Timor Leste Violence IB3 TETUM

9
Timor-Les te Nota-Inormasaun Juñu 2009 | 1 TLAVA  Violénsia armada iha Timor-lesTe nota-informasaun No. 3 | Juñu 2009 imor-Leste hala’ o tiha ona eleisaun nasi onál neen dezde hetan independénsia iha tinan 1999. Durante períodu ida-ne’e, iha variasaun boot entre tipu no rekuénsia violénsia eleitorál ne’ebé akontese. Nu’udar ezemplu, entre ulan Maiu no ulan Agostu 2007  violénsia sa’e durante el eisaun parlamentár maski iha kód igu konduta ne’ ebé asina husi partidu polítiku sira ho kompromisu sei la uza violénsia. Iha konrontasaun entre grupu sira no destruisaun ba propriedade iha atin barabarak, no mós pelumenus ema na’in rua mate no liu ema na ’in 100 hetan kanek, no amília 7,000 sai dezlokadu. Iha dierensa klaru entre e ventu hirak-ne’ e no el eisaun prezidensiál ne’ebé oin hala’o ulan rua antes, ne’ ebé la iha inormasaun kona-ba ema mate, ema kanek ka dezlokasaun ba populasaun. Nota inormasaun ida-ne’e kompara koñesimentu atuál kona-ba violénsia eleitorál ne’ ebé akontese entre 1999 - 2007 no identika aprosimasaun prátiku hodi prevene violénsia no programa atu hamenus  violénsia. Nota-inormasaun ne’e identika karakterístika no dinámika husi violénsia eleitorál enkuantu konsidera imor-Leste nia esperiénsia iha kontestu globál, no mós sujere atu evita konkluzaun ne’ ebé lalais ka simplista kona-ba violénsia eleitorál no esorsu sira ne’ebé relasiona ho prevensaun. Nune’e mós, presiza duni koñesimentu ne’ebé bazei a ba evidénsia kona-ba kontestu espesíku ne’ebé inuensia violénsia eleitorál iha imor-Leste tanba iha tempu besi k mai sei hala’ o eleisaun (suku) iha 2009. Konkluzaun prinsipál sira inklui:  y Violénsia eleitorál iha ligasaun ho atór istóriku no sosiál hanesan istória koloniál rai ida-ne’e no ninia instituisaun polítiku sira. Konsekuénsia husi violénsia eleitorál iha tempu dadaun bele duplika no intensi ka  violénsia estruturál iha nasaun tomak. y Violénsia eleitorál la limite ba ‘loron eleisaun nian’ maibé tun-sa’e molok, durante no haoin prosesu votasaun. Espesikamente, vi olénsia hanesan ne’e akontese durante rejistu eleitór sira, kampaña polítiku, kontajen votu, no enkuantu ó-sai rezultadu eleitorál.  y Autór violénsia eleitorál iha karakterístika komún lubuk ida, inklui sira-nia motivasaun no impaktu. Partikularmente, lider partidu polítiku no sira-nia apoiante iha responsabilidade prinsipál ba asaun ne’ ebé provoka vi olénsia, liu liu durante eventu kampaña nian. Parese katak  violénsia hanesan ne’ e bele uza nu’udar instrumentu ida no iha objetivu atu intimida ka inuensia votante sira. y Violénsia eleitorál bele hamosu eeitu maka’as, la’ós de’it intimida indivíduu ho  violénsia. Nu’ udar ezemplu, duran te eleisaun parlamentár iha 2007 propriedade barak hetan estragu no ema barak sai dezlokadu, maski ema uitoan de’it uza arma. y Aprosimasaun oioin hatudu katak violénsia eleitorál bele prevene no kontrola liuhusi atór públiku no privadu, no mós sosiedade sivíl. Nu’udar ezemplu, bele integra prevensaun violénsia iha enkuadramentu konstitusionál no legál; haburas koezaun sosiál; hametin administrasaun, skalizasaun ba seguransa, no observasaun ba eleisaun sira; no estabelese mekanizmu sira atu rezolve disputa eleitorál. Bele hasa’ e eetividade husi intervensaun ne’ ebé iha alvu espesíku bainhira aliña intervensaun hirak-ne’e ho atividade sira ne’ebé oka ba problema undamentál iha komunidade nia laran no hametin kapasidade lokál atu halo prevensaun. Violénsia eleitorál no ninia kontestu Fundasaun Internasionál ba Sistema Eleitorál (IFES) dene violénsia eleitorál nu’udar ‘kualkér hahalok ka ameasa íziku ka psikolójiku ba ema ida ka estragu ba propriedade, ne’ ebé dirije ba kualkér ema ne’ ebé envolve diretamente i ha prosesu eleitorál ida (votante, kandidatu, osiál husi partidu, traballadór eleisaun nian, observadór eleisaun nian, jornalista nst.), ne’ ebé kauza perturbasaun ka koko atu kauza perturbasaun ba kualkér aspetu husi prosesu eleitorál (kampaña, rejistu, votasaun, kontajen, nst.)’ . 1  Hahalok sira ne’ ebé asosia du ho violénsia eleitorál inklui violénsia íziku (n.e. oho,  violénsia seksuál, tortura, agresaun); ameasa (n.e. íziku, verbál); intimidasaun; estraga propriedade (n.e. sunu, estragu nu’udar rezultadu husi atuk ka sasán kro’ at); no dezlokasaun orsadu. Iha imor-Leste hanesan atin sira seluk,  violénsia eleitorál bele akontese iha aze oioin husi prosesu eleitorál. Ida-ne’e inklui durante rejistu votante, períodu kampaña, atividade  votasaun (n.e. loron eleisaun nian), anúnsiu rezultadu, no períodu atribuisaun mandatu sira bazeia ba rezultadu husi eleisaun. 2 Avaliasaun ida ne’ebé lidera husi IFES ho objetivu atu monitoriza violénsia eleitorál iha rejiaun oioin iha mundu tomak konklui katak violénsia akontese barak liu durante kampaña, atividade  votasaun, no anunsia rezultadu. 3 Maski nune’e, presiza hanoin katak dala barak susar atu hatene di erensa entre violénsia eleitorál no tensaun polítiku, sosiál no ekonómiku sira seluk. anba ne’e la’ós violénsia hotu-hotu ne’ebé akontese durante prosesu eleisaun bele kategoria nu’udar ‘violénsia eleitorál’ . Atubele hetan distinsaun entre violénsia eleitorál no violénsia sira seluk, importante atu hatene dierensa entre atór , motivasaun no rezultadu husi insidente ne’ ebé la hanesan. Nune’e mós, violénsia eleitorál bele envolve relasaun kompetitivu entre atór oin tolu: rivál polítiku (ne’ ebé la konkorda ho s ira seluk nia deklarasaun), atór estadu (ne’ ebé deende rezultadu husi eleisaun ba votante sira ne’ ebé la kontente), no votante sira (ne’ebé bele dehan katak eleisaun la livru ka la justu). Avaliasaun husi IFES konklui katak violénsia akontese barak liu entre rivál polítiku duke entre atór estadu no votante sira. 4 Esperiénsia sira iha imor-Leste konkorda ho rezultadu hirak-ne’e. Sosiedade balu sai vulneravel liu ba violénsia duke sira seluk. 5 Espesikamente, eleisaun iha atin pós-konitu iha vulnerabilidade boot liu ba violénsia, no mós violénsia partikulár tantu espontáneu komu planeadu. Ámbitu V iolénsia Eleitorál iha T imor-Leste: t fku vu b t p t

Transcript of Timor Leste Violence IB3 TETUM

Page 1: Timor Leste Violence IB3 TETUM

8/4/2019 Timor Leste Violence IB3 TETUM

http://slidepdf.com/reader/full/timor-leste-violence-ib3-tetum 1/8

Timor-Leste Nota-Inormasaun Juñu 2009 | 1

TLAVA 

Violénsia armada iha Timor-lesTe

nota-informasaunNo. 3 | Juñu 2009

imor-Leste hala’o tiha ona eleisaun nasionálneen dezde hetan independénsia iha tinan1999. Durante períodu ida-ne’e, iha variasaunboot entre tipu no rekuénsia violénsiaeleitorál ne’ebé akontese. Nu’udar ezemplu,entre ulan Maiu no ulan Agostu 2007

 violénsia sa’e durante eleisaun parlamentármaski iha kódigu konduta ne’ebé asina husipartidu polítiku sira ho kompromisu sei lauza violénsia. Iha konrontasaun entre grupusira no destruisaun ba propriedade iha atinbarabarak, no mós pelumenus ema na’in ruamate no liu ema na’in 100 hetan kanek, noamília 7,000 sai dezlokadu. Iha dierensaklaru entre eventu hirak-ne’e no eleisaunprezidensiál ne’ebé oin hala’o ulan rua antes,ne’ebé la iha inormasaun kona-ba ema mate,

ema kanek ka dezlokasaun ba populasaun.Nota inormasaun ida-ne’e komparakoñesimentu atuál kona-ba violénsiaeleitorál ne’ebé akontese entre 1999 - 2007no identika aprosimasaun prátiku hodiprevene violénsia no programa atu hamenus

 violénsia. Nota-inormasaun ne’e identikakarakterístika no dinámika husi violénsiaeleitorál enkuantu konsidera imor-Leste niaesperiénsia iha kontestu globál, no mós sujereatu evita konkluzaun ne’ebé lalais ka simplistakona-ba violénsia eleitorál no esorsu sirane’ebé relasiona ho prevensaun. Nune’e mós,

presiza duni koñesimentu ne’ebé bazeia baevidénsia kona-ba kontestu espesíku ne’ebéinuensia violénsia eleitorál iha imor-Lestetanba iha tempu besik mai sei hala’o eleisaun(suku) iha 2009.

