71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … ·...

32
ЛУГМЧ\71>ГША ЛТАТ.P P IÍ MYSELN EJ'MiOLY

Transcript of 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … ·...

Page 1: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

ЛУГМЧ\71>ГШАЛТАТ. P P IÍ MYSE LN EJ'MiOLY

Page 2: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

VÝROČNÁ ZPRÁVAŠTÁTNEJ PRIEMYSELNEJ ŠKOLY

V BANSKEJ ŠTIAVNICI

ZA SKOLSKY ROK 1927—28.

OBSAH: ÚVODNÉ SLOVO. - Z DEJÍN ÚSTAVU. - MARCELIN BERTHELOT JAKO CHEMIK A REPREZENTANT VEDECKEJ KULTÚRY FRANCIE. - ŠKOL­SKÉ ZPRÁVY: 1. ORGANIZÁCIA A PRIJÍMACIE PODMIENKY. - 2. KRONIKA ÚSTAVU. - 3. ŠTATISTICKÝ PREHĽAD ŽIAKOV. - 4. UČITEĽSKÝ SBOR A POMOCNÝ PERSONÁL. - 5. ZKÚŠKY DOSPELOSTI. - 6. SOZNAM ŽIAKOV.

V B. ŠTIAVNICI TLAČOU. VDOVY A SYNA AUGUSTA JOERGESA

1928.

Page 3: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

Rf v / 7 ía

mm

Page 4: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

Mládež naša!Desaf rokov republiky, desaf rokov svobody,

desať rokov vlastného, zodpovedného života v s a ­mostatnom štáte! S radostnou pýchou možno hla- dief na prácu, často tvrdú a krvopotnú, ktorú bolo treba vykonať v najrôznejších oboroch. Po krátkych 10 rokoch sme uznávaní za najusporiadanejší štát strednej Európy a na zahraničnom foru znam ená­me vážneho a dôležitého činiteľa.

Lež nad iné radostnou prehliadkou vykonanej práce je pohľad na to, čo bolo urobené na poli školstva. Uskutočnilo sa to, za čím túžili, za čo sa boriii, trpeli a často i dotrpeli Tvoji dedovia a ot­covia i Tvoji starší druhovia. Slovenské školstvo od opatrovne po najvyššie učilištia je dnes vybudované.

Veľký škótsky pútnik za pravdou Scotus Via­tor prehlásil, že pred budúcnosťou netreba mať obav, keď sa k práci hlási mládež.

Nuž mlaď naša, pripravuj sa k nej svědomitě.V tých nespočetných dielňach ľudskosti s tak veľ­kou láskou pre Teba vybudovaných hľaď nielen rozmnožovať svoje odborné vedomosti, ale uč sa láske a družnosti, ktorá vedie k úprimnému, ľu d ­skému a prostému vzťahu ľudí medzi sebou, vedo­má si súc napomenutia básnika:

, ,j/l preto svornosť,To závetný ßlas otca (i j)á m :

v nej sila, zdar a nea stezka k slávy výšin

ľhíuž jeden cieľ a je da plece k plecu v kaž —

a prekvitať vlasť 6udea SKospod zeßnat’ 6u'Uá s ”.

— a —

Page 5: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

Z dejín ústavu.Štátnu priemyselnú školu možno pokladať za nástupkyňu

vysokej školy baníckej a lesníckej. Založenie učilišťa baníckeho a onedlho lesníckeho spadá do 18. storočia.

Prvé učiliště banícke v Europe sriadené bolo v Čechách r. 1733 za vlády cisára Karla VI. a za grófa Františka Leopolda zo Šternberka, prezidenta král. čes. komory, v kráľ. svobodnom meste Jáchymove, ktoré vynikalo baníctvom. Učiliště to nazvali vtedy „baníckou školou“ (Bergschule), chovanci ktorej (Bergscholaren) ustanovovaní boli za baníckych oficiantov v Čechách. Za panovania cisárovny Marie Terezie patentom zo dňa 10. marca 1736 spome­nutá škola preložená bola do Prahy a pripojená ku Karlovej uni­verzite. Prednášok baníckych mohli sa účastnit len dvanásti cho­vanci, ktorí tým výhradne určení boli pre banícke a hutnícke úrady v Čechách. Po krátkom trvaní r. 1770 ústav pražský pre­nesený bol do Štiavnice v Uhrách a škola štiavnická povýšená bola na úplnú akadémiu, ktorá potom za 80 rokov ostala jediným vyšším baníckym ucilišťom pre celú Rakúsku ríšu. Organizačným štatútom pre túto banícku akadémiu v Štiavnici, schváleným ci­sárovnou Mariou Tereziou dna 2. apríla 1770, bolo zároveň sria­dené vyučovanie lesnícke a prvá stolica lesnícka sriadená bola r. 1807. Odbor lesnícky vyvíjal sa velmi úspešne, takže už r. 1846 bolo učiliště lesnícke postavené na roveň učilišti baníckemu a ústav dostal meno „Berg- und Forstakadem ie“. — Po prevrate obidve vysoké školy zanikly, lebo väčšia časť profesorov odišla do Maďarska. Lesnícka akadém ia bola prem enená na štvortriednu vyššiu školu lesnícku a I. ročník tejto školy bol otvorený dňa 4. októbra 1919.

