Senkvican 2 2015 issu

40

description

ŠENKVIČAN - noviny obyvateľov Obce Šenkvice

Transcript of Senkvican 2 2015 issu

Page 1: Senkvican 2 2015 issu
Page 2: Senkvican 2 2015 issu

2

2

www.senkvice.org

Milí Šenkvičania,

rád by som sa Vám opäť prihovoril a tento krát zameral pozornosť na hody, ktoré sa v našej obci slávia vždy uprostred leta. Stali sa jednou z pravidelných spoločenských udalostí, ktorá je sprevádzaná kultúrnym programom a rôznymi akciami.

Chcel by som však poukázať na hlbší zmysel toho, čomu hovoríme hody. Tie totiž majú pôvod duchovný a môžeme pria-mo povedať – majú pôvod kresťanský. Sú spoje-né so sviatkom svätej Anny, ktorej je zasvätený šenkvický kostol. Matku Panny Márie si za pat-rónku vybrali naši chorvátski predkovia, ktorí Šenkvice osídlili v 16. storočí.

Patrocínium kostola, ktorý stál na mieste toho dnešného pred 16. storočím, nepoznáme. O tom, že patrocínium chrámu malo v minulosti pre obec, či mesto dôležitý význam, svedčí viace-ro skutočností. Jednou z nich je aj slávenie hodov.

V niektorých prípadoch bol význam patrocínia chrámu taký silný, že sa dostal do názvu obce, či mesta (Svätý Jur – podľa sv. Juraja, Turčian-

sky svätý Martin, Liptovský svätý Mikuláš, Michal na ostrove, Moravský svätý Ján atď.).

Pre tých, ktorí sa u nás hlásia ku kresťansko – katolíckej viere a snažia sa ju predovšetkým apli-kovať v každodennom živote (nie iba formálnym chodením do kostola, ktoré je síce základom, no k nemu je potrebné pridať „bohoslužbu kaž-dodenného života“), je dôležité, aby úcta ku pat-rónke sv. Anne neostala iba na báze každoročnej spomienky počas hodov, ktorá v kontexte iných starostí v čase hodov, možno nemá žiaduci účinok.

Pri pohľade na oltárny obraz v našom chráme si môžeme uvedomiť dôležitosť rodiny a najmä úlohu rodičov – otca a matky. Na obraze vidí-me, ako matka Anna vyučuje svoju dcéru Pannu Máriu pod starostlivým dohľadom otca Joachi-ma. Každý rodič je povolaný (toto slovo zámerne zdôrazňujem) viesť svoje deti predovšetkým k morálnym zásadám prostredníctvom zodpo-vednej výchovy a pravidelného venovania sa svoj-im deťom. Pokiaľ je veriacim kresťanom – katolíkom, má svoje dieťa viesť k úprimného vzťahu k Bohu a vychovávať a primeraným spô-sobom vzdelávať svoje dieťa v kresťanskej viere.

Pozývam veriacich rodičov – osobitne tých, ktorí majú malé detičky a na moju radosť pravidelne prichádzajú do chrámu – aby si osvojili úctu a prosili rodičov Panny Márie – svätých Joachi-ma a Annu o príhovor pri výchove svojich detí.

Váš duchovný otec Michal

Prvé sväté prijímanie 17.5.2015

Page 3: Senkvican 2 2015 issu

3

3

www.senkvice.org

Noc kostolov 2015 symbolicky

aj u nás

Šenkvičania mali aj tento rok jedi-nečnú príležitosť nakuknúť a pre-zrieť si interiér Kaplny na Cerovom, ktorá býva inak otvorená len počas septembrových hodov. Pani Mária Sklárová, ktorá spravuje kaplnku, sa rozhodla ukázať ju Šenkvičanom a Cerovanom v rámci milej, už niekoľkoročnej tradície sprístup-ňovania Božích chrámov v netradič-nom večernom čase – Noci kostolov 2015.

Zastaviť sa v malej cerovskej kapln-ke a uctiť si pamiatku jej patrón-ky, Sedembolestnej Panny Márie sme teda mohli počas večernej májovej vychádzky v piatok, 29.5.2015.

Noc kostolov organizujú dobrovoľ-níci aj v Českej republike, Rakúsku, Holandsku, či Nemecku.

Má byť pozvaním pre všetkých ľudí dobrej vôle k spoločnému stretnu-tiu a k objavovaniu krásy kresťan-ských výtvarných a architektonic-kých pokladov, prejavom kreativity a dôvery v život u ľudí, ktorí chrámy stavali a zdobili, ale i u tých, ktorí ich dnes obývajú a chcú sa podeliť o svoju vieru, a tiež chce byť zname-ním živej spolupráce kresťanských cirkví – ekumenizmu, ktorá hojí rany z minulých storočí.

(ZS)

Prvé sväté prijímanie 17.5.2015 foto: Michal Šimko

Sú chvíle, ktoré ťažko prežívame, sú okamihy, na ktoré

tisíckrát denne spomíname. Márne Ťa naše oči všade hľadajú,

márne po tvári slzy stekajú. Čas plynie, slzy vánok suší,

no bolesť v našich srdciach neutíši.

Dňa 30. 05. 2015 uplynul najsmutnejší rok v našom živote, keď nás vo veku

45 rokov navždy opustila naša milovaná dcéra, manželka, matka, sestra

MÁRIA PEŠKOVÁ. S láskou spomínajú rodičia, manžel, deti

Marek, Gabika, Lukáš, svokor, brat a ostatná rodina.

S P O M Í N A M E

Prvé sväté prijímanie v Šenkviciach, 1936, archív Modra

Page 4: Senkvican 2 2015 issu

4

4

www.senkvice.org

O čom sa rokovalo?I. mimoriadne Obecné zastupiteľstvo,

30.03.2015

II. riadne Obecné zastupiteľstvo, 01.06.2015

o OZ schválilo predaj nehnuteľností – sta-vebných pozemkov v majetku Obce Šenkvice, v lokalite Vištucká ulica na základe výsledkov obchodnej verejnej súťaže vyhlásenej dňa 26.02.2015.

1. PREDMET PREVODU: pozemok o celkovej výmere spolu 513 m².PREDÁVAJÚCI: Obec ŠenkviceKUPUJÚCI: Jaroslav Maderič, podiel 1/1 k celkuKÚPNA CENA: 43 010€ za celý predmet prevoduÚČEL: kúpa pozemku určeného na zástavbu samostatne stojaceho rodinného domu.

2. PREDMET PREVODU: pozemok o celkovej výmere spolu 656 m².PREDÁVAJÚCI: Obec ŠenkviceKUPUJÚCI: Jakub Červenka s manželkou Kristínou Červenkovou do bezpodielového spoluvlastníctva manželovKÚPNA CENA: 55 000€ za celý predmet prevoduÚČEL: kúpa pozemku určeného na zástavbu samostatne stojaceho rodinného domu.

Spracovala Ing. Zuzana Somorovská na základe Zápisnice zo zasadnutia I. mimoriadneho OZ dňa 30.03.2015.

o Poslanci schválili kontrolu plnenia uznesení OZ zo dňa 26.02.2015 a 30.03.2015.

o Starosta predložil bod programu – Vyhlásenie podmienok obchodnej verejnej súťaže na od-predaj pozemkov v lokalite „Alej Sáry Patrície“ – terajšia Paulenova ulica v Šenkviciach. Obec by týmto pristúpila k vyhláseniu v poradí deviatej obchodnej verejnej súťaže na predaj posledných dvoch pozemkov, ktoré sú výmerou najväčšími stavebnými obecnými pozemkami v predmetnej lokalite. Na základe predchádzajúcich už skon-čených obchodných verejných súťaží sa obci Šenkvice podarilo predať celkovo sedem sta-vebných pozemkov, pričom príjem z ich predaja sa stal kapitálovým príjmom obce. Poslanci schválili predaj majetku obce – dvoch stavebných pozemkov na základe obchodnej ve-rejnej súťaže a zároveň aj podmienky súťaže.

o OZ schválilo Všeobecne záväzné nariadenie č. 2/2015 o trhovom poriadku a o podmienkach predaja a poskytovania služieb na trhových miestach na území Obce Šenkvice, ktorým sa ruší VZN č. 6/2009 o podmienkach predaja a po-skytovania služieb na území Obce Šenkvice. Pred-metné uznesenie bolo schválené 3/5 väčšinou všetkých poslancov. Obec Všeobecne záväzným nariadením upraví predaj výrobkov a posky-tovanie služieb na trhových miestach, najmä: druh predávaných výrobkov a poskytovaných služieb, ktorých predaj a poskytovanie je na trhových miestach na území obce povolené; druh, obdobie konania a rozsah príležitostných trhov, trhové dni, predajný a prevádzkový čas, technické, prevádzkové a estetické podmienky stánku s trvalým stanovišťom, ako aj označenie predávajúceho, ďalšie skutočnosti dôležité z hľa-diska obce. Obec zapracovala do predkladaného

VZN doplňujúce pripomienky, ktoré OcÚ obdržal vo vyžiadanom stanovisku príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy k návrhu VZN o trhovom poriadku.

o OZ schválilo Všeobecne záväzné nariadenie č. 3/2015, ktorým sa mení a dopĺňa VZN č. 3/2008 o výške príspevkov v školách, v školských vý-chovno-vzdelávacích zariadeniach a v škol-ských účelových zariadeniach v znení VZN č. 3/2010, 2/2011, 3/2011, 3/2012 a 4/2012 s účin-nosťou od 01.09.2015 a s pripomienkou: „Na čiastočnú úhradu nákladov spojených s čin-nosťou ŠKD zriadeného obcou prispieva zákonný zástupca žiaka mesačne sumou 8,50€.“

o Starosta predložil návrh na rozdelenie dotácií. Uviedol, že na prvom tohtoročnom zasadnutí OZ dňa 26.02.2015 bola schválená dotácia pre Špor-tový klub, oddiel pozemného hokeja vo výške 2.500€. Vzhľadom k tomu, že oddielu pozemného hokeja sa podarilo získať financie z iných zdrojov, čestným prehlásením Obecnému úradu v Šenkvi-ciach oznámili, že schválenú dotáciu budú čerpať len vo výške 500 €. Poskytnutie dotácie od obce na r. 2015 ďalej žiadajú: 1. Mládežnícky motokrosový klub Šenkvice vo výške 1.200€ na usporiadanie a zabezpečenie Medzinárodných majstrovstiev Slovenska, ktoré sa budú konať 16.08.2015. Celkové náklady na financovanie účelu použitia sú vo výške 7.200€, pričom požadovaná výška dotácie od obce je asi 16,7 % z celkových nákladov. 2. Folklórna skupina Mladosť vo výške 7.500€ na účasť na Medzinárodnom folklórnom festivale 2015 Anseong Baudeogi Festival v Južnej Kórei, ktorý sa bude konať 6. – 11.10.2015 (použitie hlavne na dopravné náklady). Predpokladané celkové náklady na financovanie účelu použitia

sú vo výške 13.500€, pričom požadovaná výška dotácie od obce je asi 55,5 % z celkových ná-kladov. Poslanci schválili rozdelenie dotácií v r. 2015, II. etapa nasledovne:a) zmenu výšky poskytnutej dotácie pre ŠK Šenkvice, odd. pozemného hokeja z pôvodne schválenej výšky 2.500€ na sumu 500€b) rozdelenie dotácií: Mládežnícky motokrosový klub Šenkvice vo výške 1.200€, FS Mladosť vo výš-ke 5.500€.

o Starosta predložil bod programu – Zverenie majetku do správy Materskej školy v Šenkvi-ciach. Obec na základe Zmluvy o výkone správy majetku obce zo dňa 12.01.2009 zverila Mater-skej škole v Šenkviciach do správy budovu MŠ, v priebehu mesiacov 12/2014 až 01/2015 bola vykonaná komplexná rekonštrukcia sociálnych zariadení v budove MŠ na Hornej ul., ktorá bola realizovaná z finančných prostriedkov zriaďova-teľa v sume 5 003,64€ a z poskytnutej dotácie od BSK v sume 5.000€. Z dôvodu komplexnosti vý-konu správy zvereného majetku sa navrhuje zve-renie predmetnej rekonštrukcie do správy roz-počtovej organizácii Obce Šenkvice – Materskej škole v Šenkviciach. Poslanci schválili zverenie majetku do správy MŠ v Šenkviciach v celkovej sume 10.003,64€ od 01.07.2015.

o Prednostka OcÚ predložila návrh na nado-budnutie pozemku nachádzajúceho sa na uli-ci Ružová v Šenkviciach. Obec nadobudnutím dosiahne vyriešenie priechodu pre peších z ulice Ružová v smere na ul. Jagned, doriešenie možnosti vybudovania chodníka a doriešenie majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov v tejto časti ulice Ružová, ktoré pretrváva od roku 2010. Manželia Petrekoví sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku vedeného ako záhra-da o výmere 824 m². Na základe vytýčenia pred-metného pozemku sa zistila skutočnosť, že časť uvedeného pozemku je zastavaná pozemnou ko-munikáciou – chodníkom a že cez pozemok ve-die verejná kanalizácia a je na ňom umiestnený aj telekomunikačný stĺp. Celková výmera pozemku, na ktorom sa nachádzajú stavby vo vlastníctve Obce Šenkvice, bola určená na základe podrob-nejšieho GP na výmere 106 m². Obec považovala uvedený chodník, ktorý bol postavený v akcii „Z“ pred cca 35 rokmi i pozemok pod chodníkom a kanalizáciou za verejné priestranstvo užívané obyvateľmi Šenkvíc. Zároveň bola zistená skutoč-nosť, že vlastníci rodinného domu a pozemkov na ul. Ružová č. 5 a 5A – rodina Dragová vybudo-vaním oplotenia zabrala časť pozemku vo vlast-níctve Obce Šenkvice o výmere 46 m². Manželia Petrekoví pristúpili k oploteniu svojho pozemku, čím sa zamedzilo priechodnosti medzi ul. Ružová a ul. Jagned. OcÚ pristúpil k vypracovaniu geo-metrického plánu, ktorým sa odčleňujú jednot-livé pozemky. Ich odčlenením vznikne nová hra-nica medzi pozemkami vo vlastníctve manželov Petrekových, Obcou Šenkvice a rodinou Drago-vou. Uvedené pozemky budú slúžiť na výstavbu obecného chodníka a zároveň budú vytvárať aj

Page 5: Senkvican 2 2015 issu

5

5

www.senkvice.org

novú hranicu pozemku, kde manželia Petrekoví budú realizovať výstavbu nového plotu ohrani-čujúceho ich pozemok, pričom Stavebný úrad v Šenkviciach vydá súhlasné stanovisko k vybudovaniu oplotenia po uvedenej novej hra-nici pozemku. V úmysle je, aby Obec Šenkvice pri-stúpila k uzatvoreniu kúpnej zmluvy s manželmi Petrekovými a zámennej zmluvy s pani Silviou Dragovou, na základe ktorých bude celá pred-metná kauza doriešená. Odčlenené pozemky z pozemkov manželov Peterkových budú slúžiť aj pre uloženie nového energetického vedenia, v rámci pripravovanej stavby „BA – Šenkvice, Záhradná, VNK, DT, TS, NNK“. Poslanci návrh na nadobudnutie pozemku na ul. Ružová schválili.

o OZ schválilo rozpočtové opatrenie č. II/2015.viď. tabuľkaPRUJÍMYBežné príjmy – zvýšenie o 124 119€ na 2 117 322€ Kapitálové príjmy – zvýšenie o 103 197€ na 206 319€Príjmové finančné operácie – zvýšenie o 2 775€ na 14 128€

VÝDAVKY Bežné výdavky – zvýšenie o 102 240€ na 986 171€ Transfery pre RO – zvýšenie o 37 214€ na 905 190€ Kapitálové výdavky – zvýšenie o 6 004€ a 317 575€

Plánovaný výsledok – prebytok: +89 188€.

ROZNEo Starosta predložil informáciu o rámcovom programe Šenkvických hodov, predbežný roz-počet na hody je stanovený vo výške 6 960€. Poslanec Ing. Ladislav Augistinič reagoval otáz-kou, ako bude zabezpečená bezpečnosť občanov a majetku počas hodov. Starosta uviedol, že OcÚ plánuje vytvoriť spoluprácu s Mestom Modra vo veci poskytovania služieb zo strany Mestskej polície Modra počas Šenkvických hodov. Poslanci zobrali informáciu o Šenkvických ho-doch v roku 2015 na vedomie.

o Poslanci volili pani Katarínu Mičekovú, trvale bytom Vinohradská 64, Šenkvice za členku Komi-sie verejného poriadku OZ.

o Prednostka OcÚ Bc. Andrea Maluniaková, Dis. predložila návrh na doplnenie poplatku za pre-nájom v obecnej telocvični za použitie spŕch a sociálnych zariadení používateľmi multifunkč-ného ihriska z dôvodu, že sa vyskytujú prípady, kedy používatelia ihriska, ktoré je využívané bezplatne, používajú sprchy a sociálne zariade-nia. Z dôvodu hospodárnosti OcÚ navrhuje spo-platnenie využitia predmetnej služby v budove telocvične. Poplatok za využívanie telocvične (vnútornej haly) a posilňovne zahŕňa aj poplatok za použitie spŕch a sociálnych zariadení. Poslanci schválili doplnenie poplatku za použitie spŕch a sociálnych zariadení používateľmi multifunkč-ného ihriska v sume 15€ za skupinu používateľov s účinnosťou od 02.06.2015.

a vykonávať upratovanie priestorov, na ktorých sú umiestené a zároveň je potrebné zabezpečiť zamedzenie pretekania vody z vodovodných za-riadení na cintoríne na ul. Trlínska.

Starosta obce a zástupca starostu Vývoz kontajnerov pri cintorínoch je zabezpe-čovaný spoločnosťou A.S.A., a.s. v týždenných intervaloch, ale preveríme.

Spracovala Ing. Zuzana Somorovská na základe Zápisnice zo zasadnutia II. riadneho OZ dňa 01.06.2015.

Príjmy rozpočtu Schválený roz-počet

Rozpočtové opatrenie

č. I €

Návrh na úpravu

Rozpočet po úprave €

Bežné príjmy 1 981 741 1 993 203 +124 119 2 117 322

Vlastné príjmy RO* 40 000 40 000 40 000

Kapitálové príjmy 103 122 103 122 +103 197 206 319

Finančné operácie 0 11 353 +2 775 14 128

Príjmy spolu 2 124 863 2 147 678 +230 091 2 377 769

Výdavky rozpočtu Schválený rozpočet

Rozpočtovéopatrenie

č. I. €

Návrh na úpravu

Rozpočet po úprave

Bežné výdavky 824 839 883 931 +102 240 986 171

Transfery pre RO* 851 855 867 976 +37 214 905 190

Kapitálové výdavky 143 271 311 571 +6 004 317 575

Finančné operácie 79 645 79 645 79 645

Výdavky spolu 1 899 610 2 143 123 +145 458 2 288 581

Výsledok hospodárenia +225 253 + 4 555 + 89 188

o V zmysle zákona OZ raz ročne prerokuje plat starostu. Starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v ná-rodnom hospodárstve za predchádzajúci kalen-dárny rok a násobku podľa zákona. Priemerná mesačná mzda zamestnanca v r. 2014 je 858€. Prislúchajúci násobok podľa počtu obyvateľov od 3001 do 5000 je 2,17. Plat starostu Obce Šenkvi-ce je vo výške 1.861,86€. V zmysle zákona plat starostu nemôže byť nižší ako je zákonom usta-novené. OZ tento plat môže rozhodnutím zvýšiť až o 70%. Poslanci prerokovali plat starostu na rok 2015, schválili zvýšenie platu o 15% vo výške 279,28€ s účinnosťou od 01.01.2015. Celkový plat po zvýšení je v celkovej výške 2.142€. (858€ x 2,17 = 1.861,86€ +279,28€ = 2.141,14€ = 2.142€). Pred-nostka uviedla, že plat starostu zostáva v celkovej výške takmer nezmenený.

o OZ schválilo mesačnú odmenu hlavnému kon-trolórovi od 1.6.2015 vo výške 10% mesačného platu.

o Poslanci schválili predložené zadanie pre spracovanie Urbanistickej štúdie Obytnej zóny Šenkvice – Pezinská II. spoločnosti A.R.CH. s r.o. Predmetná štúdia by bola plánovaná v západnej časti obce v bezprostrednej blízkosti obytnej zá-stavby ul. Pezinská (v smere k Pezinku), na ktorej v súčasnosti prebieha výstavba rodinných domov. Všetky potrebné náležitosti následnej štúdie budú predmetom rokovaní i odsúhlasovania OZ.

INTERPELÁCIE POSLANCOVING. MARTIN STRÁNSKYJe potrebné zabezpečiť vývoz kontajnerov na sklo, pretože sú už naplnené.

Starosta obce a zástupca starostu:Vývoz skla zabezpečíme.

TERÉZIA HOLECOVÁRovnako je potrebné zabezpečiť pravidelný vý-voz kontajnerov umiestnených pri cintorínoch

UPOZORNENIE Obecného úraduDovoľujeme si požiadať vodičov, aby z bezpečnostných dôvodov

obmedzili parkovanie svojich vozidiel na ceste na uliciach

Modranská, Chorvátska a Cerovská. ĎAKUJEME.

Vynovené pódium na námestí V mesiaci apríl 2015 rekonštruovala obec Šenkvice drevené pódium na námestí z dôvodu nevyhovujúceho technického stavu. Upravené bolo takmer celé, spevnila sa jeho konštrukcia a taktiež bola zväčšená plocha pódia. Náklady na rekonštruk-ciu pódia boli hradené z vlastných zdrojov Obce. OcÚ

Pochod za životV Bratislave sa v nedeľu, 20. septembra 2015 bude konať druhý celonárodný Pochod za život. Cieľom pochodu je verejne podporiť ochranu života od počatia po prirodzenú smrť a rodinu ako najlepšie miesto pre vznik života a jeho rozvoj. Prvý Pochod za život sa konal v roku 2013 v Košiciach a zúčastnilo sa ho 80 tisíc ľudí. Na tohtoročný pochod v Bratislave rád pozývam všetkých, ktorí majú život v úcte a majú z neho radosť. Mottom tohtoročného pochodu je práve radosť zo života. Viac informácií o podujatí nájdete na www.pochodzazivot.sk.

Michal Litavský

Page 6: Senkvican 2 2015 issu

6

6

www.senkvice.org

VZN o výške príspevkov v školách, školských výchovno – vzdelávacích zariadeniach a v školských účelových zariadeniach

Návrh VZN predložil starosta Mgr. Peter Fitz ako bod programu rokovania OZ dňa 1.6.2015, pričom uviedol nasledovné dôvody:Návrhom VZN sa komplexne a podrobne zaoberali Rady škôl, Komisia školstva pri OZ a Komisia finančná pri OZ. Podľa slov starostu Komisia finančná súhlasila s predloženým návrhom VZN na zvýšenie príspevkov na úhradu nákladov, pričom navrhla zohľadniť aj výšku príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov v materskej škole v diferenciácii podľa trvalého pobytu dieťaťa a jeho zákonných zástupcov. Návrh VZN bol poslancami OZ podrobne prerokovaný a prehodnotený aj na zasadnutí Rozšírenej Obecnej rady Obecného zastupiteľstva obce Šenkvice, konanej dňa 25.05.2015 za prítomnosti riaditeliek ZŠ a MŠ a ve-dúcich jedální pri ZŠ a MŠ.

MATERSKÁ ŠKOLAVedenie Materskej školy v Šenkviciach po prerokova-ní s Rodičovským združením a Radou školy navrhlo zriaďovateľovi – Obci Šenkvice zvýšenie príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov za pobyt dieťaťa v mater-skej škole zo súčasnej sumy 13,30€ na pevne stanove-nú sumu 15 € s účinnosťou od 01.09.2015. Dôvodom zvýšenia sumy sú najmä vyššie náklady na prevádzku materskej školy v dôsledku neustáleho zvy-šovania cien energií, tovaru a služieb. Finančné prostriedky z ročného rozpočtu však posta-čujú len na platy zamestnancov a úhradu časti ener-gií. Ostatné položky sú hradené práve z príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov (školné) a z financií na predškolákov, ktoré sú však obmedzené len na nákup pomôcok, kníh, výtvarného materiálu a odmien čisto len pre triedy predškolákov.Nedostatok financií nedovoľuje realizovať všetko, čo je potrebné na kvalitný chod materskej školy. Zvýšenie príspevkov na čiastočnú úhradu výdavkov síce nedo-statok finančných prostriedkov nepokryje, ale aspoň čiastočne pomôže skvalitniť chod materskej školy.

ZÁKLADNÁ ŠKOLA - ŠKOLSKÝ KLUB DETÍStarosta uviedol, že ŠKD pri ZŠ v Šenkviciach požia-dalo Obec Šenkvice o navýšenie mesačného poplat-ku za ŠKD. Dôvodom navýšenia poplatku z pôvodnej sumy 5,30€ na 10€ je skutočnosť, že ŠKD sa musí po-dieľať na spolufinancovaní poplatkov školy za plyn, elektrinu a vodu, na upratovaní a pôvodná suma je nepostačujúca. Členovia Rady školy návrh odsúhlasili dňa 23.10.2014. Vybrané peniaze budú ďalej použité na materiálne pomôcky pre deti, výchovné činnosti, zakúpenie nábytku, elektroniky, na akcie ŠKD – di-vadelné predstavenia, denný letný tábor, doplatenie autobusovej dopravy pre deti. Taktiež koberce a vyba-venie oddelení sú zastarané a je nutné ich z hygienic-kých dôvodov pravidelne obmieňať a dopĺňať, pretože používaním detí sa rýchlo ničia. Predseda Komisie školstva Ing. Martin Stránsky uvie-dol, že predmetná komisia navrhla výšku mesačnej sumy na úhradu nákladov spojených s činnosťou ŠKD vo výške 8,50€ oproti navrhovanej sume 10€, v zmys-le ktorej podal poslanecký návrh na výšku mesačnej sumy na úhradu nákladov spojených s činnosťou ŠKD vo výške 8,50€, t.j. zmenu v § 4 odst. 1. v predmetnom návrhu VZN. Tento návrh bol poslancami schválený.

FINANČNÝ LIMIT NA DESIATU V ŠKOLSKEJ JEDÁLNI PRI ZŠStarosta uviedol, že na základe žiadosti vedúcej škol-skej jedálne pri Základnej škole ŠJ a riaditeľky ZŠ škol-ská jedáleň žiada obec o zvýšenie finančného limitu na desiatu pre stravníkov od 6 do 15 rokov z pôvod-nej sumy 0,40€ na sumu 0,50€. Toto zvýšenie školská jedáleň požaduje z toho dôvodu, že po prepočítaní všetkých nákladov na nákup potravín potrebných na prípravu desiatej a porovnaním nákladov so šk. rokom 2013/2014 je pre školskú jedáleň terajší finančný limit 0,40€ nedostatočný.

ZVÝŠENIE PRÍSPEVKU NA REŽIJNÉ NÁKLADY V ŠKOLSKÝCH JEDÁLŇACH

Mgr. Peter Fitz spomenul, že školská jedáleň pri ZŠ v Šenkviciach a školská jedáleň pri MŠ v Šenkviciach žiada zvýšenie príspevku na režijné náklady v škol-ských jedálňach, hradenej zákonným zástupcom stra-vovaného dieťaťa z doterajšej sumy 0,10€/deň na novú sumu 0,20€/deň s platnosťou od 01.09.2015. OZ túto zmenu odsúhlasilo. Finančné prostriedky budú slúžiť na čiastočnú úhradu prevádzkových nákladov kuchyne, na opravu a údržbu strojov a zariadení, na kúpenie kuchynské-ho inventáru, na postupnú výmenu strojov a zaria-dení, zakúpenie čistiacich prostriedkov, pracovných odevov a na odmeňovanie zamestnancov ŠJ.

OZ schválilo VZN č. 3/2015 3/5 väčšinou všetkých poslancov.

Na zasadnutí OZ dňa 29.6.2015 bola poslancami schválená ďalšia novela predmetného VZN, ktorá sa týkala výšky príspevku zákonných zástupcov za po-byt dieťaťa v materskej škole v diferenciácii podľa trvalého pobytu.Na základe odporúčania Finančnej komisie OZ a odpo-rúčaní riaditeľky Materskej školy v Šenkviciach, OcÚ v Šenkviciach vypracoval predmetný návrh VZN, kto-rým sa mení a dopĺňa VZN č. 3/2008 o výške príspev-kov v školách, školských výchovno-vzdelávacích zaria-deniach a v školských účelových zariadeniach.

Na základe vyhodnotenia počtu podaných prihlášok o umiestnenie detí do materskej školy pre šk. rok 2015/2016 vyplýva, že kapacita materskej školy v Šenkviciach je nepostačujúca a Obec Šenkvice musí vynakladať značné finančné prostriedky na dosiah-nutie uspokojujúcej kapacity. Z rozboru podaných prihlášok je zrejmé, že nie všetky deti a ich zákonný zástupca, resp. zástupcovia sú prihlásení na trvalý pobyt v rámci obce Šenkvice.

VÝŇATOK SCHVÁLENÉHO VZN: § 2Príspevok na čiastočnú úhradu výdavkov

za pobyt dieťaťa v materskej škole1. Po preukázaní splnenia podmienok je výška príspevku na úhra-du nákladov v materskej škole nasledovná:a) v prípade, že dieťa a jeho zákonní zástupcovia majú trvalý pobyt v Šenkviciach, je výška príspevku za dieťa 15€ mesačne, b) v prípade, že dieťa a jeden z jeho zákonných zástup-cov majú trvalý pobyt v Šenkviciach, je výška príspevku za dieťa 35€ mesačne, c) v ostatných prípadoch je výška príspevku za dieťa 75€ mesačne, d) v prípadoch hodných osobitného zreteľa je výška príspevku na dieťa 15€ mesačne. Kompetentným or-gánom na prijatie rozhodnutia o prípade hodného osobitného zreteľa je OZ v Šenkviciach a to na základe návrhu a odporúčania Komisie školstva OZ.2. Tento príspevok sa uhrádza do 20-teho dňa prís-lušného kalendárneho mesiaca, za ktorý sa príspevok uhrádza, prípadne do 20-teho dňa prvého mesiaca v príslušnom kalendárnom štvrťroku, za ktorý sa prí-spevok uhrádza. 3. Splnenie podmienok rozhodujúcich pre určenie výš-ky príspevku je povinný preukázať zákonný zástupca dieťaťa pri podaní prihlášky do MŠ, splnenie podmie-nok rozhodujúcich pre určenie výšky príspevku overuje zriaďovateľ v svojej evidencii obyvateľstva.4. V prípade zmeny okolností, na základe ktorých bola určená výška príspevku, je zákonný zástupca dieťaťa povinný túto skutočnosť bezodkladne písomne ozná-miť riaditeľovi materskej školy.5. Pre zmenu výšky príspevku je rozhodujúci dátum, kedy prišlo k zmene okolností ovplyvňujúcich jej výšku. Výška príspevku sa zmení od prvého dňa nasledujúce-ho mesiaca po dni kedy zmena nastala. Zníženie výšky príspevku však nie je možné priznať spätne.

V školskom roku 2015/2016 je zákonný zástupca dieťaťa povinný preukázať splnenie podmienok podľa § 2 ods. 3 v termíne do 15.09.2015.

Podľa písmena d) do prípadov osobitného zreteľa spadajú napríklad slobodné matky s deťmi, deti roz-vedených rodičov, deti v pestúnskej starostlivosti a iné prípady. Zákonní zástupcovia majú možnosť požiadať OcÚ Šenkvice o prerokovanie prípadu hodného osobitné-ho zreteľa. O žiadosti bude rozhodnuté vždy na najbližšom rokovaní OZ. Pozn. Najbližšie rokovanie OZ by sa malo konať koncom septembra 2015.