Konkluzaun prinsipál sira inklui:

 y Violénsia eleitorál iha ligasaun ho atóristóriku no sosiál hanesan istória koloniál raiida-ne’e no ninia instituisaun polítiku sira.Konsekuénsia husi violénsia eleitorál ihatempu dadaun bele duplika no intensika

 violénsia estruturál iha nasaun tomak.

y

Violénsia eleitorál la limite ba ‘loroneleisaun nian’ maibé tun-sa’e molok,durante no haoin prosesu votasaun.Espesikamente, violénsia hanesan ne’eakontese durante rejistu eleitór sira,

kampaña polítiku, kontajen votu, noenkuantu ó-sai rezultadu eleitorál.

 y Autór violénsia eleitorál iha karakterístika

komún lubuk ida, inklui sira-niamotivasaun no impaktu. Partikularmente,lider partidu polítiku no sira-nia apoianteiha responsabilidade prinsipál ba asaunne’ebé provoka violénsia, liuliu duranteeventu kampaña nian. Parese katak 

 violénsia hanesan ne’e bele uza nu’udarinstrumentu ida no iha objetivu atuintimida ka inuensia votante sira.

y Violénsia eleitorál bele hamosu eeitumaka’as, la’ós de’it intimida indivíduu ho

 violénsia. Nu’udar ezemplu, durante eleisaunparlamentár iha 2007 propriedade barak hetan estragu no ema barak sai dezlokadu,maski ema uitoan de’it uza arma.

y Aprosimasaun oioin hatudu katak violénsiaeleitorál bele prevene no kontrola liuhusiatór públiku no privadu, no mós sosiedadesivíl. Nu’udar ezemplu, bele integraprevensaun violénsia iha enkuadramentukonstitusionál no legál; haburas koezaunsosiál; hametin administrasaun,skalizasaun ba seguransa, no observasaunba eleisaun sira; no estabelese mekanizmusira atu rezolve disputa eleitorál. Bele hasa’eeetividade husi intervensaun ne’ebé ihaalvu espesíku bainhira aliña intervensaun

hirak-ne’e ho atividade sira ne’ebé oka baproblema undamentál iha komunidade nialaran no hametin kapasidade lokál atu haloprevensaun.

Violénsia eleitorál no niniakontestuFundasaun Internasionál ba SistemaEleitorál (IFES) dene violénsia eleitorálnu’udar ‘kualkér hahalok ka ameasa ízikuka psikolójiku ba ema ida ka estragu bapropriedade, ne’ebé dirije ba kualkér ema

ne’ebé envolve diretamente iha prosesueleitorál ida (votante, kandidatu, osiál husipartidu, traballadór eleisaun nian, observadóreleisaun nian, jornalista nst.), ne’ebé kauzaperturbasaun ka koko atu kauza perturbasaun

ba kualkér aspetu husi prosesu eleitorál(kampaña, rejistu, votasaun, kontajen, nst.)’.1 Hahalok sira ne’ebé asosiadu ho violénsiaeleitorál inklui violénsia íziku (n.e. oho,

 violénsia seksuál, tortura, agresaun); ameasa(n.e. íziku, verbál); intimidasaun; estragapropriedade (n.e. sunu, estragu nu’udarrezultadu husi atuk ka sasán kro’at); nodezlokasaun orsadu.

Iha imor-Leste hanesan atin sira seluk, violénsia eleitorál bele akontese iha aze oioinhusi prosesu eleitorál. Ida-ne’e inklui duranterejistu votante, períodu kampaña, atividade

 votasaun (n.e. loron eleisaun nian), anúnsiurezultadu, no períodu atribuisaun mandatu sirabazeia ba rezultadu husi eleisaun.2 Avaliasaun

ida ne’ebé lidera husi IFES ho objetivu atumonitoriza violénsia eleitorál iha rejiaun oioiniha mundu tomak konklui katak violénsiaakontese barak liu durante kampaña, atividade

 votasaun, no anunsia rezultadu.3 Maski nune’e,presiza hanoin katak dala barak susar atu hatenedierensa entre violénsia eleitorál no tensaunpolítiku, sosiál no ekonómiku sira seluk. anbane’e la’ós violénsia hotu-hotu ne’ebé akontesedurante prosesu eleisaun bele kategoria nu’udar‘violénsia eleitorál’.

Atubele hetan distinsaun entre violénsiaeleitorál no violénsia sira seluk, importante

atu hatene dierensa entre atór, motivasaunno rezultadu husi insidente ne’ebé la hanesan.Nune’e mós, violénsia eleitorál bele envolverelasaun kompetitivu entre atór oin tolu: riválpolítiku (ne’ebé la konkorda ho sira seluk niadeklarasaun), atór estadu (ne’ebé deenderezultadu husi eleisaun ba votante sira ne’ebéla kontente), no votante sira (ne’ebé bele dehankatak eleisaun la livru ka la justu). Avaliasaunhusi IFES konklui katak violénsia akontesebarak liu entre rivál polítiku duke entre atórestadu no votante sira.4 Esperiénsia sira ihaimor-Leste konkorda ho rezultadu hirak-ne’e.

Sosiedade balu sai vulneravel liu ba violénsiaduke sira seluk.5 Espesikamente, eleisaun ihaatin pós-konitu iha vulnerabilidade boot liuba violénsia, no mós violénsia partikulár —tantu espontáneu komu planeadu. Ámbitu

Violénsia Eleitorál iha Timor-Leste:tfku vu b t pt

Page 2: Timor Leste Violence IB3 TETUM

8/4/2019 Timor Leste Violence IB3 TETUM

http://slidepdf.com/reader/full/timor-leste-violence-ib3-tetum 2/8

2 | Timor-Leste Nota-Inormasaun Juñu 2009

husi eleisaun ida – tantu nasionál komu lokál– mós sai nu’udar atór ne’ebé importante.Nune’e mós, parese katak dezeñu husisistema eleitorál ka prosesu votasaun no atórestruturál lubuk ida inuensia probabilidadekatak violénsia sei mosu. Hanesan sei diskuteiha okos, monitorizasaun ne’ebé la iguál seisai nu’udar obstakulu signikativu atu avalia

atór hirak-ne’e. Maski nune’e, atór sira ne’ehotu iha relevánsia iha kontestu imor-Leste.

Dadus dezagregadus kona-ba violénsia eleitorál ihaTimor-Leste: 1999–2007

Dezde Konsulta Populár iha 1999, eleisaunnasionál haat no eleisaun lokál ida hala’o tihaona iha imor-Leste.6 Organizasaun naun-govermentál internasionál no nasionál (ONGsira) no mós observadór estadu hala’o knaarmonitorizasaun. Prosesu hirak-ne’e hamosu

relatóriu monitorizasaun lubuk ida ne’ebédierente no la komparavel ba malu, tanbane’e la bele halo análize komparativu ne’ebésignikativu. Maski nune’e, iha karakterístikahanesan ne’ebé ó posibilidade atu otikonkluzaun balu.

Konsulta Populár iha 1999

Maski Konsulta Populár iha dierensasignikativu ho eleisaun hirak ne’ebé hala’odepois, bele sai nu’udar pontu reerénsia hodikomprende violénsia eleitorál iha rai ida-ne’e. Konsulta Populár hala’o durante períoduokupasaun koloniál; no ninia rezultadudetermina sekarik povu imor-Leste hetanindependénsia ka lae. Iha momentu ne’ebá,autoridade Indonézia sira no orsa militárne’ebé monitoriza seguransa ba eleisaun,no mós membru balu husu elite imor-Leste, kontra maka’as independénsia. Forsapro-integrasaun hirak-ne’e halo esorsuhodi garante katak votante sira sei votaba autonomia (ho nune’e hili integrasaun)duke vota kontra autonomia (ho nune’e hiliindependénsia).

Husi aspetu oioin, violénsia ne’ebé akompañaKonsulta Populár la’ós surpreza boot ida,tanba violénsia ne’e reete maioria dinámikahusi luta rezisténsia durante tinan 25. Maibé,atrosidade ne’ebé akontese iha 1999 lahanesan ho violénsia ne’ebé akontese duranteperíodu rezisténsia, tanba mundu tomak haree atrosidade sira. Grupu observadórba eleisaun liu 100 haree violénsia molok,durante no haoin Konsulta Populár.7 Nune’emós, violénsia sa’e durante períodu rejistu(26 Jullu – 8 Agostu), no kontinua to’o loroneleisaun nian,8 no sei akontese beibeik haoinanúnsiu rezultadu iha loron 4 Setembru—ne’ebé hatudu katak maioria votante sira

rejeita autonomia no hili independénsia – noobservadór imoroan no internasionál halaisai no evakua husi imor-Leste.9 Konkluzaunsira husi relatóriu monitorizasaun oioinno Komisaun ba Simu Malu, Lia-Loos no

Rekonsiliasaun iha imor-Leste (CAVR)10 dokumenta ameasa no intimidasaunne’ebé halo iha atin barabarak husi militárIndonézia no milísia pro-integrasaun duranteperíodu rejistu votante no kampaña.11 

Relatóriu monitorizasaun no investigasaundireitus umanus lubuk ida konkorda katak atór armadu prinsipál tolu mak responsaveltanba provoka no sustenta violénsia iha 1999:milísia iha distritu, militár indonézia (NI)no polísia paramilitár móvel, Brimob. Grupuhirak-ne’e mobiliza no rekruta ema seluk hodi halo violénsia, atrosidade, no polísiasira regularmente kúmplise iha violénsia.uir CAVR, violénsia ne’e prinsipalmenteplaneadu.12 

Parese katak violénsia sa’e maka’as nointensika haoin loron eleisaun nian.Maizumenus ema na’in 60,000 sai dezlokaduno grupu observadór balu nota katak tortura barak no violénsia íziku seluseluk 13 akontese entre momentu Misaun ONU nianba imor-Leste (UNAME) estabelese noeleisaun iha loron 30 Agostu; maizumenusema sivíl na’in 900 mate entre loron eleisaunnian no Outubru nia rohan iha tinan 1999,no ema na’in 400,000 sai dezlokadu orsadunu’udar rezultadu husi violénsia ne’ebéhalo husi milísia pro-autonomia (inkluimaizumenus reujiadu na’in 250,000 ihaimor Osidentál).14 Durante tinan ida-ne’e,eto klosan no labarik eto hetan violasaunno eskravatura seksuál, no tantu eto komumane sira mós hetan violasaun seksuál.15 

Propriedade barak mós hetan estragu,maizumenus porsentu 80 husi inraestruturahetan estragu haoin Konsulta Populár.