Na mieste bývalej vysokej školy baníckej (akademie) zalo­žená tu bola štátna priemyselná škola, a to r. 1921, kedy otvo­rený bol prvý ročník vyššej školy chemickej. Škola um iestená bola v budove bývalej banskej akademie a neskoršie sriadené boly laboratóriá v tej časti chemického ústavu, ktorá pri komi-

Page 6: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

6

sionelnom šetrení cieľom rozdelenia majetku bývalých vysokých škôl pripadla priemyselnej škole. — Prvé zkúšky dospelosti konaly sa v šk. r. 1924—25.

K štátnej priemyselnej škole pričlenená bola organicky po­čiatkom šk. r. 1922—23 odborná škola banícka, založená r. 1850 a Učebná dielňa na zpracovanie dreva, založená obcou Piarg r. 1888, prevzatá r. 1896 uhorským štátom a 1920 naším štátom. V šk. r. 1922—23 prenesená bola z Piargu do hlavnej budovy prie­myselnej školy. Dielňa bude v najbližšom čase rozšírená a vy­bavená najmodernejšími strojmi, najmä v oboru stolárskom. Budú ich môcť používať i tunajší pp. remeselníci. Počiatkom šk. roku 1925—26 je pri ústave i elektrotechnický kurs.

Page 7: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

Riaditeľ Ing. У. Mikuška :

Marcelin Berthelotjako chemik a reprezentant vedeckej kultúry Francie.

(Ku 100-roénej pamiatke jeho narodenia).Prednáška konaná vo veľkej posluchárni chemického ústavu 22. X. 1927.

Veľavážení hostia!Moji milí, mladí priatelia!

Keď pred krátkym časom mi doprialo šťastie navštevovať v Paríži každodenne staroslávnu univerzitu-Sorbonnu a tam v dvo­rane, ktorá nesie meno zakladateľa Sorbonny kardinála Richelieu prednášať, cítil som, ako snáď nikedy ešte v živote, posvätnosť tejto chvíle, prežívanej tu v najslávnejšom, najstaršom stredisku kultúry, kolíske európskej vzdelanosti vedeckej. Tam v prednáš­kových sieňach pred drahocennými maľbami, predstavujúcimi oka­mihy rodenia sa nových poznatkov vedeckých, významné scény vedeckého opojenia, keď nová pravda, netušený vynález odmenil razom vedca za prácu, boje a utrpenia, pred monumentálnymi sochami velikánov ducha Francie, ktorá v dejinách kultúry ľudskej žiarila človečenstvu #sťa hviezda, vodkyňa z tem nôt dlhovekých dogmát a predsudkov k svetlu pravdy a poznania, na týchto svätých miestach prežíva človek vždy znovu v duchu onen nerovný zápas útleho tvora-človeka so slepými, nepovedomými gigantickými silami všehomíra a konečné víťazstvo myšlienky hrdej, často ne- priateľnej, „nemožnej“ v duchu tej ktorej doby a epochy vývoja ľudského intelektu. Klasické maľby z dejín vývoja vedy chemic­kej, predstavujúce Lavoisiera a Bertholeta, obrazy reprezentantov vied príbuzných Palissyho, Cuviera, scéna z prednášky na Sor­bonne slávneho astronoma Araga, socha filosofa Comtea, pred kostolom vo dvore Sorbonny veľké sochy Viktora Huga a Louis Pasteura, zdobia tento staroslávny chrám ľudskej vedy a vzdela­nosti a zvestujú nielen nesmrteľnosť týchto mužov, lez sú aj jedi-

Page 8: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

nečnou rozpomienkou, že sa nachádzam e na pôde kultúry a vedy starodávnej, klasickej, že tu v jej svätyni vzdávame úctu synom nároďa francúzskeho, ktorý nám Čechom a Slovákom bol vždy nielen symbolom, príkladom vzdelanosti a pokroku, vodcom kul­túry všeľudskej a vedeckej, lež aj osvedčeným, mocným priateľom, bratom, osvoboditeľom !