ROZŠÍRENIE KAPACITY MŠ ZÁHRADNÁObec Šenkvice aj počas letných prázdnin vynakladá fi-nančné prostriedky na rozšírenie kapacity MŠ.V mesiacoch júl a august prebieha v MŠ – v elokova-nej triede na Záhradnej ul. úprava priestorov, a to konkrétne priestorov umyvárne, kde sa zvyšuje počet toaliet a umývadiel pre deti a pokladá sa dlažba. Zároveň sa upravujú priestory terajšej spálne pre deti, ktorá sa upraví na triedu, ležadlá na spanie detí sa budú rozkladať. Zrealizovaním uvedených úprav priestorov budú od septembra k dispozícii 2 triedy a kapacita MŠ na Záhradnej ul. bude z pôvodného poč-tu 24 detí zvýšená na 39 detí. Zároveň sa zvýši počet zamestnancov o 2 pedagogické zamestnankyne a jed-nu kumulovanú pracovnú silu kuchárka – upratovačka. Na základe uvedeného riaditeľka MŠ bude môcť po realizácii rekonštrukcie priestorov vydať rozhodnutia o prijatí väčšieho počtu detí do MŠ.

Na základe Zápisnice zo zasadnutia OZ dňa 1.6.2015 a dňa 29.6.2015 spracovala Ing. Zuzana Somorovská

M I L A N K U P K O V I ČOd malička ma to ťahalo k hudbe. Na hudobnej vý-chove nám často púšťal tóny vážnej hudby pán učiteľ Kajaba – bolo to úžasné. Závidel som aj spolužiakovi Martinovi, ktorý chodil do hudobnej školy a hral na trúbku. Raz ju priniesol na hodinu hudobnej výchovy, niečo zahral a bolo rozhodnuté. Dovtedy sme spolu s mojím bratom – dvojičkou Ivanom nedali našim rodi-čom pokoj, až kým nás neprihlásili do hudobnej školy v Modre. Tam sme pod vedením pána učiteľa Ladisla-va Plevčíka urobili prvé kroky do hudob-ného sveta. Absolvovali sme veľa vy-stúpení, či už v hudobnej škole, alebo na rôznych súťažiach. Boli to naozaj krásne časy. Všetko, čo sme sa naučili, sme neskôr využili aj na strednej ško-le, kde sa bez nášho hudobného dua nezaobišla takmer žiadna školská slávnosť. A pán uči-teľ Plevčík nás nezištne viedol aj v malom dy-chovom súbore v Šenkviciach. Neskôr to bolo v dychovej hud-be Vinosadka, Šarfianka, či v Dychovej hudbe MSKS v Pezinku. Potom prišlo štúdium na vysokej škole v ďalekej Žiline, tak som na chvíľu hudbu zavesil na klinec. Myšlienka hrať

R

Rubrika: Hudobnícke rodiny

Kupkovičovci a Bilkovci„Hudba nás sprevádza životom“

Page 7: Senkvican 2 2015 issu

7

7

www.senkvice.org

v našej šenkvickej dychovke nám však nedala spávať. Ku koncu vysokoškolských čias sme spolu s bratom a otcom chceli pomôcť pri založení dychovej hudby v Šenkviciach. Zistili sme, kto v Šenkviciach v minulosti hral na dychový nástroj a v spolupráci s vdp. Antonom Prieberom, milovníkom dychovej hudby, pod vedením pána kapelníka Jozefa Nemca sa to aj naozaj podarilo. V dychovke som neskôr spoznal aj svoju manželku Silviu. Aby bol zoznam hudobníkov v našej rodine kompletný, nesmiem zabudnúť ani na svojich súro-dencov – starší brat Dušan hrával na gitare a sestra Darina na klavíri ako samouk.

S I L V I A K U P K O V I Č O V ÁJa aj moja sestra Zuzka sme sa začali veno-vať hud- be, aby sme splnili sen nášho ocina, ktorý vždy túžil hrať na nejaký hudob- ný nástroj. Vyrastal však v dobe, v ktorej to nebolo umožnené všetkým.

Pamätám si, ako k nám do 1. trie-dy na Základnej škole prišli

učitelia z Ľudovej školy umenia v Modre a všet-kým nám kázali niečo

nakresliť. Na základe toho nám potom ponúkli, či by sme sa

nechceli umelecky vzde-lávať. Keďže Zuzka už cho-

dila na akordeón, samozrej-me, že by ma vzali do ĽŠU aj

bez konkurzu. Rovnako ako môj man-

žel, začínala som u pána učiteľa Plevčíka. V prvej triede som absolvovala príprav-ku, v druhej a tretej som chodila na flautu a od štvrtého do ôsmeho roční-ka som hrala na lesný roh.Na ten som neskôr hrala aj v dychov-ke, ale keďže lesný roh nie je typický kapelový nástroj, stále som si musela prepisovať noty z iného nástroja. Tak som od našej svadby v roku 1993 prešla na hru na trúbku. Moje pôsobenie v dychovke prerušili dve pauzy. Prvá prišla vtedy, keď som dostala zápal

trojklanného nervu, vtedy som si do-

konca myslela, že to bude s dychovkou pre mňa definitívny koniec. Tá druhá pauza bola „materská“. Po narodení nášho syna Matejka som sa však do dychovky vrátila. K hudbe sme od za-

čiatku viedli aj dcérku VERONIKU. V hudobnej škole hrala na keyboard, po-

tom sa naučila hrať na gitaru a dnes v je v dychovke speváčkou. Okrem Šenkvičan-

ky dnes spieva spolu s mojím manželom aj v speváckom zbore Neznámi na trati.

R

Rubrika: Hudobnícke rodiny

Teraz mám radosť, že som sa po rokoch znova vráti-la, príjemne ma všetci privítali, medzi muzikantmi je vždy dobrá nálada. Vieme sa zabaviť, ale zároveň nám nechýba ani zmysel pre zodpovednosť, ktorý nás, verím, posunie aj k druhému CD-čku.

Hudba nás sprevádza celým našim životom a tie malé bodky v notovej osnove sú hádam našim osu-dom. Hudba je krásna v tom, že je spoločnou rečou pre všetky národy sveta, vie vyrozprávať príbeh, vie ovládať náladu, vie spájať ľudí. Šťastní sú všetci, ktorí túto reč ovládajú.

Spracovala Natália Maneková

Milan, Silvia a Veronika Kupkovičoví sú však len jednou časťou veľkej a nadanej hudobníckej

rodiny. Dcéry Silviinej sestry Zuzky zase „ovládli“ šenkvický folklór, organ, či spevácky zbor :)

Taká malá rodinná kapela...keď sa všetci stretnú a začnú vyhrávať, musí byť u nich poriadne veselo!

B A R B O R A B I L K O V ÁZo začiatku som nemala žiadne ambície učiť sa hrať na nejaký hudobný nástroj. Ale ako každého v našej rodi-ne, ani mňa to neminulo. Do hudobnej chodili aj moje staršie sestry Kristína a Katka. Mňa rodičia prihlásili do ZUŠ v dru- hom ročníku základnej školy. Zdôvodňo- vali to tým, že náš dedko Viliam (Bel- ko) chce, aby sa nám rozvinuli obi-dve polovice mozgu. :) Mohla som sa rozhodnúť, či chcem ísť na akordeón ako moja sestra Katka, alebo na klavír ako najstaršia sestra Kika. Rozhodla som sa teda pre štúdium akordeónu na ZUŠ Ľudovíta Štúra v Modre u pani učiteľky Štrbo-vej. Veľmi som však nevynika-la, keďže som bola lenivá cvi-čiť tak, ako to bolo potrebné. Odohrala som pár besiedok, ďalej ma to neťahalo. Čím som bola staršia, prestávala ma hra baviť a povedala som, že končím! Ale vyskytol sa menši „zádrhel“, moja pani učiteľka ma nechcela pustiť! A za to som jej dnes veľmi vďačná. Ako 15 – ročná som teda úspešne zabsolvovala hru na akordeón.

O tri roky neskôr som začula krásnu pieseň, hranú na klavíri. Snažila som sa ju naučiť, ale keď som videla to nespočetné množstvo riadkov s notami, mala som chuť to opäť vzdať. Túžba zvládnuť klavír bola však silnejšia a tak som sa rozhodla

prihlásiť sa na hodiny k svojej bývalej učiteľke akordeónu. Tá ma vzala a 30. júna 2015 som úspešne skončila svoj prvý rok učenia, z čoho sa veľmi teším. Akordeón však nebola moja jediná záľuba. Už ako malá som sa venovala aj tancu v

DFS Magdalénka v Modre, kde som „ľudovo“ a tanečne vyrástla a našla som svoju prvú a verím, že doživotnú lásku. Postupne som sa pretancovala Šenkvičárikom až do FS Mladosť. Tak, ako moje prsty behajú pár rokov po bielo-čiernych klávesoch a moje nohy skáču v rytme ľudovej hudby, rozhodla som sa skúsiť aj spev. Takže nejaký ten piatok spievam aj v našom zbore Neznámi na trati. To najdôležitejšie, čo mi však hudba dala a za čo som nesmierne vďačná, sú úžasní ľudia, ktorých som vďaka nej získala.

K A T A R Í N A B I L K O V ÁRovnako ako moje sestry, aj mňa do hudobnej pri-hlásili rodičia. Obaja totiž tiež navštevovali Ľudovú školu umenia, mamina hrala na akordeón a ocino na klavír, až kým ho nezlákali motorky a iné chlap-ské koníčky. Od prvého ročníka základnej školy som okrem školských povinností mala aj povinnosti ,,hudobné’’. Absolvovala som prvý aj druhý cyklus v odbore Hra na akordeón na Základnej umeleckej škole v Modre v triede pani učiteľky Milky Štrbovej. Vzbudila vo mne veľkú lásku k hudbe a ukázala mi jej krásu, za čo som jej veľmi vďačná. Vyskúšala som si rôzne hudobné štýly, od barokovej hudby, ktorá mi veľmi prirástla k srdcu, až po súčasnú tvorbu. Nemôžem sa však nezastaviť pri ľudovej hudbe, ktoré má nesmierne čaro. Mala som možnosť „dotknúť“ sa jej v Detskom folklórnom súbore Šenkvičárik a Detskom folklórnom súbore Magdalénka z Modry, ako aj vo folklórnej skupine Mladosť, vďaka ktorej som videla kus sveta. V ZUŠ Modra som trochu pričuchla aj k typicky ľu-dovému nástroju, k heligónke. Asi sa to na prvý pohľad nezdá, ale akordeón je veľmi podobný

organu, pretože oba sú zalo-žené na podobnom prin-

cípe prúdenia vzduchu. Možno to bola Božia

prozreteľnosť, ale k tomuto kráľovskému nástroju – k organu som sa dostala dosť nečakane. Už šesť rokov sprevá-dzam bohoslužby u nás v kostole. Neskôr som sa dozvedela, že môj dedko František Bilka, ktorý hrával na všetky nástroje, ktoré mal doma (a nebolo ich málo), tiež hrával na organe. Dokonca organista, ktorého si možno budú pamätať tí skôr narodení, ,,strýco organista’’ fráter Imrich Májek, bol bratom mojej prababky z ocinovej strany. Veľké možnosti tohto nástroja objavujem už druhý rok na Základnej umeleckej škole sv. Cecílie v Bratislave v triede pána učiteľa Petra Stankoviča. Občas si po-čas omší za-behám medzi organom a našou gospelovou skupinou Neznámi na trati, kde si rada zaspie-vam.Neviem si predstaviť svoj život bez hudby. Sprevádza celý môj život a spôso-buje mi veľkú radosť. Som vďačná, že sa môžem re-alizovať u nás v kostole. Veľká vďaka patrí aj môjmu druhému dedkovi Viliamovi Belkovi, ktorý prihlásil do hudobnej maminu a trval na tom, aby aj všet-ky jeho vnučky dostali hudobné vzdelanie. Vždy mi obetavo nosil harmoniku na generálky, na koncert a bol jeden z najväčších podporovateľov. A rada spomínam na to, ako mi po prvej odohranej omši ukázal zdvihnutý palec.

Kupkovičovci a Bilkovci„Hudba nás sprevádza životom“

Žijeme hudbou

Page 8: Senkvican 2 2015 issu

8

8

www.senkvice.org

Vo vojnovom roku 1944 sa vrátila Jozefína Berková, rod. Melicharová aj s manželom Ladislavom Berkom – hudobným skladateľom a zberateľom ľudových piesní a malým synom Milo-šom do rodných Šenkvíc. Po príchode si vo Veľkých Šenkviciach založili „čiapkáreň“ – šili kožušinové čiapky, šále a iný doplnkový tovar na zimné obdobie. Podnik s asi 16 – timi zamestnancami viedla pani Berková a jej manžel sa tak mohol plne veno-vať hudobnej tvorbe. Švagor Štefan Melichar chodieval s Ladislavom Berkom po Šenkviciach a zoznamoval ho s ľuďmi, ktorí pozna-li šenkvické piesne, riekanky a zvyky. Bolo po vojne, ľudia s rados-ťou spievali, spomínali a pán Berka si všetko zapisoval a notoval. Okrem toho začal spolupracovať so šenkvic-kou dychovkou, prevzal dirigentskú taktovku, upravoval pre ňu veľa pô-vodných skladieb a viedol ju veľmi úspešne od roku 1944 až do jeho odchodu do Bratislavy. Z vlastných zdrojov nakúpil na stred-nom Slovensku pre šenkvickú dychovku kom-pletnú výbavu dychových hudobných nástrojov. Keďže hral aj na organ, prevzal v kostole funkciu organistu.

Tam zistil, že veľa mládeže, ale aj dospelých mu-žov a žien veľmi pekne spieva, tak založil v Šenkviciach spevokol – zmiešaný zbor. Vystu-povali často na rôznych kultúrnych podujatiach v okolitých dedinách, mestách, ale i v Bratislave. Za vynikajúce výsledky sa šenkvický spevácky zbor stal členom „Zväzu slovenských spevác-kych zborov pri Matici Slovenskej“. Po zrušení živnosti v Šenkviciach sa Berkovci presťahovali do Bratislavy, kde pán Berka dostal miesto hudob-ného dramaturga v Československom rozhlase. Spolupracoval tu napríklad so známym spevá-kom ľudových piesní Dr. Jankom Blahom a bol aj dobrým priateľom trnavského hudobného skla-dateľa a organistu Mikuláša Shneidera – Trnav-ského. A aj týmto dvom priateľom ukázal svoje zápisky zo Šenkvíc. Tí boli nadšení a zároveň pre-kvapení, aké poklady zaznamenal a nabádali ho, aby v ČS rozhlase vybavil nahrávku pásma pod názvom „Šenkvická svadba“. A vedenie súhlasi-lo. Písal sa rok 1953. Vo februári sa pán Berka vrá-

til do Šenkvíc, aby spolu so švagrom a priateľmi zorganizoval domácich na nahrávanie. Skúšanie nebolo potrebné, všetci vedeli všetko spamäti, veď to spievali a hovorievali na každej poriadnej šenkvickej svadbe. Hoci bol pán Berka z východu Slovenska, trval na tom, aby účinkujúci všetko ho-vorili a spievali v šenkvickom nárečí. V tom totiž videl práve to čaro. Pre pásmo upravil niekoľko piesní zo Šenkvíc, najznámejšou je azda „Tá šenkvická nevesta...“.

A aká bola „Šenkvická svadba“ v spomienkach pani Anny Markovej, rod. Petrášovej, dnes sko-ro 80 – ročnej nevesty v spomínanom pásme? Na jar 1953 som nemala ešte ani 18 rokov. Bývali sme blízko domu Štefana Melichara, švagra pána Berku. Mama zorganizovala všetkých susedov, zná-mych, kamarátov, kmotry, mládencov a dievčence. „Ide sa robit šenkvická svadba.“, hovorila všetkým. Oproti nám, na hornom konci mal šenk Gabriel Novák. Tam sa malo nahrávať. Pán Berka súhlasil a tak sme sa vo februári a marci spolu stretávali a tvorili scenár. Všetci starší obyvatelia vtedy ešte mali svoje kroje, mladším pozháňali. Mňa oblieka-la a strojila mama – Uršula Petrášová, teta Franca Braunová a teta Rozália Rovenská. Svadobným ot-com bol sám šenkár – strýco Gabriel Novák. Po sobáši bola ľudová svadobná hostina. To bol spev, tanec, ale hlavne hovorené slovo – „reč-není na hoscine“ – „vyprávaní kmotér, zdravica tu-láka, vinš k bravčovine, vinš na slepačí paprikáš, reč cigánky, „nosení výslušky – havránka“ a mnohé iné. Už sme všetci sedeli za prestretým stolom, keď vkro-čil do miestnosti redaktor s nahrávacou technikou a aparatúrou. Privítal ich strýco Novák. Pamätám si, ako prišiel s nimi mladý redaktor s krásnymi čierny-mi vlasmi, neskôr legenda ľudovej hudby v Česko-slovenskom rozhlase – Dr. Ondrej Demo. Aby sme navodili skutočnú svadobnú atmosféru, mali sme hostinu ako na ozajstnej svadbe. Mali sme dusenú kapustu, domácu varenú knedľu, pečené mäso, na pitie víno a slivovicu a nakoniec dlhé kysnuté sedliacke záviny – makové, orechové a „krumplové“ a oškvarkové pagáče. Za vrchstolom som sedela ja

Žijeme hudbou

Hudobný skladateľ Ladislav Berka

Bol zanieteným národovcom a výraznou po-stavou dejín slovenského hudobného folklóru medzi dvoma vojnami. A jeho „terénne výskumy“ obohatili aj kultúrny život v Šenkviciach. Narodil sa 19.4.1910 v Bardejovskej Novej Vsi. Detské roky strávil na dedine na východnom Slo-vensku a už vtedy sa u neho prejavilo hudobné nadanie a neobyčajný záujem o slovenskú ľudo-vú pieseň. Bol synom učiteľa – organistu, žiakom skladateľa a riaditeľa chóru Oldřicha Hemerku v Košiciach a patril i medzi žiakov Mikuláša Moy-zesa. Po skončení štúdia pokračoval v zberateľ-skej činnosti, zbieral ľudovú poéziu a spevy a mimoriadnu pozornosť prirodzene venoval východnému Slovensku. Vydal zbierky ľudových piesní, v skladateľskej práci pre rôzne súbory a zbory čerpal z ľudovej metodiky. Komponoval aj vlastné orchestrálne skladby. V Slovenskom národnom divadle v Bratislave v 40 – tych ro-koch 20. storočia uviedli jeho ľudovú spevohru Studnička. Po vojenskej službe žil na Zemplíne, kde zakladal spevokoly a dychové hudby, skladal pochody, valčíky. Mal veľké zberateľské plány, hu-dobne zmapoval Šariš i Zemplín.

V roku 1944 sa presťahoval do Šenkvíc – rodis-ka svojej manželky. Tu naňho tiež silne zapôsobil hudobný folklór a čaro ľudovej tvorivosti. Pokračoval v zberateľskej a osvetovej činnosti. Výsledkom zbierania a spracovania ľudových piesní a tancov bola suita Šenkvické tance. Zanechal nám i Šenkvickú svadbu z prelomu 20. storočia, ktorá predstavuje výber najhodnot-nejších perál ľudového umenia. Zapísal aj svadbu z Turej Lúky pri Myjave a Šarišskú svadbu z Bar-dejovskej Novej Vsi. Svoj konečný zberateľský cieľ videl v úprave ľudových piesní. Mnohé z nich sa dostali do rozhlasu a repertoáru popredných slovenských spevákov. Jeho dielo prerušila skorá smrť, zomrel 16.5.1966 v Bratislave.

Zdroj: HLAS ĽUDU, štvrtok, 27. XI. 1975, zo zbierok Štátneho archívu v Bratislave, pobočka Modra

Zuzana Somorovská

Page 9: Senkvican 2 2015 issu

9

9

www.senkvice.org

ako nevesta spolu so ženíchom Vin-centom Galkom. Družičkami boli Magda Císarová (vydatá Nagyová), Filka Braunová (vydatá Slobodo-vá), Helena Cho-botová (vydatá Gonosová), Milka Žilinská (vydatá Červenková) a Magda Kročková (rod. Lopošová). Družbov si zahra-li: Ján Císar, Alojz Melichár, Viliam Gálik, Vincent Baričič a Filip Cho-bot. Veršovačky k hostine sa natá-čali v „Šenku u No-vákov“. Na večer

sme prešli v sprievode cez dedinu až do Mydlárne (Palmy), kde sa vo väčšej miestnosti nahrávali ďal-šie spevy a tance k svadbe. Vedenie Mydlárne bolo veľmi ústretové, vedúci závodu – pán Richard Tichý mal veľké pochopenie pre túto akciu pána Berku a šenkvických ľudí. Po skončení natáčania sme sa všetci spolu, aj s pra-covníkmi rozhlasu bavili ako jedna veľká rodina na skutočnej svadbe. Rada na to spomínam. Potom sme našu svadbu párkrát počuli z rozhlasu.

Syn Ladislava Berku, Miloš Berka sa narodil 30.4.1937 v Michalovciach. Vyštudoval dirigova-nie na Konzervatóriu v Bratislave. Pracoval ako vedúci hudobného oddelenia Mestskej knižni-ce v Bratislave. Od roku 1969 bol dramaturgom redakcie ľudovej hudby v Čs. rozhlase, od roku 1971 zastával funkciu vedúceho Fondu hudob-nín v Čs. rozhlase. Napísal množstvo klavírnych a orchestrálnych skladieb a urobil veľa úprav najmä ľudových piesní. Zomrel 7.12.1994.

FOTO: rodinný archív M. Berku

Potom už len zriedka. Až minule som niečo začula – bola spo-mienka na Ladislava Berku. Mal 105 výročie narodenia.

Z tých 25 – 30 ľudí žijeme teraz v Šenkviciach už len štyria. Ja budem mať tento rok už osemdesiat rokov. Ale sú to pre mňa pekné spomienky na moju mladosť a na všetkých, čo robili našu „šenkvickú svadbu“. Ďakujem im. A ďakujem i Vám, že ste si na túto udalosť po toľkých rokoch spomenuli a nezabudli na ňu.“

S pani Markovou spomínala Mária Sklárová.

A atmosféru starej šenkvickej svadby môžete zažiť hoci i na vašej svadbe aj dnes!

Začepčenie nevesty na motívy „Šenkvickej svadby“ Ladislava Berku

Vám radi sprostredkujú folkloristi z FS Mladosť.

Stačí len kliknúť http://www.fs-mladost.sk a zavolať .

FOTO: 1953 – Šenkvická svadba – pásmo podľa Ladislava Berku Zľava: Družičky – Magda Císarová (vydatá Nagyová), Augustína Braunová (vydatá Grúberová), Anna Petrášová (vydatá Marková) – nevesta, Vincent Galko – ženích, Helena Chobotová (vydatá Gonosová), Milka Žilinská (vydatá Červenková)Družbovia – Ján Císar, Alojz Melichár, Viliam Gálik, Vincent Baričič

Page 10: Senkvican 2 2015 issu

10

10

www.senkvice.org

Rubrika: Žijú medzi namizhovára sa Zuzana SOMOROVSKÁ

Kvetinárka Magdaléna LOPOŠOVÁ

V 70 – tych rokoch 20. storočia sa odvážili začať s podnikaním.

Popri zamestnaní sa stali „samostatne hospodáriacimi roľníkmi“

a starali sa o veľké skleníky plné voňavých frézií, karafiátov, kalí, či chryzantém.

V malom skleníku v záhrade začali najskôr pesto-vať aspará-gus. „Dajte si skleníky namiesto vinohradu – Timo, ty to nepiješ, len rozdáš, na čo Ti je vinohrad?“ Takto pre-sviedčal manžela pani Lopo-šovej ich kama-rát z Vajnor. Rozhodnu-tie nebo-lo jednoduché, ale nakoniec rozľahlý vinohrad za domom ustúpil dvom veľkým, vykurovaným skleníkom, medzi ktorými boli vysadené šípové ruže. A čas ukázal, že rozhodnutie bolo správne. Kvetom sa tu naozaj darilo. Planty pani Lopošová pestovala sama, alebo kupovala v záhradníctve v Brne, kde sa zvyklo chodievať pre sadenice. Odbyt pre svoje kvety hľadali na trhoch v okolí, ale neskôr aj vo vzdialenejších kútoch Slovenska. Keď začínala na trhu na bratislavskej „Miletičke“, veľmi sa hanbila. „Nech ma len známi nevidzá, lebo to neprežijem. Aj slnečné okuláre sem si zala. Tak sem sa hanbila. Ale na trecí den sem už ludzí zvolávala.“V rokoch 1984 / 85 skúsili vysadiť frézie, ktoré do-vtedy nepoznali. „Ked vylézol prvý kocárek, povedala sem si – matička milá, čo to len bude.

Došla sem do skleníka a tam vóna veliká. Ked mi prvé vykvitli a donésla sem ich do tržnice, v momen-te boli preč. Celá tržnica od nich vonala.“ Cibuľky frézií nakupovali vo Velkých Bíloviciach na Morave. Tieto voňavé jarné kvety sa im tak za-páčili, že kvôli ich pestovaniu postavili ďalší skle-ník. A keď im zakvitli, bolo ich toľko, že ich nestihli dodávať zákazníkom. Mali veľký úspech. Všetku robotu v skleníkoch, s kvetmi robili Lopošovci sami, manžel, deti, pomáhali všetci. Pani Lopošová bola zamestnaná v elektrárňach a popri práci sa venovala svojej krásnej, voňavej záľube. Spolu s dcérou viazali kytice, svadobné kytice a cez víkendy predávali kvety po trhoch na Slo-vensku. Prešli Žilinu, Martin, Ružomberok a nako-niec zakotvili na Spiši. Usadili sa v Spišskej Novej Vsi, predávali pod Levočskou bránou – na tie časy má pani Lopošová najkrajšie spomienky. „Potom mi už tak išla huba a pri mne furt stála rada. Východ milujem. Tam mi bolo dobre. Začínali sme predávat v Poprade, potom v Spišskej. Chodzívali sme tam na víkendy, najskór sme bývali v prenajatej

izbe v hoteli, potom u ka-marátky. Prežili sme tam krás-nych 14 ro-kof.“ Pestova-nie kvetov ukončila smrť man-žela v roku 1991. Potom už pani Lo-pošová iba pomáhala s predajom kvetov svo-jej dcére

Anne, ktorá prevzala žezlo. Hoci, kvetom zostala verná, aj keď v inej podobe – okrem háčkovaných obrusov tvorila krásne farebné háčkované karafi-áty. Kvetmi zdobené oltáre v Šenkviciach na svia-tok Božieho tela bývali v 80 - tych rokoch tiež jej prácou, ktorá ju tešila. Všestrannosť zrejme zde-dila po svojom starom otcovi Karolovi Švorcovi – kováčovi, ktorý v roku 1937 vytepal nápis na mi-sijný kríž, umiestnený pri vstupe do kostola sv. Anny v Šenkviciach.

S pani Lopošovou sa spája ešte jedna zaujíma-vosť. Je totiž jednou z troch posledných žijú-cich Šenkvičanov, ktorí sa zúčastnili nahrávania „Šenkvickej svadby“ pre Slovenský rozhlas v roku 1953. O tom píšeme na inom mieste Šenkvičana.

FOTO: archív rodiny Lopošovej

Už v minulom čísle sme vás informovali, že ZŠ Šenkvice sa zapojila do súťaže SCHOOL DAN-CE 2015. Zaregistrované školy súťažili v dvoch kategóriách MOVIE DANCE (hlavnou myšlienkou bolo znázornenie scény z filmu) a LOCAL DANCE (zámerom tejto kategórie bola podpora prezen-tácie regiónu) a v dvoch úrovniach PRO (profesionáli) a AM (amatéri). Podmienkou zapojenia škôl bolo vytvorenie mini-málne jedného interaktívneho materiálu. Cez prezentačný nástroj PREZI, sme vytvorili pre-zentáciu obce spojenú s videom, kde sme previa-zali významné miesta, tradície, osobitosť našej obce s tancom dievčat. Pri tvorení materiálu po-máhala Deniska Mrvová (ADT crew).Video bolo natáčané na miestach ako je kostol sv. Anny, Karpatská perla s.r.o., šenkvické vini-ce, námestie G. Kolinoviča, cesta s čerešňami na Chorvátskej ulici a samozrejme v priestoroch ZŠ Šenkvice. Spolu s dievčatami sme zažili veľa krás-nych chvíľ, ktoré sú aj pre nich nezabudnuteľné, ako napr. zastavenie premávky na hlavnej ulici :), tancovanie vo vinici, kde bola veľká zima a iné. Po zaslaní základných materiálov sa spustilo hla-sovanie, ktoré prebiehalo na webovej stránke www.schooldance.sk, prostredníctvom sociálnej siete Facebook v dvoch kolách. V prvom kole išlo o získanie čo najviac hlasov, nakoľko do druhého kola postúpilo 30 súťažných videí s najväčším počtom hlasov z prvého kola. Šikovné šenkvické dievčatá sa dostali medzi prvých 30 videí. Po uzavretí druhého kola postúpili 3 videá s naj-väčším počtom hlasov priamo do Veľkého finále v Slovenskom národnom divadle. Tu sa už dievča-tám nepodarilo získať taký počet hlasov. Napriek tomu, že sa im nepodarilo postúpiť ďalej, môžu byť na seba hrdé, lebo dostať sa medzi pr-vých 30, z toho väčšinou profesionálov, nie je na prvý pokus najhoršie.

Napriek tomu chceme touto cestou vysloviť ĎAKUJEME všetkým, ktorí prostredníctvom facebooku poslali svoj hlas, Obecnému úradu Šenkvice a jeho prednostke Andrei Maluniako-vej za propagáciu hlasovania a taktiež všetkým, ktorí poskytli priestory na nakrúcanie.

Samozrejme poďakovanie patrí tým, ktorí sa sa-motného nakrúcania zúčastnili:

Hlavný kameraman Ján Tokár a účinkujúce Laura Lichancová, Tamara Nováková,

Kristína Baričičová, Saša Mifková, Natália Achbergerová, Nina Strašiftáková,

Gabika Magalová, Emma Duedam a Diana Bašková.

Monika Lichancová

Page 11: Senkvican 2 2015 issu

11

11

www.senkvice.org

Hip-hoperky a ich úspešne sezóna

MALACKY

Dňa 9. mája 2015 sa konal 8. ročník celosloven-skej tanečnej súťaže Saltare Orbis. Viac ako 18 hodín tanca, 1670 tanečníkov v 193 choreogra-fiách. Od rána sa súťažilo na palubovke Športo-vej haly Malina v Malackách, ktorá sa v tento deň zmenila na tanečný parket. Až do neskorej noci sa na ňom striedali tanečníci a v závere pred ka-tegóriou hip hop svoje umenie predviedla aj porota pre túto kategóriu. Napriek tomu, že sa ADT neumiestnili, užívali si užasnú atmosféru súťaže.

SENECKÁ DÚHA Aj tento rok sme sa zúčastnili tanečnej súťa-že Senecká dúha, ktorú už 10. rok organizu-je Súkromná základná umelecká škola R. Madarászovej v Senci v spolupráci s Malokarpat-ským osvetovým strediskom v Modre. Súťaž sa kaž-doročne teší stále rastúcej popularite a veľkému poč-tu súťažiacich v rôznych kategóriách. V piatok, 30. mája sa naša HVK (hlavná veková kategória) skupina umiestnila v kategórii OPEN na krásnom 3. mieste a v sobotu 01. júna juniors Modra skončili v kategórii HIP-HOP tiež na krásnom 3. mieste. Šenkvice sa neu-miestnili, ale krásne reprezentovali skupinu ADT crew.

