa ra fitondran-tena. Mpihambo hompampianatra. Mpampianatra ny mety hatao. Fomba ny atao, ny mety batao. Momba ny aretina. Mankarary. Sombi'ny , tapa'ny. [ na. Mamotipotika, manamontsamontsa-Fandidididiana, famotipotehana. Hery. Dity mahavoa, —maharaikitra. Manaikitra , mahanti-bolo. Homana, mangidy. Miiihitra, an-di-doha. Manaikitraikitra. Manaikitra. [ momba ny vatoasana. Tai-ndranfny, ny son>bim-by kely Mampaninteraka hatsiaka, mahango-Mihiangoly, mitoreraka foana. [jy. Vahotra, ugoly. Rehareha, avonavona. Efa ho faty , madiva hiaraina. Hodi-bola , zarazara hoditra , manja. Mananatra, maniny. Manjonitra , manjoretra , mijomoka. Miinonjomonjo, midongy, sompatra. Hasomparana, fanjorctra. Fihazonana, vy saka-mbava-ntsoava-Kaikitra. [ ly. Hafalesana. Maty, faty. Ny vavy amy ny rafitra, valoana. Mampiady rafitra , mandavaka. Fahafatesana, fati-mbalala. Maha faty, mety maty , olombelona. Mahafaty. Laona , fitotoana. Mahafaty. Maha^orisorena , mahadikidiky.

gitize-d b ' Google

Page 241: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

MOU 237

Mortification , s f . Mortifier, va. se Mortifier, vp. Mort-ivre, sm. Mort-né, sm. Mortuaire, a. Morue, s f . Morve, s f . Morveux, a. Mosaïque, s f . Mosquée, sf Mot, sm. Mut-à-mot, ad. en un Mot , ad. Mot-d'ordre , sm. Motet, sm. Moteur, sm. Moteur, a. Motif , sm. Motion , s f . Motiver, va. Motte, sf Mou, sm. Mou , Moi , a. Mouchard, sm. Moucharder, va. vn. Mouche , sf Mouvhe-à-miel, s f . prendre la Mouche. Moucher, va. se Moucher, vp. Moucheron , »m. Moucheté, a. Moucheter, va. Mouchettes, s f . Mocheture , sf Monchoir, sm. Mouchure, s f . Moudre, va. Moue , s f . Moufft tte na Moffette, sf Moufle, s f . Mouillage, sm. Mouiller, va. Mouillure , sf Moulage , sm. Moule , sm. Moulé, a. Mouler, va. Mouleur, sm.

Fampijalian-tena, fahadikidikiana. Mampijaly , tnanetry , mahasosotra. Mampijaly tena , mandresy ny —. PoroKy ny toaka , mati-n —. [ azo. Maty hatr'any an-kibo-ndreny , tsy Mo nba ny maty. [ maina. Zompona , saliboboka , hazandrano Le lo , aretin-tsoavaly. Be lelo, mpaka —. • Lafi-bato misoratsoratra. Trano fiangonany ny Silamo. Teny. Araky ny isa-nteny. Teny indrai-mbava, Baiko. H ira foby. Mpanetsika , rapampandeha, mpano-Mpampihetsika. [lo-tsaina. Foto'ny, antony, famporisihana. Fihetsehana, hevitra, fanoloran-tsai-Mila/a ny hevi'ny, —ny fotony. (na. Bonga , bainga. Abokabo-kena. Mohaka, osa , malemy. Mpitsikilo , m pi tara tra. Mikatso, misafo,mits iki lo , mitily. Lalitra, bilisitra. Reni-tantely. Mitezitra foana. Manety lahinjiro, manisin-delo. Manisin-delo. Moka, a loy , lavenon-dahinjiro. Vandambandana, maramara. Mamentimpentina, manoratsoratra. Heti-njiro. Pentimpentina. Fanisinan-delo, mosara. Tai-njiro. Mikisoka , manorotoro , mitoto. Fimonjomonjoana, fanalava-molotra. Aimbo, hantsina. Flkambanam-bolaky. Fitodian-tsambo. Mandena , mandatsaka vatofantsika. Fandémana. [ noniana. Fanidinana, fandatsahana amy ny fa-Fanidinana, fandrendrchana, fanon-Voa forona , azo lahaka. [ tana. Maka tahaka, manidina,manonta. [ta. Mpanidina,mpandrendrika, mpanon-

l'igitized by Google

Page 242: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

238 Moulio , sm Moulin à café, sm. Moulin à cannes , sm. Mou Si nage , sm. Mouliné, a. Mouliner, va. Moulinet, sm. Moulinier, sm. Moulu, a. Moulure, s f . Mourant, as. Mourir, vn. Mousse, sm.

'Mousse, s f . Mousseline, s f . Mousser, vn. Mousseux, a. Moussu, a. Moustache, sf Moustiquaire, sm. Moustique, sm. Moût, sm. Moutard , sm. Moutarde, s f . Moutardier, sm. Mouton, sm. Moutonner, va. vn. Moutonnier, a. Mouture, s f . Mouvant, a. Mouvement, sm. Mouvoir, va. se Mouvoir, vp. Moyen , sm. Moyen , a. Moyens, sm. Moyennant , pr. Moyennement, ad. Moyeu, sm. Mozambique, as. Muable, a. Mucosité na Mucus, s f . Mue, sf Muer, vn. Muet, as. Mufle , sm. Mugir, vn. Mugissant, a. Mugissement, sm. Muguet, sm.

MUG Fitotoana , tikisokaxu. Fitotoan-kafe. Farniazam-pary, fangarînana, fane* Famolesan-dandy. j rena. Lani-mpositra, —ntsendrina. Mamoly landy. Tangerina fitarihan'entana. Mpatnoly landy. Voa toto. Filiro. Mial'aina. Maty, mial'aina , miambobo. Mpisarivy an-tsambo. Savorin'ala, vori-utsavony êi. Bariry madinika, masilinina. Mamorivory. Be vory, tsy misy tena. Voloina. Voiombava ambony. Lay fiaro-moka, mositikera. Moka. Rano-mboaloboka. Zazalahy kely, koto — Voa n'anantsonga , mo ta rida. Mpanao raotarida , fìtoera —. Ondry lahy , — vositra. Manangita volo, manonja , mamorl-Manara-dia-ndrano. [ vory. Fitotoam-bai imbazaha. Mampihetsika, mandrevo, mihetsika. Fihetsehana , iifindrana. Mamindra, mampandeha, manetsika. Mîfindra , mandeha , mihelsika. [na. Fanaovana, fanampiana, abatongava* Elanelana, afovoany, salasala ny,ono-Fananana, fahaizana. [ny. Raha izany, amy ny. . . , noho... Antonintoniny. Foitry ny koaiarana. Masombika. Azo ovana. Tsiloliloly, lelo. [ na. Fiongota m - bo!o,fili i n tsa nara—,fiofoa-Miongo-bolo , mihintsam — , miova , Moana , tsy mahateny. [ miofo. Ta mpon'orom-biby. Mimá, mitrena. Mimá, mitrena. Fitrena, íi má. Anaram-botùnkazo, kasy.

i ] i t ized by Google

Page 243: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Mupeter , vn. Mulâtre , sm. Mule, s f . Mulet, sm. Muletier, sm. Multicolore, a. Multiflore , a. . Multiforme , a. Multipède, a. Multiple, a. Multipliable, a. Multiplicande, sm. Multiplicateur, .sm. Multiplication, sf Multiplicité, s f . Multiplier, va. se Multiplier, vp. Multitude , s f . Municipal, a. Municipalité, s f . Munificence, *f Munir, va. se Munir, vp. Munition , sf Munitionnaire, sm. Muqueux, a. Mur, sm. Mûr, a. Muraille, s f . Mural, a. Mûre, sf Mûrement, ad. Murer, va. Mûrier, sm. Mûrir, va vn. Murmurant, a. Murmurateur, sm. Murmure, sm. Murmurer, vn. Musard, a. Musc, sm. Muscade, s f . Muscadier, sm. Muscadin, sm. Muscle, sm. Musclé, a. Musculaire, a. Musculeux, a. Museau , sm. Musée j sm.

MUS 239 Mi kasikasy. Ri ri olona. Am pondra vavy. Ampondra. Mpitarika ampondra. Samihafa volo , maro —. Maro vony. Maro endrika. Maro tongotra. Mifampitombo. Azo ampitomboina. Isa ampitomboina. Isa mpamnitombo. Fainpitomnoana. Habeisabana, bamaroana. Mampitombo, manamaro. Mitombo isa , mi h la maro. Ankabiazana, bamaroana. Amy ny tanána , — tany. FifelM'zana ny tanána. Fabafoizana be. ManamboatcA rahaleo, manampy, Mi vatsy, mitao. f mamatsy. Fitaovaua, vatsy , fanampy. Mpitandrina ny fitaovana. Misy d ly, — lelo, madity, mitsiloli Ampiantany, rafi-bato , rindrina. Masaka , antitra , mahatanteraka. Ampiantany, manda. Mnmba ny ampiantany. Voaroy, voankazo-ndandy. Ami-mpibeverana. [ mefy, Manisy ampiantany, manampina, ma-Hazo-ndandy , voa roi-h azo. Mahamasaka, miltiamasaka, mitombo Mimonjomonjo. [ f halalana. Mpimniijnmonjo, rapikoiikoina. Monomoiiona, fikoiukoinana. Mi mono mon ona, mimoimoy, mikoin-Maudany andro foaua. [ koina. Mosika, fofon-jaboady. Voankazo /nantira, mosikady. Taho-mosikady. Zatovo mpibaminkamina, kasy. Ozatra. Ozatina. Momba ny ozatra. Ozatina , tomady. Orona sy vava ny biby sasany. Trano fitahirizana zava-pianarana.

silcLlo-

' i g i t i z td by Google

Page 244: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

240 Mi scier, va Muselière, s f . Muser, vn. Muserolle, s f . Musette, s f . Musical, a. Musicalement, ad. Musicien , sm. Musiromanie, s f . Musique, s f . Musqué, a. Musquer, va. Mutabilité, s f . Mutation, s f . Mutilation, s f . Mutilé, p. Mutiler, va. Mutin , as. se Mutiner, vp. Mutinerie, s f . Mutisme , sm. Mutualité, s f . Mutuel, a. Mutuellement, ad. Myope, a. Myopie, s f . Myriade, sf. Myriagramme, sm. Myrialitre , sm. Myriamètre, sm. Myrrhe, s f . Myrte , sm. Mystère, sm. Mystérieusement, ad. Mystérieux, a. Mystificateur, sm. Mystification , s f . Mystifier, va. Mystique , a. Mystiquement, ad. Mythe, sm. Mythologie, s f . Mythologique , a. Mythologiste, sm.

MYT

Maofthy vava. Ta mpim-ba va-mbiby. Mandany andro foana. [ valy. Lamboridy mangehy ny vava-ntsoa-Mozika an-tsaha , farara. Momba ny mozika. Araky ny mozika. Mpahay noty, mpitsoka mozika, mpa-Fitiava-mozika loatra. [ moron-kira. Mozika , hira , kalo. Misy fofony ny musc. Manamanitra amy ny musc. Ny ahazoa'ny miova, fiovaovana. Fiovana , fanovana , fivadibana. Fanapatapahana, fanimbana, fa ni m a-Kilemaina , tapatapaka. [ bana. Manapatapaka , mandrava. Mpiodina , mafy sofina , botraika. Miodina, inirai-tetika , mikomy. Fiodinana , ditra , tsi-fanekena. Fahamoanana, tsi-fitenenana. Fifamaliana. Mifamaly, mifanao, mifanakalo. Ami-mpifanovana, — mpifamaliana. Pahina. Toetry ny pahina , fahapahina. Iray aiina , alin'alina , seseliena , za-Iray alina gii-ama. [ vontany. Iray alina iitatra. Iray alina metatra. Anaran-ditinkazo manitra, miora. Mirita, hazo madinika. Misltery , tsy azo fantarina ety an-Mangingina. [ tany. Miafina, saro-pantarina. Mf)amosobosotra. » Vosotra , latsa , esoeso. [ vosotra. Mamosobosotra, mandatsa, madresy Araky ny hevitra masina. Mangingina. Angano. Angano ny ntaolo. Momba ny mythologie. Mpampianatra mythologie.

ai t ized by Google

Page 245: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

NAT 241

Nabot, sm. Nacelle, s f . Nacre, s f . Nacré, a. Nage ,.*/. Nageoire , s f . Nager, vn. Nager dans l'opulence. Nager entre deux eaux. Nageur, sm. Naguère, ad. Naïf, a. Nain , as. Naissance , sf Naissant, a. Naître, vn. Naïvement, ad. Naïveté, s f . Nantir, va. Na ntisscment, sm. N aphte, sm. Nappo, s f . Naicis«»et sm. Naicntine, s f . Narcotique , a. Narcotisme , sm. Nard , sm. Nargue , i. Narguer, va. Narine , s f . Narquois, a. l^arratenr , sm. Narratif, a. Narration , sf Narré , sm. Narrer, va. Nasal, as. Na«»alement, ad. Nasalité, s f . Naseau , sm. Nasillard, as. Nasiller, vn. Nasillonner, vn, Nasse, sf Natal, a.

N Keliray. Lakana. l iara. Vo!on-kara , misy liara. L o m a n o , filomanosana. Tanan-kazandrano. Mi lomano, mandano. Manan-karena be. Sotrobe lava tango mahay atsy m a -Mpilomano. [ h a ý a r o a . Vao teo , — falngampaingana. [ tra. Tsy misy fitaka , toetr'ankizy , Isotso-Zeny , keliray , botry. Ny nahaterahana , fahaterahana. Vao mitranga. Teraka. Ào-kat^ot'ioiana. T«»etr\'inkizy , hatsotsorana. Mametiaka autoka , manome. Antoka. Rano-ntara matsora. Lamba-ndatabara , napy. Voniukazii, narisisa. Nai ikntiua , venti-m/x/eo/. M a m p a m i y , mahasosotra indrindra. Toi imaso. Ahi-manitra , nara. Tsi-fanis'nna raharaha, fiairjonana. Tsy maniny raharaha , mianjona. Vavorona. Fetsy . kapetsy. Mpiiamara , mpilaza. Milaza, manainbara , mitantara. Fitantarana , filazana. Filaza , tantara. Milaza , mitantara. Mikentsoua , tononina an-orona. Am-pikentsonana , any an-orona. Hakentsonana, fanonoiiaua an-orona. Vavorom-biby. Rentsona , mikentsona. Mikentsonkentsona. Manao teny an-orona. Vovo. Nahaterahana, nahtbe .

g i t i z t d by Google

Page 246: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

242

Natation , sf Natatoire , a. Natif , as. Nation , s f . National, a. Nationaliser, va. Nationalité, s f . Nationaux , sm. Nativité, s f . Natte , s f . Natter, va. Nattier, sm. Na t ii iali >ation , s f . Naturaliser, va. Naturaliste, sm. Nature, s f . Naturel , a. enfant Naturel, sm. Naturel , sm. Naturels , sm. Naturellement, ad. Naufi age , sm. Naufragé, us. Naufrager , vn. Naulage, sm. Nauséabonde, a. Nausée , sf Nautique , a. Nautonnier , sm. Naval , a. Navet, sm. Navette, s f . Na\imlaire , a. Navigable, a. Navigateur , sm. Navigation , sf Naviguer , vn. Navire, sm. Navrant, a. Navrer, va. Ne pas , ne point, ad. Ne... que , ad. Né, a. Néanmoins, ad. Néant, sm. Nébuleux , a. Nécessaire , sm. Nécessaire , a. Nécessairement, ad. Nécessité, s f .

NEC Filomanosana, fundanosana. Momba uy filomanosana. Ter«ka, momba ny nabaterahana, ta-Firenena , karazana. [ na-tany. Momba ny fiienena.^ Maka ho fomba-ntaný, mampanao—. Toe-pirenena , fomba-m —. Zana-iany, firenena, vaboaka. Ny abaterahana, nabaterahana. Tsihy, randraua , rary. [ry. Manemitra, mandrandrana, mandra-Mpandrary tsihy, n.pivaro —. Fandraisana ho isa ny zan»-tany. Mandray ho isa ny zana-tany. Mpisaina ny f «mba-njavatra. Izao t«>ntnlo izao , toetra ny , fomba. Araky ny fomba ny , tsy înihanx Zana-drânitra , zazasaiy. Ny fanahy ny , ny fomba ny. Zana-tany , torapo-n —. Ho azy, t«>nga — , tsy »n-kery. Faha\ akian-tsambo, fisendrehan —• Fefika , vaky sambo. Mtrendrika , remlrika. Sara-ntsambo, koauia—. Mahamonamonaina, mahaloiloy. Loiloy , leboleho , aivivy. Momba n y sainbo. Mpitari-tsaïubo, — dakana. An-dranomasina. Nave , anana ma mody. Famahanàn-tenonu , fitoeran'ansa. Manaha-dakana. Azo ah'ha ny sau.bo, azo lakanina. Mpandelia an-tsambo, ropiauUambo. Fandehanana an-tsambo. Mande h a an-tsambo. Sambo. Mampalahelo mafy, mampahory. Mampalahelo fo, mainpitoiidra faho-Tsy , aza. | riana. Foana, liiany, tsy...afatsy, aza.. raha Teraka. [ tsy. Ranjo, kandrefa. Tsinontsinona , ny tsy áry. Mandrahona , rnanjavona. Fivelomana , ny ilaiua. Ilaina tokoa, tsy maintsy ho tonga. Tsy maintsy. [ foroana. Ny tsy maintsy , fanerena , hakaforo-

;,itiz d by G 0 0 g l e

Page 247: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Nécessité, a. Nécessiter, va. Nécessiteux , as. Nec plus ultrà , sm. Nécrologe, sm. Nécrologie, s f . Nécrologique, a. Nécromancie, sf Nécrose, *f Nectar , sm. Nef, Nefaste, a. Négatif, a. Négation , s f . Négative, s f . Négativement, ad. Négligé, sm. Négligemment, ad. Négligence, s f . Négligent , a. Négliger, va. Négoce, sm. Négociable , a. Négociant, sm. Négociateur, sm. Négociation ,.»/. Négocier, va. va. Nè^re, sm. Négrier, a. Négrillon , sm. Neige, s f . Neiger, vn. Neigeux, a. Nenui, ad. Nénuphar, sm. Néologie, sf Néologique, a. Néologisme, sm. Néologne, sm. Néoménie, s f . Néophyte , s m. Nc^phralpie, s f . Néphrétique, a. Népotisme, sm. Neif, sm. Nerval , a. Nerveux, a. Nervure, sf Net, a. au Net, ad.

NET 243 Terena , vooonana. Manery , mila. Malahelo, kaforoforo. Tsy aso oharina , farauy. Taratasy filazana ny maty. Filazana ny maty. Momba ny nécrologie+ Fi a ni soa na ny maty. Ti»etry ny taolana maty. Fisotro mamy dia mamy. Ny afovoany ny tram» legiliiy. Ratsy vintana , fady . fadina. Tsy manaïky , manda. Fanda^ana. Faudavana , tsi-fanaikena. Amy ny tsi-fanaikena. Tsi-fihauiiuaua , fi voie tra. Tsy am-pitandi emíana, — panahiana. Tsi-fitandremana, —fanahiana. Mifakofako foana , tsy mitandrina. Tsy mitandriiia, tsy manahy. Fi varotana. Azo amboarina. M pi varotra. Elanelana , mpandraharaha. Fanelanelanana, raharaha. Mivaroira , manelam lana , mandra-Olotia mainty hoditra. ( h iraha. Sambo mpuarotra olona. Zaza mainty. Nezy , fnnala avy amy ny rahnna. Ne/.y iaisaka , înamanala. Be lanala. Tsia. Tatamo, vonintsiazonafo, voahirana. Famoroiian-tenv vaovao. Momba ny néologie. Teny vaovao. Tia teny vaovao. Tsinam-bolana. Vao mino, — mivavaka. Aretim-balahana. Amy ny valaliana. Fi/al»an-ta\ a n'oh»na , fiangarana. Oz»tra ma/n/JihelsiAa, nerifa. Amy ny ozatra. Matanjâka , mifanintontsintona, oza-Filiro, vanditra. ^tina. Madio, tsy miharo, mazava. Madio, mazava.

i,itiz dby Google

Page 248: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

244

Nettement, ad. Netteté, s f . Nettoiement', sm. Nettoyer t va. Neuf, a. Neuf, Neuve, a. Neutralisant, a. Neutralisation , s f . Ne 'filialiser. va. Neutralité t s f . Neutre, a. Neu vaine, s f . Neuvième, a. Neuvièmement, ad. Neveu , s m. Névralgie. s f . Névralgique , a. % Névrose , sf Nez, sm. Ni, c. Niable , a. Niais, a. Niaisement, ad. Niaiser, vn. Niaiserie , s f . Niebe, sf Me liée , sf Nicher, vn. va. se Nieller, vp. Nicotine , sf Nid, sm. Nidorenx , a. Nièce,.»/ Nielle, sf Nier , va. Nigaud , a. s

Nigauder, vn. Nigauderie , sf Ni l'un ni l'autre , pr. Nimbe, sm. Nippe , sf Nipper , va. Nique ; s f . faire la Nique , a. sainte Ni touche, sf Nitre, sm. Nitreux , a. Niirière, s f . Nitrique, a. Niveau, sm.

NIV

Masava, madio. Hadiovana, hazavana. Fandiovana , famotsia'na , fifafana. Manadio , mamotsy , mifafa. Sivy. Vao, vaovao. Mahevanovana , mahafoana. Fisakauana , fanafoanana. Mahafoana, mamono hery. Elanelana , fipetrahana an —. E*anevana , saikatra, tsy mamo tsy H tsivian andro. ( merina. Fahasivy. Fahasivy, am-panisiviny. Zanaka laliy ny iraitampó. Arc tin'ozatra , neviralizia. Momba ny névralgie. Are tin ozatra, neviraozy. Orona. Na. Azo lavina. (poana. Tsy manan-tsaina, mitandrantandra-Oliatry ny adala. Mandany andro foana, mitsikitsiky—. Zav.i-poana , tsinontsinona. Vosobosotra , trano n'amboa. ( ny. Zana-bnrona mbola ankohonan-dreiiy Manao ankoniny, — akány, mainetra-Misiirika , mipetraka. ( ka. Pnizina avy amy ny paraky. Aitkoniny , akány. Maimbo, mantsina. Zanaka vavy ny iraitampd. Arettm-bary, niely. Manda. Adala hevitra , tonendrinendrina. Mitonendrinendrina. ( na. Hadaladalana , hatonendrinendrena-T*y misy izy. Avana amy ny loha ny sary ny O/o-Fitafiana , fanáka. ( masina. Manome h ta fi an a. Harika , aniona. Manevateva , mangarika. Tsingintsingina , mody maòtona tsy Naitara. (hendry. Misy naitara. Fitoerany ny naitara. Momba ny naitara. Fandri-ndrano, fitovian-tàtana.

' ig i t izbd by G 0 0 g l e

Page 249: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

INOX 245 Ni y clcr, va. Nivclenr, sm. Nivellement, sm. Nobiliaire , a. Noble , as. Noblement, ad. Noblesse, s f . Noce, sf Noces, s f . Nocher, sm. Nocturne, a. Nodosité, sf Noël, sm. Nœud, sm. Nœud indissoluble, sm. Noir, a. Noirâtre, a. Noiraud, a. Noirceur, s f . Noircir, ça. Noircissure, s f . Noire, s f . Noise, s f . Noisetier, sm. Noisette, s f . Noix, s f . Noix de coco, s f . Noiiser, va. Nom , sm. Nomades, as. Nombre, sm. Nombrer, va. Nombreux , a. Nombril, sm. Nomenclature , s f . Nominal, a. Nominalement, ad. Nominateur, sm. Nominaiif, as. Nomination , s f . Nominativement, ad. Nommé, a. à point Nommé, ad. Nommément, ad. Nommer, va. Non y ad. Non-activité, s f . Nonagénaire, as» Non-avenu , a. Nonce, sm.

Mampitovy, — tatana , mandamaka. Mpandamaka , mpampitovy taiana. Famlamahana , fampitovian- tatana. Amy ny andriana. Amiiiana , iniendrik'—. Tahaky ny andriana. Fahandrianana, firazanan'andriana. Fanipakarambady. Fanasana amy ny fampakarambady. Mpitondra sambo, kapiteny n—. Alina, a\y — , mandeha—. Manam-pamavana , misy tonona. Noël y , Nahateiahany Jt so Kristy. Vona, f« hy , tonona, tiougo-nkazo, Feby maty. (vany. Mainty , meromerona , ngerona. Mainlimainiy, somaiy mainty. Mainiy volo. ( n a . Hamainiisana , alahelo , hasompara-Manamainty, mampahory. Hangerona, hamairitisana. Notjr mozika anUasaky ny blanche. Levilevy, ady. Taho-noazety. Noazety, voankazo. Noa, voankazo. Voaniho. Manakarama sambo. Anarana , laza. Mpirenireny , iirenena mifindrafin-Isa. (dra tany. M an isa. Betsaka , diso vala, sesebena , maro. Foi tra. Filazana ny anarana. Milaza ny anarana. Amy ny anarana. Mpanondry, mpanangana. Misy anarana , kazy voaloliany. Fanandiatana, fanendrena. Amy ny fanononana anarana. Aíao hoe , voa tem na , — tendry. Antoniny , amy ny fotoana. Amy ny anarana, indrindra. (dratra. Manao anarana , manonona , manan-Tsia , tsiary , isy , esy. Ny tsi-fanaovan-draharaha. Efa sivi folo taona. Tsizy, foana. Iraky ny Papa.

tizdby Google

Page 250: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

246

Nonchalamment, ad. Nonchalance, sf. Nonchalant, a%. Nonciature , .sf Non • intervention, s f . Non-jouissance, sf. Nonn..in , iNonne , sf Nonobstant, pr. Non pareil, a. Non-plu», ud. Non résidence , sf Non-réussite , sf Nou-seiis , sm. Non-Seulement, ad. Non-succés, sm. Non-valeur , sf Nord , sm. Normal, a. Nos, a. Nostalgie , sf Nottai^ique, a. Nota , sm. Notabilité, sf Niotabie , us. Ni tableiiient, ad. Notaire, sm. Notamment', ad. Notarial, a. Notariat, sm. Notarié , a. Nolatmn , sf. Noie , sf. Noter, va. Noteur, sm. Notice, s f . Notification , sf N«»tiiier > va* Notion , sf. Not ire , a. Notoirement, ad. Notoi ieté , sf. Noire , a. le Nôtre, la nôtre , pn. Notre-Dame, s f . Noué, a. Nouer, va vn. Nouet, s m. Noueux , a. Nougat, sm. bien Nourri, a.

Ami-mpikisinkUinana. Fikisinktsinana. Mikisinkisina, mitoredretra. Raharaha ny nonce. Tsi-fanelanelanana , — íisalovanana , Tsi-fanaiiana. ( — íanampiana. Relijiozy vavy, Masera. Na dia izany aza , kanjo. Tsy manam-pahuroa, — misy to'azy. Na...koa. Tsi-fipetraliana , — fonenana. Tsi fahatanterahana. Tsy n.isy hexi'ny , saim-potsy Sady...no , tsy izauy biany fa. Tsi-fahavationaiia. Tsi-fahazoana. Avaratra. Ohatra, araky ny fomba. (antsïka. Ntsika , na y , milaza ny auay na ny Alahelo tany , h tia van a hody. Momba ny nostalgie. Tandremo , jereo irv anibany. Ngeza laliy, loha ny indrindra, faham-Mal-za, lehibe, loholona. ( boniana. Bebe , malimafy. ( sakaiza-inbohitra. Mpanoratra ny raharaha-mbahoaka , Indrindra, raha manadina. Amy 11 y notaire Raharaha ny notaire. Voa soratry ny notaire. Fanao\ana famantarana. Marika, famantarana, noty. Manisy marika. Mpandika noty mozika. Filazana. Fil aza n a , fanambarana. Milaza ,. manambara. Fahalalana. Miselio, hita. Hita ny sasany, miharihary. Fahalulany ny daholo , tsi-fiafcnaiia. Ntsika , nay, miLiza ny antsïka na ny Ny anay , ny antsika. \anay. Tomp«»kovavy. Hita tonona , taolana mivobitra. Ma mou a , mamehy , mamoa. Feln-ndainba. Tononana , be vona , maozatra. Moto mamy. ( feno. Tsara fihinanana, mat avy , mafonja,

Ojfj i t izétJ by Google

Page 251: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

247 Nourrice , sf. Nourricier, as. Nouri i r , se Nouirir, vp. Nourris<*age, sm. Nourii>saut, a. Nom rissrur , sm. Nourrisson , sm. Nouiriture, s f . Nous , pn. Nouùre , sf Nouveau , Nouvel, as. de Nouveau, ad. Nouveau-marié, sm. Nouveau-né, sm. Nouveauté , %J\ Nouveau-\cnu , sm. Nouxelle, sf. Nouvellement, a<L Nouvelliste, sm. Nova te, sf. Novateur, *m. Notation , sf Novembre, sm. Novice , as. Noviciat, sm* Noyade , sf Noyau, sm. Noyé, as. Noyer , sm. Noyer, vn. se Noyer , vp. Nu , a. Nua«je, sm. Nuageux, a. Nuance, i f . Nuancé, a. Nuancer , va. Nubile, a. Nubilite, s f . Nudipède, a. Nudité f s f . Nue, sf Nuée , sf Nuire, vn. se Nuire, vp. Nuisible, a. Nuit, s f . Nuitamment, ad. Nuitée . s f .

Mpampinono, mpitaizà. Mpiiaiza , mpau.ah.ma , mpamelona* Mampiuono , iiiamaliaua , iniompy. M a melon-tena , mihinana. Fainelomana , fiompiana. (Mahafahana , maliavelona, mahavo-Mpamelona , mpiompy. ^ ( ky, Tai/a , ompiatia. Hanina Isika , izaliay , antsika , anay. Fivnbirau-taolana. Vao, vaovao. Indray , indroazina. Mpanambaily vaovao. Zaza vao teraka. Zavatra vao niseho, lamody vaovao. Vao tonga. Teny vaovao, vao re , zava-baovao. Vao. Mpanontany zava-baovao, mpilaza—. Tany vao votena , tomb mbor<*ka. Mpainorona fomba vaovao, iiipanova. Fai>ovana. Volana f ba -n amy ny taona. Vao milatsaka , — mianatra. Fitoerany ny no\isy, fianarana. Faudreudrehana. Voa-mboankazo. Maty an-drano. Talio-noa. Mamono anaty rano, manohoka, Maty an-diaiio. ( mandifotia. Mitan,aka , tsy ir.itafy , voa endaka. Raliona , zavona. ( maiziua. Mandrahoiia , manjombona , maizi-Volo ny liafa, fiova'uy kely, ny malia-Malomaloka. ( samihafa azy. Mampiseho ny toetra ny. Fanainbady, efa tokony lianambady. Ny efa tokony hanambadia'ny. Tsy mikiraro , malama faiadia. Fiianjahuna. lia h ou a ambony indrindra Rahona inifon n-ko oiana , liahetsa-Manimba , mandratra. (hana. Manimba tena , mifanimba. Mahasimba, maharatra , mahavoa. Alina. Raha alina , amy ny —. Indrai-alina , raharaha -—.

gitizcdby Google

Page 252: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

248 OBL

Nul, a. Nullement, ad. Null'-part, ad. Nullité, sf. Nûinent, ad. Numéraire, sm. Numéral, a. Numérateur, sm. Numération , s f . Numérique , a. Numériquement, ad. Numéro, sm. Nu un rota^e, sm. Numéroter, va.. Nu-propriété, s f . Nn-piopriétaire, sm. Nuptial, a. Nuque, sf. Nutritif, a. Nutiiiion , sf. Nyctage, sm.

Tsy iza tsy isa, foana, tsi non tsi non*. Tsy akory, na dia kely aza. Tsy...na aiza na aiza. Hafoanana. Àn-karihary, miharihary. Vola , tonoin-bola. Milaza ny isa ny. Mpanisa. Fan i sa na. Moinba ny isa. Am-panisana , araky ny Isa. Marika , iiomerò , naouibany. Fanisiana nomerô, — naombany. Manisy nomerò , — naombany. Fananana fotsiny , — tsy zaka. Tompo.ny anarana, — tsy mahazaka. Momba ny faïupakarambady. Hatoka , vombo. Mabavelona , inahatanjaka. Famelnmana. Folera , voni-mpolera.

O Oasis, Obédience, sf Obedientiel, a. Obéir , va. Obéissance, sf Obéissant , a. Obélisque, sm. Obérer, va. s'Obérer, vp. Obèse, a. Obésité , «/. Obit , &m. Objecter, va. Objectif, as. Objection , sf Object, sm. Oblation , sf Obligation , sf Obligatoire, a. Obligé, a. Obligeamment, ad. Obligeance, s f .

(fasika. Vondro-java maniry anaty ny v f i tra Fauekena , fankatoavana , fanaiaba-Momba ny fanekena. ( na. Maneky, manaraka. Fanekena , f.inarahana. Maneky, manaraka. Tsangam-bato lehibe. Ma m pi trosa. Mi trosa. Vaventy , goay , matavy be. Havaventesan-doatra , hatavezan —. Lamesa ho any ny inaty. Manohitra teny, manindron —. Momba ny fototra , fakan-tsary. Tsindron-teny, fanoberana, kisany. Zavatra , fototra. Fanolorana , fana titra. Ny tsy maintsy hatao, didy. Tsy azo lavina , mandidy. Fanao, tsy inaintsy hatao, terena. Amy ny zotompo, am-piantraua. Zotompo anampy namana, fiantrana.

• ig i t iz td by Google

Page 253: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

ofcu 249 Obligeant, a. Obliger, va. Oblique i a. Obliquement, ad. Obliquer, vn. Obliquité, s f . Oblitération ^ sf Oblitérer, va. Oblong, a. Obole, s f . Obombrer, va. Obscène, a. Obscénité, sf Obscur, a. Obscurcir, va. s'Obscurcir, vp* Obscurcissement i s m• Obscurément, a<i. Obscurité , s f . Obsécrations, s f . Obséder, va. Obsèques, s f . Obséquieusement, nd. Obséquieux , a. Obséquiosité, sf Observable, a. Observance, sf Observateur, sm* Observation, s f . Observatoire, sm. Observer, va. s'Observer, c>p; O b s e s s i o n s f . Obstacle, sm. Obstination , s f . Obstiné, a. Obstinément, ad. Obstiner, va. s'Obstiner, vp* Obstructif, a. Obstruction , s f . Obstruer, va. Obtempérer, vn. Obtenir, va. Obtention, sf Obtenu, p. Obturateur, sm, Obturation, s f . Obtus, a. Obus, sm,

Tia olona, mpamindra fo. Manery, mitahy namana* Misompirana. Sompirana. Mihilana , mitanila , misompirana. Fisompiranana , fisobilahana. Famonoan-tsoratra , fahafatcsan —fc Mamonovono soratra. Lavalava. Vola kitsika. Manakona, manaloka. Maloto, mahamenatra, vetaveta. Fabalotoana mahamenatra. Maizina , somambisamby , mànjom-Manamaizina. [ bonjombona* Mihiainaizina, mihiamatroka. Fanjombonjombona, famendrapen-Maizimaizina. [drana. Hamaizinana, fahamaizinana. Fanaketrahana ny hatezeran'Andt,a. Manahirana, mangaroka. Fandevenana. Manaiky lempona. Be fanajana loatra. Fanajana mihoatra ny mety. [ bina. Azo arahina, — tandremann, — tsiri-Fanarahana , fitandremana. Mpizaha , mpitandrina , mpanaraka. Fizahaua, fitandremana. Trano fizahana ny toetry ny lanitrai Manaraka ny didy , mizaba. Mitandrin-tcna. Toetry ny hazoniny ny demony. Fanoherana, sampona , sakana. Ditra, kiry. Maditra , botraika, kirina. Ami-ndiira, am-pahadirana , — bo-Mampikiry. [ traika. Manao ditra , mikiry. Mahatampina. Fisakanana , fahatampenana. Misakana , manampina. Maneky. Mahazo, mahatratra. Fahazoana. Azo. Tampi'ny, tsentsi'ny. Fanampenana. Dombo. Bombo kely.

19

,itized by Google

Page 254: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

2;> o Qbusier, s m. Obvier, vn. Occasion, s f . Occasionnel, a. Occasionnellement, ad, Occasionnert va. Occident, sm. Occidental f a. Occipital, a. Occiput, sm. Occire, va. Occultation , s f . Occulte y a. Occupant, a. Occupation , s f . Occupé, a. Occuper, va. s'Occuper, vp. Occurrence, sf Occurrent, a . Océan, sm. Océanie , sf Ocre, Ochre, sf: Octaèdre, sm. Octant, sm. Octave, sf. Octobre, sm. Octogénaire, as. Octogone, as. Octroi, sm. Octroyer, va. Octuple, a. Octupler, va. Oculaire , a. Oculiste , sm. Ode, s f . Odéon r sm. Odeur, sf Odieusement, ad. Odieux, a. Odomètre, sm. Odontalgie, sf Odorant, a. Odorat, sm. Odorer, va. Odoriférant, a. OEcuinénicité , sf OEcuniéuique , a. OEcuméniquement, ad. Œ i l , sm.

Œ I L Tafondro foby. Misakana , mandrara. Fanaovana , fa ha tonga van a, Avy indraindray. Indraindray, sendrasendra. Mampihiavy, manome lálana , maha-Andrefana. [ tonga. Avy andrefana , any —. Amy ny hatokangidi' ny. Hatokangidi' n y , heringerina* Mamono. Fanakonana ny kintana , filentehana* Takona , miafina. Izay mitomoetra, mpaka. Fakam-portenana, raharaha. Manan- draharaha* Monina , maka , mampiasa, Miasa, manao zavatra. Tonga foana , avy ho azy. Sendra tonga. Ranomasina lehibe, oseana. Oseania. Tany fanaovana loko vony , tany—. Valo lafy. Masolavitra. Havaloana. Volana fahafolo amy ny taona. Olona efa valopolo taon a. Valo rirana , — zoro. Haba, hajia, fanomezana. Manome. Im-balo, valo heny. [ halo. Manao im-balo maka , mamerina im-Amy ny maso, nahita — , nanatrika. Mpanao ody maso. Teny fihirana, tonon-kira, Trano fanaovana mozika. Fofona-, laza, Maharikoriko, ami-mpankahalana. Hala , mahatsiravina , rafy , lavina. Fandrefesana ny lalana naleha. Olitra , areti-nify. Manitra, mandraraka. [ boloana. Fandrenesam-pofona, orona , fanam-Manambolo, manoroka. Mani-pofona. Ny izao tontolo izao. Amy ny izao tontolo izao, manontolo, Amy ny izao tontolo izao. Maso tokana , masomaso ny.

Hgitizfcd by G 0 0 g l e

Page 255: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

(ÔÈil-de-bœuf, sm. OEillade, s f . OEillet, sm. OEilleton, sm. Œillette , sf Œsophage ysni. O S u f , s m . OEuvé, a. OEuvre * s f . Offensant, a . Offense, sf Offensé, a. Offenser, va. s'Offenser, vp. Offenseur * snh Offensif, Offensive, sfk Offensivement, ad. Offerte, Offertoire, s f . Office, sm. Officiai s sm, Officialité, sf Officiant, sm. Officiel, a. Officiellement , ad. Officier, vn. Officier, sm. Officieusement, adi Officieux, a. Offrande, s f . Offrant, sm. Offre , sf Offrir, va. s'Offrir j vp. Offusquer, vâ. Ogive, s f . Ognon , smt Ogre, s m. Oh ! /. Oie, s f . Oindre, vai s'Oindre, vpt Oitig, sm. Oint, sm. Oiseau, snn Oiseler, va. Oiseleur, smi Oiselier, sm. Oisellerie, sf Oiseusement, ad*

OÌS Toi

Varavaran-keiý boribory. Hala-pijery » pv maso. Voninkazo, eoíie. Taro-bahatra, sakelika, zanaka, solofo. Ahi-manirr fanao soliha. Tenda be. " Àtody. Manatody, misy atody ily» Asa , taozavatra , laliasa. Mahadiky, mahatezitra, înaliasoso-Ratsy atao * faliotana. [ tra. Voa ny ratsy , nasian-d —. Manota amy ny , mahatezitra. Tezitra , mitczitra , sosotra. Mpanota , mpanao ny mahatezitra. Mitarik'ady. Fi ta rl ha rl'ady. Amy ny fitarihan'ady. Fanolorana. [ kanìná. Fivavahana, raharaha, famboarana M pi tsar a natsanganv ny Eveka. îïy raharaha ny officiât. Pretra manao office. [ kana. Avy amy ny mahatapaka , — fanja-An-draharaha , am-pahibemaso. Manao office. Zofisie , manamboninahitra. [ na. Amy ný fahazotoana hanampy naïua* MaZolo hanampy namana. Fanolorana , fanatitra , lolotra. Mpanolotra. Fanatitra ,, fanomezana h fanolorânst. Manolotra, manatitra. Manolo-tena , mllatsa—. Manakona, misalovana, maha sosotra. Ozivy, volan-tsinana marani-duha. ïongolo-mbazaha. Bibr amy ny angano, trimobei Endre ! Vorombe, gisai Manosotra. Mihosotra. Menaka efa ratsy; Voa hosotra. Vorona. Mihaia Vorona , mampianatra manh Mpibaza vorona. [ dina. Mpivaro-borona , tnpiompv —. Fisamboram-borona , fahaïzam-pan-Foana , tsy amy ny antony. f drikiu

g i t i z t d b y Google

Page 256: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

252 Oiseux, a. Oisif, as. Oisillon, s m. Oisivement, ad. Oisiveté, sf. Oison , sm. Oléagineux ,, a. Olfactif, a. Oligarchie, s f . Oligarchique, a. Olivaison, s f . Olivâtre , a. Olive , sf Olivette, sf. Olivier, sm. pierre Oliaire, sf Olographe, a. Olympe, sm. Olympiade , s f . Olympique , a. Ombilic, sm. Ombilical, a. Ombrage, sm. Ombrager , va. Ombrageux , a. Ombre, s f . Ombré, p. Ombrelle, sf Ombrer, va. Omegà , sm. Omelette, sf Omettre , va. Omission , sf Omnipotence, s f . Omniscience , sf. Omnivore, a. Omopbage , a. Omoplate, s f . On dit. Onagre, sm. Once, s f . Onciales, a. Oncle, sm. Onction , s f . Onctueusement, ad, Onctueux , a. Onctuosité, s f . "Onde , sf Ondé, a. Ondécagone , sm.

O M )

Tsy misy asa ny , foana. Tsy manao zavatra, midonanaka, Voron-kely , —madinika. Amy ny hâkamoana. Fahakamoana, fidonanahana. Zana-borombe. Mitera-tsolika, minendonendo. Momba ny fanorohana. ^ Fanjakana entin'olona vitsivitsy. Entiny ny vitsivitsy. Fitoazana ny oliva. [zarazara hoditra Somary vony maitso, tomamotamo Oliva , voankazo fanao dilohilo. Tany n'oliva , karazan-dihy. Ta ho n'oliva. Vato malemy. Soratr' olona iray. Lanitry ny jentily talohâ. Efa-taona. Lalao ny Greka. Foitra. Amy ny foitra. Aloka, ahiahy. Manaloka. Saro-tahotra, mora taitra, mpiahiahy Aloka , landindonà, matoatoa. Voa aloka, malomaloka. Elo kely. Manaloka, manisy aloka ny sary. Farany ny abdgreka , oméga. Lomoleta, endy n'atody. Manesotra , tsy manao, mamela. Famelana n y tokony hatao. Fahefana tsy azo oharina. Fahalalana ny zavatra rehetra. Tsy mifidy hanina. Mpihinan-kena manta. Bangomaina , taolam-pisaka. Hono. Boriky dia, songomby. Faha-16 ny livatra iray. Soratra vaventy. Rahalahi-ndray, anadahi-ndreny. Fanosorana. Am-pabalemena, tsara. Misari-ntsolika, minendonendo. Finendonendoana, iinendonendo. Onja-ndrano. Mionjaonja , mivalombalona. Fiaikaïubinifolo rirana,—zoro.

i i j i t ized by G 0 0 g l e

Page 257: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

O P P 233

Ondée, s f . Ondoiement, sm. Ondoyant, a. Ondoyer, va. Ondulation , sf Ondulatoire, a. Ondulé, a. Onduler, vn. Onduleux, a. Onéraire, a. Onéreusemment, ad. Onéreux, a, Ongle, sm. Onglée, sj; Onglet, sm. Onguent, sm. Onguiculé, a. Onyx, sm. Onze, a. Onzième, a. Onzièmement, ad. Opacité, s f . Opale, sf Opaque, a. Opéra , sm. Opérateur, sm. Opération, sf Opératoire, a. Opercule, sm. Opérer, va. Ophicléïde, s f . Ophidien, sm. Ophtalgie, s f . Ophtalmie, s f . Ophtalmique, a. Opiacé, a. Opiat, sm. na Opiate, sf dépouilles Opimes, s f . Opinant, sm. Opiner, vn. Opiniâtre, a. Opiniâtrément, ad. Opiniâtrer, va. s'Opiniâtrer, vp. Opiniâtreté, s f . Opinion, s f . Opium , sm. Opportun, a. Opportunité, sf Opposant, as.

Orana mikija,— tandrifi-ndrahona. Fanomezana bateiny an-kamehana. Manonjaonja , mivalombalona. Manome batemy an-kamehana. Onjaonja, fivalombalona. Amy ny onjaonja , — fivalombalona. Mivalombalona. Manonjaonja. Mivalombalona. Nahazo ny mavesatra. Sarotra. Sarotra atao. Hoho. [goliana. Havoliany ny rantsan-tánana, han-Lamba amy ny voho ny taratasy. Menaka ahosotra, longána, fanafody. Misy hoho. Karazam-bato soa, agata. Baikambinifolo. Faha-raikambinifolo. Ampaha-raikambinifolony. Tsi-fangarangaranana, tsi-fahitana. Vato fotsy sarobidy. Tsy mangarangarana , — mahita. Filalaovana misy rnozika sy dihy. Mpanao, dokotera mpandidy. Fanaovana, fandidiana. Mahatanteraka. Takotra. Manao, mandidy. Anarany ny beso moziha, ofikilcida. Bibilava. Areti-maso. — Areti-maso miharo tahodimena. Amy ny ophtalmie, momba ny maso, Misy lopiomy. Katriniâ, Babo. Mpilaza hevitra. Milaza hevitra, manolo-tsaina. Maditra , kirina , mafy. Ami-nditra , an—. Manao ditra, mampaditra. Mitompo teny fantatra, mikiry. [ ry. Di-doha, fitompoan-teny fantatra, ki~ Hevitra, tsato-kevitra, ankato —. Ody mampatory, opiomy. Amy ny antony, tsara fihiavy. Tsi-fah&disoam-potoana. Mpisakana, mpanohitra.

g i t i z t d b y Google

Page 258: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

254 Opposé , a. Opposer, va. * Opposer, vp, Opposite, sm. Opposition , s f . Oppressé, p. Oppresser, va. Oppresseur, sm. Oppressif, a. Oppression, s f . Oppressivement, ad, Opprimé , p. Opprimer, va. Opprobre, sm. Optatif, a . Opté, p. Opter, va. Opticien , sm. Optimisme, sm. Optimiste, sm. Option, s f . Optique, s f , Opulemment, adx Opulence, s f . Opulent, a. Opuscule, smx Or, <?. Or , sm. Oracle , sm% Orage, sm. Orageux, a. Oraison, s f . Oral, a. Orange, s f . Orangé, a. Orangeade, s f . Orangeat, sm. Oranger, sm. Orangerie, s f . Orang-outang, sn\. Orateur, sm. Oratoire, a. Oratoire, sm. Ora toi rement, ad. Orbe, sm. Ôrbîculaire, a. Orbiculairement, ad% Orbitaire, a. Orbite, s f . Qrcancttc, s f .

ORC Mifanatrika, inifanandrify, manoha, Misakana, mampifanandrify. Mandrara, manohitra, misakana. Tandrify ny , ny mifanohitra amy ny, Fisakanana, fifanoherana, Voa tsindry. Manindry,mampahor y, manempotra, Mpaniqdry, mpampahory. Manery , mampahory. Fanindriana, fahoriana. An-tery, am-paho^iana. Terena, voa tery. f fa resy. Manery , manindry , manao tsindno Fanalam-baraka , fahafahapi — , he^ Maniry, misalasala. f natra, Voa fidy. Mifidy, Mpanao zava-pitarafana. Fanaovana ny zavatra rehetra ho tsa-« Mpanaiky ny optimisme. [ ra, Fifidianana , sa fidy. Filazana ny fohazavana sy ny fahita-* Amy ny harena be. [ na, Harena be , fananam—. [ rivo. Be harena, mpanan-karena, m pana* Taratasy milaza zavatra madinika. Ary, koa amy ny izany. Volamena. [ marina tsy azo lavina, Vali-nteny avy amy ny sampy , teny Oram-baratra, ta fi od rivotra. Ny mampisy oram-baratra, misy ri-t Fivavahana , fangatahana. [votra. Afindra vava, lovantsofina. Voasary mamy, laoranjo. Volo-naaoranjo, — mboahangy. Rano-ndaoranjo misy siramamy. Hodi-daoranjo voa voatra ho tava*. Taho-ndaoranjo. [ mamy*. Tani-ndaoranjo. Pajakobe mila Jianahaka ny olona. Mpitori-teny, mpikabary malaza. Momba ny tori-teny na ny kabary, Efitra kely fivavahana. Tahaky ny orateur. Fihodidinana, fanodidinana. Boribory, vorivory. Boribory, kiboribory. Momba ny trano ny maso. Trano ny maso. Ahitra fanao loko mena, bongo»

l ' i g i t i z e d by Google

Page 259: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Orcliestique, a. Orchestre, sm. Ordinaire, a. Ordinairement, ad. Ordinal, a. Ordinand, sm. Ordinant, sm. Ordination, s f . Ordonnance, sf Ordonnancement, sm. Ordonnancer, va. Ordonnateur, sm. Ordonné, a. Ordonner, va. Ordre, sm. Ordure * sf Ordurier, as. Oreillard, a. Oreille, s f . Oreiller, sm. Oreillette, s f . Oreillon, sm. Orfèvre, sm. Orfèvrerie,, s f . Organe, sm. Organique, a. Organisateur, sm. Organisation , sf Organisé, a. Organiser, va. Organisme, sm. Organiste, sm. Orge, sf Orgeat, sm. Orgelet, sm. Orgie y sf Orgue, sm. Orgues, s f . Orgueil, sm. Orgueilleusement, ad. Orgueilleux, as. Orient, sm. Oriental, a. Orientaliste, sm. Orientation, sf Orienter , va. s'Orienter, vp. Orifice, sm. Oriflamme, s f . Originaire, a. Originairement, ad.

0 ! U 255 Momba ny diliy sy ny ziminasitika. Fikambanany ny mpanao mozika. Matetika, fanao, mazána. Lalandava, matetika. Isa amy ny filaharana. Ho hamasinina ho Pretra. Eveka mpanamasina. Fanamasinana ho Pretra* Didy, filaharana. Fandaharana, famoahana. Mandahatra, mamoaka. Mpandabatra. ( lahatra. Voa hasina, — didy, milamina, mi-Mandidy, manamasina. Didy, iraka, fandaharana, laharana, Diky , loto. ( filaminana, Vetaveta fiteny , be loto. Be sofina , lobo — , lava —. Sofina. Ondana. Efitry ny fo. Hanatra, donika. Mpanefy volamena. Fanefem-bolamena. Rantsam-batana, alalana. Momba ny organe. Mpandahatra, mpandamina. Fandaharana, fandaminana. Tsara na ratsy voatra , milamina. Mandahatra, mandamina. Ny organe mitambatra. Mpitendry arimonia. Karazam-bary. Orizà ,fisotro. Aretin-kodi-maso, takodimena. Fisotroan-toaka, fahajenjenana. Arimonia , origa. Fiavonana, hambo-mpo. Am-piavonana. Miavona , mirehareha , mpiavonavo-Atsinanana. ( «a. Avy atsinanana , any —. Mpahay ny fiteny ny any atsinanana. Fandaharana , famantarana ny ava-Mandahatra. ( ratra &. Mamantatra ny avaratra & , mandi-Vava. ( nika raharaha. Saina, faneva. Avy amy nv. Tamy ny taioha.

,tiz dby Google

Page 260: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

256 Original, as. Originalement, ad. Originalité, s f . Origine, s f . Originel, a. Originellement, ad. Orillon, sm. Oripeau, sm. Orme , Ormeau, sm. Orne,sm. Ornemaniste, sm. Ornement, sm. Ornemental, a. Ornementation , s f . Orner, va. Ornière, s f . Ornithologie , s f . Ornithologiste , sm, Oronge, s f . Orphelin , sm. Orphelinage, sm, Orphelinat, sm. Orphéon , sm. Orphéoniste , sm. Orteil, sm, Orthodoxe, a. Orthodoxie, s f . Orthographe, s f . Orthographier, va. Orthographique, a. Ortie , s f . Ortolan, sm. Orvet, sm. Os, sm. Oscillation , s f . Oscillatoire, a. Osciller, vn. Oscitalion, s f . Osé, a. Oseille, s f . Oser, va. Ose raie, s f . Osier, sm. Osmazome, s f . Osselet, sm. Ossements, sm. Osseux , a. Ossification , sf Ossifier, im. Ossu , a.

oss Mahatsikeky, hatsikana, mandry ma* An-katsikana. ( nokana. Haitraitra, fahatsikana, Fototra. Tamy ny fototra. Tamy ny taloha. Sofina madinika. Takela-barahina mamirapiratra. Anaran-kazo, aorima. Anaran-kazo, aorina. Mpanao haingo. Haingo, ravaka. Momba ny haingo. Fampihaingoana. Mampihaingo, mandravaka. Dia-ntsarety, ta ta tra natao ny kodia, Fianarana ny fomba ny vorona, Mahay ornithologie. Holatra , liola-tsaonjo, Kamboty. Toetry ny kamboty. Trano fitaizana ny kamboty. Fampianaran-kira. Mpianatra hira. Ankibe-ntongotra. Mahitsy finoana, finoana marina. Fabitsiàm-pinoana. Fahaizana manoratra teny, tsipelina. Manoratra araky ny orthographe. Momba ny orthographe. Agy , ahitra manahaka ny amiana, Anaram-borona, oritolá. Bibilava, bibimora. Taolana. Hebiheby , hevingevina , fikivilivily. Momba ny oscillation» Mihebiheby, mihevingevina, mikivi» Fanoahana, oaka. (livily, Sahy , sahisahy. fcamasina. ( nao vi-very. Mahasahy , manana hasahiana, ma-* Tany aniriany ny osier. Anaran-kazo malefaka, tiimbilaotra Mosavi-nkena. ( vázaha, Taolana kely. Taolana. Misy taolana, tahaky ny —, Fiovana ho taolana. Manova ho taolana. Vaventy taolana,

gi t ized by Google

Page 261: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

OUT 257 0»suaire, sm. Ostensible , a. Ostensiblement, ad. Ostensoir, Ostensoire, sm. Ostentation, s f . Ostracisme, sm. Ostrogot h , sm. Otage, sm, Otalgie, s f . Oter, va. O u , * . Où, ad, pr. Ouaille, sf Ouate, sf Ouater, va. Oubli, s m. Oublie, s f . Oublier, va. s'Oublier, vp. Oubliettes, sf Oublieux, a. Ouest, sm. Ouf! i. Oui, ad. Ouï-dire, sm. Ouïe, s f . Ouïes, sf Ouïr, va. Ouragan, sm. Ourdir, va. Ourdissage, sm. Ourdisseur, sm. Ourdissoir, sm. Ourler, va. Ourlet, sm. Ours, sm. Ours mal lécbé, sm. Ourse, s f . Oursiné, a. Ourson, sm. Outil, sm. Outillé, a. Outiller, va. Outrage, sm. Outrageant, a. Outrager, va. Outrageusement, ad, Outrageux, a. à Outrance, ad. Outre, sf

Taolana miavovona. Azo a posa k a , miseho. An-karibary. ( ositansoara. Fanandrataaa ny H os tia masina , Firebarehana , fampiderána. Fandroahana, ( naja. Tsy mahalala fomba , — mahay ma-Antoka , fiantoliana , tsatóka. Aretiti-tsofina, aotalizia. Manala, manesotra. Na , sa. Aiza , izay. ( hana. Ondry, olona fehezina amy ny fivava-Hoto , landibazo malemy , vobavoha. Manesika vohavoba-ndandibazo. Fanadinoana, fati-arika. Mofo rnanify. Manadino. Tsy mitandrin-tena. (gina. Tranomaizina famorioana mangin-Mati-arika, mpanadino. Andrefana. Endre ! indrisy ! Eny. Tsaliotsaho , hono , filaza n'olona. Fandrenesana , tadiny , sofina. Sofin-kazandrano, loaka amy ny tra-Mandre , mihaino. ( tra-ndokanga. Tafiodrivotra. Manira, manany , mandrary, miteti-» Fanirana , fananiana. (ka, Mpanany , mpanira. Fantaka fananiana. Manao orile. Orile. Anaram-bïby, orisa. Omby manoto. Ours vavy, anaran-kintana. Misy tsilo ny , tsiloina. Zanak'o«r5. Fiasana, fanaovan-javatra. Manam-piasana. Manome fiasana , mamorona —. Ompa , tevateva , fanevatevana. Manevateva , mahafa-baraka. Manompa, manevateva. (aina. Tsy ampitondran-droa, manao an* Manala-baraka , manevateva. Tsy misy fetra , sesilany. Kitàpo hoditr'osy fasian-divay.

I l ' i g i t i z e d by Google

Page 262: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

258 Outre, pr. ad. en Outre, ad. d'Outre en outre , àd. Outre mesure, ad. Outré, a. Outrecuidance, s f . Outrecuidant, a. Outremer, sm. Outre-passer, va. Outrer, va. Ouvert, a. parier à cœur Ouvert, recevoir à bras Ouverts. Ouvertement, ad. Ouverture, sf Ouvrable, a. Ouvrage, sm. Ouvragé, a. Ouvre , a. Ouvrer, va. Ouvreur, sm. Ouvrier, sm. Ouvrir, va. s'Ouvrir, vp. Ouvroir, sm. Ovaire, sm. Ovale, as. Ovation, s f . Ovioare , a. ab Ovo, ad. Ovoïde, a. Oxydable, a. Oxydation, sf Oxyde,sm. Oxyder, va. s'Oxyder, vp. Oxygénation, s/. Oxygène, sm. Oxygéné, a. Oxygéner, va, Oxymel, sm. Ozène, sm.

OZE An-dafy, ambony, lavidavitra-. Ary koa , fanampy ny izany. Maninteraka , gorobadrobaka. Be loatra , tsy anera'ny , mihoatra ny Mihoatra ny antoniny. ( mety. Herahera. Manerahera. Loko manga. Mihoatra ny voa fetra , mandika. Mampihoatra , mahatezitra. ( tsotra. Misokatra, mivoha, tsy misy manda, Tsy manana ampo , — manafina, Mandray an-kafaliana. Am-pahibemaso, an-karihary. Loaka, varavarana, vava, mangtrana, Azoiasana. (nirika. Lahasa, taozavatra. Misy haingo, be asa. ( mpanorona. Misoratsoratra, mirendrirendry, dia-Miasa , manao zavatra. Mpainoba, mpanokatra. Mpiasa, mpanao zavatra. Manokatra, mamoha. Misokatra, mivoba, mivelatra, miva-Toerana fiasany ny maro. ( va. Fifomnany ny atody, fanatodizana. Miendrik'atody, mlsarin* —. Fiderana, fanandratana, fanomezan-Man atody. ( daza. Hatr'ainy ny voalohany, — niandoha' Manao tarehin'atody. ( ny. Mety harafesina. Herika , harafesina. Harafesina. Maharafesina. Mihiarafesina. Fisian 'oxygène. Okisizena, çazy mampiainasy mam-Misy oxygéné. {pirehitra. Manisy oxygène. Tantely miharo vinaingitra. Fery maimbo amy ny orona.

gi t ized by G 0 0 g l e

Page 263: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

P A I 25»

Pacage, sm* Pacha , sm. Pacificateur, sm. Pacification, s f . Pacifier, va. Pacifique, a, Pacifiquement, ad, Pacotille, s f . Pacte, sm. Pactiser, vn. % Pagaie, sf Paganisme, sm, Pagayer, va, Page, ' f Page ,sm. Pagination, s f . Paginer, va. Pagne, s f , Paie, sf Paiement, sm, Païen, as. Paillasse, sf sm. Paillasson , sm. Paille, s f . Paillette, s f . Pailleté, a. Pailler, sm. il est sur son Pailler, pailleur, sm. Pailleux, a, Pain, sm. Pain à cacheter, sm, Pain d'épice, sm. Pair , a. Pair ou impair , ad. de Pair , ad. Pair , sm. Paire , sf paisible, a. paisiblement, ad. Paissant, a. Paisson, sm. Paître, vn. va,

P Famahazana , firaotam-bilona. Mpanapaka amy ny Silamo. Mpampandry tany, mpampihavana, Fampandrian-tany. Mampandry tany, mampihavana. Malemy fanahy, bonaika, tsv tia ady, Mandrifaizay. (mandry. Varotra madinidinika, Fifanaikena, fifanarahana , dina. Mifanaiky, mifanaraka. Fivoy. Fivavahana amy ny tsy And t ra, fanom-Mivoy. ( poan-tsampy. Pazy , ny ila ny takela-taratasy, Tsindranolahy, tandapa. Mariky ny isa-ntakelaka. Manisy marika ny isa-ntakelaka , — Sadiadiaka, jiafotsy, kitamby. Ipazy. Karama , tamby. Fandoavan-karama , — trosa. Mpanompo sampy , jentily. Kidoro, akisakisabe. Tsiby kely famaohan-tongotra. Mololo , bozaka. ( dao, — drano, Ela-bolamena fanao amy ny amborU Misy ela-bolamena. Fitoera-mololo &. ( hery azy —. Ao an-trano ny izy, — amy ny maha-Mpivaro-bozaka , — kitay. Miselatselaka , vy misy vakivaky. Mofo, ampempa. Lokorora. Mofo mamy. Mitovy rano, sahala, ankatsa, Ankatsa na tsy ankatsa. Miaraka. Andriandahy, Parlement ambony. Kambana, roa, mivady, iraylomisy. Bonaika , .mandrifaizay , tsy tia ady, Miadana , mora. Miliinam-bilona. Vilona. (miandry, mamahy, Mibinam-bilona, mirao —, mifahy, Fiadanana , fandrianv ny tany, Mangina,

gitiztdby Google

Page 264: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

260 palais, s m. Palais, sm. palais de justice , sm. Palan , sm. Palanquin , sm. pale, s f . Pâle, a. Palefrenier, sm. palefroi, sm. Palet, sm. Paletot, sm. Palette, s f . Palétuvier, sm. Pâleur, s f . Palier, sm. Palinodie, sf Pâlir, va. vn. palis , sm. Palissade , s f . Palissader , va. Palissandre, sm. Palliatif, as. Pallier, va. Palma-christi r sm. Palme, s f . Talmé, a. Palmier , sm Palmipède , as. Palmiste . sm. Palpabilité, s f . Palpable , a. Palpablement, ad. Palper, va. Palpitant, a. Palpitation , sf Palpiter, vn. Pâmer , vn. se Pâmer de riré , vp. Pâmoison, s f . Pamphlet, sm. Pamphlétaire, sm. Pamplemousse, sm. Pampre , sm. Pan, sm. Panacée, s f . Panache, sm. Panaché, a. se Panacher, vp, Panachure, sf Panade, s f .