P red College de France, pred m onumentálnou bronzovou so­chou Marcelina Berthelota, jednoho z najslávnejších mužov 19. sto­ročia tešil som sa n a chvíľu, ktorá pre náš ústav ako jedinú vyššiu chemickú školu na Slovensku nadišla dnes, vzdat s Vami, moji mladí priatelia a nádejní stúpenci jeho milovanej vedy, hold jemu a osláviť skromne, ale dôstojne pam iatku 100-ročných naro­denín Marcelina Bertheiota, veľkého synaFrancie> slavného chemika a inženiera vo vede chemickej, mysliteľa, neúnavného pracovníka a šľachetného človeka.

Marcelin Pierre Berthelot narodil sa dňa 25. októbra 1827 v chudobnej dnes už nejestvujúcej štvrti Paríža Saint-Jacques-la Boucherie. Jeho otec, lekár, presvedčený republikán, bol skutoč­ným dobrodincom tejto štvrti m esta a poskytoval lekársku pomoc všetkým rovnako, a za čias revolúcie aj politickým protivníkom. Tu na mieste, kde dnes stojí Hotel de Ville, v rue du Mouton zažil mladý Marcelin pouličné boje na barikádach za Ludvika Filipa a revolúcie r. 1848. Jeho zvláštne nadanie prejavilo sa už na ľudovej škole a pozdejšie na College Henri IV.. kde mu bolo udelené prvé vyznamenenie „prix ď honneur de phiiosophie.“ Nato študoval m atem atiku a prírodovedu a dosiahol hodnosti bachelier és sciences. Po ukončení týchto štúdií a na želanie otcovo, ktorý chcel, aby Marcelin bol lekárom, rozhodol sa definitívne pre prí­rodné vedy. Pracoval v laboratóriu pre praktickú chémiu pod vedením Pelouzovým a r. 1851 stal sa na College de France žia­kom a pozdejšie asistentom Balardovým, kde zostal 10 rokov a počúval prednášky mnohých slávnych vedátorov, ako Dumasa, Biota a i.

Vplyvom týchto mužov a fyzika Regnaulta, s tala sa fyzikálna chémia skoro jeho obľúbeným pracovným poľom. V máji 1850 uverejnil svoju prvú vedeckú prácu o zkapalnění plynov a o di- latácii kapalín. Po prácach o slučovaní glycerinu s kyselinami a o synthéze tukov bol promovaný r. 1854 na doktora (Docteur és

Page 9: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

9

sciences). Tu sa počína jeho vlastná tak nevyčerpateľná činnosť v obore organickej chemie, a niet triedy látok, v ktorej by nebol Berthelot pracoval. Výsledky svojich laboratórnych prác v synthéze organických slúčenín, v ktorom obore synthetickej chemie sa stal B. zakladateľom a priekopníkom, uverejnil r. 1860 v 2 sväzkovom diele „Chimie organique íondée sur la syn these“ (Organ, chémia založená na synthézi) a „Les méthodes générales de synthese en chimie organique.“ (Všeobecné metody synthéze v organ, chemii) rok*u 1864. Berthelot tým položil klasické základy synthetickej organickej chemie, keď dokázal, že z uhlíka minerálu witheritu (uhličitanu barnatého Ba CO3) je možné vyrobiť umele slúčeninu C2 H2- acetylen a z tohoto celý rad slúčenín rady mastnej, z acetylénu benzol a ostatné slúčeniny aromatické, tedy celú chémiu slúčenín uhlíka: organickú chémiu. Niet divu, že tieto klasické práce oduševnily vedecký svet tak. že r. 1864 bol B. menovaný profesorom na College de France a sriadená pre neho prvá stolica organickej chemie, ktorú tak skvele a úspešne zastával až do svojej smrti. V tejto dobe soznámil sa s Mile Sophie Niaudet, krás­nou, naj výš vzdelanou ženou, ktorá sa stala ideálnou, milovanou družkou jeho života až do společnej smrti obidvoch manželov. V rue Monsieur le Prince sa narodilo mladým manželom 6 detí, štyria synovia a dve dcéry, z ktorých tretí syn Philippe B. je zplnomoc. ministrom v minist zahraničia v Paríži a po tieto dni navštívil Prahu a bol ako osvedčený spolubudovatel nášho štátu a priateľ československého národa sláveným hosťom našej metropole.