Majstrovská Slovenska v Hip – hope 2015 v Košiciach „THE NEXT STEP 2015“

Slovenská tanečná organizácia disciplín ID (STO D IDO) zastupuje záujmy slovenských tanečníkov v rámci Slo-venska a tiež v zahraničí a je členom IDO (International Dance Organization – Medzinárodná tanečná organi-zácia). STO D IDO organizuje ročne minimálne 10 súťažných a nesúťažných podujatí v disciplínach IDO. Vrcholným podujatím sú každoročne Majstrovstvá Slovenska, výsledky ktorých sú určujúce pre nomináciu na me-dzinárodné súťaže a prehliadky. STO D IDO je naj-úspešnejší tanečný zväz na Slovensku, o čom svedčia výsledky slovenských tanečníkov na medzinárodných súťažiach. Pohárových súťaží sa môžu zúčastňovať aj nečlenovia STO D IDO. Nominačných súťaží (Majstrov-stvá Slovenska) sa môžu zúčastňovať iba členovia STO D IDO.ADT crew sa 15. – 16. mája 2015 prvý krát zúčastnili formácií na MSR – Hip-Hop v Košiciach. Užili si skvelý, i keď náročný víkend. Úspechy skupiny:

HVK skupina Modra – kategória OPEN CHOREO – 6. miestoJVK skupina Modra – kategória ROOKIE CHAMP – 4.miestoJVK skupina Šenkvice – kategória OPEN CHOREO – 7.miestoSólo hip hop dievčatá – Simka Budínska – finálové 7. miesto z 90 tanečníkovWaackingbattle – Addy – 1.miestoWhackingbattle – Alex – postup do battleSkvelé reprezentantky v sólach - Romanka Bystrianska a Nicol Rehaková.

Malokarpatská hokejbalová liga v Pezinku

pozvala šenkvické ADT na svoje zápasy. Dovoľte mi citovanie z ďakovného listu pred-sedu združenia, ktorý hovorí za dievčatá.Vážená p. Mgr. Lichancová, týmto by som sa Vám v mene Malokarpatskej hokejbalovej ligy Pezinok o.z., chcel čo najsrdečnejšie poďakovať za zabezpečenie tanečnej sku-piny ADT crew zo Šenkvíc, ktorá dňa 06.06.2015 dostala príležitosť na dve vystúpenia v prestávkach počas kona-nia finále Malokarpatskej hokejbalovej ligy v Pezinku. Tanečníčky sebavedome nastúpili na hokejbalové ihris-ko a predviedli dve skvelé tanečné vystúpenia, ktorými výraznou mierou prispeli k hlbokému, nie len športové-mu, ale aj kultúrnemu zážitku počas konania finále ligy. Za svoje vystúpenie boli na mieste ocenené veľkým po-tleskom a samotným uznaním prítomných ľudí. Vám aj celej tanečnej skupine ADT crew prajem veľa úspechov na súťažiach a veľa poďakovaní pri spestrovaní kultúr-nych a športových podujatí. Mgr. Robert Mikes, predseda MHbL Pezinok

Ostatné vystúpenia ADT crew Šenkvice

17. apríl 2015 – 10.ročník Medzinárodnej súťaže v účesovej tvorbe – Cena Mesta Pezinok1. máj 2015 – 2.vinohradnícky dogtrekking v Doľanoch12. jún 2015 – MDD na Ranči

Záverečná show

21. júna 2015 ste mali možnosť vidieť a precítiť tanečné choreografie v podaní tanečníkov ADT crew Šenkvice, Modra a Doľany. Tanečnou show v KIS Šenkvice ukončili tanečnú sezónu škol-ského roka 2014/2015 nielen jej tanečníci, ale aj lektori. Ďakujeme všetkým za veľkú pod-poru a neopísateľnú atmosféru. Boli ste všetci

skvelí. Zároveň by sme sa chceli poďakovať rodičom, trénerom a svojim verným fanúši-kom. A čo robia lektori počas prázdnin? Kým si všetci užívajú prázdniny, naši lektori Addy & Monika roztancovali nábrežie pri Riverpark Danceschool počas JOJ Dance DAY.

Addy a Alex zase nahrávali nový videoklip s úžasnou Veronikou Strapkovou k jej skladbe Amabe.Addy, Naty a Alex (viď. foto) odišli na začiatku prázd-nin na jeden z najväčších tanečných kempov na svete. Naši lektori sa vzdelávajú a makajú na sebe celý rok. StreetDance Kemp je aktuálne jeden z najväčších letných tanečných kempov zameraných na hip-hop na svete. Každoročne prichádza do Jedovnic v Českej republike svetová tanečná elita, aby sa od nej stov-ky tanečníkov učili najrôznejšie tanečné štýly – Hip Hop, HouseDance, Dancehall, Breakin, Krump, Hustle, Vogue a mnoho ďalších. Častokrát sú to zakladatelia alebo priekopníci jednotlivých štýlov.

Všetky info o náboroch do tanečného roka 2015/2016 a zápisoch sledujte počas leta na

FB: ADT dancecrew

Monika Lichancová

THE SCHOOL DANCE TEAM

Page 12: Senkvican 2 2015 issu

12

12

www.senkvice.org

Školská súťaž v speveV piatok, 13.3.2015 sa za spolupráce Talentá-ria a ZŠ Šenkvice konala školská súťaž v speve ľudových piesní pod názvom Slávik Slovenska, z ktorej finalisti postupujú do okresného kola.

Umiestnenie v školskom kole:1. kategória: 1. Kiara Kratochvílová 2. Jakub Lanátor, Katarína Tomanová 3. Nataša Pajerchinová, Samuela Godovičová

2. kategória: 1. Kristína Nováková 2. Petra Nováková 3. Neudelené

Talentárium sa lúčiloso školským rokom 2014/2015!

Milí priatelia, ani sme sa nenazdali a máme tu záver školského roka. Aj malé „talenťáčiky“ z OZ Talentárium prevzali pamätné listy a slávnost-ným spôsobom sa rozlúčili na triednych koncer-toch, kde dali bodku za celoročnou snahou pri-blížiť sa k umeniu aspoň o malý krôčik. Celý školský rok s veľkou chuťou zápasili s rytma-mi, harmóniami, melódiami – každý na svojom nástroji. Malé koncertné výkony však neostávali len za dverami priestorov ZŠ Šenkvice, kde sa so svojou pani učiteľkou pravidelne stretávali na vý-učbe. V decembri sme mali možnosť nasať pred-vianočnú atmosféru na veľkom Mikulášskom koncerte, kde po prvýkrát vystúpili všetky deti Talentária. Táto plejáda čistej radosti z hry na gi-tare, klavíri a spevu každého chytila za srdiečko. Ako plynul školský rok svojimi cestičkami, deti sa tešili záujmu iných organizácií v Šenkviciach, kto-ré ich pozvali na vystúpenia. Tá radosť z potlesku a pocit odmeny za trénovanie a prípravu v det-skom srdiečku je jedinečná a nenahraditeľná!!! Talentárium nezabudlo ani na naše mamičky – v KD v Šenkviciach sa stretli naozaj všetky ma-mičky, staré mamy, ale aj ostatní rodinní prísluš-níci, ktorí z láskou prijali hudobné darčeky v po-dobe koncertných výkonov od svojich ratolestí.Aj v budúcom školskom roku sa budeme pravi-delne stretávať v láske k umeniu. Máte záujem o umenie v akejkoľvek jeho podobe? U nás máte dvere vždy otvorené! Neváhajte a vstúpte!

OZ Talentárium

Začiatkom roka 2014 vznikla na pôde Rady ro-dičov myšlienka zabezpečiť pre deti našej školy dostupnejšie hudobné vzdelanie bežne posky-tované na ZUŠ. Teší nás fakt, že sa táto myšlienka stala realitou a školský rok 2014/2015 bol prvým pilotným rokom spolupráce Rady rodičov pri ZŠ v Šenkviciach a OZ Talentárium, ktoré sa na poskytovanie takejto výučby orientuje.Potešilo nás, že o túto novinku prejavilo od za-čiatku záujem viac ako 40 rodičov, ktorým ďa-kujeme za dôveru a ochotu investovať aj do tejto stránky výchovy svojich detí.Umelecká činnosť má samozrejme tiež svoju pragmatickú stránku – peniaze. Sme vďakou zaviazaní obci Šenkvice za poskytnutie dotácie, štedrým sponzorom za finančný dar a taktiež vedeniu ZŠ za podporu, poskytnutie priestorov a pomoc s organizáciou výučby.Rovnako chcem poďakovať p. Mgr. art. Lýdii Cibulovej a p. Klaudii Vašinovej za ústretový prístup a odbornú realizáciu výučby v Talentáriu. Tešíme sa na pokračovanie spolupráce aj v ďal-ších školských rokoch, v ktorých verme dokáže-me ponúknuť aj rozšírenie hudobného odboru o ďalšie nástroje a prípadne aj doplnenie iných umeleckých odborov.

Tomáš Paulech predseda Rady rodičov pri ZŠ v Šenkviciach

TALENTÁRIUMNová možnosť umeleckého vzdelávania detí v Šenkviciach!

Do okresného kola postúpili K. Kratochvílová a K. Nováková.

Okresné kolo prebiehalo 29.4.2015 v Malej sále KD v Pezinku. Aj napriek príprave sa dievčatám nepodarilo umiestniť na prvých priečkach, čo však nevadí, pretože nás krásne reprezentovali. Jednou z ľudových piesní, ktorá mala svoj debut na tejto súťaži bola pieseň „Ked sem išel prez Šenkvice v sobotu“ a sebaisto ju zaspie-vala Kristína Nováková. Hudobný doprovod na akordeóne zabezpečil Jozef Legát a o hlasovú prípravu sa postaral hudobný pedagóg Klaudia Vašinová.

Klaudia Vašinová, Talentárium

Medzinárodný deň tanca s ADT crew

Medzinárodný deň tanca sa pripomína od 29. apríla 1982. V tento deň v r. 1727 sa narodil francúzsky tanečník, choreograf a tvorca moder-ného baletu Jean Georges Noverre, ktorého na-zývali aj Shakespearom tanca. Posolstvom dňa je oslava tanca, zjednotenie jeho všetkých foriem a tradícii a spájanie ľudí rôznych národ-ností a kultúr.V Šenkviciach sme prvýkrát oslávili Medzinárod-ný deň tanca na akcii „Posedenie pri máji“.

Akciu s názvom ,,Medzinárodný deň tanca s ADT crew“ usporiadali dňa 30.4.2015 tanečná skupina ADT crew v spolupráci s KIS Šenkvice.„Kedže tanečná skupina ADT crew pôsobí v Modre a v Šenkviciach už nejaký ten rok, rozhodli sme sa usporiadať túto tanečnú akciu pre širokú verejnosť a predstaviť tak všetkým našu lásku k tancu. Medzinárodný deň tanca sa oslavuje po celom sve-te a my sme sa rozhodli, že Šenkvice nemôžu ostať výnimkou. Zámerom celej akcie bolo spojiť malých

aj veľkých a zasvätiť ich do nášho tanečného sve-ta“, povedal Addy, zakladateľ a hlavný tréner ADT crew.A ako to celé prebiehalo? Skupina ADT crew pri-pravila krátku choreografiu na pieseň „Uptown Funk“ od Bruna Marsa v štýle Flashmob. Deti rôz-neho veku sa mohli naučiť choreografiu z videí, ktoré skupina natočila a zdieľala na internete. Takisto sa deti mohli choreografiu naučiť v deň akcie, kde si ADT crew pripravila krátky workshop vo Veľkej sále v KIS. Zatiaľ, čo sa na námestí konal program, deti netrpezlivo čakali na svoj vstup.Akonáhle z vonku zaznela známa hudba, zo všet-kých kútov sa zozbieralo množstvo detí, ktoré sa už nevedeli dočkať, kedy predstavia nacvičený tanec a prvýkrát tak oslávia Medzinárodný deň tanca aj v Šenkviciach. Prvá oslava tanca mala veľký úspech a dúfame, že aj budúci rok sa stretneme v takom hojnom počte, aby sa Medzinárodný deň tanca mohol stať tradíciou aj u nás. Všetky informácie o ADT crew, aj to ako, kedy a kde sa môžete prihlásiť, nájdete na fan page ADT dance crew na facebooku. Bc. Alexandra Köplingerová

Page 13: Senkvican 2 2015 issu

13

13

www.senkvice.org

Infošky zo škôlkyČo sa u nás

dialo?MÁJo 10.05.2015 vystúpili naši škôlkari z I., II. a IV. triedy v KIS Šenkvice s programom pre mamičky pri príležitosti Dňa matiek

o besiedky ku Dňu matiek v jednotlivých triedach

JÚNo 01.06.2015 – pri príležitosti MDD boli pre deti pripravené ukážky výcviku psov Kynologického klubu Šenkvice, hry, súťaže, diskotéka

o od 01.06.2015 do 05.06.2015 absolvovali predškoláci Plavecký kurz

o pre detičky sme pripravili aj koncoročné výlety: Zajačiky, Slniečka a Mravčeky navštívili 17.06.2015 Margitin dvor a Včielky, Motýliky, Lienky a Čerešničky z Cerového si zase 18.06.2015 prezreli Múzeum včelárstva v Kráľovej pri Senci a Vodný mlyn v Jelke

o a vo štvrtok, 25.06.2015 sme pripravili pre našich predškolákov tradičnú Rozlúčku s pred-školákmi

Detičkám želáme krásne leto a tešíme sa na Vás po prázdninách!

(MŠ)

Z kuchyne Rodičovského združenia

V mene RZ a rodičov MŠ by sme chceli poďa-kovať celému pedagogickému personálu, ktorý pripravil úžasný program (vystúpenie) s našimi detičkami v KIS ku Dňu matiek.

V mesiaci máj 2015 zakúpilo RZ na školský dvor škôlok Horná aj Záhradná strunové hojdačky – tigra a autobusy. Dúfame, že sa detičkám páčia.

V sobotu, 6. júna 2015 pripravilo RZ pre všetkých škôlkarov MDD na Gazdovskom dvore – Jozef Horváth. Deti sa mohli zapojiť do rôznych súťaží, program spestrilo maľovanie na tvár, jazdenie s koníkmi na koči, úžasná zmrzlinu, opekanie a nemôžeme zabudnúť na tombolu a DJ Tomáša.

Za podporu a pomoc pri realizácii akcie ďakujeme našim sponzorom

PD Šenkvice, Karpatská perla, KARBON s.r.o., Kvetinárstvo u Anny, Zreuz s.r.o.,

Prvá stavebná sporiteľňa, Orange, Záhradkár, Helinstal, Reštaurácia MILKA, Horský hotel Eva – Svätý Jur,

Dahlia kvetinárstvo, r. Kupkovičová, Zmrzlina – Peter Blatné,

pánovi Horváthovi za areál, dievčatá, ktoré pomáhali pri súťažiach

a všetkým ostatným, ktorí nechceli byť menovaní.

Rodičovské združenie MŠ Šenkvice

PREVÁDZKA MŠPOČAS LETA

Prevádzka materskej školy počas letných prázd-nin bude so súhlasom zriaďovateľa prerušená nasledovne:

o od 29.07.2015 do 24.07.2015 bude prerušená prevádzka elokovanej triedy na Záhradnej ul.

o od 27.07.2015 do 21.08.2015 bude prerušená prevádzka budovy MŠ na Hornej ul.

o od 24.08.2015 do 31.08.2015 bude prerušená prevádzka oboch budov MŠ.

Nový školský rok začne v stredu, 02.09.2015.

Nakoľko počas mesiaca júl 2015 bude prebiehať rekonštrukcia priestorov v budove Elokovanej triedy na Záhradnej ul. z dôvodu rozšírenia kapacity, je možné, že prerušenie prevádzky elokovanej triedy sa predĺži.

Rozlúčka s predškolákmi 25. 06. 2015 Foto: Ľ.Stránsky

Page 14: Senkvican 2 2015 issu

14

14

www.senkvice.org

Stranu zostavili členovia redakcie školského časopisu VINOVINKY – žiaci ZŠ Vinohradská pod vedením Mgr. Kataríny Šimekovej

Čo je nové v našej škole?Aj tento krát sme si pre Vás pripravili aspoň základné informácie, čo sa v našej škole za posledný štvrťrok udialo.

o Naša piatačka Rebeka Tichá vyhrala 2. miesto vo výtvarnej súťaži Požiarna ochrana očami detí.

o Síce trochu oneskorene (4.6.), no aj tak sme šťastne oslávili M:D:D. Program si pre nás pripra-vil známy tanečník Laci Strike a tanečníci zo Street Dance Academy.

o Tiež nás navštívil Kanaďan p. L. Jarabek, ktorý nám rozprával o svojej vlasti v angličtine.

o Umiestnili sme sa na 1. mieste v gymnastic-kom štvorboji Slovenska.

o Zvládli sme aj ďalšie Majstrovstvá Slovenska v športovej gymnastike, ale to už sme skončili siedmi.

o Navštívili nás aj dvaja nadšení alchymisti (15.5.) a presvedčili nás, že i chémia môže byť zábavná.

o Lenka Libáriková (8.A) stihla vyhrať viacero výtvarných súťaží.

o Druháčik Ondrík Chromík vyhral krásne 3. miesto v krajskom kole recitačnej súťaže Hviezdoslavov Kubín (samozrejme, že v škol-skom a okresnom kole vyhral prvé miesto!).

o Naša škola sa zapojila do tanečnej súťaže School dance a vytvorili sme tanečné video s ná-zvom „Rytmické Šenkvičárky“, ak si ho chcete pozrieť, kliknite na stránky www.schooldance.sk.

o Aj pán Goethe by mal radosť – to je súťaž v nemčine, do ktorej sa zapojili aj naši žiaci a znova úspešne, obsadili 1. a 3. miesto.

o A naši deviataci pred školou postavili Máj...všimli ste si?

o Posielame Vám tiež zopár básničiek a príbehov na letné čítanie.

No toto nie je ani zlomok toho, čo všetko sa tu u nás dialo. Viac sa dočítate v našom časopise Vinovinky, ktorý nájdete na školskom webe.

Vaša M.L.S.ná ,,L“

Nádhera letaLeto si vykračuje po lúkach,motýle si lietajú pri ružiach.

Slnečnice sa pomaly rozkvitajú,tvárami svojimi sa veselo usmievajú.

Žiarivé slniečko nás hreje,každý na pláži sa smeje.

Nádherné je nebeské more,ani mráčika nie je tam hore.

Deti si vykrikujú: „Hurá prázdniny!“Kupujú si kopy lahodnej zmrzliny.Lietadlo nás zavezie do zahraničia,

ľudia v ňom kričia:„Bude to výlet tisícročia!“

Morská voda zmyje hrejivý piesok,zábava sa posunie o ďalší kúsok.

Vtáčiky si na stromoch pospevujú,piesňami svojimi všetkých okúzľujú.Hmyz nás obklopuje z každej strany,

keď sa prechádzame pomedzi ihličnany,a les naokolo je ako namaľovaný.

Ivana Daniela Ladická a Adriana Geciová

O Tobiasovi, Petruške a svištej rodinke

V malej dedinke na Orave pod Kubínskou hoľou žil chlapec Tobias. Mal veľmi rád prírodu a vždy, keď mal chvíľu voľna, chodieval do lesa. Až raz zažil veľmi zaujímavý zážitok. V ten deň krásne svietilo slniečko. Tobias si zbalil ruksak a vyrazil. Všetky zvieratká ho mali radi. Ako tak tichučko kráčal, zrazu začul detský plač. Fňukanie. V kroví sedelo zamračené dievča. „Čo tu robíš? Ako sa voláš?“ spýtal sa Tobias. „Som Petra. Stratila som sa.“ odvrkla mu nazlostene a kopla do stromu. „Ten strom za to nemôže. Odvediem ťa domov, ak chceš.“ povedal Tobias, lebo vytušil, že Petra prí-rodu nemá rada. A veru tak! Cestou domov Petra ničila, čo sa dalo. Bola hlučná a neohľaduplná. Ale najhoršie ešte len prišlo. Akurát prechádzali okolo brlôžka mladej svištej rodinky. Svište mali Tobiasa radi a už z diaľky ho vykúka-li. Keď ich zbadala Petra, začala pišťať a utekať za nimi, že si ich chytí. Stalo sa veľké nešťastie! Nohou stúpila do ich domčeka a celý ho zbúrala. „Čo si to urobila? Veď nebudú mať kde bývať?“ vykríkol Tobias so slzami v očiach. „Už nech si doma, nemáš tu čo hľadať.“ Cestou domov už Tobias neprehovoril ani slovo. Odovzdal Petru rodičom a smutný sa vybral do-mov. Celú noc nemohol spať. Myslel na svište. Určite majú za sebou ťažkú noc. Veď pršalo a bola dokonca aj búrka. A oni sa nemali kam schovať. Tobias bol veľmi nešťastný. Rozmýšľal, čo bude robiť a ako im pomôže. Ráno ho prekvapil zvon-ček. Bola to Petra. „Prepáč mi, Tobias, ten včerajšok. Mrzí ma to. Pomôžeš mi postaviť svišťom nový dom? Veď každý živý tvor chce mať svoj domov. A ja som im včera ich domov zničila.“ Tobias neveril vlastným ušiam. Ešte v ten deň sa vybrali spoločne do lesa a posta-vili svišťom nový krásny domček. Od tých čias boli Tobias, Petruška a svište neroz-luční kamaráti. Petra sa veľmi zmenila. Obľúbila si les, zvieratká a stala sa veľkou ochrankyňou prírody.

Matúš Bariny, 4.B

Slnko a vodaPriezračná voda si žblnká v riekach,je v studniach, potokoch i v moriach.

Nádherné slnko na nebi si žiari,aby sa na zemi všetci zohriali.Ryby si plávajú v riekach vody,

budú nám rásť v záhradách jahody.Lúče slnka každého hrejú,

vetry nám do toho vejú a vejú.Kvapôčky pomaly z nebies padajú,čierne mraky sa na nebi usádzajú,Chrobáky sa pred nimi schovávajú

a zvieratká zas úkryty si hľadajú.Ľudia si už pestré dáždniky vybrali,niektorí pri daždi iba doma ostali.

Keď tvár slnka spoza mrakov vyjde,každému sa hneď dobrá nálada zíde,každé dieťa s loptou hneď von príde,

aj vôňa krásnych kvetov sa rozíde,a už všetci možno jasne vidíte,

že sa bez slnka i vody nik nezaobíde.

Ivana Daniela Ladická, 6. A

Page 15: Senkvican 2 2015 issu

15

15

www.senkvice.org

GYMNASTICKÉ ÚSPECHY

Majstrovstvá Slovenska v športovej gymnastike

Dňa 15.5.2015 sa naše gymnastické družstvá chlapcov zúčastnili Majstrovstiev Slovenska v športovej gymnastike na ZŠ vo Svätom Petri a veľmi úspešne reprezentovali našu školu.

VýsledkyKategória A – chlapci v silnej konkurencii obsa-dili 7. miesto (Michal Abramov, Jakub Lanátor, Ondrej Chromík, Martin Kakalík , Tomáš Kakalík).Kategória B – chlapci obsadili 1. miesto – stali sa Majstrami Slovenska ako družstvo (Peter Chromík, Jan Udvardy, Ján Chromík , Matej Nemčovič). Matej Nemčovič v kategórii jednotlivci obsadil 1. miesto. Kategória C – chlapci obsadili 1. miesto a stali sa Majstrami Slovenska ako družstvo (Ivan Janča-rík, Samuel Mihály, Oliver Jančarik, Adam Holec).V súťaži jednotlivcov získal Oliver Jančarik 1. miesto.

V rámci týchto majstrovstiev bol vyhlásený i absolútny víťaz s najväčším počtom bodov

a stal sa ním náš Matej Nemčovič.

Všetkým športovcom, ktorí reprezentovali našu školu, srdečne blahoželáme.Poďakovanie patrí i trénerovi Františkovi Bočkovi za vynikajúcu prípravu našich športovcov.

Školské Majstrovstvá Slovenska v gymnastickom štvorboji

Dňa 24.3.2015 sa na našej škole uskutočnilo krajské kolo v gymanstickom štorboji.Našu školu reprezentovali títo žiaci:CHLAPCIKategória A: Michal Abramov, Jakub Lanátor, Ondrej Chromík, Martin Kakalík, Tomáš Kakalík – obsadili 1. miestoKategória B: Peter Chromík, Jan Udvardy, Ján Chromík, Matej Nemčovič – obsadili 1. miestoKategória C: Adam Holec, Samuel Mihály, Kristián Sifka, Andrej Horáček – obsadili 1. miesto

DIEVČATÁKategória A: Natália Trojnová, Anna Mária Maluniaková, Vanesa Kročková, Lea Baňačková, Katarína Tomanová – obsadili 3. miestoKategória B: Alexandra Mifková, Hanka Jackani-nová, Sofia Kulifajová, Linda LegáthováKategória C: Simona Vojtková, Lenka Libáriková, Eva Mihóková, Nina Beňačková – obsadili 2. miesto

Sokolský pohárVynikajúce 1. miesto na gymnastickej súťaži „Sokolský pohár“ získal Peter Chromík z 3.B triedy v kategórii C – mladšie žiactvo.

IDÚ NÁM AJ JAZYKY

Aj pán Goethe by mal radosťDňa 14.4.2015 nás naše šiestačky úspešne repre-zentovali na súťaži v umeleckom prednese v nemeckom jazyku. Prvé miesto v 1. kategórii v prednese piesne bez hudobného sprievodu zís-kala A. Geciová zo 6.A Tretie miesto v 1. kategórii v prednese poézie získala I. Ladická zo 6.A triedy.

Hviezdoslavov KubínV okresnom kole nás úspešne reprezentovali naši žiaci a získali tieto ocenenia:Ondrej Chromík, 2.A – 1. miesto v kategórii prózaJakub Mifka, 1.A – 2. miesto v I. kategórii poéziaOndrej Chromík zároveň získal postup do krajského kola, ktoré sa konalo v Bratislave.

Bratislavské metamorfózyPod týmto názvom sa skrýva krajské kolo recitač-nej súťaže Hviezdoslavov Kubín, kde nás úspešne reprezentoval víťaz okresného kola Ondrej Chro-mík z 2.A triedy a získal 3. miesto v I. kategórii v próze. Ondrejkovi srdečne blahoželáme a tešíme sa z jeho úspechu.

SME DOBROVOĽNÍKMI

Žltý narcis – symbol jari a nádejeI tento rok sa naša škola zapojila do verejnej zbier-ky Ligy proti rakovine Deň narcisov. Dve skupiny žiakov dňa 27.3.2015 vyzbierali v Šenkviciach 622€. Ďakujeme všetkým, ktorí prispeli a podporili dobrú vec!

ĎALŠIE RENOVÁCIE V ŠKOLE

Počas jarných prázdnin sme nezaháľali a opravi-li sme päť tried na prvom poschodí. Zasadrovali sme diery v stenách a vymaľovali. Po obvode sme upevnili drevené lišty, kde žiaci môžu vystavovať svoje práce alebo ich použiť na inú výzdobu a skrášlenie tried.„Malá telocvičňa“ sa konečne môže začať použí-vať. Priestor pôvodne slúžil ako náraďovňa a bol naozaj plný poškodených a starých pomôcok. Po vyprázdnení a vyčistení sme opravili a obložili steny, vymaľovali, dali nové svietidlá a kvalitnú tl-miacu PVC krytinu. HURÁ na hodiny telesnej výchovy!

TEXT A FOTO: ZŠ Vinohradská

Deň detí v našej škole

Ako všetci vieme, 1. jún je Dňom detí a oslavuje sa ako doma, tak i na školách. Ale my sme ho v škole slávili až vo štvrok, 4.6. Do školy sme prišli na druhú hodinu a deň sme začínali s našimi triednymi učiteľmi, ktorí nám vysvetlili pravidlá tohto dňa. Po oboznamovaní sa s programom sme sa všetci zhromaždili v telo-cvični, kde nás čakalo prekvapenie. Privítal nás slávny tanečník Laci Strike spolu s učiteľmi z jeho tanečnej školy. Predvádzali nám rôzne druhy street dance štýlu, učili nás tancovať. Nakoniec nám – napriek tomu, že sa ponáhľali do Bratislavy – rozdali niekoľko autogramov. Po vystúpení Laciho Strika sme sa pobrali na školský dvor. Vonku nás čakali rôzne stanovištia pripravené našimi pedagógmi, na ktorých sme zbierali pečiatky. Za ne sme mohli dostať rôzne sladkosti od Rady rodičov (a mňaaaam, mali sme aj melón), mohli sme si opekať, či ísť na skákací hrad. Možností bolo veľa. Okolo dvanástej nám pani kuchárky pripravili obed, „cigánsku“ v žemli. Pred koncom dňa si šiestaci s deviatakmi zahrali vybíjanú. Ja osobne som nehrala, ale pozerať sa na to bolo ako živá telka. Dodám ešte, že všetci sme po škole pobehovali oblečení v super zele-ných tričkách, ktoré nám zabezpečila Rada rodi-čov. Ďakujeme za krásne MDD! Adriana Geciová, VI. A

Page 16: Senkvican 2 2015 issu

16

16

www.senkvice.org

Stavanie mája 30. 04. 2015 foto: Katarína Nosálová, KIS

Čerešnobranie 13. 06. 2015 foto: Katarína Nosálová

Page 17: Senkvican 2 2015 issu

17

17

www.senkvice.org

Darovali knihy knižnici

Kubicová Kristína, Nižňanská Lucia

Čechovičová MartaMareková Eliška

Kubová VieraKrutošíková Helena

Gaško JakubSomorovská Zuzana

Ďakujeme

V piatok, 27. marca prežilo v obec-nej knižnici 28 detí zo štvrtého roč-níka už siedmu rozprávkovú Noc s Andersenom za pomoci pani učiteliek Mgr. Anny Mančákovej a Mgr. Dominiky Hederovej a kole-gyne Alexandry Köplingerovej.

O zaujímavý program sa postarali aj členovia PZ Dolina: predseda Ing. Oto Fitz , Ján Horváth a Juraj Trojna.

Tento rok nás navštívil aj sám pán Andersen.Deti s nadšením hľadali poklad, ktorý pre nich pripravila prednostka úradu Mgr. Andrea Maluniaková.Samozrejme nechýbala už tradične najobľúbenejšia diskotéka, polnoč-ná rozprávka na dobrú noc, chvíľa spánku na tvrdej podlahe a na roz-lúčku spoločné raňajky .

Silvia Mišúnová

Noc s Andersenom

Knižnica bude

od 1. augusta do 31. augusta pre dovolenku

zatvoraná.