PAN Rova , trano n:Andriana,— lehibe. Lanilany, trano maina. Rova , vodi—, fitsarana. Bolaky. Filanjana, palakinina. Rakotry ny kalisy. Hatsatra , mazaotra , matroka. Mpiandry soavaly. Soavaly miravaka taingenany ny le-Atsipilavaka , tongodovia. ( hibe. Palitao, akanjo.' Hazo fangaroan-doko. Va h on a , honko. Fahatsatratsarana. Fandiavana amy ny ambaratonga. Fandavana , famerenan-teny. Mahahatsatra , mihiahalsatra, miova Orin-kazo. ( endrika, Rova , fefy , saro-dravana , sehatra. Manisy rova, — fefy, manao sehatra. Voamboana. ( mampijanona. Manolaka , fanolarhana , fiombana , Manao izay hialana, miala tsiny, Tanantana-manga. ( miomba. Rantsan-kazo , fandresena, von in ah i-Mipelaka , mitapelaka. i tra. Anaran-kazo tahaky ny raofia,'aara, Pela-tongotra. Anaran-kazo tahaky ny raofia. Nyahazoa'ny tsapaina. Azo tsapaina , miharihary. An-karihary. Mitsapa , manandrana, misafo. Mitepotepo. Fitepotepo, tepotepo. Mitepotepo, mitora-kovitra. Torana. Torany ny heby , dangy —. Hatoranana. Taratasy kely maniny na manala-ba-Mpanao pamphlet. ( raka. Pampilimosa, voangibe. Rantsam-boaloboka mamoa. (nkazo. Tapa'ny be, rambo n'akanjo, an ton ta-pa nafody mahay be,—ny aretina rehe-Volomborona haingo-ntsatroka. (tra, Misoratsoratra , vangavanga. Misoratsoratra. Soratsoratra , fa ha vangavanga, Mofo kobaina,

g i t i zed by C j O O g l e

Page 265: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

1>ÀQ 201 se Panader, vp. Panais f sm. Panaris, sm. Pancarte, s f . Pané, a. Panégyrique, sm. Panégyriste, sm. Paner, va. Panerée, s f . Paneterie, sf Panetier, sm. Panetière, s f . Panier, sm. Panification , s f . terreur Panique , sf Panne, s f . Panneau, sm. Panneauter, vn. Panneauteur , sm. Panneton, sm. Pansage, sm. Panse, s f . Pansement, sm. Panser, va. Pantalon, sm. Pantelant, a. Panthéon , sm. Pantin , sm. Pantomime, s f . Pantoufle, s f . Paon , sm. Paonne, sf Paonneau, sm. Papa , sm .

f rand Papa, sm. 'apal, a.

Papauté, sf Pape, sm. Paperasse, s f . Papeterie, s f . Papetier, sm. Papier, sm. Papier-monnaie, sm. Papillon, sm. Papillonner, vn. Papillotage, sm. Papillote, s f . Papilloter, va. vn. Pâques, sm. Paquebot, sm.

Mieboebo, mirehareha, miandranan-Karaoty fotsy. [ drana. Tsevodrano, hararaotra Soratra ho fanainbarana. Misy mofo. Fisaorana , fiderana , fankalazana. Mpanao panégj rique, mpidera. Manisy mofo. Iray sôbiky , erany ny haroua. Fizara-mofo. Mpizara mofo. Kitapo fasian-kanina. Harona , sobiky , garaka. Fanaovana mofo. [ hakaodiana. Fahatairana tampoka tsisy fut o n y , Anaran-damba, mena-kisoa. Filiro , trano-mpitaratra , fitaka , fan-Mamela-pandrika. [ drika. Mpamandrika, mpamela-pandrika. Famaki-mpanalahidy , niti —. Fitsaboan-tsoavaly. Kibo, roroha, trôka. Fitsaboam-pery. Mitsabo fery, miborosy soavaly. Akanjo-ntongotra , pataloha. SerQpotra. [ ry tsizy. Trano ianùonany ny sary ny zanaha-Sary hetsiketsehina amy ny kofehy. Fiùduovana amy ny fihetsiket.se han-Kiraro-mbehivavy, — lamba. [ tena. Vorombola. Vorombola vavy. Z a n a - borombol a • Kiaky, dada. Ray be, kiaky be. Momba ny Papa. f Papa. Fiandrianana sy fifandimbazany ny Papa , filoha ny Egilizy Ratolika. Taratasy tsy vanan-ko inona. Milina fanaovan-takela-taratasy. Mpivaro-takela-taratasy, mpanao —. Takela-taratasy. Vola taratasy. Lolo , samoimboatavo. [ lohelo. Mihetingelina, mifindrafindra, mihe-Fihebi hebena, fikorokoroana. [ —• Korikori-bolo, fangitam—,fanoleham-Manorikori-bolo, manangita volo. Paka t fankalazana ny Nitsanganany Sa mbo#m pi tondra taratasy. [ J-K.

gitiztdby Google

Page 266: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

2(5-2 Paquet, sm. Par , pr. Par-ci par-là, ad. Parabole, s f . Parabolique, a. Para bol iquement, ad. Parachute, sm. Paraclet, sm. Parade, s f . Parader , vn. Paradis, sm. Paradoxal, a. Paradoxe, sm. Parage , sm. Paragraphe, sm. Paraître , vn* il Parait que. Parallèle, as. Parallèlement, ad. Parallélisme , s m* Paralogisme, sm* Paralyser , va. Paralysie , s f . Paralytique, as* Parant, a* Parapet, sm. Paraphe na Parafe , sm. Parapher na Parafer , va. Paraphernaux, a. Paraphrase, s f . Paraphraser, va. Paraphraseur, sm. Parapluie, sm* Parasite, as. Parasol, sm. Paratonnerre, sm.

JParavent, sm. Par aventure, ad. Parc, sm. Parcage, sm* Parcelle, sf Parce que , c. Parchemin, sm. Parcheminerie ? sf Parcimonie, s f . Parcimonieux, a. Parcourir} va. Parcours, smi Pardessus, sm. Par dessns, ad,

pkh Entana kely , fehezana, VorOnadâ. Amy ^ — ny. Arý atsy. Oha-bolana, — tený , fanoharana. Momba ny oha-bolana. Atao amy ny oha-bolana. Fiaro potraka, fanantazana. Ny Fanahi-Masina. [ na( Fiomanana, fanaova-matso, fanainia* Mirezareza, mtdasidasy. Paradizy, lauitra. Tahaky ny paradoxe, tia—. Teny manohitra ny hevitry ny marO< Karazana i tany , fi toerana. Antoko-nteny , andininy , paragrafy* Miseho , mitranga , miposaka. Atao ny , toa , angamba. Mitovy tsipika , — tatana , mifampU Am-pitovian-tsipika. [ tantana* Fitovian-tsipika , — tatana. Fandaháran-teny tsy to. Mahafaty ila , mahalemy. Fahafatesan'ila , haletnena. Mati-ila * malemy. Mampihaingo , manendrika* Fefy, ampiantany. Parafy, haingo-ntsoratra* Manisy parafy. Fananam-behivavy. [ sOsanfi Teny manambara ny hevitry ny teny Milaza ny hevitry ny teny sasany, Mpilaza ny hevitry ny teny sasany. Elo. [ miverimberina* Mpitakarina^ mivelona amy ny sasany, Elo , parasoly. Fandribaratra. Aro rivotra , komby. Angaha , ngamba, kinamba, kinanja^ Vala, kijána, saha mifefy< Famalana , famahazana. Sombi' ny. Satria , fa, ka izany , noho. Hoditra amboarina ho soratana< Fanaovana parchemin. Hihitra , fitsitsiana. Mitsitsy, mahihitra. Mitety. Tety , fitetezana» Kapaoty, akanjo malalaka^ Ambony,

,itized by Google

Page 267: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

PAR 203 iWdon , sm. Pardonnable, a. Pardonner, va. se Pardonner, vp* Paré 4 a. Pareil, as. sans Pareil * sm. Pareillement, ad* Parement, sm. Parementer, va* Parent , sm. Parents, sm. Parenté, s f . Parenthèse, s f . Parer, va. se Parer, vp. Paresse, s f . Pare&seux, as. Pareur , sm. Parfaire , va. Parfait, a. Parfaitement, ad. Pariilage, sm. Parfiler, va. Parfilure, s f . Parfois, ad. Par force, ad. Parfum, sm. Parfumer, va. se Parfumer, vp. Parfumerie, sf Parfumeur, sm. Parhélie, sm. Pari , sm. tenir le Pari. Parier, va. Pariétaire, s f . Parieur , sm. Paris. Parisien , as. Parité , s f . Parjure , as. se Parjurer, vp. Parlant, a. Parlement, sm. Parlementaire, as, Parlementer, vn. Parler , vn. se Parler, vp. Parler, sm,

Famelan- keloka, fa n omeza m -pi fon a * Azo avela, — ornem-pifonana. [ na< Manome fifonana, mamela ny heloka* Mifandefitra, mifamela. Mihaingo, ihaingoana. Mitovy, sabala, ny toa azy. Tsy manam-paharoa, —misy toa azy< Tahak' izany koa. Haingo* ravaka, lafy tsara ny. Miasa ny lafy tsara ny. Havana. Ray aman-dreny, razana. Fihavanana. Efi teny , parantezy. [ ka, manohana, Mampihaingo, mandravaka, misoro* Mihaingo , miravaka. Hakamoana. Kamo, malaina. Mpamita , mpanatontosa. Mamita , mandavorary. Lavorary, tsara avokoa, tanteraka. Tsara dia tsara , au-drindrany. Famahan-damba. Mamaha lamba. Vaha-ndamba. Indraindray , mahalankalana. An-keriny, — ditra, — aina. Hanitra, zava-manitra. Manamanitra, manisy ody maimbo* Mihoso-java-manitra. [na—. Fanaovana zava-manitra, fivarota-Mpanamanitra,mpanao zava-manitra. Masoandio tarafiny ny rabona. Loka , fanamby. Manaiky hifinamby. Miloka , mifanamby. Anam-patsy, —tarika. Mpiloka , mpifauamby. Renivohitry France. Mponina any Paris. Fitoviana , fanoharana. [nao—« Fanaovana vava azo n'And^», mpa-Manao vava azo n' Andtra , mianiana Miteny, mahateny. [ tsy to< Fivoriany ny lehibe mpandidy. Avyamy ny Parlement, atao ny—„ Mikabary, mifandrindra. Miteny, mitaria , milaza. Miresaka, miteny amy ny tena, Rcsaka, tafasiry, teny.

Eji t izedby Google

Page 268: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

26 í Parleur, sm. _ Parloir, sm. Parmi, pr. Parodie , s f . Parodier, va. Parodiste , sm* Paroi, s f . Paroisse, s f . Paroissial, a. Paroissien , sm* Parole , s f . Paroxysme, sm. Parpaing , sm. Parquer, vat Parquet, sm. Parquetage , snti Parqueter, va. Parqueterie , s f . Parqueteur , sm. Parrain, sm. Parrainage , sm* Parricide , sm. Parsemer, va. Part , s f . à Part , ad. de Part en par t , ad. Partage , sm. Partageable , a. Partageant, sm. Partager , va. Partance , s f . Partant, ad. Partenaire , sm. Parterre, sm. Parti, sm. Partial, a. Partialement , ad* Partialité, s f . Participant, a. Participation, s f . Participe, sm. Participer , vn. Particulariser, va. Particularité, s f . Particule, s f . Particulier, or. en Particulier, ad. Particulièrement, ad. Partie , s f . en Partie, ad.

PAtt Mahay vava. Efi-tranO firesabana. Amy ny. Fanovana hevi-teny. [nâ. Manova ny hevi-teny, mianatraolo-Mpanova ny hevi-teny. Rindrina. [ heziny ny Curé. Fari-tany misy trano legilizy, — fe-Amy ny paroisse. [ ny paroisse± Taratasy fivavahana, mponina amy Teny, — omena, fampanantenana. Ha fa tra tra , hamafy , fandrosoana. Vato fanao tsinay ny, —atao Uikalana* Mamala, mampiditra an-kijána. Gorodona , ribana. Fanaovana parquet. Manao parquet. Fanaovam-parquet. Mpanao parquet. Paray, ray amy ny batemy* Raharaha ny parrain. Mpamono ray, famonoana—i Mamaíifafy , mampipariaka. Anjara , ila , fimbonana , andaninjr, Mi tokana , a fa tsy. Tanteraka, gorobadrobaka. Fizarana , anjara. Axo zaraina, — imbonana. Manana anjara. Mizara , miombona. Fiainganyny sambo, fandehanany—< Koa amy ny izany. [ toka. Vady, uamana, mpiombona, mpian-Zariday , saha kely , kisahasaha. Feby n'oloha mirai-tetika , iray toko* Miangatra, mizaha tava n* olona. Am-piangarana. Fiangarana. Manana anjara, miombona. Fananana anjara , fiombonana. Anaran-teny amy ny grammaire. Manana anjara , miombona. Milaza tsirairay, manambaranv mom-Filazan-javatra tsirairay. [oa azy. S<»mbina, ambi-nteny. Tsirairay, motnba azy, mandeha toka-» Mitokana , tnangingina. [ na, Indrindra. Zara , anjara , tapa'n y. Tapa'ny.

i r j i t izèd by Google

Page 269: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Partiel, a. Partiellement, ad. Part i r , vn. Partisan , as. Partitif, a. Partition, s f . Partout, ad. Parure , sf Parvenir, vn. Parvenu , sm. Parvis, sm. Pas, sm. Pas-à-pas, ad. à Pas comptés, ad. à Pas de loup , ad. Pas, ad. Pas du tout, ad. Pas encore, ad. ne Pas, ad. Passable, a. Pascal, a. Passablement, ad. Passade, s f . Pasçage, sm. de Passage, ad. Passager, as. Passagèrement, adi Passant, as. Passe, s f . Passe , ad. Passé, sm* Passe-droit, sm. Passée, sf Passe-lacet, sm. Passement, sm. Passementer, va. Passementerie , sf Passementier, sm. Passe-partout, smi Passe-passe , sm. Passe-port, sm. Passer, vn. se Passer , vp. Passerelle , sf Passe-temps, sm. Passeur , sm. Passibilité, s f . Passible , a. Passif, as. Pasbion , sf

PAS 205 Tapa'ny , sombi'ny. Tapa'ny , antsasaka. Mandena , miainga , lasa. Namana , mpiray saina , — tetika. Milaza ny toko-njavatra iray. [ tolo. Fizarana ny tokotoko mozika manon-Hatr'aiza hatr'aiza , na aiza na aiza. Fibaingoana , baingo. Tonga, mipaka. Ambany no nisandratra, firinga mie-Lafi-bato , fidirana. [ votra. Dia , — miadana , dingana. Miandalandalana. Mitsaitsaika, midaresaka, manisa dia. An-tsokosoko. Tsjr. Tsia tsy akory. Tsy mbola , — ambolana; Aza. Antonintoniny, mety. Momba ny Paka. Mety biany , metimety —. Fanualovana. Aleha , fandalovana , iitana , lalana. Mandalo, mihclina. Mandalo, mpandeha , mpita sambo. Am-pandalovana. [f aleha. Mpandalo, mpandeha, fandalovana, Lalana aleba-ntsambo , fitana. Mety izany, tsy maninona, aoka biany Ny taloha, ny ela, ny lasa. [ho...; Fiangarana^ Dia-ntongo- biby. Fampidirana kofehy. Rancram-bola , —dandy. Manisy randram-bola. Fanaovana randram-bola^ Mpanao randram-bola. Fanalahidy mahay be. Lalao fetsy , valala-manjohy: Taratasy fandefana, pasipaora; Mandalo , mandeha , mitindra^ Mifady. Tetezana ety. Fanalan'andro. [pita. Mpanofly, mpitondra lakana, ropam-Ny ahazoa'ny mijaly. Azo ampijalina , mendrika h—. Ny voa , ny tsindriana. Fijaliana, filana , faharisihana.

20

, tiz d by G o o g l e

Page 270: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

26G Passionne , a. Passionnément, ad. Passionner, va. se Passionner, vp. Passivement, ad. Passoire, s f . Passule , s f . Paslel , sm. Pastèque, sm. Pasteur, sm. Pastille , sf Pastoral, a. Pastoralement, ad. Pastoureau , sm. Patache, s f . Patate , s f . Pataud , sm. Patauger, vn. Pâte , sf. Pâté , sm. Pâtée, sf Patelin, a. Patelinage , sm. Pateliner , vn. Patelincur, as. Patène, sf Patenôtrè , s f . Patent, a. Patentable, a. Patente , sf Patenté, a. Patenter, va. se Patenter , vp. Pater, sm. Paternel, a. Paternellement, ad. Paternité, s f . Pâteux , a. Pathétique , n. Pathétiquement, ad. Pathologie , s f . Pathologique , a. Pathos , sm. Patibulaire , a. Patiemment, ad. Patience , sf Patient, as. Patienter , vn. Patin , sm. Patiner. vn.

PAT

Mati-mpitia , tia matiinaty, marisika. Fatratra , loatra, mafy. Mampahamanina. [ mpitia. Tia inatimaty, maniry mafy , mati-Tsy amy ny sitrapo, —satry. Fanatantavanana , roarotsingala. Voaioboka maina. [ sitely, Kiraio malemy fanaovan-tsary, pa-Voanketsihetsy. [vavahana. Mpiandry ondry, mpifeliy amy ny fi-Darazay nsaka, peperimanitra. Amy ny Pasteur. Tahaky ny Pasteur. Zazalahy mpiandry ondry. Kalesy ratsiratsy. Vomanga , ovimanga. Botrefona, botrabotra. Mitsabatsabaka, mitsikapokapoka. Mofo manta, koba. Mofo misesika hena. Koba-nj a va tra. Fetsy, konjokonjo , manabonv. Hafetsena, hakonjoana, fanaboniana. Mametsy , manabony. Mpanalx>ny , mpametsy. Patena, lovia vola fanawan-damesa. Fivavahana : Ray nay , Izaho miara-Hita maso, miharihary. [ baba, &. Azo omena patente. Taratasy fanomezan-dálana , hajia. Olona omena patente. Manome patente. Maka patente. Fivavahany ny Tompo. Toy ny ray , avy amy — , atao —. Toy ny ray. Fitondran-dray , fui ava n — , ny ma-Madity , be fotaka. [ h ara y azy. Mampangorakoraka, mampalahelo. Am-pangorahana. Fahafantarana ny aretina. Milaza ny ahafantarana ny aretina. Tori-teny piliavava. Amy ny fanantonana ny meloha. Am-paharetana , —parideferana. Fa n o efera n a ,fa h a re ta n a, fia 11 drasa na. Mahandry, mahaleiitra. Maharitra, mandeiitra, mahandry. Kiraro vy fanaovana ankororosy. ^íanao ankororosy, mibolisatra.

g i t i z t d b y Google

Page 271: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Patineur, sm. Pâtir , vn. Pâtisser, vn. Pâtisserie, s f . Pâtissier, sm. Patois, sm. Pâton, sm. Patraque, sf Pâtre, sm. Patriarcal, a. Patriarcat, sm. Patriarche , sm. Patrie, sf Patrimoine , sm. Patrimonial, a. Patriote, sm. Patriotique , a. Patriotiquement, ad. Patriotisme, sm. Patron , sm. Patronage, s m. Patronal, a. Patronner, va. Patronnesse , as. Patronymique, a. Patrouille, sf Patrouiller, vn. Patte na Pate , sf. Patte-d'oie, s f . Pattu, a. Pâturage, sm. Pâture, sf Pâturer, vn. Paume, s f . Paupérisme, sm. Paupière, s f . Pause, s f . Pauvre, as. Pauvrement, ad. Pauvreté, sf Pavage, sm. se Pavaner, vp. Pavé, sm. Pavement, sm. Paver, va. Paveur, sm. Pavillon , sm. Pavois, s m. Pavoiser, va. Pavot, sm.

PÀV 207 Mpanao ankororosy , mpibolisatra. Mijaly , ory , ma h an ira. Manao pâtisserie. Mofo mamy sy malemy. Mpanao pâtisserie. Beroberoka, teny ny tanindrana. [ny. Volavola n'akoho mifahy, laliinaingi-Zava-poana, — tonta, — tsy vanona. Mpiandry omby. Amy ny Patriarika. Fiambonlany ny Patriarika. Patriarika. Tani-ndrazana, — naliabe. Lova , fananana. Lovana. Tia ny tany nababe azy. Any ny patriote. Tahaky ny patriote. Fitiavana ny tany nababe. [ ka. Mpiaro, mpifehy, tompo, fakan-taha-Fiarovana, fitaizana, fanomezan-toky. Any ny mpiaro. Miaro , mitaiza. Vehivavy miaro sy manome toky. Avy amy ny razana. Fisafoana ny mpiambina , mpisafo. Misafo ny mpiambina. Tongotra , fingotra , tanana. Sampan-dalana, sampanan —. Be tongotra , mibokitra—, voloin—. Famahazana, fahyomby,fiandrasana. Fahana, hanim-biby. Uomam-bilona, mitondraka. Felatanana. Toetry ny maliantra. Iïodi-maso. Fijanonana , fitsaharana. Malahelo , mahanti a , ory , mpanga-Tahaky ny malahelo. [ taka. Alahelo , tsi-fananana , falioriana. Fanaovana lafi-bato , —gorodom—. Mibohibohy , mianjonanjona. Lafi-bato , gorodom — , rarivato. Fanaovana lafi-bato, —gorodom—. Manisy lafi-bato , mandahatra —. Mpanao lafi-bato , mpandahatra —. Saina , trano fotsy , — lay. Ampinga lehibe, haingo-ntsambo. Mampihaingo sambo. Ahilra mampatory, pavao.

gi t ized by G 0 0 g l e

Page 272: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

2G8 Payable, a. Payant, sm. Paye na Paie , s f . Payement, Paiement, sm. Payer, va. se Payer , vp. Payeur, sm. Pays, sm. Paysage, sm. Paysan, sm. Péage, sm. Péager, sm. Peau , sf Peausserie, s f . Peaussier, sm. Pcccabilité , sf Peccabie, a. Peccadille, s f . Péché, sm. Pèche , sf Pécher, vn. Pécher, va. Pécher, sm. Pêcherie, s f . Pécheur, sm. Pécheur, sm. Pécore, s f . Pectoral, a. Péculat, sm. Pécule , sm. Pécuniaire, a. Pécunieux, a. Pédagogie, sf Pédagogique , a. Pédagogue, sm. Pédale, s f . Pédant, sm. Pédanterie, s f . Pédantesque , a. Pédantesquement, ad. Pedantisme , i/w, Pédestre, a. Pédestrement, ad. Pédicure , sm. Pédiluve , sm. Pédon , s m. Peigne, snt. Peigner, va. se 1 eigner , vp. Pcigncur, sqi.

PEÍ Aloa , tokony lialoa. Mpandoa vola , — karama. Karama , tamby. fandoavan-karama , — bola. Mandoa, manefa Jrosa. Maka vidi-njavatra. Mpandoa karama, mpamoa-bola, Tany. Tany taka-maso, sary ny an-tsaha. Ambanivohitra, tsy mahay manaja. Vola aloa ny mpandalo , betra. Mpandray ny péage. Hoditra. Famboaran-koditra , fivarotan —. Mpandon-koditra , mpivaro—. Ny ahazoa'ny ma nota , ny eteza'ny Mahazo manota , mety ota, [ ota. Fahadisoana kely. Ota , fahotana. Pesy , paiso , fanjonoana. Manota. Manjono, mamintana, manaratft. Taho-mpesy. Rano fanjonoana. Mpanota, Mpanjono. Biby , fotsy hevitra. Aro-ntratra , ody —. H a la-bola n'Andriana, Vola kely angonina. Milaza ny vola. Be vola. Fampianarana ny ankizy madinika. Momba ny pédagogie. Mpampianatra ny ankizy madinika. Fitendrena , tafoforany ny arimonia, Mpihambo ho mahay. Fihamboam-pahaizana. Misy fihamboam-pahaizana. Tahaky ny pédant. Toetry ny mpihambo ho mabfty, Mandeha tongotra. An-tongotra. Mpitsabo tongotra. Fanozan- tongotra , fandoman —. Mpitondra taratasy, tsimandaolahy. Fihogo. Manogo. Mihogo. ^lpanogo^

jitizdby G o o g l e

Page 273: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Peignoir, sm. Peindre, va. se Peindré, vp, Pilne, s f . Peiné, a. Peiner, va. vn. Peintre , sm. Peinture, s f . Peinturer, vn. Peirifureur * sm. Pelade, sf. Pelage , sm. Pelé, bois Pelard, sm. Péìe-méle , sm, ad. Peler, va. se Peler, vp. Pèlerin, sm. Pèlerinage, sm. Pèlerine, sf Pélican , sm. Pelisse, sf Pelle, s f . Pellée , Pelle rée , s f . Pelleterie, s f . Pelletier, sm. Pellicule, s f . Pelotage , sm. Pelote , s f . Peloter, va. Peloton , sm. Pelotonner , va. se Pelotonner, vp4 Pelouse, sf Pelu, a. Peluche, sf Peluché, a. Pelure, sf Pénal, a. Pénalité, s f . Pénates, sm, Penaud , a. Penchant,sm. Penchant, a. Penché, a. Penchertient, sm. Pencher, va. vm se Pencher , vp* Pendable, a. Pendaison, sf

Fihogoana. Manao sary amy ny'Joko, manoso —. Manao san-ntena. Fahoriana , fijaliana, sazy. Malahelo, ory. Mampalahelo , mahalahelo , sasatra. Mpanao sary amy ny loko. Fanaovan-tsary amy ny loko, fanoso-Manoso-doko. [ ran-doko. Mpanoso-doko tsy mahay. Aretina mampihintsam-bolo. Volo-mbiby. Afa-bolo, voa ofy, — endaka, — volo. Hazo maniry voa enda-koditra. Fifangaroharoana , amy ny—. Manendaka, mamaofy, mamolo. Mirara-bolo , mihintsam —, mienda-Mpivahinv. [ ka» Fivahiniana. Saron-tsoroka. Ànaïam-borona, tandra fanala-nify. Kapaoty misy hoditra. Lapelý , sahiratsy. Erany ny lapely. Fi v a rota n - koditra. Mpivaro-koditra. Hoditra manify, akora-potsy, hodi —. Famonganana , fikapohana. Antsody, vorenan-kofehy, fanisiham-Mainongana , mikapoka. f paingotra. Kibori-ntaretra, toko miaramila. Mamongana > mamoromborona , ma-Mivongana. [ nantsody. Lafik'ahitra , tany be volo n* —. Voloina^ Lamba voloina. Voloina. Hodi'ny. Manameloka, mampijalV; Fijaliana , sazy, dina. Fonenana. Menamenátra. Fitongilanana, fitsontsoriharta. Mihilana, mitsontsorika, miraika. Ankilahila , mitongilana , miraika. Fitongilanana * iiondrehana , firaika. Manongilana, mampiraika, mihilana, Mitongilana , miondrikâ. [ miraika. Tokony hatao tadi-inody. Fanantonana , fanaovana tadi-mody.

2 t *

(,itiz d by G o o g l e

Page 274: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

270 Pendant, pr. Pendant, a. Pendants d'oreilles, sm. Pendard, sm. Pendeloque , s f . Pendiller , vn. Pendre , va. vn. se Pendre, vp. Pendu , a. Pendule, sm. Pendule, s f . Pêne, sm. Pénétrabilité, s f . Pénétrable, a. Pénétrant, a. Pénétratif, a. Pénétration , s f . Pénétrer , va. se Pénétrer, vp. Pénible, a. Péniblement, ad. Péninsule , sf Pénitence , s f . Pénitencerie, s f . Pénitencier, sm. Pénitencier , sm. Pénitent, sm. Pénitentiaire , a. Penne , s f . Pénombre, s f . Pensant, a. Pensée, s f . Penser, vn. va. Penser , sm. Penseur, sm. Pensif, a. Pension, s f . Pensionnaire, sm. Pensionnat, sm. Pensionner , va. Pensum , sm. Pentagone, a. Pentateuque , sm. Pente, s f . Pentecôte , s f . Penture, s f . Pénultième , a. Pénurie, sf Pépie ,sf Pépin , sm.

Amyny izany,raha mbola, atodrotriny. Mihevaheva , iniraviravy, tsy tapaka. Ravina. Olon-dratsy , kary n'olona. [ by. Vato-nkavina, rantsandrantsan-gilao-Mikivilivily , miramborambo. Manantona , mitatao , miraviravy. M a nan ton -tena , manao tadi-mody Mihantona. [tena. Kivilivili-mpamantaranandro. Famantaranandro mipetraka. Lahi-mpanalahidy, — nkadaná. Fahalairana , fa h a tan ter ah ana. Laitra , tanteraka. [ ka. Mahaloaka , mahalaitra , manintera-Mora midi tra. Fidirana, fahendrena, fahatakarana. Miditra, inaninteraka, mampangora-Mampiditra ampo, mihevitra. [ ka. Sarotra atao , manasatra , mampala-An-kasasarana. [ belo. Tanjona , kasa nosy. Fibebahana , nenina, fivalozana. Raharaha ny pénitencier. [ rana. Pretra voa tendry hanome famotso-Trano famaizana, — maizina; Mpibebaka, mpivalo. Mampibebaka , manafay. Volo-mbody sy volo n'ela-borona. Arak'aloka. Mihevitra. Hevitra. Mihevitra , misaina, manaò ho... Eritreritra. [ na. Mpihevitra, mpandinidinika, mpisai-Mìjomóka , mieiitreritra lalina. Vola hivelomana , vidi-nkahina. Mahazo pension , mandoa—. Trano fianarany ny mpianatra tsy mo-Manome vola hivelomana. [dy. Asa fivalozana , fanafaizana , sazy. Dimy zoro , — rirana. Tiy taratasy dimy no soratany Moizy. Fiakarana,fitsontsoriliana,sompirana. Pentekoty, andro tiidinany ny F-M. Savily, vy miady. Arakarahiny ny farany. Tsi-fananana, fahantrana. Aretina amy ny tendro-ndela mboro-Voa-njavatra. (na.

l i t i zsd by Google

Page 275: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Pépinière , sf Pépiniériste, sm. Pépite, sf Percale , sf Perçant, a. Perce, sf Percé, a. Percée, s f . Percement, sm. Percepteur, sm. Perceptibilité, s f . Perceptible, a. Perception, sf Percer, va. vn. Percevoir, va. Perche, s f . Percher,e/j. se Percher,vp. Perchoir, sm. perclus, a. Perçoir 9sm. Percussion, sf Perdable , a. Perdant, sm. Perdition , s f . Perdre, va. se Perdre, vp. Perdreau, sm. Perdrix, s f . Perdu, a. à corps Perdu, ad. Père, sm. Pérégrinité, s f . Pérégrination , s f . Péremptoire, a. Péremptoirement, ad. Perfectibilité, sf Perfectible, a. Perfection, sf Perfectionnement, sm. Perfectionner, va. se Perfectionner, vp. Perfide, a. ami Perfide, sm. Perfidement, ad. Perfidie, s f . Perforation, s f . Perforer, va. Péricarde, sm. Péricarditis, sm. Péricarpe, sm.

P E R 271

Maso-mboly, zana-kazo, fitambarany Mpamboly zana-kazo. (ny tovolahy. Vongam-bolamena tsy voa rendrika. Pariakala , somizo , hariry madinika. Maninteraka, mahiratra, minantsa-Fandoahana. ( nantsana. Voa loaka, gorobaka. Hazavana , hirika. Fandoahana, loaka. Mpamory hetra , mpitam-bola. Ny ahazoa'ny fantarina. Azo fantarina. ( na. Fahareuesana, fahafantarana, fahita-Mandoaka, maninteraka, foy, miposa-Mamory hetra , mahare. ( ka. Hazandrano, tsora-k azo, tsorak'olona. Mitaingina , miteronterona. Hazo fatoriam-borona, talantalana. Mati-ila, malemy. Fandoahana, homamanta, kamositrfl. Vely , dona , kapoka. Mety very , — resy. Resy loka , maty —. Fahaverezana, fahalevonan-karena. Mahavery, manary. Manary tena, very. Zana-tsipoy. Tsipoy. Very , resy. Mamorottaka , manao vy very. Ray , dada , kaky. Fahavahiniana. Fivahiniana , firenirenena. Mahatapaka, tsy azo iahanahanana. Tsy an-keriny, tsy misy ho valiana. Ny ahazoa'ny ho lavorary —tante-Azo ampitomboina hatsarana. (raka. Hatsarana tanteraka, halavorariana. Fahats^rana tanteraka , fanatsarana. Manatsara tanteraka, mahalavorary. Mihiatsara , mihialavorary. Mametsy , mamadika , manome vo-Sakaiza manody. (hony. Ami-mpitaka. Fitaka , famadihana. Fandoahana. Mandoaka. Sarom-po, fono-m —. Fivontosany ny sarom-po. Hodi-boa-njavatra.

I l ' ig i t ized by Google

Page 276: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

272 Péricliter , vn. Péricrâne, sm. Péril, sm. Périlleusement, ad. Périlleux , a. Périmer, va. Périmètre, sm. Période, s f . Périodicité, s f . Périodique, a. Périodiquement, ad. Péripétie , s f . Périphrase, sf Péripneumonie, sf Périr , vn. Périssable , a. Perissologie, sm. Péristyle , soi. Perle , s f . Perlé, a. Perler , va. Permanence, sf. en Permanence, ad. Permanent, a. Perméabilité , s f . Perméable, a. Permeitre, va. se Permettre, vp. Permis, sm. Permission, s f . Permutant, sm. Permutation , sf Permuter, va. Pernicieusement, ad. Pernicieux , a. Péronnelle, sf Péroraison , s f . Pérorer, vn. Péroreur, sm. Perpendiculaire, as. Perpendiculairement, ad. Perpendicularité , sf Perpétration, s f . Perpétrer, va. Perpétuation , sf Perpétuel, a. Perpétuellement £ad. Perpétuer, va. Perpétuité , sf. à Perpétuité ad.

ren Mahita loza , mila habita —. Fono ny karan-doha. Loza , mampahita—, fahiltn—-, An-doza, am-bavahaona. Mampidi-doza , mahavery. Maty , very ta didy. Hodidina. Tsingcrina , tari-bolana, taona. Tsin^eringerina. Mitsingeringerina. Am-pinerenana, — pitsingerenana. Fiovan-toetra tampoka. (kolaka. Teny ridralava, — lavareny, miola-Are tin 'avokavoka , peripinemonia. Very , maty, levona , lany. ( na. Mety very, — lany, — maty, — levo^ Fiverimberenan-teny tsy misy foto' Tongo-davarangana. ( ny, Voahangy, moraporitra, vakampotsy. Misy voahangy, — moraporitra. Maliatontosa , m&hatody. Faharetan-toerana. Lalandava. Maharitra , tsy miova , — mihetsika, Ny ahazoa'ny tanterahina , fahalaira-Azo tanterahina , laitra. (na , Manome lálana , ma mêla. Sahy, manaram-po. Lálana omena , famelana. Fanomezan-dalana, Mpanakalo. Fifanakalozana, takalo. Manakalo, mampifanakalo. An-doza, — kaverezana. Maharatsy, mahasimba. Vehivavy mpimentsomentsona. Faran-teny amy ny teny alahatra. Mikabary, mitantara. Mpikabary, mpitantara. Mijidina, mijoro, mijadona mahitsy. Am-pijadonanà. Fijoroana , fijidinana , fijadonana. Fahatanterahan-dratsy. Manao zavatra mahameloka. Fampaharetana, faharetana. Mandrakariva, tsy mitsahatra. Mandrakizay, lalandava. Mampaharitra. Faharetana mandrakisay. Mandrakizay.

:,itizédby G o o g l e

Page 277: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

PKIV 273

Perplexe, a. Perplexité, s f . Perquisiteur, sm. Perquisition , s f . Perron f sm. » Perroquet, sm. Perruche, s f . Perruque, sf Perruquier, sm. Persécutant, a . Persécuter, va. Persécuteur , sm. Persécution, s f . Pcrsévéramment, ad. Persévérance, sf Persévérant, a. Persévérer , vn. Persienne, s f . Persifflage , sm. Persiffier, va. Persiffleur, s m. Persil, sm. Persillade, s f . Persistance, sf. Persister, vn. Personnage, sm. Personnaliser, va. Personnalité , s f . Personne, sf Personne , pn. Personnel, sm. Personnel, a. Personnellement, ad. Personnification , s f . Personnifier f va. Perspective , sf Perspicace, a. Perspicacité , s f . Perspiculté, s f . Persuader, va. «e Persuader, vp, Persuasif, a. Persuasion, s f . Perte , sf Pertinemment, ad. Pertinence , sf Pertinent, a. Pertuis, sm. Perturbateur, sm. Perturbation , sf.

Very hevitra. Haverezan-kevitra. ( roka. Mpampamoa-dia, mpikat^aka, mpika-Fampamoahan-dia , fikarokarohana. Farafara valo , tohatra alatrano. Boloky Sarivazo , karaoko , boîoky vavy. Solo-volo. Mpanao solo-volo, mpanety, mpana-Mancnjika. ( ratra. Manaratsy , manenjika. Mpanenjika. Fanaratsiana , fanenjehana. Lalandava , ami-mpaharetaua. Faharetana. Maharilra. Maharitra , mikikitra , mifikitra. Varavarankely makarakara. Fanesoana, fandatsana , haraby. Maneso , mandatsa , manaraby. Mpaneso , mpandatsa , mpanaraby. Perisily, ana-manitra fanao amy ny Hena misy perisily. ( nahandro. Faharetana , kiry*. T.sy miova, — mivadika , maharitra , Olona lehibe. ( mikiry. Manondro moloira olona. Tena , ny maha-izy azy , fanondroana Olona. (olona. Na iza na iza. (draharaha. Olona Iray fifehezana , — miombon-An'isa n'olona, momba ny tena. Amy ny tena. Fampodian-javatra ho olona. Mampody zavatra ho olona. Fizahan-javatra, fanaovana sari-n—. Hendry, haingan-tsaina. Hafainganan-tsaina. Hahitsian-teny , hamarinan —. Mitaona , mampiray s^ina , ma m pi no. Manao ho , mandatsaka ampo. Mahataona , mampanaiky. Fitaomana , famindran-kevitra. Ilaverezana , fati-antoka. Amy ny izay antony , marimarina. Hametezana , fetezana. Amy ny antony , mety. Hirika , lavakà , hentena. Mpampitabataba, mpandrendri-ba-Tabataba, kotrana. (hoaka.

I l ' ig i t ized by Google

Page 278: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

274 Pervers , as. Perversion , s f . Perversité , s f . Pervertir, va. se Pervertir, vp. Pervertissable , a. Pervertissement, sm. Pervertisseur , sm. Pesage, sm. Pesamment, ad. Pesant , a. Pesanteur, s f . Pesée, s f . Pèse-liqueurs, sm. Peser , va. Peseur, sm. Peson, sm. Pessimisme , s m. Pessimiste, sm. Peste, s f . Pester, vn. Pestifère , a. Pestiféré , as. Pestilence, s f . Pestilent, a. Pestilentiel, a. Pet , sm. Pétale, sm. Pétarade, s f . Pétard , sm. Pétarder , va. Pétardier, sm. Pétaudière , sf Péter, vn. Pétillant , a. Pétillement, sm. Pétiller, vn. Petit, a. Petit-à-petit, ad. Petite-fille , s f . Petite-guerre , s f . Petitement, ad. Petite-nièce , sf Petites-maisons , sf Petitesse, s f . Petite vérole , s f . Petit-fils, sm. Pétition , s f . Pétitionnaire , sm. Pétitionner, vn.

PET Ratsy fanaby, — indrindra, loaa-njt-Fodiana ho ratsy. (vatra. Haratsiana. Mampiova ho ratsy, ^iamily, jnanera. Mihiaratsy. Azo simbana , mora —. Fanimbana , fahasimbana. Mpanimba , mpanova ho ratsy. Fandanjana. An-kavesarana. Mavesatra , mahazefatça , votsa. Havesarana. Fandanjana, indrai-mandanja, — m$t-Famantaran-dalikera. ( nintona. Mandanja , manindry , misai pa. Mpandanja. Mizána. ( dra. Fanaovana nyzavatra ho ratsy indrin-Mpanao ny zavatra bo ratsy indrin-Aretina mifindra (dra. Misafoaka , mandrahondrahona. Mamindra ny peste. ÍVIisy peste, marary ny —. Hantsin-drivotra, fampianarana ra-Manahaka ny peste. { tsy. Mamindra ny peste. JEtotra, tsefotra, tefoka. Ravim-boninkazo. Étotretotra , tri tri tra. Poa-banja , tsefo —. Mandefa tsefo-banja. Mpanao poa-banja , mpanatsefo—, Fanjakany Bezannzano , — ny Baroa. Mipoaka , mitefoka , mitsefotra. Mitsotsotsotso, mireÇodrefotra. Fitsotsotsotso , firefodrefotra. Mitsotsoisotso,mipitipitika,mirefotra. ÏLely, madinika, kitsika. Miandalandalana, isikeiikely. Zafy vavy , zaza va vy )iely. Sary n' ady misy poa-b?sy. Ampitsitsiana. Zafy vavy ny iraitanipo. Trano anangonana ny adala. IJakelezana, tsi-fahavala)iarana. Nendra. Zafy lahy. Fangatahana, fifonana. Mpungataka , mpanao pétition. Mfngatpka , manao pétition.

, tiz d by G o o g l e

Page 279: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

FH1 27 : Petit-lait, sm. Petit-maître, sm. Petit-neveu , sm. Petit-pied, sm. Pétreux , a. Pétrifiant, a. Pétrification , s f . Pétrifier, va. se Pétrifier, vp. Pétrin , sm. Pétrir , va. Pétrissage , sm. Pétrisseur, sm. Pétrole, sm. Pé tu la m ment, ad. Pétulance , s f . Pétulant, a. Peu , ad. Peu-à-peu , ad. à Peu-près , ad. sous Peu , ad. Peuplade , s f . Peuple , sm. Peupler, va. se Peupler , vp. Peuplier, sm. Peur, sf de Peur que , ad. Peureux, a. Peut-être, ad. Phalange, s f . Phalène, s f . Phare, sm. Pharisaïque, a. Pharisien , as. Pharmacie , s f . Pharmacien , sm. Pharynx , sm. Phase, sf Phénix, sm. Phénoménal, a. Phénoirtèhe , sm. Philantrope , a. Philantropie , s f . Phdantropique , a. Philarmonique, a. Philomatique , a. Philosophe, sm. Philosopher, vn. Philosophie , s f .

Ráno-mbatsy. K&sy, kevoka , mpidaondaona. Zaiy lahy ny iraitampo. Kimbalombalo-nkitro-ntsoavaly. Tahaky ny vato , misari-mbato. Mahatonga ho vato. Fahalongavana ho vato. Mahatonga ho vato. Miova hn vato. Vata fanaova-mofo, famotsehana. Manao mofo, mamotsipotsika. Fanaova-inofo, famotsipotsehana. Mpanao mofo. Solitany. Am-pirotorotoana , an-tsevotsevoka. Firotorotoana, fahasevotsevnka. Mirntornto, sahUahy, mijefijefy, sevo-Kely , vitsy. ( tsevoka. Tsikelikely, miandalandalana. Sahabo ho..., t o k o n y — s » la sala. H.iin^ankaingana , tsy ho ela. Firenena. Firenena, vahoaka, olona, ambanian-Mametra-boanjn, mampitombo.' (dro. Mihiamaro olona, —biby. Anaran-kazo, pepolie. Tahotra , faïahorana , fahatahorana. Fandrao, sao, andrao. Saro-tahotra. Angaha, angamba, anganja, kinanga. Siaramba be, ny vany ny tondro. Abôalina , lolo alina. Fanala fitsilovan-tsambo, afo marika. Amy ny Parisiana. Farisiana. Tpano famoronam-panafody. M pa mor o m - pa n a fody. Ténda kèly. Toetry ny volana, fiovana. (indrindra. Anuran antambo-mborona, m a laza Loza, antambo-njavatra. (kabaka. Zavatra mahagnga eny amy ny haba" Tia olona , miantra. Fitiavan* olona, fiantrana. Amy ny philantropie. Tia mozika. Tia fahai/ana. Olona lalin-tsaina , filozofa. Mandahatra toy ny philosophe, (zofia. Fahalalana ny fomba ny zavatra, filo-

I l ' ig i t ized by Google

Page 280: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

270 Philosophique , a. Philosophiquement, ad. Philosophisme, sm. Philtre, sm. Phlox, sm. Phoque , sm. Phosphore, sm. Phosphorescence, s f . Phosphorescent, a. Phosphorique, a. Photographe, sm. Photographie, s f . Photographique , a. Phrase , s f . Phraséologie, s f . Pli raser , vn. Phraseur, sm. Pbthisie, s f . Phthisique, a. Physicien , sm. Physiologie , s f . Physiologique, a. Physiologiste , sm. Physionomie , s f . Physionomiste , sm. Physique , s f . Physique, a Physiquement, ad. Piaffer, vn. Piaffeur, sm. Piane-piane , ad. Pianissimo , ad. Pianiste, sm. Piano , sm. Piano, ad. Piastre , s f . Piauler, vn. Pic, sm. à Pic, ad. Pica, sm. Picot, sm. Picoté, a. Picotement, sm. Picoter, va. Picoterie, s f . Picotin , sm. Pie , s f . Pièce , s f . Pièce-à-pièce, ad. Pied , sm.

Àvy amy ny philosophie. Toy ny philosophie. Philosophie sandoka. Odi-fitia. Voninkazo menamena. Rahoatry. Aforano. Kirendrina, afo tainakoho. Manirendrina , mirendrirendry, Amy ny phosphore. Mpaka sary. Fakan-tsary. Amy ny photographie. Teny mitohy, firazy. Fanaovana ta ri ta ri-bola na. Manaingohaingo teny foana. Mpanaingohaingo teny foana. Aret 'ui-tratra mankahia , fitizia* Kitratraina , mitsika. Mahay physique. Ny filazana ny fiainan-javatra. Momba ny physiologie. Mpampianatra ny physiologie. Tarthy n'olona , endri-tava. Mpamantatra tarehy n'olona. Fomba ny tena-nja>atra , tena. Momba ny tena njavatra. Araky ny physique. Mipelipelika , mihoalahoala. Mpitoto tany , inpihoalahoala, Mitsaitsaika , mora mora. Malemy dia malemy. Mpitendry pianoa. Pianoa. Malemy dia malemy. Farantsa , ariary. Mikiakiaka ( akoho kely ). ( hitra. Angady meloka, vorona, tendrombo* Mitsangana , mideza , mijoro. Ilaratsiana, balianana. Romborombo. Sokinendra, misy dia-ntsaingoka. Hidihidy , retsidretsika , lailay. Mandrelsldretsika , mitsaingoka, ma-Tsongotsongo-teny, haraby. (naraby. Fatambari-ntsoavaljr, ny erany izay* Anaram-borona, py. Tapa'ny , sombi'ny", iray mauontolo* Tsipotipotika. Tongotra, vody.

gi t ized by Google

Page 281: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

P I L 277 Pied-à-pied , ad. a Pied , ad. Pied-à-terre , sm. Pied-de-chèvre, sm. Pied-de-moucbe, s m. Piédestal, s m. Piège, sm. Pie^mère, s f . Pierraille ? s f . Pierre, s f . Pierre brute. Pierre de taille. Pierre à feu. Pierre à aiguiser. Pierre précieuse. Pierre infernale. Pierre de touche. Pierre fondamentale. Pierre sépulcrale. Pierre ponce, coup de Pierre. Pierreries, sf Pierreux , a. Pierrier, sm. Piété, sf ; Piétinement, sm. Piétiner, ia.vn. Piéton, sm. Piétonner, vn. Piètre, a. Piètrement, ad. Pieu, sm. Pieusement, ad. Pieux , a. Pigeon , sm. Pigeonne , s f . Pigeonneau , sm. Pigeonnier , sm. Pignocher, vn. Pignon , sm. Pilastre, sm. Pile, sf Piler, va. Pileur, sm. Pilier, sm. Pillage , sm. Pillard , sm. Piller, va. Pillerie , sf Pilleur, sm.

Tsirairay, miandalaudalana. An-ton^otra. Trano fiaferana, —fandriana fe ha-Fanoto vy. [ riva. Soratra ratsy tarehy, — ny mainty, Vodi-andry. Fandrika , ton ta. Ozatra fono ny atidoha. Karao-bato , korontam —. Vato , fiafia. Vato bodo. Vato-didy , — voa paika. Vato-afo. Vato-asdna , — vary. Vato sarobidy. Naitrata. fram-bola, Vato fizaham-bolamena, — famanta-Ny maso ny , fototra. Fiandry , rangolahy. Vato fanampalesana. Tora-bato. Vato sarobidy. Be vato, — karao-bato. Tafondro madinika. Zotompo, fitiavaua an'Andtr". Fitotototoan-tany. Mitotototo tany , mipelipelika. Mpandeha tongotra. Mandeha tongotra. Sady kely no ratsy. Am-pahantrana. Orin-kazo , tsato —. An-jotompo. Mazoto , tia an7 Andriamanitra. Voromahailala. Voromahailala vavy. Zana-buromahailala. Tra no - niboroma h ailala. Mitsingintsingim-pihinana. Tapenaka. Andry. Tovon-javatra , antonta ny. Mitoto , manorotoro, mikisoka. Mpitoto , mpamotsy. Andry. [ drobána. Fangalarana , fandronnbabana , fan-Mpangalatra, mpandrombaka. [ ba. Mangalatra, mandroinbaka, mandro-Fangalarana. Hpangalatra, mpandrombaka.

gitize-d by G 0 0 g l e

Page 282: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

278 Pilon , sm. Pilori, sm. Piloricr , va. Pilotage, sm. Pilote, sm. Piloter, va. Pilotin , sm. Pilotis, sm. Pilule, s f . Piment, sm. Pimpant, a. Pin , sm. Pinacle, sm. Pince , s f . Pincé, a. Pinceau , sm. Pincée, s f . Pince-maille , sm. Pincement, sm. Pincer, va. Pince-sans-rire, sm. Pincettes, sm. Pinceur, sm. Pinche-bec, sm. Pinçon, sm. Pinnule, s f . Pintade, s f . Pinte , s f . Pinter, vn. Piochage, sm. Pioche, s f . Piocher, va. Piocheur, sm. Pion , sm. Pionnier, sm. Pipe, s f . Pipeau , sm. Pipée, s f . Piper , va. Piperie, s f . Pipeur, sm. Piquant, sm. Piquant, a. Pique , s f . Piqué, sm. Pique-assiette, sm. Pique-nique, sm. Piquer, va. se Piquer, vp. Piquet, sm.

P1Q

Fanoto. ( eo imaso ny vahoaha. Tsato-kazo famatorana ny meloka Mamatotra amy ny pilori, f tsambo. Orin-kazo , sarodravana , fitarihan-Mpitari-dalan-tsambo, mpitondra ra-Mitari-dalan-tsarnbo. [karaha. Mpianatra hitondra sambo. Orin-kazo mitambatra. Pilila, pilina. Sakay. Mihaingo, miramatra, kasikasy. Hazo misy dity, paina. Tampon-trano, vovonana. Tan ara. Mpihaingo, mpihaminkamina. Pensao , borosi-ndoko , fanosoran—. Antendro-ntánana,indraymitsingina. Kahihitra , mpitomany hena momba Fandaingosana, famosirana. [famaky. Manongo, inanandra, mamositra, mi-Konjo, mpandatsa. [tendry. Tandra , —n' afo , filiayitra. Mpanongo , mpandasitra. Metaly varahina sy fanitso mifan-Dia-ntsongo. [g^ro. Hirika fikendrena, tadiny ny. Akanga. Famarana, penty. Migagaka , manao gagakà. Fihadian-tany, fiasana. Fangady meloka. Mihady tany , miasa, mibevo. Mpihady tany, mpiasa. Vato, toko-mpanorona. Mpamboatra lálan-tafika. Barika , fifoham-paraky , pipa. Sodina , farara. Fanditiam-boroná, fandrika. Mamandri-borona , mamitaka. Fangalarana amy ny loka. Mpamitaka,mpangalatraamy n y loka. Fitrebika , bery , fandoahana. Manindrona , manaikitra , mangidy. Lefona , fitsindrona , sotrobe na fo-Tampody. (nombimainty. Sikidy an orona, mpitakarina. Fihinanana an-tetikemboka. Manilo, manindrona, manaikitra. Voa tsilo , tezitra , mihambo. Tsato-kazo, andri-nday, sarodravana.

Mgitized by G 0 0 g l e

Page 283: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Piqâctte, sf Piqueur, sm. Piquier, sm. Piqûre, s f . Pirate, sm. Pirater, vn. Piraterie , s f . Pire, a. Pirogue, s f . Pirouette, s f . Pirouetter , vn. Pis , ad. au Pis aller , ad. de mal en Pis , ad. Pis , sm. Pisciculture, s f . Piscine , s f . Pisé , sm. Piseur, sm. Pissat, sm. Pigment, sm. Pisscment de sang. Pissenlit, sm. Pisser, vn. Pissoir, sm. Pissoter, vn. Pissotière , s f . Pistache, sf Pistachier, sm. Piste , sf à la Piste , ad. suivre à la Piste. Pistil, sm. Pistolet, sm. Piston , sm. Pitance , s f . Pirancier, sm. Piteusement, ad. Piteux , a. Pitié, sf Piton, sm. Pitoyable, a. Pitoyablement, ad. Pittoresque, a. Pituitaire, a. Pituite , sf Pituiteux, a. Pivot, sm. racine Pivotante, s f . Pivoter , vn.

W V 2 7 9

Divay ratsy. [za atnboa. Mpitarika amhoa mihaza, mpampiha-Miaramiia an-defona. Raikitra, tsindrona. M pamabo an-dranomasina, jiolahy—. Mamabo an-dranomasina. Famaboana an-dranomasina. Ratsiratsy kokoa. Lakana. [na. Tandrimo-kapoka, sonenika, sangodi-Mandiliy, misonenika, misangodina. Ratsiratsy kokoa. Ratsy tsy mihoatra noho izao. Mihiaratsy. Nono n'omby , — ondry , — osy. Fiompian-trondro. Farihy kely , dobo —. Toto-tany, tany totokia. Mpitoto tany , mpanao trano totoina. Amani-mbiby. Famaniana. Famanian-dra. Mpamany am-pandriana, anana. Mainany. Famaniana. Mamany kely matetika. Kararána kely fandeha. Voanjo-mbazaha , pisitasy. Anaran-hazo mamoa pisitasy. Dia, — tongotra. An-dia , manara —. Mitsongo dia , mikatsaka. Pisitily. Basi-poleta. Pisito, tsentsin-drano. Anjara hanina. Mpizara hanina. Mampalahelo, mampangoraka. Mabantra , mampalahelo. Indra-fo , findra — , fiantrana. [tra. Rindram-by loa-doha, tendrombohi-Mahantra , mampangoraka , ratsy, Mampalahelo , mahadiky. Tsara alain-tsary, marevaka. Momba ny rehoka. Rehoka. Misy rehoka , be —. Fihodinana , savily. Faka mitsatoka mahitsy. [ hitsy. Misangodina . misavilv, mamáka ma*

Mgitized by Google

Page 284: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

280 Plaçage, s m. Placage , sm. Placard , s m. Placarder , va. Place , s f . en Place , ad, Placé, a. Placer, va. Placement, sm, Placet, sm. Placeur , sm. Placide , a. Placidement, ad. Placidité , sf Plafond, sm. Plafonnage, sm, Plafonner, va. Plafonneur , sm. Plage, s f . Plagiaire, sm. Plagiat, sm. Plaid, sm. Plaidable , a. Plaidant , a. Plaider, va. Plaideur , sm, Plaidoirie, sf Plaidoyer , sm. Plaie, sf Plaignant, a. Plain, a. Plain-chant, sm. Plaindre , s>a. 6c Plaindre, vp. Plaine, sf Plainte , s f . Plaintif, a. Plaintivement, ad. Plaire , vn. se Plaire , vp. PI a isa ment, ad. Plaisance, s f . Plaisant, as. Plaisanter, va. vni Plaisanterie, s f . Plaisir, sm. Plamage , sm. Plamée , sf Plamer, va. Plan , as.

Fizàran-toèranâ an-tsena • Peta-takelaka , — kazo. Peta-taratasy , — drindrina , lalimoâ-M a meta-taratasy. [ ra. Fitoerana, kianja. An-toerana. Mabazo toerana , —raharaha. Mametraka, niampitoetra, mandaha-Fametrahana , fandaminana. [ tra< Fifonana an-tsoratra, fangatahana—* Mpandaha-toerana an-tsena Miadana , malemy fanahy. Miadana , am-piaianana. Halemem-panahy , fiadanana. Vali-ndrihana. Fanaovana vali-ndrihana. Manao vali-ndrihana. Mpanao vali-ndrihana. Moron-dranomasina , tsiraka» Mpanao plagiat. [ ny sas any i Fangalana ny hevitra voa soratry Ady ifandaharana, kabary. Azo iadiana , — torina , ady fiady. Miady , mitory , misolo vava. Miady, mifandahatra , misolo vava. IVIpandaha-teny hahafaka. Fandaharan-teny , fisoloam-bava. Laha-teny hahaíaka , kabary. Fery, loza lehibe. Miampanga , mitory, manaraka , mn Marindrano , lemaka. [ taraina. Hira fanao ao an-trano legilizy. Malahelo, miantra, mangoraka. Mitaraina , misento , mimonjomonjo. Tany lemaka , hetrina , lembalembaj Fitarainana , sento , monjoinonjo. Mitaraina, misento, mitsetsetra. Am-pitarainana. [ ka , mahafatifaty. Ankasitrahana , mahafinaritra , sitra-Finaritra , ravoravo. Am-bosobosotra, mahafinaritra. Fankasitrahana, fahafinaretana. Mahafinaritra, satriatria, hatsikana. Mamosobosotra , manao kivazivazy< Vosobosotra , kivazivazy , hatsikana^ Sitrapo , dany njr kibo, hafaliana. Fandoman-koditra. Sokay fandoman-koditra*. Mandon-koditra. [ vao hatao. Rano iray, endrika , sari-ntaozavatra

g i t i z o d b y Google

Page 285: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Ptanclie, s f . Planchéicr, va. Plancher, sm. Planchette, sf Plane, sf Planer, vn. va. Planétaire, a. Planète, sf Planeur, sm. Planisphère, sm. Plant, sm. Plantation , sf Plante, sf Plante-des-pieds, sf Planter, va. Planteur, sm. Plantoir, sm. soldat de Planton , sm. Planure, s f . Plaque, sf Plaqué, sm. Plaquer, va. Plaqoeur, sm,

ron, sm. PIa9tronner, va. Plat , sm. Plat , a. à Plat , ad. Plateau, sm. Plate-bande, sf Plate-forme, sf Platement, ad. Platine, sm. sf Platitude, sf Plâtrage, sm. Plâtre, sm. Plâtrer, va, . Plâtrier, sm. Plâtrière, s f . Plausible, a, Plausiblement, ad, Plèbe, s f . Plébéien , sm. s Plébiscite, sm. Pléiades, s f . Plein , as. Pleinement, ad. Plein pouvoir, sm. Plénière , a. Plénipotentiaire , s m»

PLE 281 Hazo-fisaka. Manao ríhana , manisy gorodona. tliliana , gorodona , lampy bazo. Hazo fisaka madinika. Vankona. [kona. Manerinerina , misonehika , maman* Amý ny planète. Kinlana manaraka ny masoandro. Mpamankona, mpandama. Anarany ny sari-ntany sasany. Zava-maniry , masomboly. Fambolen-javatra , saha, voly. VolV, zava-maniry. Falàdia. [ raindra* Mamboly, manetsa, manatsatoka,ma-Mpamboly, mpiasa tany. Fambolena. Miaramila mpiandry raharaha. Ova-kazo, tai-mbankona. Takelaka. Ankosotra. Manao ankosotra, mametaka. Mpanao ankosotra , mpametaka. Aro-ntratra , ondan —. Manisy aro-ntratra. Vilia , lovia , bakoly , pilá. Fisaka, lemaka , tsotra. Midaboka, mitampisaka. Tanety lemaka, lovia lehibe. Fari-boly , si si m —. Tafontrano marina, bataria tany, tsi* Tsy tsotra , iva. [ kalana. Pilatina , takela-by. Haivâna, teny tsy tsoti;a. Hoso -plâtre. Karazan-tsokay, pila tra. Manoso-/?/<fcre. Mpanao plâtre, mpanoso —. Tany fibadiam-/?tâ*/Y». Toa marina^ t Toa marina. JBozaka aman'ahitra. Hova ? olo-mainty , tsy andriana. Didy ierana ami-mbahoaka. Kehmiadilaona. Feno , henika , hika , hivoka , voky4 Manontolo , tanteraka , ampoka. Fahatapahana,fahefana,fahadidiána. Mabafaka, maha ton tolo. Mahatapaka, mahavita;

21

g i t i z d b y G 0 0 g l e

Page 286: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

282 PLU Plénitude, sf Pléonasme , sm. Plérose, sf Plérotique , a. Pleurant, a. Pleure-misère, sm. Pleurer , vn. va. Pleurésie, sf. Pleurétique, a. Pleureur, sm. Pleurnicher , vn. Pleurnicherie, sf Pleurnicheur , sm. Pleuro-pneumonie , s f . Pleurs , sm. Pleuvoir, vi. Plèvre, sm. Pli , sm. Pliable, a. Pliage, sm. Pliant, at. Plier , va. se Plier, vp. Plier bagage. Plieur, sm. Plinger, va. Plinthe , sf Plioir, sm. Plissage , sm. Plissement, sm. Plisser , va. se Plisser, vp. Plissure , s f . Plomb , sm. Plomb de chasse, jf;?. Plombage , sm. Plombagine , s f . Plombé , a. Plomber, va. Plomberie , s f . Plombeur, sm. Plombier ) sm. Plomboir , sm. Plongeant, a. Plongeon , sm. Plonger, va. vn. Plongeur , sm. Ployable , a. Ployer , va. vn. Pluie, sf

Hafenoaua , habe, fahatanteraliana. Fanampi-nteny , fameno —. Fodiany ny nofo , fahatanjabana. Mampody ny nofo , mahatanjaka. Mitomany. Kahihitra mitarain-dava. Latsa-dranomaso, mitomany. Anarana aretin-tratra, pileorezia. Marary ny pleurésie. Mpitomany , mpitaraina. f many. Miangoty, miangentsana, mody mito-Fiangentsanana , fodiana mitomany. Bodobodony , mpiangoty. Fivontosany ny avokavoka sy ny fono Tany , ranomaso. [ ny tampoka. Manorana, mikija. Fono n'avokavoka. Lefitra , valona , foritra , ketrona. Azo alefitra , — anarina. [ rana. Famalonana, famoretana, fampilefe-Mandefitra, mora alefitra, seza lamba. Mamoritra , mamalona , mangorona. Milefitra , miondrika , ma nd eh tra. Mifehy entana , mangorona—. [na; Mpamoritra, mpamaloua, mpan^>ro-Mamonto lahinjiro. Vodi-andry, filiro-ngorodona. Fandidian-taratasy, antsy hazo. Fandefideferana , fanaketronana. Fandefidefcrana , fanaketronana. . Mandefitra , manaketrona. [ trôna. Mikainkona , miforitra , miketronke-Lefitra , valona , ketrona. Fira-mainty. Fatsaka, diplio. Fanisiana hraka. ]Vy atao crayons, manjarano. Misy firaka , volo-mpiraka. Manisy firaka , mandanja rindrina. Fanaovam-piraka, taozava —. Mpanisy firaka. Mpiasa firaka , mpanefy —. Fanisiam-piraka amy ny nify.-. Manitrika , misitrika , midina. Vi\ y. ( roboka. Monoboka, manitrika, niisilrika, mi-Mpisitrika , mpanao antsitrika. Azo alefitra , — folahina. Mamolaka , maneky , mamitsaka. Orana , ranonorana.

i ig i t ized by Google

Page 287: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

POf 2 8 3

Plumage , sm. Plumassier, sm. Plume , s f . Plumeau , sm. Plnmée, s f . Plumer, va. Plumet, sm. la Plupart, s f . Pluraliser, va. Pluralité, sf Pluriel, as. Plus, ad. Plus ou moins , ad. de Plus, qui Plus est, ad, de Plus en plus , ad. du Plus au moins , ad. le Plus, ad. ni Plus ni moins , àd. tout au Plus , ad. Plusieurs, a. Plus-que-parfait, sm. Plus tôt, ad. Plutôt, ad. Pluvial, a. Pluvieux , a. Pneumatique, sf Pneumatose, s f . Pneumonie, sf. Pneumonique , a. Poche , s f . Pocher, va. Pochette, sf Podagre , a. Poêle, sm. Poêle , s f . Poêlée, s f . Poêlier, sm. Poêlon, sm. Poème , sm. Poésie, s f . Poète , sm. Poétique, a. Poétiquement, ad. Poids, sm. au Poids, ad. Poignant, a. Poignard , sm. Poignarder, vu. Poignée , s f . Poignet, sm,

Voîomborona. M pi varo-bolomboron à. Voîomborona , fanoratana ,pilimo. Kofafa voîomborona. [ ny pilimo. Indrai-mitsoboka , — misaika , erany Manongo-bolo, mamolo. Volomboron-tsatroka,famantaran-dri-Ny ankabiazany. [ \otra. Manamaro. Hamaroana, ny ankabiazany. Maro, teny milaza ny—. Bebe kokoa. Tokony, sahabo. Ary koa. [ hia —. Mitombo miandalana, mandroso mi-Hatr'amy ny be ka liatr amy ny kely. Ny be indrindra. Izao fotsiny izao, henika. Tsy mihoatra , raha dia be. Maro, betsaka. Teny amy ny grammaire. Alohaloha. Aleo. . . , tsaratsara kokoa. Amy ny orana. Be orana , mandatsak' —. Amy ny rivotra. Fivozihirany ny kibo. Jretina avohavoha, pineomonia. Ody avokavoka.. Paosy , kitapo. Mamotsitra , mampibobaka. Paosy kely. Marary ny godro. Lamba-mpaty, falana famindroana. Lapoaly , fanendasana. Erany ny poêle. Mpanao poêle. Lapoaly kely, faneodasana —. Tonon-kira. Tonon-kira , fahaizana mânao —. Mpanao tonon-kira , mpahay —. Lazaina amy ny tonon-kira. Amy ny poésie, tahaky ny —. Lanja , bavesarana , vatò^mizana. An-danja. [ mafy. Mangidy, mafampána , mampalahelo Lcfom-pohy, antsipika. Mamely lefom-pohy, manome alahelo. Irai-tánana , eran-tanan'ila, vitsy , IJato-tanana. [ fihazonana.