Eleisaun ba Asembleia Konstituinte iha2001

Haoin tinan rua dezde Konsulta Populár,sidadaun imoroan sira vota laali ihaloron 30 Agostu 2001 hodi hili AsembleiaKonstituinte.16 Observadór na’in 1,028 (inkluiema nasionál na’in 750) monitoriza eleisaunne’e; grupu balu haree eleisaun iha 1999.17 Ema sivíl sira sente ta’uk tanba sira hanoin

kona-ba istória konitu no kompetisaunentre partidu polítiku sira iha 1975 no violénsia ne’ebé traumátiku iha 1999.18 Hoobjetivu atu halo povu sira sente seguru liu,atór seguransa sira mantein prezensa ortedurante eleisaun no partidu polítiku siraasina Paktu kona-ba Unidade Nasionál.

Maski iha esorsu atu implementa seguransa,la kleur inormasaun balu mosu kona-baintimidasaun no violénsia ne’ebé relasionaho eleisaun ne’ebé akontese durante períodukampaña (15 Jullu – 28 Agostu).19 Monitórsira dehan katak grupu ida baku mane

ida ne’ebé husu pergunta durante eventukampaña.20 Monitór sira mós preokupakona-ba kampaña ‘Dasa Moos’ husi FrenteRevolusionária imor-Leste Independente(FREILIN), ne’ebé ema balu haree nu’udar

intimidasaun tanba bele kompara hoslogan ne’ebé uza husi militár indonézia.21 Maski povu sira sente ta’uk katak violénsiabele mosu haoin anúnsiu rezultadu, laiha inormasaun kona-ba insidente ruma,inklui mós partidu sira ne’ebé la kontente hosira-nia persentajen kadeira iha asembleiakonstituinte. uir loloos, bainhira kampaña

remata, iha loron eleisaun nian, no duranteperíodu pós-eleisaun, situasaun kalma de’it.22

Importante atu hanoin katak monitorizasaunne’ebé la iguál bele taka violénsia partikulár.Espesikamente, bainhira komunidade sirasente ta’uk, ida-ne’e bele hamenus inormasaunne’ebé ó-sai. Hanesan ne’e mós, maski grupumonitór sira iha intensaun di’ak atu verikaeleisaun ne’ebé justu, dala ruma sira la taumatan ba violénsia ne’ebé mosu no dala rumala iha mekanizmu apropriadu hodi rejistaeventu violentu. Dala ruma ida-ne’e akontesebainhira violénsia no intimidasaun mosu

nu’udar rezultadu husi asaun entre-pesoál, la’óstanba inuénsia husi partidu polítiku balu.Presiza interpreta ho kuidadu relatóriu hotu-hotu kona-ba violénsia eleitorál.23

Eleisaun Prezidensiál iha 2002

Eleisaun prezidensiál dahuluk hala’o ihaloron 14 ulan Abríl tinan 2002 no observahusi grupu 116 (grupu imoroan 78), noenvolve observadór na’in 2,213 (imoroanna’in 1,817), númeru ne’ebé aas tebesbainhira kompara ho númeru monitórne’ebé akompaña eleisaun iha Agostu 2001.24 

Hanesan eleisaun sira ne’ebé hala’o uluk liu,grupu balu ho ativu monitoriza intimidasaun.Maibé, la hanesan ho eleisaun iha 2001,relatóriu monitorizasaun la deteta tensaun

 vizivel entre partidu polítiku iha eleisaun2002 nian. Dala ruma ida-ne’e akontese tanbakampaña iha natureza kooperativu no okaba kandidatu prezidente, la’ós ba rivalidadeentre partidu sira. Durante kampaña eleisaun,kandidatu presidente na’in rua haree maludidi’ak no ho respeitu. Maioria grupuobservadór relata katak en jerál insidente lamosu durante períodu molok eleisaun, loroneleisaun nian, no haoin eleisaun.25

Eleisaun Suku iha 2004–05

Eleisaun suku hala’o entre Dezembru 2004no Setembru 2005. Votante sira iha suku442 hili reprezentante ba sira-nia suku no

aldeia ida-idak.26   Votante sira mós hilimembru ba konsellu suku, nu’udar estruturakuaze-governamentál ne’ebé estabelese hodikoordena autoridade lokál sira no asilitadezenvolvimentu iha nivel suku. Maibé,prosesu votasaun ne’e la hanesan eleisaunsira ne’ebé hala’o uluk, tanba implementa husiaze keta-ketak no la iha monitorizasaun

sistemátiku husi grupu internasionál nonasionál sira. uir loloos, iha inormasaunuitoan de’it kona-ba esorsu monitorizasaunka insidente ne’ebé relasiona ho violénsiaeleitorál.

Page 3: Timor Leste Violence IB3 TETUM

8/4/2019 Timor Leste Violence IB3 TETUM

http://slidepdf.com/reader/full/timor-leste-violence-ib3-tetum 3/8

Timor-Leste Nota-Inormasaun Juñu 2009 | 3

Relatóriu balun husi ajénsia internasionál siradehan katak eleisaun ne’e hetan susesu no livrehusi intimidasaun, maibé la esplika tan bazeba avaliasaun ida-ne’e. Maski la iha relatóriuka monitorizasaun ne’ebé mensiona violénsiane’ebé vizivel, iha posibilidade katak tensaunlokalizadu no tipu intimidasaun ne’ebé ladún

 vizivel akontese duni.27 Ida-ne’e bele liga ho

podér signikativu ne’ebé kaer husi liderno partidu polítiku sira iha nivel suku. Atórestadu no sosiedade sivíl dala barak ó knaarkrítiku ba lider suku sira hodi mobiliza noahe inormasaun ho membru komunidade,inklui partidu sira, ne’ebé ó beneísiu ba áreasira ne’ebé izoladu. Maibé, nu’udar rezultadu,lider suku sira bele uza sira-nia asesu bainormasaun no pozisaun hodi kontrola nopromove sira-nia interese espesíku, inkluimós bainhira eleisaun sira hala’o hela.28

Eleisaun Prezidensiál iha 2007

Eleisaun Prezidensiál iha 2007 tenke analizaiha kontestu krize nasionál ne’ebé hahú ihaAbríl nia rohan tinan 2006. Maski tinan ne’emaizumenus kalma, violénsia maka’as rebentadurante demonstrasaun ida ne’ebé hala’o husi‘petisionáriu’ na’in 592 ne’ebé protesta sira-nia demisaun husi (no diskriminasaun iha)Forsa Deeza imor-Leste. Krize ne’e reeteproblema undamentál, inklui tensaun polítikuundamentál entre lider no partidu espesíkuno instituisaun estadu ne’ebé raku, liuliusetór seguransa no justisa. Atór prinsipál siraho lalais aliña an ho identidade rejionál no

polítiku, ne’ebé intensika divizaun latenteiha komunidade nia laran, no mós entrekomunidade sira. Sosiedade imor-Lestehetan konsekuénsia negativu barak husikrize 2006.29 Entidade estadu sira, liuliu setórseguransa, naksobu no ministru balu rezignaan, inklui primeiru ministru, iha Juñu 2006.Entretantu, estabelesimentu governu interinuakompaña ho prezensa polísia internasionálno orsa seguransa ho kuantidade boot ne’ebéhala’o sira-nia knaar iha rai laran.

Eleisaun prezidensiál daruak hala’o ihasituasaun ne’ebé inseguransa mosu beibeik,

populasaun iha atin barak sai dezlokadu,no violénsia lokalizadu akontese iha Dili.Organizasaun liu 85 (inklui organizasaun56 mak imoroan) ho observadór liu2,000 (pelumenus imoroan na’in 1,847)30 monitoriza volta rua husi eleisaun, ne’ebéhala’o iha loron 9 Abríl no loron 9 Maiu.Maibé, monitorizasaun la sistemátiku, nogrupu barak la prontu atu observa períodurejistu (29 Janeiru –21 Marsu). En jerálobservadór sira dehan katak eleisaun sirahala’o ho dame, maski iha reerénsia balu baintimidasaun, ameasa no violénsia ne’ebé

relasiona ho eleisaun ne’ebé akontese duranteperíodu kampaña no iha loron eleisaun nian,hanesan agresaun ba jornalista ida husi imor 

Post ne’ebé hala’o husi grupu apoiante partidupolítiku nian ida iha Ermera.31

Durante volta dahuluk, ONU relata katak iha insidente 15 ne’ebé relasiona ho violénsiahusi total insidente hamutuk 128 ne’ebérelasiona ho kampaña.32 Hanesan ne’e mós,Komisaun Nasionál ba Eleisaun (CNE)so simu de’it keixa lima kona-ba violénsiano intimidasaun.33 No mós, iha loroneleisaun nian, relatóriu husi ONU no grupumonitorizasaun sira nota katak en jerál

 violénsia la iha. Maski nune’e, votante balune’ebé tuir entrevista ho monitór eleisaunsira dehan katak sira haree intimidasaunka ameasa, maski la bele hatete loloosnúmeru insidente ne’ebé akontese.34 Grupu monitorizasaun sira mós subliñaenvolvimentu grupu arte marsiál ne’ebéhala’o kampaña ‘odamatan-ba-odamatan’35 no uza kartaun livre asesu iha atin votasaun.Atividade rua ne’e bele hamosu intimidasaunka ameasa ba votante sira.36 Observasaunhanesan ne’e husi monitór sira importante,maski bazeia ba inormasaun limitadu.

uir inormasaun ne’ebé disponivel, violénsiaeleitorál uitoan de’it akontese durante

 volta daruak husi eleisaun prezidensiál.Interesante katak, só keixa ida de’it (kona-ba intimidasaun) entrega tiha ona ba CNE.Maibé, maski iha inormasaun uitoan de’itkona-ba violénsia, grupu monitorizasaun seisimu naatin relatóriu balu kona-ba violénsiaeleitorál.37 Nu’udar ezemplu, ameasa nointimidasaun ne’ebé observa husi grupumonitorizasaun, ne’ebé akontese entre apoiantepartidu polítiku sira, inklui grupu juventudene’ebé hakilar katak sira sei sunu atin votasaunse José Ramos-Horta la manan. Iha kazuseluk, monitór sira dehan katak ema ida ne’ebékoñesidu nu’udar ema ne’ebé komete violénsiaiha 2006 halo intimidasaun ba unsionáriueleisaun no observadór sira iha polling site.38 

Durante volta rua hotu husi eleisaun ihaindivíduu no grupu balu ne’ebé iha aliasaunho partidu polítiku ne’ebé envolve iha insidente

 violénsia eleitorál ne’ebé reál ka tuir sira-niapersesaun de’it.