Tá Šenkvická kapela DH Šenkvičanka krstila CD-čko

Je 13. jún 2015, krásny deň ako stvorený na niečo mimoriadne. Opäť sa všetci stretávame na námestí, tešíme sa na koncertné vystúpenie, no ten-tokrát sú očakávania trochu iné. Okolnosti, za ktorých sa stretávame, sú pre nás výnimočnou príležitosťou, ktorá v histórii Šenkvíc snáď ani ne-bola – krst nového CD našej dychovky! Keď už spomíname tú históriu – tradícia dychovej hudby v Šenkviciach siaha až do roku 1905, no zvukový záznam nám predošlé generácie neza-nechali. Napriek tomu mali Šenkvice šťastie na mnohé osobnosti, ktoré sa snažili túto krásnu tradíciu udržať. Z mnohých spomeniem napr. Jozefa Krchnáka, Karola Bittnera, Fran-tiška Dugoviča, Michala Granca a Ladislava Plevčíka. V roku 1947 sa navždy zapísal do histórie našej dychovky skvelý hudobník a skladateľ Ladislav Berka. DH Šenkvičanka nadviazala na túto dlhoročnú tradíciu a dnes funguje viac ako 25 rokov – postupne pod vedením Jozefa Nemca, Karola Rotha, Ivety Kovalíkovej a dnes Ing. Milana Kupkoviča. Pravidelne sa zúčastňuje na rôznych spoločenských podujatiach miestne-ho charakteru – pochovávanie basy, šenkvické hodové slávnosti, májové oslavy, festivaly dychových hudieb, rôzne cirkevné podujatia, životné jubi-leá, i tie smutnejšie udalosti – pohreby. Všade tam môžete šenkvickú kapelu stretnúť. Keď sa rozhliadnete okolo seba, hocikto už vydal vlastné CD, a tak sme si povedali „A či sme my horší ako tí ostatní?“ Vôbec nie! Bol už najvyšší čas za tie roky hudobnej činnosti nahrať vlastné CD, ktoré sme predstavili a uviedli do hudobného sveta.A ako sa rodilo? Najskôr to bola veľká snaha mať vlastné CD, potom sme ho chceli venovať človeku, ktorý nás nezištne viedol a stálo ho to i nejakú tú kvapku potu. Všetky piesne, ktoré sa na ňom nachádzajú, sú v úprave od Karola Suchého, ktorému je toto CD s úctou venované. Ujal sa nás, keď sme to najviac potrebovali, venoval nám svoj voľný čas a energiu a za to všetko mu ďakujeme. Bez určitých ľudí by však nové CD dnes neexistovalo. Ďakujeme manže-lom Špačkovým – Pavlovi a jeho manželke Ľubici, ktorí nás trénovali, pripravovali na nahrávanie a našli si pre nás čas napriek svojmu vyťaženiu. Vďaka patrí aj všetkým členom DH Šenkvičanka, ktorí obeto-vali svoj čas v prospech dychovej hudby, a samozrejme aj našim sponzo-rom, bez ktorých by sa vydanie CD vôbec nedalo zrealizovať.Veľké ďakujem patrí aj Šenkvičanom a všetkým našim poslucháčom a fa-núšikom, ktorým je dychovka blízka a radi sa zúčastňujú našich koncertov. Nezabúdame ani na obec a jej podporu, vďaka ktorej máme vytvorené podmienky na fungovanie našej kapely. Keď sme rozmýšľali nad krstným otcom, všetci sme sa zhodli na mene nášho starostu Mgr. Petra Fitza. Krstilo sa netradične – čerešňovým likérom. Na našu veľkú radosť sa na krste zúčastnil aj pán Karol Suchý. A čo nás čaká ďalej? Máme ambíciu pokračovať a k prvému CD pridať aj ďalšie. Tiež máme nového umeleckého vedúceho Petra Ondrejkoviča a chuť rozšíriť náš repertoár aj o trošku iné žánre, ale viac predbiehať ne-budeme. Všetci ste srdečne pozvaní na Šenkvické a Cerovské hody, kde si nové piesne od nás budete môcť vypočuť.

Ivetka Kovalíková, Milan Kupkovič FOTO: Katarína Nosálová

Page 18: Senkvican 2 2015 issu

18

18

www.senkvice.org

Jánske ohneTohtoročné Jánske ohne sa konali trochu netradične na motokroso-vej dráhe v Šenkviciach, kde okrem iného prebehlo i udeľovanie cien najlepším žiakom ZŠ, ktoré sa stalo zaužívanou tradíciou a patrí k Jánskym ohňom.

V školskom roku 2014/2015 boli ocenení títo žiaci: Jakub Mifka, 1.A za reprezentá-ciu školy v okresnom kole súťaže Hviezdoslavov Kubín v kategórii poézia, kde získal 2. miesto.Jakub Lanátor, 1.B za reprezentáciu školy na Majstrovstvách SR v športo-vej gymnastike.Martin Kakalík, 1.B za krásne písa-nie, výborné čítanie a počítanie a za reprezentáciu školy na Majstrov-stvách SR v športovej gymnastike.Ondrej Chromík, 2.A za krásny slovný prednes a reprezentáciu školy v krajskom kole súťaže Hviezdoslavov Kubín v kategórii próza, kde získal 3. miesto a za účasť na Majstrov-stvách v športovej gymnastike.Samuel Amáši, Timotej Žák, Martin Strašifták, 3.A za reprezentáciu školy v okresnom kole matematickej súťaže Pytagoriáda, kde sa umiestnili ako úspešní riešite-lia a za výborný prospech spojený so snahou a ochotou.Peter Chromík, 3.B za reprezentá-ciu školy na Majstrovstvách SR v športovej gymnastike a za úspeš-ného riešiteľa v matematickej súťaži Pytagoriáda.Natália Trojnová, 3.B za reprezen-táciu v športovej gymnastike, v súťažiach Pytagoriáda, Hviezdosla-vov Kubín a Všetkovedko.Lea Beňačková, 3.B za reprezentá-ciu v športovej gymnastike.Vanessa Kročková, 3.B za repre-zentáciu školy v športovej gymnasti-ke, výborný prospech a usilovnosť.Linda Legáthová, 4.B za reprezen-táciu v športovej gymnastike, kde sa pravidelne umiestňuje na popred-ných miestach a výborný prospech.

Matej Nemčovič, 5.A za reprezentá-ciu školy na Majstrovstvách SR v športovej gymnastike, kde získal najcennejší titul – Majster Slovenska.Ján Chromík, 5.B za výborný pro-spech a reprezentáciu školy na maj-strovstvách SR v športovej gymnas-tike a 1. miesto na Slovensku ako tím v matematickej súťaži TAKTIK.Nina Strašiftáková, 5.B za výborný prospech a reprezentovanie v recitá-cii a 1. miesto na Slovensku ako tím v matematickej súťaži TAKTIK.Tatiana Žáková, 5.B za výborný prospech a reprezentovanie školy v matematických súťažiach Klokan/najlepšie umiestnenie na škole/, TAKTIK /1. miesto na Slovensku ako tím/ a Pytagoriáda – úspešná riešiteľ-ka okresného kola.Adriana Géciová, 6.A za reprezen-táciu školy v súťaži v nemeckom ja-zyku pod názvom „Aj pán Goethe by mal radosť“, kde získala 1. miesto v kategórii spev bez doprovodu.Ivana Daniela Ladická, 6.A za re-prezentáciu školy v súťaži v nemec-kom jazyku pod názvom „Aj pán Goethe by mal radosť“, kde v kategórii prednes poézie obsadila 3. miesto.Nina Beňačková, 6.B za reprezentá-ciu školy v športovej gymnastike, v matematických súťažiach, za účasť na dejepisnej olympiáde.Simona Vojtková, 6.B za reprezen-táciu školy v športovej gymnastike, v matematických súťažiach, taktiež sa zúčastnila geografickej olympiády.Lenka Libáriková, 8.A za reprezen-táciu školy vo viacerých výtvarných súťažiach, kde obsadila 1. a 2. miesta, účasť na okresnom kole dejepisnej olympiády a v športovej gymnastike.Adam Holec, 8.A za reprezentáciu školy v basketbale a na Majstrov-stvách SR v športovej gymnastike v kategórii družstiev získal 1. miesto.Laura Petríková, 9.A za reprezento-vanie v basketbale a za výborný vý-sledok v matematickej súťaži MAKS.Andrej Horáček, 9.A za reprezento-vanie školy v športových aktivitách.Adrián Ševčík, 9.A za reprezentova-nie školy v športových aktivitách.Nina Krajčová, 9.B za výborný vý-sledok v matematickej súťaži MAKS a výborný prospech.Miroslava Fitzová, 9.B za výbor-ný výsledok v matematickej súťaži MAKS, aktivitu v triede a výborný pro-spech.Róbert Mikulovič, 9.B za reprezen-táciu školy v geografickej olympiáde ako úspešný riešiteľ okresného kola a reprezentáciu školy v basketbale.

Po udelení cien nasledovala ukážka výcviku psov z Kynologického klu-bu Bramonk zo Šenkvíc. Tí ani tento rok nesklamali a mali veľký úspech.OZ Kasiopea Budmerice si prichys-tali pre deti krásne predstavenie „O troch prasiatkach“. Vtipne po-daná známa rozprávka upútala ne-jedného diváka. Svojim hereckým výkonom a prevedením si v publiku získali malých i veľkých.Iba sedemročný Alex Baričič vy-striedal divadielko a predviedol sa nám na motorke, kde ukázal svoj talent.

Na Jánskych ohňoch nechýbali ani členovia hasičského zboru zo Šenkvíc. Tí si tento rok prichystali program hneď s dvomi ukážkami. Deťom najskôr ukázali tradičný spôsob hasenia ohňa. Pár minút opäť zasahovali a uhasili domček spôsobom, aký poznáme dnes.

Aj vďaka netradičnému miestu, kto-ré sme si tento rok vybrali na Jánske ohne, sme mohli pripraviť pravú veľkú Jánsku vatru. Okrem nej boli pripravené dve menšie ohniská, kde si mohli návštevníci akcie opie-cť špekáčiky. Ako prekvapenie sme pre tých najmenších pripravili dre-vený kolotoč, ktorý bol neustále vy-ťažený. A tohtoročný program Ján-skych ohňov ukončili dievčatá z Fire Angels so svojou ohňovou show.

Bc. Alexandra Köplingerová

INFO

RMUJ

E Čerešňobranie

Bola sobota, 13. júna 2015, krásne slnečné popoludnie a na Námestí Gabriela Kolinoviča v Šenkviciach sa začalo rozbiehať podujatie s názvom „Čerešňobranie“. Tohto roku sme sa akciu snažili zamerať na to, aby občania, či návštevníci z okolitých obcí mohli okoštovať čo najviac druhov všakovakých čereš-ňových špecialít. Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí sa zúčastnili a svojou šikovnosťou prispeli k uskutočneniu tejto milej akcie. Boli to hlavne ženy z Klubu dôchodcov v Šenkviciach a rodičia detí zo základnej školy. Svojimi čerešňovými dobrotami uspokojili nejeden „mlsný jazýček“.Návštevníci si taktiež mohli prezrieť výstavu obrázkov s čerešňovou te-matikou a úžasný čerešňový strom vytvorený deťmi a pani učiteľkami zo ZŠ. O kultúrny program sa postarala DH Šenkvičanka, ktorá v rámci svoj-ho vystúpenia pokrstila svoje prvé hudobné CD.Okrem čerešňových špecialít a vý-robkov boli pripravené aj ďalšie sprievodné akcie, ako tvorivý kútik pre deti, maľba na tvár, alebo jazda na poníkovi.Na záver sa nám predstavila skupina RESET, ktorá vznikla začiatkom roku 2013 a hrá slovenský a český pop--rock. Za krátky čas ich pôsobenia si získala mnoho fanúšikov. A takto pri zábave, tanci a známych sloven-ských i českých hitoch sme ukončili tento „čerešňový deň“.

Mgr. Alexandra Stránska

Ocenení žiaci zo ZŠ Vinohradská, školský rok 2014 / 2015

Page 19: Senkvican 2 2015 issu

19

19

www.senkvice.org

Ockov kotlík a Za vínom do Šenkvíc 06. 06. 2015 foto: Katarína Nosálová

Božie telo 04. 06. 2015 foto: Katarína Nosálová

Page 20: Senkvican 2 2015 issu

20

20

www.senkvice.org

INFO

RMUJ

EIN

FORM

UJE

Rubrika: Šenkvickí umelcizhovára sa Mgr. Natália Maneková

FIRE ANGELSV Šenkviciach už niekoľko rokov pôsobí

úspešná skupina ohňovej show FIRE ANGELS. Okrem ohňovej show sa špecializuje aj na

mnohé ďalšie tanečné a umelecké štýly a svojimi excelentnými vystúpeniami žne úspe-

chy nie len na Slovensku, ale aj v zahraničí. Oslovili sme vedúcu a manažérku skupiny

MICHAELU RAŠKOVÚ, aby nám FIRE ANGELS bližšie predstavila.

Prezraďte nám, kto sú to vlastne Fire Angels?Sme skupina krásnych mladých dievčat – tak sa s úsmevom nazývame, keď sa nás to niekto opýta. Sme jednoducho Fire Angels. Ako jediná ohňová show zastrešujeme nesmierne veľkú ponuku a tá stále rastie s novými ná-padmi. Nájsť u nás môžete fire show, UV show, light show, orientálnu show, tanec a fotenie s hadom, gejsha show, body painting, face pain-ting, šašov, héliové párty, balónové show, walking table, crazy body art, pole dance, robíme tematické akcie – čokoľvek si vymyslí-te, vieme zabezpečiť – halloween kreácie z umelými ranami, tema-tické fotenia pre časopisy, ponúkame aj atrakcie pre deti. Naša skupina je čisto dievčenská. Nie, že by som to tak zo začiatku chcela. Problém je v tom, že chalani sa k nám akosi nedostali. Ale využili sme to a naše kostýmy, program a štýl sme prispô-sobili práve tomu, že sme pekné dievčatá. :)

Ako dlho sa pohybujete vo svete ohňovej show?Vznikli sme roku 2011 ako skupina Ardor, ale už v roku 2010 boli prvé pokusy v sólo prevedení. Ako Fire Angels sme začali fungovať roku 2013, keď som to už začala brať skutočne vážne. Skupina vznikala pomaly, najskôr s troma členkami, neskôr nás bolo 5, potom zrazu 6 a znova 3. Za ten čas k nám prišlo a odišlo 8 ľudí a našu pevnú zostavu tvoríme dve od úplného založenia. Ja a Ninka Lovecká, na ktorú nedám dopustiť a môžem sa na ňu 100% spoľahnúť. Za vznikom našej skupiny stojí môj šialený nápad založiť v Šenkviciach niečo nové, čo nie je také známe, a podarilo sa. Je to také moje dieťa, ktoré ma teší a niekedy i hnevá. A ako na dieťa, nedám si na ňu dopustiť.

Ste teda čisto „šenkvická“ skupina?Ako skupina si hovoríme, že sme zo Šenkvíc, tu bol pôvodný plán založenia a odtiaľto sme chceli mať účinkujúcich. Bohužiaľ, stretávame sa s problé-mom všetkých skupín, a to je ten, že ktokoľvek nový k nám príde, myslí si, že hneď bude vystupo-vať a zarábať nejaké veľké peniažky, ešte k tomu bez svojho úsilia. Takto to však nikdy fungovať nemôže. Keď mladý človek zistí, že treba pravidel-ne trénovať a snažiť sa, rýchlo si to rozmyslí. To je síce smutné, ale keď konečne nájdeme niekoho, kto je ochotný sa učiť a dávať do toho svoje úsilie, je to o to kvalitnejší človek a je radosť s ním pracovať.

Koľko členov má v súčasnosti Fire Angels?

Momentálne je nás v našej skupine päť. Okrem mňa je to spomínaná Ninka Lovecká, ktorá poma-ly funguje ako môj zástupca v sfére fire a light show, Natália Vlčková z Pezinka, ktorá k nám prišla tento rok, Kamilka Olahová zo Šenkvíc, tá je zároveň našou najmladšou členkou – má len 9 rokov a náš hasič Matej Jáger, ktorý nám príleži-tostne vypomáha.

Aké boli vaše začiatky a prvé kroky s ohňovou show? Predsa len, práca s ohňom v akejkoľvek podobe môže byť trochu nebezpečná...Začiatky boli veľmi úsmevné, keď sa na ne pozriem dnešným pohľadom. Bez počiatočného kapitálu a hlavne skúseností sme sa pustili do veľkého pro-jektu ohňovej show. Pravdou je aj to, že práca s ohňom je vždy nebezpečná. Jedna chyba a prinajlepšom si jemne opálite nohu či ruku, alebo spálite obočie, či vlasy. Avšak stávajú sa aj

nepríjemnejšie nehody. Zo začiatku sme mali aj popáleniny druhého stupňa. Všetko učenie fun-govalo na princípe pokus a omyl. Našťastie takéto nehody sa v súčasnosti stávajú minimálne a skôr ich prevyšujú úsmevné príhody počas vystúpení.

Kto je autorom vašich choreografií? Ako dlho trvá nacvičenie jednej choreografie? Choreografiu vytváram sama na každú akciu. Snažím sa ich obmieňať. Záujemca, ktorý si u nás objednáva vystúpenie viackrát, vždy vidí niečo nové a vždy o niečo lepšie. Snažíme sa posúvať sa vpred každým vystúpením. Čo sa týka dĺžky ná-cviku, záleží na požiadavkách organizátorov a na schopnostiach dievčat, ktoré sú pre toto vystúpe-nie vybrané. Ale vždy trénujeme minimálne aspoň týždeň pred akciou.

Čím sa inšpirujete pri tvorbe choreografie, pri výbere hudby, kostýmov? Kto vám kostýmy navrhuje a šije? Inšpirujeme sa buď zadanou témou akcie od objednávateľa, alebo uplatňujem nejaký z nápadov, ktoré som chcela dlhšie vyskúšať, ale nebola príležitosť. Ako napríklad na tohtoroč-

ných Jánskych ohňoch v Šenkviciach. Návrh, šitie a výroba kostýmov a doplnkov prebieha celá u mňa a každý s kostýmov prejde mojimi rukami. Je to taká večerná relaxácia. Avšak nesmiem zabud-núť spomenúť i Anku Krajčovičovú, ktorá vytvorila úplne sama krásne kostýmy na tohtoročné šenkvické hody. Samozrejme, pre nás sexi prispôso-bené...:) Som neskutoč-ne rada, že nám s tým pomohla a veľmi jej aj týmto spôsobom chceme poďakovať. Ďakujeme Anka!

Kde všade ste už vystupovali?

Vystupovali sme a vystupujeme u nás v SR, ale i zahraničí, napr. v Česku, Rakúsku. Na Slovensku to už bolo pomaly všade, narýchlo si spomínam na akcie v Čadci, Michalovciach, Žiline, Poprade, Bratislave, Malackách, Košiciach, Banskej Bystrici.

Aké novinky plánujete do budúcnosti? Chcela by som v Šenkviciach predstaviť naše úplne nové pripravované UV a light vystúpenie.Mám zámer pripraviť celovečerný program v našej sále s našimi umelcami, kde by sme predstavili zo všetkého niečo. Toto je zatiaľ plán, s ktorým sa už nejaký čas pohrávam. Moje ambície však siahajú aj smerom do sveta. Rada by som sa s našimi vystúpeniami dostala do Dubaja. Už máme určité kontakty vďaka predchádzajúcim vystúpeniam, tak si silne držíme pästičky. Zatiaľ si plníme menšie sny a mali by sme navštíviť Malorku a okolie.

Posedenie pri máji V podvečer, 30. apríla sa Šenkvičania stretli na tradičnom posedení pri máji. Privítala ich dycho-vá hudba Šenkvičanka, ktorá svojimi úvodnými piesňami otvorila tohtoročný program. Nasledo-valo vystúpenie detičiek zo Šenkvičárika pod vedením pani učiteliek Soni Mifkovej a Veroniky Novákovej. Predviedli krásne šenkvické tance a po nich opäť pokračovala šenkvická dychovka s pestrým pásmom piesní.Počas programu boli pre deti, ale i dospelých pri-pravené stuhy, na ktoré mohli písať svoje meno, prianie, alebo tajnú lásku a stuhu potom priviazať na obruč venca. Takto ozdobený veniec vytiahol starosta Mgr. Peter Fitz za pomoci krojovaného mládenca pod vrchol samotného mája. O roz-prúdenie výbornej nálady sa postarala FS Mla-dosť so svojím spevácko-tanečným vystúpením a diskotékovú atmosféru zasa navodili dievčatá z ADT CREW. Verím, že Šenkvičania zažili príjemný večer strávený pri dobrej hudbe, tanci a zábave.

Posedenie pri knihe

Vo štvrtok, 16. apríla 2015 zorganizovalo Kul-túrne a informačné stredisko v Šenkviciach v spolupráci s Kultúrnou komisiou akciu venovanú knihám, čítaniu a hlavne diskusii. Tohto príjem-ného stretnutia sa mohli zúčastniť nielen členo-via komisie, ale aj široká verejnosť.Privítali sme medzi nami známeho slovenského novinára, doktora filozofie (PhDr.) Ľubomíra Huďa. Ľubomír Huďo svoju pracovnú kariéru začínal v Slovenskom rozhlase, neskôr pracoval ako redaktor v mnohých denníkoch, napr. Ľud, Roľnícke noviny, Práca, Smena, písal pre Výber a Expres. Napísal aj viacero kníh a dlhé obdobie pôsobil vo verejnoprávnej televízii, z ktorej napo-kon dobrovoľne odišiel, pretože odmietal ďalej znášať cenzúru, ktorej boli podrobované najmä jeho príspevky.Knihy Ľubomíra Huďa patria k tým, ktoré sa čítajú ľahko, hoci si vyberá ťažké témy. Prináša v nich čitateľom iný pohľad na medzinárodné i domáce udalosti než ten, čo denne ponúka hlavný medi-álny prúd.Aj v knihe Držte hubu a krok!, ktorú nám na toto stretnutie prišiel bližšie predstaviť, píše o témach, ktoré sa v našej spoločnosti buď obchádzajú, zá-merne zamlčiavajú, alebo sa o nich hovorí iba v duchu politickej korektnosti. Autor rozprával nielen o tejto poslednej knihe, ale predstavil aj celú jeho predchádzajúcu tvor-bu. Veľmi zaujímavo rozprával o príhodách a skú-senostiach zo svojho osobného života. Pútavo opisoval zážitky, ktoré zažil počas svojej pracov-nej kariéry, i počas štúdia a prítomní sa horlivo zapájali do rozpútanej diskusie.Po tejto úspešnej prvej besede sme na záver skonštatovali, že podobné podujatia by sme mali organizovať častejšie, najbližšie v septembri chceme pozvať na posedenie pri knihe spisova-teľa Jozefa Banáša a autora detských kníh Branislava Jobusa.

Pripravila: Mgr. Alexandra Stránska

Page 21: Senkvican 2 2015 issu

21

21

www.senkvice.org

nepríjemnejšie nehody. Zo začiatku sme mali aj popáleniny druhého stupňa. Všetko učenie fun-govalo na princípe pokus a omyl. Našťastie takéto nehody sa v súčasnosti stávajú minimálne a skôr ich prevyšujú úsmevné príhody počas vystúpení.

Kto je autorom vašich choreografií? Ako dlho trvá nacvičenie jednej choreografie? Choreografiu vytváram sama na každú akciu. Snažím sa ich obmieňať. Záujemca, ktorý si u nás objednáva vystúpenie viackrát, vždy vidí niečo nové a vždy o niečo lepšie. Snažíme sa posúvať sa vpred každým vystúpením. Čo sa týka dĺžky ná-cviku, záleží na požiadavkách organizátorov a na schopnostiach dievčat, ktoré sú pre toto vystúpe-nie vybrané. Ale vždy trénujeme minimálne aspoň týždeň pred akciou.

Čím sa inšpirujete pri tvorbe choreografie, pri výbere hudby, kostýmov? Kto vám kostýmy navrhuje a šije? Inšpirujeme sa buď zadanou témou akcie od objednávateľa, alebo uplatňujem nejaký z nápadov, ktoré som chcela dlhšie vyskúšať, ale nebola príležitosť. Ako napríklad na tohtoroč-

ných Jánskych ohňoch v Šenkviciach. Návrh, šitie a výroba kostýmov a doplnkov prebieha celá u mňa a každý s kostýmov prejde mojimi rukami. Je to taká večerná relaxácia. Avšak nesmiem zabud-núť spomenúť i Anku Krajčovičovú, ktorá vytvorila úplne sama krásne kostýmy na tohtoročné šenkvické hody. Samozrejme, pre nás sexi prispôso-bené...:) Som neskutoč-ne rada, že nám s tým pomohla a veľmi jej aj týmto spôsobom chceme poďakovať. Ďakujeme Anka!

Kde všade ste už vystupovali?

Vystupovali sme a vystupujeme u nás v SR, ale i zahraničí, napr. v Česku, Rakúsku. Na Slovensku to už bolo pomaly všade, narýchlo si spomínam na akcie v Čadci, Michalovciach, Žiline, Poprade, Bratislave, Malackách, Košiciach, Banskej Bystrici.

Aké novinky plánujete do budúcnosti? Chcela by som v Šenkviciach predstaviť naše úplne nové pripravované UV a light vystúpenie.Mám zámer pripraviť celovečerný program v našej sále s našimi umelcami, kde by sme predstavili zo všetkého niečo. Toto je zatiaľ plán, s ktorým sa už nejaký čas pohrávam. Moje ambície však siahajú aj smerom do sveta. Rada by som sa s našimi vystúpeniami dostala do Dubaja. Už máme určité kontakty vďaka predchádzajúcim vystúpeniam, tak si silne držíme pästičky. Zatiaľ si plníme menšie sny a mali by sme navštíviť Malorku a okolie.

Uvažujeme aj o niektorých ďalších novinkách, ktorými by sme chceli obohatiť náš repertoár, polovica s tých vecí je už vo fáze výroby, ale nebudem prezrádzať, o čo konkrétne ide, aby som našich divákov neskôr nepripravila o zážitok.

Okrem skupiny Fire Angels sa venujete aj ume-niu s názvom body art. Mohli by ste nám priblí-žiť, o čo vlastne ide? Odkedy sa mu venujete?Body art alebo body painting je umelecká maľba na polonahé mužské alebo ženské telo. Na súťažiach je to pomaľovaná modelka oblečená len v tango nohavičkách. V kluboch môže mať i sukienku. Body art sa využíva najmä na akciách typu diskotéky, kluby, festivaly, prezentácie firmy a spomínané súťaže. Ja som sa k nemu dostala presne 14. februára 2014, a to na súťaži Vintage nevesta v Bratislave. Bolo to moje úplne prvé dielo v tejto tvorbe a v ten deň sme si odniesli prvú cenu fotografa. Celkovo som sa zúčastnila na 6-tich súťažiach, ceny sme si priniesli zo štyroch, a to z už spomínanej Incheby zo súťaže Vintage nevesta, o rok na to opäť z Incheby zo súťaže Benátsky ples 2015 – 2. miesto, z Košíc zo súťaže Múza jari 2015 – 1. miesto a najnovšie sme si 11. apríla 2015 zabehli do Prahy na Majstrovstvá Českej Republiky s tematickým zameraním steam-punk a priniesli si odtiaľ úžasné 2. miesto.

Aké farby sa používajú pri maľovaní na telo? Čo sa farieb týka, používam jedine špeciálne farby určené pre maľbu na pokožku. Nie sú práve najlacnejšie, ale nikdy by som neohrozila zdra-vie modelov nekvalitnými farbami. Najviac ma prekvapujú ľudia, čo si hovoria „umelci“ a maľujú „maľovátkami“ na oči alebo dokonca grafitovými sprejmi na steny priamo na kožu, pričom sa chrá-nia respirátorom, ale model tam len tak stojí bez akejkoľvek ochrany. Úprimne si neviem predstaviť, ako si takúto farbu potom model z tela odstraňuje. Predpokladám, že jedine riedidlom.

Ako dlho trvá vytvorenie takéhoto umeleckého diela na tele? Ak hovoríme o celotelovej maľbe na súťažiach, tak zväčša trvá 4 až 6 hodín, podľa organizátora. Samozrejme, ak si nás niekto objedná s celotelovou maľbou napr. na prezentáciu firmy, tak to záleží od náročnosti maľby, ale i tak menej ako 3 až 4 hodiny to trvať nebude. Samozrejme, môžeme to namaľo-vať i rýchlejšie, ale dielom vždy prezentujeme i seba a nik sa nechce prezentovať narýchlo zhotovenými nedokonalými dielami. Ak sa bavíme o maľbe na polovici tela, tak sa čas pohybuje od 1,5 do 2 hodín podľa zložitosti motívu. Do diela sa vždy ráta i účes a vizáž.

Na súťažiach sa okrem samotného maľovania využívajú rôzne rekvizity a doplnky, kde ich získavate?Doplnky si vyrábam sama. Všetky sú ručne robené, na súťažiach sa totiž na ne kladie dôraz rovnako ako na maľbu. Snažím sa vždy posunúť dielo ďalej a ďalej a zdokonaľovať sa ako vo výrobe, tak i v maľbe. Napríklad na Majstrovstvá Českej republiky som vyrábala doplnky asi mesiac.

Ako to vlastne na súťažiach prebieha? Vládne tam kamarátska atmosféra. Napriek tomu

som vždy nervózna, to je pravda, ruky sa trasú, s tým veľa nenarobím. Ale keď sa to už začne, tak to ide. Každý súťažiaci má svoju kóju, kde sa rozloží a tvorí. Na pár hodín sa toto miesto stane vaším súkromným pracoviskom. Počas maľovania sa u vás niekoľkokrát zastavia porotcovia zo svojimi hodnotiacimi doskami a pýtajú sa na rôzne veci. Názov diela, prečo som si vybrala práve toto preve-denie a kontrolujú kvalitu maľby. Používanie šab-lón je prísne zakázané a pri ich použití sa okamžite vylučuje. Modelka sa nesmie ani sama namaľovať. Na konci maľby sa modely zoradia a porota si ich znova podrobne preskúma, potom sa presúvame na pódium, kde model musí prezentovať dané dielo. Po tomto všetkom sa porota odoberie do zákulisia, kde spočítajú body. Hodnotí sa nápad, jeho kreativita, prevedenie a kvalita maľby, použité doplnky, to znamená vaša angažovanosť v diele a celkový dojem – prezentácia na pódiu.

Je ľahké nájsť vhodné modelky na tento typ súťaží? Niekedy je to ľahké, niekedy nie. Záleží na termíne a hlavne na pohybových schopnostiach modelky a prezentácii. Niekedy na dielo potrebujem presný typ modelky, inokedy dielo prispôsobujem mo-delke. Je ťažké nájsť modelku, ktorá dokáže dielo odprezentovať. Modelky hľadám celoročne a ak nájdem skutočne dobré, vediem ich v databáze a nadviažeme spolu dlhoročnú spoluprácu.

Kam sa najbližšie chystáte na súťaž?Tento rok nás ešte čaká raz Praha, kam idem na súťaž ako v body arte, tak i vo face paintingu – maľovaní na tvár. Budúci rok by som sa rada znova zúčastnila na majstrovstvách v Prahe. Okrem toho mám v pláne zúčastniť sa na súťažiach v Nemecku, Rakúsku a Anglicku. Mojou ambíciou je neustále sa zlepšovať a zúčastňovať sa na rôznych worksho-poch a súťažiach po svete.

Na záver ešte spomeňme čerstvú novinku zo života ohnivých dievčat – koncom júna

natočili spolu so svojim hadom Natali nový videoklip „Šampuss“

pre Majka Spirita a Anitu Soul. Blahoželáme!