I l ' ig i t ized by Google

Page 288: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

284 Poil , Si77, Poil follet, sm. Poilu, rf. Poinçon , sm. Poinçonnement, sm. Poinçonner j va. Poindre, va. va. Poing , sm. Point, sm. à Point, ad. de Point en point, ad. de tout Point, ad. sur le Point de , ad. Points cardinaux , sm. Point d'honneur, sm. Point de côté , sm. Point de vue , sm. Point du tout. ad. Point , ad. Pointage, sm. Pointe, s f . Pointe d'esprit, s f . Pointe du jour , s f . Pointer, va. Pointeur, sm. Pointillage , sm. Pointillé, sm. Pointiller, va. va. Pointillerie, s f . Pointilleux , a. Pointu , a. Poire , s f . Poireau, sm. Poirier, sm. Pois, sm. Poison, sm. Poissard , as. Poisser, va. Poisson, sm. Poissonnerie, sf. Poissonneux , a. Poissonnier , sm. Poitrail, sm. Poitrinaire, a. Poitrine, s f . Poivre , sm. Poivrer, va. Poivrier, sm. Poivrière, s f . Poix , s f .

POI Volo, somotra. Volomboatavo. Voloina, he volo, Fisokirana, fitomboka , fitsindrona, Fanamarihana amy ny poinçon. Mana marika amy ny poinçon. Miposaka, mitranga, mitsiraoka, mi-Totohondry. [ tsidika, Masony , fototra , antony , tendry, Amy ny izay antony. An-drariny , izy tsara. Manontolot Efa ho.. . , ambivitra , antomotra, Vazantany , lafy ny. Vòninahitry ny tena, Tevika. Fijerena, fitazanana. Tsia tsy afeory. Tsy. Rendry, fikendrena. Tendro, tanjona , fantsl-bazaha, Vosobosotra, haihay. Mazava ratsy. [ rìka. Mikendry, manatrebika, manisy ma-Mpikendry. Famentimpentenana, penlimpentina, Pentinipenlina , fametimpentenana. Mamentimpentina, mamosobosotra. Adiady t»y misy antony. Tia vosotra, — fanory, — fandtitra. Mara ni tra. Voankazo, voa ny poirier, poara. Votsy, karazan-tongolombazaha. Hazo mamoa poire, taho-m —. Kotipoa , pitipoa. Zavatra mahafaty , mosavy, poizina, Kai-y n'olona , voredretra. [ vorika, Manisy dity, raanoso-doko. Hazandrano. Fivarotan-kazandrano. Be hazandrano. Mpivarotra hazandrano. Tra tra ntsoavaly. Marary traira , kitratraîna, Tratra. Dipoavatra , voamperifery. Manatsiro amy ny dipoavatra* manl-Taho-ndipoavatra. ( —„ Fitoera n-dipoavatra.

"Piti-nkazo, poá.

g i t i z c d b y G 0 0 g l e

Page 289: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

POM 285 Polaire , a. Pôle, sm. Polémique , sf Polenta , s f . Poli, as. Police, sf. salle de Police, sf Policer, va. se Policer, vp. Polichinelle , sm. Poliment, ad. Polir , va. Polisseur, sm. Polissoir, sm. Polisson , as. Polissonner, vn. Polissonnerie , s f . Politesse, sf Politique , as. Politique, s f . Politiquement, ad. Politiquer, vn. Polka , sf Pollen , sm. Pollué, a. Polluer, va. Pollution, sf Poltron, as. Poltronnerie, sf Polygame, sm. Polygamie, s f . Polyglotte, as. Polygone, sm. Polygraphie , s f . Polype, sm. Polypier, sm. Polysyllabe, a. Polytechnique , a. Polythéisme, sm. Polythéiste , as. Pommade, s f . Pommader, va. se Pommader, vp. Pomme, s f . Pommé , a. Pomme de terre , s f . Pommeau, sm. Pommelé, a. se Pommeler, vp. Pommelle, s f .

Amy ny pôle. Ny tendro ny tany avaratra sy atsimo, Adi-hevitra , — teny» ( poly. Koba-nkatsaka. [ lambo. Mahay olona , — manaja , ru a lambo-Fiambenana , mpiambina , paolisy. Tranomaizina. Mampahendry. Mihiahendry. Akisakisabe. Am-panajana. [ lambo. Mandáma, manampaly, raandambo-Mpanampaly , mpandambolainbo. Fan daman a, ampaly, fandambolam-Jejo, vetaveta, amboa-fitritra. [boana. Miteny vetaveta , mialikalika. Teny vetaveta, íialikalikána, fitritra-Fanajana, faliaiza-manaja. [ tritrana. Be saina, momba nypolitika. [fetsena. Fitondram-panjakana , politika , ha-An-kafetsena, araky ny politika. Manao politika, mandinidinika ny —. Paolika, dihy. Vovo-boninkazo.

v Voa loto , very hasina. Mandoto, mamorovoro, mametaveta. Fandotoana, famorovoroana, fameta* Osa, — tay, maivan'ady. [ vetana. Haosana , fahosaua. Mampirafy. Fampirafesana. Amy ny teny maro , mahay —. Maro rirana , — lafy. Fahaizana mampiteny marika. Maro tongotra , horita , tsindrahaka. Itoerany ny polype. Teny vaky maro. Fianaran-javatra maro. Fanompoana ny idole, — sampy. Mpanompo ny idole, —sampy. Lakomadina. Manoso-dakomadina. Mihoso-dakomadina. Voankazo, paomy. Boribori-loha , vori —. Ovi-mbazaha. [ tra. Loha-ndasely, — n'aro-ntanan-tsaba-Sada , maramara , mirahondrahona. Mihiamaramara, mitsitokotoko, man-Miarotsingala. [ drahona.

21*

gitize-d by G 0 0 g l e

Page 290: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

286 Pommer, vn. Pommette , sf Pommier , s ni. Pompe , s/. Pompe, s f . Pompe funèbre, sf Pomper, va. Pompeusement, ad. Pompeux, a.. Pompier , sm. Pompon , sm. Pomponner, va. se Pomponner, vp. Ponçage, sm. pierre Ponce , s f . Ponceau , a. Poncer, va. Ponction , sf Ponctualité, sf Ponctuation , s f . Ponctuel, a. Ponctuellement, ad. Ponctuer , va. Pondérable , a. Pondération , sf Pondérabili té , s f . Pondérer, va. Pondeuse , as. Pondre , va. Pont , sm. Pont de bateaux , sm. Ponts et chaussées , sm. Pont-levis, sm. Ponte, s f . Pontife , .sm. souverain Pontife, sm. Pontifical, a. Pontificalemcnt, ad. Pontificat, sm. Ponton , sm. Pontonnage , sm. Pontonnier, sm. Pope,sm. Populace , sf Populacerie , sf Populacier, a. Populaire, a. Populairement, ad. Populariser, va. se Populariser, vp.

í>OP Manatodý, mivorona. Tendro-ntava. Talio - mpomme. Pompy, fampakaran-drano, basirano. Firenarehana , fihaminana , baingo. Fampisehoam-paty, fandevenana. Mampakatra rano, mifóka. Am-pihaminana. Mihaingo , mibamina. [ no. Mpanao pompy, mpamonjy hai-ntra-Haingo-mbehivavy , sahondra-ntsa-Manisy pompon. [troka. Mibaminkamina , mihaingo. Fanampalesana. Vato fanampalesana. Mena mangatrakatraka. Manampaly, mandama. Fanindronana, famotsirana. Fahazotoàna. Mariky ny fjanonana amy ny tara-Mazoto , tsy diso fotoana. [ tasy. Am-pahazotoana , — potoana. Manisy fijanonana. Azo lanjama. Fandanjana. Ny aliazoa'ny lanjaina. Mampitovy lanja. Mpanatody , maro anaka. Manatody. Tetezana , kidóna. Tohi-ndakana , tetezan —. Ny lalam-be sy ny tetezana. Tetezana mihantona, — mihevaheva. Fanatodizana. Mpisorom-bc, Eveka. Ny Papa. Momba ny pontife. Toy ny pontife. Fiamboniany ny pontife. Sambo fitàna. Sara ny sambo fitana. Mpamory pontonnage. Mpisorona amy ny Russe. Bozak'aman'ahitra, valalabematrdry. Fanao ny populace, Amy ny populace. Momba ny vahoaka , tiany ny —. Sitraky ny vahoaka. Mampiely. Miel y , mauambitamby ny vahoaka.

,itiz j by G o o g l e

Page 291: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Popularité , s f . Population , s f . Populeux, a. Porc, sm. Porc-frais, sm. Porcelaine, s f . Porc-épic, sm. Porche, sm. Porcher, sm. Pore, sm. Poreux, a. Porosité, s f . Porphyre , sm. Port , 9m. Port , sm. Portable, a. Portage, sm. Portail, sm. à bout Portant, ad. bien Portant, a. mal Portant, a. Portatif, a. Port-d'armes, sm. Porte, s f . de Porte en porte, ad. Porte-baguette, sm. Porto-cigares, sm. Porte-crayon, sm. Porte-croix , sm. Porte-drapeau, sm. Portée, s f . à Portée de , ad. Porte-enseigne, sm. Porte-épée, sm. Porte-étendard, sm. Porte-étriers, sm. Porte-faix, s m. Porte-feuille, sm. Porte-malheur ; sm. Porte-manteau, sm. Porte-monnaie, sm. Porte-montre, sm. Porte-mouchettes, sm. Porte-mousqueton, sm. Porter , va. se Porter, vp. Porter , sm. Porte-respect, sm. Porteur, sm. Porte-vent, sm.

P O R 2 8 7

Fahamamian-koditra amyny valioaka. Vahoaka. Be rahoaka , — olona. Kisoa , lambo. Henan-kisoa lena. Bakoly, paorisilaina. [kina. Tambotrika, trandraka , karazan-tso-Lavarangana, elo mbaravarana. Mpiandry kisoa. Loadoaka amy ny hoditra, paoro. Loadoaka, misy paoro. Haloado&ka. Vato vanda-mena, paorifira. Fitodian-tsambo, seranana. Hatsanganana , fandeha , bika. Azo bataina, — en tin a , zaka. Fitondrana. Vava h ady. Marika , mipaka , am-bava basy. Matanjaka , finaritra , salainalama. Farofy, marisarisa. Mora vimbinina , fiv imbina , fi ton-Sapaoritra. [ dra. Varavarambe. Teti-varavarana. Fitoeran-dramiraja. Fitoeran-tsigara. Taho-nc/vzyort. Mpitondra lakoroa. Mpitondra saina , mpitan-t—. Zana-biby indrai-miteraka. Takatra. Mpitan-tsaina. Fihantonan-tsabatra. Mpitondra saina. [ tongotra. Fihazonam-pamahananà, — pitocran-Maromita, mpitondra entana. Kitapo fitoeran-taratasy. Mampidi-doza. Fihantonan'akanjo. Fitoeram-bola, poaketra.

~~Fitoeram-pamantaranandro. Fitoeran-keti-njiro. Zaigirafi-ndrojo-mpamantarànandro. Mi ton dra , milanja , manatitra. Mandeha. Paoritera. Mampanaja , tsitialainga. Mpitondra, mpilanja. Tanan - tafoforana.

,tiz dby G o o g l e

Page 292: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

288 Porte-voix , sm. Portier , sm. Portière, s f . Portion , sf Portique, sm. Portrait, sm. Portraiture , sf Posage . sm. Pose, sf Posé, a. Posément, ad. Poser , va. se Poser, vp. Poseur , sm. Positif, sm. Positif, as. Position , sf. Positivement, ad. Possédé, as. Posséder, va. se Posséder, vp. Possesseur /sm. Possessif, a. Possession . sf Possessoire , sm. Possibilité , sf Possible , as. faire son Possible. Postal, a. Postcommunion , sf Postdate , sf Postdater , va. Poste, sf Poste, sm. à son Poste. Poster, va. se Poster , vp. Postérieur, as. Postérieurement, ad. à Posteriori, ad. Postériorité , sf Postérité, s f . Postliume, as. Postiche , a. Postillon , sm. Post-scriptnm , sm. Postulant, sm. Postuler, va. Posture, sf Pot, sm.

POT Trompe tra fi tondra 111 -peo. Mpiandry varavarana. Varavaran-kalesy, lamba-mbaravara*» Zara, anjara , tapa'ny. [ na. Lavarangana, alo-baravarana. Sariolona, manahaka. Sariolona tsy manaliaka. Fametrahana , fandatsabana. Fandatsahana, toe-batana. Mipetraka, maotona, mahay miaina. Miadana, tsy maka sarotra. Mametraka, mandatsaka. Mipetraka , mihambo. Mpandatsaka , tompo marika. Ny izy , ny mahatsara toetra. Marina , mahatoky, tsy isalasalana. Fitoerana , fipetrahana , toetra. Marina tokoa. [ny. Marari-njavatra, hazoniny ny demo-Manàna , mahalala , mahazo. Mahatam-po , maharitra , mahalefi-Mpanana , tompo. [ tra. Milaza ny tompo. Fananana. Fananana. Pïy ahazoa'ny atao, ny eteza'ny ho... Azo atao, tokony ho . . , angamba. Miala nenina , manao izay tratry ny Amy ny tetezan'olona. ( aina. Aoriany ny komonio. [ ratana. Fahadisoana aoriana ny andro nano-Mandiso aoriana ny anHro nanorata-Tetezan'olona, taratasy. [ na. Fiambenana , trano-mpiambina. Am-piambenana , amy ny raharaha Mametraka , mandatsaka. [ ny. Mipetraka , maka toerana. Aoriana , manaraka , vody. Aoriana , tao —. Aoriana. Ny ma h aoriana azy* Taranaka, zafy. Tsy nahatratra ray , — ny nanao azy. Tsizy, vao nanampy, an-kosoka, solo. Mpitari-kalesý. Fanampi-ntsoratra. Mpangataka , te ho fidina, — raisina. Mangataka ho... Toe-batana , toetra. Kapoaka , vilany.

•igit izbd by G 0 0 g l e

Page 293: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

POU 2 8 9

Potable, a. Potage , sm. Potager , as. Potasse, s f . Pot-au-feu , sm. Pot-de-ebambre, sm. Pot-de-vin, sm. Poteau , sm. Potée, s f . Potelé, a. Potence, s f . Potent, a. Potentat, sm. Poterie, sf Poterne, s f . Potier, sm. Potion , s f . Potiron f sm. Pot-pourri, sm. Pou , sm. Pouah ! i. Pouce, sm. mettre les Pouces, se mordre les Pouces. Pouding, sm. Poudre, s f . mettre le feu aux Poudres. Poudrer, va. Poudrette, s f . Poudreux, a. Poudrier, sm. Poudrière, s f . Pouffer de rire, vn. Pouilleux, a. Poulailler, sm. Poulain , sm. Poularde, sf Poule, s f . Poule d'eau , s f . Pouie-mouillée, s f . lait de Poule , sm. Poulet, sm. Poulette, s f . Pouliche, s f . Poulie, s f . Pouliner , vn. jument Poulinière, sf Pouls, sm. Poumon , sm. Poupard , sm.

Azo sotroina. Ro-njavatra, lasopy. Zariday fambolena anana. Sirabazo, paotasy. Hanina atn-bilany. Kotosambatra, tavi-ndrano. Ambi-mbola mihoatra ny vidy ny. Orin- kazo. Erany ny vilany. ( mondra. Dongadonga , ootrabotra , mondra-Hazo fanantonana ny meloka. Matanjaka , tsy marary tsy marikodi-M panj a ka lehibe. ( tra. Tefi-vilany. Lalana miafina amy ny manda. Mpanefy vilany tany , mpivarotra —. Ody fisotro. Voatavo vavcnty. Fangaroan-javatra, nahandro-nga-Iiao. ( dralava. Eisy ! poa ! Ankibe. Maneky, mandefura. Manenina. Karazan-kanina, podinina. Vanja, vokoka. Mamporisika ny fikomiana. Manisy vovoka. Zezika. Be vovoka. Mpanao vanja , fitoeram-pasika. Fanaovam-banja , fitahirizam —. Mikanikany , latsaky ny hehy , mito-Be hao. ( kelaka. Trano n'akoho, mpivarotra —, fisoko. Zana-tsoavalyliatr'amy ny telo taona. Akoho mifahy. Akoho vavy. Otrika , tahia , vantsiona. Osa , — tay. Ody kohaka , ronono n'akoho. Zanak'akoho, akoholahy kely. Akohovavy kely. Soavaly vavy hatr'amy ny telo taona. Bolaky. Miteraka ( soavaly ). ( taranaka. Soavaly vavy avela hiteraka, — alain-Iley mitepotepo ao amy ny hato-ta-Avokavoka. ( nana. Zaza kely", sari-njaza.

1 ' i g i t i z td by G 0 0 g l e

Page 294: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

290 Poupe, s f . Poupée, sf Poupon, sm. Pour, pr. Pour que , c. le Pour et le contre , sm. Pour-boire, sm. Pourceau , sm. Pourchasser, va. Pourfendeur, sm. Pourfendre, va. Pourparler, sm. Pourpier, sm. Pourpoint, sm. Pourpre, s f . Pourpré, a. Pourquoi, c. [ ment, sm. le Pourquoi et le corn-Pourcpioi pas, c. Pourri, as. Pourrir, vn. va. se Pourrir, vp. Pourrissage, sm. Pourrissoir, sm. Pourriture, s f . Poursuite , s f . à la Poursuite , ad. Poursuivant, as. Poursuivre, va. Pourtant, ad. Pourtour, sm. Pourvoi, sm. Pourvoir, vn. va. se Pourvoir, vp. Pourvoyeur, sm. Pourvu que, c. Pousse, s f . Poussée, sf Pousser, va. vn. se Pousser, vp. Poussière, s f . en Poussière, ad. Poussiéreux, a. Poussif, a. Poussin, s m. Poutre, s f . Poutrelle, s f . Pouvoir, va. vn. il se Peut. Pouvoir, sm.

POU Vodi-ntsambo. Kizanajanaka, sari-njaza. Zaza botrabotra. Ho, — any. Mba. Ny manampy sy ny manebaka. Ambi-nkarama, tombondahy. Kisoa. ( mandroaka. Manao izay hahazoana , manenjika , Mpikapa misasaka, mpameraka. Mikapa misasaka, mameraka. Kabary , resaka , dinidinika , oko. Tsikobokobondanitra. Akanjo bori-vody. Jaky. Mena. Nahoana , lianinona. Ny antony, ny foto'ny sy ny ravi'ny. Ka nahoana. Lo. Mihialó, mahaló. Mihialó. Fihialovana, fahalovana. Fanalovana. Halovana , haló. ( fitakena. Fanenjehana, fanjohiana, arakaraka, Àm-panarahana. ( aina. Mpanenjika , mpanaraka , mpikeli-Manenjika, maniohy, mitaky, mana-Kanefa , kandrefa. ( raka. Fanodidkiana, fieferana. Fihantana amy ny lehibe. Manampy, mampahazo, mamonona. Mitao , mivatsy , miahy tena, Mpanampy, mpamatsy. Raha , — izany. Tsimoka , taroka , sehaka. Tosika , ronjina , fanosehana. Manosika, inandronjina , mi tsimoka. Mifanosika,mifandronjina, mandroso. Vovoka , ditsika. Vovohina. Be vovoka , rakotry ny —. • Misehaka , misanehaka. Zanak'akoho. - ( rain —. Sakamandimby , lafi-drihana , rai-Sakamandimby kely. Mahazo , mahay , mety.

. Angaha. Fahcfana , fanapahana.

mit ized by Google

Page 295: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

PUE 2 9 1

Pouzzolane, s f . Prairie, sf Praline, s f . Praliner, va. Praticable, a . Praticien , sm. Pratique, s f . Pratique» dè piété , sf Pratique , a. Pratiquement, ad. Pratiquer, va. Pré • sm. Préalable, as. au Préalable, ad. Préalablement, ad. Préambule, sm. Précaire , a. Précairement, ad. Précaution, s f .

?ar Précaution, ad. récautionné, a.

Précautionner, va. se Précautionner, vp. Précédemment, ad. Précédent, as. Précéder, va. Préceptè, sm. Précepteur v sm. Préceptoral,a. Préceptorat, sm. Prêcbe, sm. Prêcher, va. Prêcheur, sm. Précieuse, sf Précieusement , ad. Précieux, as. Préciosité, s f . Précipice, sm. Piécipitamment, ad. Précipitant, sm. Précipitation, s f . Précipité , as. Précipiter, va. se Précipiter, vp. Préciput t sm. Précis, sm. Précis, a. Précisément, ad. Préciser, va. Précision , s f .

Tai-mbolcan. Tany fambolem-bilona. Amande voa endy amy ny siramamy. Manendy amy ny siramamy. Azo atao , —aleha. Zatra manao. Fanaovana, fanarahana , fahazarana. Fanao amy ny fivavahana. Atao , fanao, mazána , zatra. Amy ny atao. ( kaiza. Manao matetika , manaraka , mana-Tany fambolem-bilona. Rahatço, mialoha , ny —. Aloha indrindra , voalohany Rahateo. Loba-teny , sasin — , teny mialoha. Tsy mahaloky , — mahatapaka. Amy ny tsi-fahatokiana. Fitandremana rahateo, fiahiana. Amy ny fitandremana. Maiina , miahy , mitandrina. Mananatra rahateo, mampitandrina. Mitandrin-tena rahateo , miahy —. Teo aloha. Mialoha , ny taloha. Mialoha. Didy, lalana. Mpampianatra. Momba hy précepteur. Raharaha ny précepteur. Tori-teny ny Protestant. Mananatra , mitori-teny. Mpitori-teny. Vehivavy miangolangola , — mihai-Tsara. ( traitra. Tsara , sarobidy , mal i malin a , tsiro. Fahamalimalinana. Fampana , tevana , hantsana. Faingan-doatra, an-kadodonana. Mampandry. (dodonana. Hafainganana loatra, hamaikana, ha-Haingana , sendaotra , dodona. ( na. Manakodia , mamarina , manafainga-Mianjera,miantoraka, mivarina, mai-Tombondahy , tolobolotara. ( ka. Hafohizan-teny. Foliy teny, mirindra, voa tendry, ma-Iraný indrindra. ( rina. Manamarina , manondro, mametra. Fahamarinana, fanondroana.

[jitizéd by G o o g l e

Page 296: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

292 Précité, a. Précoce, a. Précocité, sf Préconisation, sf Préconiser, va. Préconiseur, sm. Précnrseur, as. Prédécesseur, sm. Prédestination, s f . Prédestiné, as. Prédestiner, va. Prédétermination , s f . Prédéterminer, va. Prédicant, sm. Prédicateur, sm. Prédication , s f . Prédiction, s f . Prédilection, s f . Prédire, va. Prédisposer, va. Prédisposition , s f . Prédominance , s f . Prédominer, vn. Prééminence , sf. Prééminent, a. Préétablir, va. Préexistant, a. Préexistence , s f . Préexister, vn. Préface , s f . Préfectoral, a. Préfecture , sf Préférable, a. Préféra blement, <id. Préférence, sf faire des Préférences. Préférer , va. Préfet, sm. Préfixe, as. Préjudice, sm. Préjudiciable, a. Préjudiciel, a. Préjudicier , vn. Préjugé, sm. Préjuger, va. se Prélasser, vp. Prélat, sm. JPrélation, s f . Prélature, sf Prèle, s f .

P R E

Voa laza. Voa mialin-taona , aloba loatra. Fialinan-taona. Fankalazana, fanandratana. Mankalaza, inanandratra. Mpankalaza, mpanandratra. Mpialoba. Ny teo aloha , ny no dimbazana. Fanendrena. Voa tendry rahateo, — fidy. Manendry rabateo. Famboarana rahateo , fikasana —. Ma m boa tra rahateo. Mpitori-tený sandoka. Mpitori-teny. Fitorian-teny, tori—. Faminaniana , vinany. Fifidiana, fitiavana. Maminany, milaza rahateo. Ma m boa tra rahateo. Famboarana rahateo. Fihoarana, faharésena. Mihoatra , mahery , maharesy. Fiamboniana, fahamboniana. Ambony , tsaratsara , niihoatra. Mametraka rahateo. Ary rahateo, — taloha , mialoha. Fiâlohana, fahazokiana, fahariana ta-Ary rahateo,—taloha, mialoha. (loha. Loha-teny , teny mialoha , prefasy. Amy ny préfet. Fifehezany ny préfet. Azo fidina aloha, tiana kokoa. Am-piangarana. (kokoa. Fifidiana aloha, fiangarana, fitiavana Mizaha tava n'olona, miangatra. Mi fidy aloha, miangatra , tia kokoa. Lehibe , mpifehy. Loha-teny, voa fetra , — tendry. Fa t i-an loka ,soa mpo, h i tsa kamporano. Mahafati-antoka, manimba. Zavatra ho tsaraina aloha. Mahasimba. ( fambara. Hadisoana , fitsarana an-tendro ny , Mitsara tsy an-drariny , maminany. Midasidasy, misonanina. Eveka. Fisoloan-dray , fandimbasan—. Raharaha ny Prélat. Ampaly.

ig i t izad by G 0 0 g l e

Page 297: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

PUE 2 9 3

Prclegs, sm. Préléguer , va. Préler, va. Prélèvement, sm. Prélever, va. Préliminaire, as. Préliminairement, ad. Prélude, sm. Préluder, vn. Prématuré, a. Prématurément, ad. Prématurité , s f . Préméditation , s f . Préméditer, va. Prémices , s f . Premier , a. Premièrement, ad. Premier-né, sm. Prémunir , va. se Prémunir vp. Prenable, a. Prendre, va. vn. Prendre garde, se Prendre , vp. s'en Prendre à... Preneur > sm. Prénom , sm. Prénotion , s f . Préoccupation, s f . Préoccupé, a. Préoccuper, va. se Préoccuper, vp. Préopinant, sm. Préopiner, vn. Préparateur, sm. Préparatif, sm. Préparation , s f . Préparatoire, a. Préparer, va. se Préparer, vp. Prépondérance, s f . Prépondérant, a. Préposé, as. Préposer, va. Préposition, s f . Prérogative, s f . Près, c. Près de , c. à peu Près , ad. de Près, ad.

Tombondahy. Maka tombondahy. Manampaly. Santa tra, fakana tombondahy. Manantatra , maka tombondahy. Alohat, mialoha. Aloha , sava lalana. ( trany. Loha-nkira, sasi—, fitsapam-peo, sa-Mitsa pa, man a nd ra na ,ma nisy satrany, Mialin-taona , mialoha, —fotoana. Aloha loatra. Fialinam-taona , fialoham-poloana. Fiheverana rahateo , bniavana. Mihevitra rahateo, minia. Voaloham-bokatra, santatra, samba* Yoalohany, faharay. (samba. Aloha , voalohany indrindra. Zoky , matoa , lahy—. ( nanatra, Miaro rahateo , mampiomana—, ma-Miaby tena rahateo , miomana—. Mora azo , azo alana. Maka, mandray, manao ho..., vanona, Mitandrina. Miraikitra. Maniny. Mpaka, mpanakarama. Anarana amy ny batemy. Fahalalalalana, fahazoazoana. Ahiwhy , hasahiranana , faridinihann. Variana , sahirana. Mampanahiahy, mampanahirana. Mahlmahina,miahiahy,sahlrankirana ]Ny milaza aloha , mpitsatsaingona. Milaza aloha, mahataka-tsajna. Mpamboatra , mpandahatra. Fitaovana, fandaharana. Famboarana. Mialoha , nia m boa tra. M a m boa tra , mandamina. Manahy , miomana, mihaingo. Ambi-ndanja , fihoaram-boninahitra. Mahery lanja, mihoatra. Mpitandrina , mpifehy. (toka. Manangana mpitandrina, mampian» Teny amy ny grammaire. Fiamboniana , voninahitra. Akaiky , ambivitra , madiva. Akaikyny, efa bo.... Sahabo, mitovitovy, antonintoniny , Akaiky , mifanohoka. ( kasa.

i t gi t ized by G 0 0 g l e

Page 298: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

294 Présage, sm. Présager, va. Presbyte, sm. Presbytéral,a. Presbytère, sm. Presbytérien , sm. Presbytie, Presbyopie, s f . Prescience , s f . Prescriptible, a. Prescription , sf Prescrire, va. se Prescrire, vp. Préséance , sf Présence , sf Présence d'esprit, s f . en Présence, ad. Présent, as. Présent, sm. à Présent, ad. Présentable , a. Présentation, sf Présentement, ad. Présenter, va. se Présenter, vp. Préservateur, sm. Préservatif, as. Préservation , s f . Préserver, va. se Préserver, vp. Présidence, s f . Président, sm. Présidente, s f . Présider, va. Présidial, sm. Présomptif, a. Présomption , s f . Présomptueusement, ad. Présomptueux , as. Presque, ad. Presqu'île , s f . Pressant, a. Presse, sf sous Presse, ad. Pressé, a. Pressentiment, sm. Pressentir, va. Presser, va. se Presser , vp. Pressier, sm. Pression , s f .

PRE

Fambara , vinany. Maminany , manambara. Manjavo-maso, pahina. Momba ny Prêtre. Trano ny Curé. Karazam-Protestant, Presibiteriana. Hapabina. Fahalalana ny ho avy. Azo lavina. Didy, fanendrem-pananana tsy liiova Mandidy , maniraka. ( tompo. Mametr'andro. Fiamboniana , fi aloha na. Anoloaua , fanatrehana. Hafainganan-tsaina. Anatrebana , imaso. Manatrika , tonga , ny ankehitriny. Fanatitra , kadao. Ankehitriny. Azo atolotra , — omena. Fanolorana. Ankehitriny izao , eo no ho eo. Manolotra , mi tondra , mampiseho. Miseho , manolo-tena , mitolotra. Mpitahiry , mpiaro , mpamefy. Mpiaro, mpitahiry, ody , fanefitra. Fitahirizana , fiarovana. Miaro. Miaro tena. Fiamboniana , fitondrana. Lehibe, filolia , loholona. ( dent. Vehivavy mpifehy, vady ny Prési-Mitandrina , mifehy , mi tondra. Fitsarana azo itsoahana. Tendrena, mbola azo isosohana. Soa-ampo, hevitra ambony. Ami-mpanaovan-tena ho zavatra. Manao soa-ampo, — tena ho zavatra. Tokony ho..., saika , vaika, kasa. Tanjona , kasa nosy. Mahamaika , manery, mahatery. Fancrèna, hamehana, olona misesika. Am-panerena , atonta izao. Terena , poritina , maika , tery. Hevitra rahateo, vinany, fanaliiana, Mihevitra rahateo, maminany. Manery , mangeja , manafaingana. Misesika , mifanety , midodododo. Mpanery, mpanonta. Fancrcna , fanindriana.

gitizeçl-by G o o g l e L 1

Page 299: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

295 Pressoir, sm. Pressurage, sm. Pressurer, va. Pressureur, sm. Prestance, s f . Prestation, s f . Prestation de serment, s f . Preste, a. Prestement, ad. Prestesse, s f . Prestidigitateur, sm. Prestidigitation, s f . Prestige , sm. Prestigieux , a. Presto , Prestissimo , ad. Présuma ble , a. Présumer, va. Présupposer va. Présupposition , sf Présure , s f . Prêt , sm. Prêt , a. Prétendant, sm. Prétendre, va. Prétendu , a. Prête-nom , sm. Prétentieux , a. Prétention , sf sans Prétentions. Prêter, va. vn. se Prêter , vp. Prêter, sm. Prétérit, sm. Prétérition , s f . Prêteur, as. Prétexte, s f . Prétexter, va. Prétoire , sm. Prêtre, sm. Prétresse , s f . Prêtrise, s f . Preuve, sf. Preux , sm. Prévaloir , va. se Prévaloir, vp. Prévaricateur , sm. Prévarication , s/. Prévariquer , va. Prévenance , sf. Prévenant, a.

Fanerena , fanolanana , famiazana. Fainoritana , famiazana , fanolanana. Mamoritra , nnnolana, mifiaka. Mpanolana , mpamia , mpamoritra. Hamendrehana,fiendrehan'andriana. Hetra. Fisotroana vokaka , velirano. Malaky , faingana , mailaka. Malaky,faingana, am-pahamailahana. Hafainganana , hamaiiahana. Maila-tanana. Hamailalian-tanana. Vohony , fitaka. (doka. Mamitaka, manome vohony, manan-Haingana, faingana dia faingana. Azo vinanina , — heverina ho... Maminany, mamono volana an-trano. Manendry rahateo , manonom-bolo. Fanendrena rahateo , fanononam-Fampandrian-dronono. (bolo. Fampindramana , fampisamborana. Mazoto, voa voatra , vonona. Mpila , mpitady. Mitady, mila,manantena, manaoho... Mihambo ho..., atao ho .., hambo. Mpampindrana anarana , soloana. Mihambo, manao ho..., misetrasetra. Fihamboana , fanaovana ho .., hevi-Mazava fo. ( tra , setrasetra. IVIampindrana, mampisambotra, mi-Mifampisambotra, maneky. (tatra. Indrana , sambotra. Ny lasa , ny taloha. Famelana, tsi-fahatsiahivana. Mpampindrana , mpampisambotra. Fialana, hevitra anaronana ny kasai-Manao fialana. (na. Trano fitsarana. Pretra , mpisorona , Mompera. Vehivavy mpisorona fahiny. Toetry ny Pretra. Toliana, fanamarinana, porofo, vavo-Mpahery, mpihaika. (lombelona. Mahery , maharesy , mihoatra. Miavona , mirehareha. Mpanota, mpandika ny lalana. (lána. Fanotana ny rariny, fandikana ny la-Manota ny rariny, mandika ny lalana. Fanajana. Manaja.

ig i t ized by Google

Page 300: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

296 Prévenir, va. se Prévenir, vp. Préventif, a. Préventivement, ad. Prévention , sf en Prévention, ad. Prévenu , as. Prévision, s f . Prévoir, va. Prévôt, sm. Prévoyance, sf Prévoyant, a. Prié , sm. Prie-Dieu , sm, Prier, va. Prière , s f , Prieur, sm. Prieure, s f . Prieuré , sm. Primaire, a. Primat, sm. Primatiai, a. Primatie , s f . Primauté, sf Prime, s f . de Prime abord ^ ad, Primer, va. vn. de Prime saut, ad. Prime-sautier, sm. Primeur, sf Primitif, a . Primitivement * ad. Primo, ad. Primogéniture, s f . Primordial, a. Primordialement, ad, Prince , sm. 'Princesse , s f . Princier , a. Principal, as. Principalement, ad* Principauté, s f . Principe, sm. Pr in ta nier , a. Printemps , sm* n Priori , ad. Priorité, sf Pris , a. Prise , sf Prise de corps, s f .

H i t . Milaza rahateo , mialoha , miaro. Mifanambara, mifampandre. Miaro, misakana. Am-piarovana. Hala volo, fi tsara-rai tan ila. M bol a ho tsaraina. Mankahala, mirehareha, olona tsaran Fahitana rahateo. {na. Mihevitra rahateo , mahita —. Lehibe, mpanapaka. Fisainana rahateo, fitandremana. Mihevitra rahateo, mahatandrina. Olona nasaina. Fandohalibana. Mivavaka , mangataka , mampanga-Fivavahana^ fangatahana. (ta&a. Lehibe ny Religieux. Lehibe ny Religieuses. Ny feheziny ny Prieur. Fiandohana. Eveka mpifehy. Momba ny Primat. Voninahitra sy fifehezany ny Primat. Fialohana, fabamboniana. Tamby, fampazotoana, famporisiha-Aloha , alohaloha. (na« Mialoha , mihoatra , mandresy. Tampoka. Mpanampoka. Sambasamba , santatra. Taloha * voalohany , fototra. Fahiny , taloha , tamy ny voalohany. Faharay, voalohany indrindra. Fizokiana. Voalohany, fototra. Tamy ny voalohany. Printsy , zanakandriana lahy. AndriambaVy, zanakandriana vavy. Manahaka ny Prince, any ny —. Voalohany , lehibe , lob olona. Indrindra. Fanjakana , menakely. Fototra, fitsipi-pitondran-tena, —pa-» Amy ny lohataona. (haizana* Lohalaona, faliatanorana. Rahateo. Fialohana, fahazokiana, fahambonia-Azo, voa sambotra. (na. Fisamborana, fahazoàna , babo. Tari-baniana, fisamborana.

, tiz j by Google

Page 301: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

297 Prise d'eau, sf Prise d'habit, s f . Prise de tabac , sf » Prisée , sf Priser, va. vn. Priseur, s m. Prismatique , a. Prisme, sm. Prison , sf Prisonnier, sm. Privatif, a. Privation, s f . Privativement, ad» Privauté, s f . Privé, a. Priver, va. se Priver, vp. Privilège, sm. Privilégié, as. Prix , sm. au Prix de , ad, à tout Prix , ad. Probabilisme, sm. Probabilité, s f . Probable, a. Probablement, ad» Probation , sf Probe, a. Probité, s f . Problématique , a. Problématiquement, ad. Problème, sm. Procédé, sm. Procéder , vn. Procédure, s f . Procès , sm. Procès-verbal , sm. Procession , s f . [prit-Procession du Saint-Es-Processionnellement, ad. Prochain , as. Prochainement > ad. Proche , as. Proches parents , sm. de Proche en proche, ad. Proclamation, sf Proclamer, va. Proconsul, sm. Proconsulaire, a. Proconsulat, sm.

Fitarihan-drano, i*ano navily. Fanantarana akanjo. Paraky indrai-mbava, —indray man-Fauombanana. [ drapaka. Manombana, manao paraky an orona. Mpihinatu-paraky, mpanombana. Manahaka ny prisme. Fitaratra telo rirana. Tranomaizina, fonja. Sa m bot ra, babo, olona an-tranomai* Manala , manesotra. [ zina. Tsi-fananana, famoizana , fifadiana. Mangingina , an-kononkonona. Fitiavan-doatra , fahasahian—. Very zavatra , mamoy , tsy manana. Manala, mahavery, manatamana. Mifady. Voninahitra, fahasoavana, fanafaha» Misy voninahitra , afaka. [ na. Vidy , tombana , hatsaranà , valy. Ampitovina amy ny,raha oharina—. Na manahoana na manahoana. Fampianarana ny probabilité. Fitoviana amy ny marina , fanahafa* Toa marina. [ na ny— » Angaha , angamba , toa. Famantaran-toetra , fizahan—. Marina, tsotra. Hamarinana, hatsorana. Azo isalasalana , tsy hita fototra. Am-pisalasalana. Famantatra, marika atao. Fanao, fitondrana olona. Mandroso, mizotra , avy amy ny. Fomba nv fampiadiana. Ady, kobary. Filazana , fitoriana. [ mandeha* Fandehanana mila h a tra , fivavahana Ny fihiaviany ny F*-M. avy amy ny Am-pizorana. f Ray sy ny Zanaka* Namana,havaàe^ an-tomotra, akaiky. Vetivety , tsy ela, ato ho ato» Havana, tamingana, akaiky. [akaiky» Famato-nkavana , sakelika , havana Miandalandalana. [ na. Fanambarana, fikabariana, famoaha-Manambara , mikabary , mamoaka , Mpanapaka. [ miantso. Momba ny Proconsul. Raharaha ny Proconsul.

22

jitiztd by G o o g l e

Page 302: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

298 PIÍO

Procréation , sj. Procréer, va. Procuration , s f . Procurer, va, se Procurer , vp. Procureur, sm. Piodig&lement, ad. Prodigalité, s f . Prodige , sm. Prodigieusement , ad. Prodigieux , a. Prodigue, a. Prodiguer, va. se Prodiguer, vp. Producteur, as. Productif, a. Production , s f . Produire , va. se Produire, vp. Produit, sm. Proéminence, s f . Proéminent, a. Profanateur, sm. Profanation , s f . Profane , as. Profaner, va. Proférer , va. Profès, sm. Professer, va. Professeur, sm. Profession , sf ex Professo, ad. Professoral, a. Professorat, sm. Proiil, sm. Profiler , va. Profit, sm. Profitable , a. Profiter y va. Profond , a. Profondément. ad. Profondeur , s f . Pro'usément, ad. Profusion , sf Progéniture , s f . Programme , sm. Progrès , sm. de Progrès en progrès, ad. Progresser, vn. Progressif, a.

Fiterabana. Miteraka. Fisoloana. Mitady, mampahazo. Mitady bo an-tena , mabazo. Maso-ivolio, solo-mbava, mpandraha-Am-pandanian-karena foana. [ raha. Fandanian-karena, fibinanan —. Fahagagana , fambara. Mahagaga loatra. Lehibe, mahagaga, mahatalanjona. Mpandany harena, mpihinana —. Mandany barena , rnihinana —. Manary tena, manao ain-tsy hozava-Mpiteraka , mpihai*y. [ tra. Mahavokatra, mampahazo harena. Fahavokarana. Mamoa , miteraka , mampahazo. Miseho, misandratra. Vokatra, ny azo avy amy ny. Tringitringy , hahavo , fandroso. Mitringitringy , mibontsina. [ ka. Mpanimba , mpanevateva, mpaneba-Fanimbana, fanevatevana, fanebaha-Tsy masina. [ na. Manaratsy, manamavo, manevateva. Manonona, mandefa teny. Vita voady. Mankato, manaraka, mampianatra. Mpampianatra. Raharaha , lahasa , fankatoavana. Am-pahaizana. Amy ny professeur. Raharaha ny professeur. Fihodivirana, sariolona mihorirana, Manao sary profil. [— takolahina. Tombombarotra. Mabasoa , ahazoan-tombo ny. Mahazo tombo ny , mitombo , mihia-Lalina. [ tsara. Lalina dia lalina. Halaliuana. An-kabclsahana. Habetsahana. Zanaka , taranaka. Fanambarana ny hatao. Fitomboam-pahaizana , fandrosoana. Mitombo fahaizana. Maudroso , mitombo. Mandroboroso.

iitizedby G o o g l e

Page 303: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Progression i s f . Progressiste , sm. Progressivement, ad. Prohibé, a. Prohiber ,\va. Prohibitif, a. Prohibition, s f . Proie, s f . Projectile, sm. Projection , sf • Projet, sm. Projeter, va. Prolégomènes, sm. Prolétaire, sm. Prolétariat, s m. Prolifique, a. Prolixe, a. Prolixement, ad. Prolixité, sj. Prologue, sm. Prolongation, s f . Prolongement, sm. Prolonger, va. se Prolonger, vp. Promenade, s f . en Promenade, ad. Promener, va. se Promener, vp. Promeneur, sm. Promenoir, sm. Promesse, s f . Prometteur, sm. Promettre, va. se Promettre, vp± Promis, a. Promiscuité, s f . terre de Promission * s f . Promontoire, sm. Promoteur, sm. Promotion , sf Promouvoir, va. Prompt, a. Promptement, ad* Promptitude, s f . Promu, a. Promulgation , s f . Promulguer, va* Prône, sm. Prôner , va. se Prôner, vp.

PKO 2 9 $

Fandrosorosoana. Manaraka ny progrès. Mandrosoroso, tsitaitaika. Fady, voa rara. Mandrara. Mandrara. Fandrarana , fetra. Haza, sambotra , babo , rein b y Zavatra atoraka. Fanorahana , sary. Saina, fikasana. Mikasa, mihevitra. Filazana mialoha, famakian-tsarona. Olo-malahelo. Toetry ny prolétaire. Miteraka , mamozezy. Lavareny. Lava loatra b Halavan-teny. Ventin-teny mialoha. [na andro. Fanalavana, fampitarana, fanampia-Haelana , fanalavana , fanohizana. Manela, mampifatra , manao ampitso Mihiaela, mita tra, mihialava. [lava. Fitsangatsanganana. Am-pitsangatsanganana. Mampitsangatsangana,mampiasa-dia. Mitsangatsangana , miriorio , miasa-Mpltsangatsangana, mpiriorio. [dia4 Fitsangatsanganana, nasan-dia. Hantom-bolàna, fampanantenana. Mpanome toky , — teny. [ tena. Manome toky , — teny , mampanan-Mifampanantena, manao tena, mikasa. Ampanantenaina , voa laza liomena. Fangaroana, lapabe. Ny tany voa laza n'And,ro homena any Tsirâka , tanjona. [ ny Ilebirio. Mpampandroso , mpàmoha. Fananaratana, fampandrosoana. Manandratra , mampandroso; Haingana , malaky. Miarak'amy ny vava $ faingana. Hafainganana , fahalakiana , hasaro-Tafasandratra. [ tam-po. Fan amba rana ,fikabariana ,fiantsoana. Manambara, mikabary , miantso. Fampianarana antenatenanyLamcsa. Mankalaza , midera. " [ tena. Mifankalaza , mifampidera , miiiera

E j i t i z e d b y Google

Page 304: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

300 Prôneur , sm. Pronom , sm. Pronominal, a. Prononcé , as. Prononcer, va, se Prononcer, vp. Prononciation , s f . Pronostic, sm. Pronostiquer, va. Pronostiqueur, sm. Propagande, sf. Propagateur , sm. Propagation, .sf. Propager, va. se Propager, rp. Propension , s f . Prophète , sm. Prophétesse, i f . Prophétie , s f . Prophétique, a. Prophétiquement, ad. Prophétiser, va. Prophylactique , a. Propice , a. Propitiation , s f . Propitiatoire , as. Proportion , sf

' h Proportion , ad. Proportionnalité , s f . Proportionnel, a. Proportionnellement, ad. Proportionnément, ad. Proportionner, va. Propos , sm. à Propos , ad. de Propos délibéré , ad. mal à Propos, ad. Proposable, a. Proposant, sm. Proposer, va. se Proposer, vp. Proposition , sf Propre , as. Propre à rien , sm. avoir en Propre, va. en main Propre, ad. Proprement, ad; Propret, as. Propreté , s f . Propi iétaire , sm.

PftO Mpankalaza, mpidera. Mpisolo-anarana. Momba ny pronom. Voa tonona , miharihary , íìvoahan-Manonona , mandidy. [didy. Manambara hevitra , — fikasana. Fanononana , famoahan-didý. Famantarana , vinany. Manandro, maminany. Mpanandro, mpaminany. Fampielezana. Mpampicly. [ boana. Fampielezana , fandrosoana , fitom-Mampiely, mampandroso, mampite-Miëly , mandroso. [ raka, Fitongilanana , fihilanana. Mpaminany. Vehivavy mpaminany. Faminaniana , vinany. Maminany. Am-paminaniana. Maminany, milaza rahateo. Maharo. Tsara , manambina. Fanalan-keloka. Manala heloka. Fitovia'na , ara-kevi' ny. Mitovy, an-kevi'ny. Ara-kevi' ny. An-kevi' ny. Araka , an-kevi' ny. Araka, an-kevi'ny. Mampitovy , manao ara-kevi* ny. Fikasana , teny, resaka. Antoniny. Iniana , nahy. [ izy. Tsy miditra amy ny antony , —izay Azo heverina. Mpilaza hevitra, mpianatra hevi-teny. Milaza hevitra, manolo-tsaina. Mi kasa, manampo. Filazana, —hevitra. Madio , antoniny , fomba ny. Tsy mahavita inona, — va non-ko—^ Manana. Atao tolo-bonina. Madio , tena izy , izany indrindra* Madiodio, mpihaminkamina. Fabadiovana , hadiovana/ Tompo, mpanana.

Oigi t ized by G 0 0 g l e

Page 305: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Propriété , s f . Proprio motu , ad. au Prorata , ad. Prorogatif, a. Prorogation , sf Proroger, va. Prosaïque, a. Prosaïsme, sm. Prosateur, sm. Proscripteur, sm. Proscription', sf Proscrire va. Proscrit, as. Prose, s f . Prosélyte, sm. Prosélytisme, sm. Prosodie, s f . Prosodique, a. Prospectus, sm. Prospère, sm. Prospérer, vn. Prospérité , s f . Prosternation , sf Prosternement, sm. se Prosterner, vp. Prostituée , sf Prostituer, va. Prostitution , s f . Prostration, sf Prote, sm. Protecteur, sm. Protection , s f . Protectorat, sm. Protéger, va. Protestant, sm. Protestantisme, sm. Protestation , s f . Protester, vn. Protêt, sm. Protocole, sm. Protonotaire , sm. Protonotariat, sm. Prototype , sm. Protubérance, sf Protuteur, sm. Proue, sf Prouesse, s f . Prouver, va. Provenance, s f . Provenant, a.

PRO 301 Fananana , liarena , fomba. Tsy terena. An-kevi'ny, isa ny azy, —biany. Mankaela , manela , mahela. Fankaelana , fahelana. Mankaela , manela , manome andro. Momba ny prose. Fabatsotsoran-teny. Mpanao teny tsotsotra. f bony. Mpandroaka , mpamono an-trebotre-Fandroabana , famarinana. Mandroaka , mamariua. [ trebony. No roabina, navarina, maty an-trebo-Teny tsotra fa tsy bira. Mpianatra , vao mino. [ mana. Faka-mpianatra, fitiavan-kahazo na-Fabaizana manonona teny. Amy ny prosodie. Fanambarana, faneboana. Miadana , ambinina , maroroka. Maroroka, m ah azo barena, ambinina. Fiadanana, hafinaretana, fanambina-Fiondrebana , iiankohofana. [ na. Fiankohofana. Miankoboka , miondrika. Vehivavy mpijangajanga. Manera , mampijangajanga , manim-Fijangajangana, fanimbana. [ ba. Fiankohofana , harerahana. Mpibaiko ny mpanonta. Mpiaro , kiady, mpitahy. Fiarovana , fitahiana , fiankinana. Raharaha ny protecteur. Miaro , mitahy, mamporisika. Protestant, mpandá. Ny fomba ny Protestant. Fandavana, filazana, fanomezan-toky. Mandá, manome toky, milaza marina. Fandavana handoa. " [ driana. Taratasy ny mpanao raharaha n'An-Mpanoratrà ny teny ny Papa. Raharaha ny Protonotaire. Ny alaina marika voalohany. Tringitringy , bontsina , trafo. Solo ny tuteur. Loha-ntsambo. Hasahiana, herimpo. Manamarina, mahato , manaporofo. lhiaviana, vokatra, avy an-tanv hafa. Avy amy ny.

gitize-d by G 0 0 g l e

Page 306: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

302 Provenir, vn. Proverbe. sm. Proverbial, a. Proverbialement, ad. Providence , sf Providentiel , a. Providentiellement, ad. Provignement, sm. Provigner , va. Provin, sm. Province , sf Provincial, as. Proviseur, sm. Provision, sf Provisionnel, a. Provisoire, as. Provisoirement, ad. Provisoral, sm. Provocateur, as. Provocation , s f . Provoquer, va. se Provoquer, vp. Proximité, s f . à Proximité, ad. Prude, as. Prudemment, ad. Prudence, s f . Prudent, a. Pruderie, s f . Prud'homme , sm. Prune, sf Pruneau , sm. Prunelle, s f . Prunellier, sm. Prunier, sm. Prurigineux, a. Prurit , sm. Prussique, a. Psalmiste, sm. Psalmodie, s f . Psalmodier, va. Psalterino, sm. Psaume, sm. Psautier, sm. Psore f sm. Psorique, a. Pseudonyme, sm. psychologie, s f . Psychologique, a. Psychologis te j sm.

PSY Avy amy ny , ateraky ny, Ohabolana , hainteny. Momba ny ohabolana. An-ohabolana. Ny fitondran'Andtra izao tontolo izao, Momba ny Providence. Araky ny Providence. Fanindrian-taho, fanatsatohan —. Manindri-taho , manatsato—. Tsindri-taho , tsato—. Fari-tany , ambanivohitra. Amy ny province, mpifehy ny Reli-Lehibe ny lycée. [jiosy, Vatsy , fanangonan-kanina &. Momba ny vatsy. Tsy mbola izy, vonjy maika. Atao nefa tsy ho vato fantsika, Raharaha ny proviseur. Mpanatsika, mamporisika, Fanatsihana, hatsy, haika. Mihafsy, mihaika , mamporisika, Mifanarsika , mifampihatsy. Fa h akekena , fifanakekezaua. Akaiky. Mody maotona. Am-pahendrena , — pitandremana. Fitandremana , fahamalinana. Mitandrina , hendry , malina. Fodiana maotona. llendry , mpanapaka ady. Lamoty , paiso-mbazaha , voankazo. Prune main a. Anakandriamaso. Taho-ndamoty. Taho-mprune. Mampangidihidy, mahalailay, Hidihidy, falialailaizana. Anaran-tsedra. Mpanoratra salamo. Fil iiirana salamo. Mihira salamo. Zava-maneno tendre na, pisaliterinao. Pisaoma , salamo. Taratasy ny salamo. Hatina. Momba ny hatina. Anarana tsy izy , — sandoka. Filazana ny fomba ny fanahy. Amy ny psychologie. Mpahay ny psychologie.

g i t i z c d b y Google

Page 307: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

P I L 303 Ptyalisme, sm. Puant, a. Puanteur, sf \ Pubère , a. Puberté, s f . Pubescent, a. Public, as. en Public, ad. Publicain , s m. Publication, s f . Publiciste, sm. Publicité, sf Publier , va. Publiquement, ad. Puce, sf. couleur Puce, a. Puceron , sm. Pudeur, s f . Pudibond, a. Pudicité , s f . Pudique, a. Pudiquement, ad. Puer, vn. va. Puéril, a. Puérilement, ad. Puérilité, sf Pugilat, sm. Pugiliste , sm. Puîné, as. Puis, ad. Puisage, sm. Puisard, sm. Puiser, va. Puisque, c. Puissamment, ad. Puissance, sf Puissant, as. le tout-Puissant, sm. Puits , sm. Pullulation , s f . Pulluler, vn. Pulmonaire, a. Pulmonie, sf Pultnonique, a. Pulpe, sf. Pulpeux , a. Pulsation, s f . Pulvérin , sm. Pulvérisation , sf. Pulvériser, va.

Fandroran-dava. Maimbo , mantsina , malány , many. Aimbo, hantsina, lany , many. Zatovo. Hazatovoana. Volovoloina , voloina. Ambanilanilra, vahoaka, miliarihary. An-karihary, am-pahibemaso. Pobilikana. Filazana , fikabariana , fiantsoana. Mpanoratra ny amy ny didi-ntany. Fiharihariana. ^ [ piseho. Milaza , mikabary, mampiely, mam-Am-paliibemaso, miharihary. Parasy. Volo-inparasy. Hao-nkazo. Hadiovana, lienatra, fahamaotonana. Saro-kenatra. Hadiovana , fahamaotonana. Madio , maotona. Madio , am-pahamaotonana. Maimbo, mantsina, malány, masiso. Tahaky ny zaza , fanao-njaza. Amy ny f'anahi-njaza. Fanao-njaza, fanahi-^-. Ady totohondry , fifamclezana —. Mpanao totohondry, ropifamely —, .Zandry. Ary , rahefa izany. Fanovozana. I>avaka fanovozana. Mantsaka, manovo. Baha izany, satria. Fa tra tra , mafy , loatra. Hery, fahefana. f na. Mahery, matanjaka , manam-pahefa-Ny Tsi-toha. Loharano , lava-drano, fantsakana. Famozezy , fihiamaroana , fitombo. Mamozezy ,mamorifotra, miliaholia-Amy ny avokavoka. [ho, miely, Aretin'avokavoka. Marary avokavoka. Nofo ny voankazo, venty —, lotaka. Be nofo, milotaka. Tepotepo, fitepotepo. Vanja madinidinika, tsaika-mbanja. Fanamontsamontsanana. Manamontsamontsana, manorotoro,

g i t i z t d b y Google

Page 308: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

304 se Pulvériser, vp. Pulvérulent, a. Punais, a. Punaise, sf. Punch, sm. Punir , va. Punissable, a. Punition , s f . Pupillaire, a. Pupille, sm. Pupille, s f . Pupitre , sm. Pur , a. en Pure perte, ad. Purée, s f . Purement, ad. Pureté f s f . Purgatif, as. Purgation , s f . Purgatoire, sm. Purger, va. se Purger, vp. Purification , s f . Purificatoire, sm. Purifier, va. se Purifier, vp. Puriforme, a. Purisme , sm. Puriste, sm. Puritain, sm. Puritanisme, sm. Purpurin, a. Purpurine , s f . Purulence, s f . Purulent, a. Pus , sm. Pusillanime , a. Pusillanimité , s f . Pustule , s f . Pustuleux, a . Putatif, a. Putois , sm. Putréfaction , s f . Putréfier. va.

PYL Mibiainontsana. Vovohina , mora montsana. Maimbo orona. Kongona. Toaka arehitra. Manafay, manazy , mamely. Azo sazina, tokony ho faizina. Famaizana , sazy , famelezana. Amy ny pupille. Zazà kamboty, taiza. Anakandriamaso. Pilipitra , fanoratana. Madio, tsy miharo , — misy panda. Foana , aim-bery—. Koba-njavatra. Madio , izao fotsiny izao. Faliadiovaua , dio. Mampivalana , fivalanana. Fivalanana , fanafody —. Afo-fàndiovana. Mampivalana , mandio , mahadio. Misotro fivalanana , manasa kibo. Fandiovana. Lamba famaohana ny Kalisy. Mandio, manadio. Mandio tena. Tahaky ny nana. Fanahiana loatra ny fahitsian-teny. Mpanahy ny fahitsian-teny. Toko ny Protestant. Fomba ny puritains, Volomboahangy. Loko varahina. Fomba ny nana. Misy nana. Nana. Osaosa , saro-tahotra , osatay. Haosana. Vay , bonibony , tombokafo. Vainana , mamoi-nana. Atao ho izy , malaza —. Biby madinika, vontsira. Fihialovana , falialó, hamotrahana Mandó, rnahaló, manamotraka. Mihialo, mihiamotraka. Lo, motraka, maimbo, inotramotraka Fabalovana , fahalo , hamotrahana. Olona zeny , — keliray. Fivoahan-kanina ao am-bavafo. Momba ny />1 lore.