Eleisaun Parlamentár iha 2007Durante eleisaun parlamentár ne’ebéhala’o iha loron 30 Juñu 2007 akonteseinsidente violénsia barak. Eleisaun hetanmonitorizasaun husi pelumenus grupu 77(grupu 25 mak imoroan), ne’ebé envolveobservadór na’in 2,750 (na’in 2,349 mak imoroan).39 Maski iha relatóriu kona-ba insidente barak molok no haoin loroneleisaun nian, grupu monitorizasaun siradeklara katak prosesu ne’e tomak ‘livre no

 justu’. Atu hanesan ho eleisaun iha 2001,partidu polítiku no koligasaun hamutuk 14

asina Kódigu Konduta voluntáriu no AkorduPartidu Polítiku hodi promete sei la uza

 violénsia. Prosesu eleisaun no rejistu votantehahú iha loron 21 Maiu, no kampaña hala’oentre loron 28 Maiu to’o loron 27 Juñu. Ba dalauluk, karaterístika demográku no jeográkuhusi violénsia eleitorál hetan monitorizasaunespesíku liuhusi Projetu Edukasaun noRezolusaun Violénsia Eleitorál (EVER), ne’ebékompostu husi rede nasionál ho monitórsosiedade sivíl na’in 35 (eto na’in 15 no manena’in 20) ne’ebé identika no verika insidente

 violénsia eleitorál hamutuk 162.40 

Globalmente, durante períodu eleisaun emana’in rua mate, no besik ema na’in 100 hetankanek, pelumenus amília 7,000 sai dezlokaduno tuir relatóriu iha insidente hamutuk 62kona-ba estragu ba sasán privadu, inklui umano veíkulu.41 Iha insidente 55% vítima siraidentika nu’udar apoiante partidu polítiku,no lider partidu iha insidente 15, envolvepartidu polítiku ka koligasaun hamutuk 10.Violénsia namkari iha área jeográku ne’ebéluan, no tuir relatóriu insidente barak liuakontese iha Baukau (haree Figura 1). Liumetade insidente (92) akontese iha atin

públiku hanesan estrada ka merkadu, noinsidente 45 akontese iha uma privadu no sóinsidente 5 akontese iha eskritóriu eleitorálka sentru votasaun. Maioria insidente (97)akontese entre tuku 6 dadeer no tuku 6 kalan.

Polísia ONU halo patrullamentu iha estrada Dili nian enkuantu apoiante FRETILIN marxa durante loronikus husi kampaña parlamentár, loron 27 fulan Juñu 2007.FOTOGRAFIA HUSI ZÉSOPOL C. CAMINHA

Page 4: Timor Leste Violence IB3 TETUM

8/4/2019 Timor Leste Violence IB3 TETUM

http://slidepdf.com/reader/full/timor-leste-violence-ib3-tetum 4/8

4 | Timor-Leste Nota-Inormasaun Juñu 2009

Figura 2 Númeru insidente violénsia eleitorál bazeia ba períodu,eleisaun parlamentár iha 2007

    I   n   s    i    d   e   n   t   e

   v    i   o    l    é   n   s    i   a

    R   E   J   I   S    T   U

   2   1  -   2   5    M

  a   i  u

   K   A   M   P   A

   Ñ   A

   2   8    M  a   i  u

   –    1   2

    J  u   ñ  u

   1   2   –    2   9

    J  u   ñ  u

   1   3  -   2  6    J

  u   l   l  u

   L   O   R   O

   N    E   L   E   I   S   A   U   N

    N   I   A   N

    3   0    J  u   ñ  u

   R   E   Z   U

   L    T   A   D

   U

   1   -   1   2

    J  u   l   l  u

   R   E   P   R

   E   Z   E   N    T   A

   S   A   U   N

   2   7    J  u   l   l  u

   –    9   A

  g   o  s   t  u

   1   0     3   1   A

  g   o  s   t  o

0

10

20

30

40

50

0

35

35

21

46

3

18

4

 

Figura 3 Padraun violénsia eleitorál iha Timor-Leste, 1999 no 2007

    N    i   v   e    l   v    i   o    l    é   n   s    i   a    /   t   e   n   s   a   u   n

   R   E  J   I  S   T   U

   K  A   M   P  A

   Ñ  A

   L  O   R  O

   N    E   L   E   I  S  A   U   N

    N   I  A   N

   R   E   Z   U

   L   T  A   D   U

   R   E   P   R

   E   Z   E   N

   T  A  S  A   U   N

0

1

2

3

4

5

Eleisaun

Parlamentár

2007

1999

Nota: Ba eleisaun rua ne’e, aze lima husi eleisaun klasika tuir eskala husi 1 to’o 5. Klasikasaun ne’ebazeia ba nivel violénsia. Nivel 5 reete nivel violénsia ne’ebé aas liu hotu no nivel 1 ne’ebé badak liu hotu.Klasikasaun ne’e só uza dala ida ba kada eleisaun hodi subliña padraun violénsia relativu.

Figura 1 Númeru insidente violentu bazeia ba distritu,eleisaun parlamentár iha 2007

VIQUEQUE

OECUSSI

MANUFAHI

MANATUTO

LIQUICA

LAUTEM

ERMERA

DILICOVA LIMA

BOBONARO

BAUCAU

AINARO

AILEU

0 5 10 15 20 25 30 35 40 45

Númeru Totál Insidente

      D      i     s     t     r      i     t    u

Estragu ba sasán nu’udar tipu violénsiane’ebé akontese barak liu hotu, maski ladúnhetan atensaun husi mídia. ipu violénsiane’e dokumenta iha insidente 56% ne’ebéó-sai (91), tuiralimai violénsia íziku (60).Arma, ne’ebé uza iha insidente 50% ne’ebérejista (81), inklui atuk, baku ho liman (54),no kilat (4). Iha persesaun katak grupu sira,

ne’ebé dene nu’udar koletivu ho membruliu ema ida, halo maioria insidente (111),no mane mak halo insidente 89, eto mak halo insidente 1, no tantu eto komu manemak halo insidente 18. Apoiante husipartidu polítiku ka koligasaun 8 husi total14 identika nu’udar autór iha insidente67% ne’ebé rejista. Presiza énaze katak 

 violénsia eleitorál sa’e maka’as iha períodukampaña nia rohan no haoin prezidentehasai desizaun atu ó autorizasaun ba AliansaMaioria Parlamentár hodi orma governu(haree Figura 2). Insidente sanulu, nu’udarnúmeru aas liu ne’ebé rejista iha loron idade’it, akontese iha loron ikus husi períodukampaña.42 Maski grupu monitorizasaun siraseluk nota aspetu balu husi violénsia, hanesanknaar husi apoiante partidu, só grupuhanaran EVER verika insidente sira no ihamandatu hodi monitoriza violénsia eleitoráldurante kada aze husi eleisaun.43

Kompara violénsiaeleitorál iha Timor-Leste hotendénsia globál

Maski kada eleisaun iha karakterístika úniku,

bele halo observasaun kona-ba aze limahusi eleisaun hanesan deskreve iha leten.anba iha dadus barak kona-ba violénsiaeleitorál entre 1999 no 2007, bele dezenvolve‘padraun violénsia’ ba imor-Leste liuhusiklasikasaun nivel violénsia iha aze lima husieleisaun (haree Figura 3). Konserteza, tenkekonsidera natureza partikulár husi eleisaunno dinámika konitu lokál bainhira kompara

 violénsia eleitorál entre nasaun sira seluk, kabainhira kompara eleisaun sira iha nasaunida iha tempu ne’ebé la hanesan.

Momentu bainhira violénsia eleitorál mosu

entre 1999 no 2007 mós bele kompara hopadraun globál violénsia nian durante azekampaña, votasaun, no kontajen, ne’ebétuir peskiza ne’ebé disponivel hatudu katak risku espesíku ba violénsia, maski la ihabazededadus globál kona-ba violénsiaeleitorál.44 Maski iha dadus limitadu,komparasaun entre padraun globál sira horelatóriu monitorizasaun husi eleisaun siraiha imor-Leste hatudu katak en jerál ihainormasaun barak liu kona-ba violénsiadurante períodu kampaña no aze kontajen;maibé, normalmente iha inormasaun uitoan

de’it kona-ba violénsia ne’ebé akonteseiha loron eleisaun nian. Iha tempu oinmai, padronizasaun no akompañamentune’ebé abranjente liu ba violénsia, homonitorizasaun ba violénsia esplísitu husi

Page 5: Timor Leste Violence IB3 TETUM

8/4/2019 Timor Leste Violence IB3 TETUM

http://slidepdf.com/reader/full/timor-leste-violence-ib3-tetum 5/8

Timor-Leste Nota-Inormasaun Juñu 2009 | 5

observadór durante períodu eleisaun, belehasa’e ita-nia koñesimentu kona-ba padraun

 violénsia eleitorál. Bainhira hasa’e prosesune’e, bele hetan análize ne’ebé detalladuliu kona-ba natureza violénsia eleitoráliha imor-Leste ne’ebé relasiona ho nivel

 violénsia, jeograa, métodu violénsia, jéneruno idade; tuir loloos rezultadu ne’e bele sai

nu’udar reerénsia hodi hasa’e medida atuprevene no hamenus violénsia.