Ďakujem za rozhovor.Foto: archív Michaely Raškovej

Page 22: Senkvican 2 2015 issu

22

22

www.senkvice.org

DNES: Šenkvičanka z rakúskej Viedne, absolventka Pedagogickej a kultúrnej

akadémie v Modre, odbor učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo

KATARÍNA JUSIĆ (rod. LUPOVÁ)

Žiješ aj s rodinou v neďalekej Viedni, ktorú mys-lím, netreba nikomu predstavovať. Nedávno bola v našich médiách zverejnená informá-cia, že podľa rebríčka americkej konzultačnej spoločnosti Mercer patrí Viedni jednoznačné prvenstvo – je to najlepšie miesto pre život na svete. Takže si si asi vybrala správne. Čo je podľa Teba na Viedni také výnimočné? Čo rakúske hlavné mesto má a my nie?Zásluhu na tom má viacero faktorov. Začnem vere-jnou dopravou, ktorá je rýchla a presná. Veľa ľudí využíva metro, aj bohatí. V oveľa väčšej miere ako u nás sa používa na každodennú dopravu, i v cen-tre mesta, bicykel. Cyklistika tu má neporovnateľne lepšiu infraštruktúru. Ďalej treba spomenúť kvalitu životného prostredia, starostlivo udržiavanú vere-jnú zeleň, vrátane pravidelného kosenia trávnikov a s tým súvisiaca čistota verejných priestranstiev. Na vysokej úrovni je aj zdravotníctvo, pacient má možnosť sám si zvoliť svojho lekára alebo nemoc-nicu. Veľký vplyv na tunajšiu kvalitu života má aj napr. veľmi široká ponuka kultúrnych podujatí, ochota a milý prístup zamestnancov na úradoch a v obchodoch. Okrem týchto oficiálnych para-metrov mne osobne vyhovuje anonymita, že sa ľudia (najmä susedia) rešpektujú, nestarajú sa do

iných a sú tolerantnejší. Je zaujímavé, že veľa ľudí tu žije v podnájmoch a neriešia kúpu bytu za každú cenu ako väčšina na Slovensku.

Bola Viedeň tvoja prvá zahraničná zastávka? Nelákali Ťa vzdialenejšie krajiny?Môj život mimo domova začal v nemeckom Mar-burgu, kde som pracovala 2 roky ako au-pair. Bola to pre mňa veľká škola, pretože som mala veľmi prísnu domácu. No na druhej strane, teraz s odstu-pom času uznávam, že aj vďaka nej som sa veľmi rýchlo zdokonalila v nemčine a naučila ma robiť si svoju robotu na sto percent. Keďže som rodinne založená a nemčina mi bola bližšia ako angličtina, neťahalo ma ísť ďalej do sveta. Dobre mi padne byť blízko pri mojom rodisku, čo rada využívam na pravidelné návštevy rodných Šenkvíc.

Pamätáš si na svoj prvý deň v Rakúsku? Utkvel Ti v pamäti nejaký silný moment, na ktorý si sem tam spomenieš?Určite nezabudnem na prvý pohovor s mojou po-tenciálnou zamestnávateľkou. Pripomínam, že to bolo pred 15 rokmi. Pozvala ma do svojej pracovnej rezidencie – právnickej kancelárie. Vstupná chodba bola pokrytá bielym kobercom s vysokým vlasom, aký som v živote nevidela. Keď ma volala ďalej obutú v topánkach, vôbec som nemala odvahu naň šliapnuť a tak som sa pritisla k stene, kde bol asi 10-centimetrový voľný, kobercom nepokrytý pás dlažby a nesmelo som prešla do miestnosti na konci. Samozrejme, že som tým svoju hostiteľku dobre pobavila.

Čo Ťa viedlo odísť zo Slovenska a pracovať v zahraničí?Určite to bola v prvom rade túžba osamostatniť sa, čo som si s platom vychovávateľky v školskom klube na Slovensku nevedela dosť dobre predstaviť. Samozrejme som tiež túžila získať nové skúsenosti, spoznať novú krajinu, jazyk, kultúru a lákal ma aj svet veľkomesta.

V Rakúsku pracuješ už viac ako desaťročie, dôverne teda poznáš pracovné prostredie. Máš šťastie na kolegov, s ktorými pracuješ? Akí sú Rakúšania ako zamestnanci? A ako prijali teba ako cudzinku?Žijem tu už 14 rokov. Za tú dobu som praco-

vala s rôznymi ľuďmi. Zapadnúť medzi nich ne-bolo spočiatku vôbec jednoduché, tobôž si nájsť priateľov. Mala som však šťastie, že som jednu predsa len našla. Už spolu nepracujeme, no dodnes sme dobrými priateľkami. Viedeň je naozaj koz-mopolitné mesto. Žije tu vedľa seba veľa národ-nostných skupín. Aj vďaka tomu vôbec nemám pocit, že by ma inak vnímali. Podľa mňa sú cudzinci v Rakúsku oveľa pracovitejší ako niektorí domáci, vážia si prácu. Keď si človek robí svoju robotu zod-povedne, vedia to oceniť.

Existuje niečo, na čo si doteraz nevieš zvyknúť, čo je ti cudzie?Myslím, že som sa integrovala pomerne rýchlo. Možno vďaka tomu, že som relatívne prispôsobivá. No musím sa priznať, že som si napríklad doteraz nezvykla spať kvôli mestskému hluku pri otvore-nom okne.

Pracuješ ako učiteľka v materskej škôlke. Bolo jednoduché získať prácu v “oficiálnom” školskom zariadení, keďže si cudzinka? Na Slovensku nadobudnuté vzdelanie mi uznali, nemusela som absolvovať žiadne skúšky, stačilo mi len predložiť úradne preložené a overené doklady o vzdelaní. Získať pracovné povolenie však ne-bolo vôbec jednoduché. V tom čase, keď som sa oň uchádzala, ešte nebol otvorený trh práce. Žiadosť mi schválili až na tretí pokus. V tomto procese mi veľmi pomohli rodičia z Kindergruppe, kde som

Sú ich tisícky. Odišli hľadať šťastie a uplatnenie do zahraničia. Niektorí sú úspešní viac, iní menej. Nie všetkým sa však podarí nájsť odbornú prácu v oblasti, ktorú aj vyštudovali. Kde všade vo svete nájdeme Šenkvičanov a ako sa im darí? Pokusíme sa nájsť aspoň zopár z nich a predstaviť Vám ich cestu za životným dobrodružstvom.

Page 23: Senkvican 2 2015 issu

23

23

www.senkvice.org

chcela pracovať, ktorí za mňa intervenovali na príslušnom úrade a dali mi dobré odporúčanie.

Vieš zjednodušene porovnať rakúske školstvo a naše slovenské? Konkrétne, v čom sa líši rakúska škôlka od našej? Nemám teraz samoz-rejme na mysli ani tak materiálne vybavenie, to je zrejme neporovnateľné. Skôr ma zaujíma systém vzdelávania ako taký. Aké sú tvoje skúsenosti?Povinná školská dochádzka v Rakúsku začína v 6. rokoch a je deväťročná. Základné vzdelanie deti získavajú v ľudovej škole (Volksschule) a trvá 4 roky. Potom sa rozhodujú medzi gymnáziom alebo strednou školou s odborným zameraním. Rakúske školy ponúkajú bohaté mimoškolské ak-tivity – športové, umelecké a pod.Čo sa týka materských škôl, výber je bohatý – od súkromných, cez podnikové, cirkevné a samoz-rejme štátne. Na jednu skupinu s 20 deťmi pripada-jú 2 – 3 učiteľky, v jasliach je počet detí nižší – v priemere 12. Škôlky majú rôzne zameranie, napr. na šport, umenie, hudbu, jazyky a pod. Bežné sú in-tegrované skupiny, kde sú zdravé deti s deťmi s mentálnym alebo telesným postihnutím. Obľúbené sú škôlky s osobitným zameraním napr. montessori. Ja os-obne som pracovala aj v škôlke rodinného typu (Kindergruppe), kde bolo v skupine 12 detí a 2 pedagogičky. Je pre ne typické, že intenzívne spolupracujú s rodičmi. Tí sa priamo podieľajú na každodennej sta-rostlivosti o deti vo forme služieb – pomáhajú napr. pri prí-prave stravy, upratovaní, asistovali pedagógom pri starostlivosti o deti. Jeden rodič bol vždy zvolený za vedúceho, ďalší za zástupcu, iný účtovníka a pod. Čo sa týka stravovania, rodičia si zakladali na biopotravinách. Deti tu majú veľkú voľnosť, samé si napr. robia desiatu, vyberajú si, čo budú jesť, aj 2 – 3-ročné nemusia spať, keď nechcú a pod. Jedenkrát do mesiaca bolo rodičovské združenie, na ktorom bola otvorená komunikácia a rozoberali sa záležitosti okolo starostlivosti o deti. Niekedy to bolo s rodičmi náročnejšie ako s deťmi. Dva roky som pôsobila aj v privátnej multikultúrnej bilinguálnej montessori škôlke, kde som viedla zmiešanú skupinu 16 detí vo veku 2 – 6 rokov a pomáhali mi 2 asistentky (jedna nemecky hovori-aca a druhá anglicky). V tomto type škôlky sa kládol dôraz na individualitu dieťaťa, deti sa učili samostatnosti, dostávali priestor, aby sa veno-vali tomu, čo ich baví. Chcela by som vyzdvihnúť úroveň predškolskej výchovy v Rakúsku. V rámci nej sa deti už učia písmená, číslice, počítať, robia rôzne experimenty, chodia na exkurzie, výlety. Môj syn je predškolák a dokonca dostáva aj domáce úlohy. Niekedy mám pocit akoby už bol prvák. Deti robia rôzne projekty so zameraním na životné prostredie, vesmír, vodu, zvieratká. Venujú sa aj

rôznym tvorivým činnostiam miesto pozerania tel-evízie, ktorá tu v škôlkach nemá svoje miesto.Rozdiely v predškolskej výchove v oboch krajinách teda existujú, no nedá sa jednoznačne povedať, že rakúsky systém je lepší ako slovenský. Každý má svoje plusy a mínusy. Ako pedagogička v Rakúsku si na rozdiel od pomerov na Slovensku nemusím robiť písomne denné, resp. týždenné plány, stačí vypracovať mesačné zhodnotenie svojej práce.

A čo deti? Je snáď rozdiel aj v našich a rakúskych škôlkaroch?Podľa môjho názoru majú rakúske deti vo výchove väčšiu voľnosť, väčší priestor rozvíjať svoje scho-pnosti. Zato si však viac dovoľujú, až niekedy zabúdajú, kde sú hranice. Myslím, že slovenské deti sú skromnejšie a disciplinovanejšie.

Dnes sú u nás materské škôlky veľkou témou – nedostatočné kapacity, nedostatok financií, stresovaní rodičia aj učitelia. S týmto zrejme naši susedia problém nemajú. Ale nič nie je ideálne...

Pokiaľ ide o kapacity, ani v Rakúsku nie je auto-matické, že dieťa sa bez problému dostane do každej škôlky. Ak má rodič záujem umiestniť ho do tzv. „dobrej“, miesto v nej mu treba rezervovať hneď po narodení.

Máš vo Viedni nejaké obľúbené miesto, kam rada chodíš napríklad s deťmi? Je Viedeň priateľská k deťom?Spočiatku to bolo Staré mesto, historické cen-trum, ktoré má svoje čaro. Rada som si zašla na kávu do tradičnej kaviarne (Havelka, Kleines Cafe), obľubujem prechádzky po veľkých záhradách a parkoch, ktorých je vo Viedni naozaj dosť (napr. Belvedere, Schweizergarten, Stadtpark, Donauin-sel) a s priateľmi si občas robíme piknik priamo up-rostred starého mesta (v Burggarten). Rada občas zájdem aj na viedenské trhovisko (Naschmarkt), ktoré ponúka kulinárske špeciality od výmyslu sveta. No a s deťmi sa dobre cítime v zábavnom parku Prater, ktorého súčasťou sú aj detské ihriská a veľké lúky, kde sa dá športovať. K našim obľúbeným miestam patrí okolie Dunaja (Wasserspielplatz) a Oberlaaparku. Vo Viedni je veľký výber detských ihrísk, v zime navštevujeme Haus des Meeres (Dom morí), Prírodovedecké a Technické múzeum.

Vo Viedni prežívaš aj materskú dovolenku. Aká je? A aké je to byť rakúskou mamičkou malého dieťaťa?Pri prvom dieťati to bola naozaj dovolenka. Starší Daniel bol dobručké bábätko. Každý deň som bola „v teréne“. Stretávala som sa s inými mamičkami, navštevovali sme rôzne kurzy (plavecký, hudobno – pohybový). Druhá materská však už bola hek-tická. Každá mamička, ktorá má 2 a viac detí, vie o čom hovorím, keďže okrem detí treba stíhať aj domácnosť. Hoci je to náročné, stojí to zato a postupne som si našla čas aj na hudobný krúžok, či návštevy ZOO. Mladšia Emma bude mať v au-guste 2 roky a ja od septembra začínam pracovať na polovičný úväzok. V Rakúsku je to celkom bežné, na Slovensku zatiaľ ešte nie. Inak, rakúske mamičky sú väčšinou na materskej len rok, potom sa vracajú do práce a o dieťa sa stará buď opatrovateľka alebo ide do jaslí, prípadne si vezme materskú otecko, čo je tu veľmi časté.

Ak by si mala možnosť preniesť čokoľvek zo Šenkvíc do Rakúska, čo by to bolo?

Čo Rakúšanom chýba? A naopak, čo by si priniesla do Šenkvíc – napríklad aj z Tebe blízkeho prostredia materskej škôlky?V Rakúsku mi najviac chýba moja rodina, slovenská kuchyňa a moje obľúbené horalky :) A šenkvickým deťom možno závidieť voľnosť, s akou sa môžu hrať po dedine. Môjmu synovi to vo Viedni chýba. Tam sa nemôže voľne hrať na ulici bez toho, aby som mu nestála za chrbtom. Vo veľkom meste sa to inak ani nedá. A podľa mňa Rakúšanom chýba naša pohostinnosť a rodinná súdržnosť.

Ja osobne mám pekné spomien-ky na svoje detstvo, vrátane čias strávených v šenkvickej škôlke. Rada som tam chodila a neme-nila by som. Aj dnes počujem od mojej sestry, ktorá býva v Šenkviciach, čo sa tam deje. Tradícia besiedok s programom (napr. na Deň matiek, či rozlúčková slávnosť s predškolákmi) je mi veľmi sympatická. Tu vo Viedni to nie je zvykom. Miesto svedomite vo-pred nacvičeného programu sa tu pri podobných príležitostiach spolu s rodičmi zaspievajú piesne a nesie sa to vo viac uvoľnenom štýle. Iný kraj, iný mrav. To je podľa mňa v poriadku a netreba ani jed-no ani druhé nasilu meniť. V oboch je kus tradície a národnej osobitosti.

Sú Rakúšania lokálpatrioti? Aký je ich vzťah k svojmu mestu?Jednoznačne sú hrdí na svoju kultúru, históriu a tradície. Obdivuhodné je, ako preferujú svoje domáce výrobky. Z toho by si mohli Slováci brať príklad.

Za rozhovor ďakuje Zuzana SomorovskáFOTO: archív K. Jusić – Lupovej

Page 24: Senkvican 2 2015 issu

24

24

www.senkvice.org

Za vínom do Šenkvíc

Už štvrtý rok po sebe viedli v prvú júnovú so-botu „všetky cesty“ milovníkov vína do Šenkvíc. Naša obec sa ako hostiteľka podujatia Za vínom do Šenkvíc aj tohto roku stala v sobotu, 6. júna Mekkou vinárskeho sveta. Hostia, ľahko identifi-kovateľní prostredníctvom zelených taštičiek s pohárom a katalógom hompáľajúcich sa na ich krkoch, brázdili obec od poludnia do neskorých večerných hodín s jednoznačným cieľom – odha-liť a vychutnať tajomstvá miestnych viníc, pivníc a dvorov a získať jedinečný gastronomický zážitok.

Program tohto ro+čníka mal však v porovnaní s predchádzajúcimi novú dimenziu. Hlavným „hrdinom“ bolo síce víno – predovšet-kým ono sa degustovalo a bolo top témou rozho-vorov v 20 pivniciach a prístreškoch 34 vinárov zo Šenkvíc, okolitých miest a obcí i partnerských moravských Velkých Bílovíc, no organizátori po-núkli návštevníkovi aj „pridanú hodnotu“. Mala podobu Vinohradníckeho náučného chodní-ka (VNCH), ktorý bol v tento deň po posvätení dekanom Michalom Pokopcom sprístupnený verejnosti. Slávnostný akt prestrihnutia pásky uskutočnili župan Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Freššo, starosta Šenkvíc Peter Fitz a predseda Spolku vinohradníkov a vinárov v Šenkviciach Marián Bočko. (FOTO č.1 + č.2)Chodník, ktorý začal v roku 2011 budovať Spo-lok vinohradníkov a vinárov v Šenkviciach, ponú-ka na ploche 10 árov zbierku 30 najznámejších odrôd viniča – jednak tých, ktoré sú zaradené do Listiny registrovaných odrôd, tiež novovyšľachte-ných slovenských ako aj starých, ktoré boli v našej obci pestované ešte v stredoveku. Okrem toho je v jeho druhej časti prezentovaný vývoj systémov vedenia viniča prostredníctvom 15 ukážok zá-kladných spôsobov rezu a vedenia viniča – od vedenia na hlavu (bezdrôtového spôsobu) až po vysoké vedenie v rôznych modifikáciách (vertiko a záves). Ako základ tu slúži v 15 radoch vysade-ných 240 ks sadeníc odrody Tramín červený, získaných z 80 – ročnej juhotirolskej vinice. Vlastníkom pozemku, na ktorom sa VNCH nachá-dza, je obec Šenkvice a jeho prevádzku zabez-pečuje miestny Spolok vinohradníkov a vinárov. Bol vybudovaný z vlastných prostriedkov spolku, vďaka dobrovoľnej práci jeho členov a tiež grantu z Bratislavského samosprávneho kraja. Podrobnejšie informácie o projekte možno nájsť na www.senkvickevino.sk

O podujatí po podujatíVideli sme – počuli sme – zažili sme

Hovorí sa, že je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť, tak si pripomeňme uplynulý ročník Za vínom do Šenkvíc prostredníctvom fotografií (vzhľadom na

rozsah podujatia sme uprednostnili najmä viná-rov – nováčikov) a stručnej rekapitulácie hlavných postrehov z neho.

ČO VYŠLO

o vydarený marketing celého podujatia (najmä plagáty, letáky, pozvánky, bilbord, infor-mácie na webe),

o premyslená logistika, vrátane dobre označe-ných záchytných parkovísk a funkčná navigácia cez stojany a šípky k jednotlivým prevádzkam,

o kyvadlová doprava, ktorá pomáhala premiest-ňovať hostí najmä k vzdialenejším prevádzkam.

REZERVY

o chýbali stojany na bicykle pred alebo pri pre-vádzkach (stačili by aj mobilné),

o extrémne teplo negatívne ovplyvnilo teplotu ponúkaného vína, ktorá mala u vinárov v stán-koch ďaleko od optima. Nie všetci mali vymysle-ný vyhovujúci spôsob chladenia.

NÁMETY NA ZLEPŠENIE DO BUDÚCICH ROČNÍKOV

o zvážiť, či nezačať podujatie skôr, už o 10.hod., resp. neposunúť „záverečnú“ o hodinu (na 22. hod.), aby si hostia stihli všetko v pokoji pozrieť a pochodiť,

o hľadať spôsob, ako časovo zladiť „otváracie hodiny“ pivníc a vinárskych prevádzok s har-monogramom Ockovho kotlíka, aby sa mohli ešte pred popíjaním milovníci vína nasýtiť gulá-šom (tohto roku bol guláš hotový veľmi neskoro),

o lístky na podujatie by sa moholi predávať aj vo vinárstve Bovinel (ul. Zapotok) – je prvé to pri stanici, ľudia si chceli hneď po vystúpení z vlaku kúpiť lístky, no nebolo kde a tak museli ísť najprv na námestie do KIS a potom sa vrátiť tam, kde už raz boli.

FAKTY O PODUJATÍ

o 60 – 70 % návštevníkov tvorili mladí ľudia vo veku 25 – 35 rokov, zvyšok starší,

o mladí to berú ako jedinečný zážitok, preto sa im aj cena vstupenky zdá adekvátna, tobôž, keď je jej súčasťou i poukážka na nákup vína,

o významným faktorom podujatia je počasie, veľká časť návštevníkov sa rozhodla zúčastniť sa ho až na poslednú chvíľu,

o štruktúra návštevníkov bola pestrá – vyše tre-tina z Bratislavy (často celé pracovné kolektívy), tretina zo Šenkvíc a blízkeho okolia (Modry, Pezinka, Limbachu, Častej, Dolian a pod.) a zvyšok zo širšieho okolia, resp. zahraničia (zaregistrovali sme hostí zo Zlatých Moraviec, Svidníka, Skalice, Hrnčiaroviec, Kanady, Maďarska, Čiech...).

ČO KONKRÉTNE U KOHO ZAUJALO?

(keďže hodnotenie kvality vína je téma jednak

pre odborníkov a je to do značnej miery aj subjek-tívna záležitosť, uvádzame hlavne „nevinárske“ postrehy):

stanovisko č. 1 (FOTO č. 5)Miroslav Miko, Matúš Klamo, Boris Kovačevič

o majú nový veľkokapacitný prístrešok, ktorý chráni pred nepriaznivým počasím a zvyšuje pre hostí komfort konzumácie,

o záleží im na tom, aby mali v ponuke Veltlín, pretože je to jednak naša typická odroda a ako tvrdia: „Šenkvičania sú na ňom vychovaní“,

o ich výborný srnčí guláš nemal chybu.

stanovisko č. 5 Jaromír Augustinič

o autenticitu vinárskeho, resp. vidieckeho pros-tredie dotvorila krojovaná figurína, ukážky starej vinárskej techniky a pohľad do udržiavaného dvora a záhrady domáceho,

stanovisko č.6 Ivan Šarmír

o zabodovali najmä jeho samorodáky a nápaditá záhrada,

stanovisko č. 9 – Pavol Fekete a syn

o jediní ponúkali šumivé,

o pobavil ich originálny zásobník na vodu (podomácky vyrobený z plastikovej bandasky) a efektný kvetinový pútač pred prevádzkou

stanovisko č. 10 (FOTO č.4)Peter Fitz, Luboš Petrík, Ondrej Somorovský

o jedinečná pivnica a jej prepojenie s vlastným vinohradom,

o možnosť konzumácie teplého jedla,

o príjemnú atmosféru pomáhala vytvárať celá ro-diny majiteľa – od detí až po partnerov, švagrovcov, dedka a babku,

stanovisko č. 11 Ranč

o ponuka jedla a detské ihrisko,Karol Motyka (FOTO č. 3)

o prepojenie degustácie vína s vlastným vinohra-dom v susedstve, z ktorého je vyrobené,

stanovisko č. 13 Marián Bočko

o vysoký komfort degustácie vďaka klimatizova-ným priestorom,

o pred vinárstvom bola možnosť konzumácie teplého jedla,

o prevádzka je napojená priamo na Vinohradníc-ky náučný chodník,

stanovisko č. 14 – Karpatská perla

o po prvýkrát bola možnosť degustácie v priesto-roch novej tančiarne,

o vydali špeciálny leták k podujatiu – s cenníkom a charakteristikou ponúkaných vín, doplnkových nápojov a jedál,

o každú hodinu od 15.00 – 20.00hod. ponúkali prehliadku pivníc a vertikálnu degustáciu, od 16.00 – 18.00 hod. bola autogramiáda Maťa Homolu,

o otvorená bola aj vyhliadková veža s 99 schod-mi, z ktorej bolo možno vidieť aj firemné vinohra-dy (označené na smerovníkoch) a užiť si jedineč-

www.senkvickevino.skPripravila: Eva Lupová, FOTO: Milan Lupa

Aká bola vinárska jar?

Page 25: Senkvican 2 2015 issu

25

25

www.senkvice.org

ný výhľad na Šenkvice,stanovisko č. 18 Viktor Bobek, Bovinel

o zaujal likérovými a dezertnými vínami,

stanovisko č. 19 – repa winery

o vybudovaním detského ihriska pamätali aj na deti,

o majú novú letnú terasu, otvorenú pondelok až sobotu,

o predaj výrobkov – od slovenských syrov až po limonády podľa domácej receptúry.

FOTO č. 6 - Emil AugustiničFOTO č. 7 - reprezentanti firmy Repa-Bakiča

Toľko stručne k ročníku 2015. Tešme sa z toho, čo v ňom bolo vydarené, poučme sa z chýb a hľa-dajme možnosti ako urobiť ten nasledujúci ešte vydarenejší. Dovidenia na 5. ročníku podujatia Za vínom do Šenkvíc v prvú júnovú sobotu v roku 2016.

Niet nad šenkvickú...Areál Budmerického zámku sa stal 9. mája 2015 druhý rok po sebe svedkom víťazstva kuchárskeho tímu pod hlavičkou Spolku vino-hradníkov a vinárov zo Šenkvíc. Reprezentanti našej obce získali za svoju fajnovú fazuľovicu nielen cenu v kategórii „Hlas ľudu“ udelenú na základe najväčšieho počtu hlasov od laickej verejnosti, ale aj tretie miesto v hlavnej súťaži. Tento veľký úspech im bude pripomínať diplom a veľký kotlík, ktorý dostali na znak ocenenia ich

kuchárskeho kumštu. Vraj tajomstvo úspechu ich fazuľovice spočíva v jednej dôležitej ingre-diencii – víne. V akom množstve a akej odrody, to šenkvickí vinári z pochopiteľných dôvodov ne-prezradili. Veď Budmerickej fazulovice sa mienia zúčastniť aj na budúci rok.

Na svätého UrbanaSviatok svätého Urbana, patróna vinárov a vinohradníkov, si pripomenuli členovia Spolku vinohradníkov a vinárov (SVV) v Šenkviciach aj tohto roku hneď na dvakrát. Najprv „pracovne“ – v dňoch 22. a 23. mája v rámci Dní otvorených pivníc a potom o deň neskôr, 24. mája, aj duchovne. Do prvého spomínaného podujatia sa aktívne zapojilo 24 členov spolku, ktorí na 9 miestach v obci ponúkali 136 vzoriek vín. Z nich mali pre-vahu biele (64), červených bolo 38, ružových 24 a špeciálnych (ovocných a fortifikovaných) 10. Nevľúdne počasie síce v porovnaní s 8 predchá-dzajúcimi ročníkmi citeľne zredukovalo počet návštevníkov, ale tí, čo si vybrali zo 137 otvo-rených pivníc na Malokarpatskej vínnej ceste práve tie šenkvické, neoľutovali. Mali možnosť degustovať kvalitné vína, ktoré bodovali nielen na domácich, ale aj zahraničných súťažiach a priamo s výrobcami sa porozprávať aj o tajom-stvách ich vinárskej alchýmie. Druhé podujatie – tradičný akt požehnania vi-níc na svätého Urbana sa vzhľadom na sťažený prístup v dôsledku dažďa uskutočnil tohto roku nie pri soche tohto svätca priamo vo viniciach, ale

v sídle spolku v Obecnom dome. Okrem členov SVV sa ho zúčastnil aj duchovný otec šenkvickej farnosti vdp. Michal Pokopec, pod ktorého ve-dením sa prítomní pomodlili za dobrú úrodu a ochranu vinohradov pred nepriazňou počasia a chorobami. O dobrú náladu sa postarala dychová hudba Šenkvičanka.Pri tejto príležitosti treba pripomenúť, že socha sv. Urbana, pri ktorej sa táto malá slávnosť usku-točnila, bola zreštaurovaná pred 10 rokmi vďaka podpore Jozefa Kocandu st.

Z rokovania vinárovDňa 7. mája 2015 sa uskutočnilo Valné zhro-maždenie Spolku vinohradníkov a vinárov v Šenkviciach. Na svojom rokovaní okrem iného schválili aj Plán práce 2015, ktorého súčasťou je popri už uskutočnených podujatiach (vinársky ples, výstava vín, DOP na sv. Urbana, požehnanie viníc na sv. Urbana, Za vínom do Šenkvíc) aj te-matický zájazd, Deň burčiaku, Deň vo vinohrade (5.9.2015), DOP (20. – 21.11.2015), Požehnanie mladých vín na sv. Mikuláša, spolupráca s inými vinárskymi spolkami a prednášková činnosť.

Za vínom do Šenkvíc 13. 06. 2015

1. 2.

3.

4.

5. 6. 7.

Page 26: Senkvican 2 2015 issu

26

26

www.senkvice.org

Pri cestovaní po Slovensku s man-želom vždy obdivujeme kultúrne upravené obce, v ktorých sa oby-vatelia starajú o svoje predzáhrad-ky. Keďže nám záleží na tom, ako

pôsobí naša obec na okoloidúcich, postupne sme si, po prisťahovaní do Šenkvíc, skrášľovali aj my oko-lie nášho domu. Samozrejme, že k tomu patrila aj výzdoba okien. Každý rok som si dávala na okná

A k o s o m v y t r i e z v e l a

Kozare – jedno z najstarších po-menovaní častí našej obce. Názov priniesli naši predkovia – Chorváti zo svojej pôvodnej vlasti. Práve cez túto časť chotára sa z pôvodnej usadlosti – „Kandie“ dostali až ku kostolu, kde sa neskôr usídlili a vytvorili novú de-dinu – Šenkvice. Kozare však zostali jedinou cestou do Malých Šenkvíc, až do druhej polovice 19. storočia. Táto spojnica sa prestala používať po vybudovaní železnice a novej cesty na Cerové. Tak sa pomaly na cestu cez Kozare zabudlo, zostala neupravená, zni-čená od vozov a dobytka. Ulica zažila aj príchod so-vietskych vojsk, časť pe-choty prišla od Blatného do Veľkých Šenkvíc práve po tejto ceste. Po vojne sa začala na ulici rozširovať domová radová zástavba z jednej i druhej strany cesty. Ku koncu 50 – tych rokov 20. storočia začali cestu upravovať. Čiastočne bola spevnená kameňmi, ale blato zostalo. Na kri-žovatke ulíc Poluselky/Za-hace (dnes Vinohradská), Hlavnej (dnes Chorvát-ska), Kozare a Graba (ces-ta na Ranč) stál pri ceste polorozpadnutý, chátra-júci dom, ktorý nemal kto odstrániť. Opustený dom špatil začiatok ulice a tiež sa stával nebezpečným pre čoraz viac detí z Kozár a okolia. Obec nemala na jeho odstránenie ani ľudí ani penia-ze, tak sa nakoniec chlapi z ulice, na čele s Jaroslavom Brzobohatým ml.

chový park. Lavičky doň daroval a umiestnil MNV. Chlapci od naproti natiahli na ulicu reproduktory a tak pri hudbe 50 – tych a 60 – tych ro-kov išla robota všetkým od ruky, s radosťou a elánom. Deti sa potom v parku stretali pri hrách („na la-morky“, „na blechu“, na „vybíja-nú“, „na žida“, „na školku“, skákali na švihadle), mladí zas pri gitare,

hudbe a športe. Miesto bolo ako stvorené aj pre mamičky a babičky s „kočárma“ a s „malýma dzecká-ma“ a tiež pre starších na stretnutia „pri klebetách“. Tento prvý a záro-veň posledný park bol založený

a Vojtechom Trubačom st., dohod-li, že v rámci akcie „Z“ všetok „bod-rel“ vypracú, vyvezú a upravia. Keďže pozemok bol rovná plocha a na pozemku bola studňa, chlapci si ju v zime poliali vodou a vytvo-rili krásne klzisko, kde sa po ško-le korčuľovali, alebo len „smýkali“ a na večer hrali hokej. Prišla jar a toto príjemné miesto lákalo a ostat-

ných obyvateľov „dolného konca“ tráviť tu voľné chvíle. Po súhlase rady MNV tak chlapi z ulice plochu upravili, ženy vysadili kvety, kríky, stromčeky, ktoré priniesli z vlastnej záhradky a začali si budovať oddy-

na prelome rokov 1959/1960 a in-tenzívne sa využíval asi až do roku 1963 – 1964. Potom už tí, ktorí ho zakladali a udržiavali boli mládenci, ktorí odišli na vojnu, do škôl, cesto-vali za prácou. Pán Brzobohatý ml. sa začal venovať osvete, Vlastivedné-mu krúžku, fotografickému krúžku, športu v obci, zakladaniu pamätnej izby a iným aktivitám a tak na park už nezostával čas. A nasledovníci sa nenašli. Po rokoch sa vrátil vnuk a pravnuk rodiny Strašiftákovej, ktorej pozemok parku pôvodne patril. Ten

si priestor upravil a zve-ľadil, ale ako verejný park sa už nikdy nevyužíval. A nám, starším „Čaníkov-čanom“ ostali len pekné spomienky na časy, keď sa ľudia vedeli pre dobrú vec spojiť, bez nároku na verejné a finančné ohod-notenie.Na záver uvediem aspoň zopár mien rodín a ich príslušníkov, ktorí sa za-pájali do založenia parku: Jaroslav Brzobohatý ml., Trubačovci – otec Vojtech, synovia Vojtech a Vladi-mír, Jančurovci – Jozef, František, Peter, Rudolf Mišík st., Ján Melichar, Ján Šoka, Strašiftákoví – Blažej a Anna, Letnickí – Fratišek a Milan, Milan Zagajec, Ivan Fitz, Červenkoví –

Vito, Ferdin, Jozef, Štefan Rovenský, Podhorskí Ján, Jozef a Milan s otcom, Strašiftákoví – Jaroslav a Ladislav a mnoho iných, ktorí sa možno len pri-stavili a povzbudili. Mária Sklárová

Prvý šenkvický park

kvety v plastových hrantíkoch. Keďže som nikdy nemala vzťah k plastu a oveľa bližšie sú mi prí-rodné materiály, veľmi som sa po-tešila, keď konečne začali predávať hrantíky aj z týchto materiálov. Tento rok som si kúpila prútené, posadila do nich letničky a dala do okien na ulicu. Mala som z nich veľkú radosť a nielen ja, ale páčili sa aj okoloidúcim. Jednému z nich až natoľko, že po štyroch dňoch zo-stali moje okná prázdne. Keď som to zistila, zostalo mi veľ-mi smutno. Nie však za peniazmi, ktoré som do nich investovala, aby som mala radosť ja a ostatní, ktorí chodia po našej ulici. Zostalo mi smutno, pretože nielen tento rok, ale aj tie nasledujúce, už nebudem mať okná, ktoré by ma potešili.