]ti7,d by G o o g l e

Page 309: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

QUA 305 Pyramidal, a. Pyramide, s f . Pyrique, a. Pyrite, sf Pyriteux, a. Pyromètre, sm. Pyrophore, s m. Pyroseaphe, sm. Pyrotechnie , sf Pyrotechnique , a. Pyrrhonisme , sm. table de Py lhagore, s f .

Kitsololia. Tsangambato kitsoloha, piramida. Momba ny afo. Vato solifara miharo vy. Manahaka ny pyrite. Fitsapana ny hery ny afo. Zavatra mirehitra ho azy, piraofaoro. Sambo setroka. Fahaizana ny mahamety ny afo. Momba ny pyrotechnie. Fisalasalana foana. Fampitomboana.

Q Qaadragénaire, as. Quadragésimal, a. Qnadragésime, s f . Quadranglc, sm. Quadrangulaire, a. Quadrature, sf Quadriennal , a. Quadrilatère, sm. Quadrille, sm. Quadrumane, as. Quadrupède, sm. Quadruple, sm. Quadrupler, va. Quai, sm. Quaker, sm. Quakérisme, sm. Qualificatif, a. Qualification, s f . Qualifier, va. Qualité, s f . de Qualité, en Qualité de , pr. Quand, ad. Quand même, ad. Quanquan, sm. Quanquaner, vn. Quanquanier , sm. Quant à , pr. Quantième, sm. le Quantième du mois, Quantité, sf

Naliatratra efapolo taona. Amy ny Itaremy. Alahady voalohany amy ny Karemy. Efa-joro, spkera. Efa-joro. f ho efa-joro. Fanatongavana zavatra volantsinana Maharitra efa-taona , isa n'—. Manana lafy efatra , efa-dafy. Dihy n'olona valo, raozika fandihizana. Efa-tánana , manana tánana efatra. Mandia tongotra efatra , manana —. Efatra heny, in-efatr' efatra. Manao in-efatra heny. Fefiloha, tovon-tany fanondranana. Koakera , Mpangovitra , Sa k a iza. Fampianarany ny Sakaiza. Milaza ny toetra sy ny endrika. [ na. Anarana, fanomezana—, fahameteza-Milaza ny fomba ny , — toetra ny. Endrika,toetra,fomba, toe-tsaina, ka-Avo-razana. [razana, fahandrianana. Noho ny..., tahaky ny... Rahoviana, oviana, nony , raha. Nadia... aza. [haizam-bava. Fikahankahana, fivatsavatsana , fa-Mikahankabana , mahay vava. Mpikahankahana, mpivetsovetso. Ny amy ny , raha —. Ny fahafiry ny. Ny fahafiry ny andro amy ny volana. Ilabe , habetsahana , bamaroana.

I l ' ig i t ized by Google

Page 310: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

306 Quarantaine, s f . navire en Quarantaine. Quarante, a. Quarantième, as. lin Quarantième, sm. Quart, sm. Quart-d'heure, sm. Quarte, s f . fièvre Quarte. Quarteron , sm. Quarteron, as. Quartier, sm. Quartier-maître, sm. . Quartz, sm. Quartzeux, a. Quasi, ad. Quasi-délit, sm. Quasimodo, s f . Quaternaire, a. Quatorze, a. Quatorzième, a. un Quatorzième, sm. Quatorzièmement, ad. Quatrain , sm. Quatre, a. Quatre-terops, sm. Quatre-vingt, a. Quatre-vingtième, a. Quatrième, a. un Quatrième, sm. Quatrièmement, ad. Quatriennal, a, Quatuor, sm. Quayage, sm. Que, pn. Que, c. Que , ad. Quel, Quelle , pn. Quelconque, pn. tellement Quellement, ad. Quelque, a. Quelque, ad. Quelque chose , sm. Quelquefois, ad. Quelqu'un, pn. Quelques-uns, pn. Qu'en dira-t-on , sm. Quenouille, s f . Quenouiïlée, s f . Querelle, sf

QUE

Efapolo, — andro. Sambo agija efapolo andro. Efapolo. Faha-efapolo ny. À mpaba-efapolo ny. Ampahefa'ny, fia mbenan a an-tsambo. Ainpahefatr'adi-mpamantaranandro. Elanelam-peo roa sy sasa'ny amy ny Tazo mihetsika isa-nkefarana. ( noty. Ampahefatry ny zato , — livatra. Zafindraony , kiriolona. Ampahefa' ny , vongana , toko. Mpitandrina ny trano ny miaramila. Vatokaranana. Manahaka ny vatokaranana. Saiky, madiva ho... Fanimbana tsy satry , — tsy iniana. Alahady voalohany aoriany ny Paka. Tovon'efatra , azo zarainy ny efatra. Efatr' amby ny folo. Fahefatr* amby ny folo, Ny ampahefatr' amby ny folo ny. Ampahefatr' amby ny folo ny. Hira efa-doha , vazo —. Efatra. Andro telo fifadian-kanina isan-telo Valopolo. ( m olana, Faha-valopolo, ampaha -—. Fahefatra. Ny ampahefa'ny. Ny fahefatra, fahefatr'izany. Maharitra efa-taona , isan' —, Hira efatra miantoana. Sara-mpanondranana. Izay, iley , iny, inona , iroana. Noho , — ny, n o , toy ny , aoka. Mba , betsaka , be , manao ahoana, Iza , inona , manao ahoana. Na iza na iza , na inona na inona. Falasala , mosalahy. Tsirairay , ny sasany , misy izay. Sahabo, na manao ahoana na manao Zavatra. . (ahoaqa. Indraindray, mahalankaîana. Olona iray , — anankiray. Ny sasany, tsirairay, misy izay. Vava n'olona. Famolesana. Erany ny quenouille, — ampela. Ady , fifandirana, ditra.

jitizedby G o o g l e

Page 311: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

QUI 307

Quereller, va. se Quereller, vp. Querelleur, as. Quérir , va. envoyer Quérir. Questeur, sm. Question , s f . Questionnaire, sm. Questionner ,va. Questionneur, as. Quête, s f . Quêter, va. Quêteur, as. Queue, s f . Qui, pn. à Quia , ad. Quibus, sm. Quiconque, pn. Quidam, sm. Quiddité, sf Quiet , a. Quiétude, sf Quignon , sm. Quille, i f . Quiller, vn. Quinaire, a. Quincaille , s f . Quincaillerie, s f . Quincaillier, sm.

uinconce, sm. uindécagone , sm. ninine, sf uinquagénaire , as. uinquagésime, s f . uinqué, Quintetto, sm. uinquennal, a. uinquet, sm. uinquina, sm. uint , a.

Quintal, sm. Quinte, s f . Quintessence, sf Quintette, sm. Quinteux, as. Quintuple, a.

uintuplcr, va. uinzaine , sf

Quinze, a. Quinzième, as. Quinzièmement, ad.

Miady, mila ady , — akisa, mitezitra. Mifampilakisa , mifanditra. M pila adv,—antsontsany, —sot a so ta. Maka. * Mampaka. Mpamory vola, mpamoaka —. Fanontaniana , fanadinana. ( tena. Mpanao izay hlampangany ny meloka Manontany , manadina. ( dinika. Mpanontany lava, mpanadina, mpan-Fangataham-bola ho any nymahantra. Mangataka ho any ny mahantra. Mpangataka bo any ny mahantra. Rambo, volombody, vody , taho , ny Iza, izay , zovy. ( farany. Tsy manan-kavaly , resy lahatra. Vola. Na iza na iza , na zovy na zovy. Olona anankiray , Ranona. Fiheverana ny toe-javatra ho azy. IVlibonaika , miadana , mandry. Fihonaika, fibonibonaihana, fiadana-Vainga-mofo. ( na. Motsifa-ntsambo,hazo kitsoloha filoka-Manipy quille, mikendiy. Azo zaraina dimy, misy —. ( nafiraka. Zavatra voa tefy na varahina na vy Izay zavatra voa tefy liamidy. Mpivarotra quincailles. Voly hazo tahaky ny dia-mpanorona. Zavatra dimy amby ny folo zoro. Kininina. Efa dimampolo taona. Ny alahady mialoha ny karemy. Mozika na hira misy feo dimy. Maharitra dimy taona, mahatratra—. Fanilo , fanaovanjiro , kinke. Hazo fanao kininina. Fahadimy. Zato livatra. ( noty. Elanelam-peo telo sy sasa'ny amy ny Ny tsiro ny, ny izy, ny tena ny indrin-Hira in-diniy miantoana. ( dra. Sosotsosotra , raiangesongeso , mihai-Dimy heny. ( traltra, miangolangola, Mahatonga dimy heny. Dimy amby ny folo, sahabo ho—. Dimy amby ny folo. Fahadimy amby ny folo, ampaha—, Fahadimy amby ny folo ny izany.

:,itiz ,J by Google

Page 312: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

308 Quiproquo, sm. Qui que ce soit, pn. Quittance, s f . Quittancer, va. Quitte, a. Quitter, va. Qui va là? Qui-vive ! i. être sur le Qui-vive. Quoi, pn. avoir ae Quoi manger. Quoique, c. Quoique ce soit, pn. Quolibet, sm. Quote-part, s f . Quotidien, a. Quotidiennement, ad. Quotient, sm. Quotité, s f .

RÀB Fifandisoana , diso fanononana. Na iza na iza, na zovy na zovy. Soratra milaza ny trosa voa loa. Manome taratasy milaza ny fahafahan-Afa-trosa, afaka, voa votsotra. (trosa. Miala, mandao , mahafoy , mamela , Zovy r — 'zao ? ( miainga. Zovy ! zovy ! Miari n arina, mihaino , miambina Inona , hay. (sao... Manan-ko hanina. Nefa , kanefa, na dia. Na inona na inona. Vosobosotra,teny arakarakakiniania. Ny anjara tokony haloa na ho azo. Isan1 andro. Isan1 andro isan' andro. Anjara ny. Ny anjara tokony haloa n'isan'olona.

R Rabâchage, sm. Rabâcher, va. Rabâcherie, s f . Rabâcheur, sm. Rabais, sm. Rabaissement, sm. Rabaisser, va. Rabane, s f . Rabat , sm. Rabat-joie, sm. Rabattage , sm. Rabattre, va. Rabbin , sm. Rabbinique , a. Rabbinisme, sm. Rabêtir, va. vn. Rable , sm. Rablu, a. Rabonnir, va. vn. Rabot, sm. Raboter , va. Raboteux, a. Rabougri, a. Rabougrir , vn.

Teny averimberina , bedibedy. Mamerimberin-teny , mibedibedy. Teny averimberina. Mpibedibedy, mpamerimberin-teny. Fietrcm-bidy,—danja, fihenam-bidy. Fanetrena, fihenana. (na . Manetry, manala baraka , mampihe-Jiafotsy, sadiadiaka. Lamba-mbozona. Olona na zavatra mahavery hafaliana. Fandatsaham-bidy. Manelry, mampihenà. Mpisorony ny Jody, mpampianatra. Momba ny Rabbin. Fampianarana avy amy ny Rabbin. Mahadala, mahavery saina, mihiada-Vatam-biby. ( la. Be vatana, matanjaka. Mahatsara, mihiatsara. Raboa , vankona fohy. Mamankona, manalama. Maraorao, mirokoroko. Bozibozy , keliantitra , keliray. Tsv mitombo.

fit izad by G 0 0 g l e

Page 313: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

RÀD 309 se Rabougrir, vp. Raboutir, va. Racaille, sf. Raccommodage, sm. Raccommodé, a. Raccommodement, sm. Raccommoder, va. se Raccommoder, vp. Raccommodeur, sm. Raccord, sm. Raccordement, sm. Raccorder, va. Raccourci, as. Raccourcir, va. se Raccourcir, vp. Raccourcissement, sm. se Raccoutumer, vp. Raccroc, sm. par Raccroc, ad. Raccrocher, va. se Raccrocher, vp. Race , sf. Rachat, sm. R achetable, a. Racheter, va. se Racheter 9vp. Rachitique , a. Rachitis, rachitisme, sm. Racine , sf. Racinal, sm. Rack, arack , sm. Râcle , sf Râclée, sf. Râcler, va. Râcleur, sm. Râcloir, sm. Râclure , sf Raconter, va. Raconteur, sm. Racornir , va. se Racornir, vp. Racornissement, sm. Racquittcr , va. se Racquilter, vp. Rade, sf Radeau ,.sm. Piadcr, va. Radial, a. Radiant, a. Radiation , sf.

Mikiabozibozy, mihena. Mamitrana , manohy. Faraidiny indrindra t ratsy. Famboarana ny simba, sosoka. Voa voatra , nampihavanina. Fampihavanana. Mamboatra, manentina, mampihava-Mihavana indray. (na. Mpanamboatra. Fampiadiana , fampitoyiana. Fitohizana , fanohizana. Mampifanaraka, mampiady rafitra. Fohy , fohifohy. Manafohy. Mihiafohy. Fanafohizana. Mihiazátra indray. Scndrasendra, vintana. Sendrasendra. Manantona indray. Mamahatra , mamikilra. KarazanaTfirenena, razana, taranaka. Fanavotana , fanafahana. Azo avotana. Manavotra , manafaka. Manavo-tena , miavo —. Marary malemy, konka. Fivokohany ny taolan-damosina. Faka, fototra, vody ny, ny ihiavia'ny, Hazo lehibe atao tohana. Toaka vazaha. Vy fanihisana ny sambo. Vèly kary, fanandalasana. Manihy, mikiky. Mpitendry lokanga tsy mahay. Fanakikisana, fikikisana. Tai-nkiky ny , hihy. Milaza , mitantâra. Mpilaza , mpi tan tara. M a na mafy , manakainkona. Mihiamafy , mikainkona. Ky ha mafy ny, iikainkonana. Mampody ny very, manonitra —. Manao valin-doka, manonitra. Fitodian-tsainbo. Kodóna , godóna , zahatra. Mampitody sambo. Misy tsiry ny. Maniritsiry, manelatrelatra. Tanamasoandro , avanavana.

i g i t i z d b y G 0 0 g l e

Page 314: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

310 Radical r a. Radicalement, ad. Radicule, if Radier, va. Radieux, a. Radis, sm. Radius, sm. Radotage, sm. Radoter, vn. Radoterie, sf. Radoteur , as. Radoub , sm. Radouber, va. Radoubeur, sm. Radoucir, va. se Radoucir, vp. Radoucissement, sm» Rafale, sf Raffermir, va. se Raffermir, vp. Raffermissement, sm. Raffinage , sm. Raffiné, a. Raffinement, sm. Raffiner, va. vn. se Raffiner, vp. Raffinerie, s/. Raffineur, sm. Raffoler , vn. Raffolir, vn. Rafia,sm. Rafle, sf Rafler, va* Rafraîchir , va. se Rafraîchir, vp. Rafraîchissant, as. Rafraîchissement, sm. Ragaillardir, va. Rage, s f . Rager, vn. Rageur, sm. Ragot, as. Ragoût, sm. Ragoûtant, a* Ra goûter , va* Raide, a* Raideur, s f . Raidillon, sm. Raidir, va. se Raidir. vp.

î u i

Ihiaviana, fototra , mamongotrà. Amy ny fototra , avokoa. Faka kely. M a mono anarana. ( na. Mamirapiratra, mazava, mavamava-Radisa, anana mena vody. 2Vy taolan-tsandry mitohy amy hy Bedibedy, firadaradana. (ankibe•. Mibedibedy foana , miradarada. Teny tsy misy antony, fiverenan-tsai-Mpibedibedy, mpiradarada. ( na. Fa m boa ran- tsambo simba. Mamboatra sambo. Mpamboatra sambo. Mampionina, manaketraka. Mionina , mihiaketraka. Fiononana, fahaketrahana* Rivotra mafy dia mafy. Manamafy, mamatra-po. Mihiafatra-po , mihiamafy. Fanamafiana , fanatanjahana. Fandiovana. Fetsy, konjo, mailaka , lalin- kevitra« Hadiovana, fitandremana, fikezahana. Mandio , mitandrina , mikatsaka. Mihiadio, mihiatsara , mihiadonto. Trano fandiovan-tsiramamy. Olona mandio siramamy. Tia dia tia , mati-mpitia , miadahu Tonga adala , very saina. Rofia. Salohi-mboaloboka afa-boa. ( ka—< Mandraoka, maka avokoa, manonga-* Mampangatsiaka, manavaovao. Misakafo, misotro^ mihiatsiatsiaka. Maliafaka hetaheta , manaketraka. Fampangatsiahana , fisotro. Mampifalifaly, mampavitribitrika. Haromotana , fisafoahana , hadalana. Mlsafoaka, misamontotra, misaronga-Saro-po, mora tezitra, foizina. ( tra. Zeny, tapak'amponga , fohy sady va-» Nahandro. ( venty. Mahatehihinàna , mahafinaritra. Mampazoto homaua. ( ry« Henjana, mideza* mizihitra, miliirihi* Hahenjanana, fideza , fihinjitra. Havoana kely , fiakaran—. Manenjana , maninjitra. Mihenjana, mihinjitra.

,itizfedby G o o g l e

Page 315: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

tUM

Raie, sj. Raifort, sm. Rail , sm. Railler , va. 6e Railler, vp. Raillerie, s f . Railleur, as. Raine, Rainette , s f . Rainer, va. Rainure i s f . Rais, sm. Raisin, sm. Raisiné, sm. Raison , s f . à Raison de , pr. en Raison de , pr. à plus forte Raison , ad. Raisonnable, a. Raisonnablement, ad. Raisonnement, sm. Raisonner, vn. se Raisonner, vp. Raisonneur, sm. Rajeunir, va. vn. se Rajeunir, vp. Rajeunissement, sm. Rajustement, sm. Rajuster, va. Râle , Râlement, sm. Ralentir, va. se Ralentir, vp. Ralentissement, sm. Râler, vn. Ralingue , s f . Ralinguer, va. Ralliement, sm. Rallier, va. se Rallier, vp. Rallonge, sf Rallongement, sm. Rallonger, va. Rallumer, va. Ramadan, Ramazan, sm. Ramage, sm. Ramager, vn. Ramaigrii*, va. vn. Ramaigrissement, sm. Ramas, sm. Ramassé, a. Ramasser, va.

Tsipika, soritra, sori-bolo, tsifa. Anana mamody, raifaoro. f troka. F y aleha ny kodiarany ny k mie s y se-Mamazivazy, mikizaka , mandatsa. Mifamazivazy, mifanebaka. Vazivazy, latsa, vosobosotra. Mpamazivazy, mplkizaka, mpandatsa. Sahona an-tanety , — borera. Manao vavi-ndrafitra, manisy raba tra. Filiro , leta , rabatra , yavi-ndrafitra. Tana-milina. Voa-mboaloboka. Voaloboka no handroina. Saina, fanaby, antony, rariny. Araka, manaraka. Sa tria , noho ny. Mainka, indrindra fa. Manan-tsaina, bendry, marina, mety. Am-pabendrena, antoniny. Fisainana , firesahana marina. Misaina , mihevitra , mamalivaly, Mandinika. Mpis^ina , mpitady hevitra. [ ra. Manatanora, manavaovao, mihiatano-Mîbambo hotanora,manatanora tena. Fanatanorana , fihiatanorana. FanambOarana. Manamboatra. Trôna , fitróna. Mampiadana , manaketraka. Miadana , mihiaketraka. Fiadanana , fibiaketrahana. Mitron a (olona miaraina). Kofehy tanja-day. Manisy tanja-day. Fihaonana , famoriana , fivoriana. Mamory, mampaneky. Mikamoana, mivory. Tohy , tovana , sosoka. Fanohizana, fanovanana, fanosohana. Manohy , manovana , manosoka. Mampirebitra indray , inamelona — é Ny volana fahasivy amy ny Silamo. Feo ny voronkely , sora-damba, Maneno , mibedibedy. Mankahia , mandazo , mihiamahia. Fiahiazana, fahiazana , hia. Havorian-javatra. Vaventy , mafy ozatra , vorenana. Mamory , manangona , mitsimpon»/

gitized by G 0 0 g l e

Page 316: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

312

se Ramasser, vp. Ramassis, sm. Rame, s f . Rameau , sm. Ramée , s f . Ramender , va. vn. Ramener, va. Ramer , va. vn. Ra mette, s f . Rameur, sm. Rameux , a. Ramier, sm. Ramification » sf se Ramifier, vp. Ramoindrir, va. Ramoitir, va. se Ru moi t i r , vp. Ramollir, va. se Ramollir , vp. Ramollissant , a. Ramonage , s m. Ramoner, va. Ramoneur, sm. Rampant, a. Rampe , s f . Rampement, sm. Ramper, vn. Ramure, s f . Rance, as. Rancbe , s f . Rancher, sm. Rancir, vn. Rancissure, Rancidité, s f . Rançon , s f . Rançonnement, sm. Rançonner, va. Rançonneur, sm. Rancune , s f . Rancunier, as. Rang, sm. Rangé, a. Rangée, sj. Ranger, va. se Ranger, vp. Ranimer, va. Ranz des vaclies , sm. Piapace , a. Rapacité, s f . Rapatriement, snu Rapatrier , va.

RAP

Miangona , mivory , mikaìnkoná. Havorian-javatra. [sampazana. Fivoy, rimo-ntaratasy, tsato-kazo hi-Sampankazo , sakelika , sandrahaka. Rantsankazo mifanolanolana. [ ra* Manamboatra,mihcm-bidy, mihiamo-Mampody, mampiverina. Manobana zava-mandadina, mivoy* Rimo-ntaratasy kely. Mpivoy, mpitondra lakana. Maro rantsana , misandrahaka. Voromahailala dia , fonengo. Fisampantsainpanana , fizarazarana. Misampantsampana , mizarazara. Manakely, mampibena. Mandendcna , mampando. Mihiamando, mandomando. Manalemy, mampahosa. Mibialemy, mihiaosa. Mahalemy, mahaketraka. Fifafana ny fivoahan-lsetroka. Mifafa fivoahan-tsetroka, manala mo* M pi fa fa fivoahan-tsetroka. [ laly. Mandady , mandadina. Fiakarana, tongo-drihana, arofanina* Fandadiana, filadinana. Mandady, milelapaiadia, mandadina. Tandroky ny cerf, rantsankazo. Maimbo, masiso, mavao, mamofona. Zana-tohalra amy n'andry tokana. Andry tokana misy zana-tohatra. Mavao, mihiahery fofona. Ny aimbo ny , nybavao. Vola fanavotam-babo , avotry ny —* Fangalarana , fandrobana. Mampandoa vola , mandroba. Mpandroba. Lolompo , levenanovy , fo mivonto. Manao andolompo , —levenanovy. Lahatra , laharana, voninahitra. Mila ha tra tsara , mahay mitondra te-Filaharan-javatra. [ na. Mandahatra, mandrindra, mandami* Miiahatra , milamina. Mampody ny aina , manome toky. Tonon-kira ny mpiandry omby any Liana , sarotr'ankanina. [ Suisse. llalianana , fandrapahana. Fampihavanana indray, fampodiana. Mampihavana indray , mampody.

git iztd by G 0 0 g l e

Page 317: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

se Rapatrier, vp. Râpe, s f . Râpé , a. Râper, va. Rapetasser, va, Rapetasseur, sm. Rapetisser, va. va, se Rapetisser, vp. Rapide, a. Rapidement s ad1 Rapidité, s f . Rapiécer, va. Rapiécetage. sm. Rapiéceter , va. Rapine , s f . Rapiner, va. vn, Rappel, sm. Rappeler, va. se Rappeler, vp. Rapport, sm. par Rapport à , pr. Rapporter, va. se Rapporter, vp. s'en Rapporter, vp. Rapporteur , as. Rapprochement, sm. Rapprocher, va. se Rapprocher » vp. Rapt, sm, Râpure , s f . Raquette, sf. Rare, a. Raréfactif, a. Raréfaction , sf Raréfiant, a. Raréfier , va, se Raréfier, vp, Rarement, ad, Rareté, sf Ras, a. Rasade, sf. Rasement, sm. Raser, va. se Raser, vp. Rasibus, ad. Rasoir, sm. Rassasiant, a. Rassasié, a. Rassasiement, sm. Rassasier , va.

RAS 313 Mihavana indray. Tsofa, fanihisana , fanakikisana. Tonta , lany volo. Mauihy , manaklky , manatsofa. Manampina, manosoka. Mpanosoka , mpanentina. Manakeiy , manetry , mihena. Manctry tena, misokintsokina, mihia» Maria , faingana, malaky. [ kely. Faingana , vetivety. Hafainganana, halakiana , haria. Manampina. Fanampenana, fanentenana, bemiray k Manampina , manentintentina. Fangalarana , fandrobana. Mangalatra , mandroba. Fampodiana, velon-dangoraony. Mampody , mampahatsiaro. Mahatsiaro, mahatadidy, mahatsiaby* Vokatra , tati-bolana , filazana. Ny amy ny... , raha oharina.... Mamerina , milaza , miampanga. Mifanahaka , mitovy , mankamv ny. Maneky , mi no , ma toky. fjoro. Mpilaza teny , mpitati-bolana , oha* Fampihavanana , fampitahana. Marapihavana, mampitovy , mnmpa-Mifanakaiky , mihavana. f nakaiky. Fanerána , fangalarana , fanaovana Tai-ntsofa , — nkiky. [ an'aina. Fanipazan-katsomanta , raiketra. Tsirairay tadiavina , mahalana. Mampitatra, mampivohitra* mampie* Fanafalahana , fanalehibiazana. [ ly* Mivohitra , mibonaka , miely. [tsina. Mampivohitra, matnpiely,mampibon* Mivohitra, mitatra, miely. [na. Mahalankalana, indraindray tadiavi» Havitsiana, zavatra vaovao. Bory , maiambolambo, voa haratrá* Vera feno tsara. [rana. Fandravana, fanakoavana , famongo-Manakoa , manaratra , manety Manala voiombava , mihiaratra. Akaiky dia akaiky, misafo, mandalo* Hareza, fiharatra. Mahavoky, mahatola. Voky , tola , boboka , tofoka. Bavokisana, fahatolana, famokisana. Mamoky , mahavoky , manasatra.

23

í ' igit izsd by Google

Page 318: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

314 RAV se Rassasier, vp. Rassemblement , sm. Rassembler, va. se Rassembler , vp. Rasseoir, va. Rasséréner, va. se Rasséréner, vp. Rassis, a . Rassurant, a. Rassurer, va. se Rassurer, vp. Rat , sm. Ratafia, sm. Ratatiné , a. se Ratatiner, vp. Ratatouille , sf. Rate, sf Râteau, sm. Râtelée, sf Râteler, va. Râtelier, sm. Rater , vn. Ratière , s f . Ratificatif, a. Ratification, sf Ratifier, va. Ration , s f . Rationnel , a. Rationnellemet, ad. Ratissage, sm. Ratisser, va. Ratissoire, s f . R a tissure , s f . Raton , sm. Ratteindre, va. Rattraper , va. Rature, s f . Raturer , va. Raucité, s f . Rauque, a. Ravage, sm. Ravager, va. Ravageur, sm. Ravalement, sm. Ravaler , va. se Ravaler, vp. Ravaudage , sm. Ravauder, va. Ravauderie , sf. Ravaudeur, sm.

Mamoky kibo, manaram»po, mivoky. Fanangonana, famoriana , fivoriana. Manangona , mamory. Mivory , miangona , miray. Mametraka indray, mainpitoetra. Mampifaly , mampiadana. Mibiaketraka , miadana. Ela, mafy, miadana, bendry. \ toky, Mampatoky , mahafatra-po, manome Mampatoky, mamatra-po, manamafy. Maka toky , afa-tahotra , mionona. Voalavo. Lalikera. Mikainkona , miketrona , mivokiky. Mivonkina, mikainkona. Fo mosalahy. Atodi-ntazo , âry , — nkena. Fihogo-ntany , fandraofan —. Indrai-mandraoka , — mifaoka. Mandraoka amy ny râteau, mifao-Fthinanam-bilona. [ ka—. Maty afo, tsy tanteraka. Tonta-mboalavo. Manàmarina , mankato. Fandraiketana , fankatoavana. Manamarina, mankato. Anjara hanina , fahana. Marina , manaraka ny saina. Mahitsy , an-kainarinana. Fanihisana , fanakikisana. Manihy, manakiky. Fanihisana , fikikisana. Tai-nkihy, hihy. Voalavo kely, zaza —. Manatrátra , maha tra tra. Mahatratra, mahavoa indray. Famonoan-tsoratra amy ny pilimo. Mamono soratra amy ny pilimo. Faha fa ri mpa r i na m-peo. Farina, sakalahi-mpco. Fandravana , fanimbana. Mandrava , manimba. Mpandrava , mpanimba. Fandalorana, fametavetana. Mandalotra , mametaveta , mitelina. Mametaveta tena , maniva —. Fanainpintampenana, fanjaijairana* Manampintampina., manjaijaitra. Saim-potsy , resak'adala. Mpanampintampina, maro vava.

3itizt<jby Google

Page 319: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

t lEB 315 fare, sf Ravi, a. Ravière , tf. Ravigote 9 sf Ravigoter , va, Ravilir, va. Ravilissement, sm, Ravin, sm. Ravine, sf Ravir , va. 4 Ravir, ad, se Raviser, vp. Ravissant, a. Ravissement, sm, Ravisseur, sm. Ravitaillement ^ sm. Ravitailler > va. Raviver , va. Rayé, a. Rayer, va. Rayon, sm. Rayonnant, a. Rayonnement, sm. Rayonner, vn. Rayure, sf Razzia , s f , Réactif, as. Réaction, sf Réactionnaire, sm, Réagir, vn. Réalisable, a, Réalisation, sm. Réaliser, va. se Réaliser , vp. Réalité, sf en Réalité, ad. Rébarbatif, a. Rebattu, a, Rebelle, as. se Rebeller, vp. Rébellion , s f . se Rebéquer, vp. se Rebiffer, vp. Rebondi, a. Rebondir, ivi* Rebondissement, sm. Rebord, sm. Rebours, sm. à Rebours,au Rebours,m/. Rebrousser, vn.

Ravy,<7/uz/u2 mamody tahahynynavei. Varivariana , lasana, renoky ny hafa-Tany fambolena ravy. [ liana. Lasaosy mahery. Mampaeoto homana, mampatanjaka. Manctry, manaraavo, manala-baraka. Fanetrena /fodiana ho tsinontsinona. Hadi-ndriaka, tevaoa. Riaka-, lalan-drano maria. Maka an-kery, mahavarivariana. Tsara dia tsara, mabatalanjoua. Miova hevitra. Maka an-kery. mahafatifaty. Fandrobana, fahavarivarianana. Mpandroba , mpanao angovo. Fampidiratn-batsy. Manipidi-batsy. Mandrisika , manazava. Misoritsoritra , voa tsipika. Manoritsoritra, mi tsipika. Tana-masoandro , — milina , tsiry. Manjelajelatra , hodidiny ny fahaza* Fanjelajelatra , fahazavana. { vana. Manjelajelatra, mazava, maniritsiry. Fanoritana , fisoritsoritra. [ny. Fandravana, fandrobana , babo-nta-Mifainaly, fitsapana ny fotnba-njava* fiverenan-kevitra, fanoherana. [ tra, Mpiverin-kc vitra. Mifamaly. Azo atao > mety ho tanteraka. Fahatanterahana, fahavitanai Mahatanteraka , mahatontosa. Tanteraka. Ny marina i ny tena ny. Marina tokoa. Lozabe, tarehy mampahatahotra* Averimberina matetika. Malain-kaneky, mpikomy, mpiodina. Mikomy * miodina. Fikomiana , fiodinana , fanoherana. -Miavonavom-pamaly ny teny ny lehi«» Malain-kaneky, mitsipatsipaka. [ be. Botabota, mondramondra, matavy. Mitsambiktna, misavoana, mievotra. Fitsambikinana , fisavoanana, fievo-Molotra , sisina. [ tra; Ny am-badika , ny mifanohitra* Am-badika , mifotitra* Mtverina»

l'igitized by G o o g l e

Page 320: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

31G à Rebrousse-poil, ad. Rebroussette, sf. Rebuffade, s f . Rébus, sm. Rebut, sm. Rebutant, a. Rebuter, va. se Rebuter, vp. Récalcitrant, a. Récalcitrer, vn. Récapitulation , s f . Récapituler, va. Recel, Recelée , sm. Recéîer, va. Recéleur, sm. Récemment, ad. Recensement, sm. Recenser, va. Récent , a. Recepage, sm. Receper, va. Récépissé, sm. Réceptacle , sm. Réception, sf Recette, s f . Recevable, a. Receveur, sm. Recevoir , va. Rechange , sm. Rethanger , va. Réchapjjer, vn. Réchaud , s m„ Rêche, a. de Rechef, ad. Recherche, s f . Recherché, a. Rechercher , va. Rechigné, a. Rechignement, sm. Rechigner, vn. Rechute, sf Récidive, sf Récidiver , vn. Récidiviste , sm. Récif, Rescif, sm. Récipé, s m. Récipiendaire , sm. Récipient, sm. Réciprocité , s f . Réciproque , a.

REC Mampifohafoha volo, manohitra. Fihogo famohazam-bolo-ndopotra. Tsi-fandraisana , fanipitsipy. Famantarana, bainteny. Faika , zava-poana. Saro-po, maharikoriko Manilakila , maharikoriko, mampa-Mamoy fo. f moy fo» Malain-kaneky, madttra,mafy hatoka. Mitsipatsipaka, malain-kaneky. Famerenan-teny. Mamerin-teny. Fanafenana, fampierena. Manafina , —halatra , mampiery. Mpanafina, — halatra. Vao haingana , tato ho ato. Fanisan'olona , — bahoaka. Manisa olona , — vahoaka. Vaovao, vao natao. Fikapam-boaloboka. Mikapa voaloboka. Taratasy filazana ny voa ray. Fiangonany ny olona na ny zavatra Fandraisana , fihaonana. [ ratsy. Fanaovana, ny azo, ny voa ray, fan-Azo raisina, tokony ho —. [draisana. Mpandray, mpauiory. Mandray , mahazo , inananty. Akanjo ampifandiasina , lamba—. Manolo , manosoka , mamindra. Miala , afaka , — aretina. Fatana kely. Maraorao, mirokoroko. Indray , am-panindroanv. Fanadinana , fandinidinihana. Mahatehitady, mihamina, saro-tadia-Mikatsaka , mila. [ vina. M a la in a , mimonomonona. Fahalainana, monomonona. Malain-kanao, mimonomonona. Fanindraozana , fanaviana. Fiverenana amy ny ratsy. Miverina amy ny ratsy. Mpiverina amy ny ratsy. Harana an-dranomasina. Didy ny dokotera. Olona milatsako ho... Fanantazana , fanangonana. Fifamaliana. Mifamaly.

Digitiz J b y Google

Page 321: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

REC 317 Réciproquement, ad. Récit, sm. Récita leur, sm. Récitatif, sm. Récitation, s f . Réciter, va. Réclamant, a. Réclamation , sf Réclame, s f . Réclamer, va. Reclus, as. Réclusion , sf Réclusionnaire, a Recoin , sm. Récolement, sm. Récollection , sf. Récolte, sf. Récoller, va. Recommandable, a. Recommandation, sf Recommander , va. se Recommander, vp. Récompense, sf en Récompense, ad. Récompenser, va. Réconciliable, a. Réconciliateur, sm. Réconciliation , s f . Réconcilier, va. se Réconcilier, vp. Reconduire, va. Réconforter, va. Reconnaissais, a. Reconnaissance, sf Reconnaissant, a. Reconnaître , va. se Reconnaître, vp. Reconnu, a. Recopier, va. Recoquillé, a. Recoquillement, sm. Recoquiller, va. se Recoquiller, vp. Recorder, va. se Recorder, vp. Recoudre, va. Recoupe, sf Recourbé, a. Recourber , va. se Recourber, vp.

Mifanao, mifamaly. Filazana , fanambârana , filaza. Mpilaza angano, — arira , mpanao Hira lazaina. [piliavava. Filazana , fanaovana tsy an-jery. Milaza, miventy , manao tsy an-jery. Mitaky , mitaraina , manaraka. Fitakiana , arakaraka , fitarainana. Teny fideram-barotra amy ny gazety. Manafatra, mitaky,manaraka,mandá. Mitoelra irery an-trano, mifaliy —. Fitoeran'olona irery an-trano , trano-Olona an-tranomaizina. [ maizina. Zoro-ntrano kely , tokotany takona. Fanamarinana, fiisapana. Fitombenana , fisainana. [ fijinjana. Vokatra, famoriana ny —, fanotazana, Mamory vokatra, manangona,mijinja. Tokony hankalazaina, — bo hajaina. Fanajana , fananarana , hafatra. Maniraka , manafatra , ma mpidera. Mangataka fanampiana, manankina Valy soa , filia , tamby. [ tena. Ho vali-mpitia. Mankasitraka , mamaly soa. Azo ampihavanina. Olona mampihavana , mpampihava-Fampihavanana. [ na. Mampibavana, manajary fihavanana. Manohy fihavanana , mifamela helo-Manatitra , mandroaka. [ ka. Mahatanjaka, manala alahelo. Azo fantarina, mora —. Famantarana , fankasitrabana. [ tao. Mankasitraka, mahatsiaro ny soa na-Mamantatra , mahatsiaro , mankato. Mahatsiaro fanahy, — tena. Fantatra, ekena , malaza ho... Mandika soratra. Miolanolana , mihorona , mivonkina. Olana, horona , olikolika , fibokiky. Mangorona, mampiolikolika. [na. Mihorona , miolikolika , mitamboko-Mamerina ny natao tsy an-jery. Mahatsiaro ny zavatra ho lazaina. Manjaitra ny tataka na ny rovitra. Sisa-ndafarina. Milantsika. Mamolaka , mandefitra. Milefitra , mamokoka , mitsingoloka.

1 ig i t iz td by G 0 0 g l e

Page 322: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

318 Recourir, vn. Recours, sm. Recouvrable, a. Recouvrement, sm. Recouvrer, và. Recouvrir, va. Récréatif, a. Récréation , s f . Récréer, va. se Récréer, vp. Recribler, va. se Récrier, vp. Récrimination , sj. Récrimina toire, a. Récriminer, vn. se Recroqueviller • vp. Recrudescence, sf Recrue, s f . Recrutement, sm. Recruter , va. Recruteur, iw, Recta, ad. Rectangle, as, Rectangulaire, a . Recteur, sm. Rectificatif, a. Rectification, sf Rectifier, va. Rectiligne , a. Rectitude, s f . Recto, sm. Rectoral, a. Rectorat, sm. Rectum , sm. Reçu , sm. Recueil, sm. Recueillement, sm. Recueillir, va. se Recueillir, vp. Recuire, va. Recuit, sm. Recuite , s f . Recul , sm. Reculade, sf Reculé, a . Recule ment, sm, Reculer , va. vn, se Reculer, vp. à Reculons, ad. Récupérer, va. se Récupérer, vp.

REC Miantso, mila vonjy , midodododo. Fifonana , fialofana, fiankinana. Mety ho azo , azo a vérin a. Fahazoana indray , fisaronana. Mahita ny very , mal)azo indray. Mandrakotra , manafina. [ fak'andro. Mampifalifaly, mahafinaritra, maha-Filalaovana , fialau-tsasatra. Mampifalifaly, mamalifaly, Milalao, mifalifaly. Mikororóka matetika , manofa—, Manohitra, manda, mihorakoraka, Fifampiampangana, fifanozonana. Misy fifampiampangana. Mifampiampanga, mifanozona. Mihorona , mikainkona , mitsipika, Fitomboana, fihamafiana, Zaza vao, faka-miaramila. Fakana miaramila, Maka miaramila. Mpaka miaramila. Tsara , marina , an-drariny. Mahitsy zoro , — rirana. Mahitsy zoro. Mpifehy, filoba , mpitandrina, Manamarina, manitsy. Fanamarinana, fanitsiana, Manamarina, manitsy. Mahitsy tsipika. Hitsy n y , hatsarana. Nypazy aloha amy ny takela-tarata• Amy ny recteur. [ sy. Fiamboniany ny recteur. Tsinaibe. Taratasy milaza ny voa ray. [ n». Fivoriana , fanangonana , fitambara-Fahamaotonana , fitombenan-tsaina. Manangona , mandray , mitsimpona, Manombina fanahy, mieritreritra. Manamasaka indray , mandazo. Fandralioana, fabamasahana. Hemotra , anótra. Fihemorana, fiverenana. [ tra. Fahiuy ela, mihataka, tsy faleha loa« Fihemorana, fiverenana. [nótra . Mampihataka, mampihemotra, mia-Mihemotra , miaoriana, mianótra. Manao dia mianótra, mitambotsotra, Mahazo indray. Manonitra ny'fati-antoky ny tena.

, g i t i z td by Google

Page 323: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

REF- 319

Récurer, va. Récusable , a. Récusation , s f . Récuser, va. se Récuser, vp. Rédacteur, sm. Rédaction, sf Reddition , sf Rédempteur, sm. Rédemption, sf Redevable, as. Redevance, sf Redevancier, sm. Redevoir, va. Rédhibition, s f . Rédhibitoire, a. Rédiger, va. se Rédimer , vp. Redingote, sj. Redire, va. Rediseur, sm. Redite ? s f . Redondance, s f . Redondant, a. Redonder, va. Redoublé, a. Redoublement, sm. Redoubler, va. vn. Redoutable, a. Redoute, s f . Redouter, va. Redressement, sm. Redresser, va. se Redresser, vp. Redresseur, sm. Réductible, a. Réductif, a. Réduction , sf Réduire, va. se Rédaire, vp. Réduit, sm. Réduplicatif, as. Réduplication, s f . Réel, a. Réellement, ad. Réfaction , s f . Réfection , sf Réfectoire, sm. Refend , sm. Refendre , va.

Mamotsy , manadio , mamaoka. Azo lavina , — avela , tsy azo inoana. Fandavana , tsi-fanekena. Manda, isy maneky, — manome teny. Malain-kitsara. Mpanoratra , mpandaha-tsoratra. Fanoratana , fandaharan-tsoratra. Famerenana , fanambarana. Mpanavotra. Fanavotana. [ n olona. Mbola tsy afa-trosa, nahazo soa tamy Trosa aloa isan' taona. Mpandoa redevance. [ trosa. Mitrosa tapa'ny, mbola tsy nahafa-Fahatapabany ny fividianan-javatra. Mahatapaka ny fividianan-javatra. Mandaha-teny an-1 soratra. Manavo-tena , miala. [ loàna. Akanjo vity,—mbebivavy vaky ano-Mamerimberin-teny, mitati-bolana. Tsy mahatam-bava, mpamerin-teny. Teny averimberina. Habetsahan-teny foana. Maro teny foana , be teny. Manitatra teny foana. Voa sosoka, maika. Fanosohana, fitomboana. Manosoka, mampitombo, avy indroa Atahorana , mabatahotra. [ beny. Manda kely , bataria manokana, fila-M a tahotra dia matahotra. [ laovana. Fanitsiana , fihitsiana , fanonerana. Manitsy, manonitra. Miarina , mitsangana , mijadona. Mpanitsy , mpanonltra. Azo hakelezina , —angalana. Mahay manakelv. Fanakelezana, fanafabana. Manakeiy, manafaka, mahatonga ho... Mihiakely , maneky , tonga ho... Trano kely manokana. Milaza ny averina indray. Famerenana. Marina, izy tokoa , tena ny. Marina , tokoa. Fandatsahan-danja, famonoana anto-Fihinanana , sakafo. [ ka. Trano fihinanana. Famakiana, efitra. Mamaky hazo amy ny tsofn.

l ' i g i t i zed by Google

Page 324: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

320 Référé, a. Référendaire, sm. Référer, va. se Référer, vp. Refermer, va. se Refermer, vp. Réfléchi, a. Réfléchir, va. va. Réfléchissement, sm. Réflecteur , sm. Reflet, sm. Refléter t va. Réfiexibilité, s f . Réflexible, a. Réflexion , sf Refluer, vn. Reflux, sm. Réforma ble, a. Réformateur, a. Réformât ion , s f . Réforme , s f . Réformé, as. Réformer, va. se Réformer, vp. se Reformer, vp. Réformiste, sm. Refoulement, sm. Refouler, va. vn. Refouloir, sm. Réfractaire, as. Réfracter, va. Réfractif, a. Réfraction , sf Refrain , sm. Réfrangibilité, sf Réfrangible, a. Refrayer, va. Refréner, va. Réfrigérant, a f . Réfrigératif, as. Réfringent, a. Refrognement, sm. se Refrogner, vp. Refroidir, va. se Refroidir, vp. Refroidissement, sm. Refuge, sm. Réfugié, as. se Réfugier, vp; Refuite, sf

REF Fanatonana ny mpitsarà. Mpitandrim-bola n'Andriana. Manambara , milaza , manohatra. Maneky ny teny n'olona. ( na. Manakatona, manidy, raaropikombo-Mihidy , mikatona , mikombona. Hendry , nahy, iniana , tarafina. Mitaratra, mieritrentra. Fitarafana. Fitaratra. Tandindona, taratra. Manadindona, mampi tara tra. Fitarafana. Azo tarafina. Fitarafana , fisainana , fieritreretana. Miverina , miorika. [ nomasina. Ranomasina misondrotra, haka-ndra-Azo ahitsy, — avela, tokony babitsy. Mpanitsy, mpamboatra. Fanitsiana, fanována. Fanitsiana, famelana. Voa hitsy, — vela. Manitsy, mamela, manova. Manitsy tena , miova bo tsara. Mikambana indray, mitambatra —. Tia fanovana. Fanoherana , fanesehana. Manohitra , manesika , miorika. [ry. Fanoherana, fanesehana, fitotoana vo-Malain-kaneky, mitsoa-ponenana. Mampivily tanamasoaudro. Mampivily tanamasoandro. Fiviliany ny tanamasoandro, Fiverenany ny hira , ambentin-teny, Ny ahazoa'ny avily. Azo avily. Mandama tefy, manosotra manjarano. Mandresy , mamolaka, Fampangatsiahana, mampangatsiaka. Misy hery hampangatsiaka. Mampivily ny tanamasoandro. Fiketronan-kandrina. Miketron-kandrina, montomontotra. Mampangatsiaka, mampiadanadana. Mangatsiatsiaka, ketraketraka. Fangatsiatsialiana , fihenána. Fialofana , fiarovana , aro. Nifindra tany hiaro tena , nandositra. Mifindra tany hiaro tena, mandositra. Tany fiereny ny biby, ampitsolava.

, tiz d by G o o g l e

Page 325: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

REG 321

Refus, sm. Refuser, va, se Refuser, vp. Réfutable, a. Réfutation , s f . Réfuter, va. Regagner, va. Regain , sm. Régal, sm. Régalade , s f . Régalant, a, eau Régaie , sf Régale ment, sm. Régaler, va. Regard, sm. en Regard , ad. Regardant, as. Regarder « va, se Regarder, vp. Régence, s f . Régénérateur, as. Régénération, sf Régénérer, va. Régent, sm. Régenter, va. Régicide, sm. Régie f s f . Regimbement, sm. Regimber, va. Régime , sm. Régiment, sm. Régimentaire, a. Région, s f . Régir, va. Régisseur, sm. Régistre, sm. Réglage, sm. Règle, s f . Réglé , a. Règlement, sm. Réglementaire, a. Régler, va. se Régler, vp. Régleur, sm. Réglisse, sf Régi ure, s f . Régnant, a. Règne, sm. Régner, vn. Régnicolc , sm.

Fandavana, fanoherana, fahalainana. Manda , manohitra , malaina. Malain-kanao , mifady , mikiribiby. Azo valiana , — ampandaingaina. Teny famaliana , fanitsiana. Mamaly teny , manitsy. Maliazo indray , mody. Kolokolo, dimby n'antsy. Hanim-py, fihinanam-be. Ny manao gagaka , fanaovana —. Mahafinaritra, mahafalifaly. Sedra mandevona ny volamena. Fampitoviana, fanamarenana. Manao fihinanam-be. Fijery , fitandremana , tsirika. Tandrify ny. Mpijery , mpizaba. Mijery , mizaha , mitsinjo, mitaaana. Mifampijery , mizaha fitaratra. Fisoloana nympanjaka, fampianara-Mpanatsara , mpanavaovao. [ na. Fanatsarana, fanavaozana. Ma na tsara , manavao. Solo ny mpanjaka , mpampianatra. Te hifehy nysasany, mila fiamboniana. Mpamono mpanjaka , famonoana —. Fitandremana ny fananana. Fitsipahana , fanoherana. Mitsipaka, manohitra, mamely daka. Fe-kanina , fanao , lafitr'akondro. Miaramila iray tokofehy ny korone-Momba ny régiment. [ ly. Tany , firenena , fitoerana. Manapaka , mifehy , manjaka. Mpanapaka , mpitandrina , mpifehy. Taratasy fanoratana ny atao isanan-Fitsipihana. [ dro, rejisitra. Fi tsipika , didy arahina , fomba. Voa tsipika , — didy, raikitra. Didy , fanitsiana. Momba ny didy. Manamarina , mandidy , mitsîpika. M am boa tra ny fitondran-tena. Mpitsipika. [ sery. Hazo tnamy faka , ody kohaka , — Tsipika. Manjaka , ny ankehitriny. f rihana. Fanjakana , ny andro anjakana , fita-Manjaka, manam-pahefana. Zana-tany eo amy ny fanjakana.

litizfcd by G o o g l e

Page 326: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

322 Regorgement, sm. Regorger, vn. Regrélage, sm. Regréler, va. Regret, sm. h Regret, ad. Regrettable, a. Regretter, va. Régularisation f s/. Régulariser, va. Régularité, s f . Régulateur, as. Régulier, as. Régulièrement, ad. Réhabilitation, s f . Réhabil'tatoire, a. Réhabiliter, va. Rehaussement, sm. Rehausser, va. vn. Réimportation , s f . Réimporter, va. Reine, s f . Reine»claude, s f . Reine-marguerite, s f . Reinette, s f . Reins , sm. Réintégration , s f . Réintégrer, va. Réitération , s f . Réitérer , va. Rejaillir, vn. Rejaillissement, sm. Rejet, sm. Rejetable , a. Rejeter , va. se Rejeter, vp. Rejeton , sm. Rejoindre , va. se Rejoindre, vp. Réjoui, a. Réjouir, va. se Réjouir, vp. Réjouissance, sf Réjouissant, a. Relâchant, a. Relâche, sm. Relâché, a. Relâchement, sm. Relâcher, va. se Relâcher, vp.

R EL Fahatondralian-drano , tondraka. Tondraka, mihoatra. Fanempoan-tsavoka , famotsian—. Manempo savoka , mamotsy —. Nenina , alahelo , hanina. Malaina, an-kery. Mampalahelo, tokony hanenenana. Malahelo , manenina , manina. Fanitsiana, fanamarinana. Manitsy, manamarina. Hitsy , hahitsiana , hamarinana. M pan didy , mpanamarina. Marina , mahitsy, relijiozy. Tsara , tsy tapaka. ( am —. Famerenam-ooninahítra, fampodi-Mahaverim-boninahitra. Mamerina voninahitra, mampody —. Fanondrotana, fanoyonana. Mampitombo, manovona , mitombo. Famerenam-barotra. Mamerim-barotra. ( tra. Mpanjaka vavy, andriambavy nkara-Karazam-prune, renikilaoda. Anaram-boninhazo, renimarigerita. Karazam-pomme, renety.. Valahana , vaniana. Famerenana amy ny toetra taloha. Mamerina amy ny toetra taloha. Fanindraozana. Manindroa. Mipíka , mifatsitsitra , mivoaka. Fatsitsitra , pika , fifatsitsirana. Fandavana, fanariana, tsimoka, sake-Tokony ho lavina, — hariana. ( lika. Mandé , manary, mitsimoka. Mifanopy, mifamaly. Tsimoka , zanaka , taranaka. ( tra. Mampikambana , mitsena , mahatra-Mikatona , mivory , mihaona. Falifaly , satriatria , sariadriaka. Mahafaly, mankaravo. Mifaly , milalao , miramirana. Fifaliana, filalaovana. Mahafaly, maharavo. Mahayaha , mampivalana. Fitsaharana , fialan-tsasatra. Voa vaha , ketraka, malaladalaka. Fiketrahana , fihenana. Mandefa , manaketraka , mitody. Miketraka , mihiaosa , mihena.

gi t iz td by G 0 0 g l e

Page 327: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

REM 323 Relais , sm. Relancer, va. Relaps, as. Rélargir, va. Rélargissement, sm. Relater, va. Relateur, sm. Relatif, a. Relation , s f . Relativement, ad. Relaxation , s f . Relaxer, va. Relayer, va. se Relayer, vp. Relégation, s f . Reléguer , va. Relevailles, s f . Relevé, as. Relevée, sf Relèvement, sm. Relever, va. Relever, vn. se Relever, vp. Reliage, sm. Relief, sm. Relier, va. Relieur, sm. Religieusement, ad. Religieux, as. Religion, s f . Religionriaire, sm. Reliquaire, sm. Reliquat, sm. Reliquataire, sm. Relique, s f . Reliure, s f . Reluire , vn. Reluisant, a. Remaniement, sm. Remanier, va. Remarquable, a. Remarquablement, ad. Remarque, s f . Remarquer, va. Rembarrer, va. Remblai, sm. Remblayer, va. Remboîtement, sm. Remboîter, va. Rembourrage, sm.

Trano fanoloan-tsoavaly. Mamporisika. Miverlna amy ny herezia. Manalehibebe, manitatra. Fanalebibiazana, fanitarana. Milaza , mampahatsiaro. Mpilaza, mpitantara. Mifanaraka , momba. Fisakaizana , filazana , fifanarabana. Nyamy ny..., tandrify ny, mank'amy Fiketrahaua, fabaketrahana. (ny, Mandefa , mamalia , mamboraka. Mandimby, mifandimby. Mifandimby. Fandroahana. Mandroaka, manalavitra. Tso-drano atao amy ny tera-bao. Lehibe, ambony, kingakinga, fanisa-Ny antoandro. (na, Fananganana, fanisana. Manovona, manisa, mampifandlmby. Manaritraritra , tsaratsara kokoa. Miarina, mifandimby. Famehezam-barika. Famirapiratana , laza , fievotra. Mamehy, manjaitra taratasy. Mpanjaitra taratasy. Amy ny fahazotoana. Mahitsy , marina , relijiozy. ( And1™. Relijio, fivavahana , fanompoana an' Olona manaraka ny fivavahana diso. Fitoeran-d/te/Zfltfi'.r. ( tina, Trosa sisa tsy voa loa, farasisa n'are-Misy trosa sisa tsy voa loa. Ny sisa avy amy n'Olo-masina. Fanjairan-taratasy. Mamirapiratra, mangilotra. Mamirapiratra, manelatrelatra. Famadibadihana. Mamadibadika. Ma laza, mahagaga. Mahagaga, tsara indrindra. Fitandremana, marika, famantarana. Mihevitra , manoro , mandinika. Manohitra mafy. Fanotofana, fanarenan-tany. Manototra , manarin-tany. Fampodian-taolana mipitsoka. Mampody, — taolana, Fanesehana.

:,itiz ,J by Google

Page 328: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

324 Rembourrer + va. Rembourroir, sm. Remboursable, a. Remboursement, sm. Rembourser, va. se Rembourser, vp. Rembruni, a. Rembrunir, va. se Rembrunir, vp. Rembrunissement, sm. Remède. sm. Remédiable, a. Remédier, vn. Remémoratif, a. Remémorer, va. se Remémorer, vp. Remener, va. Remerciement, sm. Remercier, va. Remettre, va. se Remettre, vp. Réminiscence, s f . Remise, s f . Remiser , va. Rémissibie, a. Rémission , sf Rémolade, Rémoulade, sf Remonte , s f . Remonter, vn. va. se Remonter, vp. Remontrance, sf Remontrer, va. Remords, sm. Remorquage, sm. Remorque, s f . Remorquer, va. Remorqueur, as. Remoucher, va. Rémouleur, sm. Remous , sm. Rempaillage, sm. Rempailler, va. Rempailleur, sm. Remparer, va. Rempart, sm. Remplaçant, sm. Remplacement, sm. Remplacer, va. Rempli, sm. Remplir, va.

REM

Manesika, manentsina. Fanesehana , firitsoka , ramiraja. Azo aloa , tokony haloa. Fandoavan- trosa. Mandoa trosa, miefa. Maka ny any ny tena. ( jombona. Mavomavo, miketron-kandrina, man-Manamaizina, mampalahelo. Mihiamakina, manjavona. Hamaizinana , alahelo. Fanafody , fia rova na. Azo sitranina , — vonjena , — n'ody. Manisy fanafody, mamboatra. IMampahatsiaro, mampitadidy. Mampahatsiaro, mampitadidy. Mahatsiaro,mahatadiay,mahat&iahy>. Mitondra mody, mamerina. Fisaorana , fankasitrahana. Misaotra, mankasitraka, mametraka. Mampody, mampahatsiaro. Miverina, mahatsiaro, miala sasatra. Fahatsiarovana, fahatsiahivana. Famelana , fahafoizana , fahelana. Mampiditra an-trano. ( rela. Azo ivalozana, — ifonana, tokony ha-Famelana , fanafahana , fandefasana. Anaran-dro misy motarida, remola-Soavaly asolo ny sasany. ( dy. Miorika , mampatoky , mampiady. Mahazo indray ny zavatra ilaina. Fananarana , fanoloran-tsaina. Mananatra, manolo-tsaina. Nenina, alahelo. Fi tarihan.- tsambo. Fitarihan-tsambo. Mitai-i-tsambo. Mpitari-tsambo. Manety lahinjiro. Mpanasa amy ny vato-asana. Finodikodinan-drano,fitamboienan—. Fanesehana mololo. Manesika mololo. Mpanesika mololo. Manao manda , manamafy tanána. Bataria manodidina, fiarovana, man-Solo , dimby , mpandimby. (da. Fanoloana, fifandimbazana. Misolo, manolo , mandimby. Sisin-damba nalefitra hahafohy azy. Mameno , manesika, manototra.

litizfcd by Google

Page 329: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

&é Remplir, vp. Remplissage, sm. Remplumer, va. se Remplumer, vp. Remporter, va. Remuage, sm. Remuant, a. Remue-ménage, sm. Remuement, sm. Remuer, va. vn. se Remuer, vp. Rémunérateur, sm. Rémunération , s f . Rémunératoire, a. Rémunérer, va. Renâcler, vn. Renaissance, *f Renaissant, a. Renaître, vn. Rénal, a. Renard, sm. Renarde, s f . Renardeau , sm. Renarder, vn. Renardière, sf Renchéri, sm. Renchérir, va. vn. Renchérissement, sm. Rencogner, va. se Rencogner, vp. Rencontre, s f . de Rencontre, ad. aller à la Rencontre. Rencontrer, va. se Rencontrer, vp. Rencourager, va. Rendement, sm. Rendez-vous, sm. Rendoubler, va. Rendre, va. vn. Rendre plainte en justice, se Rendre, vp. se Rendre maitre , vp. Rendu, a. Rèncs, s f . Renégat, sm. Renfermé, sm. Renfermer, va. se Renfermer, vp. Renflement, sm.

REN 325 Mihiafeno, mihiabe. Famenoana , zava-poana. Manisy volo-mborona indray. Maniry volo indray, matanjatanjaka. Mahazo, maharesy. Fangaroharoana, famadibadihana. Mavitrika, tia vaovao, mampikotana. Fanorokoroana , fikorontanana. Fihetsehana, fanetsehana. Manetsika, mihetsika, ma/npikotana. Mihetsika, mikofokofoka, mikorofoka. Mpamaly soa , mpanome —. Valy , — mpitia, fitia. Solo ny valy soa. Mamafy soa, manome vali-mpitia. Miafonafona , tsy mety hanao. Fahavaozana , fiposaham-bao. Miposaka indray. M i posa k a indray , miverina. Amy ny valaliana , — vaniana. Fosa , a m boa haolo , mpainitaka Renard vavy 9 fosa -2-. Zana-d renard. Mifetsy, mihendrihendry. Lavaky ny renard. ( tiny. Mpiaingitraingitra, m pian go ty, saro-Manondro-biay, misondro —. Fitomboam-bidy , fìsondrotam —. Mamahy. Mitokana, mifehy. Flhaonana, sendrasendra. Sendra, sendrasendra. Mitsena. Sendra mihaona , mifanena. Mifanena , misy , miady. Mampahery fo. Ny voka'ny, ny torabo ny. Fotoana , hhaonana. Manosoka , mamoritra. Mamerina , mampody , mamoa. Mitory amy ny fanjakana,mitaraina—# Folaka , maneky , mankany. Maka , mahazo , mamolaka. Tonga , reraka , valaka , folaka. Lamboridy, fihazonan-tsoavaly. Mpiod in a , mpandao ny finoana. Fofon-javatra tsy nahazo rivotra. Mamahy , manodidina. Miery , maotona , mifahy. Fivontosana, fampibobabana.

:,itiz , J by Google

Page 330: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

32G Renfler, vn. va. Renfoncement * sm. Renforcé, a. Renforcement, sm, Renforcer, a. se Renforcer , vp. Renfort, s m. se Renfrogner, vp. Rengainer , va. Rengorgement, sm. se Rengorger, vp. Reniame , a. Reniement, Reniment,m. Renier, va. Reniflement, sm< Renifler, «vi. Renifleur, as. Renom , sm. Renommé * a. Renommée , sf Renommer, va. Renoncement, sm. Renoncer, va. vn. Renonciataire, as. Renonciateur, sm. Renonciation , sf. Renoncule, s f . Renoument, sm. Renouer, va. Renoneur, sm. Renouvelable , a. Renouveler, va, se Renouveler, vp. Renouvellement, sm. Rénovateur, as. Rénovation , sf. Renseignement, sm. Renseigner, va. se Renseigner, vp. Rente, s f . Renter, va. Rentier, sm. Rentra ire , va. Rentraîture, sf Rentrant, a. Rentra y âge , sm. Rentrayeur , sm. Rentrée, s f . Rentrer, vn. va. Renversable, a.