Iha razaun oioin atu ezamina tendénsia violénsia eleitorál nian. Inormasaun kona-ba padraun violénsia eleitorál bele klarikaligasaun entre violénsia jerál no violénsiane’ebé halo durante prosesu eleisaun. ipu

 violénsia rua hotu ne’e impede esorsusira iha tempu pós-konitu hodi restoraestabilidade no promove rekonstrusaun.Maibé, importante liu iha momentu ne’e atuprevee violénsia hodi asilita planeamentu baatividade sira ne’ebé sei prevene no hamenus

 violénsia. Nu’udar ezemplu, dala rumaeetivu liu bainhira prepara no responde ba

 violénsia ne’ebé sa’e durante aze kampañano anúnsiu rezultadu, duke ó énaze beibeik ba sasukat seguransa sira ne’ebé implementade’it iha loron eleisaun nian. Maski períodukampaña no loron eleisaun nian inklui ihaplanu seguransa azeadu ONU nian hamutuk avaliasaun ba risku no aumentu númerupolísia durante eleisaun prezidensiál iha2007, estratéjia ne’e la oka ba posibilidadekatak violénsia bele mosu bainhira ó-sairezultadu husi eleisaun. Dalaruma mós

bele estabelese mekanizmu monitorizasaunne’ebé sistemátiku liu hodi monitoriza

 violénsia komunitariu no dezenvolve planuba seguransa lokál hodi prevene no hamenusposibilidade atu provoka akontesimentu,espesialmente liuhusi servisu hamutuk hoorganizasaun sosiedade sivíl no utiliza sira-nia estrutura.

Identifka padraun violénsiaeleitorál

Maski ami rekoñese iha limitasaun ne’ebé

relasiona ho kualidade no disponibilidadedadus, sei bele hato’o observasaun jerálkona-ba violénsia eleitorál iha imor-Leste.Seksaun ida-ne’e konsidera tipu violénsia nomós bainhira violénsia mosu, atór sira ne’ebéenvolve, sira-nia motivasaun no konsekuénsiane’ebé normalmente mosu. Bainhira antesipano halo preparasaun ba atór hirak ne’e, beleplaneia didi’ak polítika no atividade hodiprevene no responde.

Bainhira violénsia mosu. Ba eleisaun hotu-hotu, períodu kampaña iha ligasaun metinho aumentu violénsia ne’ebé relasiona ho

eleisaun. Ida-ne’e inklui aumentu tensaunentre atór oioin, liuliu rivál polítiku sira.No mós, bainhira kampaña remata ihaposibilidade boot liu katak violénsia sei sa’e(hanesan akontese iha 1999 no 2007). Maibé,

iha kada eleisaun loron eleisaun kalma de’it.Ida-ne’e dalaruma reete prezensa osiálseguransa ho númeru boot, no tanba partidupolítiku sira iha interese ba rezultadu husieleisaun. Nune’e mós, anúnsiu rezultadunormalmente — maibé la sempre —kalma,hanesan mós redistribuisaun reprezentasaunpolítika bazeia ba rezultadu husi eleisaun.

Tipu violénsia. Dezde 1990 iha relatóriulubuk ida kona-ba violénsia eleitorál ne’ebékomún. Buat hirak ne’e inklui oho, violénsiaíziku, intimidasaun, ameasa, sunu sasán, noestragu ba propriedade. Ema balu sunu sasánprivadu no públiku iha 1999 no dala ida tanhaoin eleisaun iha 2007, ne’ebé hatudu katak 

 violénsia eleitorál bele rebenta iha nasaunpós-konitu, tanba dinámika konitu ne’ebékle’an bele mosu no kontinua. Iha parte seluk,

 violénsia íziku sistemátiku hanesan violénsiaseksuál, tortura no dezlokasaun estratéjiku45 

 jeralmente akontese de’it iha 1999, no

konitu no agresaun entre grupu akontesebarak liu durante 2007.

 Autór sira. Apoiante partidu polítiku, nodalaruma sira-nia lider, identika beibeik nu’udar ema prinsipál ne’ebé provoka

 violénsia eleitorál, exetu 1999. Apoiantepartidu oka ba sira-nia rivál polítikuduke estadu ka lider partidu seluk, liuliudurante eventu kampaña nian. Maski la ihainormasaun ormál kona-ba lider polítikune’ebé aseita ka enkoraja violénsia entresira-nia apoiante, atake verbál no liauanaat ne’ebé lider polítiku sira ó-sai hasoru

kandidatu seluk hamosu impaktu ba sira-niaapoiante.46 Iha dokumentasaun uitoan de’itkona-ba knaar husi atór seguransa no grupunaun-ormál ne’ebé inuensia seguransa –hanesan grupu arte marsiál no ‘gang’ sira’- 47,maski sira mós hala’o knaar ne’ebé hanesan.

Impaktu no motivasaun. Klaru katak eeituprinsipál ne’ebé mosu husi violénsia eleitorálmak ema mate, kanek, sai dezlokadu noestragu ba propriedade, maibé bele hatetekatak impaktu ne’ebé boot liu hotu relasionaho sidadaun sira sente ta’uk liu no ar katak situasaun la seguru. Maibé, se violénsia ho

alvu espesíku iha intensaun atu dezenkoraja votante sira ka inuensia sira-nia opiniaun,parese katak esorsu hirak-ne’e ladún hetansusesu. Partisipasaun eleitorál aas tebesnaatin (sa’e husi 98 porsentu iha 1999 to’o81 porsentu iha 2007). Maibé tanba ihamekanizmu verikasaun uitoan de’it, susaratu hatene oinsá intimidasaun iha ligasaunho desizaun polítiku no estratéjia partidu.48 Presiza análize kle’an liu tan hodi hatenedidi’ak oinsá lider polítiku sira dirije disputaentre rivál polítiku sira molok no haoineventu kampaña.49 

Importante atu nota katak iha relasaunimportante entre violénsia eleitorál nokonitu naun-polítiku no problemainterpesoál hanesan identika tiha ona husiPolísia Sivíl ONU nian iha 200150 no husi

EVER nia monitór sira iha 2007. Maskiligasaun hirak-ne’e ladún klaru, dinámikakonitu estruturál hametin eeitu hirak-ne’e ne’ebé reorsa malu, no mós violénsiaeleitorál ne’ebé hamosu impaktu síkliku nonegativu ba relasaun entre atór sira. Nu’udarezemplu, krize 2006 envolve problemaindivíduu ne’ebé eziste dezde ka molok 1999,

no iha posibilidade boot katak tensaunne’ebé kria ka aumenta iha 2006 inuensiainsidente violénsia ne’ebé akontese iha 2007ka persesaun katak insidente sira akontese.Iha nasaun pós-konitu hanesan imor-Leste, violénsia eleitorál iha kapasidadeboot hodi dezestabiliza komunidade sira nomosu laali bainhira la tau matan ba kauzaundamentál.

Fatór ne’ebé provoka violénsia. Katalizadórsira ne’ebé derrepente provoka violénsiaeziste iha aze eleitorál hotu-hotu, maskidurante períodu rejistu iha eventu menus liu

ne’ebé provoka violénsia. Maibé, iha eventubarak liu ne’ebé provoka violénsia duranteperíodu kampaña, inklui demonstrasaunpolítiku no atividade sira ne’ebé hala’o ihakampaña nia rohan. En jerál iha violénsiauitoan de’it bainhira votante sira vota,maibé iha insatisasaun iha atin votasaunne’ebé dala balu provoka violénsia.51 Ihamaioria eleisaun situasaun kalma de’it ihamomentu ó-sai rezultadu, maibé anúnsiuida-ne’e bele provoka violénsia bainhira atórpartikulár iha interese boot ba rezultadu, nobainhira rezultadu nál ladún klaru molok 

eleisaun hahú, hanesan akontese iha 1999.Hanesan ne’e mós, redistribuisaun podér nomodikasaun ba reprezentasaun polítikasó provoka violénsia iha 2007, bainhirarezultadu eleisaun mesak la determinamodikasaun podér no reprezentasaun.52 Órgaun seguransa ladún tau matan (hanesanakontese iha 1999) ka alta preparasaunhodi responde no kapasidade limitadu husiestrutura seguransa sira (hanesan akonteseiha 2007) mós sai atór ne’ebé asilita

 violénsia eleitorál no subliña katak nasaunoun ne’e vulneravel ba violénsia.

Intervensaun hodi taumatan ba violénsia eleitorál

Estadu, sosiedade sivíl no atór internasionáladota tiha ona sasukat oioin hodi prevene

 violénsia eleitorál iha imor-Leste dezde1999. Atór sira husi estadu no sosiedadesivíl prinsipalmente responsavel ba esorsuhirak-ne’e, no atór internasionál oerese apoiunanseiru no tékniku. Intervensaun hanesanne’e bele ahe ba kategoria neen ne’ebé lahanesan: enkuadramentu konstitusionál nolegál, haburas koezaun sosiál, administrasaun

ba eleisaun, seguransa ba eleisaun,observasaun ba eleisaun no rezolusaundisputa eleitorál.53 abela 1 ó rezume kona-ba inisiativa oioin ne’ebé hala’o tiha ihaimor-Leste.

Page 6: Timor Leste Violence IB3 TETUM

8/4/2019 Timor Leste Violence IB3 TETUM

http://slidepdf.com/reader/full/timor-leste-violence-ib3-tetum 6/8

6 | Timor-Leste Nota-Inormasaun Juñu 2009

Tabela 1 Sasukat oioin hodi prevene violénsia eleitorál

Kategoria Esorsu sira hodi prevene no hamenus violénsia eleitorál (1999–2007)

EnkuadramentuKonstitusionál noLegál

Abríl 1999: Akordu entre TNI, Falintil (nu’udar FRETILIN nia rente militár iha momentu ne’ebá), nolider pro-integrasaun hodi hapara violénsia, hatún arma, no entrega arma ba polísia indonézia.

 Jullu 2001: Rejistu ba partidu polítiku sira no asina Paktu kona-ba Unidade Nasionál ho prósimu sei lauza violénsia.

2007:Kriasaun Kódigu Konduta ba partidu polítiku, observadór, mídia; partidu sira asina kódigukonduta no Akordu Partidu Polítiku atu kondena violénsia.

Haburas KoezaunSosiál

1999–2001: Hasa’e esorsu sira ba edukasaun sívika ne’ebé envolve organizasaun sosiedade sivíl nohaluan sira-nia envolvimentu atu inklui períodu molok no haoin eleisaun.