ZOSTALO MI SMUTNO AJ Z TOHO, ŽE NIEKTO DOKÁŽE MAŤ RADOSŤ Z UKRADNUTÝCH KOŠÍKOV S KVETMI!

Teraz si možno niekto povie, že som nemala byť naivná, že také veci sa na Slovensku nedávajú na ulicu. Ja som však presvedčená, aj na-priek tomu, ako som dopadla, že tam patria. Na to však budeme musieť ešte dorásť.

Mišúnová Silvia

Page 27: Senkvican 2 2015 issu

27

27

www.senkvice.org

Potulky históriou ŠenkvícAko som uviedol naposledy, v tejto časti si bu-deme spomínať šenkvickú tehelňu a jej vlastní-kov – továrnickú rodinu Machotovcov. Dnes zo šenkvickej tehelne zostalo len torzo – komín a vyťažený ,,kaňon“, ktorý slúži účelom motokrosového športu. Už v roku 1960 mala výroba tehál v Šenkviciach vyše storočnú tradíciu. Tehelňu v článku k de-jinám obce spomínal aj šenkvický rodák a kňaz Alojz Behunek: ,,V roku 1897 prevzal tehelňu akýsi Machota, rodák z Mora-vy.“ Bol to práve Jo-zef Machota, čo dal postaviť novú pec z ruč-ne vyrobených tehál a neskôr, ako tvrdí Hen-rich Lančarič v obecnej kro-nike: postavil strojovňu na výrobu strojo-vej tehly. Po-hon strojov obstarávala parná lokomotíva. V tehelni sa vyrábala nie len výborná tehla, ale i škridlica. Hlina na škridlicu sa dovážala z mies-ta, ktoré sa u nás dodnes ,,baňa“ nazýva. Hlina na tehlu sa kope v hlinisku priamo pri závode. V prvých rokoch strojovej výroby sa v tehelni pracovalo iba od jari do jesene. Cez zimu ostávali robotníci doma bez práce i bez zárobku. Počet robotníkov býval okolo 30. Pracovali aj ženy a počas prvej svetovej vojny väčšinou ženy. Počas hospodárskej krízy v rokoch 1929 – 1934, keď tehla nemala odbyt, prevádzala sa v tehel-ni i výroba hlineného riadu – menovite pekáčov. Nastal však rok 1940 a majiteľ Rudolf Machota sa postupne dostal do finančných problémov.

Šenkvickú tehelňu teda vzali do nájmu ,,Pezinské tehelne“, ktorých majiteľom bol Nemec Štefan Kriser. Machota ostal vo svojom bývalom podniku ako vedúci za plat. Dostával 60 korún za každých 1000 kusov tehly. Údržbu a náklady na opravy hradil majiteľ Pezinských te-helní Kriser. Lančarič ďalej poznamenal: Väčšia oprava je zaznamenaná v roku 1945, keď pri silnom vetre bolo potrebné postaviť šesť spad-nuvších sušiarní. V roku 1946 bola rozšírená pec,

takže sa zvýšila kapacita jednej pecnej komory o 1000 kusov. V tomto roku dostala strecha pece novú kryti-nu. V roku 1947 sa prešlo na pohon elektric-kými motormi. Veľmi zaujíma-vú informáciu podáva o výme-ne komína te-helne: V tomto roku bol odstrá-nený typický železný vysoký

komín a stratil sa charakteristický denný ,,pukot“, ktorý bolo počuť v celej obci. Každý nový politický režim prináša zmenu. Nie vždy sú však zmeny platné celoplošne. Oslo-bodzovanie Červenou armádou však na našu obec, menovite na tehelňu, vplyv malo: Zmena v majiteľovi tehelne nastala v roku 1945 po oslobodení obce Sovietskou armádou. Závod ,,Pezinské tehelne“, a s ním i výrobňa – tehel-ňa v našej obci, bol znárodnený. Od tohto času patrí tunajšia tehelňa pod riaditeľstvo ,,Západo-slovenských tehelní“ so sídlom v Pezinku. Počas prechodu frontu – v rokoch 1945 – 1946 – tehel-ňa nepracovala, nakoľko pod strechami sušiarní bolo umiestené muničné skladište Sovietskej armády. S výrobou sa začalo znova na jar

v roku 1946, keď už počas zimy 1945 – 46 sa ro-bila príprava na začatie výroby haldovaním hliny, aby bol poskytnutý zárobok robotníkom – živite-ľom rodín. Neskoršie bolo odstránené namáhavé ručné vyvážanie hliny do výšky jedného poscho-dia tým, že bola dodaná diesel – elektrická lo-komotíva. Urobila sa úprava strojov i v samotnej strojovni. Výroba v tehelni napredovala aj čo sa týka poč-tu kusov vyrobených tehál. V roku 1946 tehelňa vyprodukovala 1 600 000 pálenej a rovnako su-rovej (nepálenej) tehly, zatiaľ čo v roku 1960 už vyrobila 5 360 000 kusov surovej tehly a 5 160 000 kusov pálenej tehly. Všetkého dôkazom je tabuľka za jednotlivé roky, ktorú kronikár uviedol v prvom zväzku našej obecnej kroniky. Zmeny vo vedení môžete posúdiť sami: v ro-koch 1946 – 1950 tehelňu viedol robotník Karol Šmarda, následne v období rokov 1951 – 1954 to bol N. Guttman, po ktorom bol jeden rok vedúcim robotník Baltazár Melichár, ďalší rok to bol úradník Martin Pokojný, následne dva roky výrobu riadil opäť Karol Šmarda, na kto-rého miesto v roku 1959 nastúpil N. Postupka. Toho v roku 1960 nahradil Ján Kuchárik až do roku 1972, spolu s Rudolfom Holecom. Predko-via Rudolfa Holeca v tehelni pracovali od jej za-loženia (informácia sčasti vyňatá z monografie Šenkvíc z roku 1994, poznámka autora). Machotovci zamestnávali značnú časť obyva-teľstva Šenkvíc. Okrem nich zamestnanosť v obci ,,zabezpečovali“ závod Palma a neskôr aj Jednot-né roľnícke družstvo (JRD) Šenkvice. Okrem ko-mína, ktorý by bolo dobré vyhlásiť za národnú technickú pamiatku, v našej obci zostali ešte dva pozostatky ,,machotovskej éry Šenkvíc“ – dôstojne a starožitne vyzerajúca Machotova vil-ka v bezprostrednej blízkosti železničnej stanice (Machotova dcéra – pani Karhordová – v roku 1964 vilku predala). Druhou pamiatkou na továrnickú rodinu je hrob-ka na šenkvickom Hornom cintoríne – Machota túto hrobku svojej rodiny vytvoril úpravou pô-vodnej kaplnky sv. Vendelína v roku 1926.

Zameranie budúceho dielu ostáva prekvapením, ktoré sa dozviete v nasledujúcom čísle, opäť raz pri Potulkách históriou Šenkvíc.

Martin LukáčFOTO: KATARÍNA NOSÁLOVÁ

Outdoorové fitness centrum na hokejovom ihrisku znovu aj pre širokú verejnosť!

V novej sezóne si každý nadšený športovec príde na svoje. Funkčná zóna je rozšírená o ďalšie pomôcky pre kondičný silový tréning. Pripravili sme pre Vás aj vežu pre ozajstných warriorov, kde si môžete skúsiť šplh na lane alebo unikátnu novinku – skákanie s ninja tyčou.Ak ste začiatočník alebo potrebujete pri cvičení motiváciu druhých, ponúkame možnosť si zatrénovať aj pod vedením trénerov formou kruhového tréningu, ktorý je zvlášť pre mužov a ženy. Fungujeme v každom počasí podľa otvára-cích hodín až do konca októbra. Pre viac informácii odporúčame sledovať aj našu stránku na Facebooku Warrior Outdoor Gym.

Otváracie hodiny

Pondelok 17:00 – 21:00 Streda 17:00 – 21:00 Piatok 17:00 – 21:00 Sobota 17:00 – 21:00

Kruhové tréningy

Pondelok 19:00 – 20:15Streda 19:00 – 20:15Piatok 19:00 – 20:15

A pamätajte! Neexistuje nevhodné počasie, len nevhodné oblečenie pre kvalitný tréning.Na tréning s Vami sa tešia šenkvickí Warriori!

Page 28: Senkvican 2 2015 issu

28

28

www.senkvice.org

Čo ste o zmrzline nevedeli a rady pre kupujúcich

O Na zlízanie jedného štedrého kopčeka zmrzliny treba okolo 50 liznutí. O Kornútik bol vynájdený vraj v roku 1904 v St. Louis. Predavač zmrzliny nemal dostatok nádo-biek, tak spojil svoje sily s majiteľom waflového stánku a vznikol kornútik.O Na svete existujú rôzne príchute zmrzliny vráta-ne príchute prosciutto, fenikel, či mrkva. O Náradie na porciovanie zmrzliny sa počas pre-daja nesmie uchovávať alebo omáčať v nádobe so stojatou vodou.O Pri kúpe zmrzliny treba sledovať senzorické vlastnosti – tzn. či zmrzlina nebola roztopená a opätovne zmrazená (tým by sa narušil teplotný reťazec).O Taktiež by zákazníci mali sledovať hygienickú úroveň pri podávaní zmrzliny – napríklad či pra-covník používa jednorazové rukavice, prípadne servítky pri manipulácii s kornútikom.O Výrobca a predajca je povinný poskytnúť zá-kazníkom zoznam alergénov, ktoré daná zmrzlina obsahuje (ako je napríklad laktóza, orechy).O Pokiaľ sa používajú pri výrobe azofarbivá E110 – žltá syntetická, E104 – chinolínová žltá, E122 – azorubín, E129 – aura červená, E102 – tartrazín, E124 – košenilová červená, musí byť zabezpeče-né upozornenie „môže mať nepriaznivé účinky na pozornosť detí“. Toto upozornenie musí byť uvedené na štítku, či výveske pri predaji zmrzliny.

Hygienické požiadavky na výrobu a predaj zmrzliny upravuje Potravinový kódex, konkrét-nejšie druhá časť 1. hlavy. Vedeli ste napr., že zmrzlina sa môže vyrábať studenou alebo tep-lou cestou? Na výrobu zmrzliny studenou cestou možno používať len priemyselne vyrábané zmrz-linové zmesi určené na tento účel a zmiešané s pitnou vodou, pričom ďalšie zložky pridávané do zmrzlinovej zmesi musia byť vopred tepelne opracované pri teplote 90 oC počas najmenej 10 minút. Po vychladnutí na teplotu 10 oC do 90 minút musia byť tieto zložky pridané do tekutej zmrzlinovej zmesi. Zmrazuje sa bezprostredne po zmiešaní, uchováva sa pri teplote -8 až -12 oC, najneskôr však do 60 minút. Takáto zmrzlina sa nesmie prevážať, hlboko zmrazovať a baliť do spotrebiteľských obalov. Pri výrobe zmrzliny teplou cestou sa musia všet-ky suroviny a prísady s výnimkou ovocnej zložky a aromatických látok bezprostredne po zmiešaní, najviac však do 60 minút tepelne opracovať.

Zmrzlinu vyrobenú studenou i teplou cestou možno predávať najdlhšie 24 hodín po jej zmra-zení. Prepravovať možno teda len zmrzlinu vy-robenú teplou cestou v zmrazenom stave pri teplote pod -8 oC.

Keďže zmrzlina je epidemiologicky rizikový, rýchlo sa kaziaci výrobok, je dobré ho ihneď po zakúpení spotrebovať, skonzumovať a opätovne nezmrazovať. Pracovníci odboru hygieny výživy RÚVZ Bratislava vykonávajú kontrolu „zmrz-linární“ na základe žiadosti prevádzkovateľa o uvedenie priestorov do prevádzky a následné vykonávajú kontroly (neohlásené), ktoré môžu byť spojené s odberom vzoriek (odber vzoriek je zameraný na mikrobiologické a chemické vyšet-renie). Pri kontrolách sa sleduje prevádzková a osobná hygiena, dodržiavanie HACCP pri výrobe zmrzliny, vysledovateľnosť potravín a surovín po-užívaných pri výrobe zmrzliny. Úradnú kontrolu nad priemyselne vyrábanými zmrzlinami a na-nukmi vykonáva príslušná Regionálna veterinár-na a potravinová správa. RÚVZ Bratislava sleduje a vyšetruje zmrzlinu vo výrobniach i predajniach, postupuje podľa viacročného národného plánu a v prípade mimoriadnej udalosti vykonáva kon-troly.

Šenkvická zmrzlina a zmrzlinári

Počas II. svetovej vojny a po nej sa ľudia začali sťa-hovať za prácou. V Šenkviciach bolo pokojne, ľudia si žili svoj život. Šenkvice (vtedy 2 dediny) nemali veľa obchodníkov – len šenkov, preto obyvatelia chodili nakupovať do vedľajších miest (Modra, Pezinok). A tam objavili okrem iného i cuk-rárne, kde v lete ponúkali „mrazivo“ (zmrzlinu) – tak ju vtedy ľudia volali. Do Šenkvíc chodil pán Engi – zmrzlinár z Modry. Po vojne sa v našej obci usa-dil pán „Nečat“ z Juhoslávie, ktorý vyrábal zmrzlinu v starej hasičskej zbrojnici a zároveň tam aj býval. Stará „hasičárna“ stála na Chorvátskej ulici pri ceste, pred dnešným domom tety Agneši Nemčovi-čovej oproti Obecnému domu (dnes už je budova zbrojnice odstránená). Po jeho odchode prišiel iný zmrzlinár, ktorého volali „Gáfor“. Prenajal si priesto-ry v zadnej časti domu rodiny Filingerových a zriadil si tam zmrzlináreň. (Bol to dom uprostred dediny, oproti starého MNV, dal postaviť továrnik Machota pre svoju neter. Keďže Filingerovci nemali deti, pred-né časti domu prenajali na zelovoc a mäsiarstvo). Jeho dvor zdobila zeleň a veľa kvetov, štýlové želez-né stolíky so stoličkami z čias romantizmu, zmrzlinu podával v nerezových miskách na stopke a k tomu servíroval malé tepané lyžičky. V nedeľu po obede bývala na zmrzlinu „šóra“ až na ulicu. Ďalším juhoslovanským zmrzlinárom z Macedón-ska, ktorý sa koncom 50 – tych rokov 20. storočia usadil v Šenkviciach, bol pán Džabirovič (no málo-kto vedel jeho pravé meno). V polovici 60. rokov sa presťahoval do zadných priestorov kina. Vzadu mal izbu, kde býval a zároveň výrobňu, kde sa dalo se-dieť, lízať zmrzlinu a pritom pozorovať jej samotnú výrobu. Mal výbornú zmrzlinu, starší by povedali, že bola ako „puter“ (druh jemného zákusku). Zo začiatku sa predávala iba vanilková a citrónová zmrzlina. Mlieko a vajcia kupoval pán Džabirovič čerstvé od Nemčovičových. Kusy ľadu si nalámal

Sladká pochúťka, studená a žiadaná najmä v letných horúčavách. Dnes si už leto bez zmrzliny ani nevieme predstaviť. Niekto má rád klasickú „kopčekovú“, inému chutia viac nanuky a nieko-mu zase zmrzlinové torty. No pred pár storočiami by sme si namiesto zmrzliny museli vystačiť ma-ximálne so snehom.Ak si myslíte, že zmrzlina je len výstrelkom po-sledných rokov, nie je tomu celkom tak. Už za čias Abraháma sa konzumovala pochúťka podobná dnešnej zmrzline. Pochutnával si na kozom mlie-ku zmiešanom so snehom. Iné zdroje hovoria, že zmrzlina vznikla v Číne – bola to mliečno--ryžová zmes, ktorá sa ukladala do snehu, aby sa schladila. Podobný postup používali aj v Egypte, kde dávali schladzovať obľúbené ovocné šťavy. Predchodcovia zmrzliny boli aj v starovekom Grécku a Ríme. U miestnych obyvateľov bola ob-ľúbená mrazená pochúťka založená hlavne na snehu z vysokých hôr, pričom do snehu pridávali kúsky ovocia a prelievali ho medom. V roku 1550 Blasius Villafranca zistil, že pridaním dusičnanu draselného sa dosiahne rýchlejšie bod mrazu, a tak vznikol prvý zmrzlinový krém. Zmrzlina bola mimoriadne obľúbená aj na an-glickom kráľovskom dvore. Osobný kuchár kráľa Karola I. prišiel s receptom na zmrzlinu, ktorá krá-ľovi tak zachutila, že ju chcel len pre seba. Platil vraj kuchárovi každý rok navyše 500 libier len za to, aby neprezradil recept a mohol si ju vychut-návať len on sám. V roku 1686 vznikla prvá zmrz-linová kaviareň v Paríži a zaujímavosťou je, že funguje dodnes. Jej názov je Café Procope a ak pôjdete okolo, určite sa zastavte.S prvým prístrojom na výrobu zmrzliny prišla Nancy Johnsonová a svoj prvý zmrzlinovač si nechala patentovať v roku 1843. Keďže však ne-mala dostatok finančných prostriedkov na jeho uvedenie na trh, patent predala za 200 dolárov výrobcovi kuchynských spotrebičov. Dopyt po zmrzline bol v tom čase zrazu obrovský a ponuka malá. Situáciu využil Jacob Fussellz USA. Mal fabriku na výrobu mlieka a keď zistil, že smotana sa mu v niektorých mesiacoch hro-madí, začal z nej začal vyrábať zmrzlinu a pričinil sa o vznik prvej zmrzlinovej továrne. Angličan Thomas Wall zmrzlinu predával v prvých pojazd-ných vozíkoch po meste.Postupom času začala vznikať aj zmrzlina v ob-látke, známa ako ruská zmrzlina, či ďalšia stu-dená pochúťka – zmrzlina na paličke, dnešný nanuk. Nanuk pritom vznikol náhodou. V roku 1905 sa osviežujúce bublinkové nápoje stali na trhu hitom. Jedenásťročný Frank Epperson ná-hodou nechal zmes z bublinkového nápoja celú noc na verande. Teploty cez noc klesli pod nulu a keď ráno vyšiel z domu, našiel zmrznutú zmes, v ktorej bola tyčka, ktorou ju miešal. A tak mal nielen ovocnú šťavu, ale zároveň obja-vil ovocný nanuk s paličkou.

Chladivé potešenie nás sprevádza dejinami Takáto je história zmrzliny

Page 29: Senkvican 2 2015 issu

29

29

www.senkvice.org

POSTUP Sušienky rozmixujeme na jemno, pridáme rozpustené maslo, rozmiešame a vzniknutú hmotu rovnomerne roztlačíme na dne aj bokoch tortovej formy (ako pomôcku môžeme použiť napr. pohár). V miske zmiešame mascarpone s tvarohom a smotanou alebo jogurtom a pridáme kryštálový a vanilkový cukor podľa chuti. Nakoniec primiešame cca 2/3 nakrájaných jahôd a krém dôkladne rozmixu-jeme mixérom. Na pripravený korpus rovnomerne rozložíme zvyšné jahody nakrájané na plátky a nanesieme pripravený krém. Uložíme na cca 24 hodín do chladničky. Pred podávaním môžeme ozdobiť nakrájanými jahodami, lístkami medovky alebo mäty, prípadne vyšľahanou šľahačkou alebo nastrúhanou čokoládou.

Jahodový „cheesecake“

bez pečenia

SUROVINY

200 g maslových sušienok (napr. BEBE keksy)100 g masla250 g mascarpone400 ml kyslej smotany alebo krémového jogurtu 250 g jemného (termizovaného) tvarohukryštálový cukorvanilkový cukor500 g jahôd

Na ozdobu: jahody, zopár mätových alebo medovkových lístkov, prípadne šľahačka, nastrúhaná čokoládatortová forma s priemerom 24 cm

DOBRÚ CHUŤ ŽELÁ

vždy v zime na cerovských barinách. Osolený a za-balený v slame ho potom skladoval v starej chlad-nej pivnici až do leta. Zmrzlina bola tak skvelá a kvalitná, že vydržala od kina až po dolný koniec po Kozare a vôbec sa neroztopila. V nedeľu doo-beda, ale i počas pracovných dní a cez prázdniny, chodil zmrzlinár po dedine a rozvážal ju vo vozíku, pripomínajúceho bicykel. Nosil so sebou nádoby so zmrzlinou, kornútiky, malú škrabku a za 1 korunu ste dostali veľký kopček tejto letnej pochúťky. Zvon-čekom vždy oznamoval, kde sa nachádza. Mnoho-krát bolo okolo neho toľko ľudí a detí ako „múch okolo hrnčeka s medom“. Vždy, keď mu trochu ostalo, vybral sa aj do susednej Šarfie (Blatného). Keď deti poslúchali, dostali od rodičov 1 korunu na zmrzlinku. Aj na hody chodieval so zmrzlinovou káričkou a svoje stanovisko mal pri kolotočoch. Jeho syn Tefli so zaťom Amitom predávali zmrzli-nu zase vo dvore kina. Boli to „zlaté časy šenkvickej zmrzliny“. Do Šenkvíc chodili ľudia aj z okolitých dedín. Keď pán Džabirovič zostarol, vrátil sa domov k rodine a v Šenkviciach zostal len jeho syn a zať. Istý čas tu potom ešte zmrzlina fungovala, no na-koniec aj oni odišli domov. „U zmrzlinára“ bola potom zriadená cukráreň Jednoty. V lete tu podá-vali chutnú točenú zmrzlinu, ktorú s úsmevom pre-dávala Milka Lančaričová (Lojová). Keď si otvorila svoju „Reštauráciu Milka“, cukráreň zatvorila. Dlho sme u nás nemali obchod so zmrzlinou, až kým ne-bol v 90. rokoch minulého storočia opäť otvorený

v malom domčeku oproti kinu. Prevádzkoval ju pán Jozef Mlynek. Predával rôzne príchute – karame-lovú, vanilkovú, orieškovú, ovocné. Zase tak bola v dedine možnosť si posedieť a v horúcom lete sa osviežiť. Medzitým si rodina Osmana a Mirky Hodži-čových otvorili zmrzlináreň v rodinnom dome na Cerovom. Tu mali vlastnú výrobňu i predajňu. Ne-skôr si zriadili zmrzlinu u Paceltov, v dome Helenky rod. Paceltovej oproti kostolu. Po odchode do Pezin-ka predávala pani Helenka zmrzlinu i naďalej, až do minulého roku. Malú cukráreň so zmrzlinou mala aj pani Anna Černušková na prízemí „palmáckej“ by-tovky na Družstevnej ulici. Dve letá sme si zmrzlinu mohli kúpiť aj v Cerovskej uličke (Spojná) na dol-nom konci u Miroslava Baďuru. Dovážal ju z Pezinka. Je veľká škoda, že jej už niet.Tento rok sa opäť môžeme tešiť na studenú pochúť-ku z Modry. Ak pôjdete po novom náučnom chodníku, zastavte sa aspoň na chvíľku v zmrzlinárni oproti bývalému kinu – schladí Vás modranské bezvaječné „mrazivo“.

Ak by ste žili pred tisícročiami, lízali by ste aku-rát tak sneh. A dnes stačí spraviť pár krokov a tú najsladšiu zmrzlinu môžete držať vo svojich rukách.

Katka NosálováMária Sklárová

Uvítanie do života 17.5.2015 Foto : KIS

Page 30: Senkvican 2 2015 issu

30

30

www.senkvice.org

niek na list, ako alchemilka, kapucínka, skoro-cel, šalvia, žihľava. Korene byliniek zbierame na jeseň (archangelika, echinacea, ihlica, valeriána, horec). Vňate zbierame z byliniek ako bazalka, echinacea, materina dúška, medovka, mäta, re-pík, rozmarín, šalvia, či žihľava. Medzi bylinky zbierané na kvet patria echinacea, kapucínka, nechtík, levanduľa, rumanček. Bylinky sa snaží-me spracovať čo najskôr po zbere. Pripravuje-me z nich nálevy, odvary, maceráty, extrakty, tinktúry, sirupy, zábaly, či oleje. Pre uskladnenie môžeme voliť schladenie, zamrazenie alebo suše-nie. Bylinky z chladničky by sme mali optimálne spotrebovať do 3 – 4 dní. Mrazenie je vhodné aj pre dlhodobejšie uskladnenie vňatí používaných do varenia, ako napríklad petržlen, pažítka, kôpor, bazalka, ligurček, ale i tymián a rozmarín. Dávame ich osobitne do plastových vrecúšok alebo ich nadrobno posekáme a zmrazíme v nádobkách na ľad s troškou vody. Ak sa rozhodneme bylinky sušiť, rozložíme ich na sito alebo mriežku v dobre vetranej miestnosti pri teplote 30 – 35 ºC. Trsy bylín môžeme sušiť visiac dolu kvetom, aby okolo nich mohol voľne prúdiť vzduch. Usušenú bylinku uskladňujeme na tma-vom a suchom mieste, buď v tmavom, sklenenom pohári alebo látkovom vrecúšku. Aby sme aj po roku siahli po našej obľúbenej bylinke, dôsledne ich majme označené menovkami.

Dobré vedieť!Saturejka je ideálnou koreninou do strukovín, pretože zmierňuje ich nadúvajúci účinok. Mätová silica má dezinfekčné vlastnosti a prináša úľavu pri migréne. Listy medovky majú silný protivírusový a antibak-teriálny účinok, preto je dobré ich priložiť na ranu po uštipnutí alebo opary.

Dáte si kvety? Prečo nie?!Na spestrenie jedálnička si v augus-te môžeme dopriať chutné, kveti-nové variácie v podobe kapucínky a machovky. Kapucínka (Tropeolum majus) má jedlé listy, kvety, korene i semená. Čerstvo odtrhnuté listy a kvety sa pridávajú do šalátov, či na chleba. Sladké bobule machovky (židovská

čerešňa, Physalis peruviana) z marcových výsevov sú zrelé vtedy, keď jej kalich úplne vyschne a ožltne. Zozbierané plody v kalichu sa dajú skladovať i niekoľko mesiacov. Sú bohaté na vitamín C, fosfor, vápnik a železo.

V júli poslednýkrát hnojíme ruže a tiež je vhodný čas na ich očkovanie. Trvalkám pravidelne od-straňujeme odkvitnuté kvety, odvďačia sa nám druhým kvitnutím a bohatším kvetom v budú-com roku.

Prázdniny, dovolenky, horúce letné dni, to všetko nás čaká s príchodom letných prázdnin. Okrem príjemného relaxu si v lete poriadne po-ohýbame v záhradách chrbát, pretože práve teraz sa nám odvďačí množstvom plodov našej celo-ročnej práce. Kým na jednom jej konci si budeme plniť košíček, nezabúdajme sa postarať i o neskôr plodiace druhy včasným ošetrovaním a hlavne pravidelnou zálievkou. Tí, ktorí zeleninu pestujú v skleníkoch a fóliovní-koch, žnú úrodu už od mája. My ostatní, ak sme nezanedbali na žiadnu z jarných prípravných prác, júl je mesiacom, kedy sa nám zelenina pestovaná pod „holým nebom“ začne postupne odmeňovať svojimi výnosmi. Najdôležitejšími úkonmi v na-šich záhradách budú preto polievanie, plenie, striekanie a hnojenie. Ak nemáme záhradky namulčované, veľmi potrebné bude aj kyprenie pôdy ako prevencia proti vzniku prísuškov. Na horúce letné dni by sme sa mali pripraviť dostatočnou zásobou vody na polievanie. Pravi-delné ranné, či podvečerné zalievanie bude totiž jednou z kľúčových úloh na dopes-tovanie domácej zeleniny. Ideálne sú kade, či zberné nádrže na daž-ďovú vodu.