RËN Mibobaki, mampibobaka. Ky lempona i fahalemponanâ. Mafimafy kokoa. Fanamafiana, fampitomboana. Manamafy , inanampy, Miliiamafy, mibiatanjatanjaka. Fanampiana , vonjy. Miketron-kandrina. Mampiditra sabatra amy ny trano ny* Rehareba , anjonanjona, betroka. Mirebarelia, mianjonanjona. Azo lavina. Fandavana, fanozonana. Manda , tniala , manozona. Fifobana , fahalainana , fitrohana, Mifo-delo, malaina* Mpifo-delo, malainai Laza, anarana malaza» Malaza , manan-daza. Laza , tsaho, honohono. Mankalaza , midera , mandóka< Fandavana , famoizana. Manda , mahafoy , mijanona. Izay amoizana. Izay mahafoy , mpamoy , mpameUh Fandavana , famoizana. Voninkazo, renaonkoly. Fanavaozana , fanohizana. Manavao, manohy. Mpampody ny taolana mipitsoka* Azo averina , — havaozina. Manavao , manolo. Mihiavao, mitombo. Fanavaozana , fiherenaná. Manavao, mampiverina. Fanavaozana , fanohizana. Fanambarana , marika. Manambdra , manoro marika. Mamantatra , mandinidinika. (—< Fananana azo isa n' taona, vola miditra Manome fananana isan'taona. Manana fananana miditra isan'taona. Manosoka zaitra * mamitrana tsy hi-> Zaitra tratrankala. ( ta —« Miditra. Fanosohan-jaitra. Mpanoso-jaitra. Fidirana, fiverenana. Miditra , miverina, mampiditra « Azo aongana , — ajavo.

mtizcdby Google

Page 331: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

KKP 327 ci U Renverse , Renversé, a . Renversement, sm. Renverser, va. se Renverser, vp. Renvoi, sm. Renvoyer, va. se Renvoyer, vp. Repaire , sm. Répaissir, va. se Répaissir, vp, Repaitre, va. se Repaître, vp. se Repaitre de chimères* Répandre, va. se Répandre, vp. Réparable, a. Réparateur, sm. Réparation, s f . Réparer, va. Repartie, s f . Repartir, va. Répartir, va. Répartiteur, sm. Répartition, s f . Repas, sm. Repassage , sm. Repasser, vn. va. Repasseur, sm. Repasseuse, sf. Repaver,va. Repêcher, va. Repentance r sf. Repentant, a. se Repentir, vp. Repentir, sm. Répercussif, a. Répercussion , s f . Repercutcr, va. Repère, sm. Repérer, va. Répertoire , sm. Répétailler, va. Répéter, va. se Répéter, vp. Répétiteur, sm. Repétition , sf Répit , sm. Replâtrage, sm. Replâtrer , va.

Mitsilany. Miongana , fongotra , mivadika. ( na. Fanonganana, fandavoana, fiongana-Manongana , mandavo, mandrava. Lavo mitsilany. Famerenana, fanesorana, fanoroana. Mamerina, niampody. Mifampitondra , mifamaly. Fiereny ny bibi-dla , — ny jiolahy. Manatevina. Mihiatevina. Mampihinana , mamahana. Mihinana. (drlana, Maioky foana , manao a 100 am-pan-Manely , mandraraka , mamafy. Miely , miraraka, mirotsaka. Azo amboarina , — onet ana. Mpamboatra , mpanonitra. Famboarana , fanonerana. Mamboatra , manonitra. Fanialy, vali-nteny. Mamaiy teny, mamalivaly. Mizara. Mpizara, mpanome. Fizarana , fanomezana < Fihinanana , sakafo. Fipasohana, fanasana , fandranitana* Miverina, rnandinika indray, mipaso-* M pipasoka, mpanasa ( antsy ). ( ka. Vehivavy mpipasoka. Mamboatra iafibato. Mamonjy any anaty Vano. Fanenenana , fibebahana , nenina. Manenina, malahelo noho ny ratsy na^ Manenina , mibebaka , mivalo. (tao. Fanenenana , alabelo , nenina. Manosika, mandronjina. ( ratra. Fanosehana, fandronjenana, eho, ta-Manosika, mandronjina , maneho. Marika. Manamarika. Filaharana , fivorian-javatra. Mamerimberin-teny lava. Milaza indray , mamindra teny. Milazalaza lava , miverimberina —. Mpanarapy zaza amy ny fianarana. Filazana indray, tsilaingalainga. Fitsaharana , fijanonana. Hevi-dratsy hanaronan-keloka. Mitady hanaron-keloka.

itizdby G o o g l e

Page 332: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

32Í Replet, a. Réplétion , sf Repli, sm. Replier, va. se Replier, vp. Réplique, s f . Répliquer, va. Replisser, va. Répondant, sm. Répondre . va. se Répondre, vp. Répons , sm. Réponse , s f . Report, sm. Reporter, va. se Reporter, vp. Repos, sm. Reposer, va. vn. se Reposer, vp. Reposoir, sm. Repoussant, a. Repoussement, sm. Repousser, va. vn. Repoussoir , sm. Répréhensible, a. Répréhension , s f . Reprendre, va. se Reprendre, vp. Représaille, sf Représentant, sm. Représentatif, a. Représentation, s f . Représenter , va. se Représenter , vp. Répressible, a. Repressif, a. Répression , s f . Réprimable, a. Réprimandable, a. Réprimande, sf Réprimander , va. se Réprimander, vp. Réprimer, va. se Réprimer, vp. Reprise , s f . Repriser, va. Réprobateur, as. Réprobation, sf Reprochable, a. Reproche, sm.

RËP

Vaventy, botrabotra , botrefom-be. Havaventesana,babotrefona,habotra-Lefitra , valona , olikolika. (botrana. Mamalona, mangorona. Mi lefitra , miforiporitra , manao dia Valy, fa mal i valy. . ( mihorona, Mamaly, mierina, mamalhaly. Mandendefitra , marigorongorona. Mpamaly , mpiantoka. Mamaly, miantoka. Mifamaly, mifanoina. Teny ayaly, vali-nkira. Famaliana , vali-nteny. Famindrana totaly. Mamerina , manatitra, nfámindra to-Mahatsiahy ny lasa. ( taly. Fitsaharana, fialan-ts^satra. Mampandry, manaketraka, miala sa* Miala sasatra, miankina. ( sa tra. Fanandratana ny Sakaramenta masi-Maharikoriko, mahadikidiky. ( na. Fanosehana , fandronjenana, fie vota-Mandronjina, mandroaka, mitsimoka. Fanosehana , fanevotana. Azo tsinina , tokony ho —. Fananarana , tsiny. (tra. Mandray, maniny, maniry, manana-Manala diso tena , manitsy teny. Famaliana ny ratsy. Solo , — ntena , maso-ivoho. Ny momba , misolo , milaza. Fampisehoana , maso-ivoho, sary. Mampahatsiaro, misolo, manao sary. Misaintsaina. Azo rarana , tokony ho—. Mahatohitra , mandrara. Kanoherana, fandrarana, famolahana* Tokony ho rarana , — ho toherina. Azo anarina , — tsinina. Fananarana , famaizana , adidy. Mananatra , manadidy , maniny, Mifaniny, mifanome adidy. Mampijanona, mamolaka. Mijanona, manonin-tena. Fanohizana, fiverenana. Manjaitra ny rovitra. Maniny, manadidy. Adidy , tsiny , fahaverezana, Tokony ho tsinina , azo Tsiny, adidy.

«gitizédby G o o g l e

Page 333: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

saás Reproche, ad. Reprocher, va. se Reprocher, vp. Reproducteur, a. Reproductibilité, s f . Reproductible, a. Reproduction, sf Reproduire, va. se Reproduire, vp. Réprouvé, sm. Réprouver, va» Reptation * sf Reptile , sm. Républicain, as. Républicanisme, sm. Républicaniser, va. République, s f . Répudiation, s f . Répudier* va. Répugnance, sf Répugnant, a. Répugner, vn. Répulsif,. <?. Répulsion , sf Réputation , »f. Réputer, va. Requérable, a. Requérant, as. Requérir , va. Requête » sf Requiein, sm. Requin, sm. Requis, a. Réquisition , s f . Réquisitoire, sm. Rescindant, sm. Rescinder, va. Rescision , sf Rescription, sf Rescrit, sm. Réseau * sm. Réséda, sm. Réserve , sf sans Réserve, adi en Réserve, ad. a la Réserve de , pK Réservé, a. Réserver, va. se Réserver, vp. Réservoir, sm.

l \ t s 320 Tsy manan-tsiuy amam-pondro. Mananatra , manadidy , maniny. Maniny tena , manenina. Mamorona indray , miteraka. Ny ahazoa' ny ho foronina indray. Azo foronina indray. Fanavaozana , sary, kopia. Mamorona indray , maka sary. Mihiamaro, maniry indray. Nariana , very , voa ozona. Manary , mahavery , rn an orona. Fandadiany ny biby. Biby mandady. Amy ny république, tia —. Toetry nV république. Manova ho république. [bilika. Fanjakana entiny ny vahoaka, repo-Fanariana, fîsaoram-bady. Manary , mandroaka , misao-bady. Fahalainana, fankahalana, dikidiky. Manohitra, mahadikidiky. Manohitra , tsy tia, mahadikidiky; Mandronjina, manosika. Fampisarahana, fankahalana. Laza, voninahitra* Manao ho... Azo takina , — alaina. Izay manaraka, mpitory, mpamaky Mitaky > manaraka , mitory. Fangatahana , fitoriana , angavy. Fivavahana ho any ny maty. Antsantsa. Mety , tokony , mendrika , antoniny. Fangatahana , fitakiana, fanaraharra. Fangatahany ny lehibe am-pitsarana; Uataka mitady hanafoana didy. Manafoana didy. Fanafoanana didy* Taratasy mampandray volá. Teny fanapahana avy amy ny Andria-Harato. [ na. Rezedá , ahi^manitra. Fanokanana, fitsitsiana; Izy daholo, avokoa. Na tokana * fiandry. Afatsy. Maotona $ tnahatam-baya. Mitahiry, manokana , manao fiandry. Miandry, mitsitsy tena. [nangonana. Kamory, dobo. fitahirizan-drano, fa-

24

l'igitized by G o o g l e

Page 334: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

330 Résidant, as. Résidence, s f . Résident, sm. Résider, vn. Résidu, sm. Résignant, sm. Résigna lion , s f . Résigné, a. Résigner, va. se Résigner, vp. Résiliation, s f . Résilier, va. Résine, s f . Résineux , a. Résipiscence, sf Résistance, s f . Résister, vn. Résolu, a. Résoluble , a. Résolument, ad. Résolutif, a. Résolution , s f . Résolutoire., a. Résolvant, a. Résonnance, sf Résonnant, a. Résonnement, sm. Résonner, vn. Résoudre, va. se Résoudre, vp. Résous, p. Respect. sm. Respect numain , sm. Respectable, a. Respecter, va. Respectif, a. Respectivement, ad. Respectueusement, ad. Respectueux t a. Respirable, a. Respiration , sf Respiratoire, a. Respirer , vn, va. Resplendir, vn. Resplendissant, a. Resplendissement, sm. Responsabilité, s f . Responsable , a. Ressac, sm. Ressasser , va.

RES Mitoetra , monina. Fitoerana , fonenana. Irak'Andriana , solo-mbava n*—. Monina , mitoetra. Ny slsa , faika. Ny mahafoy lio an'olon-kafa. Famoizana , fandeferana. Mandciitra , miaritra. Manome , rnanankina , mamoy. Maneky , tsy mandá. Fa na foana na , fanalana. Manafoana , manala. Solohoto, diti-nkazo. M itéra-tsoloboto. Fivalozaua , fanenenana. Fanoherana, tohika. Manohitra , mitohika. Voa didy, raikitra, manampo. Azo h vonina , — tapahlna. Amy ny herimpo. Mahalcvona , mahafaka. Fikasana, herimpo. Mahafoana, mampijanona. Maridevona , manempo. Faneno, fikorintsana. Maneno, mikorintsana. Rohondrohona, ako. Mirohondrohona , manako. Mandevona, manapaka , mikasa. Levona , manampó, miova ho... Miova ho... Haja , voninahitra. Hena-maso. Tokony ho hajaina , mendrika —. Manaja , manome voninahitra. Mifanao, inifamaly , mahazo an'isan* Izy samy izy. [ olona. Am-panajana. Manaja , mahay —. Azo iainana , — fohina. Fiainana , aina , iofon*—. Momba ny fiainana. Miaina , maka aina , maniry mafy. Mazava, mamirapiratra. Mazava, mamirapiratra. Famirapiratana, helatrelatra. Fiantohana, adidy. Miantoka , mi a didy. { ny—. Fiverenany ny alondrano , fisintona-Mandinidinika, mamerina lava.

3 i t izc<iby Google

Page 335: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

RRT 331 Ressaut v sm. Ressemblance , sf. Ressemblant, a. Ressembler, vn. Ressemelage , sm. Ressemeler, va. Ressentimeut, sm. Ressentir , va. se Ressentir, vp. Resserrement, sm. Resserrer, va. se Resserrer, vp. Ressort, sm. Ressortir, vn. Ressortissant, a. Ressource, sf se Ressouvenir , vp. Ressusciter, va. Ressuyer, va. se Res%uyer, vp. Restant, sm. Restaurant, sm. Restauiant, a. Restaurateur, sm. Restauration , s f . Restaurer, va. se Restaurer, vp. Reste, sm. au Reste, du — , ad. de Reste, ad. Rester, vn. Restituable, a. Restituer, va. Restitution, sf Restreindre , va. se Restieindre, vp. Restrictif, a. Restriction, s f . Restriction mentale, s f . Restringent, as. Résultant, a. Résultat, sm. Résulter, vn. Résumé, sm. au Résumé, en — , ad. Résumer, va. se Résumer, vp. Résurrection , sf Rétablir, va. se Rétablir, vp.

Ky fibontsinany ny koronosy. Fitoviana, endrika, tahaka. Mitovy, manabaka Mitovy , misary , manabaka. Fanoloana faladia-nkiraro. Manolo faladia-nkiraro. Lolompo, fanavinaviana, fahatsiaro-Mabare, mahatsiaro. f vana. Tra'ny, voa , azo ny. Vonkina , gaika , gehy, fifanetena. Mangaika , mamonkina , manaika. Mihemotra , mihiakely , mivonkina , Vi-miaina , fifrhezana. r mlaika. Fehezina , miboutsina , mischo. Fehy ny. Fanaovana , ahazoana , fàmonjena. Mahatsiaro, maliatadidy. Mamelona ny maty , manavao. Manamaina , ma nahy. Mihahy , mihiamaina. Amby, sisa. Trano fivarotana nahandro. Mampatanjaka, mamboatra. Mpanavao, mpivarotra nahandro. Fanavaozana , fanoneraua. Manavao, mamboatra. Homan-kanina mabatanjaka. Sisa , amby , ny sasany. Na dia izany aza. Tsy omby, — lany , sisa. [ tra. Misy sisa, mihoatra , monina, mitoe-Azo amboarina , — averina. Mamerina , manonitra. Fanonerana, fampodiana. Mangeja , manety , mametra. Mame-tena. Manakeiy, manety. Fanakelezana, fameranft. Fanaovana ampo, hevitra —. Mampitohana. Avy amy ny , ateraky ny... Ny farany , ny avoaka ny. Avy amy ny , momba. Foto-kevitra , fanafohezana. Amy ny farany. Mamaràn-tmy , manafohy—. Milaza ny foto-kevitra. Fitsanganana, fananganana ny maty. Manavao , mamerina , mamelona in-Manaritra. [drav.

3itiz d by G o o g l e

Page 336: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

ssement, sm. Retaper, va. Retard, Retardement, $nt. Retardataire, as. Retardatrice, a. Retarder, va. vn. Retenir, va. se Retenir, vp. Rétention , s/. Rétention d'urine , s f . Retentir, vn. Retentissement, sm. Retenu , a. Retenue , s f . Rétersage, Reterser , va. Réticence, s f . Réticulaire , a. Rétif, a. Rétine, sf Retiré , a. Retirenient, sm. Retirer, va. se Retirer, vp. Retordage, Retordement, Retordeur , sm. [ sm. Retordre , va. Rétorquable, a. Rétorquer , va. Retors, a. Rétorsion , sf Retouche , s f . Retoucher , va. Retour . sm. sans Retour , ad. Retourner, va. vn. s'en Retourner, vp. se Retourner, vp. Retracer , va. se Retracer, vp. Rétractable, a. Rétractation , sf Rétracter, va. se Rétracter, vp. Rétractile . a. Rétraciibilité , s f . Rétraction, sf. Retrairef, va. Retrait , sm. Retraite . \ f

itfrr

Fanaretana,fanoncrana,famelomana. Manavao satroka , manasa —. Fahelana, fandisoam-potoana. Mitorcdretra, mivozavoza, diso fotoa-Mampiadana , mahavotsa. [ na. Maneia , mampiadana , miatoato. Mitana , m i h azo n a , mahatsiaro. Manonona ny tena, mijanona, mitam-Fitanana , fihazouaua. [ po. Fiafia , angatra. Maneno, maresaka, miketriketrika. Feo mafy, kotrokotroka, fit eondreona. Mahafehy tena, maotona. Fahamaotonana , fahendrena , fihazo-Fihevoam-boly. [ nana. Mihevo voly. f famokimokiana. Tsi-filazana ny tokony hambara, teny Tahaky ny harato. Maditra , maiaina, mikiry. Hodi-maso anaty ny indrindra. Mitokana , mangingina , miery. Fihemorana, fionkinany ny ozatra. Misarika, manesotra, manintona. Mihemotra , miala , mihataka. Fanolanana , fanadiana , fanasinana. Mpanolana, mpanady , mpanasina. Manolana, manady. [ izy nanao azy. Azoentina hamaly, — averina amy ny Mampifototra amynynytenynatao ny. Miolana , mihasina , fetsy , konjo. Famaly, famoterana amy ny ny teny Famboarana,fandinihana. [nataony. Manala diso, mandinika. Fiverenana, fodiana , fiherenana. Mandrakizay doria , tsy mlverina. Mamadika , miverina, mody. Lasa , miainga , mandeha mody. Mitodika, mivadika , miherika. Milaza , mampahatsiaro. Mahatsiaro, mahatadidy , tsaroana. Azo lavina , —alana. [teny. Fandavana , fanalana , fanatsoahan-Mandá, manala, manitsy, manakoa-Mamerin-teny, mitsoa—. [ teny. Mahay mihemotra , — mivonkina. Fahaizana mihemotra, —mivonkina. Vonkina , hemotra , fihiakelezana. Manavo-dova. Avo-dova , hemotra. [ rana. Fivercnan-dova, fitokanana, fihcino-

1 igitized by Google

Page 337: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

KEV 333

Retraité, a. Retranchement, sm. Retrancher , va. se Retrancher , vp. Rétréci, a. Rétrécir f va. se Rétrécir , vp. Rétrécissement, sm. se Retremper, vp. Rétribuer, va. Rétribution , s f . Rétroactif, a. Rétroaction, s/. Rétroactivité, s f . Rétrogradation , s f . Rétrograde, a. Rétrograder, vn. Rétrospectif, a. Retroussement , sm. Retrousser, va. se Retrousser, vp. Retrouver, va. se Retrouver, vp. Rets , sm. Réunion , s f . Réunir , va. se Réunir , vp. Réussir, vn. Réussite, s f . Revanche, sf en Revanche, ad. Rêvasser, vn. Rêvasserie , s f . Rêvasseur, sm. Rêve, sm. Revêche, a. Réveil, sm. Réveille-ma tin, sm. Réveiller, va. se Réveiller, vp. Réveilleur, sm, Réveillon , sm. Réveillonner, vn. Révélateur, sm. Révélation , sf. Révéler, va. se Révéler, vp. Revenant, sm. Revenant-bon , sm. Revendeur, sm.

Nahazo retraite. Fanesorana , rova , manda. Manesotra, manala , mamefy, miaro. Mitsitsy, miaro tena, mifefy. [saina. Netena , nakelezina, mihiaety , fohy Manakeiy, manety, manafohy saina. Mihiaety, mihiakely. Fihiakelezana , hahety , hafohizan-Mihiazotozoto. [ tsaina. Mandoakarama, manamby, mamaly Kararoa, tamby, fitia, valy soa. [soa. Mahavoa ny lasana. Toetry ny mahavoa ny lasana. Fahazoana ny lasana. Fiverenan-dalana, fihemorana. [tra. Miverin-dalana, mianótra, mihemo-Miverin-dalana, mihemotra, mianó-Milaza ny fahiny, miherika. [ tra. Faudeferana, famoretana. Mandefitra, mamoritra. Mamoritra akanjo. [nafoy. Mahita ny very, mahazo solo ny efa Mifankahita, mihaona indray. Harato fanaratovam-borona. Fiangonana, fikambanana, fivoriana, Manangona, manakambana. Miangona, mikambana, mikatona. Mahavita , vanona , ambinina. Fahatanterahana, fahavanonana, an-Famaliana , fanodiavana. \ jara. Solo ny, valy ny, tody ny. [ vina. Manonofy matetika, manao hevi-dra-Nofy matetika, hevi-dravina. Mpanonofy matetika. Nofy, hevi-dravina, —poana. Maditra , saro-po. Famoha-mandry, faliatsiarovana , fi-Famoha-mandry. [fohâzana. Mamoha, mampahatsiaro. Mifoha, mahatsiaro. Mpamoha. Sakafo alina. Misakafo alina. Mpanambara, mpitati-bolana. Fanambarana , fitateram-bolana. Manambara, mampiseho, înitati-bola-Miseho , mitranga. [ na. Matoatoa, avelo, lolo, angatra. Fanambinana , anjara. [barotra. Mpijirika, mpandafy, mpanao vadi-

l ' igitized by Google

Page 338: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

334 Revendicable, a. Revendication, s f . Revendiquer , va. Revendre, va. en Revendre, vn. Revenir, vn. Revenir à la charge. Revenir à soi, . Revente, s f . Revenu , sm. Rêver, vn. va. Réverbération, s f . Réverbère, sm. Réverbérer, va. Reverdir, vn. Reverdissement, sm. Révéremment, ad. Révérence, s f . Révérenci*»usemeut, ad. Révérencieux, a. Révérend, as. Révérendissime , a. Révérer, va. Rêverie, sf Revers , sm. Réversible, a. Reversion , sf Revêtement, sm. Revêtir, va. se Revêtir, vp. Revêtu , a. Rêveur, as. Revient, sm. Revirement, sm. Revirer, vn. Réviser , va. Réviseur, sm. Révision , sf Révocable, a. Révocation , sf Révocatoire, a. Revo :r , sm. au Revoir, ad. Révoltant, a. Révolte, sf Révolté, as. Révolter , va. se Révolter, vp. Révolu , a. Révolution, sf

REV

Azo takina , —arakarahina. Fitakiana , arakaraka, fanarahana. Mitaky , manarakaraka , manaraka. Mijirika , manao vadi-barotra. Mametsifetsy. Mody, miverina. Mangataka indray, manindroa. Mal»azo aiua indray, mahatsiaro fana-Fijirihana, vadi-barotra. [ hy. Vokatra , vola azo isan' taona. Manonofy , mieritreritra , mihevitra. Fitarafana, iitehafana , tselatselatra. Fanala an-dalambe. Milaratra , mitehaka. Mihiatauora , mihiamaitso , maniry Faniry, fi tsimoka. [indray. Am-panajana. Haja , fanajana , voninahitra. Amy ny fanajana. Manajahaja , mandadilady. Tokony homem-boninahitVa. Tokony ho hajaina indrindra. Manaja , manome voninahitra. Hevi-dravina , salm-potsy. f n.anjo. Ky voho ny, ny ambadika , fanoriana Azo averina amy ny tompo ny. Fiverenan-tololra. Peta-diafitra , fan iiiana. Manafy, miakanjo, manome fahefana. Mitafy , miakanio. [ tra &. Mitafy , miravaka , mahazo voniuahi-Mpanonofy, adala saina, tonendrina. Maso-nkarena. Familiana , fanipitodihana. Mamily, mampitodika. Manadina indray , mandinika —. Mpizaha, mpandinika indray. Fizabana, fandinibana indray. Azo averina , — tsoahana. Famerenana, fanatsoahana, famodla-Mahafoana , mahatsoaka. [ na. Fihaonana. Mandra-pihaona. Maharikoriko, mahadikidiky. Fikomiana , tabataba. Mpikomy, mpiodina. Mampikomy, mandrendri-bahoaka. Mikomy, miodina. F.asa , tapi tra , herlna. Fitsingerenana, fikomiana.

, tiz d by G o o g l e

Page 339: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

RID 33Í

Révolutionnaire, as. Révolutionnairement,a</. Révolutionner, va. Revolver, sm. Révoquer, va. Revue, s f . RévuKif, a. Révulsion, s f . Rez, pr. Rez-de-chaussée, sm. Rhabillage, sm. Rhabiller, va. Rhéteur, sm. Rhétoricien t sm. Rhétorique, s f . Rhinocéros , sm. Rhodes, bois de rose, sm. Rhubarbe, sf Rhum , sm. Rhumatisé, a. Rhumatismal, a. Rhumatisme, sm. Rhume, sm. Rhythme, sm. Rhytlimique, a. Riant, a. dents Riantes , sf Ribambelle, s f . Rihlette, s f . Rlbote, s f . Riboter, vn. Riboteur, sm. Ricanement, sm. Ricaner, vn. Ricanerie, s f . Ricaneur, as. Ric-à-ric, ad. Richard , sm. Riche, as. Richement, ad. Richesse, s f . Ricin , sm. Ricocher , vn. Ricochet, sm. par Ricochet, ad. Ride, s f . Ridé, a. Rideau, sm. Rider, va. se Rider, vp.

Mpikomy , mpandrendri-bahoaka. Am-pikomiana. Mampikomy, mandrendri-bahoaka. Basi-poleta maro fahana mihodina. Mampody, manatsoaka, manongana. Fanadinana , matso. Mampivily aretina , mampiala—. Fampiviliana aretina. Tandrify, mipaka , hatr'amy ny. Efi-trano an-tany, ny ao —. Famboarana. Ma m boa tra. t Mpandaha-teny, mpampianatra. Mahay rhétorique , mpianatra—. Fahaizana ny fandaharan-teny. Rinoserosy , anaram-biby. Hazo mena. Robariba, hazo mampivalana. Toaka. [ hotsohotso. Rohanina , marari-ndrohana , — ny Momba nv rohana , — hotsohotso. Rohana , hotsohotso. Sery. Fifanarahana amy ny mozika. Mifanaraka amy ny mozika. Falifaiv , mahafinaritra. Ny nify anoloana. Tohi-n'javatra , sesilany. Didi-nkena voa endy , hena ritra. Fihinanana be loatra. Homana be loatra. Mpanao ribote. Fikikikikiana , vazivazy , hehy ra. Miktkikiky, manao kivazivazy. Kikikiky , vazivazy. Mpikikikiky, mpanao kivazivazy. An-drariny , tsy misy mandila. Mpanarivo, mpanan-karena. Manan-karena , mpanan —. Tahaky ny manan-karena. Harena , fananana. Tanantana-inanga. Manao teii-rano, miantefatefa. Teti-rano, fiantefatefana. Tsy mamantana , misafelika , mano-Ketrona, kainkona. [laka. Miketrona , mikainkona. Elo-mpandriana , mositikera. Mampiketrona , mampikainkona. Miketrona , mikainkona.

3itiz ,J by G o o g l e

Page 340: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

336 Ridicule, as. Kidicule , sm. Ridiculement, ad, Ridiculiser, va. Ridiculité, sf. Rien , sm. Rieur, as. Riflard , sm. Rifler, va. Rigide, a. Rigidement, ad. Rigidité, s f . Rigole, s f . Rigorisme, sm* Rigoriste % sm. Rigoureusement, ad. Rigoureux , a. Rigueur, s f . de Rigueur, ad. à la Rigueur, ad. Rinçage , sm< Rincée, s f . Rincer, va. Ripaille, s f . Riposte, s f . Riposter, vn. Rire, vn. se Rire, vp. Rire, Ris , sm. Ris, sm. Risée, sf Risette, s f , Risible, a. Risquable, a. Risque , sm. à tout Risque, ad. à ses Risques et périls, ad. Risquer, va. se Risquer, vp. Ri t , Rite , sm. Ritournelle, sf Rituel, sm. Rivage, sm. Rival, as. Rivaliser, vn. Rivalité , .sf. Rive , sf. River , va. Riverain , a. Rivet, sm.

Ri V Mahatsikeky , akisakisa be, Kitapo-mbehivavy. Mampihomehy ra. Manadala, manamavo. Toetry ny mahatsikeky. Tsinontsinona , tsy zavatra, Mpihomehy, mpaneso. Galera. Mamankona amy ny galera. Henjana , sarotra , mafy. Mafy, an-kasarotam-po. Hamafy, hasarotana. Lakan-drano. Didi-mpitondran-tena sarotra. M pan araka ny rigorisme. Mafy dia mafy, araky izao fotsiny izao. Henjana, sarotra, tsy mamoy, mafy, Hasarotana, hamafy. Tsy azo avela, — ialar.a. Araky izany fotsiny izany. Fanasan-damba nasiana savony. Kapoka mirivirivy, fanalakasiana. Manasa lamba nasiana savony, roiko-Fibinanatnbe loatra. [ soka, Valy may , teny a valy tampoka. Manao valy may , mamaly tampoka, Mihomehy , mikizaka , mibosoboso, Tsy matahotra, — manahy. Fihomehy, heby , kikikiky , lonky. Maso-ndày. Hehy ny maro, fikizahana, tokelaka, Hehy kely, tsiky? Mampihomehy, ihomehezana. Misy tahotra , azò anaovana vi-very, Loza , fanaovana vi-very , kitoatoa. Amy ri y vi-very. Am-piantohana. Manao vi-very, — kitoatoa. Sahy loatra , mitono aina. Filaharany ny fanao amy ny fivava-Zavatra averimberina. [ ban a. Taratasy misy ny fomba fanomezana Morona, sisiny. [ ny Sakaramenta. Rafy, mpifaninana. Mifaninana, miady toerana. Fifaninanana. Morona , sisiny. Manao vonobaibona. Ao amoron-drano, — ala. Fantsika petacjoha, vonobaibona.

. g i t i z cdby Google

Page 341: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

ROM 337 Rivière, s f . Rivulaire , a. Rivure , sf Rixe, s f . Riz , sm. Rizière , sf R o b , s m . Robe, sf Robinet, sm. Roboratif, a. Robuste, a. Robustement, ad. Roc, sm. Rocaille, sf. Rocailleur, sm. Rocailleux , a. Rocambole, sj. Roche, s f . Rocher, sm. Rochet, sm. Rocheux , a, Rococo, as. Rôder, vn. Rôdeur, sm. Rodomont, sm. Rodomontade, sf Rogations, s f . Rogaton , sm. Rogne , s f . Rogne-pied, sm. Rogner, va. Rogneur, s m. Rognoir, sm. Rognon , sm. Rognure , sf Rogomme , sm. Rogue , sm. Roi, sm. Roitelet, sm. Rôle, sm. Romaine, s f . Roman , sm. Romance, sf Romancier, sm. Romanesque, a. Romanesque nient, ad. Romantique, as. Romantisme, sm. Romarin , sm. Roine, sf

Ony , renirano. Maniry eny amoron-drano mandeha. Lahi-ntsavily. Ady, adlady , fanindron-teny. Varv. Tani-mbary. Rano-mboankazo masaka sy mamy. Robo , zipo , akanjo-mbehivavy. Roblne , tsi-miriry , ka rarana. Mankahery, mahatanjaka. Matanjaka , mahery. Amy ny hatanjahana. Vato makadiry , — lampy. Akorana sy vato kely milevina amy Mpanao rocaille. [ ny tany, Be vato , — karaobato, — koravato, Tongolo-gasy mamy. Vato makadiry , — lampy. Vato makadiry sy avo, fombato. Akanjo fotsy janao ny Eveka, raose, Be vato makadiry. [ antitra. Fanao ny ntaolo, ratsiratsy, ombilahU Mlriorio , mlvezlvezy , mihebiheby. Mpiriorio , mpivezivezy. Basibasi-vava , matavy an-de la ny. Fireharehana , fihamboana. [cension, Anarany ny andro telo aloha ny As* Sisa-nkena , taozavatra ratsiratsy. Hatina ela , — mokokoina. Antsy fanamboaran-kitro-ntsoavaly. Manapaka , manety , mamarana. Mpamarana , mpanapaka , mpanety. Famaranana , fanapahana. Voa-nkena, vaniam-biby. Tapatapa'ny , sombi'ny. Toaka mahery , ny mahamamo. Manao tena ho zavatra , miavona. Mpanjaka lahy , andriandahy nkara-Anaram-boron-kely, roatele. [ t ra . Filaharan-javatra hatao , anjara. Mizana toham-bato, ron ena. Angano , arira. [ gorakoraka Hira kely mahonena , kalo mampan-Mpanao romance, rnpamoron-tonon-Manahaka ny roman. [ kalo. Tahaky ny roman. Mpanôratra taratasy tsy araky ny didy Fomba ny romantique. [ ny ntaolo. Romaray , hazo kely manitra. [tra. Roma, renivohitry ny kristiana relie-

l'igitized by G o o g l e

Page 342: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

338 Rompre t va. vn. se Rompre , vf». à hâ:on<» itompus, ad. Rnnee, s f . Roi i ce i aie , s f . Rond, as Ronde , sf à la Ronde , ad. Ronde-bosse , sf RondeI. t , a. Hondetle, s f . Rondement, ad. hondenr , s f . Rondin , sm. Ro .diner . va Rond point . sm. Renflant , a. Ronflement t .sm. R"nder, va. Ronfleur , sm. Rongeant, a. Kongem»'nt, sm. Kongvr , va. Kongenr , aw Roquet , s m. Roijneîtc, sf Rosace, sf Ro.saire, sm. Rosat, a Rosbif, sm. Rose, as. Rosé, a. Roseau , sm. Rosée, sf Roselière , sf Roseraie, s f . Rosette, s f . Rosier, sm. Rosse , sf. Ros>ée , sf. Ro%ser , va. Ro>signol, sm. Rovsinanie , .sf Rot, sm. Rôt, sm. Rotatif, a. Rotation, s f . Rota toi re , a. Roter, vn. Rôti, sm.

ROT Manapaka, mamaky, vaky, tapaka. Vaky, Nimba , zatra , famana. tVl inet.iirandro , maino ka mijanona. Roy, hazo be tsilo , tsiafakomby. Tany be ronce. ( bory ny. Boribory , dongadonga , ny hakibori-Safo alina, mpi»afo, diliy, faribolana. Manodidina, samy amy uy anj ira ny Koronosy boribory Bot ra bot ra , dongadonga. Ampinga , fandraka. Tan»potaiii',>oka , faingana , tsotsótra. Hakibonbory ny, hazavam-po. Hazo boribory, langilangy, loha-tra-Ma»i»«'ly langilangy. (110. Fari-bclana Midob« ka , maneno mafv. Eri»tra, monomononji , fancno. Mieiotra. kotrokotroka, migororoana. Mpierotra. Ho>nana , mikikv. Kikv. Mikiky, mihinana. Mpikiky, mptbinaria Kurazanaliku madinika, raoke. Karazan anana, kongorevo. Haingo-ndradtra manahaka ny raozy. Rozera f saptlr telo mitambatra. Mani-boniiidranzy. Endi-nkena, hena ritra, ladobo bena. Raozy , vonindraozy , ma\okely. Volo-mavokely tanora , menamena. Volotara , bararata. Ando. Tany voa voly volotara. Tany be vonindraozy Vonindraozy kely, famantaran-dako-Taho-ndrao/.y. ( raonina. Soavaly rer «ka,— goga , — antitra. Kapoka mirivirivy , faiiaiidalasana. Manavokavoka , mandieïaki. Anarnm-borona, lakile mahay be. Soavaly ratsy Rezatra. Hena voa endy , — ritra , ladobo. Mihodina , mihodinkodina. Fihodinana. Mahavita dia mihodidina. Mandrezatra. Endi-nkena , rotv , ladobo.

í 'igitize-d by Google

Page 343: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

ROU 339 Rôtie , sf Rotin, sm. Rôtir , va. vn. se Rôtir , vp. Rôtissage , sm. Rôtisse» ie , sf Rôtisseur, sm. Rôtissoire, s f . Rotonde, s f . Rotondité, sf Rotule , %f. Roture, sf Roturier, as. Roturièrement, ad. RoilMgp ^ v/?/. Roucoui-mcnt, sm. Roucouler, vn. Roue, s f . faire la Roue. Roué, as. Rouelle, sf Rouen nerie, s f . Rouer, vn. Rourrie, s f . Rouet, sm. Rouge , as. Rougoâtre, a. Rougi aud , as. Rougeole , s f . Rougeur, s f . Rougir, va. vn. Rouille, sf Rouillé , a Rouiller, va. Roui II lire, s f . Rouir, va. Rouissage, sm. Roulade, sf Roulage , sm. Routant t a. Rouleau , sm. Roulée, s f . Roulement, sm. Rouler, va. vn. se Rouler, vp. Roulette , s f . Roulier, sm. Roulis t sm. Roupie , sf Roupietix, as.

Stla-mofo voa tono. Rotay, tsontsoi aka. Manendy, mandritra, maliamaimay. May ny af«», — ny hainandro. Fanendasana. Fivarotana endi-nkena. Mpanendy, mpivarotra endi-nkena. Fanendasana. Trano kiboribnry. Ny hakiboribory ny, ny havaventy ny. Ampclandohalika Toetry ny tsy andiiana. Ny t*y andriana , hova. ( va. Tdiaky ny tsy andriana , fomb -nko-NY kodia rana rrhctra amy ny m<li-Koliona, kolionkitliona. ( na iray. Mikobonk* liona,fe<-mbor> inah ilala. Kodia , kodiaraua , milina. Mirehareba , midasidasy. Karin'olona . vilavala. Didy kiboribory Lamba soratiy Rouen. Mamono, inami'sopitMika, manavoka-Fomba nv karin'oinna. ( voka. Milina f;<m«»lesana. ! natra. Mena, mivoaramena. I atczerana, li^-Somaty mena, menamrna. Menamrna tarehy , — tak<»laka. Kitrotro , bonibony. Hamenána, hamena, henatra. (mena. Ma» amei a , inanato , mena tra , tera-Harafesina , fositra. [ hy. Harafesina, lani-mpositra, fotsy faua-Maharafesina , mahafotsy fanahy. Harafesina , mariky ny harafesiua. Mandôna rongony. Fandomana rongony. Fikodiadia , fikororosy , feo lavanty. Fitondrana entana amy ny kalesy. Mikodiadia , milmdina. Horonana , fiasana bnribory. (voka. Kapnka lava, totoliondry —, havnka-Fikodiadia , tsikasinkasina. (dia. Manodinkodina,mangnrona,mikodia-Mivadibadika , mihorona Kodia kely , kodiaran —, loka foana. Mpitondra kalesy. ( ly. Fihilangilana , — ny sambo, aiitsavi-Lelo mira> iravy, rano-ndelo, vola. Be lelo ; mikiraviravy — , paka —.

3itiz ,J by G o o g l e

Page 344: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

340 Roupiller , vn. Roupillenr, sm. Roussâtre, a. Rousseau , sm. Rousseur , s f . Roussi , sm. Roussiller, va. Roussin , sm. Roussir, va. vn. Route, s f . Routier, a. Routier, sm. Routine, s f . Routiner, va. Routinier, as. Rouroir, sm. Roux , a. Royal, a. Royale, s f . Royalement, ad. Royalisme , sm. Royaliste, as. Royaume, sm. Royauté, s f , Ruade, s f . Ruban 9 sm. ftubaner, va. Rubanerie, s f . Rubanier , sm. Rubicond, a. Rubis , sm. Rubrique , s f . Ruche, s f . Ruchée, s f . Rucher , sm. Rude, a. Rudement, ad. Rudesse, s f . Rudiment, sm. être au Rudiment. Rudoyer, va. Rue, s f . Ruelle , sf Ruer , vn. va. se Ruer , vp. Rueur, a. Rugir , vn. Rugissement, sm. Rugosité, sf Rugueux, a.

RLG Rendremana , mieri-panahy. Mpieri-panahy. Manopy mena. Olona mena volo. Ha mena ny ny volo, — hoditra. Maitnbo iotra, — afo-mborodamba. Mandoro volo , — vorodamba. Karazan-tsoavaly, rosay. Manamena volo, mihiamena —. Lálana , lalam-bé , dia , aleba. Manoro lalana. ( roana —. Taratasy manoro nylálana , —fano-Fahaizana avy amy ny fahazara-ma-Mampianatra amy ny routine ( nao. Manaraka ny routine, mpanao ara-Fitoerana fandomana rongony. (ky—. Manopy mena , menamena volo. Mendrika ny mpanjaka , any —. Volombava eo amy ny molotra amba-Tahaky ny mpanjaka. ( ny. Fitiavana mpanjaka , fombána ny —. Tia mpanjaka, mpiandany amy ny—. Fanjakana. Fahandrianany ny mpanjaka. Savoam-body ntsoavaJy, daka roa —. Ribá. Manisy ribá. Fanaovana ribá. Mpanao ribá. Menamena ( tarehy ), boramena. Vato mena , — tsileondoza t robv. Didi-mplvavahana , soratra mena. Trano ny reni-tantely. Tantely iray trano , — reny. Fipetrahany ny trano-ndrenitantely. Maraorao , sarotra , inafy, fatratra. Mafy, fatratra. Hamafy, hahenjanana. Foto-pianarana. (nampoka. Vao mpianatra, — mpanavao, —ma-Mitezitra , monto-dava , mamizaviza. Lalam-be ao an-tariána , ahitra. Lalana kely. (manjexika. Mamely sâvoam-body, —daka roa, Miantonta , mivarina , iniantoraka. • Mpanao sa*oam-body , mpamely Mieronerona , mampicrona ( liona ). Eronerona , safoaka, trerona. Raorao, rokoroko. Maraorao, mirokoroko.

1 igitizbd by G 0 0 g l e

Page 345: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

SAB

Ruine, sf Ruiner, va. se Ruiner , vp, Ruineux , a. Ruisseau , sm. Ruisseler, vn. Ruisselet ^ sm* Ruinb, sm. Rutneur, sj. Ruminant, a. Rumination , sf Ruminer , va. Rummerie, s f . Ruptile, a. Rupture, s f . Rnpturer, vai Rural, a. Ruse, sf Rusé, as. Ruser, va. Rustaud , as. Rustauderie, sf Rusticité, sf Rustique, a. Rustiquement, ad. Rustre, as. Rutilant, a.

Faharavana , fahasimbana. Mandrava , mandevona , manimba. Lany fananana , — harena. Mila hirodana , mampandany. Renirano kely , lalan-dnaka. Mitsororoka. mandrïaka, mikoriana Rano kely mandeha. Famantaran'avaratra. Tabataba , horakoraka , tsaho. Mandinika (biby). Fandinihaua Mandinika , mieritreritra. Fa ndoma n - toaka. Mora mipika , marefo. ( na. Hafolahana, ny vaky ny, fa h a tapa h a-Mamolaka , manapaka. Momba ny any an-tsaha. Fitaka , angoly , fanambakana. Fetsy , mpanangoly , mpainitaka. Manangoly, niametsy. Donto, majiaka, gaigy, be-tsi-adala. Hadontoana , tsi-fahalalam-pomba. Hadalana , liagegena. Any an-tsaha , tanala. Tahaky ny rustique. Donto dia donto, gaigy indrindra. Mamirapiratra tahaky ny volamena.

Sa , a. Sabbat, sm. Sabéisme, Sabisme, sm. Sable, sm. Sabler, va, Sableux , a, Sablier, s m. Sablière, s f . Sablon , sm. Sablonner, va. Sablonneux, a. Sablon nier, sm. Sablonnière, sf Sabord, sm. Sabot, sm. Sabotier, sm.

Ny, milaza nyazy, ( tabataba ; Sabata , fiangonany ny mparnosavy , Fivavahana amy ny afosy ny kintana* Fasika. ( rodana. Manisy fasika, misotro indrai-migo-Misy fasika. ( pasika. Famantaranandro fasika, fitoeram-Tany fihadiam-pasika, lavan-trano. Fasika malemy, vovo-bato. Mamotsy amy ny fasika malemy. Be fasika. Mpivaro-pasika malemy. Tany fihadiam-pasika malemy. Hirika amy ny sambo handefasana Kiraro hazo, kitro. ( tafondro. Mpanao kiraro hazo,

:,itiz ,J by Google

Page 346: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

3 52 SAI

Sabre, sm. S «ht « r , va. Sabienr sm. Sac, sm. Saccade , sf Sacc »de, a. Saccader, va. Saccage , sm. SaccMgcineul, sm. Saccager, va. Saccliarin , a. Sacerdoce, sm. Sacerdotal, a. S.ichée, s f . Sachet, sm. Sacoche , sm. ( te l , a. Sacramcntal, Sacramen-Saci a mentalement, ad. Sacre, sm. Sacré, a. Sacrement, sm. Sacrer, va. Sacrificateur, sm. Saciificature, sf Sacrifice , sm. Sacrifier, va se S.u rifi'-r, vp. Sacrilège , .sm Sacrilège , as Sacrib ^em *nt, ad. Saci ist in , .sm. Sacristie, f . Safran , sa,, Sairané , a. Sofi'uncr , va. Sa Ira nier , .%m. Suiranière , s f . Sagace, u. Sagacité, sf Sagaie , sf Sag«-, as. Sage-femme, sf. Sagement, ad. Sagesse, s f . Sagittaire , sm. Saignant, a. Saignée , sf Saignement, sm. Saigner, va. vn. se Saigner, vp.

Sa ha tra. Mikapa sabatra , manao maimaika. Mpiady , mp.imatr fatratra. La sá k a , fa m a boa n-ta ná il a Sintona , hozoug< zona . kofukofuka. Misiiitontsintoua , milmzong'.zona. Manintona Fahafongorana t fikorontanana. Fainoiigorana. Mamongotra , mauakoroutana. Misy siramamy. Fomba ny mpisorona. Momba ny mpisorona. Erany ny lasaka. Kitapo kely. Kotra-ndasely. Momba ny Sakaramenta. Araky ny Sakaramenta. Fauainasinaua. Voa hasina , masina. Sakaramenta. Manatnasina. Mpisorona. Raharaha ny mpisorona. Sor<*na , fisoronana , famoizana. Manaosomna, mana avoady,tnamoy Mahafoy tena , mamoy —. S.kirih-zy, fanotam-p .dy. Mpanao s.tkirilezy, mpanota fidy. Amy u v sakirilczy, ain-p inotani-pady Mpi.ahiry ny fomba-mpisnronaiia. Sakiri.ttia, trano misy ny fnmba-mpi Tamoiamo. (soronana Misy tamot.imo , tomamotaino. Manisy tamotamo, u.anao haboka. Mpamholy tamitiaino Tany faim ian-tamotamo. Lalin-tsaina , kanto. Fahalaliiian-tsaina, fahakauto. Lcfotia. Hendry , maotona , malina. Mpampivelona. Aii y ny fabeudrena. Fahendrcna. Mpilnka lefona , rnpitan defona. Mandeha ra. F. kan-dra , fanalan —. Fanalan-dra , fandehauan —. Manala ra , mandeha —• Mahafoy be.

gitiz j by Google

Page 347: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

SAL 313 Saillant, a. Saillie , s f . Saillir , vn. Sain , a. Saindoux , sm. Sainement, ad. Saint, as. Sa in te-barbe , sf Saintement, ad. Saint-Esprit, sm. Saint* té, sf Saint-Père , sm. Saint-Siège , sm. Saisi, as. Saisie, s f . Saisir, va. se Saisir, vp. Saisissable , a. Saisissant , a. Saisissement, sm. Saison, sf Salade, sf Saladier, sm. Salace, sm. Salaire, sm. Salaison, sf Salamalec, sm. Salamandre , s f . Salant, a. Salarié , as. Salarier, va. Sale, a. Salé, as. Salement, ad. Saler, va. Saleté , s f . Saleur, a. Salière, sf Salifiable, a. Salification , s f . Saligaud, as. Salin, a. Salinage , sm. Saline, sf Salir, va. se Salir, vp. Salissant, a. Salissure, sf Salivaire, a. Salivation, s f .

Mon tôt ra , mitringitringy, mievotra. Fab..mont».tra , trin^itr.n<.y, fievoira. Mitringiringy , nnhi.nlsi' a , uiievn-Mitana, fii.ai'nra , sal.nna. ^tia. Mena-kisi a , — dambo. An-kabitsiana. Marina , olo —. Fitnerain-bai.j » an-tsambo. Amy ny hamasinana. Fanahi-Masina. Fahamatinana. Ray masina, ny Papa. Fanapaliany ny Papa. Voa sambotra, — tana fananana. Fisamborana, fananana voa tau-didy. Misambotra , initana fananana. Maka , misambotra. Azo samborina , - alaina. Mihazona , mahataitra , mampaugo* F.ibatairam-po. Irakoraka. Fizarany ny taona. Salady. Bakoly fanaovan-tsalady. Fanisian-tsira. Karama , tamby. Lambo-sira, liena be —. Fiarababan-tSilamo. Anaram-biby. Misy >ira , fakana —. Tambazana, karamaina, mpikarama. Manarama , manamby. Maloto , matromatroka , be tsikoko. Hena be sira , lambo —. Maloto. Manisy sira. Loto , sotisnty , tsikoko. Mpanao hena be sira , — lambo—• Fitoeran-tsira. Mahazo mima ho sira. Fiovana ho sira. Maloto, misotisoty. Misy sira , masirasira. Fahaiongavana lu» sira. Tany fakan-tsiia , saliboboka. Mandoto, manoso-potaka. Mandototena , mihialoto, mihiama-Mandoto, malaky maîoto. (troka. Loto , fotetaka , firinga. Momba ny ivy. Fivarorak ivy , fahararahan'—.

:,itiz ,J by Google

Page 348: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Salive, s f . Saliver, vn. Saile , s f . Salmis, sm. Saloir, s m. Salon, sm. Salop, as. Salopement, ad» Saloperie , s f . Salpêtre, sm. Salpêtier, va* Salpétrcux , a. Sa l|>é trier , s m. Salpêtrière , sf Salsifis, sm. Saltation, s f . Saltimbanque , sm. Salubre, a. Salubrité , sf Saluer , va. Salure , sf Salut, sm. Salutaire , a. Salutaire ment , adi Salutation , s f . Salve, sf Samedi, sm. Sanctifiant, a. Sanctification , sf Sanctifier, va. Sanction , sf Sauctionner, vd. Sanctuaire, sm. Sandale, s f . Sandaraque, s f . Sang, sm. prince du Sang , sm* liens du Sang , sm. homme de Sang, sm. Sang-froid , snn Sanglant, a. Sangle , sf Sangler, va. Sanglier, sm. Sanglot, sm. Sangloter, vn t Sangsue, s f . Sanguin, a. Sanguinaire , a„ Sanguinolent, a.

SAN Ivy, rora. Rarak* ivy , miterak'—* Efi-trano. Lasaosy. Trano fanaovana lambo-sira. Efi-trano fandraisam-bahiny. Misotisoty, mivoredretra. Misotisoty, voredretra. Sotisoty , halotoana , fisotisoty. Naitrara , sira-ntany , salipetra. Manisy naitrara. Misy naitrara. Mpanao naitrara. Fakana naitrara. Anatan* anana, salisifý. Fitsambikinana. Mpilanona amy ny lalao. Maharo aretina , tsy misy—. Ny miaro aretina , tsi-fisian'—* Miarahaba. Fahasinsirana. Arahaba, fiarahaband, famonjena Mahatsara, ma hafa kf aretina , maha« Mahasoa, inahasitrana. (vonjy. Arahaba , fiarahabana. Fandefasan-tafondro, fanaovana rere.» Sabotsv. Mahamasina. Fanamasinana. Manamasina. Fankasitrahana, fankatôavana. Mankasitraka i mankato. Fisnronana , trano masina. Kapa , kiraro ny Talaotra. Sandarosy. Ra , havana, razana. Sakelik'andriana , zanak'—. Fihavanana. Loza be , kary lahy. ( —miraika. Tsi-fetezana lio taitra,—fihontsonana* Mandeha ra , mihosina—. Fehikibo-ntsoavaly. Mamehy lasely. Lambo, kisoa-dia. Gogogogo, sentosento. Migogogogo, misentosento. Dinta. Re ra , volo-nd—* Masiaka , loza be , ratsiain-dra. Misy ra , azo-nd—.

gi t iz td by G 0 0 g l e

Page 349: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Sanhédrin, sm. Sanie, s f . Sanieux, a. Sanitaire, a. cordon Sanitairt y sm. Sans, pr. Sana-cœur, sm. Sans-souci ,pm. Santé, s f . Santoline, sf Sape, sf Saper, va. Sapeur, sm. Saphir, sm. Sapide, a. Sapidité, sf. Sapin, sm. Sapinière, s f . Saponacé, a. Saponaire t sf Saponifiable, a. Saponification , s f . Saponifier, va. se Saponifier, vp. Sarbacane, s f . Sarcasme, sm. Sarcastique, a . Sarcelle, sf Sarclage, sm. Sarcler, va. Sarcleor, sm» Sarcloir, sm. Sa relu r e , s f . Sarcophage, sm. Sardine, s f . rire Sardouiqae, sm. Sarment, sm. Sarmenteux, a. Sarrasin , sm. Sarrau, sm. Sas, sm. Sasse, s f . Sas>er, va. Satan, sm» Satané, a. Saïauique, a. Satellite, sm. Satiété, sf ! Satin , sm. Satinade, s f .

SA T 34» Fiangonany ny mpandidy amy ny Jow Nana f ra-otrika. [ dy. Misy nana , — ra-otrika. Moinba ny santé. Kiady ny tany maty. Tsy misy. Osa t — tay. Mibaranahy, tsy manahy. Hafinaretana, hasalamana. S<ntolina , ody kankana. f na. Fihadiana ny vndy trano, fandavaha-Mihady, mandavaka. Miaramila mpisava-lálana. Vato soa, sabra. Misy Uiro. Tsiro. Sapay, hazo makadiry. Tany voa voly sapin• Tahaky ny savony. Saponera, ahitra mamorivory ohatry Azo atao savony. [ ny savony. Fahatongavana ho savony. Mahatonga ho savony. Ton^a ho savony. Tsinka , zana —. i iaraby, eso. Manaraby, maneso. Voronandrano, tsiriry. Fi^vana. Mi ava. Mpiava. Fiavana, antsetra. Fako, ahidratsy. Fasana , jtrannvorona. Sorindra, saridinina. Hehy ra , — valaka. Ra n tsa m - boalob oka. Re rantsana, misandrabaka. Vary mainty. Bolozy. Fanofan-dafarina, fitantavanana. Fana rian-d rano au-tsainbo, sa hi ratsy. Manofa, manatantavana. Satina. Manao fanahi-ntSatana. Fanahy momba any Satina Mpiambina, mpanaraka. Fahavokisana , fahatofohana Lamba lasoa voaroy. Lamba «nanahaka ny satin.

•,itiz. .j by G o o g l e

Page 350: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

346 Satinage f stn* Satiné, a. Satineur, sm. Satire , sf Satirique, a. Satiriquement, ad. Satiriser t va. Satisfaction, s f . Satisfactoire, a. Satisfaire , va. se Satisfaire, vp. Satisfaisant, a. Satisfait, a . Satrape, sm. Saturation, sf Saturer, va. Saturne 9 sm. extrait de Saturne, sm. Satyre f sm. Satyrique, a. Sauce, sf Saucer ( va. Saucière, s f . Saucisse , sf Saucisson, sm. Sauf, Sauve, a. Sauf, pr. Sauf-conduit, sm. Saugrenu, a. Saule, sm. Saumâtre, a. Saumon , sm. Saumure, s f . Saunage, sm. Sauner, vu. 8aunerie, sm. Saunier, sm. Saunière, s f . Saupoudrer, va. Saure, a. hareng Saure , sm. Saurcr, va. Saut, sm. f Sauter, vn. Sauterelle, s f . Sauteur, sm. Sautillement, sm. Santiller, vn. Sautoir, sm. Sauvage, a,

S U Fanaovana satin. Manahaka ny salin. M|>anao satin. Haraby. Amy ny satire, manaraby. Amy ny satire 9 am-panarabUna. Mandatsa amy ny satire f manaraby. Hatioaretam-po, fanonerana. Manonitra , manefa , mahaoniira. Manao ny mahafalv, ma h afa-po, ma-Manaram-po, miala fo. [ nenlka. Mahafaly, maliafa-po. Ravoravo , faly , henlka. Mpanapaka. [ fahaletonana. Famokisana, fanaovana ampoka, tsi-Mamoky, manenika, manao ampoka. Annran-kintaua , satorina. Ody fanoraoa. Alikalika. Manao alikalika. Lasaoïy, ro nkanina. f k a . Mandóna , maodroboka , manondra-Bakoly fitoeran-dasaosy, Hena sesika, saosisy. Saosisoa. Afaka, voa vonjy. Afatsy. Taratasy pasipaoro. Adala, vala vala. Saoly, h azo-malahelo. Matsatso, inasirasira. Anaran-t* azandruno, taomao. Rano-ntsira. Fivarotan-tsira, fanaovan—. Manao sira. Fanaovan-tsira. Mpanao sira. Vata fitoeran-tslra. Mamafifify. Mavo-manja. Hazandrano maina ny setrok'afo, «a-Manasalisaly. [ liboboka. Tsambikina , vikina. Mitsambikina, mamikina, raandlnga* Valala. [ na. Mpitsambikina. Flisambikinana. Mitsambikimbikina. Tanambokovoko. Remby, dia . kaody.

uitizc-dby G o o g l e

Page 351: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

SCfc 347 Saovuge, sm. Sauvageon , sm. Sauvagerie , s f . Sauvegarde , s f . Sauvegarder ^ va. Sauve-qul-peut, iw» Sauver, va. ha u ver les apparences, se Sauter^vp. Sauvetage, sm. Sauveteur, sm. Sauveur, sm. Savamment, ad. Su va ne , s f . Savant, as. Sa va niasse , sm. Savate , %f Saveter, va. Savetier, sm. Saveur, sf Savoir, va. vn. à savoir , c. S<i voir , sm. Samir-faiie, sm. 'Savoir-vivrev sm. Savon , sm. Savonnage , sm. Savonner, va. Savonnerie, s f . Savonnette, s f . Savonneux, a. Savonnier, s ai. Savourement, sm. Sa voiu er r va. Sa vou reu sèment, ad. Savoureux, a. Scabreux, a. Scalpel f sm. Scalper, va. Scandale, sm. Scandaleusement, ad. Scandaleux, a. Scandaliser, va. se Scandaliser, vp. Scapulaire, sm. Scarabée, sm. Scarlatine , sf Sceau, Scel r sm. Scélérat, as. Scélératesse . sf .

Olona tsy misy civilisation. Hazo mauiry no azy. Hakaodiana. Aro, fiarovana. Miaio, mianibina. Fipariahana , firldanana , firiatana* M a mon i y , manafaka , miaro. Miaro fahatafintohiiiana MiU-fa , iiiandositra , mamonjy tena. Famonjena ny sambo fcfika. Mpamonjy ny sambo fefika. Mpau.onjv. Am-pihalalana. Saha, tanety, tany lavavolo. Mahay zavatra , be fahaiaana. Mplltambo f.ihaizana. Kiraro tenta , voro-kiraro. Manao ratsy saitra. Mpamboatra kiraro, mpanao kiraro Tsiro. [tsymaliay. Mahay, mahalala. Izany line. Fahaizaua , fahalalana. Fahatzun-javatra, fahendrena. Fahaizan'oloua , — mitondra tena. Savony. Faimsuran-fsavony. Manoso-tsavony. Trano fanaovan-tsavony. Sav«,ny inanitra. Misy savony , toy ny —. Mpanao savony. Fanandramana , fankafizana. Manandrana , mankafý. Ain-panatidramana , — pankafiaana. Matsiro, rian-ko hanina. Mideza , mikitoantoana , sarotra. AnUy fanaovana anatomie. Maneiida-d<>ha. \ Fanafintohiuana , fahatafintohinana. Mah.itafintohina. Mahatafintohina , inanafintohina. Mahatafintohina , manafintohina. Tafintohina. Sikapolera. Bihy kely ohatry ny voangory» Aretina, kitmtro. Rase, fanindriau-doko, fitombohana» Rarsy fanahy , jiolahy , jiovavy. Uaratsiana,

l'igitized by Google

Page 352: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

341 Scellé, sm. Scellement, sm. Sceller, va. Scelleur, sm. Scène, s f . Scénique, a. Scepticisme, sm. Sceptique, as. Sceptre, sm. Schako , Shako, tm. Scbelling, sm. Schismatique 9 ai. Schisme, sm. Schiste, sm. Schisteux, a. Schlague, s/. Sciage, sm.. Scia tique, a. Scie, s f . Sciemment 9 ad. Science , sf. Scientifique, a. Scientifiquement, ad. Scier, va. Scierie, sf Scieur, sm. Scinder, va. Scintillant, a. Scintillation , s f . Scintiller, vn. Sciotte, a/. Scissile, a. Scission , s f . Scissionnaire* sm. Scissure, sf Sciure, sf Scolaire, a. Scolastique, as. Scolopendre, s f . Scorbut, sm. Scorbutique, a. Scorie , sf Scorificwtion, s f . Scorifier, va. Scorpion , sm. Scribe, sm. Scriptural, a. Scrofules, s f . Scrofuleux, as, Scrupule, sm.

BLase, loto lady. Fanisian-doko fady. Manisy h>ko fady. Mpaniiyloko fady. Tany na lampihazo filalaovana. Momba ny scène. Fampianarany ny mpisalasala. Mpisalasala amy ny zavatra rehetra. Telii-mpanjaka, — uipaiijakanm. Satroky ny uiiaramda. Vola ki robo. Tsy maneky ny Papa , misaraka. Tsi-funekena ny Papa , ii»arahana* Vato iniselatselaka. Manahaka ny schiste. Fikapohana. Fauatsofana. Amy ny fe. Tsofa , lasary, lasia. Satry, iniaria , nahy. Fahalalana, fahaizana. Mampahafantatra, mampahay. Ami-tnpahaizana. Manaisofa. Trano fanatsofan-kato. Mpanatsofa. [ k*. Mandriatra , manapaka , mampisara-Mamirapiratra , manjelajelatra. Helatra , t»clàtselatra. Mitselatselatra, manjelajelatra. Tsofa-mbato. Azo vakina, — selahina , — sarahlna. Ftsarahana t fizarana , famakiana. Mpisaraka, mpampisaraka. Fitresahany ny vatolampy. Vovo-kiito, ta i-n tsofa. Amy ny ekoly. Fianarana, mpianatra. Tra m bo. Âretin'akanjonify, solohitra. Tahaky ny solohitra, marary — Tai-njavatra, — mby , fatka. Fanalam-paika. Mauala faika. Maingoka, mambambohitra. Mpamindra soratra , mpanoratra. Momba ny Soratra Masina. Jnaran^aretinn, sikorofoly. Marary ny sêrofulcs. Ahtahy, 9ombin-*javatra.