1999: Prosisaun ne’ebé organiza husi igreja iha Dili molok votasaun hodi reza ba pás no rekonsiliasaun;Inisiativa ida husi Bispu Belo iha Suai halo mediasaun entre partidu sira ne’ebé kontra malu.

Agostu 2001: Reuniaun entre Ramos-Horta, xee suku sira no sidadaun sira iha Boramatan (Viqueque)hodi promove eleisaun ne’ebé pasíku.

Abríl 2002: Kandidatu prezidensiál haklibur hamutuk hodi hatama vota , no arma sira-niakompromisu hodi hala’o kampaña ne’ebé respeita malu.

 Juñu 2007: Iha eventu kampaña ida, prezidente husi Partidu Republikanu husu ninia apoiante atu lahalo violénsia.

Administrasaun

ba Eleisaun

Agostu 1999: Lori mai votu sira no halo kontajen iha UNAMET nia Kuartél Jerál hodi prevene

violénsia retaliasaun.Agostu 2001: Transporte ho seguru kaixa vota ba sentru distritu hodi halo kontajen.

Dezembru 2004–Setembru 2005: Eleisaun suku hala’o liuhusi faze hirak ho kooperasaun entreSekretariadu Tékniku ba Administrasaun Eleitorál, polísia nasionál (PNTL), no autoridade lokál.

 Juñu 2007: Kontajen no anúnsiu rezultadu muda ba nivel distritu hodi hamenus posibilidade katakviolénsia ho razaun polítiku bele mosu iha komunidade.

Seguransa baEleisaun

1999–2007: Loron refesaun molok votasaun (la bele halo atividade kampaña iha loron hirakmolok loron eleisaun nian).

1999: Polísia Sivíl husi UNAMET (CIVPOL) koloka ba kada atin votasaun.

2001: Grupu monitorizasaun iha Oecusse; Komisaun Eleitorál ne’ebé Independente, orsamanutensaun pas, no CIVPOL husi Autoridade Tranzitóriu ONU iha Timor Leste (UNTAET); reprezentantepartidu no lider lokál hasoru malu kada semana hodi diskute no tau matan ba abuzu eleitorál, no aktahusi enkontru ne’e ó-sai iha atin lokál.

2002: PNTL halo koordenasaun ho polísia ONU (UNPol) no CIVPOL hodi ornese seguransa iha atinvotasaun.

Abríl 2007: UNPol ornese seguransa ba kada kandidatu prezidensiál tanba iha preokupasaun kona-baviolénsia no seguransa.

 Juñu 2007: PNTL–UNPol koordena planu seguransa ne’ebé dezenvolve ba área ne’ebé iha risku aas.

Observasaun baEleisaun

 Jullu 1999: Observadór tempu naruk no tempu badak hala’o monitorizasaun dezde rejistu to’oulan ida haoin loron eleisaun nian.

2001: Grupu no rede nasionál partisipa iha monitorizasaun ba eleisaun.

2007: Formasaun Koligasaun ba Monitoriza Eleisaun Jerál (KOMEG) ba observadór eleisaun nasionál.

Maiu 2007: EVER halo monitorizasaun ba violénsia, hato’o relatóriu, no ó apoiu ba inisiativa sira hodiprevene konfitu, hamutuk ho atór sosiedade sivíl.

RezolusaunDisputa Eleitorál

Setembru 1999: Hala’o audiénsia públiku kona-ba alegasaun violasaun eleitorál husi KomisaunEleitorál ONU nian ne’ebé independente.

 Jullu 2001: Painél ba Mediasaun Kazu Mídia nian estabelese tiha hodi ezamina keixa kona-bakobertura eleisaun husi UNTAET.

Abríl 2007: Promulga lejizlasaun prosesuál kona-ba keixa no ó-sai keixa sira ne’ebé rejista ho CNE (tuirkategoria).

Iha duni kapasidade hodi hamenus violénsiaeleitorál. Nu’udar ezemplu, atór seguransasira tenke ó énaze boot liu hodi antesipano asilita resposta no intervensaun lailais.Maibé, atu bele sai eetivu liu iha kontestuimor-Leste, tenke prolonga sira-niaenvolvimentu atu implementa estratéjiaseguransa hodi kobre aze eleitorál hotu-hotu – dezde prosesu rejistu to’o anúnsiurezultadu redistribuisaun podér. Sasukatadministrativu hanesan prosesu kampañane’ebé koordenadu no lori mai votu hodihalo kontajen ajuda hamenus komunidadesira nia vulnerabilidade ba violénsia eleitorálho retaliasaun, no bele ó beneísiu bainhiradezenvolve liu tan. Entretantu, tanba monitórsira iha komunidade hasa’e sira-nia númeruno observasaun durante kada aze eleisaun(hamutuk ho inormasaun públiku) dalarumakonsege dezenkoraja rivál polítiku sira atu halo

 violénsia durante demonstrasaun kampaña kaeventu eleisaun sira seluk.

Bainhira hasa’e koñesimentu kona-ba asuntuimportante iha enkontru no orum públiku– inklui inisiativa pás ne’ebé apoia husiEVER – bele hametin diálogu no reorsakapasidade lokál. Esorsu hirak-ne’e belekomplementa ho konsellu suku ka liderlokál sira seluk liuhusi asaun ne’ebé promovepás no naun-violénsia, inklui akordu adatne’ebé kompromete ema sira ne’ebé asinahodi evita violénsia, ka serimónia hodihamenus tensaun no ó énaze ba unidade

iha komunidade. Esorsu sira husi mídiamós krítiku hodi hamenus tensaun; sirabele ornese orum konstrutivu hodi trokaopiniaun no ó-sai preokupasaun. Atubelegarante eetividade husi esorsu sira hodiprevene no hamenus violénsia, importantetebes atu envolve eto no mane sira hoigualdade iha atividade hirak-ne’e hotu.

Ikus liu, dalan ne’ebé eetivu liu hotu hodihamenus no prevene violénsia eleitorálsei presiza esorsu ba tempu naruk ne’ebékombina rekursu estadu no naun-estaduhodi tau matan ba problema indivíduu noproblema iha nivel komunidade, no atuhalakon insentiva ba atór sira ne’ebé hakarak halo violénsia. Esorsu hirak-ne’e bele hetansusesu di’ak bainhira husu kolaborasaunentre atór sira no hametin kapasidadelokál hodi prevene konitu. Presiza mósrekoñese no hakotu ligasaun kompleksuentre violénsia eleitorál no dinámika konituundamentál en jerál. Eleisaun suku ne’ebései hala’o iha tempu besik mai, iha 2009 niaklaran ka rohan, sai nu’udar oportunidadehodi aplika lisaun sira ne’ebé aprende husi

eleisaun iha tempu pasadu, ho konsiderasaunba tendénsia sira ne’ebé identika tiha onaiha análize ne’e. Períodu molok eleisaun ihainuénsia boot hodi garante prosesu eleisaunno rezultadu polítiku ne’ebé pasíku.

Iha dezau barak atu prevene violénsiaeleitorál iha imor-Leste. Diskordánsiapolítiku ne’ebé kontinua atraza preparasaunenkuadramentu legál hodi regula prosesueleitorál no esorsu sira atu hasa’e koezaunsosiál. Elite polítiku sira halo atitude

simbóliku iha públiku hodi hatudukooperasaun, maibé tuiralimai liderpartidu sira ó-sai deklarasaun ne’ebé soranno provokativu. CNE no mekanizmu siraseluk hodi resolve disputa eleitorál ne’ebé

ormaliza iha Abríl 2007 sei alta esperiensa.

Importante tebes atu garante klaridade

kona-ba enkuadramentu legál no knaar

institusionál ne’ebé governa prosesu eleitorál

sira. Ida-ne’e bele asilita liuhusi kampaña

inormasaun no edukasaun sívika ba tempu

naruk ho oku espesíku, atu ó tempu

adekuadu atu habelar inormasaun ne’e no

hasa’e koñesimentu públiku molok eleisaun

no to’o anúnsiu rezultadu.54

Page 7: Timor Leste Violence IB3 TETUM

8/4/2019 Timor Leste Violence IB3 TETUM

http://slidepdf.com/reader/full/timor-leste-violence-ib3-tetum 7/8

Timor-Leste Nota-Inormasaun Juñu 2009 | 7

BibliografaANFREL (Asian Network or Free Elections). 2000.

East imor: A riumph of the Human Spirit .Bangkok: Asian Forum or Human Rights andDevelopment (Forum-Asia). August.

—. 2007. ‘East imor 1st Round PresidentialElection Observation Mission Report: March–April 2007.’ Dili: ANFREL. April.

BELUN and IFES (International Federation orElectoral Systems). 2007. ‘Election ViolenceEducation and Resolution (EVER) in imor-Leste:Final Report.’ Dili: BELUN and IFES. October.

Carter Center. 2000. Observing the 1999 PublicConsultation Process in East imor: Final Report .Atlanta: Carter Center Democracy Program. June.

—. 2002. ‘Post-election Statement on East imorElections.’ Dili: Carter Center. 15 April. <http://www.cartercenter.com/news/documents/doc1127.html?printerFriendly=true2>

—. 2004. Te East imor Political and ElectionObservation Project: Final Project Report . Atlanta:Carter Center Democracy Program. April.

—. 2007. ‘imor-Leste Parliamentary ElectionDemocratic and Peaceul: Preliminary Statement.’ Dili: Carter Center. 3 July. <http://

www.cartercenter.org/news/pr/timorleste_070307.html?printerFriendly=true>CAVR (Commission or Reception, ruth and

Reconciliation in East imor). 2005. ‘Part 6: TeProle o Human Rights Violations in imor-Leste,1974 to 1999.’ In Chega! Dili: CAVR. October.<http://www.ictj.org/en/news/eatures/846.html>

Domestic Electoral Monitoring Organization.2001. ‘Joint Statement.’ Dili: Domestic ElectoralMonitoring Organization. September. <http://etan.org/etan/obproject/docs/older/domestic%2009-01.htm>

Dunne, Sean. 2006. ‘Focus on Elections and Security.’ACE Electoral Knowledge Network. December.<http://aceproject.org/ace-en/ocus/elections-and-security>

EAN (East imor Action Network). 2007. ‘2007imor-Leste Election Resources.’ <http://www.etan.org/etan/obproject/2007elect.htm>

—. n.d. ‘Resources on Past imor Elections.’Accessed 30 July 2008. <http://www.etan.org/etan/obproject/resources.htm>

EUEOM (European Union Election ObservationMission). 2001. Final Report of the EuropeanUnion Election Observation Mission in East imor:31 August 2001 Elections. Dili: EUEOM.