V Ý S E V YAk ste doposiaľ nestihli pre zane-prázdnenosť vo vašej záhradke nič vysiať, nemusíte sa obávať, že je neskoro. Júl je vhodným obdo-bím pre výsev všetkých plodín k jesennému zberu, ktorých nie je málo. V prvej polovici mesiaca uskutoč-ňujeme letné výsevy bielej reď-kovky (odrody Japana F1 a Jarola F1). Pre jesenný zber si na hriadky vysievame hlávkový (odrody Glo-bus, Maršálus, Major) a ľadový šalát (Ledano, Medimo). U nás málo pestovaný fenikel (odroda di Firenze) na jesenný zber vysievame priamo do zá-honov v spone 30 x 40 cm. Vzíde do 70 dní. Táto zriedkavá, sladká zelenina je bohatá na vitamín C, vitamíny B, vápnik, či železo. V tomto období môžeme ešte vysievať neskoré odrody hlávkovej kapusty (Sláva F1, Ritmo F1) alebo hlávkového kelu (Vertus). Kvaku, vypestovanú z priameho, aprílového vý-sevu, v tomto mesiaci vysádzame na záhon. Jej buľvy sa zberajú neskoro na jeseň až do zamrz-nutia pôdy. Najchutnejšie sú mladé buľvy. Pripra-vujú sa surové vo forme šalátu. Môžu sa variť aj zapekať. Dusené sú vhodné ako príloha k jedlám. Do 15. 7. by sme mali stihnúť vysadiť i kríčkové fazuľky z neskorého výsevu, aby sme z nich mali spoľahlivú úrodu (Aidagold alebo lahôdková od-roda Gusty). Koniec júla je vhodným obdobím na posledný

výsev špenátu, siateho k jesennému zberu (odro-dy Previa F1, Emilia F1, Matador) a výsev niekto-rej z mnohých chutných odrôd mrkvy (Karotina, Kráska, Nectar F1, Jitka F1).Záhradkári, ktorí pracujú na svojej úrode už od skorej jari vedia, že v júli vynaložia podstatnú časť opatery na zalievanie, odstraňovanie buriny a ochranu obľúbených druhov zeleniny. To posledné platí dvojnásobne pre uhorky. Spolu s pravidelnou prebierkou plodov si tak za-bezpečíme bohatú úrodu na celé leto. Pri baklažánoch nechávame na rastlinke dozrieť najviac 2 – 3 plody, zrežeme hlavný výhon a boč-né výhony skrátime za druhým nasadeným plo-dom. Pravidelne hnojíme spolu s mrkvou a ružičkovým kelom. Papriku pre augustový zber v júli prihnojujeme a rebarboru vyhnojíme poslednýkrát, aby mala v budúcom roku hojnú úrodu. Pri mrkve a kuchynskej cibuli na usklad-nenie prestávame hnojiť s dusíkom. Neskôr by už neprospel ich skladovateľnosti. Ošetrujeme hlú-boviny, aby sme predišli výskytu húseníc a následne motýľom mlynárika kapustového a ni-

číme už žlté vajíčka na spodných stranách listov. Pri paradajkách vylamujeme bočné lístky. Cuk-rovej kukurici kypríme pravidelne pôdu a zabez-pečujeme jej dostatok živín. Jahodám po zbere plodov odstránime odnože, v budúcom roku budeme mať lepšiu úrodu. Ak ich chceme množiť, časť odnoží si nechajme do augusta na rastline. Pri ovocných a okrasných drevinách uplatňuje-me letný rez. Júlové prihnojenie jadrovín podpo-ruje vyššiu úrodu v budúcom roku. Čerešne stri-háme po zbere. Ak je to potrebné, v júli môžeme ostrihať orech. Do zimy sa mu stihnú zhojiť rany.Z korenín dozrieva kôpor, bazalka, saturejka, ma-jorán a nastal čas na zber plodov rasce.

B Y L I N K YLetné obdobie je vhodnou dobou na zber byli-

Rady do záhradyIng. Jozef Toman a Ing. Katarína Tomanová Porubčinová ZREUZ s.r.o.

Leto v záhradách

Page 31: Senkvican 2 2015 issu

31

31

www.senkvice.org

Osobne, keďže sa zaujímam o históriu 2. svetovej vojny, som rád opäť stretol starších návštevní-kov pomníka a pa-mätníkov vojnových udalostí, porozprá-val sa, sú to pre mňa vzácne momenty. Ďakujem im tiež za preklady mien a hodností vojakov z ruštiny. Podvečer sme veniec úcty položili aj k Pomníku pad-lých pri kostole sv. Anny v Šenkviciach. Pred pomníkom sme zapálili symbo-lickú 70 – tku, vytvorenú zo se-demdesiatich ka-hancov. To upútalo mnohých okoloidú-cich, ktorí sa prista-

vili a v tichej spomienke si tiež pri-pomenuli túto významnú historickú udalosť. Vence, kyticu aj sviečky na oba pa-mätníky som si dovolil darovať, v mene Šenkvických potulkárov, ja s rodinou. Pietne spomienky som zorganizoval ako prejav úcty k vojakom a všetkým, ktorí padli za slobodu v posledné dni krutej vojny.

S úctou Matej Sklár, Záhradná ul., Cerové

Pri príležitosti 70. výročia ukonče-nia 2. svetovej vojny si dňa 7.5.2015 bratislavský župan Pavol Frešo a starostovia niektorých obcí uc-tili obete vojny položením kytíc k pamätníkom. V rámci župného štvrtka navštívili okrem Lamača, Zohora, Malaciek, Pezinka, Senca a Tomášova aj Šenkvice.

„Pripomenutím si pri pamätníkoch oslobodenia chceme dať symbolicky

najavo úctu všetkým tým, ktorí padli a všetkým tým ďalším generáciám dať odkaz, ktorý je úplne zrozumiteľ-ný a jasný, že sloboda a demokracia nie sú zadarmo,“ povedal.

ZDROJ: Tlačová správa – Mgr. Iveta Tyšlerová, hovorkyňa, Odbor komunikácie a propagácie Bratislavského samosprávneho kraja

V piatok, 9. mája sme si pripome-nuli 70. výročie od podpísania mie-rovej zmluvy – teda od ukončenia 2. svetovej vojny. Ako zástupcovia Šenkvických potulkárov sme sa vy-brali na bratislavský Slavín – pamät-ník sovietskych vojakov padlých po-čas druhej svetovej vojny na území západného Slovenska (odhalený bol v roku 1960). Položením venčeka, zapálením sviečky pred hlavným pamätníkom a tichou spomienkou sme si uctili tých, čo tu snívajú svoj večný sen.

GAŠPAR MELICHÁRjediný Šenkvičan, ktorý padol

v krutých bojoch počas SNP

Slovenské národné povstanie je nepochybne jednou z najzlomo-vejších, najdôležitejších, no najmä najfatálnejších udalostí novodobých slovenských dejín. Centrom diania povstania bolo stredné Slovensko, obzvlášť okolie dnešných miest Martin a Banská Bystrica. Poviete si, že čo okrem štátneho územia a národných dejín môžu mať Šenkvice so Slovenským národným povstaním spoločné.Predstavte si, Šenkvice boli na tejto udalosti priamo účastné – častokrát neľútostných bojov sa zúčastnilo hneď niekoľko Šenkvičanov. Naša obec však bola týmto ozbrojeným konfliktom aj tragicky poznačená. Počas boja s neodbytným nemec-kým vojskom totiž neďaleko vtedaj-šieho Turčianskeho Svätého Marti-na položil svoj mladý život Gašpar Melichár, 29-ročný Šenkvičan. Písal sa dátum 20. september 1944.Ako spomína dcéra Gašpara Meli-chára, pani Terézia Čúzyová, jej otec bol pred nástupom do SNP v piešťanských kasárňach. Podľa dostupných materiálov dnes vieme, že medzi posledné myšlienky tohto statočného muža patrilo nostalgic-

ké pomyslenie na malebné rodné šenkvické údolie. Gašpar Melichár bol zastrelený neďaleko situovaným nemeckým vojskom, hľadiac sme-rom na Šenkvice a držiac fotky mi-lovanej manželky Petronely, rodenej Kováčovej, ledva dvojročného syna Jána a osemmesačnej dcéry Terézie.Vrátiac sa na samý počiatok jeho ži-vota, odvážny Šenkvičan, ktorý vo svojom mene nosil mená dvo-jice z Troch kráľov, uzrel svetlo sve-ta v našej obci, vtedy samozrejme omnoho menšej, dňa 15. mája 1915.My v Komisii kultúry a cestovného ruchu pri Obecnom zastupiteľstve v Šenkviciach na význačných rodákov a Šenkvičanov nezabúdame. Piatok, 15. máj 2015 napísal bod-ku za celým storočím od narodenia Gašpara Melichára, ktorý nakoniec spočinul medzi ostatnými povsta-leckými vojakmi na Partizánskom cintoríne v mestskej časti Martina – Priekope. V tento deň, pri jeho symbolickom hrobe na šenkvickom Dolnom cintoríne, si pamiatku Gaš-para Melichára uctili zástupcovia kultúrnej komisie – Mgr. Františka Šarmírová a Martin Lukáč. Na hrob osadili veniec aj v mene všetkých občanov Šenkvíc.Ako s láskou na neho spomína dcéra s rodinou, tak s vďakou a úctou mu vzdávame hold aj my.

Martin Lukáč

FREŠO: Sloboda a demokracia nie sú zadarmo

Pietne spomienky

Pripomíname si 70. výročie ukončenia 2. sv. vojny

100. výročie narodeniaGašpara Melichára

Page 32: Senkvican 2 2015 issu

32

32

www.senkvice.org

kych zbraní a preparáty poľovnej zvere. Mgr. Peter Fitz a Ing. Zdenko Dugovič zároveň deti podrobili kvízu o zvieratkách. A mali naozaj pozoruhodné znalosti v tejto oblasti. Na tomto stanovišti mohli prejaviť aj svoje ma-liarske umenie.Za absolvovanie športových a vedomostných disciplín získali deti priamo z rúk pána starostu, ktorý je zároveň aktívnym poľovníkom a členom Poľovníckeho združenia Dolina, diplom, sladkos-ti a aj rôzne drobné darčeky.Veľký úspech mala názorná ukážka druhov po-ľovníckych psov, ktorú veľmi zaujímavo komen-toval Ján Horváth.Nechýbalo ani obľúbené maľovanie na tvár, kde šikovné ruky Romanky Štrbovej a Lenky Sabovej na chvíľu deti menili na mačičky, motýle, šaša, či princeznú.Tlačenica bola aj pred povozom pána Petra Roz-beského, ktorý so svojím koníkom neúnavne celé popoludnie prevážal deti na roľníckom voze po šenkvickom chotári. Deti aj dospelí si mohli pochutnať na cigánskej pečienke, divinovom guláši a smažených pstru-hoch (po ktorých sa len tak zaprášilo), alebo si pripraviť vlastnoručne opečené špekáčiky na otvorenom ohníku.Poľovnícke združenie Dolina Šenkvice ďakuje všetkým, ktorí prispeli k zdarnému priebehu a zabezpečeniu tejto peknej a už tradičnej akcie a tešíme sa na stretnutie v budúcom roku.

P O Z V Á N K A

V nedeľu, 11. októbra 2015 organizuje Poľovnícke združenie DOLINA v Šenkviciach v súčinnosti so Slovenskou poľovníckou komo-rou a Slovenským poľovníckym zväzom Farbiarske skúšky duričov.Začiatok skúšok je o 8:00 hod. na poľovníckej strelnici v Šenkviciach (za poľnohospodárskym družstvom, pri vodnej nádrži). Skúša sa podľa platného skúšobného poriadku. Rozhodcov deleguje SPK. Pre zúčastnené psy platia platné veterinárne predpisy. Uzávierka prihlášok je 20.9.2015. Štartovný poplatok je stanovený vo výške 25 €.

Prihlášky zasielajte na adresu: Ján Horváth, Chorvátska č. 86, 900 81 Šenkvice, tel. č. 0902 483 283

JUDr. Vojtech Podhorský, tajomník PZ Dolina

Dňa 9.5.2015 organizovalo Poľovnícke združe-nie Dolina v Šenkviciach strelecké preteky v disciplíne „Americký trap“. Vyznačuje sa ná-hodnou dráhou terča, ktorá sa nedá predvídať a od strelcov si vyžaduje rýchlosť a pohotovosť.Na poľovníckej strelnici privítal strelcov starosta obce Mgr. Peter Fitz. Pretekári boli oboznámení s pravidlami súťaže. Strieľalo sa podľa Strelec-kého poriadku Slovenskej poľovníckej komory. Zbor rozhodcov tvorili Marián Polák, Igor Somo-rovský ml. a Juraj Trojna ako hlavný rozhodca.Preteky prebiehali za pekného, i keď veterného počasia. Pretekári aj široká verejnosť sa mohli ob-čerstviť v bufete a ochutnať cigánsku pečienku alebo tradičný divinový guláš, ktorí pripravili po-ľovníci pod vedením poľovného hospodára JUDr. Mateja Somorovského.Pevné nervy a najlepšie výsledky dosiahli pre-tekári Juraj Boldiš z Preseľan – I. miesto, Tomáš Mezes z Matúškova – II. miesto a Pavol Mudroch z Matúškova – III. miesto. Získali finančnú odmenu a športové poháre.

Dňa 30.5.2015 Poľovnícke združenie Dolina v Šenkviciach v spolupráci s Kultúrnym a infor-mačným strediskom Šenkvice zorganizovali v rámci osláv Medziná-rodného dňa detí už po tretí krát akciu „Poľovníci deťom“. Teší nás, že akcia mala veľký ohlas. Zúčastnilo sa jej cca 150 detí s ro-dičmi. Pre deti boli pri-pravené súťaže v kres-lení, v skákaní vo vreci, hod na cieľ a streľba zo vzduchovky do terča.Súťaže odštartoval po-ľovníckym signálom na lesnicu o 14.00 hod. poľovnícky hospodár JUDr. Matej Somorov-ský. Najväčší nápor

a záujem detí bol na strelnici, kde pod dozo-rom skúsených strelcov skúšali svoje strelecké umenie a tešili sa z do-siahnutých výsledkov. Za pomoci inštruktora Martina Suchoňa doká-zali aj tí najmenší účast-níci s prehľadom zasiah-nuť cieľ.Veselo bolo aj na sta-novišti pretekov v behu vo vreci, kde deti museli preukázať svoju šikovnosť a vytrvalosť. Nie ľahkú disciplínu –

hod na cieľ, skúšali aj tí najmenší.

V spoločenskej miestnosti na poľovníckej strel-nici boli pre deti pripravené ukážky poľovníc-

Z poľovníckej kapsy

Page 33: Senkvican 2 2015 issu

33

33

www.senkvice.org

Dňa 16.5.2015 sme usporiadali I. ročník súťaže mladých hasičov. Preteky sa konali na motocrosso-vej dráhe v Šenkviciach. Zúčastnilo sa ich celkovo 7 tímov v kategórií mladší a starší žiaci. Naši plame-niaci sa v kategórií starší žiaci umiestnili na peknom 4. mieste. Súťaž sme pripravovali spoločnými silami takmer celý týždeň.

Dňa 6.6.2015 sme sa zúčastnili okresného kola v Pezinku v ka-tegórií muži a dorastenky. Keďže tento rok je postupový, mali sme šancu dostať sa na krajské kolo. A tak sa aj stalo. Ukázali sme, že na to máme, a tak sme postúpili na krajské kolo. Po náročnom ráne nás čakalo ešte prvé ligové kolo v Slád-kovičove. V kategórii ženy sme sa umiestnili na prvom mieste, no na-šim mužom sa darilo o čosi menej. Súťažný deň pokračoval nočným pretekom vo Veľkých Úľanoch, kde sme si vybojovali ako ženy 1. miesto a najrýchlejší prúd.

Naši muži taktiež zožali úspech a umiestnili sa na 3. mieste.

Touto cestou chceme poďakovať každému, kto priložil ruku k die-lu, a tým pomohol reprezentovať v dobrom mene našich hasičov. Chystanie súťaže nie je jednodu-ché, a preto sme vďační za každú pomoc. Rovnako poďakovanie patrí motocrossovému klubu, ktorý nám ochotne poskytol areál, kde nie len trénujeme, ale aj sa konala táto súťaž.

V sobotu, 20.6.2015 sme sa zúčast-nili na krajskom kole v Podunaj-ských Biskupiciach. V silnej kon-kurencii sme sa snažili presadiť čo najviac. Tréningy priniesli svoje ovo-cie a tak sa oba tímy – muži aj do-rastenky prebojovali na Majstrov-stvá Slovenskej republiky, ktoré sa budú konať 11. – 12.7.2015 v Turanoch pri Martine. Je to histo-ricky po prvý krát, čo máme na Maj-strovstvách Slovenskej republiky obe družstvá. Po krajskom kole nás čakala ligová súťaž v Dolných Janí-koch, kde sme neuspeli, ale naše farby podržali muži. Tí skončili na 3. mieste. Sezóna nám začína veľmi sľubne, tak sa budeme snažiť, aby bola aj naďalej rovnako úspešná.

Frederika Heribanová

1. ročník súťaže mladých hasičov

Postupový rok a úspešný začiatok sezóny

Vyrastá nám plavecká nádej?

Mladí športovci plaveckého klubu Azeta úspešne absolvovali sezónu plaveckej prípravky 2014 – 2015. V kolektíve základného plaveckého tré-ningu 7 – 10 ročných plaveckých nádejí dosiahla svedomitou plaveckou prípravou pekné športové úspechy aj 9 – ročná Šenkvičanka LINDA LEGÁTHOVÁ.Predovšetkým na júnových Majstrovstvách Slovenska 9 – 10 ročných v Spišskej Novej Vsi, pod vedením trénera Dr. Geralda Svobodu, získala na kraulovej 50m trati bronzovú medailu v osobnom rekorde 0:33,63. Úspešná bola aj v disciplíne 50m prsia (6. miesto časom 0:46,23) a 100 m znak (8. miesto časom 1:31,16). Už v decembri minulého roka zaplávala na mítingu v Bratislave kraulovú 50m trať za 39,35. Na jarných mítingoch v Rakúsku pokračoval jej športový rast. Vo Viedni a hlavne v Rakúskom Wienerneustadte, zaplávaním časov v disciplínach 50 a100m znak, 50 a 100m prsia, ukázala vysokú úroveň všestrannej plaveckej a kondičnej prípravy. Aj na mítingu v Liptovskom Mikuláši vybojovala niekoľko medailových umiestnení a dosiahnutý čas v najvšestrannejšej disciplíne 100m polohový pretek (1:35,35) naznačil jej možnosti úspešného vystúpenia na júnových Majstrovstvách Slovenska v Spišskej novej Vsi.

Linda už po zvládnutí základných plaveckých zručností si vytvorila vzťah k pravidelnému športovaniu. Plavecký klub Azeta jej druhý rok vytvára podmienky športového rastu. Jej rodičia si uvedomujú, že zmyslu-plné trávenie voľného času, predovšetkým športové aktivity, patria k nenahraditeľným činnostiam a sú citlivým výchovným prostriedkom aj ich dcéry. „Chceme sa vyvarovať predčasnej rannej špecializácii športovca. Realizáciou všeobecne platných zásad tréningu detí je možné tomuto predchádzať. Tréning sa koncentruje na akcelerovanie výkonnosti až po nadobudnutí plaveckej a telesnej všestrannosti.“, zdôrazňuje Lindin tréner.Myšlienku rozvoja plaveckého klubu Azeta ovplyvnili negatívne skúsenos-ti rodičov v satelitných mestečkách Bratislavy, ktorých deti najviac pociťu-jú zdravotné aj výchovné dôsledky nedostatočných možností športovať. Vedenie klubu chce rodičom pomôcť výučbou a tréningami plávania v príjemnom prostredí bazéna Swimarena Senec. Chce deti už vo veku materskej, resp. základnej školy zaujať pravidelnou a hravou pohybo-vou aktivitou, primeranou veku a schopnostiam. „Zo skúseností z tréningovej praxe s deťmi u nás i v zahraničí viem potvrdiť, s akou „ľahkosťou“ sa nechajú športom fascinovať“, vysvetľuje tréner Dr. Gerald Svoboda. „Plávanie má nenahraditeľný zdravotný, ale aj preven-tívny význam voči zvyšujúcej sa hrozbe nezdravého životného štýlu. Radosť zo športovania sa musí prebudiť už v detstve, aby sa šport stal ich celoživot-nou súčasťou“, pokračuje tréner.Plavecký klub Azeta aj v šk. roku 2015/16 otvára nové skupiny v Senci a v Bratislave pre plavcov od 4 – 18 rokov a pre dospelých, ponúka tré-ningy pre deti a mládež, základne plávanie, športové plávanie, zdokonaľovacie a rehabilitačné tréningy, či plávanie pre dospelých.

Mgr. Júlia Kertésová, PK azetawww.pkazeta.sk, [email protected], 0948 08 55 67

L. Legáthová - v strede

Page 34: Senkvican 2 2015 issu

34

34

www.senkvice.org

Už trinásť rokov sú pozemní ho-kejisti Šenkvíc neodmysliteľnou súčasťou Interligy. Viackrát sme boli vo finále, no vždy sme odchá-dzali ako porazení, tretie a štvrté

miesta už hádam ani nerátame. Trinástka bola v našom prípade šťastnou, a je to o to krajšie, že pre-miérový úspech sme dosiahli doma.Turnaj najlepších štyroch sme po prvýkrát usporiadali doma, kon-krétne 6. a 7. júna. Do finálového turnaja sme po základnej časti po-stupovali z druhého miesta, pred nami skončila len Pliva Lipovci (SLO). Tretí boli KPH Rača a štvrtý Hradec Králové (CZE). Podľa finálového kľúča hrali semifi-nále Pliva s Hradcom a my s Račou.Rača bola súperom, ktorého sme si do semifinále želali asi najmenej. Aj minulý rok sme ich dokázali viac-

krát zdolať a nakoniec sme s nimi vo finále prehrali. Tento rok sme si opakovanie minulého ročníka ne-pripúšťali. Náš zápas však opäť raz nezačal dobre. Hrali sme ustrácha-ne, nedôrazne a pomaly. Napriek tomu sme si vypracovali tri čisté

šance, ktoré sme ale nepremenili. Nato sme dostali prvý gól, čo nám na pohode vôbec nepridalo. Časom sa nám však podarilo dostať hru pod kontrolu a ešte do polčasu sme zásluhou Daniela Petráša vyrovnali.

Polčasový výsledok 1:1 žiaľ tešil viac súpera ako nás. Do druhého polčasu sme nastúpili ako vyme-není. Začali sme Raču viac napá-dať, nepúšťali sme ich do brejkov a na ihrisku sme postupne viac a viac dominovali. Výsledkom bola

doslova kanonáda, keď sme za 35 minút skórovali až päťkrát. Presadi-li sa Kovačevič 3x a po góle pridali ešte Lančarič a Petráš. Výsledok 6:1 v náš prospech bol síce pre Raču krutý, ale nie náhodný. Zaslúžene sme postúpili do finále. V druhom semifinále si Pliva po tu-hom boji poradila s Hradcom 4:2. To znamenalo, že o tretie miesto za-bojuje Rača s Hradcom a náš finálo-vý súper bude Pliva Lipovci. Zápas o tretie miesto bol plný napä-tia a niekedy až prehnaných emócií. Dlho to vyzeralo, že Hradec vyhrá. Väčšinu prvého polčasu hral na po-lovici Rače, no vyťažil z toho len je-den gól. Rača sa však rýchlo otriasla a zápas otočila. V druhom polčase pridala ešte dva góly, pričom Hrad-cu sa podarilo už len znížiť. Koneč-ný výsledok 4:2 pre Raču zname-nal jej bronzovú priečku a štvrté miesto pre Hradec.Finálový zápas sa začal opatrne z oboch strán. Pliva, mimochodom súper, ktorého sme vonku zdolali

naposledy asi pred siedmimi rokmi, si bola vedomá našich nebezpeč-ných protiútokov, preto hrala stiah-nutá na vlastnej polovici. Cez ich defenzívu sme sa dostávali len veľmi ťažko a ak sme sa do šance aj dostali, súperov výborný brankár ich zlikvidoval. Podobne ako v semi-finále sme dostali prvý gól my. Našťastie ešte do polčasu Andrej Dobrovodský po nádhernom sóle medzi slovinskými obrancami vy-rovnal na 1:1. Tesne pred koncom polčasu nás do vedenia poslal Da-niel Petráš, avšak pár minút na to Slovinci kontrovali. Polčas sa teda skončil nerozhod-ne 2:2. Druhý polčas sa hralo viac otvorene a súpera sa nám, povzbudení domácim publikom, podarilo viackrát zatlačiť. Vybojovali sme si niekoľko trest-

ných rohov a dva z nich sme aj premenili. Úspešnými strelcami boli opäť Daniel Petráš a Matúš Pa-rajka. Viedli sme 4:2, čo bolo veľmi sľubné. Ostávalo nám už len udržať daný stav a mohli sme premiérovo oslavovať triumf. Slovinci sa však tak ľahko nevzdali a podarilo sa im približne desať minút pred koncom znížiť na 4:3. Viac sme im ale našou rozumnou hrou v závere nedovolili. Víťazstvo 4:3 bolo to najlepšie vy-svedčenie a zároveň odmena za našu celoročnú snahu. Historic-ky prvýkrát sme Interligu vyhrali a ešte k tomu na domácej pôde. Ukázali sme, že to, čo robíme, ro-bíme dobre a výsledky časom pri-chádzajú. Každý jednotlivec podal v zápasoch maximálny výkon, čoho výsledkom bol náš triumf. Medzi záverečnými oceneniami sme mali okrem už spomínaného celkového prvenstva ešte aj individuálne oce-nenie. Za najlepšieho hráča finálo-vého turnaja bol vyhlásený Daniel Petráš, strelec celkovo našich šty-roch gólov.Tento ročník sme teda zakončili tým najlepším spôsobom, premiérovým víťazstvom v Interlige. Za týmto úspechom však nie je len naša drina, ale aj podmienky, kto-ré máme a ktoré sa snažíme stále zlepšovať. Nedá mi nepoďakovať sponzorom, ktorí prispeli, či už ma-teriálne alebo finančne k tomu, aby sme takéto podujatie v Šenkviciach mohli usporiadať a aby náš klub vô-bec fungoval. Za všetkých spomeniem Obec Šenkvice, ktorá dlhodobo podpo-ruje športový klub a tým aj hokej, Karpatská perla, s.r.o., Reštaurá-cia Milka, LB DESIGN, s.r.o., KARBON s.r.o. a mnohí ďalší. Vďaka patrí aj všetkým tým, ktorí sa starajú o hokejovú mládež a napomáhajú tým rozvoju hokeja v Šenkviciach.

Šenkvický tím v tomto roku tvorili: HRÁČI: Marek Petráš, Roman Kint-ler, Juraj Štrofek, Michal Sklár, Matej Sklár, Boris Dobrovič, Igor Mišovič, Peter Melichar, Ľuboš Mišovič, Boris Petrakovič, Matúš Parajka, Martin Lančarič, Zdenko Kovačevič, Adrián Augustinič, Daniel Petráš, Filip Hýl, Marek Baksa, Pavol Krajčík, Michal Bočko, Stanislav Dobrovič, Mário Kolek, Jaroslav Staněk

ORGANIZAČNÝ TÍM: Ľubomír Šavlík, Milan Dugovič, Miroslav Strašifták, Vladimír Margolien

JUDr. Matúš Parajka Foto: Natália Štrofeková

Šenkvice víťazom Interligy!

Page 35: Senkvican 2 2015 issu

35

35

www.senkvice.org

Žiaci a prípravka v sezóne 2014/2015

Šenkvice na Pohári majstrov v Portugalsku

Keď sme sa ešte minulý rok dozve-deli, kde sa bude konať Pohár maj-strov 2015, naše reakcie boli roz-pačité. Na jednej strane atraktívna destinácia na opačnom konci Euró-py a možnosť zahrať si kvalitný tur-naj, na strane druhej astronomické výdavky presahujúce osemtisíc eur. Po viacerých poradách na klubovej úrovni bol záver jednoznačný, ak chceme napredovať, obdobné turnaje hrávať musíme, bez ohľa-du na finančnú stránku. Preto sme sa rozhodli – IDEME ! Úvodom nás čakalo nespočetné množstvo vybavovania a zháňania, od leteniek, cez hotel, sponzorov až po záležitosti spojené s federáciou. Po týždňoch, ba až mesiacoch prí-prav sme odleteli do Porta a odtiaľ sa následne prepravili do Lousady, dejiska turnaja. Ubytovali sme sa ňv peknom hoteli, kde okrem nás býval aj tím z Bieloruska. Absolvo-vali sme posledné predturnajové mítingy a mohli sme sa sústrediť už len na hokej. Dňa 22. mája, deň po našom prílete, turnaj začínal.Na úvod nás čakal prvý súper na turnaji, favorizovaný domáci tím AD Lousada. Domáci svoju domi-nanciu potvrdzovali od začiatku. Polčasový výsledok 2:0 v ich pro-spech nebol vyšší len zásluhou náš-ho brankára Mareka Petráša, ktorý aj ďalšie zápasy podával kvalitný výkon. Konečné resumé 4:0 dáva-lo tušiť, že súper bol kvalitatívne a herne vyspelejší a zaslúžene vyhral. Ďalší súper – Grammarians HC (GIB) čakal na nás v nasledovný deň. Do tohto zápasu sme nastupovali s cieľom naplno bodovať, keďže to by nám zabezpečilo priamu účasť v bojoch o postupové miesta do vyššej kategórie. Súper z Gibraltaru začal ofenzívne, my sme sa snažili vychádzať zo zabezpečenej obra-ny do rýchlych protiútokov. Zápas bol napriek optickej prevahe sú-pera značne vyrovnaný a polčas sa skončil nerozhodne bez gólov. Napriek tomu, že šancí bolo na oboch stranách, brankári sa preko-nať nenechali. Do druhého polčasu sme nastúpili s ešte väčším odhod-laním a zakrátko sa nám podaril je-den protiútok premeniť. Úspešným strelcom bol Daniel Petráš. V závere nás však súper zatlačil, čo viedlo k vyrovnaniu a konečnému výsledku 1:1. Po zápase prevládali zmiešané pocity, nakoľko predvedená hra bola veľmi dobrá, ale ani to nesta-čilo na zisk plného počtu bodov. K postupu medzi štyri najlepšie

mužstvá nám už mohlo pomôcť iba lepšie skóre v porovnaní s Gramma-rians HC, ktorých ďalší deň čakali domáci hráči. Nasledujúci deň voľna sme si vypl-nili návštevou Porta a oddychom, či už po fyzickej alebo psychickej stránke. Vo večernom zápase AD Lo-usada zdolala Grammarians HC 5:1 a bolo jasné, že ŠK Šenkvice sa do bojov o postupové miesta nepozrú, nakoľko o lepšom skóre v prospech gibraltárskeho tímu rozhodol 1 gól! Posledný hrací deň začal zápasom, v ktorom už išlo viac – menej iba o prestíž – medzi dánskym majstrom Slagelse HC a Šenkvicami. Po 22 mi-nútach svietilo na tabuli skóre 4:0 a bolo po zápase. Súper nás dokonale zaskočil a až po štyroch góloch sme dokázali hru vyrovnať. Polčasový hvizd znamenal stále štvorgólové manko (5:1). Do druhého polčasu sme nastúpili s cieľom skúsiť ešte potrápiť dánskych hráčov a dohrať turnaj so cťou. Konečných 7:3 vypo-vedá o kvalitatívne a herne vyššej úrovni dánskeho majstra, ktorý za-slúžene vyhral. Aspoň čiastočným pozitívom boli 2 góly Borisa Pet-rakoviča a kvalitný výkon mladíka Daniela Petráša, okorenený zaslúže-ným gólom, druhým na turnaji. Celkovo sme sa umiestnili spolu so Slagelse HC na piatom mieste, do vyššej skupiny sa pre budúci rok kvalifikoval domáci tím AD Lousada a bieloruský SDUSHOR Minsk. Z pohľadu viacerých hráčov Šenkvíc by sa dal turnaj charakterizovať ako nie veľmi vydarený, nakoľko sa nám podarilo získať iba jeden bod. Na druhej strane to bol obrovský prínos z hľadiska skúseností. V kádri bolo sedem hráčov mladších ako 20 rokov a vekový priemer bol 24 ro-kov! Pre týchto hráčov je obrovská skúsenosť zahrať si proti tak kvalit-ným tímom, aké boli na turnaji. Celkovo pre všetkých hráčov to bola cenná skúsenosť – ukázalo sa, kde sú slabiny tímu, čo treba zlepšovať a na čom treba popracovať.

Zloženie tímu: Realizačný tím - Ľubomír Šavlík, Miroslav Strašifták Hráči: Marek Petráš, Roman Kintler, Matúš Parajka, Juraj Štrofek, Martin Lančarič, Igor Mišovič, Ľuboš Mišovič, Daniel Petráš, Adrián Augustinič, Peter Melichar, Zdenko Kovačevič, Filip Hýl, Pavol Krajčík, Andrej Dob-rovodský, Marek Baksa, Michal Sklár, Boris Petrakovič

JUDr. Matúš Parajka, Andrej Dobrovodský

Družstvo žiakov v uplynulej sezóne striedalo lepšie výkony s horšími. Herne počas celej sezóny nestačilo ani na jeden račiansky tím a celkovo sa umiestnilo až na treťom mieste. Súťaž vyhralo KPH Rača „A“ pred KPH Rača „B“. Musíme povedať, že sme očakávali určite viac, takže žiaci majú v budúcej sezóne čo na-právať a zlepšovať.