,itized by Google

Page 353: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

SEC 349 Scrupuleusement, atl. Scrupuleux, a. Scrutateur , sut. Scruter, va. Scrutin, sm. Sculpté , a. Sculpter, va. Sculpteur, sm* Sculpture, 4/. Se,/?*. Séance, s f . Séant, sm. Séant, a. Seau , s m. Çébacé, a. Sébile, s f . Sec , Sèche , a. Sécable, a. Sécateur, sm. Séchage, sm. Sèchement, ad. Sécher, va. vn. Sécheresse , s f . Sécherie, sf Séchoir, sm. Second, as. en Second, ad. eau Seconde, s f . Secondaire, a. Secondairement, ad. Seconde , s f . Secondement f ad. Seconder, va. Secoueinent, Secoûment, Secouer , va. [ sm. se Secouer, vp. Secourabfe , a. Secouiir, va. Secours t sm. Secousse, s f . f ecret, sm. Secret , a. en Secret, ad. Secrétaire , sm. Secrétaire d'état, sm. Sécréta irerie, s f . Secrétariat, sm. Secrète, s f . Secrètement, ad. Sécréter , va.

Marimarina, an-drariny. Miahiahy, saro-pady. [ km. Mpandinika, mpikatsaka, tnpangaro* Mangaroka, mikatsaka, mitaratra olo* Fandinihana , latsa-bato. ( 01. Voa sokitra. Misokitra. Mpis<>kitra. Fisokirana, sokitra. Ny tena. Fiangonana * fivoriana , fotpaua. Ny mipetraka. Mipetraka , mety , mendrika. Siny , gamela. Momba ny jabora. Lovia baao. Maina, makiana. Azo didiana , — tapahina , — heteaa-Heti-mboly. [ na. Fanamainana , fahamaina. Mafy, maimaina. Manamaina , mihiamaina , mihahy. Fahamainana , andro maina. Fanahazan-damba. Fanamainana , fanahaiana. Fa ha roa f solo, namana , lefitra* Manarakaraka. Rano famotsian-javatra* Manarakaraka. x

Tsy am-potony. Fahenimpolo ny minot* , segondy. Amy ny faharoa, ny —, faharoa ny Manampy, manotrona. [izany. Fanozongozonana, fanofokofohana. Manozongozona, manopakopaka, ma-M i h if i kifika ,mikofokofoka. [nitikifika. Azo vonjena , mamonjy. Mamonjy , manampy f mitahy. Vonjy, fanampiana. [ hana. Fihozongozona, borohoro, fánifikifi-Tsi-fambara, teny miafina, —afenina. Miafina, miery, isy azo ambarambara. Am-pierena , — panafenana. Mpanorafry ny olona be voninahitra. Mpitondra fanjakana, mpanao—. Fi t oc ra n - ta r a t a »y. Raharaha ny secrétaire. Fivavahana amy ny Lamesa. Mangingina. Mamoifoy, mampisarok*.

••aitizod by Google

Page 354: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

350 Sécrétion , sj. Sécrétoirc, a. Sectaire, sm. Sectateur, sm. Secte, s f . Secteur, s m. Section f sfi Séculaire , Sécularisation, sf Séculariser, va. Séculier, a. Séeulièrement, ad. Sécurité, sf Sédatif, a. Sédentaire, as. Sédiment, sm. Sédimentaire, a. Séditieusement, ad. Séditieux , as. Sédition , sf sel de Sedlitz, sm. Séducteur, as. Séduction , sf Séduire, va. Séduisant, a. Segment, sm. Ségrégation , s f . Seigle , sm. Seigneur, sm. Seigneurial, a. Seigneurie, s f . Sein , sm. Seine, s f . Seing, sm. Seize, a. Seizième, a. Seizièmement, ad. Séjour , sm. Séjourner, vn. Sel, sm. Selle, sf Seller, va. Sellerie, s f Sellette , sf Sellier, sm. Selon , pr. c'est Selon. Semaille*, sf Semaine, s f . Semainier, sm.

SKKt Famoizana , fampiaarahana. Fivorlany ny sécrétion. Mpanaraka ny liadisoana. M pian a tra ny liadisoana. Filtambanany ny olon-diso. Tapaky ny cercle. Tapa'ny, fok*». Mialinjato taona, zato—, isa-njaro—. Fampodiana lio isa ny valioaka be. Mampody ho isa ny vahoaka be. Olona fotsiny biany. Amy ny fanao ny olona. Fahatokiana. Manaketraki, mampionona. Mitoetra an-trano, tsy mi\oaboaka Faika. [loatra. Momba , faika. Am pikomiana. Miodirra , mikomy. * Fikomiana , fiodinana. Selizy, dh»ely. Mpamitaka , mpanera. Famitahana, fanerana. Mamitaka , manera. Manadala , mahataoua. Tapaky ny cercle. Fana\ahana , fisodihana. Vari-mbazaha. Tompo , andriandahy. Momba ny seigneur. Fiandriauana , menakely, vodirnna ISono, tratra, kibo, fofoana , o trôna. Harato. Sonia. Eninambinifolo. Faheninambinifolo. Fahenitiambinifulo ny Izany. Fonenana, ny andro ipettahana. Mipetraka, mitoetra, mijauona. Sira , fanasina. Lasely. Manisy lasely. Fitoeran-dasely , fanaovan —. Fiketrahana kely, akalana. Mpanao lasely. Araka. Asa , araky ny .. Famafazana. Heiinandro. Mizara ny herinandro.

l itized by G 0 0 g l e

Page 355: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

SEN 351 Semblable, a. Semblable, sm. Semblablement, ad. Semblant. sm. faire Semblant, nefaire Semblant de rien. Sembler, vn. Semelle f s f . Semence, sf Semer, va. Seniritre , sm. Semestriel, a . Semeur, sm. Semi, a. Sémillant, a. Séminaire, sm. Séminal, a. Séminariste, sm. Semi-preuve, s f . Semis, sm. Semoir, sm. Semonce, sf Semoncer, va. Semoule, s f . Sempiternel, a. Sénat ,sm. Sénatenr, sm. Sénatorerie, s f . Sénatorial, a. Séna tus-conduite, sm. Séné, sm. Sénéchal, sm. Séné< haussée , s f . Sénevé, sm. Sénil, a. Sens ,sm. Sens commun , sf Sens dessus d'S>ou& , ad. Sens devant derrière, ad. Sensation , s f . Sensé, a. Sensément, ad. Sensibilité, s f . Sensible , a. Sensiblement, ad. Sensiblerie, s f . Sensitif, a. Sensitive , sf Sensualité, sf Sensnel, a.

Mitovy , manabaka t mahatoraka. Namana. Toy izany , tahaky Tarehy, bika, ny tsy iay. Mody, mihiatsaravelatsihy. Mody tsy maninona , maudevin-tsai-Miseho, toa , tahaka, [ na. Faladia nkiraro. Voa-njavatra famafy. Mamafy. Enini-bolana. Maharitra enim-bolana t isa n* —. Mpamafy. Sasany, antsasany. [ kinjaka. Be aina, miramiranà , jila , mihinja-Ekoly , trano fampianarana. Momba ny voa-njavatra. Mpianatra anaty ny séminaire. Fanamarinana tsy ampy , porofo—. Maso-mboly. Famafazana, harona misy ny hafafy. Fananarana , tsiny , fitezerana. Mananatra , maniny, mitezitra. Semoly. Mandrakizay. Fiangonany ny lehibe ny fanjakana. Lehibe amy ny fanjakana. Fananany ny sénateur, raharaha Momba ny sénateur. ( ny —. Didy ny sénat. Sene, anaram-panafody. Andriambaventy taloha. Raharaha ny sénéchal. Voantsinapy. Momba ny fahanterana. Faharenesana, saina, hevitry ny teny. Saina , hevitry ny maro. Mikorokoro. Mifotitra, mifamotipotitra. Fahatsiarovana , fandrenesana, sera-Hendry , manan-tsaina. [ na. Ami-mpahendrena. Faharenesana. Sarotiny , mandre, malemy fanahy, Mora hita. [ re. Fodlana ho sarotin'alahelo. Mahazo mandre. Amboa-fotsi-kely, modimodîa, mati-Fanaranam-batana. [hariva, Mttnaram-batana.

l'igitized by Google

Page 356: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

3d2 Sensuellement, ad. Sentence , s f . Sentencieusement, ad. Sentencieux, a. Senteur, sf Sentier, sm. Sentiment, sm. Sentimental, a. Sentimentalement, ad. Sentine , s f . Sentinelle , sf Sentir, va. va. se Sentir , vp. Seoir, vn. Séparable, a. Séparation , s f . Séparé, a. Séparément, ad. Séparer, va. se Séparer, vp. Sept, a. Septembre, sm. Septénaire, as. Septennal, a. Septentrion , sm. Septentrional, a. Septième, a. Septièmement, ad. Septuagénaire, a. Sepiuagésime, sf Septuple, a. Septupler , va. Sépulcral, a. Sépulcre , sm. Sépulture, sf Séquelle , sf Séquestration , s f . Séquestre , sm. Séquestrer, va. se Séanestrer, vp. Séraphin, sm. Sérapbique, a. Serein , a. Serein, sm. Sérénade, sf Sérénité, sf Séreux, a. Serf, sm. Serfouir, va. Serfouissage, sm.

SER Am-panaranara-batana. Fitsarana» teny — , ohabolana. Amyny teny mahavoa, kantokanto. Foby fa maro hevitra , kanto. Fofona , hanitra. Lalana ety , sampan-dálan*. Hevitra , fandrenesana. Tia , mora , malemy fanahy. Am-pitiavana. Siringa , fivoriany ny faiki n* olona.

Ipiambina. Mahatsiaro, raandre, mamofona. Mahatsiaro tena. Manendiika, mifanaraka, antoniny. Azo sarahina , — avahana. Fampisarahana , fisarahana , fanava-Tafasaraka , voa tokana. [ hana. Tsitoh an tokana. Mampisaraka, manavaka, manamaka. MLsaraka, mihiataka, miavaka, misa-Fito. [ maka. Volana faha-9 amy ny taona. Momba ny fito, nampianatra fito tao-Isa-mpito taona. [ na. A va ra tra. Any avaratra. Fahafito. Amy ny fahafito, fahafito ny izany. lahat ra tra fitopolo taona. Alahady fahasivy aloha ny Paka. Impito, fito heny. Mampitombo impito, manao impito Amy ny fasana. [ heny. Fasana. Fandevenana. Maro mifanaraka, fitanjozorana. Fanokanana. Fitazonana , fanalam-pananana. Manokana, manala fananana. Mitokana. Serafina. Momba ny serafina. M isa va , mazava , tony, iniramirana. Ranonando. Fanati-Jvira , kaloalina. Fabazavany ny andro, fahatony —. Matsora, t e rano. Osindrano , menakely , menabe. Mihevohevo voty, miavava —. Fibevohcvoam-boly.

[jitiz&d by G o o g l e

Page 357: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Serge, sf: Sergent , sm. Sergent-major, sm. Sergent de ville, sm. Serger , Sergier, sm. Sergerie , s f . Séricicole, st. Séi iciculture, sf Série , xf. Sérieusement , ad. Sérieux, a. Sérigène, a. Serin , s m. Seriner t va. Serinette, s f . Seringat 9 sm. Seringue, s f . Seringuer , va. Serin* n t , sm. Serment de fidélité , s m. Sermon , sm. Sermon n aire , sm. Sermonner, iv#. Sermonneur, sm. Sérosité, s f . Serpe, sf Serpent, sm. Serpentaire, Jf. Serpenteau , sm. Serpenter, vn. Ser|>eiitin, sm. Serpette t sf Serpillière, %f Serpolet, sm. Serre, sf Serré, a. Serrement, sm. Serre-papiers, sm. Serrer, va. se Serrer, vp. Serre-tête, sm. Serrure, s f . Seirurerie, s f . Serrurier, sm. Sérum, sm. Servage, sm. Servant, as. Servante, s f . Serviable, Service, sm.

SBR 1*3 Jtaraxan+dopotra, leriifl. Sahazany, sarizany. f maijao. Lehibe i y sahazany, — ny sarizany , Mpiambina amy ny lapolisy. Mpanao na mpivarotra serge. Fanaovana serge. Momba ny (iompian-dandy. Fiompian-dandy. La lia ira , fitohi'tohizana. Tokoa, marina, tsy mba vosobosotra. Tsy lia vosotra , lehibe 9 marina. Momba ny lasoa. Voron-keiy, sera y. Mitendry sarinety, mampianatra. Sarinety. tìaio kely, seraingá. Basi-rano. Manisy basi-rano. Fianianana, fiozonana, loka. filokana* Velirano, sotro-vokaka , lefon'omby. Sarimonina, tori-teny. Taratasy misy sarimonina. Mananatra v maniny. Mpananatra, mpaniny. Nana. Antsy mifaraingo. Bibilava. Karaznn-draiketrn, seri|>antera. Znna-bibilava , kilalao-mbanja. Miolikotika. Volobe ny V alambic. Antsy uiiîaiaingo. Sadiâdiaka , rongony fono-ngor». Seripole , ahimanilra. f valiiny. H<»h<>-mborona , fitahiriz ma ny bazo M«faneiy , mi^eja , mihib<*ka. , Fanagejana. famU'inana, faliaterena. Fi i a 11 i r iza 11 - ta ra ta sy. Mitabiry, mangia, mamihina, mam-Mifaneiy , miaika. f pifanely. Satro-dnha fi tondra mandry. Hidy, fanalaliidy. Fanaovana hidy , — fanalahidy. Mpanao hidy , — fanalahidy. Rano-mbatsy. Fanandevozâna , fahandevozana. Mpisarivy, mpanompo. Mpanompo vavy , ankizy —. Mazoto hanampy ny namana. Fûnompoana, ntahiana, fanampiana»

g i t i z t d b y Google

Page 358: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

m Serviette, sf S f h i l e , a. œuvres Servîtes. sf Ser% ileinent, ad. Servilité, sf Servilistue t sm. Servir, t a . se Servir, vp. Serviteur t sm. S*r\ itude, sf Ses, a. Ses>iori f sf Set i fore , n. Sétiforme , a. Séton , sm. Seuil, sm. Seul , u. Seulement, ad.

» Severe , a. Sévèrement, ad. Sévérité, sf Sévices , sm. Sévir, va. Sev rage , sm. Sevrer, va se Sevrer , vp. Sev reuse , .v/' Sex génaire , a Sexagésiuie , %f Sexdigit.d, a. Sexe, sm. Sextant, sm. Sexte , sf Sextuple t a. Sextupler , va. Sexuel , a. Si , c. Si bien que , c. Si ce n'est que t c. Sibylle, Sira ire , j»///. Siccaiif, a. Sien t é , sf Sidtral, a. Siècle, sm. Siècle futur , s m. Siège, sm. état de Siège, sm. Siéger, vn.

S1E Famirana , famaohana , sariveta. Momba uy andevo , iva. As» fanao ny mpiasa. Manaraka ambokony. Fandadila iana , filan-fslfraka. f be. Finndrebana an -panekena , fanekem-Manompo , misarivy. f enti-manao Manompo tena . ni i tondra zavatra ho Mpanoinpn laby,ankizy—,mpi»arivy. Fangndevozana. INy,..ny, milaza nya%y,—ny azy ireo. Fisainana , fivoriana. Ma melon-dandy , mitera —. Mabator ikanvlasoa, manahaka ny—. Taily kely fampandehanana nana. Tnlonam-baravarana. Irery. Monja . biany , fotsiny. Ratio-nkazo. Sarotra , uiasiaka , lozabe. Amy ny hasarotana , mafy. Hasarotana. f amy ny zana*ny. Fahalnzany ny lahy amy ny vmy nts Mauafay , aretina raihiàfatratra. Fanotazana zaza. Manoty zaza. [zavatra tiana. Manoly tena , mlfady, minia mamoy Vi hivîivy mpanoty zaza Niaina enimpolo taona. n a ha tra ira —. Alahady fah ivalo aloha ny Paka. Enin-dranUati-tanana. l\y tnahafa ny lahy sy ny vavy. M*aso!avitra an-tsambo. Fivavahana amy ny oia fahenina. Enina heny Manao na mampitornbo inenina. Mahalaby sy mahava\y. « Raha. Any ka dia. Raiia isy Vehivavy mpanao vinany. Mpainom» olona voa tainhy hamono. Manamaina haiugana. Hamainana Amy ny zavatra anaty ny habakabaka. Zato taona. Ky fiainana ho avy. Fipetrahana, fahirano. Tany na tanaua ambenana mafy. Mitoetra > mon in* >

:, tiz d by G o o g l e

Page 359: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

s m 3 a * 1« Sien , la Sienne, pn. les Siens, sm. faire des Sienm s Sieste, s f . Sieur, sm. Siffla ble t a. Siffla n Y y /7, Sifflement, /m. Siffler, vn. vn. Sifflet , sm. Siffleur, sm. Signal , s m Signalé, a. Signalement 9 sm. Signaler, va. se Signaler, vp. Signataire, sm. Signature, sf Signe f sm. Signer, va. Signet, sm. Signifiant, a. Significatif, a. Signification , sf Signifier, va. Silence, sm. Silencieusement, ad. Silencieux , a. Silex , sm. Silhouette , sf. Silice, sf. Siliceux ; a. Sillage , sm. Sillon, sm. Sillonner, va. Silo, sm. Simagrée, sf. Simarre, s f . Similaire, a. Similitude, s f . Siinilor, sm. Simoun t s m. Simple, as. Simplement, ad. Simplicité , sf Simplification , sf Simplifier, va. Simulacre , sm. Simulation , *f Simulé .à.

Ny a«y. fty mpiarnkavy ny, ny ankohonana. Manao fahadalana , mandrenlreny. Tory antoandro. Ranona. Tokony liolmhahohaina,— tebahina. Misioka , ini*iaka. Sioka , siaka , fisiahana , fiofinka. Misi» ka , manakora. Fifihana , sodma madinika. IMpisioka , mpisiaka. Famantarana , fanoroana. Voa loro, malaza. Fa«'oroan-tarel»y. Manambara , manoro. [ dera. Mihialaza , manao taozavatra mila Mpametak» anarana , n.panisy sonia. Anaiana an-tsoratra , sonia. Manka , famauiarana . hats ka. Manisy sonia. mametaka ny anarana. Marika , famantarana. Mil za , mi -y foto'ny. Milaza , m sy antony. Hevi'ny, ngikiazo. Mampahafauiaira, milaza, miginkazo. Fanginana , tsi-fitenenana , jinijuiy. Mangingina , takontakmia. Tsy mit» ny, mangina, mijiny, manjo-V a f o - a f o f a l i a . [nitia. Sary alaiua amy uy tand.mîona. Vato-fata. Misy vaio-falia Dia-n sambo. f ny handrîna. Soi itsnritia,dia-njavalra,ketrona amy Manoritsnriira , mampiketrona. Lava-bary. Fanao lainga,fihantana, ftx}iaua ho... Zipo mitaritai ika. Mitovy , siihala fomba. Fito\iana , fanoharana Varahina sv fanitso ampifangaroina. Rivotra mahamay. Tokan-tsosona, tsy niharo, t o t s t r a . Hiany , foana , ranofotsiny. Hahitsiana , hazavam-po. Fanamorana. Manamora, manala olana , mrnatso-Sary foana, tandindnna. [tra. Tsilaingalainga , fodiana ho... Mody izy, tahak'azy.

3itiz ,j by G o o g l e

Page 360: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

3 W Simuler, vm. . Simultané, a . Simultanéité t sf Simultanément, ad. Sin;ipisé, a . Sinapiser, Sinapisme, sm. Sincere, a. Sincèrement, Sincérité, s f . Siuciput, sm. Sinécure, sf Sine qua non , ad. Singe , sm. Singer, va. Singerie , s f . Sinçcur., as. se Singulariser , vp. Singularité , sj. Singulier, a. Singulier , sm. Singulièrement, ad. Sinistre, a. Sinistre , s m. Si ni virement f ar/. Sionn , c. Sûnjé, /z. Sinut-ux, a. Sinuosité, f/! Siphilis, Siphoïde, a. Siphon , J7W. Sire, s m. Siiop , sm. Siroter, va. vn* Sirupeux , a. Site , sm. Sliôt, ad. Sitôt que , c. Situation , s f . Situer, en. Six, a. Sixième, as. Sixièmement, ad. Sobre, a. Sobrement, ad. Sobriété , s f . Sobriquet, sm. Soc, sm, Sociabilité. tf

SOC Manao h*..., manao ttilaingaUtofla » Miaraka. (mody ho.. . Fiaraliana. Miaraka , — amy ny Ixay. Misy sinapisy. Manisy sinapisy. Sinapisy, mositaridy. Marina , mazava fo, Marina. Ha marina na , hazavam-po. Tampon-doha. Rarama tsy ami-ndraharaba. T>y azo avela. Endrina, rajako. Mianntra , maka tahaka. Vosobosotra , fakan-tahaka. Mpaka tahaka. [songeso. Mitoka-maudry nobo ny be, miange-Angeso, fiti'kana-mamlry nobo ny be. M iangesongeso , ha ta nobo ny be. Iray , singa , mahagaga. Indrindr*. Mampidi-doza , mamohebatra. Manjo, fohehatra, losa. An-dosa. Raha tsy izany. Bangabanga. Miolikolika, mibirioka. Olikolika. Kobay. Manahaka ny aifoa. Sifoa, tadio, fautsona mifaingoka. Tompokolaliy, (fanao amyny mpan-R a i ì o - m pa ry , si rao. f jaka%J Misotro^otro, mitsentsitsentsitra. Misy sirop, mamy. Fitoerana, toetra, fonenana. Haingana. Raha, vantana vao... Toetra , fipetraka. Mametraka. Enina. Fahenina, ampahenina. Fahenina , — izany. Mahalala onony, niahay voky. Antoniny , ami-mpnhalalaiia onony. Fahala'ana antoniny, (abonenam-po, Anaïam-bosotra. Lela-mlasario, angady n'omby. Hamcrana, fitiavsn-dreaaka.

,tiz d by G o o g l e

Page 361: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

901 Sociable, m. Social, a. Sociétaire, sm. Société, s f . Socle 9 sm. Socque, sm. Sœur, sf Sofa , Sopha , sm. Soi , pn. à pan Soi, ad. être à Soi, vn. revenir à Soi, vn. Soi-disant, a. Soie, s f . Soiei ie , s f . Soif, sf Soigner, va. se Soigner, vp. Soigneusement , atl. Soigneux , a. Soin , am. Soir , s m Soirée, s f . Soit 9 ad. c. tant Soit peu , nd. Soixantaine , sf Soixante, a. Soixantième, as. Sol, sm. Solaire, a. Soldat, sm. Soldatesque, s f . Solde , s f . Solder, va. Sole , sf Solécisme, sm. Soleil, sm. Solennel, a. Solennellement, nd. Solennisation , s f . Solenniser , va. Solennité, sf Solfège, sm. Solfier, va. Solidaire, a. Solidairement, ad. Solidarité, s f . Solide, a. Solidement, ad. Solidification , s f .

Mora, tît resaka. Momba ny société. Alnikiitibana anaty ny société. FiKambanatia , sosie i y Fiioeran-tsary. Kiraro hazo Raliavavy, anabavy , masera. Sofa , fiketrahana. Ky tena. Miiokana, ampo. Mabatain-po. Mahatsiaro fanahy , — tena. Manao bo..., hono. Landy , — kely, lasoa , volo-nkiso». Varo-dandy, tenon—, lamba landy. Hetaheta , faniriana , filana. Mitsabo, mitaiidrina , mi ta iza. Mit>abo t« na. Ain-pikarakarana, — pitandremana. Mitandrina, mazoto, mahakaiakara. Fitandremana , zotomjH». Hariva , takanva. Ky hariva , ny takariva. Aoka áry , — Irtvjzany . na. Sombiny kely, naiHa bitika aza. Enlmpolo , sahabo ho —. Enimpolo. Fa heu impolo. Tany , tokotany. Moiiiba ny masoandro. S«mdany, miaramila. Miaiamila mikotaba. Karama , tamby. [ nefa —. Mandou karama, inanafa-tiosa, ma-Tany fambolena, faladia-ntsoavaly. Teny mandao ny gramara. Masoandio, hainaudro. Masina , lehibe , malaxa. Amy ny hamasiuaua Fankamasinana , fank dazana. Mankama*ina , mankalaza. Fankalazana. Taratasy fianarana mozika , sol i fá Mihira, manonona noty,manao solifâ. Mifampiantoka. Am-pimbonana antoka. Fimbonana antoka, fifampiantohana. Mafy. Fatratra, mafy. Fanamafiana.

3 itize<Jby Google

Page 362: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

3*8 Solidifier, i w. se Solidifier, vp. Solidité, sf% Soliloque, sm. Soli|>èd(*, sm. Solitaire , us. Solitairement, ad. Solitude, if. S"li\e , s f . Soliveau , sm. Sollicitation , sf Sol lin t e r , va. Solliciteur , sm. Sollicitude f sf S<»U>, sm. So'stice, sm. SoKticial, a. Solubilité . f f . Soluble, a. Sol m ion , s f . Solvab liié, sf Sol\ able, a. Sombre , a. Sombrer, vn. So »>III «ire , as. Soin m.n» eu» eut, ad. Sommation , s f . So'iime, sf. Somme toute, en Somme, Somme , sm. [ ad. Sommeil . sm. Souiuij'iller, vn. Sommer, va. Sommet, *m. Sommier, sm. Sommité. sf. Somnambule . as. Somnambulisme, sm. Somnifère, a. Somnolence, sf Somnolant, a. Somptuuire , a. Somptueusement, ad. Somptueux, a. Somptuosité, sf S< m , sn:. Son , sa , ses , a. Sondage, sm. Sonde, sf Sonder, va.

Manimiff. Mèhiamafy, ha ma fia na. Ha mafy. Fitenenana irery. Tokan-kitro. Maint ery , mpitoka-monina. Ain pitokanaoa. Tany foana , fihonjibonjiana. Sakainandimby, ranai-ndr.hana, tsU Raii ai-udi ihana [ kalana. Fitaomana , fitarihana. Mitamia , mitai ika , mifóna. Mpitioua , mpifona. Fiiandivmana , fanahiana. Hiia tokam-peo, — hirain'olona irery, Fijanouany ny masoamlro, fannlavira* Amy ny sot tive. [na ny ekoatora. Fietupoana , fetezana hiempo. Azo empoina Fiemp(»aca, fahitan-kevitra. Fan man-kaloa , fahaloavana. Maiiaii-kaucfa tr«»sa, — kaloa, maha-Ma loin >loka , mais maizina. [ !<*. Reinlrika,fefika, miliilana, inihohoka. Fil.izana foliy , loha-teoy. Am-pilazana foliy. Fi.intsoan» , fa ra-teny. Tot . ly , lel.-\ola. Amy ny farany. Torimso. Torima^o Matoriiory, manao torimaso n'akobo. Mannidy , inanasa. Tampona. Ki<loro vol o-nt soa valy. Tampona , laingo , tendro. Mieritreri-panahy, in.monofy. Toetry ny sotnnuu.ùultr. Mampatory. Filocdoh ndoana, h irendremana. Milondoh'iido, rendit mana. Milaza ny vola lany. Am-nandaniana. Waixlany be. Fundaniam-be. Aiupombo, faiieno, fanebo, feo. IVy. milaza ny azy. K'atso , li ts <pana. Fitsapana. Mikatso, mitsapa.

,tizc<iby Google

Page 363: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

n» fondeur, im. Songe » sm. Songe-creux , tm. Songer, p#i. Songeur,sm. Sonnailler # «vt. Sonnant, espèces Sonnantes, Sonner f vn, va. Sonnerie, sf. Sonnette, sf. Sonneur , sm. Sonoie, a. Sonorité, sf Sopbisme, s m, Soptustc, sm. Sophistication , s f . S<»}>hi»ii<]tie, «/. Sophistiquer , va. Sopbisiiquerie, sf. Sophistiqueur, sm. Soporatif, as, Sopordère , Soporifique, Sopr.uio, sm [a. Sorbet, sm. Soi eellerie, s f . Sorcier, sm. Sordide , a. Sordidement, ad. Sordidné, .v/I Sorile, sm. Sornt tte , sf. Sort, sm, Sortable, a. Soi tant, as. horte , sf de Sort» que, en—, c. en quelque Sorte f ad, Sorteur, a. Sortie , sf. à la S- rtie de Ypr. Sortilège, sm. Soi tir , vn. va. au Sortir de , \>r• Sosie , sm. Sot, a. Sottement, ad. Sottise, sf. Sou v MX. n'avoir pas le Son.

MpHtapa. isoty. Hevi-dravîna , — pnt*y. Manonofy , misaina t înikasa. Mpauonofy, mpanao bevi-potsy. Mampanenoueno foana , nianenone-Manmo. ( 110 —. Vola. Maneno, tnikorintsana, mampaneno. Fanennana , iiisofana. La ko Iti y kely. Mpamp >nem», mplvely lakolosy. SVIaneim, maneho, manaku. Famnoana (ka. Fakam-panahy , longoi mitoto-boza-Mpaka fanabj, mpanao longoa miioto-Fanimhana , f.ni.-vai a. ( bo/ak.i Mamandri-teny , manidóka . mainit» Mamandri-teny, maka fauaby. ( ka. Safoiiaka , fa nom < zam b<>hony. Mpaka fanahy, mpanao safoMaka , JVbmpatory. ( mpanidóka. Mampatory. Sopianao, fenainbnny. Fis »tro inangatsiak •, s"iibe. Famosa* iana , mosavy, fanjambana. Mpamo^avy , mpauisy fanjambana. Mahihitr.i. A«i y ny fahiltirana. F-'lnbiiana. Rindra-nteny. Anganotigann, saim-potsy, bedibedy. Vinlana , aujara. Onony , mendiika , antonlny. Mivoâka , ny — , ny uiitsoaka. Karazana. Koa, ka, amy ny izany. T«.a lVlpi\oaboaka. Fìvoiihana, rab»m-bava. Amy ny fir;>va"a Fauiosaviaiia , mosavy. Mivoaka , mira va , inatuoaka. Rahcfa izany Olona mitovy tarrhy amy n'olon-kafa. Kely bevitra , maola, mitediredy f«»a-I sy am-pihcverana. ( ua. Hudalana , iirediredena. Varifitoventy. Tsy manam-ba rirai ventY.

i g i t i z d b y Google

Page 364: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

3 M Sou à KHI , « / . Soubassement 9 sm. Soubresaut, sm. Souche • s f . Souci, sm. un sans-Souci, sm, se Soucier, vp. Soucieux , a. Soucoupe, sf Soudiiiii, a. Soudainement, ad. Soudaineté, sf S"ude, sf Souder, va. Soudoir, sm. Som?<*yer, va. Soudure, f . Soufflage , sm. Soufflai.t, a. Souffle, %m. Souffler, <vi. va. Soufflet ie , .\f Soufflet, MU. S' ulHetade, sf S'iuffleter, «**. SoufHetier, sm. Souffleur , sm. Soufflure, sf Souffrance, sf Souffrant, a. Soiilfre-douleur, sm. Souffreteux , a. Souffrir, va, va. se Souffrir, vp. Soufrage, sm. Soufre, sm. Soufrer, va. Soufrière, sf Souhait, sm. Souhaitable, a. Souhaiter , va. Sou illard, sm. Souillarde , s f . Souiller , va. Souillure, \ f . Soûl, as. Soulagement, sm. Soulager, VH. se Soulager, vp. Soûlaud • sm.

sot Tslpotlpotlka. - * Vodi-rindiina. Fianteambm ana , bont»ina , fihatai-Fototia , vodi-haxo. (runa. Aliiahy , fanahiana. Mibaranjhy, t*y manahy» Manahy. Manahiaby, mijorfdretra. Tanti-mbodi-ntavobangy. Tampoka. Tampoka. Hatampohana. Ahitra, f»ira avy ainy ny isaoy ahitra Maningina. ( ieany. Vy faninginana. Manamby, mandoa ny karama ny Solohoto, tsiuçrina. ( miaramila. Famoforaua , hfoforana , fiUofana. Mi fofotra Fofon'aina , tsoka , fofotra, fofofofo. Mitsoka, mi fofotra, mifoftrfòfo, mano-Famoforana, fifoforana. (ro teny. Tehamaina , tafoforana. ( fana. Fimetsapetsahana tehamaina, fiteba* Mahavoa tehamaina , mamely—. Mpanao lafoforana. ( Ira. M pif "foira, rapanoro hevitra, sempo-Loadoaka amy ny metaly narendrika, Fijaliana , tahoriana. (boloka. Ory , mahautra, mijaly. Mpiasabe. Ory , mahantra , fadiranovana. Mijaly, mandefitra. Maharitra. Fanisiana solifara. Solifara. Maiii*y solifara , manosotra —• Fakan-tsolifara. Saofra , faniriana. Tokony birina. Misaotra , maniry , tia. Loaka faleha-ndrauo , zolii —. Fanasm dovia. (ka . Mandoto, mametaveta, manala-bara-Loto , Lsiny, pfiitina. (leo ny. Feno, voky, mamo, doroka , tofoka , Fanalan-t>a>atia , fanainpiana. Manamaivana, mahafa-lsa»atra, ma-Miala sasalra , mionina. (nampy. M pi mamo , mpidoroka.

i t iz td by Google

Page 365: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

sou 361 Soàler, va. Soulèvement, sm. Soulever, va. se Soulever, vp. Soulier, sm. Soulignement, sm. Souligner , va. Soumettre, va. se Soumettre, vp. Soumis, a. Soumission, s f . Soumissionnaire, sm. Soumissionner, va. Soupape, s f . Soupatoire, a. Soupçon , sm. Soupçonnable, a. Soupçonner, va. Soupçonneux , a. Soupe, sf Soupente, sf Souper, vn. Souper, Soupe, sm. Soupeser, va. Soupière , sf Soupir, sm. dernier Soupir, sm. Soupirail, sm. Soupirer, vn. Souple, a. Souplement, ad. Souplesse, s f . Souquenille, sf Source, sf Sourcil , sm. Sourciller , vn. sans Sourciller. Sourcilleux , a. Sourd, a. Sourdaud, a. Sourdement, ad. Sourdine, s f . à la Sourdine , ad. Sourd-muet, sm. Sourdre, vn. Souriceau, sm. Souricière, s f . Sourire, vn. Sourire , sm. Sturis ; sf.

Mamoky, mahavoky,mankaleo, maha» Fiodinana, fikomiana. [mamo. Mampikomy, manainga, manentana. Miodina , mikomy , misondrotra. Kiraro. Fanisiana tsipika ambany ny teny. Manisy tsipika ambany ny teny. Mampaneky, mampaudry,mamolaka. Maneky , mitsotra. Mankato , maneky , manaja. Fanckena , fitsorana. Mpaneky, mpianto-draharaha. Maneky , mlanto-draharaha. Fivoahana, fandehanan-drano, lioa-Solo-ntsakafo hariva. [ka , tampina. Ahiahy, volo-nkoho. Azo ahihina , — ahiahina. Manana ahiahy, miahiahy. Miahiahy, be ahiahy , saro-piare. Lasopy. Fisoko, fihantonana. Mihinana hariva. Fihinanana hariva, sakafo—. Mitsapa lanja, —havesarana, manen-Sopiera , fitoeran-dasopy. [ tana. Sentosento. Fialan'aina , far'—. Hirika. Misento , maniry. Malefaka, mora taomina , — atora. An-kamorana. Fahalefahana, hamailahana. Akanjo rotidrotika. Loharano, ny ihiaviana , fototra. Ma nj a maso. M iketron-kandrina. Tsy miahotra , — miraika. Mideza , manizina, mianjonànjona. Marenina. Marenindrenina , lalovana. Mangingina. Fanamoi'am-peo, fanalemem—. An-tsokosoko, misokosoko. Sady moana no marenina. Miboiboika. Zana-totozy. Tonta , fandri-totozy. [ tsiky. Mihimokimoka, mihomehimchy, nii-Fihimokimohana, fihomchezana kely, Totozy. [ fitsikiana.

26

l'igitized by G o o g l e

Page 366: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

m

Souri», sm. Sournois, a s. Sournoiserie , sf Sous, pr. Sous-affermer, va. Sous-aide, sm. Sous-amendement, sm. Sous-ameuder, va. Sous-bail, sm. Sous-barbe, sf Sous-chef, sm. Souscripteur, sm. Souscription , sf Souscrire, va. vn. Sous-diacre , sm. Sous-entendre, va. Sous-entendu, sm. Sous entente, s f . Sous-gouverneur, sm. Sous-lieutenant, sm. Sous-locataire, sm. Sous-louer, va. Sous-maître, sm. Sous-marin , a. Sous-multiple, a. Sou s-officier , sm. Sous-ordre, sm. Sou s-pied , sm. Sous-préfecture, sj. Sous-préfet, sm. Sou s-seing-privé, s m# Soussigné, as. Soussigner, va. Sous-sol, sm. Soustraction, sf Soustraire, va. Sous-ventrière, *f. Soutaclie, sf Soutane , s f . Soutanelle, sf Soute, s f . Sontenablc, a. Soutènement, sm. Soutenir, va. se Soutenir, vp. Souterrain , as. Soutien , sm. Soutirage, sm. Soutirer, va. Souvenance, sf

sou Himokimoka , heby kely, Isiky. Mijinijiny, mandevin-tsaina. Fijinijiniana , fandevenan-tsaina. Ambany. [nynofana . Manofa amy ny mpanòfa, mampanofa Lefitry ny mpanampy , zafi-ndeka. Fanitsiana ovana , fanovana ny fanî-Manova fanitsiana. [ tsiana. Fanofana afindra. Taolam-bazan-tsoavaly. Lefitry ny chef. Mpamsy sonia fanaikena. Fanisiana sonia fanaikena. Manisy sonia fanaikena , manaiky. Mpanampy ny Diacre. Mamela teny tsy mila ho tononina. Fikasana miafina, teny tsy voa tonona. Teny afenina. Lefitry ny gouverneur. Lefitry ny lieutenant. Mpanofa amy ny mpanofa. Mampanofa ny no hofana. Solo ny maître, mpanampy. Ambany ny ranomasina. Ny ampitomboina. Manainboninahitra ambany ny lieu-Olom-pehëzina. [ tenant. Fihazonana ny morotongo-pataloha. Raharaha ny sous-préjet. Lefitry ny préfet. Fanaikena tsy vita amy ny Antily. Nametaka anarana , nanisy sonia. Mametaka anarana, manisy sonia. Handrin-tany. Fanalana , fauesorana. Manala, manesotra. Fehikibo-ntsoavaly. Sotasy , karazan-kofehy. Sotana , akanjo rebareba ny Pretra. Sotana fohy. Mangazay an-tsambo. Azo iaretana, — tanana, — arovana. Tohana. Manoliana, mamelona, manamarina. Miaritra , mifanampy. Ao anaty ny tany , lava —. [ nana. Tohana, mpamclona, mpiaro, fianki-Fanatantavanana , fitsihifana. Manatantavana , manatsihika. Fahatsiarovana.

itizsd by Google

Page 367: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

S M 363 te Souvenir, pp. Souvenir, sm. Souvent, ad. Souverain, as> Souverainement ? ad, Souveraineté, sj. Soyeux, a. Spacieusement > ad. Spacieux, a. Spadassin, sm. Spahi ,sm. Sparadrap, sm, Spasmatique, a. Spasme, sm. Spasmodique, a» Spatule, s f , Spécial, a. Spécialement, ad, Spécialiser , va. Spécialité, sf. Spécieusement, ad. Spécieux, a. Spécificatif, a. Spécification , sf Spécifié, a. Spécifier, va. Spécifique, sm. Spécifiquement, ad. Spécimen, sm. Spectacle, sm. Spectateur , sm. Spectre, sm. Spéculaire , a. science Spéculaire , s f . Spéculateur, sm. Spéculatif, a. Spéculation , s f . Spéculativement, ad. Spéculer, vn. Sphère , s f . Sphéricité, s f . Sphérique, a. Sphériquement, ad. Sphéroïde, sm. Sphinx, sm. Spiral, a. sm. Spirale, s f . Spiritualisation , s f . Spiritualiser, va. Spiritualité, sf

Mahatsiaro , mahatadidy. Fahatsiarovana» Matetika , mazána. Andriamanjaka, ambony indrindra. Indrindra. Fiamboniana, fanapahana* Malemy toy ny landy. Malalaka. Malalaka, migodana» Mpil'ady , tia — , mpiadiady. Sipahy , miaramila. Siparadraha, odyapetaka. Mampihendratra. Fihendratra, fihendratana. Mihendratra , mihendratrendratra* Sotro fisaka. Izy indrindra , voa tendry ho. . . , tsy Indrindra. [ imbonana, manokana. Manendry, manondro. Zavatra manirery, asa tsv imbonana, Toa marina. f — hafa indrindra. Toa marina , tsara volo , manidóka. Mahatoro ny fomba ny , mahalaza—. Fanoroana ny fomba ny , filazana —. Voa tendry, — tendry loha. Manondro , manao tendry loha. Ny amy ny tena ny biany, marina. Amy ny tena ny hiany. Ohatra , fizahana. [ lao. Fanehoana , fisehoana, lanonana, la-Mpizaha lalao, mpijery, ny manatri-Matoatoa , avelo. [ka. Mitaratra. Fahaizana manao fitaratra fizahana. Mpihevitra , mpila tombombarotra. Mpihevitra , mpandinidinika. Fandinidinihana , fanao ny mparapi» Amy ny spéculation. [tombo vola. Madinidinikalalina, mampitombo ha-Kiboribory. [ rena. Haboribory. Boribory. Boribory toetra. Mila ho boribory. Lolo, sampom-biby. Mivoromborona, mitambolina, vola-Vorenana. [ mpamantaranandro. Fanadiovani-panahy. Mahafanahy. Fahafanahy, ny manadio fanahy.

[,tiz dby Google

Page 368: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

364 Spirituel, as. Spirituellement, ad. Spiritueux , as. Spleen , sm. Splendeur, s f . Spiendide , a. Splendidement, ad. Splénique, a. Spoliateur, as. Spoliation ( s f . Spolier, va. Spongieux, a. Spongiosité , sf Spontané, a. Spontanéité, s f . Spontanément , ad. Spumeux , a. Squameux, a. Squelette , sm. Squirre , Squirrlie , sm, Squirreux, a. St l L Stabilité, s f . Stable, a. Stade, sm. Stage, sm. Stagiaire, as. Stagnant, a. Stagnation , s f . Stalle, sf Stance, sf Stase, sf Station, sf Stationnaire, a. Stationnement, s m. Stationner, vn. Statique, sf Statisticien , sm. Statistique, s f . Statuaire, sm. sf. Statue, sf Statuer, va. vn. Statuette, sf Statu quo , sm. Stature , s f . Statut, sm. Steamer, sm. Stéarine , s f . Stella ire, a. Sténographe , sm.

STE

Lalin-tsaina , árý — , ain-panahy. Am-pahaizam-panaliy. Misy toaka , mahery fofona. Fahamonamonainana ny fiainana. Hazavana, fanehoana, fidasidasiana. Mazava, inirongaronga, manehoheho. Am-piadanan-toerana, — pahaiinare-Amy ny âry. [ tana. Mp^mabo, nipandroba, mpangalatra. Famaboana , fandrobana. Mamabo, mandroba. Matrabotraboka , tahaky ny leponjy. Fahatrabotraboka. Amy ny silrapo, satry, iniana, bo axy. Sitrapo. Amy ny sitrapo, ho azy. Mamofivory. Misy hasinkasiná, miselatselaka. Taolam-potsy, harihari-ntaolana. Ozatra mivonkina. N Mivonkin'ozatra. Manglna ! salanitra ! Faharetaua , bamafiana. Maharitra , mateza , mafy orina , tsy Ampahavalo ny mile. [ mihetsika. Fiandrasam-pàheiana. Miandry fahefana. [mianoka. Mandry, tsy mihetsika, mihandrona, ]\Ty tsi-fihetsehana, fihandronana, fia-Fipetrahany ny chanoine. [ nobana. Zara-nkira. Fihandronan-dra. Fijanonana , fonenana. Mijanona , mibezaheza. Fijanonana. Mijanona , mihezaheza. [javatra. Fahalalana ny lanja,—ny fifandanjan~ Mpanoratra ny vahoaka sy ny miditra Fanisam-bahoaka. [amynyfanjakana. Mpanao statue , fanaovana —. Sarioloua mivongana , sari-bakoly. Mandidy, manapaka. Statue madinika. Ny tsi-fiovan-toetra, ny toetra ny izao. Hatsanganana , liahavo , bahalava. Lalána , didy. Sitimora. Meua-dabozy. Amy ny kintana. [ hy. Mpanoratra amy ny famantarara-po-

git ized by Google

Page 369: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

STU 365 Sténographie , s f . Sténographier, va. Sténograpbique, a. voix de Stentor , sf. Steppe, sm. Stéréographie , sf Stéréographique, a. Stéréoscope, sm. Stéréotype, a. Stéréotyper, va, Stéréotypie, sf Stérile , a. Stérilité, sf Sterling, a. Sternum, sm. Sternutation , sf Sternutatoire, a. Stigmate, sm. Stigmatisé, a. Stigmatiser, va. Stillation , s f . Stiller, vn. Stimulant, as. Stimuler, va. Stipendiaire, as. Stipendier, va. Stipulant, a. Stipulation, sf Stipuler, va. Stomacal , a. Stomachique, as. Store, sm. Strangulation , s f . Stranguler , va. Stratagème , sm. Stratégie, s f . Stratégique, a. Stratégisie, sm. Stratification, sf Stratifier, va. Strict, a. Sti ictement, ad. Strident, a» .Strié, a. Stries, sf Strophe, s f . Structure , sj. Stuc, sm. Studieusement, ad. Studieux , a.

Fanoratana am-pamantaram-poby. Manoratra amy ny sténographie. Amy ny sténographie. [ trena. Feo mafy, — mikotrokotroka, — mi-Tany foana , - - tsy maniry zavatra , Fakan-tsari-njavatra. [efîtra. Amy ny stéréographie. Fitsirihan-tsary. Voa tonta tamy ny stéréotypie. Manonta amy ny stéréotypie. [ na. Fanontana amy ny loha-vy voa tsingi-Momba, tsy mabavokatra, —mamoa. Hamombana, tsi-fabavokarana , — Vola ariary dimy.. [fauioazana. Taolan-tratra. Fievenana. Mampievina. v [ latra. Marika natao amy ny vy mena , ho-Voa isy marika. Manamarika, mitomboka amy ny vy Fitetevana. f mena. Mitete. Mamporisika , famporisihana. Mamporisika, manindrona. Raramaina, mpikarama. Manarama. Milaza ny efa. Fanaikena , fifanarahana. Mifanaiky , mifanaraka. [ vony. Momba ny tratra, mahatsara—, — ?a-Mahatsara tratra , — vavony. Lamba-mbaravarana, sary mangiran-Fanendána, tadi-mody. [girana. Manenda , manao tadi-mody. [tra. Fitaka atao ny mpanafika, petrak'ahi-Fahaîzana miady, íitondran-tafìka. Momba ny fahaizana miady. Mahalala ny filondran-tafika. Fampifanongoavana. [ dry. Mampifanongoa, mampifanindriuin-Ety , sarotra , henjana. Marina , an-drariny. Miriroriro, mirimor Vandambandana. Fahavandana. Zara-tonon-kira. Rafitra, famoronaiia Sokay manahaka ny An-jotompo, a mi-m Mazoto mianatra, m

:,itiz ,J by Google

Page 370: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

36« Stupéfaction , s f Stupéfait, a. Stupéfiant, a. Stupéfier, va. Stupeur, s f . Stupide, a. Stupidement, ad. Stupidité, s f . Style, sm. Styler, va. Stylet, sm. Su , sm. Suaire, sm. Suant, a . Suave, a. Suavité, sf Subalterne, as. Subdélégation, sj. Subdélégué, sm. Subdéléguer, va. Subdiviser, va. Subdivision, s f . Subir, va. Subit, a. Subitement, Subito , ad. Subjuguer, va. Sublimation , s f . Sublime, as. Sublimé, sm. Sublimer , va. Sublimité, sf Sublingual, s m. Sublunaire , a. Submerger , va. Submersible , a. Submersion , s f . Subordination, s f . Subordonnement, ad. Subordonné, sm. Subordonner, va. Subornation, s f . Suborner, va. Suborneur, sm, " ' • ' i.

7. :nt, ad.

SUE Fabatalanjonana. Talanjona , gaga , mivadi-po. Mabatalanjona, mahagaga. Mahatalanjona, mampivadi-po. Fahaverezan-kevitra. Adala , mavesa-tsaina , gaigy. Am-pahadalana. Hadalana , havesaran-tsaina. Fandaha-teny, laba —, fikendrcn*. Mampahazatra , mampianatra. An tsipika. Fahalalanà , hay , fantatra. Lamba-mpaty , — mena. Tsemboka. Mamy, manitra. Hamamiana, banitra. Fehy , ambany , manarakaraka. Fisoloan-drabaraha. Mpisolo raharaha, tena ny no manao. Mampisolo raharaha. Mizarazara, manatsipotika. Fizarazarana, ampolokeliny. Mandefitra, miaritra, maneky, miton-Tainpoka , tsy ampoizina. [ dra. Tampoka. Mandresy, mampaneky. Fandoroan-javatra. Avo indrindra , soa —. Zavatra voa dotra amy ny memy. Mandotra amy ny memy. Hatsarana, habavo. Ambany ny lela. Ambany ny volana. . [ t ra. Mandrendrika, mandentika, manafo-Azo arendrika , — alentika. Fanaforan-drano, fandentehana. Fanarahana , fanekena , fifehezana. Am-panekena. Fehezina , fehy , ambany , le fi tra. Mampifanaraka , mandahatra. Koja , kojikojy, fanojikojena. Manakoja , manakojy , manojikojy. Mpanojikojy. [ kasaina ho lanina. Vola sisa haloa mihoatra noho ny no Azo mangingina , ami-nipitaka , soko» Am-pitaka, an-tsokosoko. [ soko. Famitabana, fangalarana. Fanoloana. Solo , voa —. Manolo.

:,itiz. . j by Google

Page 371: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

suc 367

Subtaquemment, ad. Subséquent, m. Subside , sm. Subsidiaire , a. Subsidiairement, ad. Subsistance, s f . Subsistant , a. Subsister, vn. Substance, s f . Substantiel, a. Substantiellement, ad. Substantif, sm. Substantivement, ad. Substituer, va. Substitut, sm. Substitution , sf. Subterfuge, sm. Subtil, a. Subtilement , ad. Subtiliser, va. Subtilité, s f . Suburbain t a. Subvenir, vn. Subvention , sf. Subventionner, va. Subversif, a. Subversion , s f . Subvertir, va. Suc", sm. Succéder, va. se Succéder, vp. Succès, sm. Successeur, sm. Successibilité, s f . Successible, a. Successif, a. Succession , s f . Successivement, ad. Succin , sm. Succinct, a. Succinctement, ad. Succion, s f . Succomber, vn. Succulent, a. Succursale, s f . Sucement, sm. Sucer, va.. Suceur, sm. Suçoir, sm+ Suçoter, va.

Manarakaraka. Manarakaraka. Vonjy, fanampiana , hetra. Mamonjy, manampy. Am-pitabiana. Fabana , hanina , fivelomana Ary , velona , misy. Ary, velona, miaina. Tena , venty ny , ny mahavclona. Mahafahana , mahavelona. Lany ny tena ny. Anaran-javatra , — tena. Amy ny anaran-tena. Manolo, manakalo. Solo, — ntena , mpisoto. Fanoloana. Fialana , fanarian-dia. Manify , fetsifetsy , mailaka. An-kafetsena , am-panaovan-tsaina. Mampanify, manamailaka. Haninsana , fanaovan-tsaina , hamài-Ambanivohitra. [ labana. Mamonjy , manampy, mananty. Fanampiana,famonjena,fanantazana. Manampy, mamonjy, mananty. Mampikorokoro , mampiodina. Fampikorokoroana, fampiodinana. Mampikorokoro, mampiodina. Rano-njavatra , ro —. Mandimby, manarakaraka, manam-Mifandiinby. [ bina. Fanambinana, fabatanterabana. Mpandimby , dimby , solo. Ny ahazoa' ny mandimby. Mahazo mandimby. Mifandimby, sesilany. Fandimbasaua, fifand imbasa na, lova. Mifanaraka, mifanarakaraka. Dity vony. Tsy lavareny, fohy. Amy ny teny vitsy. Fitsentsefana. [ lavo. Resy , mamoy fo , reraka , mivari-Be rano, fy , mamy, matsiro. Zana-piangonana , — bobitra , soso-Fitsentsitra. [tanána. Mitsentsitra. Mpitsentsitra. Fitsentsefana. Mitsentsitsentsitra.

3itiz ,J by Google

Page 372: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

36* Sucre, sm. Sucré, a. Sucrer , va. Sucrerie, s f . Sucrier, sm. Sud , sm. Sud-est, sm. Sudorifique, a. Sud-ouest, sm. Suée, s f . Suer, vn. Suette, s f . Sueur, s f . Suffire, vn. se Suffire, vp. Suffisamment, ad. Suffisance, s f . Suffisant, as. Suffocant, a. Suffocation, s f . Suffoquer, va. Suffragant, as. Suffrage , sm. Suggérer, va. Suggestion , s f . Suicide, sm. se Suicider, vp. Suie , s f . Suif, sm. Suifer,Suiffer, Suiver, va, Suint, sm. Suintement, sm. Suinter, vn. Suisse , s m. Suite, s f . Suivant, as. Suivant, pr. Suivi, a. Suivre , va. se Suivre, vp. Sujet, a. Sujet, sm. Sujétion s f . Sulfate, sm. Sulfite, sm. Sulfure, sm. Sulfureux , a. Sulfurique , a. Sultan , sm. Superbe, as.

SUP Siramamy. Mamy, ïnisy siramamy. Manisy siramamy. Trano fanaovan-tsiramamy. Fitoeran-tsiramamy. Atsimo. Atsimo atsinanana , an-jôron'akoho. Mahatsemboka. [rambe. Atsimo andrefana, an-joro-mbarava-Hatairana tampoka , fandaniam-bola Tsemboka, mivoa-dinitra, —jijy. [be. Aretina mahatsemboka. Hatsembohana, dinitra. Ampy , antoniny , onony. Mahaleo tena, mahavita— , ampy ny Ampy , aoka , antoniny. [ azy. Fahampiana, rehareha, anjonanjona. Ampy , mirebareha , mianjonanjona. Mahasempotra. Hasemporana. Manempotra. Fchezina , fehy , ambany , lefitra. Fanandratana , fankasitrahana. Manolo*tsaina , manome hevitra. Fanoloran-kevitra , fanangolena. Famonoan-tena. Mamo no tena. Molaly. Jabora , sabora, menak'oinby, de. Manoso-jabora. Firsihana , dinitry ny biby. Fitsihana. Mitsika, mitete rano. Mpitandrina an-trano legilizy. Fitohizana, tohy, fanarahaiia , fano-Manaraka , mpanaraka. [ tronana. Araka. Milohy. Manaraka , manotrona , mizotra. Mifanaraka, mitohy. Mila ho. . . , azo ny... , m o r a . . . ÌSy manao, ny antony, ny ambaaiia-Fifehezana , fanompoana. { nitra. Solifety, kiliomanga. Solifaitra. Solifara miharo zavatra. Mi haro solifara , misy —. Sedra ny solifara. Sokrtany, mpanjaka ny Silamo. f reby. Miavonavona, mpirehareha, tsara ta -

Digit izcd by v ^ o o Q l e

Page 373: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

SUP m Superbe , s f . Superbemeut, ad. Supercherie, sf Superfétation , sf Superficie, sf Superficiel, a. Superficiellement, ad. Superfin, as. Superflu, as. Superfiuité, sf. Supérieur , as. Supérieurement, ad. Supériorité, sf Superlatif, as. Superlativement, ad. Superposer, va. Superposition , s f . Superstitieusement, ad. Superstitieux, as. Superstition, s f . Supplanta lion, sf Supplanter, va. Suppléance, sf Suppléant, as. Suppléer, va. Supplément, sm. Supplémentaire , a. Supplétif, a. Suppliant, as. Supplication, sf Supplice, sm. Supplicié , as. Supplicier, va. Supplier, va. Supplique, sf Support, sm. Supportable, a. Supporta blement, ad. Supporter, va. Supposable, a. Supposé, a. Supposer, va. Supposition , s f . Suppôt, sm. Suppôt de Satan , sm. Suppression , sf Supprimer, va. Suppuratif, a . Suppuration , s f , Suppurer, vn.

Fiavonavonana , reharelia. Am-pireharehana. Fitaka , soloky. Fihoarana, hadisoam-pampana. (ny. Ny volo ny, ny balehibe ny, ny endri' Amy ny volo ny , marivosalosina. Tsy mandinidinika , amy ny volo ny Tsara indrindra. ( sy ny voho ny. Mihoatra ny mety, — fetra. Fihoarana, hadisoam-pampana. Ambony, lehibe. Tsara indrindra. Fahamboniana , fiamboniana. Ambony indrindra. Tsara indrindra , ambony —. Mampifanongoa. Fifanongoavana. Fadifady foana , vavaka tsy izy. Saro-pady , mino ny tsy mety. Fadifady aiso, finoana ny tsy mety. Faminganana, fanonganana. Mamingana,manesotra ho dimbasana. Fisoloana. Solo, mpisolo. Misolo , mânolo , manampy. Fan ampy, fameno. Amby ny. Manampy, mameno. Mpifona , mpilela-paladia. Fifonana , hataka , hanta. Fampijaliana, famaizana. Ny ampijalina. Mampijaly, inamono. Mifóna , mihanta, milcla-paladia. Fifonana , hataka. ( na. Tohana, aritra, fitoerana, fandefera-Toha , azo iarelana , —ieferina. Am-paharetana. (defitra. Manohana,mitondra, maharitra, man-Azo heverina , — atao ho.... Heverina , atao an'ohatra, ankosoka. Mihevitra , maminany. Hevitra , vinany , fanaovana an'oha-Mpanampy, maso-ivoho. ( tra. Kari-n'olona, karilahy, androvolahy. Fandravana, famonoana, fanesorana. Mandrava , mamono, manesotra. Mamory nana , mampandeha —. Famory nana , fivoanany ny —. Mamory nana , mamoy —.

l'igitized by Google

Page 374: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

370 Supputation, s f . Supputer ? va. Suprématie, sj. Suprême, a. le moment Suprême, sm. an Suprême degré, ad. Sur, pr. Sur le point de , ad. Sûr, a. f ad. à coup Sûr , pour le Sûr, Surabondamment, ad. Surabondance, sf. Surabondant , a. Surabonder, vn. Suracbeter, va. Surajouter, va. Suranné, a. Sur-arbitre, sm. Surcharge, s f . Surcharger, va. Surcroît, sm. Surcroitre, vn. va. Surdent, sf Surdi-mutité, s f . Surdité, sf Sûrement, ad. Surenchère , sf Surenchérir, va. Surenchérisseur, sm. Surérogation , sj, Surérogatoire, a. Suret, a. Sûreté, s f . Surexcitation, s f . Surexciter, va. Surface, sf Surfaire, va. vn. Surgeon , sm. Surgir, vn. Surhaussement, sm. Surhausser, va. Surhumain, a. Surintendance, sf Surintendant, sm. Surjet, sm. Surjeter, va. Surlendemain, sm. Surmener, va. Surmon table, a. Surmonter, va.

SUR Fanisana. ManUa. Fiamboniana , fanapahana. Ambony , lehibe indrindra , farany. Ny andro farany , ny far'andro. Izaitsizy. Ambony, ny amy ny. Efa ho..., ambivitra. Marina, mafy, tsy ahitan-dcoa, maba-Tsy roisy isalasalana. ( toky. Miboatra. Fihoarana , habetsahana. Miboatra, disovala. Manana amby, mihoatra. Mividy sarotra. Manampy indray , roanovona. Antitra, lamody — ,tsy fanaointsony. Elanelana , mpanelanelana. Fabavesaran-doatra. (vesatra. Mampahory, mampitondra enta-ma-Amby ny , fanampy ny. Mitombo, mampitombo vidy. Wify sosona. Toetry ny marenina sady moana. Faharcnina , tsi-faharenesana. Marina , tokoa. Fanongonam-barotra. Manongom-barotra. Mpanongom-barotra. Ambony ny didy, fitia tsy mba hetra. Mihoatra ny didy, fitia tsy mba hetra. Mariraarikivy, handatrandatra. Hamarinana , fiantohana , toky. Fanetsehana , fanairana. Manetsika, manaitra. Ivelany, voho ny , endrika. Mampisond ro-bidy. Tsimo-kazo. Miposaka , mitranga. Fa nondrotam -bidy. Manondro-bidy. Tsy takatr'olombelona. Fifehezana, filandremana. Mpifehy , mpitandrina. Vitran-dainba. Mami tran-da m ba. Afak'ampitso. Mahatrotraka», mandreraka. Azo resena , — ihoarana. Mandresy, miboatra.

git ize<lby Google

Page 375: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

sus 371

se Surmonter, vp. Surnager, vn. Surnaturel, as. Surnaturellement, ad. Surnom , sm. Surnommer, va. Surnuméraire, as. Surnumérariat, sm. Su masser, va. se Surpasser, vp. Surpayer, va. Surplis, sm. Surplomb , sm. Surplomber, vn. Surplus , sm. Surprenant, a. Surprendre, va. Surprise, s f . Sursaut, sm. Sur séance , s f . Sursemer, va. Surseoir, va. vn. Sursis, sm. Surtaxe, s f . Surtaxer, va. Surtout, ad. Surtout, sm. Surveillance , s f . Surveillant, sm. Surveille, s f . Surveiller, vn. va. Survenant, as. Survendre, va. Survenir, vn. Survente , s f . Survie, sf Survivance, s f . Survivant, as. Survivre, vn. Sus, pr. en Sus , pr. ad. Sus I i. Susceptibilité , s f . Susceptible, a. Susception , s f . Suscitation, s f . Susciter, va. Suscription , sf Susdit, a. Suspeet, a.