—. 2002. East imor Presidential Elections April 14,2002: Final Report. Dili: EUEOM.

—. 2007. imor-Leste 2007 Final Report: Presidential and Parliamentary Elections. Dili: EUEOM.

EVER (Election Violence Education andResolution). n.d.a. ‘EVER TeoreticalFramework.’ Washington, DC: IFES. Accessed

13 August 2008. <http://ever.r.ies.org/about-ramework.html>

—. n.d.b. ‘EVER Project erms.’ Washington, DC:IFES. Accessed 20 August 2008. <http://ever.r.ies.org/about-terms.html>

Fischer, Je. 2002. ‘Electoral Conict and Violence:A Strategy or Study and Prevention.’ IFES WhitePaper . Washington, DC: IFES. February.

ICG (International Crisis Group). 2007. ‘imor-Leste’sParliamentary Elections.’ Asia Brieng 65. Dili/Brussels: ICG. 13 June.

IFE (International Federation or East imor).2001. ‘Elections in the Context o Nation-Building: Preliminary Report.’ Dili: ConstituentAssembly Elections Observer Project. September.<http://www.etan.org/iet/2001plus/op01eng.

html#IFE%20Background>—. 2002. ‘2002 Presidential Election ObserverProject: Report and Recommendations.’ Dili:IFE. 16 April.

Independent Election Observer Groups o Eastimor. 2002. ‘Voters Le Ballot Papers in

NotaNota-inormasaun ida-ne’e bazeia ba peskiza ne’ebéhala’o husi Sunita Vyavaharkar, ne’ebé servisu liuhusiColumbia University nia Sentru ba Rezolusaun KonituInternasionál hodi apoia esorsu dezenvolvimentune’ebé sensivel ba konitu ho organizasaun sosiedadesivíl iha imor-Leste dezde 2002, no nia servisudiretamente ho BELUN, ONG imoroan ida, dezdeorganizasaun ne’e estabelese iha 2004.

1 IFES nia denisaun kona-ba violénsia eleitorálesplika iha Projetu Election Violence Educationand Resolution (EVER). Haree <http://ever.r.ies.org/aboutterms.html>

2 Fischer (2002, p. 9).3 Programa EVER dezenvolve husi IFES hodi

monitoriza no hasai relatóriu kona-ba violénsiaeleitorál ho objetivu hodi prevene no hamenus

 violénsia. Atu hetan inormasaun barak liu tankona-ba inisiativa ida-ne’e iha imor-Leste, hareeBELUN and IFES (2007).

4 EVER (n.d.a.).5 Dunne (2006).6 Seksaun ne’e bazeia ba relatóriu monitorizasaun,

komunikadu imprensa, no dokumentu relevantesira seluk ne’ebé disponivel iha ormatueletróniku. Konkluzaun sira dalaruma la reete

insidente ho tipu hotu-hotu.7 Ezemplu ida kona-ba metodolojia ba monitoriza

 violénsia, haree Carter Center (2000, p. 25).8 Haree ANFREL (2000, p. 67).9 See ANFREL (2000, p. 33).10 CAVR nia bazededadus kona-ba violasaun

direitus umanus kobre 1975–99, maski la haketak dadus kona-ba violénsia iha 1999 ba períodu ida-idak. Kona-ba 1999, arkivu sira hatudu katak tuirestimativa ema na’in 2,634 mate no ema na’in12,634 hetan violasaun non-atál (21 porsentuhusi total violasaun non-atal ne’ebé dokumentadezde 1975) (CAVR, 2005, pp. 3, 23).

11 Haree ANFREL (2000, p. 37); Carter Center(2000, p.9).

12 Evidénsia barak liu kona-ba violénsiapremeditadu iha 1999, haree Robinson (2005).

13 CAVR rejista insidente 4,324 kona-ba tortura nomaltrata no insidente 2,779 kona-ba detensaunarbitráriu durante 1999 (maioria insidenteenvolve mane).

14 Haree Martin (2001, p. 57), ne’ebé sita ihaRobinson (2005, pp. 45, 46–47).

15 Pelumenus kazu 182 hanesan ne’e identika iha1999, inklui violasaun, tentativa no agresaunseksuál, maski iha posibilidade boot katak insidente barak liu tan la rejista. Haree Robinson(2005, p. 41).

16 Eleisaun ne’e determina kompozisaun órgaun hoema na’in 88 (eto na’in 23) ne’ebé hetan mandatuatu prepara no adota konstituisaun ba imor-Leste. Atu hetan inormasaun kona-ba eleisaunne’e, haree Carter Center (2004).

17 Haree EUEOM (2001, p. 29).18 Haree NDI (2001, p. vi).19 Haree EUEOM (2001, p. 60).20 Haree Osaka East imor Association (2001).21 Kobertura iha televizaun kona-ba akuzasaun

ne’e halo FREILIN nia lideransa esplika sira-nia intensaun atu hakotu tradisaun violénsiaimor-Leste nian. Deskrisaun kona-ba OperasiPembersihan (Operasaun ‘Dasa moos’), hareeRobinson (2005, p. 72). Haree mós EUEOM(2001, p.24); Independent Media Mediation Panel(2001, p. 4); Carter Center (2004, p. 15); no Kang& Phasuk (2002, p. 33).

22 Relatóriu sira ne’ebé analiza inklui CarterCenter (2004); Domestic Electoral MonitoringOrganization (2001); EUEOM (2001); vanBinsbergen (2001); IFE (2001); Oxam

International (2001); Osaka East imorAssociation (2001); no UNAE (2001a; 2001b).23 Haree Kang & Phasuk (2002, p. 31).24 Haree EUEOM (2002, p. 9).25 Relatóriu sira ne’ebé analiza inklui Kang & Phasuk 

(2002); Carter Center (2002); EUEOM (2002);

IFE (2002); Independent Election ObserverGroups o East imor (2002); and NDI (2002).

26 Kada suku kompostu husi aldeia balu; hamutuk iha aldeia 2,228).

27 Haree RDL (2005); UNSC (2005a; 2005b);USAID imor-Leste (2005); World Bank Group(2006, p.14).

28 Carter Center nota preokupasaun husi partidubalu katak intimidasaun sei la observa husi polísiano autoridade ONU (Carter Center, 2004, p. 34).

29 uir inormasaun pelumenus ema na’in 37 matenu’udar rezultadu husi violénsia no ema na’in150,000 sai dezlokadu. Dili mós hetan estragu basasán iha atin barabarak. Haree SOME (2007c,p. 4).

30 Haree UNDP (2007a).31 Haree EUEOM (2007, p. 30).32 Haree UNMI (2007a).33 Dadus kona-ba kaixa sira sita iha EUEOM (2007,

p. 56).34 Haree SOME (2007a, p. 5).35 Haree EUEOM (2007, p. 24) no UNMI (2007b,

p. 13).36 Haree SOME (2007b, p. 6).37 Lista relatóriu husi órgaun oioin ne’ebé halo

monitorizasaun (inklui NDI, ANFREL, no

SOME), haree EAN (2007) no Rekursu EANkona-ba Eleisaun imor-Leste nian iha tempupasadu (n.d.a).

38 Haree SOME (2007b, p. 9).39 Haree UNDP (2007b).40 Inormasaun barak liu tan kona-ba inisiativa ne’e

iha imor-Leste, haree BELUN no IFES (2007).41 Haree BELUN no IFES (2007, p. 8).42 Maski períodu rejistu inklui iha análize ne’e, la

iha dadus ne’ebé disponivel ba períodu ne’e dezdeinisiativa EVER nian hahú ninia monitorizasauniha loron 28 Maiu, loron tolu haoin períodurejistu remata.

43 Relatóriu sira seluk ne’ebé mensiona violénsiaeleitorál inklui: Carter Center (2007), EUEOM(2007), ICG (2007), SOME (2007c), no UNIndependent Electoral Certication eam (2007).

44 Haree Fischer (2002) no Sisk (2007).45 Dezlokasaun internu ne’ebé amília sira hetan iha

Agostu 2007 la hanesan ho 1999, tanba oka bakomunidade espesíku iha Viqueque, ho nune’e lakategoria nu’udar dezlokasaun ne’ebé namkari ihaatin barabarak.

46 Nu’udar ezemplu, haoin rona akuzasaun públikuentre kandidatu prezidensiál sira iha 2007, CNEhusu kandidatu sira atu ‘la bele soe lia ba malu’(NDI, 2007c, p. 2).

47 Análize detalladu kona-ba gang sira nia knaariha imor-Leste, haree Nota-Inormasaun husiLAVA Númeru 2.

48 Inormasaun barak liu tan kona-ba pontu ne’e,haree Carter Center (2004, p. 34).

49 Violénsia balu akontese molok no haoin

 votasaun, no dalaruma ida-ne’e reete atór sira-nia intensaun hodi inuensia rezultadu sira, la’ósatu ó perturbasaun ba prosesu eleisaun.

50 Haree EUEOM (2001, p. 24).51 Ezemplu sira kona-ba violénsia ne’ebé akontese

durante eleisaun parlamentár iha 2007, hareeSOME (2007c, p. 14).

52 Fatór hirak-ne’ebé provoka violénsia hatudu katak atór indivíduu no grupu dalaruma uza violénsiabainhira eventu partikulár hamosu impaktu basira-nia interese pesoál ka polítiku, no bainhirasira sente sei la hetan kastigu ba sira-nia hahalok.Persesaun kona-ba violasaun direitu ne’ebéakontese iha insidente votasaun, no persesaunkona-ba injustisa iha relevánsia boot bainhirakonsidera istória husi nasaun ne’e.