Celkové poradie1. KPH Rača „A“ – 36 b2. KPH Rača „B“ – 21 b 3. ŠK Šenkvice – 18 b

4. HC N. Dubnica – 15 b 5. HKM N. Dubnica – 0 b

O čosi iná situácia bola u prípravky. Na vonkajšiu sezónu 2014/2015 sme prihlásili až 3 družstvá, keď-že na tréningoch bežne po ihrisku pobehuje viac ako tridsať detí do 11 rokov. Chceli sme, aby všetky deti dostali možnosť zahrať si ligo-vú súťaž a nabrať nové skúsenosti a zručnosti. „A“ družstvo bolo zložené zo starších hráčov. Počas sezóny sa dlho držalo na prvom mieste, avšak posledné zápasy sa im nepodarilo zvládnuť. „B“ družstvo bolo zlože-né z najmladších hráčov. Herne sa len učili, čo sa odzrkadlilo aj na vý-sledkoch, avšak v zápasoch podali chlapci a dievčatá bojovné výkony.

Tretie „C“ družstvo bolo zložené z mixu starších a mladších hráčov. Veľakrát držali krok aj s lepším súpe-rom, avšak nie vždy zápas dotiahli do úspešného konca.Celkovo bolo naším najúspešnej-ším „A“ družstvo, ktoré len vďaka horšiemu záveru skončilo v celko-vom poradí druhé, „C“ družstvo obsadilo piatu priečku a „B“ družstvo šiestu.Na najbližšie obdobie máme v plá-ne zvýšiť počet sústredení, pretože práve tieto akcie sú výbornou mož-nosťou utuženia kolektívu a nabra-tia hokejových zručností. Táto sezóna bola nielen pre deti, ale aj pre trénerov veľkou školou do budúcna. Veríme, že tieto skúsenos-ti dokážeme v budúcnosti pretaviť do lepších výsledkov.

Tréneri prípravky: Igor Mišovič, Ľuboš Mišovič, Daniel Petráš

Celkové poradie1. KPH RAČA – 34 b

2. ŠK ŠENKVICE „A“ – 30 b3. HC NOVÁ DUBNICA – 27 b

4. HOKO ZLATÉ MORAVCE – 20 b5. ŠK ŠENKVICE „C“ – 20 b6. ŠK ŠENKVICE „B“ – 0 b

Daniel Petráš, JUDr. Matúš Parajka

Page 36: Senkvican 2 2015 issu

36

36

www.senkvice.org

Šenkvické legendy zo športového zápisníka Kamila Somorovského

Šenkvičan hrajúci na brazílskej Maracane

Čerstvý šesťdesiatnik IVAN BILSKÝ

Narodil sa v Bratislave 16.7.1955 ako najstarší zo štyroch súrodencov. Takmer od kolísky sa poma-ly zaúčal do tajov futbalovej hry pod dohľadom svojho otca Alberta – prvého trénera.

„Môj otec mi vždy hovoril, že keď chcem niečo robiť, tak to mám vykonávať poctivo,

lebo len poctivou prácou ďalej zájdem!” „Futbal bol krásnym zamestnaním

a môžem povedať, že mi veľa dával.”

Ivan vyrastal v Šenkviciach, najprv v byte na fut-balovom ihrisku, neskôr v bytovke na Družstev-nej ulici. Teda len čo vyšiel z bytu, pred očami mal zelený „koberec” šenkvického areálu. Ako chla-pec sa v zime prirodzene venoval najmä hokeju, ale v lete dominoval futbal. Neodstrkoval ani iné športy (atletika, behy), pri ktorých získal všestran-nosť, obratnosť a silu, no futbal mu bol predsa najbližší. Bolo to určite aj preto, že otec Albert hrával dlhé roky v Šenkviciach za „A – mužstvo” a navyše jeho rodina mala vtedy trvalý pobyt na ihrisku, kde zelený trávnik bol tou najlepšou mo-tiváciou na športovanie. Ako 8 – ročný bol registrovaný v žiackom muž-stve, kde hneď upútal pozornosť výbornými vý-konmi a hlavne strieľanými gólmi. Neskôr prestú-pil k dorastencom. Nezabudnuteľné spomienky má hlavne na Floriána Brunovského, ktorý ako bývalý hráč Šenkvíc mal na starosti žiacke futba-lové kolektívy, nielen v úlohe trénera, ale hlavne zodpovedného za šenkvickú futbalovú mládež. Ivan si od detstva dával splniteľné ciele. Keď hral za žiakov a videl ako dorastenci hrávajú v pekných dresoch s novými loptami, chcel to tiež dosiahnuť. Potom to už bola snaha presadiť sa.

Mladému talentovanému futbalistovi sa darilo, vynikal rýchlosťou, strieľanými gólmi, najmä z výskoku hlavou. Starší hráči ho medzi seba prijali priateľsky a on sa snažil ich nesklamať. Zaujímavosťou je, že za šenkvické A – mužstvo nikdy nenastúpil!

Koncom 70 – tych a začiatkom 80 – tych rokoch nebolo veľa futbalistov, ktorými by sa mohlo Slovensko pochváliť. Ale medzi tých, ktorí mu robili aj za hranicami dobré meno, určite patril šenkvický rodák Ivan Bilský, ktorý až do kon-ca aktívnej futbalovej kariéry, teda 11 sezón obliekal dres ligového futbalistu. Jeho veľký futbalový talent sa s pribúdajúcimi rokmi preja-voval čoraz viac a prežil priam nádhernú kariéru. Rozdeľuje ju na dve polovice – 6 sezón strávil vo vtedy jedinečnom profesionálnom klube Dukla Praha, a potom ďalších 6 sezón v Dukle Banská Bystrica a FK TTS Trenčín. Ivan po prvých futbalových krôčikoch v rodných Šenkviciach, ako i po neúspešnom pokuse dostať sa medzi dorastencov bratislavského Slovana, obliekol ako 15 – ročný rovnošatu žiaka stred-nej vojenskej školy v Nitre. Súčasne vykročil na cestu za veľkou futbalovou kariérou. „Keby som nebol futbalistom, možno by som sa stal úspešným atlétom.” Najmä behy boli jeho doménou. Rýchlosť, vytrvalosť a všestrannosť mal v krvi. „Ak by som nebol taký mimoriadne rýchly, určite by sa zo mňa nestal popredný futbalista” – podotkol Ivan v debate.V klube nitrianskej Dukly počas štúdia spoznal vďaka neustálym postupom z I.B triedy, cez I.A triedu i krajskú súťaž. Potom však „niekto” škrt-nutím pera futbalové radosti nitrianskych voja-kov zrušil. Netrvalo dlho a jeho talent si všimli funkcionári prvoligového mužstva (vtedy AC Nitra). Najlepší strelec vojenského mužstva, Ivan Bilský, prijal ponuku na hosťovanie v civilnom futbalovom klube. Potom však nasledovala bles-ková kariéra, hodná jeho šprintérskych schop-ností. V devätnástich už hral ligu v Nitre a ako 22-ročný si obliekol reprezentačný dres. Vždy mal v sebe akýsi hnací motor a veľkú motiváciu.Pamätám sa na to veľmi dobre, akoby to bolo včera, keď sa ocitol v bielo-modrom drese nit-rianskeho AC, v kolektíve, ktorí viedli tréneri zvučných mien Ján Dinga a Ing. Milan Lešický. Tí mu hneď v prvom kole sezóny 1974/1975 dali dôveru a tak Ivan nastúpil na svoj vôbec prvý ligový zápas v základnej zostave AC v Třinci. „Nebolo mi veru všetko jedno, keď som nastupoval vedľa takých nitrianskych harcovníkov, ako vtedy boli Szabo, Dominka, Ižold, Rapan, Štarke, Terné-ny...”. V druhom kole Nitra na domácom štadióne hos-tila bratislavský Inter a ligový nováčik Bilský sa za daždivého počasia na ťažkom teréne svo-jím prvým gólom pričinil o víťazstvo Nitry 2:1! Hneď bolo o čom písať a vo futbalových kulo-ároch sa o 19 – ročnom Ivanovi Bilskom deba-tovalo oveľa intenzívnejšie. Ivan bol výkonom a herným štýlom absolútne neprehliadnuteľný a preto sa Nitrania zo všetkých síl snažili udr-žať mladého absolventa vojenskej školy. Počas štúdia bol aj výborným atlétom, vynikal zvlášť

v krátkych šprintoch, diaľke, či skoku do výšky. Jeho školské rekordy neboli dlho prekonané!

Písal sa október roku 1974 a k Ivanovým rodi-čom zavítal tréner a futbalová legenda praž-skej Dukly Josef Masopust, aby s nimi dohodol podmienky pôsobenia ich syna vo vtedy najkva-litnejšom a chýrnom klube DUKLA PRAHA, ako aj možnosti ďalšieho štúdia v Prahe. Po úspešnej návšteve a dohode sa skutočnosť stala realitou. Šenkvický futbalový talent sa sťa-hoval z Nitry na pražskú „Julisku” v Dejviciach, kde mala Dukla svoje sídlo. Po krátkom zoznámení sa s hráčmi Dukly a pro-stredím na Juliske nastúpil v jedenástom kole sezóny 1974/1975 proti pražskej Slavii. Pražská ligová premiéra dopadla k veľkej spokojnosti. Tréner Masopust mu dal dôveru na netradičnom poste pravého krídla a hneď v prvom zápase pro-ti veľkému pražskému rivalovi sa uviedol skvelým výkonom, zásluhou ktorého Slavia po konečnom hvizde vyhrala 1:0! V mužstve nabitom hviezda-mi – reprezentantmi, akými boli – Nehoda, Vik-tor, Štambacher, Fiala, Rott, Vízek, Samek, sa Ivan nestratil a kolektív ho výborne prijal do svojich radov. Spočiatku ho tréneri, Josef Ma-sopust, či neskôr Jaroslav Vejvoda, skúšali na po-stoch záložníka, obrancu, či útočníka na ľavom krídle. Hľadal si miesto v zostave, na ktorom by najlepšie uplatnil svoje šprintérske schopnosti. Odvtedy odohral celý rad dôležitých zápasov a počas jesennej časti ligového ročníka 1975/76 sa Ivan s prezývkou „Matej” stal jednou z opôr pražskej Dukly! Zvykol si na post záložníka. Ako povedal: „Hra v strede poľa mi vyhovovala, preto-že rád som behal”. Po Zdenkovi Nehodovi sa stal najlepším strelcom, ako i najaktívnejším hráčom mužstva! „Zásluhou rýchlosti som sa dostával i zo zadnej pozície do situácií, v ktorých som mohol pripravovať spoluhráčom šance alebo sám strieľať góly“ – doplnil Ivan myšlienku. Všeobecne bol označovaný za jedného z naj-lepších záložníkov v sezóne 1975/76. V jeho najlepších futbalových časoch uprostred 70-tych rokov minulého storočia si ho Dukla Praha cenila ako najväčší klenot v základnej zostave.

„Najslávnejšia éra v drese Dukly neprišla sama od seba. Mužstvo sa tvorilo niekoľko rokov, nielen hráčsky, ale i charakterovo. Zďaleka v ňom neboli len kvalitní futbalisti. Niektorí mali menší talent, ale chuť a snaha niečo dokázať im nechýbala. Všetci sme sa navzájom uznávali. To považujem za najdôležitejšie. Roky strávené na „Juliske” som ni-kdy neľutoval. Mali sme vytvorené kvalitné trénin-gové podmienky, výborných trénerov (Masopusta a Vejvodu), skvelú partiu na trávniku i mimo neho.”

Pochopiteľne, Ivanove najväčšie futbalové zážit-ky sa týkajú európskych pohárových zápasov. „Nikdy nezabudnem na atmosféru pri a po vyra-dení londýnskeho Evertonu (1.11.1978) a bundesli-gového Stuttgartu (6.12.1978). Ďalším zážitkom je moje účinkovanie v reprezentácií ČSSR: A-mužstvo, B-mužstvo a ČSSR do 21 rokov. Nuž a do tretice ma bude navždy hriať môj podiel na zisku dvoch maj-strovských titulov v drese Dukly Praha.” Ivan celkovo odohral 182 ligových zápasov, strelil 24 gólov a počas celej kariéry nebol vy-lúčený! Dukla vďaka tejto generácii získala tri majstrovské tituly (1976/1977, 1978/1979 a po

Page 37: Senkvican 2 2015 issu

37

37

www.senkvice.org

odchode Ivana ešte 1981/1982), doteraz posled-ný! Dukla sa v sezóne 1978/79 prebojovala do štvrťfinále Pohára UEFA s Hertou Berlín. V uvedených sezónach boli „vojaci” najlepším čs. mužstvom a ich meno sa rozletelo do sveta. Na Julisku na bežné ligové zápasy chodila náv-števa 10.000 divákov, a to „žlto-červení” nemali nikdy ani zďaleka toľko fanúšikov ako tradičné pražské oddiely Sparta, či Slavia.

Ako 22-ročný debutoval v reprezentácii ČSSR dňa 9.11.1977 v Prahe na štadióne Sparty „na Letnej” proti tradičnému súperovi – Maďar-sku (1:1). Zostava ČSSR: Viktor – Barmoš, Ondruš, Fiala, Gögh – J. Kozák, Jarůšek, BILSKÝ – Masný, Kroupa, Mráz. V tomto období v československom drese na-stúpilo veľa nováčikov, doplnených skúseným Jánom Kozákom (súčasným trénerom Sloven-ska) a vytvorili jedenástku, ktorá pod Ondrušo-vou taktovkou v obrane prezentovala bojovnosť a snahu po najlepšom výsledku. Za necelý rok odohral Ivan v A-mužstve ČSSR bez prerušenia

8 medzištátnych zápasov (2 x Maďarsko, Wales, Grécko, Bulharsko, Brazília, Švédsko a NDR).

„Splnil sa mi sen, ktorý sa nevyplní veľa futba-listom – zahrať si na najslávnejšej Maracane v Rio de Janeiro. Pred 45.000 divákmi, 17.5.1978, sme síce prehrali 0:2 gólmi Ronalda a Zica, ale nezabudnuteľná atmosféra zápasu a naša zostava sú pre mňa jedným z množstva krásnych zážitkov a spomienok. Bol to môj šiesty zápas v drese ČSSR. Proti nám nastupovali hráči majstrov sveta – „kanárici” Rivelino, Zico, Cerezo a ďalší.”

Zostava ČSSR v Brazílii: Hruška – Barmoš, Ondruš, Fiala, Gögh – BILSKÝ, Jarůšek, J. Kozák – Masný, Kroupa, Nehoda. Striedali: Rott, Gajdúšek. Tréneri: Ježek, Vengloš.Sľubná kariéra nádejného futbalistu sa však pomaly zastavovala. V sezóne 1979 – 80 odohral už len 6 ligových zápasov, v reprezentácii sa už neobjavil.„Teraz, keď sa na to dívam s odstupom času, tak si uvedomujem, že dosť som k tomu prispel aj sám.

Príliš som sa uspokojil s tým, čo som dosiahol, zľavil som v úsilí a v silnej konkurencii Dukly sa raz – dva stalo, že som sa ocitol na lavičke náhradníkov. Tam som však nechcel vysedávať a tak som sa roz-hodol prejsť na Slovensko do banskobystrickej Dukly, kde sme sa v roku 1981 stali víťazmi Sloven-ského pohára. Bol to dovtedy najvyšší úspech Ban-skobystričanov spod Urpína”. Tu bol Ivan opäť v kolektíve s vynikajúcimi hráč-mi – Ján Kocian, Jaroslav Boroš, Jozef Majzlík, Milan Nemec, Ladislav Jurkemik, Jozef Bubenko, František Kunzo st., Peter Zelenský a ďalší. „V ďalších dvoch sezónach sme v Banskej Bystrici bojovali len o záchranu – nakoniec neúspešne, me-nil sa káder i tréneri. Navyše mi končila osemročná zmluva s armádou a tak som to chcel skúsiť inde, v civilnom klube. Záujem prejavila Žilina, no tam by som mohol prestúpiť až k 1. januáru 1983. Napokon som sa rozhodol pre TTS Trenčín. Na Považí som sa ocitol už k 1.10.1982, ako 27 – ročný. Hral som v strede obrany i keď ma to vždy ťahalo dopredu, zvykol som si na post „zadného” stopéra a nerobilo mi to problémy.

Lenže s pribúdajúcimi sezónami situácia v Tren-číne nebola príliš ružová. Nedarilo sa podľa pred-stáv napĺňať ciele v Slovenskej národnej lige (SNL – II. liga). Prichádzali prehry, postrácali sa body aj v ľahkých zápasoch. Miestami sa prejavili aj názna-ky zlepšenia, ale to bolo veľmi málo, psychika muž-stva bola na dne. Tak som sa v roku 1985 rozhodol s profesionálnym aktívnym futbalom v FK TTS Trenčín skončiť. Mal som určité obdobie pauzu, čo bol tiež dôležitý faktor pri mojich úvahách.“ No ako bývalého futbalistu ho neustále lákala práca v klubovom futbale – sústavný kontakt s hráčmi, funkcionármi a pod. „To bolo v danom období to, čo som chcel. V roku 1986 som sa stal trénerom seniorov, neskôr, až do r. 2010, som trénoval mládežníkov FK TTS Trenčín.”

Ivan Bilský sa v súčasnosti dožíva okrúhleho životného jubilea – šesťdesiat rokov. Na otázku ako sa cíti v deň svojho jubilea odpovedá: „To je číslo, pred ktorým mám rešpekt. Určite sa na ňu necítim. Samozrejme by ma potešilo, keby

mi zopár rôčkov ubudlo, ale nesťažujem sa, zatiaľ sa držím. Mám rôzne aktivity, uvidím, ako mi bude ďalej slúžiť hlavne zdravie. Podľa toho sa dá pláno-vať, ale dôležité je, že každý deň treba žiť a prežiť ho krásne. Jubileum oslávim skromne v kruhu svojich najbližších.”, dodal na záver.

V SKRATKE O IVANOVI BILSKOMHráčska kariéra: od 8 rokov v žiackom a dorasteneckom družstve TJ Šenkvice, Dukla Nitra (od r. 1974), AC Nitra (od jese-ne 1975), DUKLA Praha (1975 – 1980), Dukla B. Bystrica (1980 – 1982), FK TTS Trenčín (1982 – 1985)

Trénerská kariéra: FK TTS Trenčín (1986 – september 2010)

Dosiahnuté úspechy: o v lige odohral 182 zápasov a strelil 24 gólovo 8 krát reprezentoval ČSSR A – mužstvoo 3 krát štartoval v mužstve ČSSR „B”o 6 krát reprezentoval ČSSR 21 a strelil 1 gól o s Duklou Praha získal 2 tituly majstra ČSSR (1976/1977 a 1977/1978)o s Duklou B. Bystrica dosiahol víťazstvo v Slovenskom pohári (1981)o v r. 1979 získal Čestný Titul MAJSTER ŠPORTU (20.2.1979)o v r. 1980 sa stal držiteľom štátneho vyznamenania – Za službu vlasti

Nezabudnuteľné NAJ:o Najlepší zápas – na jeseň 1974 v drese AC Nitra proti bratislavskému Interuo Najťažší zápas – vždy derby zápasy so Spartou, ale hlavne so Slaviou Praha, kde išlo o body pre zisk prvého „môjho“ majstrovského tituluo Najväčší úspech – zisk majstrovského titulu v drese Dukly Praha v roku 1977 a ocenenie titulom Majster športu vo februári 1979.o Najväčšia prednosť – rýchlosť, fyzická pripravenosť, ctižiadosť a hra hlavou vo výskoku.o Najnepríjemnejší súperi – najmä pohárové mužstvá – francúzsky FC Nantes, FC Everton Londýn v Pohári UEFA a bundesligový VfB Stuttgarto Najťažší okamih kariéry – zranenie v medzištátnom zápase s Maďarskom (15.4.1978), keď v súboji o loptu mi súper zlomil holennú kosť. Laboroval som 4 týždne so sadrou na nohe.o Najlepší spoluhráči – František Štambacher a Oldřich Rott – ich prítomnosť bola pre mňa v začiatkoch v Dukle nezaplatiteľnou školou.o Najväčšia túžba – obhájiť majstrovský titul a v súkro-mí byť zdravý.o Najpamätnejší gól – jednoznačne premiérový ligový v druhom zápase nitrianskeho mužstva brankárovi Interu Majthényimu.o Najväčší životný omyl – keď som v r. 1979 podpísal prestup do pražskej Sparty, ale pre zmluvnú viazanosť s armádou som nemohol prestúpiť. Nasledovala rozlúčka s Prahou a odchod na Horehronie do banskobystrickej Dukly.o Najsympatickejšia osobnosť futbalovej histórie – legendy Československého futbalu Ivo Viktor, Ján Geleta a Josef Masopust.o Najlepší tréneri – ten, ktorý ma objavil a pozval v Nitre na prvý ligový tréning mužstva – Ján Dinga. Výkonnostne ma najviac posunul Josef MASOPUST, neskôr Jaroslav Vejvoda.o Nezabudnuteľná chvíľa – 11. júna 1979, keď sme obhájili a získali 11. majstrovský titul pre Duklu Praha po dramatickom finiši v poslednom 30. kole.

Page 38: Senkvican 2 2015 issu

38

38

www.senkvice.org

zaujímavá a rozmanitá. Jazdcom pribudli nové prekážky a štartova-cia rampa je prispôsobená aj naj-menším z nich. K ideálnej organizá-cii pretekov prispieva nový tunel, zabezpečujúci komfortný presun po trati, vylepšený zavlažovací systém (2000 m zavlažovacích ha-díc a 90 polievačov) a nová studňa ako zásobník vody. Okrem pretekov sa každý utorok koná organizovaný tréning, počas ktorého je vyčlenený priestor aj pre juniorov a túto možnosť začali už niekoľkí aj využívať. Podľa potreby (1 – 2 krát do roka) sa konajú na trati víkendové sústredenia – kempy najmä pre mladých talentovaných jazdcov, počas ktorých prebieha výučba jednotlivých prvkov pod do-hľadom skúseného pretekára a niekoľkonásobného majstra ČR a SR Martina Žeravu a bývalého reprezentanta Československa v motokrose Vladimíra Nováka st.S podporou Obce Šenkvice a fanúšikov motokrosu, či už z radov miestnych podnikateľov, alebo jednotlivých osôb, ktorí sa rôznou formou podieľajú na organizovaní pretekov, sa klubu podarilo vzkrie-siť a zachovať viac ako 50 – ročnú tradíciu motokrosového športu v Šenkviciach. Veríme, že i naďalej budeme mať možnosť organizovať kvalitné súťaže, ktoré budú nie len vynikajúcim športovým zážitkom, ale i spoločenským podujatím pre všetkých návštevníkov.

Mgr. Nikoleta NovákováM-Cross Šenkvice

Motokrosový areál v Starej te-helni je miestom, kde každoročne organizuje Mládežnícky moto-krosový klub M-Cross Šenkvice pod vedením Vladimíra Nováka

st. podujatia na celoslovenskej i medzinárodnej úrovni. Zo všetkých spomenieme Medzi-národné majstrovstvá SR, Majstrov-stvá sveta v motokrose v triedach MX3 a VMX (ženy) a Majstrovstvá Európy EMX65, EMX85 a EMX Open. Tohto roku motokrosovú se-zónu otvorilo podujatie Majstrov-

stvá Európy v juniorských trie-dach EMX65, EMX85 a v seniorskej triede EMX Open severozápadnej zóny, ktoré sa v Šenkviciach konalo už po druhý krát. Výborné počasie,

skvelé podmienky a zaujímavá trať prilákali jazdcov z rôznych krajín – Dánska, Švédska, Belgicka, Talian-ska, Nemecka, Českej republiky a ďalších. Našu krajinu reprezento-vali v juniorských triedach EMX65 a EMX85 mladí slovenskí jazdci Nikolas Marek, Samuel Struk a Márk Harcsa a v triede EMX Open sa zúčastnili Denis Poláš, Juraj

Popovicz, Jakub Hruška, Matúš Lavo a ďalší výborní pretekári. I keď prvé priečky patrili preteká-rom zo zahraničia, tešíme sa, že Slovensko bolo zastúpené v každej

kategórii.Počas leta bude na šenkvickej trati stále rušno, okrem preteká-rov, ktorí jazdia na profesi-onálnej úrovni privítame aj tých, ktorí sa motokrosu venujú vo voľnom čase. Svoje zručnosti na mo-torkách predviedli 28.6.2015

počas preteku v rámci seriálu re-gionálneho pohára v motokrose západ “MOTORADO CUP 2015”. V druhej polovici augusta, opäť v nedeľu, 16.8.2015 pripravujeme Medzinárodné majstrovstvá SR v motokrose. Trať je upravená tak, aby vyhovo-vala medzinárodným paramet-rom a zároveň bola pre pretekárov

O sezóne po sezónePo skončení futbalovej sezóny a následnej prestávke nastal čas na zhodnotenie aktivít klubu a jednot-livých družstiev, ktorých sme mali v tomto ročníku až päť.

Prípravka pod vedením trénera Róberta Polakoviča obsadila v cel-kovej tabuľke pekné tretie miesto.Mladší žiaci, ktorých trénerom bol Patrik Hájnik, skončili po celej se-zóne taktiež na treťom mieste.Starším žiakom sa darilo veľmi dobre, keď obsadili druhé miesto. To ich posunulo do baráže o druhú ligu, kde sa stretli s mužstvami ŠK Láb a ŠK Bernolákovo. Po výbor-ných výkonoch, keď najprv zdolali Láb 2:0 a potom remizovali s Berno-

lákovom 0:0 nakoniec nepostúpili, keďže sme mali horšie skóre ako Bernolákovo. Tréner Daniel Dugo-vič mohol byť na svojich zverencov právom pyšný, pretože len kúsok šťastia chýbal k historickému po-stupu žiakov do druhej ligy.Dorast pod vedením trénera Mariána Achbergera, hrajúci tretiu ligu, skončil na 11. mieste.

A – mužstvo po nie celkom vyda-renej zimnej príprave a po výmene trénera Kindera, ktorého nahradil tréner Dušan Černay, sa postupne skladalo a počas jarnej časti podá-valo kolísavé výkony. Nakoniec sme obsadili 6. miesto, čo nám umož-nilo zotrvať v 4. lige, keďže vypa-dávalo až 6 mužstiev. Nový ročník začína 2. augusta, preto bude dô-ležité absolvovať kvalitnú letnú prí-pravu, ktorú sme začali už 25. júna. Veríme, že po doplnení kádra môže-

me hrať pekný futbal, potešiť našich fanúšikov a dôstojne reprezentovať náš klub a samotnú obec.

Záverečnú bodku za sezónou dal v sobotu, 20. júna 1. ročník noč-ného turnaja, kde sa hralo netra-dične pod umelým osvetlením so začiatkom o 18 – tej hodine a kon-com hodinu po polnoci. Turnaja sa zúčastnilo 8 mužstiev, ktoré pred-viedli napínavé zápasy až do sa-motného konca. Prvenstvo získalo domáce mužstvo Palermo, keď vo finále porazili Modranov 4:3. Tretie miesto získalo mužstvo z Jablonca.

Na záver by sme chceli poďakovať všetkým ľudom, ktorí sa podieľali na podpore klubu – sponzorom, obci a všetkým, ktorým záleží na rozvoji futbalu v Šenkviciach.

Juraj MrvafOTO: Ján Tokár

Za motokrosom do Šenkvíc!

Page 39: Senkvican 2 2015 issu

39

39

www.senkvice.org

JÚL 2015 24. – 27. 7. Šenkvické hody 2015

AUGUST 2015

1. 8. Slovenský pohár v cestnej cyklistike, Námestie G. Kolinoviča28. 8. Deň burčiaku Vinotéka –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––- Potulky do Trnavy na „Trnavskú bránu“ a prechádzka po centre mesta

SEPTEMBER 2015

2. – 5. 9. Bažant kinematograf, Námestie G. Kolinoviča12. – 13.9. Cerovské hody 2015, Areál MŠ26.9. Potulky do Modry – Harmónie a spomienky na roky minulé ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––- Deň vo vinohradoch Posedenie pri knihe – Jozef Banáš, Branislav Jobus

OKTÓBER 2015

3. 10. Posledné tankovanie, Námestie G. Kolinoviča18. 10. Posedenie s jubilantmi, KIS24.10. Potulky do Karpatskej perly a návšteva rozhľadne Miesto stretnutia: Námestie G. Kolinoviča27. 10. Oslava mesiaca úcty k starším, KIS ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Uvítanie detí do života, KIS Výstava zväzu chovateľov v Šenkviciach, Hasičská zbrojnica Predstavenie detí zo ZŠ s programom k 200. výročiu Ľ. Štúra, KIS –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

ŠENKVICKÉ POTULKY

Miesto stretnutia: Námestie G. KolinovičaBližšie informácie

na telefónnom čísle 0944 390 202 u pani Márie Sklárovej

KAM V ŠENKVICIACH MATRIKA

Lena MlynárováHana Mlynárová Matej JadroňLukáš KollárJakub NemčovičLenka NoskovičováAlžbeta IpóthováMatias ŠkrtelHana SolčanskáTamara PeškováSára Adamíková Hana PeškováMatej Macháč

Renato Tako - Dáša VelichováĽuboš Strašifták - Veronika MruškovičováPeter Žitný - Monika BraunováIng. Peter Chlebiš - Ing. Zuzana Markovičová

Miroslav Novák František MinaričJosef Krížik Janka ČervenkováIng. Peter FitzIng. Jozef Blesák Vladimír Melichár

Odišli z našich radov ::.

Narodili sa ::. Zosobášili sa ::.

Cecília ZaťkováMária GalbaváJozef ViskupičEva Ochabováng. Otakar Fitz Augustína StrašiftákováIng. Štefan Lančarič

ŠENKVIČAN, Noviny obyvateľov obce Šenkvice, Vydáva: Obec ŠenkviceRedakcia: Obecný úrad, Nám. G. Kolinoviča 5, 900 81 Šenkvice, Tel: 033/6497 182, Fax: 033/ 6496 311, E-mail: [email protected], Web: www.senkvice.org,

Šéfredaktorka: Ing. Zuzana SomorovskáRedakčná rada: Mgr. Katarína Nosálová, Mgr. Andrea Maluniaková, Ing. Ondrej Somorovský, PhDr. Silvia Mišunová, Mgr. Natália Maneková,

Mgr. Monika Lichancová, Mgr. Monika Adameková, Pavol HlavatýGra�cká úprava: ZORG DESIGN, Vinohradská 73, Šenkvice, www.zorgdesign.com

Tlač: PMP Tlačiareň, Bratislava. Najbližšia uzávierka je 25. septembra 2015. Najbližšie číslo výjde v októbri 2015.

Neprešlo jazykovou úpravou. Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu a krátenie príspevkov.Uverejnené príspevky nehonorujeme.

Názor redakcie sa nemusí zhodovať s názormi autorov príspevkov. Vydavateľ nezodpovedá za pravdivosť a obsah informácií obsiahnutých v platenej reklame a inzercii.

NEPREDAJNÉ.

ŠENKVIČAN

KAM ZO ŠENKVÍC

www.sen

kvice.or

g

Page 40: Senkvican 2 2015 issu