Maliafola-tena , mahafehy —. Mitsikafona. Tsy hay n'olona, — vit a —. Ambony ny fahaizan*olona. Fanampy n'anarana, anaram-bosotra. Manisy anaram-bosotra. Amby ny , roiaridry karama. Toetry ny surnuméraire. Mihoatra , mandresy. Mihoatra nv fanao ny tena. Mandoa mifioatra noho ny vidy ny. Akanjo fotsy fohyfanao ny Pretra. Fitongilanana, fivela-doha. Mitongilana , mivela-doha. Amby ny. Mahataitra , mahagaga. Maha traira, manampoka, mahataitra. Fahatrarana, fanampohana. Fahatairana,fahatsiarovana tampoka. FJan'andro , fijanonana. Mamafy amy ny tany efa voa fafy, Mampijanona. ( manoso-boly. Andro omena , fanomezana andro. Hetra vao, tombo-nketra. Manombana be loatra , manisy hetra Indrindra. (vao. Akanjo ambony. Fiambenana , fitandremana. Mpiambina , mpitandrina. Indroa-andro aloha. Miainbina , mitandrina. Tonga tampoka , tsy nampoizina. Maka tombo ny be loatra, manao saro-Avy tampoka , manjo. ( barotra. Fafcana tombo ny be loatra. Tombo n'andro iainana. Fandimbasana olona fa velona aoria* Sisa velona , tratra aoriana. ( ny. Manantombo andro iainana, velona Ambony. ( aoriana. Amby ny , sanda ny. Teny fandrisihana. Hamoran-tezitra, hasarotam^po. Azo... , foizina, mararl-nteny. Fandraisana. Fananganana , fanisiana. Manangana,manisy,mampiseho. (ny. Soratra ambony, sonia-ntaratasy ivcla Voa laza teo. Tsy mahatoky , mampiahiahy.

3itiz ,J by Google

Page 376: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

372 Suspecté » a. Suspecter, va. Suspendre, va. se Suspendre, vp. Suspendu, a. Suspens, a. en Suspens, ad. Suspense, s f . Suspensif, a. Suspension, s f . Saspensoir, sm. Suspicion , s f . Sustentation, sf Sustenter, va. Suzerain , as. Suzeraineté , sf Svelte, a. Sycomore, sm. Sycopbante , sm. Syllabaire, sm. Syllabe, sf Syllabique, a. Sylvestre, a. Symbole, sm. Symbolique, a. Symboliser , vn. va. Symétrie , s f . Symétrique, a. Symétriquement, ad. Symétri>er , vn. Sympathie, s f . Sympathique, a. Sympathiser, vn. Symphonie, sf Symphoniste, sm. Symptôme, sm. Synagogue, sf Synchronisme, sm. Syncope, s f . Syndic, sm. Syndical, a. Syndicat, sm. [ si. Synecdoche, Synecdoque, Synodal, a. ^ Synodalement, ad. Synode, sm. Synodique, a. Synonyme, a. Synonymie , sf Synonymique, a.

SYN Ahiliina, ananana ahiahy. Manahiahy , miahiahy. Manantona , mampijanona Mihantona, miahanahana. Mihantona, mihevaheva. Voa janona , — sakana , — rara. Misalasala , miroahana. Fampijanonana, fisakanana. Mahajanona, mahasakana. Fampijanonana, fanantonana. Fibantonana. Abiahy. ( na. Fivelomana , hanina ampy haharel©-Mamelona, mamahana. Andriana mifeliy Andriana. Fifebezany ny Suzerain. Madilana , marotsaka , manifinify. Sikaomora, anaran-kazo. Mpamitaka,kari-n'olona,inpandrobo. Fototry ny fianaran-taratasy , silabe-Vaki-teny, silaba. ( ra. Momba ny syllabe. Maniry ho azy , tnaniriniry foana. Simboly, famantarana. Manandindona , manebo. Mitovy, manandindona. Fifanarahana, — ny toetry ny tena. Mifanaraka , mifamaly. Mifanaraka , an' anjonanjona. Mifanaraka. Fifanaraham-po. fifamaliana. Mifanara-po, mifamaly. Mifenara-po, mifanaraka aro-panahy Fifanaraham-peo. ( ny , misakaiaa. Mpanao symphonie. Famantarana , marika , fambara. Sinagoga. Fiarahana. Hatoranana. Mpitondra raharaha. Mornba ny syndic. Raharaha ny syndic. Teny kely milaza be. Momba ny synode. Amy ny synode. Fivoriany ny Pretra voriny ny Ercka. Avy amy ny synode. Teny bafa mitovy hevitra. Fa hasahalan- teny. Teny sahala.

i g i t i z d b y Google

Page 377: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Synoptique, a. Syntaxe, sf Syntaxique, a. Synthèse, sf Systématique, a. Systématiser, va. vn. Système, sm.

TA! 378 Miara-hita , indrai —. Fandaharan-tcny , lalám-pitenenana. Momba ny syntaxe. ( antony. Fanakambanana, fandinidinihana ny Mandrari-hevltra, manakambana —. Mampifanaraka. ( fomba fanao. Rari-hevitra , fitambaran-ke vitra ,

T Ta, a. Tabac,sm. Tabagie, sf Tabatière, sf Tabernacle, sm. Tablature, sf donner de la Tablature. Table, sf Tableau, sm. Tabletier, sm. Tablette, sf Tabletterie, sf Tablier, sm. Tabouret, sm. Tac, sm. Taehe, sf Tâche, s f . Tacher , va. Tâcher, vn. Tacheter, va. Tacite, as. Tacitement, ad. Taciturne, a. Taciturnité, s f . Tact, sm. avoir du Tact. Tac-tac, sm. Tacticien , sm. Tactile , a. Tactiiité, s f . Tactique, sf. Taffetas, sm. Taie, s f . Taillable , a. Taillade, sf Taillader , va.

Ny ialahy , ny indriako, milaza ny Paraky. ( anae. Efi-trano fifoham-paraky. Tongobolo, tabatera. Taberinaloka , trano lay. Ky manahirana , fanasahiranana. Mampanahirana , mahasahirana. Lntabatra. Sary, filazana, tabilao. (madinika. Mpiasa , mpivarotra harana ,— enta-Talantalana , toeran'entana. ( tana. Fanaovana talantalana , — loeran'en-Sikina, fiarovana ny akanjo tsy haloto. Akalana , seza tsy misy hankinana. Arctinondry, taky. Panda , tandra , tsiny, péntina. Latasy , asa atao amy ny f et r andro. Manisy panda , mandoto. Mikeliaina. Manavandana, mamentimpèntina. Tsy tononina , eky tsy lazaina. Mangingina. Manjonetra , mongéna , mpanonofy. Fanginana , hamongena. Fitsapana, hakingakingana. Hendry , tsy diso fanaovana , kinga-Pipika. (kiuga. Mpandaha-tafika, mahay mandaha—. Momba ny tact. Faharenesana ny voa tsapa. Fandaharan-tafika, fanao. Parasily. Fono n'oudana , maso fotsy. Mahaloa hetra , — isam-pangady. Didy, tatatra. Mandidididy, mànatatatalra.

g i t i z t d b y Google

Page 378: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

374

Taillanderie, #/. Taillandier, sm. Taillant, sm. Taille, s f . Çierre de Taille , s f .

aillé, a. Taille-douce, s/. Taille-plumes, sm. Tailler, va. Tailleur, sm. Tailleur de pierre , sm. Taillis, sm. Tailloir, sm. Tain , sm. Taire , va. vn. se Taire, vp. Talc, sm. Talent, sm. Talion , sm. Talisman , sm. Talîsmanique, a. Talmud , sm, Talmudique, a. Talmudiste, sm. Taloche , sf. Talon, sm. montrer les Talons. Talonner, va. Talus, sm. Talutage, sm. Taluter, va. Tamarin , sm. Tamarinier, sm. Tambour, sm. Tambourin, sm. Tambouriner, vn. Tambourineur, sm. Tambour-major, sm. Tamis, sm. Tamisage, sm. Tamiser, va. Tamisier, sm. Tampon , sm. Tamponner , va. Tam-tam í sm. Tan , sm. Tancer, va. Tandis que , c. Tangage , sm, Tangence, s f .

T A S

Fanaov a n-ja va- niaranitrà. Mpanefy zava-maranitra. Finaratra, lela-njava-maranitra. Hatsanganana, fandidiana, fiharatnL Vato paihina , — voa paika. Voa didy , — voatra , — paika. Fisokirana amy ny varahina. ( mo« Fandranitam-bolo-mborona, — pili-Manapaka, mandrangitra, mandidy. Mpanjaitra , mpandiay akanjo. Tambato, mplpai-bato. Kirihitr'ala. Akalana fikapan-kena. M a nj a-inpi ta ratra. Manafina, tsy milaza. Manglna , tsy miteny. Vato mangarangarana, talika. Fahaizana, saina. Famaliana , tody. Ody, — mahery. Momba ny talisman, Taratasy" ny Jody. Momba ny talmud, Manaraka ny talmud. Kapoka, dona, totohondry, pai»doha. Ombalahin-tongotra, vodi — , tomo-Mandositra , miriatra. ( tra, Manjohy, manery , manitsa-kitro. Sompirana. Ny mampisompirana, fisompiranana. Mampisompirana. Voa-madilo. Madilo. Langoraony. Langoraony , liazolahy. Mively hazolahv. Mpively hazolahy. Lehibe ny mpively langoraony. Fanofah-javatra , sahafa , fanintsa-Fanofana , fanintsanana. (nana. Manofa , manintsana. Mpanofa , mpanintsana. Tampina , tsentsina. Manampina, manentsina. Amponga-tapaka. tìodi-kazo Jandoman-koditra. Mananatra, maniny. Raha, — mbola. Sa v oa m boa n - tsa inbo. Fipahana, fikasihana.

iitiz, j by Google

Page 379: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Tangent, a. Tangente , s f . ( gente. s'échapper par la Tan-Tangibilité, s f . Tangible, a. Tanguer, vn. Tanière, sf Tanin , Tannin , sm. Tannage, s f . Tannant, a. Tanne, s f . Tanné, a. Tanner, va. Tannerie, s f . Tanneur, sm. Tant , ad. Tant que , e. Tant mieux, ad. Tant pis , ad. Tant s'en faut que, c. en Tant que, c. si Tant est que , e. Tante, s f .

f rand' Tante, s f . autinet, sm.

Tantôt, ad. Taon, sm. Tapage, sm. Tapager, vn. Tapageur, sm. Tape, s f . Tapé, a. Tape-cul, Tapecu , sm. Taper, va. vn. Tapette, s f . Tapin , sm. en Tapinois , ad. Tapioca, Tapioka, sm. se Tapir, vp. Tapis, sm. être sur le Tapis. Tapisser, va. Tapisserie, s f . Tapissier, sm. Tapissière, sf Tapoter , va. Taquer, va. Taquet, sm. Taquin , as. Taquiner, va.

TAQ 374 Mipaka , mikasika. Tsipika mipaka , — mikasika. Minodivitra, mabay miala. Pîy ahazoa'ny ho tsapaina. Azo tsapaina. Mi savoamboana. Zolii-mbiby. Hasina , hery ny tan. Fandoman-koditra. Ma h a ma sa -kodi tra. Voapano. Mavo-mena. Mandóna , — hoditra. Trano fandoman-koditra. Mpandon-koditra. Na...na, Raha mbola, fony, ambarap... Tsara izany , akory 'zay. Asa , ahoa' ko. La vitra izany , sanalria. Amy ny. Raha tahiny. Anabavy ndray , rahavavy ndreny. Anabavy ny raibe, rahavavy ny rc-Kitsika , kely, vitsy. (nibe. Rahefa kely, vao teo, indraindray. Lalitr1 omby. Tabataba, horakoraka. Mitabataba , mihorakoraka. Mpitabataba , mpihorakoraka. Tehaka. Voankazo fisaka sady maina. Kalesy mitraitraika. Mandóna , mamely, mitehaka. Fivelezana , tantanan-kely. Mpively amponga. Sokosoko. Tavolo. Mi ta m pif y , mitambonklna. Lafika, fi toerana. Ky tenenina. Manemitra. Ternit ra. Mpanemitra, mpivaro-temitra. Vehivavy mpanemitra. Mikapokapoka, mivelivcly. Mampitovy tatana ioha-vy. Hazo famahanan-joro. Mpanao kivazivazy , mpiF akisa. Mahadiky, manahirana.

3itiz ,J by Google

Page 380: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

\

376 Taquinerie, sf Taquoir , sm. Tarabuster , va. Tarare, sm. Taraud, sm. Tarauder, va. Tard , ad. ( mais, mieux vaut Tard que ja-sur le Tard , ad. Tarder, va. Tardif, a. Tardivement, ad. Tardiveté , sf. Tare, s f . Taré , a. Tarentule , s f . Tarer , va. Targette, s f . se Targuer, vp. Tarière, sf* Tarif, sm. Tarifer, va. Tarir , va. va. Tarissable , a. Tarissant, a. Tarissement, sm. Tarlatane, sf Tarse , sf Tartan , sm. Tartareux, a. Tarte , sf Tartelette, s f . Tartine, s f . Tari rate , sm. Tartre, sm. Tartrique, a. Tartufe, sm. Tartuferie, s f . Tas, sm. Tasse, sf Tasseau, sm. Tassement, sm. Tasser, va. se Tassser, vp. Ta ta t ' a . Tâtement, sm. Tâter, va. Tâter le terrain, se Tâter, vp. ïâteur, sm.

TAT

Tarik' ady , kivazivazy. Fampitovian-tatana ny loba-vy. Mahasosotra, mamparenîna, manabi-Fikororobana , fanofána. ( rana. Fandrindrána. Mandrindra. Ela, tratr'— , hariva. Aleo ela toy izay tsy manao. Rabarivariva. Maharitr' ela , mitaredretra. Mitaredretra, miadana, tsy marora-Ela , — loatra. { ka. Fitaredretra, fahelana. Fihenam-barotra. Simba, afa~baraka. Hala menavody, taratra. Mauimba, manaratsy. Karetsaka. Mirezareza , mihambo. Homamanta lebibe. Filazana ny fadintseranana. Milaza ny vidi-njavatra. Mandritra, ritra. Mety r i t ra , azo ritina. Mandritra. Fandritana, fandaniana. Lamba karakara. Hato-tongotra , traingovàzana. Lopotra misoratsoratra. Be tartre. Anaran-kanina, tarita. Tarte kely. Sila-mofo mihosotra zava-matsiro. Taritarika. Faikan-divay, tai-nify. Momba ny tartre. Mpanao hatsikana , batsikantsikana. Fauaovana hatsikana. Antonta ny , vainga. Kopy , kapoaka , gobile. Hazo kely famabanan-joro. Fitotoana. Mitoto , mamory, manao antonta ny. Mietry. Misosososo foana. Fitsapana , fanandramana. Manandrana, mitsapa , mipampána.

1 Mihevitra, mandinidinika raharaha. Mitsapa tena , mandinidinika—. Mpisalasala.

jitized by G 0 0 g l e

Page 381: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

TEM 377 Tàte-vlo í sm. Tatillon , sm. Tatillonnage , sm. Tatillonner, vn. Tâtonnement, sm. Tâtonner, vn. Tâtonneur, sm, à Tâtons, ad. Tatouage, sm. Tatouer, va. Taudis, sm. Taupe , s f . Taupier, sm. Taupière , s f . Taupinière, Tanpinée, sf. Taureau, sm. Taux, sm. Tavaïolle , s f . Taveler , va. Tavelure , s f . Taverne y s f . Ta ver nier , sm. Taxation, sf Taxe, sf Taxer, va. Te, pr. Technique, a. Technologie, s f . Technologique, a. Te Deum, sm. Tégument, sm. Teigne, s/. Teigneux, as. Teindre, va. Teint, sm. Teinte, s f . Teinter, va. Teinture, s f . Teinturerie , s f . Teinturier, sm. Tel , a. Tel quel , ad. Télégramme, sm. Télégraphe, sm. Télégraphie r s f . Télégraphique, a. Télescope , sm. Télescopique, a. Tellement, ad. Téméraire, m.

Fanandraman-diray. Mpikenonkenona. Fiaenonkenonana. Mikenonkenona. [ tsapána. Fipapapapána, fipampánana, fìtsapa-Mipapapapa , mitsapatsapa. Mpipapapapa, mpipampana, mpitsa-An-tsapatsapa. [ patsapa. Tetitetika , tombokavatsa. Mitetitetika, manao tombokavatta. Trano sady kely no maloto. Anaram-biby, taopy. Mpamandrika taupe. Fandriky ny taupe. Bongo ny taupe , roka —. Ombalany. Fe-bidy, varo-tapaka. Lamba be dantely. Manavandana, mamentimpentina. Pentimpentina. Trano nvarotan-toaka na divay. Mpivaro-toaka an-trano. Fanapaham-bidy , fe —. Fetra , vidy voa didy. Mampandoa , mame-bidy , maniny. Ialahy , itena. ( tra. Amy ny fahaizana ny fanaovan-java-Filazana ny fanaovan-javatra. Momba ny technologie. H ira fisaorana an1 And Hoditra , sarona. Tsiridoha, tsindohaina. Tsindohalna , marary ny —. Manóka , manato. Volo-ntarehy , endrika , hodi-tava. Volo-njavatra. Manisy loko fotsiny hiany. Fanokána, fanasokána , fanatoana. Fanaovana soka , trano —. Mpanóka, mpanato. Ry anona , Ranona , Ianona. Toa , tsy miova , ratsiratsy , tahaka. Teny entiny ny télégraphe. Fampitondra n- teny lavitra, teiegirafy» Raharaha ny télégraphe. Amy ny télégraphe. [ kopy. Masolavitra fza ha n-kintana, telesl-Amy ny télescope. To'izay , any ka. [ zavatra., Manaboa-maty, manao aina tsy ha

27

:,itiz , J by Google

Page 382: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

378 Témérairement, ad. Témérité, xf. Témoignage, sm. Témoigner, vn. va. •Témoin , s m. Tempe, sf Tempérament, sm. Tempérance, sf Tempérant, a. Température, sf Tempéré, a . Tempérer, va. Tempête, sf Tempêter, vn. Tempétueux, «. Temple, sm. Temporaire, a. Temporairement, ad. Temporal, a. Temporel, as. Tempoi ellemcnt, ad. Temporisation , sf Temporiser, vn. Tem|»oi iseur, sm, Temps, sm. à Temps, ad. avoir le Temps, de Temps en temps, ad. en même Temps, ad. gagner du Temps, perdre le Temps, prendre son Temps, se donner du bon Temps, tuer le Temps. Tenable, a. Tenace, a. Ténacité, sf Tenaille , sf Tenailler, va. Tenancier, sm. Tenant, a. séance Tenante. Tenant, sm. Tendance, s f . Tendant, a. Tendeur, sm. Tendineux, a. Tendoir, sm.

. Tendon, sm. Tendre, a.

TKff Àn-kasahiana Hasabiana. Teny fankatoavana. Manambara, mankato. Vavolombelona. Fibirifana. Toetry ny tena. Fahononam-po, fabalalana onony. Mahalala ny meiy , mahoniin-po. Toetry ny hafanana. Ánioniny , onony , miadana. Mampionina , manaketraka. Tadio, tafio-drivotra. -Mandiahona , mirohondrohona. Be rivotra. Trano fivavabana, tempoly. Misy fetr'andro , manan' —. Am-petr'andro. Amy ny fibirifana. Amy ny izao fiaiuana izao, fananana. Tsy mandrakizay. Fanaovana ampitsolava. Manao ampitsolava , mitoredretra. Mpanao ampitsolava. Andro, taona. Amy ny fotoana. Malala-drabaraba , manan'andro. Indraindray, mabalankalana. Miaraka, — amy ny izany. Manari-dia. Manary andro. Manao miadana. Manaram-po. Manala andro. Zaka , toba , azo tanana , — itoerana. Kirina, mafy hatoka, tsy mamela ma-Kiry , di-doha , fikirizana. [ h azo. Tandra. [ tandra. Mandriatra, mandrotidrotika, mana-Mpitana ny an'olona , mpanofa. Mitoliy, mipaka. Miaraka amy ny , am-pikabariana. Mpanotrona , mpiantoka. Fandrosoana amy ny.. . , fitadiavana Mila ho.. . , mitady ho.... [ ho.. . . Mpamelatra. Fomba n'ozatra , tabaky ny —. Hazo fanahazan-damba. Ozatra fitohizan-taolana , traingova-Malemy, malcfaka, miantra. [ sana.

uitizcdby Google

Page 383: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

TER 373 l*àge Tendre, sm. Tendre, va. vn. Tendrement, ad. Tendresse , sf. Tendreté, sf Tendron , sm. Tendu , a. Ténèbres , s f . Ténébreux, a . Teneur , sf. Teneur de livres , sm. Ténia , sm. Tenir , va. vn. Tenir fête. Tenir la chambre. Tenir la queue de la poêle. Tenir son rang. Tenir table ouverte. il ne Tient qu'à moi. qu'à cela ne Tienne. se Tenir , vp. se Tenir debout. se Tenir les bras croisés. Tenon , sm. Ténor, sm. Tension , s f . Tentacule , s f . Tentant, a. Tentateur, sm. Tentation , s f . Tentative , s f . Tente, sf Tenter, va. Tenter la fortune. Tenture, s f . Ténu , a. Tenu , a. Tenue , s f . Tenue de livres , s f . Ténuité, sf. Tercer , Terser , va. Térébenthine, sf. Térébinthe, sm. Tergiversation , sf Teigiverser , vn. Terme, sm. Terminaison , sf Terminal, a. Terminer, va. se Terminer, vp.

Hatanorana. Manenjana , mila ho mankamy ny. An-kamoraua, —kamamian-koditra. Fitiavana lehibe , fiautrana. Halemy , halemena. Laingolaingo-njavatra. Henjana. Fahamaizhiana , aîzina. Maizimaizina , maizina. Ny an-tsoratra. Mnanoratra ny miditra synymîvoaka. Salcoitra. Mitana , mihazona , tia. Manohitra , inifanjihitra. Mifahy an-trano. Mitonrlra raharaha , mlantoka—„ Mamelo-maso ny razana. Mamahana izay avy. Izaho no antony. Tsy maninona izany, aoka áry. Mitoetra. r tsangana. Miarina , mijadona, mijajirika , mi* Mipetra-poana, manohou-tanana, mi-Fitanana , lahy ny. [barera. Tenory , saikiny. H ihenjana, fihenjanana. Fihazonari-kanina amy ny biby. Mitaona, mahatarika , mampihlafila. Mpitaona , mpitsapa fanahy. Fitaomana, fitsapam-panahy, fil a fil a. Pctrak'ahitra , andrana , fitsapana. Lay , toby, lasy. Maka fanahy, manandrana, mitsapa. Mihary. Temitra. Manif'y, kararavina. Tsara lamina , — voatra. Toetra , fitanana. Fanoratana ny miditra sy ny mivoaka. Hakelezana , habitihana , hanifisana. Miasa tany ampanintelony. Lasantsy. fíazo miteraka lasantsy, terebenty. Fi sa! a s alana , fivadibadihana. Misalasala, mivadibadika, miroahana. Alain-jazabodo , fahataperana , fetr' Fara-soratra , fahataperana. [ andro, An-tampo'ny , —tendro ny. Mamita , manapitra, mabatanleraka. Tanteraka, vita.

[,tiz dby Google

Page 384: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

380 TET Terminologie, sj. Ternaire, a. Terne , a. Ternir, va. se Ternir, vp. Ternissure , sf. Terrain , Terrein , sm. disputer le Terrain, être sur son Terrain, gagner du Terrain, ménager le Terrain, pi-rdre du Terrain. Terrasse, sf Terrassement, sm. Terrasser, va. Terrassier, sm. Terre, sf remuer ciel et Terre. Terreau , sm. Terre-plein , s m. Terrer, va. va. se Terrer, vp. Terre-Sainte , s f . Terrestre, a. Terreur, s f . Terreux, a. Terrible, a. Terriblement, ad. Terrier, sm. Terrifier, va. Terrine, s f . Terriuée, sf Territoire, sm. Territorial, a. Terroir, sm. Tertiaire, a. Teitio , ad. Tertre, sm. Tes, a. Tesson , Têt , sm. Test, sm. Testacé, a. Testament, sm. ancien Testament, sm. nouveau Testament, sm, Testamentaire , a. Testateur , sm. Tester , vn. Testimonial, a. Tétanos, sm.

Fahalsana ny hitii-nteay. Momba telo. Matromatroka. Mahamatromatroka, manamatroka. Mihiamalroka , mihialazo. Fahainatrohana , halazoana. Tany , kototany , tokotany. Miady. [ ny rindrany. Milaza zavatra fantatra , miteny amy Miandalandalana. [ lana an-trano. Mitandrin-draharaba , ma mono vo-Mirona. [ ntrano marin-tampona. Tany nasandratra, farafaralany, tafo-Fan a n d ra ta n-ta ny. Manandra-tany, manjera. Mpanandra-lany, mpitaon—. Tany. Manao izay tratry ny aina. Zezika , tany lonaka. Tany marin-tampona , — avo—. Manisy tany. Manjob.y, misitrika ân-tany. Ny Tany Masina , Palestina. Momba ny tany, ety an —. FaFiatahorana mafy, fahatairana isai-Misy tany , be —. [ tsizy. Mahataliotra , mampangovîtra. Amynyfahatahorana, mahatairavina. Zohy, lavaka fierem-biby. Mampalahotra , mampangovîtra. Lovia-tany. Erany ny lovia , iray villa. Tany , — frhezina , fanjakana. Momba ny fizaran-tany, fifehezan —. Tany fambolena , — masaka. Amy ny lahatra fabatelo. Amy ny fabatelo. Faha\oan-tany , handrin —. ]Ny ialahy, ny indriako, milaza ny Vaki-njavatra. [ auao. Akorana, hoditry ny voa-mboankazo. Misy akorana. Fara-hafatra, didi-mpananana. Tesitamenta taloha. Tesitanienta vaovao. Momba ny testament. [ nana. Mpanao fara-hafatra, mpandidy fana-Manao fara-bafatra, mandidy barena. Vavolombelona , mitsangana ho —. Tetanosy , arctina mampihinjitra.

: , i t i z d by Google

Page 385: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

THE 381

Tétaid, sm. Tête, s f . Tête à Tévent. Tête carrée, avoir la Tête dure, crier à tue-Tête, faire à sa Tète. [ Tête, ne savoir où donner de la tourner la Tête. Tête-à-tête, sm. Téter, va. Têtière , sf Tétin , sm. Tétine , sf Téton, sm. Tétracorde, sm. Tétraèdre, sm. Tétragone, as. Tétrarchie, s f . Tétrarque, sm. Têtu , a. Texte , sm. Textile , a. Textuel, a. Textuellement, ad. Texture, sf Thaumaturge, sm. Thé , sm. Théâtral, a. Théâtralement, ad. Théâtre, sm. roi de Théâtre , sm. Théière , sf Thème , sm. * Théodicée, s f . Théologale, a. Théologie, sf Théologien , sm. Théologique , a. Théologiquement, ad. Théorème , sm. Théoricien, sm. Théorie, sf Théorique, a. Théoriquement, ad. Thérapeutique, s f . Thériacal, a. Thérlaque, s f . Thermal, a. Thermes, sm.

Tiibobòka. Loha. Fotsy fanahy. Mafy la , kirina. Mafy hatoka, henjan-katoka. Minananána. Manao araky izay hevfny. Very saina. [ nadala, Miherikerika, mampivadibsdika, ma-Tsy ambara telo. Minono, mitsentsitra. Lamboridy maningotra nyloha-ntsoa-Loha nono, vato—. tTa^T* Nono-mbiby. Nono-mbehivavy. Lokanga efa-tady. Kitsoloha telo rirana. Efa-drirana. Raharaha ny tétrarque. Tetiraka , mpnnapaka. Botraika , madi-doha , mlkirikiry. Ny teny ny hiany , venti-nteny. Azo tenomina, — rarina, — selahana. Ao amy ny texte, araky ny —. Araky ny texte. Fanenomana , fandrariana. Mpanao fahagagana. Dite. Momba ny fìlanonana. Am-pilanonana. Lampihazo filanonana. Kisarisari-mpanjaka. Fanaovan-dite. Loha hevitra , teny adika. Ny milaza ny amy n\Andtr*. Mamantana amy n'And tra. [ nà. Fampianarana ny fomba ny fivavaha-Mahay na mpianatra ny théologie. Momba ny théologie. Amy ny théologie, araky —. Rari-nkevitra hodinihina. Mpahalala ny hevi'ny fotsiny. Fahalalana ny hevi'ny fotsiny. Amy ny thçorie. Amy ny théorie. [ ny fanafody. Filazana ny jomba syny fanao amy Misy thériaque. [ tra. Teriaka , fanafody mahatsara ny tra-Loharano raafana. Trano fandroana amy ny rano maf***-

l ' igitized by Google

Page 386: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

l&î Therraomètré, sm. Thermométrique, a. Thésauriser, vn. Thésauriseur, sm. Thèse, sf Thon , sm. f a. Thorachique, Thoracique, Thorax, sm. Thuriféraire, sm. Thym, sm. Tiare, sf Tibia , sm. Tibial, a . Tic, sm. Tic-tac, sm. Tiède, a. Tièdement, ad. Tiédeur, sf Tiédir, <77. le Tien, la Tienne, pn. Tiercer, va. Tiers, as. Tiers-ordre, sm. Tige, s f . Tignasse, s f . Tigre, sm. Ticré , Tiflac, sm. Tillage, Teillage, sm. Tiller, Teiller, va. Tilleul, sm. Timbale, s f . Timbalier , sm. Timbre, sm. Timbré, a. Timbre-poste, sm. Timbrer j va. Timbreur, sm. Timide, a. Timidement, ad. Timidité, s f . Timon , sm: Timon nier, sm. Timoré , a. Tinctorial, a. Tine y sf Tinette , s f . Tintamarre, sm. Tintement , sm. Tinter, va, vn.

TIN T e rimora et r a , / t f t a r a n - k a f a n a h a . Amy ny terimometra. Manangom-bola, mamory fananaita. M pa n a ngom-bola. Maso-nteny , — nkabary, foto —. Hazandrano, taon. Amy ny tratra. . Tratra. Mpitondra emboka. Ahi-manitra, ditay. Satro-boninabitiy ny Papa. Lanto-ndranjo , taolan —. An»y ny lanton-dranjo, - - tongotra. Aretina mampihetsiketsika > heveri-Totótra , tikitiky , tiatiatra. [ na. Matimaty, malaindaina,marimaritra. Matimaty. [ marimaritra. Fahakamoana kely, naranara , faha-Mihiamatimaty. Ny an' ialaby , — driako. Miasa tany ampanintelony. Ampabatelony , fahatelo. Mpivavaka fotsiny manaraka ny fanao Taho ny, razana. [ ny relijiozy. Solovolo ratsy. Biby sady lehibe no masiaha, tigira. Vaudambandana. Gorodon-tsam bo. Fanendaliaii-di ongony, fanodrofîa. Manenda-drongony, mano-drofìa. Anaran-kazo, lilioly. Gobile, kipautsona, lamako. Mpively lamako, — kipantsona. Lakolosy kely , kase , marika. Kely saina , mai van-1 — , adaladala. Sur y ny m panjaìía apetaha amy ny Manisy marika. [ taratasy. Mpanamarika. Saro-kenatra, joro, jomóka. Tsy an-kasaliiana , an-kenatra. Hasarotan-kenatra , bajotoana. Fitarihan-kalesy. Mpitari-tsambo. Saro-tahotra, matahotabotra. Fanaovan-tsoka,— nato. Barika. Barika kely. Tabataba/ Kitrankitrana,taintaina,fikorintsana. Mampaneno7 mikorintsana, maneno.

•jitiz. jby Google

Page 387: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

TIR 3S3

Tintouin , sm. Tique, sf. Tiquer, vn. Tiqueté, a. Tique(ure , s f . Tiqueur, sm. Tir , sm. Tirade, s f . tout d 'une Tirade. Tirage, sm. Tiraillement, sm. Tirailler, va. vn. Tiraillerie, s f . Tirailleur, sm. Tirant , sm. Tirant d* eau, sm. Tirasse , sf. Tiré, a. Tiré à quatre épingles. Tire-balle, sm. Tire-bottes, sm. Tire-bouchon, sm. Tire-bonrre, sm. Tire-bouton, sm. Tire-braise, sm. Tire-d' aile, sm. à Tire-d' aile , ad. Tire-fond , sm. Tire-laine, sm. à Tire-larigot, ad. Tire-ligne, sm. Tirelire, sf. Tire-moelle, sm. Tire-pied , sm. Tirer , va. vn. Tirer p conséquence. Tirera fin. Tirer au large. Tirer au sort. Tirer de la boue. Tirer des larmes des yeux. Tirer la langue. Tirer les vers d u nez. Tirer parti d ' une chose. Tirer sa révérence, [gine. Tirer sa source, son ori-Tirerson épingle du jeu. Tirer une épine du pied. Tirer vanité. Tirer vengeance.

Korintsandrlntsana, hintsingintsioa. Kongom-biby. Marary ny tic. Maramara. Misy vandana. Marary ny tic. Fitifirana , tarika , fikendrena. Tari-dava. Tsy mlatoato , — mitsahatra. Fitarihana , fanontana. [ka. Sintontsintona, saritsarika, rotidroti-Manintontsintona , mi saritsarika. Tifitifitra, fisaritsariliana. Mpitifitifitra, mpisaritsarika. Kofebi-nkitapo , hazo fihazonana. Halaliny ny vody sambo anaty rano. Harato famandriham- borona. Mifezaka , mahia , voa tlfitra. Kasy, mipifsopitsoka. Fanalam-bala. Fampidirana sy fanatsoahara-baoty. Fanalan-tsentsina, torobosoa. Fanalam-paham-basy, fanala-vory. Fampidiram-bokotra. Faualam-bainafo, fisoitra. Fikop.-ikopahan'elatraam-panidinana. Haingana dia — , miriotra , to' izay Fanamlam-barika. [nandroraua. Mpangala-kapaoty. An-kisotrosotro, tsy mahalala onony. Fanaovan-tsipika, fitsipihana. Fitahirizam-b<>la. Fisokiran-tsoka. Hoditra fitanan-kiraro. [ defa. Miiarika , maka, manapoaka, man-Be farany , tonga raharaha be. Efa ho vîta , — lany. Miala , milefa , mandositra. Mandatsa-bato, manao tsoak'ahitra. Manafaka amy ny fahantrana. Ma mpa nda tsa-dra nomaso. Mitranga lela. Mamaky eritreritra, mangaro-kevitra. Mahazo tombo ny , maliasoa. Manao veloma. Avy amy ny. Miâla-trosa tsara. Manafa-doza. Midedaka, mandoka. Mamaly ratsy.

3itiz ,J by G o o g l e

Page 388: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

384 se Tirer, vp. se Tirer d affaire. Tiret , sm. Tireur, s m. Tiroir, sm. Tisane, sf. Tison , sm. Tisonner, vn. Tisonneur t sm. Tisonnier, sm. Tissage, sm. Tisser, va. Tisserand, sm. Tisseranderie, sf Tissu, snu Tissu, a. Tissure, sf Tissutier, sm. Titillation, sf Titiller, va. vn. Titre, sm. à Titre de , pr. à juste Titre, ad. Titré, a. Titrer , vn. Tituber, va. Titulaire, as. Toast, Toste, sm. Toaster, Toster, va. vn. Tocsin , sm. Toge, sf Tohu-bobu, sm. Toi, pn. Toile, sf Toilerie, sf Toilette, sf Toilier, sm. Toise, s f . Toisé, sm. Toiser, va. Toiscur, sm. Toison , i f . Toit, sm. publier sur les Toits. Toiture, sf Tôle, sf Tolérable, a. Tolérablement, ad. Tolérance, sf Tolérant, a.

TOL Mihemotra, manafa- tena, mifampisa-Mahavita tsar a , roiefa —. [ rika. Tsipika solo-nteny. Mpanapoaka. Tiroara, Yata sarihana. Fanafody fisotro. Forohana. Mi^oron' afo, misoitr'—. Mpisoron'afo, ropisoitr' —. Mpisoron'afo , mpisoitr —• Fanenomana, fandrariana. Manenona, mandrary. Mpanenona, mpandrary. Trano fanenomana , — fandrariana. Tenona, rary. Voa tenona , — rary. Volo-n tenona. Mpanenona, mpandraiy. Fanitikitibana , fangorontaona. Manitikitika, mangorontsona. Anarana , loha-teny, rariny, ny ana-Toa , tahaka , noho ny. [ nana. An-drariny , mend rika. Voa isy titre, nabazo—. Manisy titre. Mirepirepy. Manana anarana *, foto-draharaha. Saotra am-pisotroana. Manao toast. Fanairana , famoriana , fanaibana. Akanjo rebareba ny ntaolo. Hohahoha , korataba. Ialaby, laitsy, itena, indrý, indria-Lamba. [ k o , Fivarotan-damba. Fihaingoana, fanamiana. Mpanao lamba , mpivarotra —. Refy sy sasadaonina , obatra. Fandrefesan-drafitra. Mandrefy, manohatra. Mpandrefy, mpanobatra. Volo n'ondry iray manontolo. Tafo-nlrano. Manao ^azety, mampiely. Tafo, fialofana. Takela-by. Zika , leo, azo leferina. Am-piaretana. Fiaretana , fandeferana. [ narana. Mabaleo, mandefítra, mabasaka, ma~>

g i t i z t d b y G 0 0 g l e

Page 389: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

TON 365 ToléraàtUmè, sm. Tolérer, va. Tollé, sm. Tomate, s f . Tombant, a. la nuit Tombante. Tombe, s f . descendre dans la Tombe, être sur le bord de la Tom-Tombeau % sm. [ be. mettre au Tombeau, tirer du Tombeau. Tombée, s f . à la Tombée delà nuit. Tomber, vn. Tomber d'accord. Tomber dans le piège. Tomber des nues. Tomber en disgrâce. Tomber sous la main. Tomber sur ses pieds. Tombereau , sm. Tome, sm. Ton, a. Ton , sm. le bon Ton , sm. se donner un Ton. Tondaison , sf Tondeur, sm. Tondre, va. Tondu , a. Tonique, a. Tonnage, sm. Tonnaut, a. voix Tonnante. Tonne, sf Tonneau , sm. Tonnelet , sm. Tonnelier, sm. Tonnelle, s f . Tonnellerie , sf Tonner, vi. vn. Tonnerre, sm. Tonsure, sf Tonsuré, sm. Tonsurer , va. Tonte , sf Tontine, sf Tontinier, sm. Tonture, s f .

Fanaranana be loatra. Manarana , mandefitra , miaritra. Sambory , bano ! bano. Tabia , voatabia. [ poka. Mihintsana, mianjera, miboraka, mia-Famantaran-daby, mody akoho. Fasana. Mial'aina. Madiva lio faty , ambavabaona. Fasana , trano-manara , — masina. Mabafaty, mamono. Mabaveloua , manafa-doza. Filiintsanana. Mody omby, mabatsara vahiny. Mianjera, mitatavoka, potraka, lave. Mifanaiky, mifanaraka. Voa fandrika. Gaga , talanjona. Very íitia. Sendra hita. Mabay miala , manefa. Kodiaran-kesika. Fizaran-taratasy. f artao. Ny ialahy, ny indriako , milaza ny Taony, feo. Ny fanao ny bendry. Manandra-tena, mihambo ho... Fanetezam-bolo, iiboriana. Mpanety. Manety. Bori-loha , — volo. [ — feo. Mahatsara tratra, amy ny taony, Lanja zaka ny sambo, seranana aloa Mikotrokotroka. [ n y — . Feo mafy , — mikotrokotroka. Barika vaventy. Barika. Barika kely. Mpanao barika. Trano ialofana, harato fandri-borona. Fa naovam-ba ri ka. Mikotrokotroka. Varatra , fotaka , kotro-baratra. Fanetezany ny Eveka volo. Voa tendry amy ny tonsure, voa Manao tonsure. f isy —. Fanetezana , fiboi iana. [ aoriana. Fanakambanam-bola hoanyny velona Manana amy ny tontine. [ jinja. Volo-ndopotra voa hety, ahitra voa

,itizfedby G o o g l e

Page 390: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

38« Topaze, s f . Tope I i. Toper, vn. Tope lté, s f . Topinambour, sm. Topique, as. Topographe, sm. Topographie , sf Topographique, a. Toque, sf Toquer, va. Toqué, a. Toqnrt, sm. Torche, sf Torcher, va. Torchère, s f . Torehis , sm. Torchon , sm. Tord âge, sm. Tordre, va. Tordu , a. Tore, sm. Toréador, sm. Torgniole , sf Toron , sm. Torpeur , s f . Torporifique, a. Torréfaction , sf Torréfier, va. Torrent, sm. Torrentiel, a. Torretitueux, a. Torride, a. Tors, a. Tors, sm. Torsade, sf Torse, sm. Torsion t sf Tort , sm. Torticolis, sm. Tortillage, sm. Tortille, sf 1ortillenient, sm. Tortiller, va. vn. Sp Tortiller , vp. Tortillon, sm. Tortionnaire, a. Tortis, sm. Tortu, a. Tortue, s f .

TOR Vato vonivony t taopazy. Voa eky , raikitra , izany. Manaiky , mandraikitra. Tamaboa kely. Tanamasoandro kely. Katapilasy , foto-kevitra. Mpanao topographie. Fanoratana ny tarehy ny tany. Amy ny topographie. Satroka miborona. M a me I y , mikasika. Adaladala , leo-ntsaina , tonendrina. Satro-jaza. Fando, harendrina. Mamitra. Fitoeran-jiro maro rantsana. Torisv , jeta miharo ohitra. Famiraua , famaohana , torosoa. Fanolanana , fanakambanan-dasoa. Manolana, manolakolaka, manasina. Voa olana. Filiio-nkoronosy. Mpitaingin-tsoavaly miady amy ny Velv mafy. (ombalahy. Hafitra tadina. Havahotra , havoliana. Mabavoly. Fanendasana. Manendy. Riaka , rano-ntrambo. Tahaky ny riaka, mandriaka. (roaka. Migororoana , rano tondraka miboro-Mabamay , tany anelanelany ny tro-Voa olana. (pique. Fanolanan-kofeby, filiro-nkoronosy. Randran-dasoa, —bolainena, —bola-Sariolona ny tena ny hiany. (fotsy. Fanolanana , filiolnnana. Hdoka , fa ni mba lia. [dongaingy. Fiolanam-pandriana, aretina mumpi-Fibedibcdena , firadaradána. Lálana anaty ala. Fanolanana, fiolikolehana. Manolanolana , mitady izay hîalana. Miolikolika, mipelipelika. Halana. Manao an-keriny. Kofehy miara-naolana. Meloka , tsy mahitsy. Sokatra , hodi-l—.

1 igitized by Google

Page 391: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

TOU 387 Tortuer, va. se Tort lier , vp. Tortueusement, ad. Tortueux , a. Tortuosité, sf Torture , sf se mettre l'esprit à la Tor-Toiturer, va. [ture. Tôt, ail. Tôt ou tard , ad. Total, a. au Total, ad. Totalement, ad. Totaliser, va. Totalité, sf Tolon , sm. Touage , sm. Touaille , s f . Touchant, a. Touchant, pr. Touche , sj. Toucher, va. vn. Toucher dans la main. se Toucher, vp. Toucher, sm. Toue, s f . Touee, i f . Touer , va. Toiiffe , sf. Touffeur, s f . Touffu , a. Toujours , ad. Çour Toujours, ad.

ou pet, sm. avoir du Toupet. Toupie , s f . Toupiller, vn. Toupillon, sm. Tour, sf Tour,sm. Tour de bâton , sm. Tour de force , sm. à Tour de bras , ad. à Tour de rôle , ad. en un Tour de main, ad. Tour à tour, sm. Tourbe, s f . Tourbe, sf. Tourbeux, a. Tourbier, sm.

Mampiolikolika. Mihiameloka , mibaraingo. Am-piotikolehana. Miolikolika , mailomailoka. Fiolikolehana, tsy marina. Fijaliana, fahoriana, fahafadiranova-Mandinidinika fatratra. ( na. Mampijaly, mampahory, manolanola-Haingankaingana , faingana. Na ela na liaingana. Kapobeny, totaly , tontolo , daholo. An-kapobeny. Avokoa. Manontolo, manakapoka, manakara-Ny totaly, izy rehetra. (bana. Tandrimo loadoaka filokana. Fitarihan-tsambo , faninionana. Famiran-tánana, fainaohau—. Mampangora-po, mampalahelo. Mipaka, ny amy ny izany. Fitendrena. Mitendiy, mandray, mampangoraka. Mandiay tánana, mifanaiky. (kasika. Mifampitantana , mipaka , mifampi-Fanendrena , fitsupana , fifampitan-Lakana fisaka. ( tanana. Fanndian-tsambo, fampandrosoan—. Mampitodv s-iinbo , mampandroso—. Vondrovoiidro,firoboroboana, iilobo-Fancvokevohana. (loboana. Mivondrona, ngita, milobolobo, miro-Mandrakizay,mandrakariva. (bnrobo. Ho mandraUizay doria alaovalo. Sanga. Lakalaka, misolantsolana, sahisahy. Tandrimo, sangodiua. Misangodina, mivezivezy foana. Sanga kely. Trano fiarovana, manda, zoma. Fitaka, tsingcringerina, hodina Maka ambony sy ambany, —ke Tsy azo-ntsampona. (Ici An-keri-nfsandry. Mifandimby. Antselika, tsy ampy to'inona. Am-pifandimbasana, —pifaiiand Vodiahitr* arivo, bnzak'aman'ah Afo-mpofotra, fompotra. Misy fompotra, afo-mpofotra. Mpaka fompotra, afo-mpofotra.

[,tiz dby Google

Page 392: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

388 Tourbière, s f . Tourbillon, sm Tourbillonnant, a. Tourbillonnement, sm. Tourbillonner, vn. Tourelle, s f . Touret, sm. Tourie, s f . Tourillon , sm. Touriste, sm. Tourlouron, sm. Tourment, sm. Tourmentant, a. Tourmente, s f . Tourmenter, va. se Tourmenter, vp. Tourmenteux, a. Tournage , sm. Tournailler, vn. Tournant, sm. Tournant, a. Tournebroche, sm. Tournée, s f . Tourner, va. vn. Tourner bride. Tourner casaque. Tourner à tout vent. Tourner autour du pot. Tourner la téte. se Tourner, vp. ne savoir de quel côté se Tournesol, sm. [Tourner. Tour net te , sf Tourneur, sm. Tourne-vent, sm. Tourne-vis, sm. Tourniquet, sm. Tournoi , sm. Tournoiement, Tournoi-Tournoyant, a. [uient,j/w. Tournoyer, vn. Tournure, sf. Tourie, sf Tourteau , sm. Tourtelette, s f . Tourtereau, sm. Tourterelle, sf Tourtière, sf la Toussaint, sf Tousser, vn.

TOU Tany fakana fompotn. Kambondanitra , tadio. M i ta mbolom bolo n a. Fitambolombolona. Mitambolombolona. Trano fiarovana , manda kely. Milina kely tarihiny ny milin-dehibe. Tavoara , damizana. Lahy ny. Mpivabiny, mpizaba tany. Zazavao. Fangirifiriana, fijaliana. Mampangirifiry, mampijaly. Tafio-drivotra , korataba. Mampijaly , mampangirifiry. Miolanolana , manabiran-tena. Be tafio-drivotra. Fikikisana , fivoasana. (helo. Mihelirigelina , mihalohalo , mihelo-Fiolehana , fiviliana , kiho-ndalana. Misangodina, miverimberina. Fitonoana mihodina. (na. Fandehandebanana , famangivangia-Manodina , mamadika , mivaofy. Miala , miverin-dia. Mamadika , mikomy. Mivadibadika. Teny antsafelika, manari-dia. Mitodika , miherikerika. Mivadika , mifindra. Very hevitra , tsy mahita izay hatao. Tanamasoandro, voninkazo. Fanirána foly. Mpamofy, mpamaofy. ( tra. Frarovan-tsetroka, famantaran-drivo-Fanodinan-drindra-mby , toronavisy. Sakan-dalana, kilalao misangodina. Ady tsilaingalainga. Fisiangodinana , fihodinana. Mihondinkodina , mitsingeringerlna. Misangodingodina, mitambolombolo-Toetra , bika. ^ (na. Mofo sisihan-kena na voankazo. Faika-ndiloilo. Tourte kely. Zana-domohina. Domohlna. Fanaovana tourte. Andro ny Olo-masin-drehetra. Mikóhaka, kofina.

,itizc-d by G o o g l e

Page 393: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

I R A 380 Xontffur , sm. Tout , sm. Tout , a. Tout, ad, après Tout, ad. [ad. en Tout, à Tout prendre, somme Toute , ad. Tout-à-fait, ad. Tout à l'heure , ad. Tout au plus , ad. Tout de bon , ad. Tout de suite , ad. Toutefois, ad. Toute-puissance, s f . Tout-puissant, a. Toux, s f . Toxique, sm. Traçant, a. Tracas, sm. Tracasser, va. se Tracasser, vp. Tracasserie, s f . Traçahsier, sm. Trace, s f . Tracé , sm. Tracement, sm. Tracer, va. vn. Traceret, sm. Trac lier s , sf Trachée-artère, sf Trachéite , s f . Traçoir, sm. Traction , s f . Tractoire , a. Traditeur, sm. Tradition , s f . Traditionnel , a. Traditionnellement, ad. Traducteur, sm. Traduction , sf Traduire, va. Traduire en justice. Traduisible , ar Trafic, sm. Trafiquant, sm. Trafiquer, va. Tragédie , s f . Tragédien , sm. Tragi-comédie , sf Tragi-comique , a.

Mpikohakà, mpikehankehana. Daholo, avokoa , izy rehetra. Rehetra, daholo. Avokoa , indrindra. Rahefa no dinihina tsara. Izy ichetra , tsy misy latsaka, An-kapobeny , aiuv ny farany. Avokoa, izy indrindra, ny tena ny re-Andraso kely , aok'aloha. [ belra. Tsy mihoatra izany. Izy , marina , tokoa. Veiivety foana. Kanefa , fa , nefa. Fahefana tsi-toha. Mahefa ny zavatra rehetra, tsi-toha. Kohaka. Ny zavatra mabafaty , poizina. Solofo n'ahitra , faka mandady. Fanahiranana , basahiranana, raha-Manahirana. (rahabe. Manahiahy, sahirana. Fanasahiranana , fundevilevena. Mpanahirana , mpandevilevy. Dia , lálana. Soratsoratra , marika , sary ny atao. Fanoratana, titsipihana, fanamariha-Manoraira, miibipika, mi solofo. ( na. Fanoratana , fanaova-mai ika. Va va tiainana , — fifofotofoana. Tenda-be. Aretiu-tenda-be. Fanoratana , fitsipihana. Fanintonana, fiiariliana. Manintona , mitarika. (jehana. Mpamadika, mpanolotra am-panen-Lova-ntsofina , fanao-ndrazana. Avy amy ny lova-ntsofina , — fanao-Araky ny lova-ntsofina. (ndrazana. Mpandika teny, mpamindra—. Fandikaii-teny , famindran—. Mandika teny , inamindia —. Mi tondra olona am-bodi-rova-Azo afindra , —adika. Varoira , fandrantoana. Mpivarotra , mpandranto. Mivarotra , mandranto. ( Tirazedy, lalao am-pilnnonat Mpilaza"tragédie. ( mampU Filidaovan-tenysadymampah Filalaovana miharo alahelo s

I. L'iijitiz.vj by G o o g l e

Page 394: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

390 Tragique, as. Tragiquement, ad. Trahir , va. se Trahir , vp. Trahison , sf haute Trahison , s f . Ti aille, sf Train , s*H. être en Train, mettre eu Train, uu boute-en-Train. Traînage , sm. Traînant, a. Traînai d , sm. Traînasse, s f . rJ i aînasser , va. Tr«»ine, sf. Traîneau, sm. Traînée , sj. Traîner, va vn. se Traîner, vp. Traîneur, sm. Traire, va. Traii , sm. Trait-d'union , sm. Trait pour —-, ad. avaler d'un Trait. Tiaitabie, a. Traitant, sm. Tiaiie, sf. Traite des nègres, tout d'une Traite, ad. Traité, sm. Traitement, sm. Traiter , va. vn. se Traiter, vp. Traiteur, sm. Traître, as. en Traître , ad. Traîtreusement, ad. Trajectoire, s f . Trajet , sm. Tramaii, sm. Trame, s f . Tramer , va. Tramontane, sf Tranchant , a. Tianchant, sm. Tranche, s f . Tranchée , s f .

Momba ny tragédie, mampahita lout. Amy riyloza, mampahita siritra. Mamadika , maudao , miodina. Mifamadika , mifanampanga. Famadihana , fiodmana. Fiodinana , famadihana , fikomiana. Lakana. Fandeha , fananana , rebareha amy Satriatria , faiifaly. ( ny —. Manomboka, mamporisika. MpamporUika , mpiveuty. Filai ihana, fanintonana. Mirebareba, mirefarefa, mitarharika. Mpitoredretra, voUa. Harato, ladin ahitra. Mitoredretra , mandany andro. Fitarihana, sambo tarihin-tsainbo. Rambaramba. Vanja teti-afo. Mitarika , mirefarefa. Mirepaiepa, mandadilady. Mpitoredretra, votsa fandeha. Mnery. Tsipika , bika, zana-tsipika. Tsipika kely fanohizan teny. Mitovy indrindra, iray marika. Manao indrai-mitelina, — nngoroda-Mora anarina, — itenenana. ( na. Mpiantoka, mpivarotra, mpandranto. Fandehanana, fandrantoaua. Fivarotan' olona , jirik' —. Tsy mitsahatra, —• ankijanona. Taratasy filazana, fanekrna. Fampiaudranoana , karama , tamby. Manao , mandray , mandinidinika , Mitsabo tena, tsaboina. (mitory. Mpamahana, mpivaro-kani-masaka. Mpamadika , mpiodina , mpanodina. Am-pitaka, au-tselika. Am-pitaka. Fanilanana. Fandehanana, fitana. Fanihifana , harato, tandroho. Fahan-tcnona. Mamahan-tenona , mioko , mifoko. Avaratra. Maranitra , manapaka. Fiharatra, leia-antsy&, rirana. Takelaka, silaka,tapa'ny, solatsolatra. Hady , aretina an<kibo.

Ftized by G 0 0 g l e

Page 395: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

TUA 391 Tranchefile, s f . Trancbelard , sm. Tranche-montagne, sm. Trancher, va. vn. Tranchot, sm. Tranquille, a. Tranquillement, ad. Tranquillisant, a. Tranquilliser , va. se Tranquilliser, vp. Tranquillité , sf Transaction , sf. Transbordement, sm. Transborder, va. Ti auscendance, s f . Ti anscendant, a. Transcendatal, a. Transcription , sf Tianscrire, va. Transe , s f . être dans les Transes. Transfèrement, sm. Transiérer, va. Transfert, sm. Transfiguration , sf se Transfigurer, vp. 1 ransformation, sf Transformer, va. se Transformer, vp. Transfuge, sm. Transfuser, va. Transfusion , sf Transgresser, va. Tran agresseur, sm. Transgression, sf Transi, a. Transiger, va. Transir, va. Tiansissement, sm. Transit, sm. Transitif, a. Transition , sf Transitoire, a. Transitoirement, ad. Translater, va. Translatif, a. Translation, s f . Translucide, a. Translucidité, sf Transmettre, va.

Fehi-ndohà-ntarataty. Antsy. Kevoka , fihnra-baya. Manapaka , mandidy. Antsy ny mpanao kiraro, fongo-doba. Miadana t jomóka , niahrny fanaliy. Am-piadanana, an-kaleme<u-paiiHlty. Manaketraka, m ah a toky , mampiada* Mampiadana , inampionina. ( na. Mioniiia , mihiaketraka , manary ahi-Fiadanana t fibonehana. ( ahy. Fanekena , fi anarahana. ( h;ifa. Famindraria entana amy ny sambo Mamindra entana amy ny sambo bafa. Fihoarana. Mihoatra. Milaza ny saro-pantarina. Famindrau-tsorati a, fanaovnna kopia. Mamindra soiatra > mauao kopia. Tabofra leliibé. Mandry an-driran-defona. Fainindrana , fitateraua. Mamindra , initatitra. Famindran-tmnpo. Fiovan-tarehy. Miova tarehy. Fiovana bo liafa. Manova bo hafa , mahatonga —. Miova , mody bo... Mpiodma mankany amy ny fahayalo. Manidina amy ny liafa. Fanidinana ainy ny hafa. Mandika lalána , mandiso , manota. Mpandika didy, mpandiso, mpanota. Fandikana didy , fandisoana. Vahotra, maiaboti a, azo ny hatsiaka. Mifanaiky , mandiso. Mahavahotra , manaitra. Havabotra , hovotra , fahatairana. Fanomezan-dalana tsy handoa fadi-Miova, mihiabafa. (utscranana. Fifindrana. Mandalo, mibelina. Atn-pihelenana , tsy am-pabaretana. Mamndia teny , mandika —. Mahafindra, mamindra. Famindrana. Mangirangirana. Fangirangirana. Mamindra , mampitondra.

l ' igitized by Google

Page 396: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

392

Transmigration, s f . Transmissible, a. Transmission, sf Transmuable, a. Transmuer, va. Transmutabilité, s f . Transmutation , s f . Transparence, sf Transparent, as. Transpercer, va. Transpiration , sf Transpirer, vn. Transplantation ysf. Transplanter, va. Transport, sm. Transportable , a. Transportation , s f . Transporté, as. Transporter, va. se Transporter, vp. Transposer , va. Trauspositeur , a. Transposât i f , a. Transposition , s f . Transsubstantiation , s f . Transsudation , s f . Transsuder, vn. Transvaser, va. Tranyvasion , sf. Transversal, a. Transversalement, ad. Transverse , a . Trantran, sut. Trapan, sm. Trapèze , sm. Trapéziforme, a. Trapézoïde , s m. Trappe, s f . Trapu , a. Traque , s f . Traquenard, sm.

^ Traquer, va. Traquet, sm. Traqueur, sm. Travail, sm. Travaux forcés , sm. Travaillé , a. Travailler, vn. va. Travailleur, sm. Travée, sf

I R A Fifindran-tany. Azo afindra , — oiuena olon-kafa. Famindrana. Azo ampifanovaina , — ovana ho... Mampifanova, ma no va ho... Fanovana azy, ny abazoana anovana Fifanovana , fifanakalozana. (ho... Toetry ny tanteraky ny hazavana. Tanteraky ny hazavana. ( ka. Maninteraka, mandoaka, manaboroa-HatsembObana , fïvoahun-dinitra. Tsemboka , mivoa-dinitra , mievoka. Fanetsana, famindrana voly. Manetsa , mamindra voly. Fitondrana , fitaterana , iitaomana. Azo entina , — afindra. Fitondrana , famindrana. Voa findra, — taona. Mitondra , mamindra , mitaona. Mifindra , mankany , mandeba. Manova taony, mampivadika, mandi-Miovataony. (kalahatra, mamindra. Azo ovana taony. Fiovan-taony, famindrana. Fanovana ny mofo sy ny divay ho no-Fitsibana. ( fo sy ho ra ny J -K . Mitsika, mitsororoka. Manidina âmy ny hafa , mandoatra. Fanidinana amy ny hafa. Mitsivalana, tanambokovoko. Misompirana , mitsivalana. Misompirana , mitsivalana. Fandena ny raharaha , fitondrana—. Ny farany ambony amy ny a mbaraton-Efa-joro tsy mitovy lafy efatra. ( ga. Manahaka ny trapèze. Mitovy tarehy amy ny trapèze. Varavarana saron-davaka , fandrika Boteta, fonoponetana. (mitototra. Fanenjeham-biby hazaina. Tonta , fandrika. Mihaza , manarom-biby hazaina. Tonta, fandri-biby maimbo. Mpanarom-biby hazaina. Asa , taozavatra , raharaha. Asa ny meloka sy ny gadralava. Voa asa tsara , tsara voatra. Miasa , manao, — raharaha. Mpiasa, mpanao zavatra. Elanelanynyrairaindrihana,—andry.

g i t i z c ^ b y Google

Page 397: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

THE 3 9 1

Travers, de Travers, ad. en Travers t A tnrt et à Travers, ad. * Travers , s u — de f pr, t raverse , sf Traversée, sf Traverser, va. Traversier, a, Traversin , sm. Travestir, va. se Travestir , vp. Travestissement, sm. Trayon, sm. Trébucliement, sm. Trébucher, va. Trébuehet, sm. Tréfiler, va. Tréfile rie, s f . Tréfileur, s m% Trèfle , sm. Treillage, sm. Treillager , va. Treillageur, sm. Treille, s f . Treillis, sm. Treilliser, va. Treizaine, sf Treize, a. Treizième, a. Treizièmement, ad. Tréma, sm. Tremblant, a. Tremblé , a. Tremblement, sm. Tremblemen l de terre,jm. Trembler, va. Trembleur, sm. Tremblotant, a. Trembloter, va. Trémie, s f . Trémillon , sm. Trémolo , sm. Trémoussement, sm. Trémousser, va. se Trémousser, vp. Trempage, sm. Trempe, s f . Trempé, as. Tramper , va*

Sakana , sarotr'entina, fitsivalantna. Meloka , misakana , mitongilana. An-tsakana , mitsivalana. Hazo mandialoha, manaonao foana. Mamaky. Bara ny. Fitsahana , fitána ranomasina. Mamaky, mita. [mitsivalana. Mamaky > manapaka , lakana fitana , Ondana , — lava v vovoua-mizana. Mampiova volo, manova teny ho fiho* Miova volo, mody hafa. [mehezana. Fiovam-bolo, — akanjo tsy hahafan-Loha-nono n'omby. [tarana. Fitongilanana, heri-ndanja. Mitongilana , tafintohina , potraka. Fandri-borona, mizána. Mitari-by, — barahina. Fitariham-by, —barahina. Mpanao lari-by. [ karatra. Ahitra telo ravina, lalitra amy ny Talantalana , fefy , harato hazo. Manisy talantalana , — fefy. Mpanao talantalana,—fefy. [on-doha. Taho-mboaloboka mikorongo,—miha» Hazo mananiafy ny sisiny ny harato. Mandrekitra ny sisiny nyranomasina. Zavatra teloambinifolo. Teloambinifolo. Faba-teloambinifolo. Amy ny faha-teloambinifolo. Tendri-ntsoratra roa kambana. Mipararetra, mangovitra. Antsingevitra. Horohoro, fangovitana, fipa rare tra. Horohoro-ntany. [ vitra» Mipararetra. mangorohoro, mango* Mpikofokofoka ,mpa ngovitra, tsy sahy. Mihevalieva, mangovingovitra. Mihebiheby, mangovingovitra. Fandrotsaham-bary ao amy nyfitotoa* Fihazonana ny trémie. [na. Fampipararetam-peo. Flkofokofohana, fikefikefehana. Mikofokofoka, mikefikefika. Mikefikefika, mihetsikelsika. Fanofanana, fandemana. Ofana. Voa ofana , lena , kotsa , mitsoifaoy. Manofana, mandena, manakotsakotaa.