53 Enkuadramentu analítiku ne’ebé aprezenta no

aplika iha seksaun ne’e bazeia ba Sisk (2007, p. 17).54 Nu’udar ezemplu, haree ProgramaMonitorizasaun Sistema Judisiál nia relatóriukona-ba , see the Judicial System MonitoringCNE nia Mekanizmu ba Disputa Eleitorál ihaMaia, Leer, and Marriott (2007).

Page 8: Timor Leste Violence IB3 TETUM

8/4/2019 Timor Leste Violence IB3 TETUM

http://slidepdf.com/reader/full/timor-leste-violence-ib3-tetum 8/8

8 | Timor-Leste Nota-Inormasaun Juñu 2009

Avaliasaun kona-ba Violénsia Armada iha imor-Leste (LAVA) nu’udar projetu independente ne’ebésuperviziona husi ActionAid (uluk koñesidu ho naran Austcare) no Small Arms Survey. Projetu ida-ne’eservisu hamutuk parseiru públiku no parseiru non-governamentál atu identika no habelar perspetiva klaru

hodi prevene no hamenus violénsia armada ne’ebé reál no mós tuir ema nia persesaun iha imor-Leste.Ho apoiu husi rede parseiru sira, projetu ida-ne’e sei estabelese sentru ida atu rai no ahe dadus nasionál nointernasionál kona-ba tendénsia sira violénsia nian. Entre 2008 no 2010, LAVA sei sai sentru ida atu hakliburinormasaun no análize ho oku espesíku kona-ba:

 y atór sira risku nian, impaktu no kustu sira sósiu-ekonómiku nian husi violénsia armada ne’ebé relasiona hopopulasaun nia saúde – liu-liu eto sira, labarik sira, joven mane sira no ema dezlokadu sira;

 y dinámika hosi violénsia armada ne’ebé relasiona ho grupu sira ‘risku boot’ nian hanesan gang sira,komunidade espesíku sira iha distritu ne’ebé aetadu, petisionáriu sira, veteranu sira, instituisaun estadusira, no situasaun ne’ebé bele hamosu violénsia hanesan eleisaun; no

 y disponibilidade arma sira no uza ho maneira ne’ebé la apropriadu (n.e. sasán kro’at, kilat ne’ebé halo rasik ka‘rakitan’, kilat ne’ebé halo iha ábrika) nu’udar atór ida-ne’ebé kontribui ba violénsia armada no inseguransa.

Objetivu husi projetu ne’e atu ó opsaun sira polítika nian ne’ebé válidu no bazeia ba dadus konkretu bagovernu imor-Leste, sosiedade sivíl no sira-nia parseiru sira hodi hamenus violénsia armada. Projetu ne’e

uza métodu oioin – inklui monitorizasaun saúde públiku no mós peskiza bazeia ba  focus groups no entrevista—atu identika prioridade no estratéjia ne’ebé prátiku. Rezultadu sira sei publika ho lian tetun, indonézia,portugés no ingles. Nota-Inormasaun sira ó inormasaun ne’ebé atualizadu, avel no kompletu kona-baaspetu espesíku relasiona ho violénsia armada iha imor-Leste, inklui disponibilidade no distribuisaun kilatki’ik no kilat rakitan iha imor-Leste no violénsia ne’ebé relasiona ho eleisaun.

Projetu TLAVA: Sumáriu

formerly 

Polling Booths, Instead o Ballot Boxes.’ Dili:Independent Election Observer Groups o Eastimor. 16 April.

Independent Media Mediation Panel. 2001.‘Final Report: Work, Conclusions andRecommendations.’ Dili: Independent MediaMediation Panel.

Kang, Rashid and Sunai Phasuk. 2002. East imor: oward a New Nation Building—Report of International Observation Mission on East 

imor Constituent Assembly Elections. Bangkok:ANFREL and Forum-Asia. June.

Maia, Antonieta, Zoë Leer, and Andrew Marriott.2007. ‘Electoral Complaints during the GeneralElections o 2007 in imor-Leste.’ Dili: JudicialSystem Monitoring Programme, August.

Martin, Ian. 2001. Self-Determination in East imor: Te United Nations, the Ballot, and International Intervention. Boulder: LynneRienner Publishers.

NDI (National Democratic Institute). 2001. ‘imorLoro Sa’e is Our Nation: A Report on FocusGroup Discussions in East imor.’ Dili: NDICivic Forum. March.

—. 2002. ‘Election Day Observation Report onimor Lorosae Presidential Election.’ Dili: NDI

Civic Forum imor Lorosae. 14 April.—. 2007a. ‘East imor: Presidential andParliamentary Elections.’ Elections Watch. Dili:NDI. March.

—. 2007b. ‘East imor: Presidential andParliamentary Elections.’ Elections Watch. Dili:NDI. April.

—. 2007c. ‘East imor: Second-Round PresidentialElections.’ Elections Watch. Dili: NDI. May.

Osaka East imor Association. 2001. ‘ObserverReport: Constituent Assembly Elections in Eastimor: Preliminary Report.’ Dili: Osaka Eastimor Association. 6 September. <http://etan.org/etan/obproject/docs/older/osaka09-01.htm>

Oxam International. 2001. ‘Election MonitoringReport.’ Dili: Oxam International. August.<http://etan.org/etan/obproject/docs/older/oxam08-01.htm>

RDL (República Democrática de imor-Leste). 2005. ‘Implementation o the BrusselsProgramme o Action: National Mid-ermReview.’ Dili: RDL.

Robinson, Georey. 2005. ‘East imor 1999 Crimesagainst Humanity: A Report Commissionedby the United Nations Ofce o the High

Commissioner or Human Rights (OHCHR).’In Chega! Dili: CAVR. October. <http://www.ictj.org/static/ imor.CAVR.English/12-Annexe1-East-imor-1999-GeoreyRobinson.pd>

Sisk, imothy. 2007. ‘Election-Related Violence:Implications or Electoral Dispute Resolution.’Workshop presentation, Building rust in theElectoral Process: Electoral Dispute Resolution Mechanisms, 7th Global Forum, Vienna, 25 June.

SOME (Solidarity Observer Mission or Eastimor). 2007a. Report on the First Round of theimor-Leste 2007 Presidential Elections. Dili:SOME. 18 April.

—. 2007b. Summary Report on the imor-Leste 2007 Presidential Elections. Dili: SOME. May. <http://www.etan.org/etanpd/2007/SOMEReport2En.pd>

—. 2007c. Report on 2007 imor-Leste ParliamentaryElection.Dili: SOME. August. <http://etan.org/etanpd/2007/SOMEParlReporteng.pd>

UNDP (United Nations DevelopmentProgramme). 2007a. ‘imor-Leste: PresidentialElection, Round 2—Status o ElectoralObservers Groups.’ Dili: UNDP. May. <http://www.etan.org/etanpd/2007/Presidential%20

Round%202%20%20Status%20o%20Electoral%20Observers.pd >—. 2007b. ‘imor-Leste: Parliamentary Election—

FINAL Status o Electoral Observer Groups.’Dili: UNDP Support to the imorese ElectoralCycle. 30 June.

UN Independent Electoral Certication eam.2007. ‘Certication o the 2007 Parliamentary and Presidential Elections In imor-Leste:Eighth and Final Report o the Certicationeam.’ Dili: UN Independent ElectoralCertication eam. July.

UNMI (United Nations Integrated Mission inimor-Leste). 2007a. ‘UNMI Press Conerenceranscript: 5 April 2007.’ Dili: UNMI PublicInormation Ofce. April.

—. 2007b. Report on Human Rights Developmentsin imor-Leste: August 2006–August 2007. Dili:UNMI Human Rights and ransitional JusticeSection. December.

UNSC (United Nations Security Council). 2005a.Progress Report of the Secretary-General on theUnited Nations Mission of Support in East imor .S/2005/99. New York: UNSC. February.

—. 2005b. Progress Report of the Secretary-General on the United Nations Mission of Support in East imor . S/2005/533. New York: UNSC. August.

UNAE (United Nations ransitional Authority in East imor). 2001a. ‘Statement o the Chie Electoral Ofcer.’ Dili: UNAE IndependentElectoral Commission, Ofce o the Chie Electoral Ofcer. 31 August. <http://etan.org/etan/obproject/docs/older/untaet%2031aug01.htm>

—. 2001b. ‘Election Commission Presents CertiedResults to SRSG.’ Dili: UNAE IndependentElectoral Commission, Ofce o the Chie Electoral Ofcer. 10 September. <http://etan.org/etan/obproject/docs/older/UNAE%2010Sept01.htm>

USAID imor-Leste. 2005. ‘imor-Leste’s FirstRound o Local Elections Draws Tousandso Voters.’ Dili: USAID. 6 January. <http://timor-leste.usaid.gov/programs/DG/DG_2005-January06.htm>

 van Binsbergen, Endie. 2001. ‘Report on Eastimor Electoral Observation.’ Dili: Free Eastimor Foundation. September. <http://www.antenna.nl/wvi/eng/ic/pp/et/report30-08-01.html>

World Bank Group. 2006. ‘Background Paper orthe imor-Leste and Development PartnersMeeting: 3–4 April 2006.’ Dili: World Bank Group. April. <http://siteresources.worldbank.org/INIMORLESE/Resources/WB_Background_Paper_cleared_nal.pd>

Publikasaun sira husi TLAVA

ArtiguParker, Sarah. 2008. ‘Commentary on the

Dra Arms Law in imor-Leste.’ East imor Law Journal . Disponivel on line iha inglés,tetun, indonéziu no portugés. <http://www.eastimorlawjournal.org/Articles/Index.html>

Nota-inormasaunNo. 1, Outubru 2008

Kilat iha imor-Leste: Rezeña istórika kona-badisponibilidade kilat ki’ik sira-nian no kontrolukilat iha imor-Leste 

No. 2, Abríl 2008Grupu sira, gang sira no violénsia armada ihaimor-Leste

Projetu ida-neehetan apoiu husiAusAID.

Dadus tékniku

Grazmu: GoMedia DesignApoiu editoriál: Emile LeBrunno Robert Muggah

Kontaktu

Atu hetan inormasaun barak liutan, bele hareewww.timor-leste-violence.org  ka bele [email protected]