28

/

,itizfedby G o o g l e

Page 398: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

» 4

Tremplin, sm. Trentaine , s f . Trente, a. Trentième, as. Trépan, sm. Trépaner, va. Trépas 1 sm. Trépassé , sm. Trépasser, vn. Trépidation , s f . Trépied , sm. Trépignement, sm. Trépigner, vn. Trépointe, sf Très, ad. Très-liant, sm. Trésor, sm. Trésorerie, s f . Trésorier, sm. Tressaillement, sm, Tressaillir, vn. Tresse, s f . Tresser, va. Trrsseur, sm. Tiéteau , sm. Treuil, sm. Trêve, s f . Tr i , s m. Triade, s f . Triage, sm. Triangle, sm. Triangulaire, a. Triangulairement, ad. Triangulation , sf Tribord, sm. Tribu , s f . Tribulation , sf Tribun, sm. Tribunal, sm. Tribunat, sm. Tribune, sf Tribut , sm. Tributaire, as. Tricépbale, a. Tricher, va. vn. Tricherie, sf Tricheur, sm. Tricoises, sf Tricolore, a. Tricorne , sm.

TRI ftmo mitsontsorîka mampientarra ny Tokony ho tclopolo. [ mpamUina. Teh»polo. Fa ha-tdopolo. f ny trépan. Fiwidoahan-taoîana , fandidianat amy Mandoaka , mandidy taolana* Fahafatcsana , fialan'aina. Maty. Miái'aina. Fahatabornna , fipararetana. Toko, zavatra ti-tn tongotra, mandi.i* Totoioto-utongntra. [ telow Miíototetn amy ny tongotra. Scsi - palad ia-nkiraro« Indrindra. Avo indrindra. Rakitra , harena. Fainoi iam-bola , fítahìrizam —. Mpitam-bola , mpiarnbim —. Fientanentanana, fibitahana, bitaka. JHien'anentana , mibitabitaka. Randrana. Mandrandrana , mandrary. Mpanao volo, mpaudrary, nripan-Tohana , akalana. [ drandrana.

. Hazo ioleltan-tadi-mbolanky. Andro íiisaharany ny fampiadiana. Fisodihana. Olona na zavatra telo. Fisodihana, fifantenana, fifídianana. Telo zoro, —rirana. Misy zoro ny telo, telo rirana. Manahaka ny telo zoro. Fanoharan-javatra arn-panisana. Ankavanau-tsambo. Fokonoloua. Fahafadii anovnn.i, manjo. S<>lo-mbava-inbahoaka , mpikabary* Fitsarana , tnkotany be. Raharaha ny tribun. Fikabariana, rihan-tapaka. Hetra. Mpandoa hetra. Telo loliîi. Manambaka , mamitaka. Fanambakana, fitaka. Mpanainbiika, mpamitaka. Tan dra ny mpanefy. Telo volo, — soratra. Satroka telo zoro.

,tiz dby Google

Page 399: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

t r i co t , sm. Tricotage, sm. Tricoter t va. Tricoteur, s/H, Trictrac, sm. Tridt* ut « s ta a Trièilre , a. Triennal , a. T r i e n n u l i t é , s f . Tiiennant, sm. Trier t en. Trieur , a. Tt igand , as. Trigauder, vrti Trigé.simo 4 ad. Triglotie, a. Trilatéral , a. Ti il , Trille , s f . T» lllion , sm. Trimb.ilrr, va. Trimer , vn. Tiiimstre , sm. Tri»nes»riel , a. Tringle, sf Tringlrr, va. Trinité , sf Trinquart, sm. Trinquer , va, Trio, .v/Wi 'Jriomphal, a. Triomphalement, ad. Triomphant, a. Triomphateur, sm. Ti iomphe t sm. Triompher , vn. rJ ripaille,.»/: T i i p c , . i f . T n p e i ie , s f . Tripette , sf ne pas \aloir TripetW. Tripier * sm. Triple , as. Triplement, ad. Ti ipler , va vn> Tri plici té , sf Tripoli, sm. Tripot, sm. Tripotage, srii. Tripoter, vn. Tripotlcr, sm.

TRI m Akanjo ba t langilingy. Fananvana tricot. Manao tricot. Mpanao tricot. Fil.ilaovana , filoknna. Fitrcbika telo nify. Telo laty. 1s in'telo inona. Fitondran-draharalia ovana Isan'teio Telo tnona. f taona. Mif intina , mifidy t manavaka. Mpifantioa , mpanavaka. Miharo iihina, unfelipelika, mpisnro» MameisifeUy , misarory. [ rý. Faha-lrlopolo. Adika amv ny iitcny telo. Telo rirana. Fif w.arah.un-pitendrena. Tapitrisa tapitrisa. M a m i n d r a fi m i r a . Mandeha fa tratra , miozaka mnfy. Telo voluna, a sa lia karaina amy ny —; Isan'trlo voiana , maharilra —. Anja-inbv lavalava. Manamarika t^azo. Trinité, AndlrMokana Olr.na telo. Sam ho fanjono ui-kazandrano. Mainpipnka vertes. fi/.arana inozika telo miantoana, Momba ny triomphe. Amv ny triomphei Momba ny triomphe. Mpaodresy manao triomphe. Voninahitra rmena ny mpnndreáy Manao triomphe. [ miakatra, boby. Tsinai-mbiby , taova. Tsinai-mbiby , fadi-nkena. Fh arotam-padi-nkeua. Tsiuay madinidinikai Olom-poana. Mpivarotra fadi-nkorta: [ tokrt; Telo sosona , — miantoana, nvo ioa In-telo. f roa toko. Manao nvo telo hrny , mitoinbo avO Fainpitomboana avo ma toko. Vovoka famolsiana. Trano n'audro\o. f kendrrtiann. Fangaroana v.a\atra maloto, fanendii* Mangaroharo maloio , mamoretra. Mpanao tripot f mparicudrikendrika.

3itiz ,J by Google

Page 400: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

396 Trique, sj. Trirème, s f . Trisaïeul, sm. Trisannuel, a . Trisection, s f . Trisme, sm, Trissyliabe, as. Triste, a. Tristement, ad. Tristesse , sf \ Trituiable, a. Trituration , sf. Triture, sf Triturer, va. Triumvir, sm. Triumviral, a. Triumvirat, sm. Trivial, a. Trivialement, ad. Trivialité, s f . Troc, sm. Troc pour troc. Trogne, sf Trognon , sm. Trois , a. Troisième, as. Troisièmement, ad. Trois-mâts, sm. ' f rôler , va. vn. Trombe, s f . Tromblon , sm. Trombone, sm. Trompe, sf Tromper , va. se Tromper, vp. Tromperie , s f . Trompeter , va. vn. Trompette , s f . sm. déloger sans Trompette, Trompeur, as. Tronc, sm. Tronchet, sm. Tronçon , sm. Tronçonner, va. Trône, sm. Tiôner, vn. Tronqué , a. Tronquer, va. Trop, ad. sm. Trope, sm.

TRO Langilangy. Sambo misy ôvoy in-telo mlantoena. Raibe ny laibe. Maharitra telo taona. Zavatra teloina. Fihid.any ny vazana. Vaki-telo. Malahelo , mahantra. Amy ny alahelo , mamnahory. Fahalahelovana , alahelo. Azo toiotoroina , — potipotehlna. Fanorotoroana , famolipotehana. Fanao. Maunrotoro, mamotipotika. Telo lahy miara-mitondra fanjakana* Amy ny raharaha ny triumvir. Fanapahany uy triumvir, raharaha—. Iva , tsy mendrika. An-kaivana. Fa hivana. Fanukalozana. Fifanakalozana fotsiny. Tarehy ny mpisotro toaka. Votiaty , aty ny voankaao. Trio. Fa h a-telo. Amy ny faha-telo. Sambo telo salazana. Mirioi io, mihelingelina, mivezlvesy. Rambondanitra. Basy fohy be vava. Trouibony, liama. Fitsentsefana. Mamitaka, manambáka, manandoka. Diso. Fitaka, fanambakana. [ neliely. Mitsoka trompetra, inilazalasa , ma-Tiompetra, mpitsoka—. Milefa mangingina, mitsaitsaika. Mpamitaka, mpanome vohouy. Vatan-kazo, fototra , vata fandatsa-Akalana telo tongotra. [ ham-bola. Tapaka. Manapatapnka. Fiketiahan' Andriana. Miatrana ambony ny trône. Rom bina, sombina, rombotra. Mandrombiua , mandrombotra. Be loatra, ny tsy omby, ny mihoatra.. Teny fanoharana.

, tiz d by Google

Page 401: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

T E U »97 Trophée , sm. Tropical , a. Tropique, sm. Trop-plein, sm. Troquer, va. Troqueur, sm. Trot , sm. Trot le, s f . Trotte-menu , a. Trotter, vn. Trotteur, sm. Trottin, sm. Trottiner, vn. Trottoir, sm. Trou, sm. Trou hit», a. Trouble, sm. Trouble , Truble, s f . Trouble-féte, sm. Troubler , va. se Troubler, vp. Trouée , s f . Trouer, va. Troupe , s f . Troupeau , sm. Troupier, sm. Trousse, sf être aux Trousses de quel-Troussé, a. [qu 'un. Trousseau , sm. Trousser, va. Troussis , sm. Trouva ble, a. Trouvaille , s f . enfant Trouvé, sm. Trouver, va. se Trouver, vp. se Trouver mal, vp. Truand, sm. Trnanderie, sf Trucheman, Truchement. Truelle, sf Truellée, s f . Truffe, s f . Truffé, a. Truffer, va. Truffière, s f . Truie, Truite, s f . Trumeau, sm.

Ny babo , famantaram pandrcatna» Momba ny tropique. Ny fara dia ny masoandro avaratra ty Amby ny , ny tsy omby. [ atsimo. Manakalo. Mpanakalo. Hanjalianja , tsaikona , fitsaikona. Halavan-dalana, halaviran —. Mijaikojaiko. Mihanjahanja , miîsaikona, Mpihanjahanja , mpitsaikona. Olona fanirakiraká. Mijaikojaiko , mirilirity, mivikîviky. Sisin-dalana avo. Lavaka , loaka , hirika. Manjavona , pahina , matroka. Kotrana , koralaba. Harato fanjonoana. fdrava lanonana. Mpampikorontan-karavoana, rapan-Mangaroharo , mampikorontana. Mivadi-po, mitebiteby, mihorohoro. Loak'ala , íálana madisaka anaty a la. Mandoaka , mandavaka , mangirika. Andiany, hamaroana. Biby irai-dia , toko , irai-fisoko. Miaramila. Feliiana , trano-mpiasana , fehezana. Manenjika , mitsongo-dia. Voa voatra. Anentan'akanjo, fehezan-damba, fa-Mamoritra. [nalahidy iray fehezana. Lefitra , polity n'akanjo. Mora hita , mety —. Zavatra hita. Zaza very , — narian-dreny ny. Mahita. Ao , any, mitsangana , mipetraka. Torana , fanina. Mpirenireny, mpijiojio. Firiorio, ny mijiojio. Mpandika teny. Sotro-ntsokay. Erany ny sotro-ntsokay. Torofy, karazan'ovy tsy hita tahm. Misy truffe. Manisy truffe. Tany fihadiana truffe. Kisoa vavy. Hazanclrano, toroita. Elanelany ny varavarankely raa.

[,tiz dby Google

Page 402: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

398 Trosquin , sm. Ti usquiner, va. Tu f [ta. Tuable, a. Tuant f a. Tu niitt-m, sm. Tubage, sm. Tube f sm. Tuber, va. Tubercule, sm. Tuberculeux , a. Tubéim^e, sf. Tubémsité , *f Tubuhux, a. Tubulure , sf. Tuer . va. Tuer le temps, s*» Tuer , vp. Tuerie , s f . h Tue-tête t ad. Trieur, sm. Tuf . .sm. Tuffier, a. Tuile, sf Tu leau , sm. Tuilerie , sf les Tuileries , sf Tuilier , sm. Tulipe , sf. Tulle . sm. Tuméfaction t sf Tuméfier , va. Tumeur, sj. Tuinulaire, a. Tumulte , sm. en Tumulte, ad. Tumultualre , n. Tumnltuairement, ad. Tumultueusement, ad. Tumultueux , a. Tnmnliic y fjf

m. m, nent , ad. e, sf , a.

ce, s f .

TUR Torony, frtorian-drafftra. RJannritsoritra amy ny torosy. Ialahv , itena , imlriako. A*o To :oiua , fa mono. Mahatmtraka , m;ilia«o«otra. Ny y>a mas'» ny, ny fototra, ny adyny. Fanisiana tabr. V'dobe, fintsona. Manisy tube. Kambo , atody , votro t vody, Manabaka ny tubercule, f'aninhnzo, tiberuuzy. Famaxana , votsy. Manahaka ny tube, Fidi» an-///&/*. Mamono , mahafaty. Manala andro, manary —, Mamono leria. Famonoana , vonoann. Maharenina , raigiririoka. Mpamnno. Ta n ira vo , vato fotsy malemy, Manahaka ny tuf. Tafo-ntram» tanimanga. Vak» ut ut le. Fanaovana tuile. Tra no fipftrahauy ny Empereur. Mpanao tu tir. T«»lipy , v* ninhnzo. J^amba makarakara. Yonto , fivonto. Mainpivouto, mampibobaka. Ny n.ivonto, fivouiosana. Momba ny fasana. f faba. Tab.itaba , kotakotnna, kotaba, kora« Mikotaba , mikntak<*fana Miiabataba , ami ntabataba. Amy ny tabataba. An-kotakotana. Mikotaba , mikorataba. Bongo-utany. Kapaoty , akanjo vity. Zohy , lalana ambany ny tany, Hamama. Kitsoloha mifotitra , fanadiovnn-t*l« An-kotakotaua. [ ramamy. Tabataba , kotakotana. Mikotaba, mitabataba. Fefiloha. Von io, fiyonlosana,

D i g i t i z d b y Google

Page 403: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

ULC i M

Turgescent, a. Turin pin , sm. Tnrlupinade, s f . Turlupiner, vu. va. Turpitude, s f . Turquin , a, Tu» qnoise, sf Tutélaire , a. Tutelle , sf. Tuteur, s m. Tutoiement, Tutoîment, Tutoyer , va. „ [ *//.'. Tiitoycur, sm. Tuyau , s m. Tuyauter, va. Tuyère, sf. Tympan , sm. Tympaniser, va. T'wnpanite , sf Tympanon , sm. Type , sm. Typhique , a. Typhoïde , a. Tyi hnn , s m. Typhus, sm. Typique , a. Typographe, sm. Typographie , sf Typographique , a. Typogr aphiquement, ad. Tyran , sm. Tyran n nu , sm. Tyiannie, sf Tyrannique , a. Tyraimiqiie.'i;ent, ad. lyrauui»cr » va.

Mivonto. Mpanao voso-d ratsy. Vos< boso-draisy. M ajnosoboso' d fa tsy. Havetavetana. Mairomatroka, Vato son mnnga, torokoazy. Miaro, miambina. Filamlreman-jaza , fiarovaua. M pi ta iza kamboty. Fial'bilabiaua. Mlalahilahy. Mpialahilaliy. FanUona , volo. Manao lakandakana. Vava ny tafnforana. Tadini-nbofina. Manda isa , mifosa. Aretina an-kibo. Mozika tendrena. Ohatra , taudindona , famantarana , Momba ny typhus. [ endri-tareby* M inabaka ny typhus. TaÎio-dri\otra, Anaranantina m if n dra , tifoidea. Fanoharana , misy ohatra. Mpanonia taratasy. Fanoniana taratasy. Momba ny typographie. Amy ny typographie. Lozabe , mpanao jadona , kafiry. Tvran kely. H doz.i ua, fanaovana jadona , fahaka-Momha uy tyran. f firiana. Amy ny tyrannie. [ hory. Maaei y , uiilompo an-kerv, mampâ-*

u Ubiquité, s f . Ulcération , s f . Ulcère, s m. Ulcéré , a. Ulcérer, va. Ulcéreux, a. Ultérieur, a,

Fikar?t*abana èny tontolo en y. Fahatongavana ho fery , liararaotra. Fery , dridra , liararaotra. Vainana , ferena , frezina. Manisy fery, mandratra. Be vay, ferezina. Aoriana, an-dafy.

l'igitized by Google

Page 404: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

4M Ultérieurement, ad. Ultimatum, sm. Ultra , sm. U n , une , a. Une fois y ad. . Un à u n , ad. Unanime, a. Unanimement, ad. Unanimité, s f . Uni , a. Unième, a. Unièmement, ad. Uniforme, as. Uniformément, ad. Uniformité, sf Uniment, ad. Union, s f . Unique, a. Uniquement v ad. Unir , va. s 'Unir, vp. Unisson, sm. Unité, s f . Univalve, a. Univers, sm. Universalisation, sf~ Universaliser, va. Universalité, sf Universel, a. Universellement, ad. Universitaire, as. Université, s f . Univoque, a. Uranographie, sf Urbain, a. Urbanité, sf Urgence, sf Urgent, a. Urinaire, a. Urinai, sm. Urine, s f . Uriner, vn, Urineux, a, Urne, s f . Us , sm. Usage, sm. Usager, sfn. Usant, a. Usé, a. Uier , vn. va.

use Aortana. Fara-teny tsy mivadlka. Mihoatra. I ray, tokana. Indrai-mandeha, — maka. Tsirairay, mifandiraby. Iray teny, tokan —, —* bava, mîara-Amy ny hevitra iray. ( milaïa. Fifanarabana , fira Isa n-ke vitra. Mikambana, raalama,lemaka, malam-Faharay. [ bolambo. Faharay, voalohany. Mitovy, tokam-bolo, akanjo diaeûiny. Rano iray. Fitoviana, fifanarabana. Foana, tsy mihaingo. Firaisana , fikambanana. Tokana, Iray. Fotsiny , foana , hiany. Mampiray, mampikambana, manam-Miray , mikambana. [ batra. Fitoviam-peo maro, iray feo. I ray, tokana, isa , venty. Akorana iray. Izao tontolo izao. Fanontoloana. Milaza ny rehetra , manontolo. Ny daholo , hamaroana , sarambabe. Izy rehetra, amy ny Izao tany rehetra Amy ny izao tontolo iaao. [ iaao, Analy ny université. Tanána fianaram-pahendrena. ïray feo, — anarana. Filazana ny amy ny lanitra. An-tanáaa , tompo-n — , manaja. Fanpjana. Hamehana , hasaliiranana. Maika, mahamaika. Momba ny amany. Kopy famanianyny marary, Amany. Mamany.N

Manahaka ny amany. Bakoly ny ntaolo. Fanao , fomba , sa t a , fenitfa, Fanao-ndrazana, fomba Manana amy ny vol y. Tsy manan-tompo, — fehezin'olona. Tonta , ela , osa, triatra. [mandany. Mfcka, mitondra zavatra hfcnaovana,

gitized by Google

Page 405: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

TAC 401 k Hier. s'User , vp. Usine , s f . Ùsiié, a. Ustensile, sm. Ustion , s f . Usuel, a. Usuellement, ad. Usufructuaire, Usufruit , sm. Usufruitier, as. Usuraire, a. Usurairement, ad. Usure, s f . Usnrier, as. Usurpateur, sm. Usurpation , s f . Usurpé, p. Usurper, va. Utérin, a. Utile, a. Utilement , ad. Utiliser, va. s'Utiliser, vp. Utilité, s f . Utopie, s f . Utopiste, sm. Uyée, tf.

Manao, tnanaotao. Mihiatonta , mihiaosa , mihena. Trano fanaovan-javatra amy ny afo. Fanao matetika , mazána. Fanaka fihinanana. Fandoroana. Fanao matetika. Lalandava. Mampanana ny vokatra. Fananana ny vokatra fotsiny. Tompo ny vokatra fotsiny. Misy fomba ny usure. Amy ny usure. Zana-bola miboatra ny mety. Mpanao usure. Mpangalatra , mpaka an-kery. Fangalarana , fukana an-kery. Nangalarina , nalaina an-kery. Mangalatra , mivolontouipony. Irai-tampo, — reny. Tsara batao, mabasoa. Tsara. Mampiasa azy, maka hay soa avy Mampiasa tena. * [amyny. Fahatsarana , zava-tsara atao. Tsara fa tsy azo tanterabina , saira-Mpanao saim-potsy. [ jpuUy. Hodi-maso manify.

Va, i. Vacance^, */. Vacant, a. Vacarme , sm. Vacation , s f . Vaccin , sm. Vaccinable, a. Vaccinal, a. Vaccina teur t sm. Vaccination , s f . Vaccine, s f . Vacciner, va. Vache, s f . Vacher, sm. Vacherie, s f .

Aoka áry , — ho icany. Andro fitsaharana. Foana , babangoana. Tabataba , kotrankotrana, fikotrana-Elanelan'andro. [na. Vakisinina. Azo asiana vaccin. *Momba ny vaccin. Mpanao vaccine. Fanaovana vaccine. Aretinomby vavy, ody nendra. Manisy vaccin. Omby vavy. Mpiandry omby. Fahitra, vala n'omby.

litizfcd by Google

Page 406: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

40J Vacillant, a. Vacillation , sf \ acilU*r, vn, Vaeiiité f >f Vade, sf Vadi'-iiirciim , sm. Va-rt-vient, sm. Vagalxuid , as. Vagaln.nd ige, .sm. Vagabond-r, vn. Vagir, iv». Vag s»einent , jr/W. Vagon, sm. Vague , sf Vague , a. Vaguement, art. Vaguer , vn." Vaillant ment, ad. Vaillance , sf Vïii'l.mt, a. Vaille-que-vaille, ad. Vain , a. fil Vain , ad. Vainc» e , vn. se Vaincre , vp. Vaii^u , a. Vainement, ad. Vainqueur , sut• Vairon , .sm. Vaisseau , s m. Vaisselle , sf. Val , sm. par monts et par Vaux. Valable , et. Valablement , ad. Valériane , sf Val. t , sm. Valet, sm. Valetaille, sf Valet'-r, vn. Valétudinaire» a, Valeur , sf A aleureiisement, ad, 'Valeureux, a. Validation , sf, Valhie , a. Validetnc'ut, ad» Valider, va. Validité, sf Valise, sf

VAL Miveztrezy, miablaby, mîroahana. Vrzivizy , vczimbtzina , fítezlvefena. Miv«*ivezy, mi sa la sala , miroabaua. fi foaiiaua. Loka, v ia filoknna, toramaso. Zavafra fi tondra. Mi%eriinbeiina, milinlobalo. (olona. Mpirenireny , in;'ojenj<'na , bolidUu* Fiienireny , faiidebandrlianana. Mibolidilidy , m.mdehandeha , roan* Mitaiaiua , mikonainaina. ( jcnjeua. Fiiaraiioina, fikmiainaiuaiia, Kali sy, vagua.

'Alondrano , valondrano , onja. Tsy hita izay antony , — fototra. Tsy u»l>y fôto'ny. Mueiiiièny , maiidebandcba, Amy ny falicrezam-po. Falierezam-po, Maliery fo. Mo.salalty, kitoatoa , izay aleha ny, Tsiuoiitsinoiia , foana , inieboebo. T>inonisinoiia , foaua. Mandresy , nialiare^y. Mandresv tena , mahafola —, Resy, foluka. Foana, Mpandresy. Ng.iramaso, bnzandmno madinika. S'imbo, fana-Matabatra. Fana-databatra. Loi»asalia. Arý alsý, iniaka-midina. Az«» raisina. Amv ny antony. ( rìnn», Ahitraýanefitry ny toralovitra, vale-Ankizy atn-patana , mpaiiompo , :IHI. Valea , vy faneretia. ( pamaky. Tlamaroan'ankizy, ankizy botretra. Mitambitamby. Farofy , farary , marary lava. Herimpo, batanjaliana , vidyny. Amv ny lieiimpo. Mahery iniady , mpandresy malaza. Fatiamarinana , fanitsiana. Finaritra , matanjaka , mafy , érj An-drariny , mafy. ( f'omba. Mabamafy, inampabatanjaka,m:ibary Hatanjahana , hamaíiana. ( fotnba. KJtapo hoditra.

,itizdby Google

Page 407: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Vallée, s f . Vallon , sm. Valoir, iTt. Val»ir mieux. Vais.', sf Va'ser, vn. VaKenr, as* Valvt' t sf Vampin*, sm. Van,xm. Vandale, sm. Vamlalisme, sm• Vanille , sf Vanillier, .'m. Vanité, sf Vaniteux , a, Vanne, sf. Vanner» va. Va n in rie , sf Va h nette , sf Vanneur, s m. Vannier , sm. Va ma il , sm. Vantard , as. Va n 1er , va. se Vanter, vn, Va.iterie, sf. Va n te m*, sm. Va-nu-pied*, sm* Vapeur, sm, Vaporant , a. Vaporation , sf Aapurer.x . a. Vapoi isaiion , sf Vapor.ser, va, Vaqm r , vn. Varangue, sf Varech na Varcc, s m, Va renne , sf. Vareuse , sf Variabilité , sf Variable, Variant, a. Variante , sf Variation . sf Varice, sf. Varicelle , sf. Varié, a. Varier, va. «e Varier, vp,

VAit m Lohnsaha. fladilanana , loliasaba. Wisy vidy ny , mauan-tombana, T^aratssira knkoa. Fandibiz.ina , dihy , valitra. Manao valitra. N'panao valitra, Akora. Matoatoa, trimobe, manavy. Sa l'a fa M pa ni mba , mpandrava cfa. Fauinihaiia. Vanilv , \oa-mbanily. Ta ho - mbauily. Reliareha , za\a-pnana , bafoannna. Mieboebn,mir<-hai « ha, u>ihau.boliain« L"zo-drano , *a*abadi-n — ( b o . Manofa , mikopaka. Fivarotan karoua. Sal.iifa kely. Mpanofa. " Mpandrary gamba. l) i-inb;.rav:irana , lafi —. Mpandoka tena, mpihambo, petgape* Mandnka , maudrobo. (tsa->ava, Mandííka tena. Fanilnkafan-iena. Mpihumbn, mpandoka tena. Mahantia , tsy inanan-ko hanina. Etona , fcfona , donaka , evoka. MaiinMia fifona. Faudehanani-pofoua, herj-ntsetroka, Manetona. Fahatoiigavana bo seUnka. Mandevona , niitini k i , mandritra, Tsy niisy tmnpo , miraharaha. Lavarangana. An*snngnoiidrannma&ina, volokotona, Tany lava solo. Akanjo ny uiatilo. Fiova«.\ana. Miovaova. Miovaova , tsy mifanaraka. Teny bafahafa , tsy mitovy. Fio\aiia. Ozatra mivofikina. Tiendra vavy. Misoratsoraira, sa mi h a fa, marovolo, Mano\a , — volo , mankabafabafa. Miovaova, miova bafa«

uitizcdby G o o g l e

Page 408: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

«04 Variété, sf Variole, s f . Variole, as. Varlnlmx , a. Variolique, a. Variqueux , a. Viirlope, sf. Vasculaire, Vasculeux, a. Vase, sm. Vase, sf Vaseux , a. Vassal, sm. Vaste, a. Vatican, sm. Va-tout, sm. Vaudeville, sm. à Vau-l'eau, ad. Vaurien, sm. Vautour , s m. se Vautrer , vn. Veau, sm. Védette , sf. Végéta ble , a. Végéial , as. Végétant, a. Végétatif, a. Végétation, sf Végéter^ vn. Véhémence, s f . Véhément, a. Véhicule, sm. Veille, s f . Veillée, sf Veiller, vn. Veilleur, sm. Veilleuse, sf Veine , sf Veiné, a. Veiner, va. Veineux, a. Veinule, sf. Vêler, vn. Velio , sm. Velléité, sf Vélooe, a. Vélocifère, sm. Vélocipède, sm. Vélocité, s f . Velot, sm. Vtlour», sm.

TEL Fiovana, samihafa. Nendra. Soki-nendra, marary ny—. Momba ny nendra. Manahaka ny nendra. Ozatina. Vankona lehibe, varolompy. Maro poak'aty. Kapoaka , lovia , bakoly. Fotaka. Be fotaka, mandrevo. Tompo-menakely. Lehibe , mivelatra , malalaka. Trano itoerany ny Papa. Loka be, rodobe. Hira fanarabiana. Mivalana, manara-drenlrano. Kary n'olona, tsy azo ho zavatra. Papango. Mihosim-potaka, mltsilailay. Zanak'omby. ( ny mpiambin*. Mpitilitily mitaingin-tsoavaly, Iran» Azo ambolena, maniry. Zava-maniry, momba ny —. Mifomba n'anana. Mampaniry. Faharorohana, faniriana. Maniry foana , miaina—. Hamafiana, herimpo. Mahery, mafy , tsy laîtra. Fitondrana, fia ra kodia. Ari-tory, tapak' alina. andro mialoba. Fiaretan-tory, iiambenana alina. Miari-tory, miambin* alina. Mpiari-tory am-paty, mpiandry faty. Jiro fiambrnana alina, —tsy maty. Ozntra, oza-dra. Ozatina, misoratsoratra. Manisy ozatra, manoratsoratra. Ozatina. Ozatra madinika. Miteraka iomby vavy). Hodi-j a n ak'om by voa lama sady Tsi-fitiavan-doatra , — faharisihana. Haingana dia haingana. Kalesy maivana sy haingana. Kalesy ahodin-tongotra» Hafainganana. Hodi-janak'omby. Volory.

tiz d b, Google

Page 409: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Velouté, a. Velu, a. Venaison, sf Vénal, a. Vén«dement, ad. Vénalité, sf Venant f sm. à tout Venant, ad. Vendable, a. Vendange , s f . Vendangeur, sm. Vendanger, va. Vendangeur^ sm. Vendeur, sm. Vendre, va. à Vendre. se Vendre, vp* Vendu, a. Vendredi, sm. Venelle, sf Vénéneux, a. Vener, va. Vénérable, a. Vénération , s f . Vénérer, va. Vénerie , sf Venette , sf Veneur, sm. Vengeance, sf Venger, va. se Venger, vp. Vengeur, sm. Véniel, a. Véntellement, ad. Venimeux, a. Venin, sm. Venir, vn. en Venir aux mains. Venir au monde. Venir à bout. à Venir. s'en Venir. Vent ,sm. toui ijer à tout Vent. Vente , sf Ven ter , vn. Venteux, a. Ventilateur, sm. Ventilation , s f . Ventiler, va. Vantosité, s f .

VBN 4 M Somary volory, miendii-bolory. Voloina , be volo. Hasa , hena-nibibi-dia. Amidy, azo-mbola. Ara-panambazjua. Fitiavam-bola. Ky tamy, ny tonga, ny avy. Ka iza na iza. Azo amidy , fi varotra. Fiotoaza m - boa lobok a. Fitabirizana ny vendange. Mioty voaloboka. Mpanoty voaloboka , mpioty Mpivarotra , mpandafo. Mivarotra, maudufo. Amidy. Mivaio-tena. Lafo. Zomá. Sakell-dalana. Ahitra mabafaty, misy raibobok*. Mangorona omby. Tok« >ny ho kajaiua. Fanajana. Manaja , mitsaoka. Fihazána. Tahoiia. Mpihaza , mpangoron*. Fa malia n-dra tsy. Mamaly ratsy ny ratsy. Mpamaly ratsy. Kely, mora ifonana. Azo ifo iana. Misy raibobnka. ( tsy. Raiboboka , mosavy, vorika , ody ra-Tonga , vokatra , maniry. Manombok'ady , mandrafiir'—. Teraka , inahita masiandro, velona. Mahatontosa, mahatanteraka. Ho avy. Mandeha , miainga. Rivntra. Mivadibadika, manaraka ambokony. Fandafosana, fivarotana. Mandrivotra. Be rivntra , mahabe —. Fikopaka. Fikopahana, fanofana. Mampidi-drivotra , mikorordka. Rivotra an-kibo.

uitizcdby Google

Page 410: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

400 Ventotue, s f . Vent«»user, va. Ventral, /1. Ventre, sm. ba-»-Ventre , sm. courir Ventre a terre* Wmrée . sf. Ventricule , l'sm. Ventrière, sf Veninlorpie, sm. Veutrilncpiie, sf Ventru , a. Venu , fi. Venue t sf. Vêpres , s f . V»t , sm. Ver à soie , sm. Ver luisant, sm. V« r solitaire , sm. Ver r .ngenr, sm. Véracité, sf. Verbal, /1. pr».ces-Verbal, sm. Verbalement, ad. Verbaliser , va. Vei I)»', sm. avoir le Verbe haut Verbération, .sf Veibeux, a. Verbiage, sm. Verbi iger, va* Vcrbiageur, smi VerboNÌie, sf Ver» là i re , a. Verdelet, a. Verdeur, sf Verdict, sm. Verdir, va. vm Verdoyant, a. Verdoyer, va. Veidure , sf. Verdnrier, sm. Véreux, a. * Verge , s f . Vergé , a. Verger , sm, V<Tgeté , a. Vergeter, va* Verge lté, sf. Verglas, sm.

V ï l i Fanandroîmna , fanalan-dttL IManandroka , m rnala ra. An-kibo, amy ný —. Kilm. Loha-vaniana. Mirotra mafy. Miara-tcraka, tan-kibo iray, îr*T ro* Va*af«». (hoka* febikibo-ntsoavaìy. M pi teny anaty i»ý kibo. Fiteueiiana anaty ny kibo. Be kibo ,. —kidiara. Tonga, efa—. Faliatongavana. Fhavalian-kariva. Rankana, olitra , fotittfl. Landy Uy mbola miumby* Tai-ikintana. Sakoiiri. Kcniiia , faboriam-po. Famiraikctam-po amy ny maririt. Am-b iva. Fampakaran-teny. Amy ny vava. ( mi tory * Mauampanga olona, mampaka-teny, Venti nt« ny amy ny gramcra, verba. Maliiii-va\a, \avána. Fiienndr« ona , fiinotiomonona* Mpibedibedy, la\a teny. Bedibedy f'«»ana. Mibtdibedy foana. Mpiteniieny, mpibedibedy foana. Teny lavareuy , bedibedy. MaiUomaits» somary maitso. Somary inaitso, n anopy —, baudatrâ. ïl ail and a tra , laliarikuy. Filazina ny Jury. M;inaii:aitso, maukamailso, miîila-Maitsoitsn, maiUomaitâO. (maitso* MiliiamaiUo. Alii-maiiso, ny maitso. Mpitandrina anana. Kankan ina , be olitra. Roisakazo, (iritsokazo, fitsopitsoki* Lamba ratsy te non a. Salia fambi»lem-boank:-zo. Tsoriadriaka, soruUoratra. Mikapo-tcnona. f ika pol» a i i-tonona. Ranonorana mandry.

:,itiz ,J by Google

Page 411: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

m 407 Vergogne, s f . Veigue, s f . Vend Ici té, sf Véridique, a. Vérifient* iir, sm. Vérification , s f . Vérifier, va* Vérin , sm. Vélitable», a. Véritablement, ad. Vérité, sf en Vérité, ad. k la Vérité, ad. Verjus , sm. Verjnté, a. Verjuter, va. Vermeil, aé Veimeil , sm. Vermicelle , sm. Verniicellier , sm. Veruiiciiliiire, a. Verraifnrme , a. Vennifnge , sm. Vermiller, vn. Vermillon i sm* Vermillonner , va« Vermine, sf Vt rmineux, a. Vermisseau , sm. se Vermouler , vp. Vermoulu , a . Ver.i oulure , s f . Vermout, sm. Vernal, a. Va n i r , va. Vernis , sm. Vernissage, sm. Vernisser, va. Vemisseur, sm* Vernivsure , s f . petite Vérole , s f . V« roié, a. Ver ta t , sm. Verre, sm. Verrerie, s f . Vei rier , sm. Verroterie, sf Verrou , sm. Verrouiller, va. se Verrouiller, vp.

Henatra , bena-máso. Sakamandimby n andri-ntsambo. Hamarinana. Marina , t>y mba]aingn, — mandain* Mpanadiua , mpandinikci. (ga. Fanadinana, fanuimbana. Maiikiló, mananiarina, ninndinika« FampakaranVniana misy liudra ny, Kiarina, tó , tnkna. Marina > —tokoa. Ky marina , ny tó-Tokoa , marina. Hiany, tokoa. Voaloboka maharikivy, —manta. Maharikivy Mani-y maharikivy, mampnharikivy, Menameua, uianjopiapi.ika. Ànkoso-bi lameua. Varimisely. Mpanao varimisely. Toa kankaua. l o j olitra. Odv kankana , famonoan—* Mitrongy. Loko mauja mena. Manisy loko manja mena. Hao , pain*y , kongona. Be hao. Olitra , kankana madinika. tlan'uvolina , vovohina , olerinâ* Vovohina , oieriua Dia iroliira , — ukankana. Vero'uo'y. Amy ny lohataona. M a ûo.sot ra v a i ine.sy. Varinesy. Fai:osorana varinesy, — manja. Manisv manja. Mpanisy varinesy, — manja. Fanisiana \ariucsy. Kendra. Maraiy ny nendra. Kisoa lahy. Vcra , tamaboa , fitaratra. Fauaovam-pitaratra. Mpanao fitaratra. Voahangy madinika. Hidy . karctsaka. Mauidy, manisy karctsakav Manidy tena.

3itiz ,J by G o o g l e

Page 412: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

401 Verrue, sf Verrugueux , a . Vers, sm. Vers, pr. Versade, s f . Versant, a. Versant, sm. Versatile, a . Versatilité, sf à Verse , ad. Versé, a. Ver»eau , sm. Versement, sm. Verser, va. Verset, sm. Versieoiore, a. Versificateur, sm. Veisification, $f. Versifier, vn. Version , sf Verso, sm. Vert, as. Vert-de-cris, sm. Vertébral, a. colonne Vertébrale, sf Vertèbre, s f . Vertex, sm. Vertical, a. Verticale , sf Verticalement, ad. Verticalité, sf Vertige , sm. Vertigineux, a. Vertu, sf Vertueusement, cul. Vertueux, a. Verve, sf Verveux, a. Vesce, sf Vésical, a. Vésicatoire, sm. Vésiculaire, a. Vésicule, sf Vésiculeux, a. Vesou, sm. Vespéral, sm. Vesse, s f . Vesser, vn. Vessie , sf Vaatt, sf

VUS Votsy. Votsiana, mfey votsy. Teny tsotra , — mirindra. Amy n y , akaiky. Fihilanan-kalesy. Mora raraka , — miliilana. Fitongilauana , firaibana. Miovaova. Fiovaovana. Mikija. Tamana , zatra , mabay. Anaran-kintana amy ny zodiaque. Fandoavambola. Mandraraka, mandrotsaka. Andininy. Miovaova volo. [ teny* Mpamorona tonon-kira, mpandrindra Famoronan-tonon-kira. Mamorona tonon-kira , mandrindra Fandikan-teny. [ teny. Ny ambadika, ny fivadiba'ny. Maitso, manta , aitso , hamaitsoana. Heri-mb:irabina , lai —. Momba ny taolan-daraosina. Taolan-damosiua , bazo-n —. Tonon-taolan-damosina, marosan* Tampon-doba. [ dry. Mitataovovonana, mijadona mabiuy. Mijadona. Mijidina tsara. Fitataovam-bovonana, fijadonaaa. Hafaninana. Sarotim-panina. Haslna , nery , — mpo , —mpanaby , Amy ny herimpo. [ hadiovana« Marina , — toetra. Fabarisibana. Marisika. Anaran'ahitra t vesy. Amy ny tatavia, an-tatavaniana. Bilisitra , mositaritra. Miempakempaka, mibontsina. Bontsiua , tatavia kely. Tabaky ny tatavia madiuika. Rano-mpary. Taratasi-nkira hariva. Tscfotra. Mitsefotra. Tatavia, tatavaniana. Akanjo bory vody.

,tiz d by Google

Page 413: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

V i e 409 Vestiaire, sm. Vestibule , sm. Vestige, sm. Vêtement, sm. Vétéran, sm. Vétérance, s f . Vétérinaire, sm. Vétille, sf: Véliller, tv?» Vétilleux , a» Vêtir, va. se Vêtir, vp. Véto, sm. Véiure , s f . Vétusté, sf Vétyvcr, sm. Veuf, sm. Veuvage, sm. Veuve, s f . Veuve, s f . Vexation, s f . Vexatoire, a. Vexer, va. Viable, a. Viaduc, sm. Viager, as. Viande, sf Viander, e/ik Viandis , sm. Viatique, sm. Vibrant, a. Vibration , s f . Vibrer, vn. Vicaire , sm. Vicaire apostolique, sm, Vicarial, a. Vicariat, sm. Vice, sm. Vice-amiral, sm. Vice-amirauté, sf Vice-consul , sm. Vice-consulat, sm. Vice-gérant, sm. Vice-légat, sm. Vicennal , a. Vice-président, sm. Vice-présidence , s f . Vice-reine, s f . Vice-roi, sm. Vice-royauté , s f .

Fitahirizan'akanjo. Fidiran-davarangana, efitra fidirana. Dia , — ntongotra , ny sisa hita. Akanjo , f i tai iana. Menavazana , mainti-molaly. Ny mahamenavazana , fahamainti-Mpanisy fanafody soavaly. [ molaly» Zava-poana. Mamaky akotry. Sarotsarotra. Mampitafy, manafy, mampiakanjo. Mitafy, miakanjo. Kiady , fîsakanana. Fitaiiana , fiakanjoana. Raclana , fabanterana , fahagogána. Ahi-manitra ^ vero — . Lehilahy maty vady, manano-tena. Toctry ny maty vady. Vehivavy maty vady, mpitondra-tena» Railovy. Fanasahiranana , fanorisorena. Manahirana ^ mahasorisorena. Maualiirana , mampijaly , mampîsâ-Azo velomina. [ rintona. Tetezan-tsitiinora. Momba ny velona , amy ny andro Hena, nofo. fiainana. Miraotra. Hanim-bibi-dla. Va tsy. Mangovitra , niilefolefo» Filefolefoana. Milefolefo. Solontena , lefitra* Mpifehy amy ny fivavahana* Momba ny vicariat. Raharaha ny vicaire. Halotoana , fijejojejoana , liaratsiara-Lefitry ny amiral. [ panahy. Raharaha ny vice-amiral. Lefitry ny consul. Raharaha ny vice-consul. Mpisolo raharaha. Solo ny iraka. Maharitra roapolo taona. Lefitry ny loholona , — président. Raharaha ny vice-président. Vady ny solo n'Andriana. Solo n' Andriana. Raharaha ny vice-roi %

29

fltizMby Google

Page 414: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

410 Vicc-versà , ad. Vicié, a. Vicier, va. se Vicier , vp. Vicieusement, ad. Vicieux , a. VicinaU, a. Vici.ssitude, sj. Vicomte , sm. Victime, sf. Victimer, va. Victoire, s f . Victorieusement , ad. Victorieux , as. Victuaille, sf. Vidange , sf Vidangeur, 0m. Vide. tète Vide , sj. à Vide , ad. Vide-bouteille , sm. Vider, va. Vider une affaire, se Vider , vp. Viduité, *f Vie , sf faire la Vie. à Vie , ad. Vieil, a. Vieillard, sm. Vieille, sf Vieillemeut, ad. Vieillerie, sf. Vieillesse , sf. Vieilli, a. . Vieillir , vn. va. Vieillissant, a. Vieillissement, sm. Vieillot, as. Vielle , sf Vierge, s f . forêt V ierge , sf sol Vierge , sm. Vieux , as. Vif, e.iu Vive, sf. pluie Vive , sf au Vif, ad. de Vive force , ad. de Vive voix , ad.

VIV Mifamaly , mifandimby. Si mba , misy ratsy. Manimba , inanova bo ratsy. Mihiasimba, inibiaratsy, inandroro-Ratsy dia ratsy. [na. Ratsy , maloto , tsy f(»laka. Lálana akaiky , arabe-ndálana. Fiovaovana , rofy. don-debibe mana-menakeïy. Loha sorona , tena —. Mahafiy, manolotra. Fandresena, fabaresena. Am-pandresena. Mpandresy , mpaliaresy , nabaresy. Vat^y , banina , fihinana. Tay ariana. Mpanesotra diky , mpanary—. Fóana. Fotsyfanaby, ondrannndranana, to~ Foana. [ nendrinendrina. Trano fisotroana. Manafoana , manala aty, mandany. Mamita raharaba. Miliiafoana. Toetry ny maty vady. [ ra. Aina , fiainana , faliavelomana, tanta-Mijejojejo, iniriorio, mitondra tena Maiidiapabafaly. [ratsy. Antitra , ela , tonta. Anti-daliy, rangabibe. Anti-bavy, rafotsibe. Antitra dia antitra , fabagola. Zavatra antitra , — ela , — tonta. Fabanrerana , haelana. Efa antitra , — ela. Mihiantitra, mibiatonta, mahantitra. Mihiantitra. Fabanterana, fahelana, fibianterana. Efa bo antitra. Lokanga misy fitendrena. Virijiny. Ala fady, — mbola tsy nakana. Tanyvao, —lavavolo. Ela , anti-dahy , rangahy. Ringa , mavitrika , vclona , mafy. Rano maria. Fery mangenabena. Amy ny mabarary indrlndra. An-kery , — aina. Amy ny vava.

gitized by Google

Page 415: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Vif-argent, sm. Vigie, s f . Vigilamment, ad. Vigilance, sf. Vigilant, a. Vigile , s f . Vigne , s f . Vigneron , sm. Vignette , s f . Vignoble, sm. Vigoureusement, ad. Vigoureux , a. Vigueur, s f . Vil, a. Vilain, a. Vilainement, ad. Vilebrequin , sm. Vilement, ad. Vilenie , sf. Vileté , s f . Vilipender, va. Villa , sf. Village, sm. Villageois, sm. Ville , .sf Vllleite, s f . Vin, s m. Vinaigre, sm. Vinaigrer, va. Vinaigrette, sf Vinaigrier, sm. Vindicatif, a. Vindicte, sf. Vinée, s f . Vineux, a. Vingt, a. Vingtaine, s f . Vingtième, as. Vinicole, a. Viol, sm. Violacé, a. Violât, s m. Violateur, sm. Violation, s f . Violâtre, a. Viole, s f . Violement, sm. Violemment > ad. Violence, s f , Violent, a.

VIO 411 Vola veiona. Fitazanana , fitsinjovana. Amy ny fitandremana. Fitandremana. Mitandrina. Andro mialoha ny fely. Taho-mboaloboka, tani—. Mpamboly voaloboka. Endri-tsoratra. Tani-mboaloboka. Mafy dia maíy, fatratra. Matanjaka , mafy, mivikiviky. Hatanjabana , bery , faberezana. Tsy misy vidy ny , ratsy , vetaveta. Ratsy , vetaveta , iva razana. An-kavetavetana. La misy , fandoahana. An-kavetavetana. Haratbiana, havetavetana. Hamorara-bidy. Manamavo, manebaka. Trano an-tsaba , tambolio. Tanána kely , vohitra. Mponina an-!saba , ambanivohilra. Tanána lehibe , renivohitra. Tanána kely. liivay. Vinaingitra. Manisy vinaingitra. Ro vinaingitra. Fitoeram-binaingitra. Saro po , mpamaly ratsy ny ratsy. Fisavana ny beloka , famaliana—. Famoriana divay. Mamofon-divay , misari-n —. Roapoio. Misy roapoio. Faha-roapolo. Mamoa voaloboka. Fakana vehivavy an-kery. Somary volomparasy. Nasiana violette. Mpanota fady, mpandika didy. Fandikana, fanotana , fanamavoana. Mi volomparasy. Jejy fitokofeby. Fandikan-didy. An-kery. Faner en a , hery. Mafy , mabery;

,itizd by G o o g l e

Page 416: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

412

Violenttr, va. Violer, va. Violet, a. Viollette , s f . Violier t sm. Violon , sm. Violoncelle, sm. Violoniste , sm. Vipère, s f . Vipereau , sm. Virago , s f . Virement, sm. Virer, vn. Virer de bord. Vireux, a. Vire-volte, sf Virginal, a. Virginité, s f . Virgule , sf Viril, a. Virilement, ad. Virilité, s f . Virole, s f . Virtualité, sf Virtuel, a. Virtuellement, ad. Virtuose , sm. Virulence , s f . Virulent, a. Virus, sm. Vis , sf Visa , sm* Visage, sm. Vis-a-vis, pr. Viscéral, a. Viscère , sm. Viscosité, s f . Visée, s f . Viser, va. vn. Visibilité, sf Visible , a. Visiblement, ad. Visière, s f . Vision , sf Visionnaire , sm. Visitation , sf Visite, s f . Visiter, va. Visiteur, sm. Visqueux , a.

VIS Manao an-kery. Mandika , mandiso, roanera. Volomparasy. Anaram-boninkazo, vlaoleta. Anaram-boninkazo, viaolie. Lokanga-mbazaha. Lokanga lehibe. Mpitendry lokanga. Bibilava mahafaty, vipera. Zanaky ny vipère. Tomban-dahy , sari-n —. [ na. Famindrana , fanioterana , fitsingevi* Mifotitra , miverina , mitsingevina. Maoivatsivaka , mihodina. Manahaka ny poison. Vadibadika , verimberina. Momba ny virijiny. Havirijiniana. Fijanonan-teny, virigoly. Lahy , miendri-dahy. Mafy , fatratra. Fahâlahlana, toe-dahy,fitombanan —. Honkona. Hery, fa h e fan a , fahaizana. Mahefa fa tsy manao. Am-pahefana. Afaka amy ny mozika. Hasiahana , fo lentika. Mafy , mahafaty. Ny fototry ny aretina mahafaty. Rindra-niby. Sonia ny. Tarehy , tava , endrika. Tandrify, mifanandrify, anatrehana. Amy ny tsinay. Oza-tsinay, ozatr'âty. Fahaditiana. Fikendrena. Mikendry. Ny ahitana azy. Mety hita, miharihary. Hita maso, miharihary. Sofin-tsatroka , jolo-n —. Tsindri-mandry , nofy. \ toa. Mpanonofy lava , mpanao nofy kitoa-Famangiana , fetyny Masina Mary. Famangiana , fanaladiana. [ maso. Mamangy , manalady , miati-drano* Mpamangy , mpisafo , mpitsapa. Madity, mitsiloliloîy.

.rjitizt-d by Google

Page 417: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

TOC 413

Visser, va. Visuel, a. Vital, a. Vitalité, sf Vite , ad. Vitement, ad. Vitesse, s f . Vitrage , sm. Vitrail, sm. Vitraux , sm. Vitre , s f . Vitre , a. Vitrer, va. Vitrerie, s f . Vitreux, a. Vitrier, sm. Vitrifiable, a. Vitrification , s f . Vitrifier, va. se Vitrifier , vp. Vitriol , ,tm. Vitriolé, a. Vitriolique , a. V'tupérer # va. Vivace, a. Vivacité , s f . Vivandier , sm. Vivant, a. Vivat, sm. Vivement, ad. Viveur , sm. Vivier, sm. Vivifiant, a. Viviiication , sf. Vivifier , va. Vivipare, as. Vivoter, vn. Vivre, vn. savoir Vivre. Vivre, sm. Vocable, sm. Vocabulaire, sm. Vocal , a. Vocalement, ad. Vocalisation , sf. Vocalise, s f . Vocaliser, va# Vocatif, a. Vocation, s f . Vocifération, s f .

Mandrindra zavatra. Mampahita , amy ny fahitana. Manam-piainana, velona, mampiaina, Fiainana , ny mampiaina. Haingana. Haingana dia haingana. Hafainganana , hamehana. Fanisiam-pitaratra. Varavaram-pitaratra , rindrim —. Sary am-pitaratra. Fi ta i atra. Voa petaka fitaratra , misy —. Manisy fitaratra , mametaka —, Fivarotam-pitaratra. Toa fitaratra. Mpanisy fitaratra , mpametaka —. Azo atao fitaratra. Fanovana ho fitaratra. Manova ho fitaratra. Manjary fitaratra , miova ho —. Rano mahery. Misy vitriol. Misy fomba ny vitriol. Maniny. Mateza , velona ela. f tsevohana, Hafainganana, havitrihana, hasevo* Mpivaro-kanina an-tafika. Velona, miaiua. Trarantitra , veloma. Amy ny zotompo, fatratra. Mpanaran' aina. Kamory fiompian-trondro, dobo. Mahaveioua. Famelomana , fampiainana. Mahavelona , mampiaina. Miteraka velona. Miaina ratsiratsy, mitsopitsopy. Velona , miaina. Mahay mitondra tena. Hanina, vatsy. Teny. Dikisionary kely, taratasy fizahan-Momba ny feo. [ teny. Amy ny vava. Fihirana noty, famoronan-kira. Mozika vava. [ nona. Mihira, mampiseho feo, mimonomo-Mllaza ny antsoina , fiantsoana. Fiantsoan'Aud1™ ny olom-pinidy ny. Horakoraka , hohahoha.

uitizcdby Google

Page 418: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

414 Vociférer, vn. Vœu, sm. faire uii Vœu. Vogue, s f . Voguer, vn. Vogue la galère. Voici, pr. V o i e s f . Voie lactée, s f . Voie d* eau, s f . Voilà , pr. Voile, sm. Voile, s f . Voilé, Voiler, va. se Voiler, vp. Voibrie, */. Voilette, s/. Voilier, sm. Voilure, s f . Voir, va. se Voir, vp. Voire , an. Voirie, s f . Voisin , ai. Voisinage , sm. Voiture, s f . Voilurer, va. Volturier, sm. Voix , s f . Vol, sm. à Vol d'oiseau, ad. Volable, a. Volage , a. Volaille, s f . Volant, a. Volant, sm. Volatil, a. Volatile, sm. Volatilisation , s f . Volatiliser , va. se Volatiliser, vp. Volatilité, s f . Vol-au-vent, sm. Volcan , sm. Volcanique, a. Volcanisé, a. Volcaniser , va. Volée, s f . une Volée de coups.

VOL Mikamenomenona, miborakoraka. Voady » loka. Mivoady , uiiloka. L'imody , laza. Mijojojnjo, inisononoka. Tsy manaliy, mibaranaby. Indry , indro, indreto, ireo , ireto. Lálana , fandehanana. Vabi-ndauitra. Fidiran-drano. Indro, inty. Saron-doba. Lai-ntsambo. Voa sarona, misarona. Manamna , manafina , manakona. Mlsarona , —doba. Fanaovan-day. Saron-doba kely. Mpanjaitra lai-ntsambo. Ny lai-ntsambo relietra. Mahita , mijery , maiiiratra. MifarapijVry, mifankaliita, mi fa m an-. Marina tokoa , arykoa. (gy. Firînga , fanariana. Akaïky, anila, mifanolo-bodirindrina. Pi y akaiky , ny manodidina. Kalesy. Mi tondra zavatra amy ny kalesy. Mpitondra kalesy. Feo. Balafra , fanidinana. An-kitsiny, ma h i tsy, tora-tady. Azo angalarina. [ dohà. Mivadibadika , adaladala , maivao-Akobo, vorona fiompy, — manompo. Mabay manidina. Anaran-kilalao, milina. Mora le von a. Vorona fihinana. Fabalevonana. Mahalevona, mandevona. Levona , miova ho setroka. Fahalevonana. Mofo m amy voa sesi-kena. Tendromboliitra mandoa afo. Momba ny volcan. No dorany ny volcan, voa dotry ny—. Mahamay, mandotra. Fanidinana, fanidina. Kapoka miriwrivy.

..jitizod by Google

Page 419: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

V O L 4 í 5 à la Vólée , ad. Voler , va. Voler, vn. Vol prie, sf Volet, sm. Voleter, vn. Voleur , sm. Volière , sf Voloniaire, a. Volontairement , ad. Volonté , sf Vo ontirrs, ad. Volte, sf,: Volte-face , sf f.iire Volte-face. Voiler, vn. Voltigeant, a. Voltigement, sm. Voltiger, vn. Voltigeur, sm. Volubilité, sf Volume , sm. Volumineux , a. Volupté , sf Voluptueusement, ad. Voluptueux 9 a. Volute , sf. Vomique , a. Vomir, va. Vomissement, sm. Vomitif, as. Vorace, a. Voracité , sf Vos , a. Votant, a. Vota lion , sf Vote , sm. Voter, va. V o t i f , Votre , a. le Vôtre, la vôtre , pn. Vouer, va. se Vouer, vp. Vouloir, va. en Vouloir , vn. se Vouloir, vp. Vouloir , sm. Vous, pn. Voussure , sf Voûte , sf.

Kitoatoa , mosalaliy , dodona. Mangalatra , manami trano. MannJina. Fangalarana , balatra. Varavaran-kazo, trano-mboromahai-Manidintsidiua. ' [ lala. Mpangalatra , fangalarina. Trano fiompiain-borona. Tsy terena , iniana , satry. Amy ny sitrapo, fanaliy iniana. Sitrapo, daninikibo. Eny. amy ny sitrapo , satry ko. Fitodiliana , fivadihana. Fibodinana , tampodifoby. Mihodina , mitodika. Miova fitoerana. Manidina. Fanidmtsitlina. [ na. Manidintsidina, misodisody, manjio-Miaratnila maivam-piadiana. Hafainganan-teny, fitseîsotsetso-bava. Halebibe, taratasy be, lioronan-tara-Lebibe, makadiry, vaventy. [ tasy. Fanaranam-batana , fijejojejoana. Am-panaranain-batana. Jejo , tsy mabalala onony , jilajila. Vandib iiiditra , vanditra. Mampandoa. Mandoa. Fandoavana. Fanafody mampandoa , fandoavana. Liana , mamosibosika , tendána. Fitiavan-kaniua , fabalianana. Nao, nareo, milaza ny anao, — ana-Mpifidy. [reo. Fifidianana. Fisafidianana , fifidianana. Mifidy , misafidy. Momba ny voady. Piao, nareo, milaza ny anao, — ana-Ny an.' o , ny anareo. [ reo. Mabafoy, manome azy. Mamehy tena. Tia , manaiky , mety. Manao lolompo. iVaniry bo any ny tena. Sitrapo. Hianareo, nareo , anareo , hianao» Andobalambo, fivobjtra. Andohalambo.

3itizc<iby Google

Page 420: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

41« XYL

Voûté, a. Voûter, va. se Voûter, vp. Voyage, sm. Voyager, vn. Voyageur, sm. Voyant , n. Voyelle, s f . Voyer, sm. Vrai , a. Vraiment, ad. Vraisemblable , ad. Vraisemblablement, ad. Vraisemblance, sf Vrille , sf Vrillette , s f . Vu , a. Vu que , ad. Vue , , / . à Vue de pays , ad. à Vue d'oeil , ad. en Vue de , pr. Vulgaire , as. Vulgairement, ad. Vulgariser*, va. se Vulgariser, vp. Vulgarité , s f . Vulgate , sf Vulnérable, a. Vulnéraire , a.

Joko, yokoka. Manao andobálainbo, mampànjoko. Mi vokoka , ma n joko. Fandehanana, lalana, fivabiniana. Mlvaliiny, mandelta , misafary. Mpandeha , mpivahiny. Mahita , mahiratra. Soratra vakifeo , zana-tsoratra. Zofisie mpitandrin-dalana. Marina , to , mahitsy. Tokoa , marina — , marimarina. Tna marina , somary—, m isa ri— Toa marina. Ny toa mabamarina azy. Homamanla , kamositra. Fositra. Hita maso.

-Noho ny... , satria. Fahitaua, fijerena. Kitoatoa , mosalahy. Hita maso , talaky —. Noho, mahatazana. Fanao ny vabfiakn , iva , tevateva* Araky ny fanao nymaro, rti.zána. Maneliely , mandêfy , mahalefy. Miely , mihialefy. ' Haivána , fahivàivána. NyBiblia amy ny teny latina. Mety maratra. Mahasitram-pcry.

X Xénélasie, s/. Xénomane, sm. Xérasie , sf Xéro pliage , s m. Xérophagie , sf. Xylograpbe , sm. Xylographie , sf. Xylolngie , sf Xylon , sm. Xylopbage, sm.

Fandraram-bahiny. Mpandehandeha. Ha f n a i n a m - bolo-ndoh a. Mpihinam-hoankazo maina. Fibinanam-boankazo maina. Mpisoki-javatra. Fahaizana misoki-javatra. Filazana ny auaran-kazo rehetra. Hazo-mpoly. Fositra homan-kazo.

i ]itiz._d by Google

Page 421: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

zoo 41.7

Y , ad. Y , ™ . Yacht, sm. Yatagan , sm. Yet, sm. Yeuse, s f . Yeux, sm. Yole, s f .

Eo, ao. Amy ny. Sambo kely. Antsy harara, kalaza. Akorandriaka. Jnaran-kazo, ieozy. Maso. Lálan-kelv.

Zaln, sm. Zèbre, sm. Zébré, a. Zélateur, sm. Zèle, sm. Zélé , a. Zénith, sm. Zénithal, a. Zéphyr, sm. Zéro, sm. Zest I i. entre le Zist et le Zest. Zeste, sm. Zézayer, vn. Zézayement, sm. Zibeline , sj. Zigzag, sm. Zinc, sm. Zingueur, sm. Zinzolin, sm. Zizanie , s f . Zodiacal, a. Zodiaque, sm. Zône, s f .

v Zoographie, Zoologie, sf Zoolithe, sm. Zoologique, a. Zoologiste , sm. Zoophage, as.

Z Soavaly tokam-bolo. Soavaly vandana. Vandana, maramara. Mpamporisika. Fahazotoana, zotompo. Mazoto, marisika. Tataovovonana, ny ambony ny loha Amy ny zénith. [ nisika. Rivotra malemy tsara , tsiotsio-drivo-Tsinontsinona , zerao , aotra. [ tra. Isy ! hia ! Salasala, tsy tsara tsy ratsy. Hodi-mafy ny voasary. Mizeze. Fizezeana. Hoditra malemy. Olikolika. Fanitso. Mpiasa fanitso. Volomparasy somary mena, manja. Ahi-dratsy, tsimparifary. Momba ny zodiaque. Ny aleha ny masoandro. Tany, fizaran — , tokotany. Filazana ny zavatra miaina. Biby tonga vato. Momba ny zoologie. Mahay ny zoologie. Homam-bibv.

uitizcdby Google

Page 422: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

418 Zoophyte, sm. Zootomie, s f . Zouave , sm. Zygoma, sm.

ZYG

Biby mitovy amy hy ahitra. Famavany ny va ta m-biby. Miaramila, zoavy. Taolan-takolaka, valanorano.

,tiz dby Google

Page 423: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

Kitizjby Google

Page 424: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

'MÌtiZ' d by Google

Page 425: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

í ' igit izsd by Google

Page 426: Loriquet, Jean Nicolas. 1880. Vocabulaire français-malgache: Rédigé par les missionnaires Catholiques a l'usage de leurs élèves qui apprennent le français

í ' igit izsd by Google