Vo vlhkom, studenom, nízkom laboratóriu pracoval B. kaž­dodenne bez únavy a jeho práce prinášal y mu najvyššie pocty celého sveta ; bol členom Academie Franpaise, Academie de Méde- cine, Academie des Sciences, Academie ďAgriculture, doživotným členom Kráľovskej spoločnosti v Londýne, akademie vo Viedni, v Berlíne, v Petrohrade, Turíne, Amsterodamu, Stockholmu. Veľký kríž čestnej legie, toto najvyššie vyznamenie, ktoré udeľuje Fran­cia svojim nesmrteľným synom, zdobilo aj prsia Bertheiotova. Od roku 1865 započal uverejňovať výsledky svojich výzkumov v obore fyzikálnej chemie, predovšetkým thermochemie, chemie tepla. V tomto roku vyšly jeho výzkumy thermochemieké „Recherches de thermochimie“ a veľký materiál zkúmania thermických pomerov

Page 10: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

10

pri slučovaní a rozklade prvkov po stránke pokusnej aj theore- tickej vydal r. 1879 v 2 sväzkovom diele „Essai de mécanique chimique, fondé sur la therm ochimie“. Ďalšie 2 svazkové dielo nasledovalo r. 1883 jako výsledok jeho prác v obore látok výbuš­ných ; je to dielo „Sur la íorce des m atiéres explosives ďaprés la therm ochimie“. (0 sile výbušných látok podľa thermochemie). Jako významný expert v chemii traskavín bol menovaný za vojny francúzsko-nemeckej predsedom komitétu pre národnú obranu a z vďaky za toto účinkovanie bez osobitného kandidovania zvolili B. Parížaniado senátu a vláda menovala ho senátorom doživot­ným. Tým počala jeho významná činnosť verejná a politická, ačkoľvek jej rozsah a dôležitosť odstupuje ďaleko za jeho plod­nosťou vedeckou. Jako minister školstva v rokoch 1886—1887 organizoval vyučovanie, predovšetkým štúdium lekárstva a farmacie a vláda Bourgeoisova povolala ho ako ministra vecí zahraničných do kabinetu.

Ako vodca zahraničnej politiky Francie v r. 1895—1896 snažil sa prehĺbiť obchodné styky Francie s Čínou, upraviť pomer medzi Angliou a Franciou. Sám na prvom mieste v dejinách che­mie druhej polovice devätnásteho storočia pracoval ako vedecký historik a súc dobrým znalcom staroorientálskych jazykov študo­val dejiny alchemie z originálov papyrusových. Spisy „Pôvod alchemie“ (Les origines de ľalchimie), Grécki alchimisti (Collection des anciens alchimistes grecs) a „Úvod do štúdia chemie staro­veku a stredoveku“ (Introduction á ľétude de la chimie des anciens et du moyen äge) sú výsledkom jeho štúdií o vývoji vedy chemickej. Vedľa otázok vedeckej a theorétickej chemie, venoval sa B. aj otázkam technologie a hospodárskej chemie. Problémy agrikultúrnej chemie, výzkum hnojív, úlohu, ktorú hrá dusík pri výžive rastlín atď., boly najobľúbenejšími otázkami, ktoré zaměstnávaly jeho ducha na poli chemie technickej. Ché­mia technická a hlboké študium dejín chemie priviedly Berthe- lota k názoru o účelu a povinnostiach vedy, ktorá má prispievať nielen na zvýšenie kultúrnej úrovne ľudstva a jednotlivcov, lež aj zaistiť voľnejší, krásny a dokonalejší život duševný. Jeho pria­teľstvo s významnými mysliteľmi tej doby, ako s Ernestom Réna- nom, prehĺbilo ešte ďalej jeho názory filozofické, o vede, technike a živote.

Page 11: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

11

Jak harmonický, úšlachtilý a ideálny bol jeho život, taká bola aj sm rt tohoto velkého syna Francie. Keď dna 18. marca r. 1907 sa rozlúčil so svojuu na sm rt chorou tak vřele milovanou manželkou a pobozkal naposled jej chladnúce čelo, odišiel si ľahnúť do vedľajšej izby. Neuplynulo ani pät minút, jedon zo synov vchádza hlásit otcovi smrť matkinu ; s boľastným vzdychom zvedá sa otec s pohovky, jeho ruka siaha k srdcu a*telo jeho padá mrtvé k zemi. Smrť slúčila dvojicu manželských milencov Sophie a Marcelin na veky. Smútok vďačnej Francie bol úprimný, veľký. V Pantheonu, kde odpočívajú telesné schránky nesmrteľ­ných tohoto šľachetného národa, vedľa Voltaira, Huga., Rousseaua, Zoly, Rénana, Carnota položili Marcelina Berthelota a s' ním v smrti slúčenú, jako prvú ženu tam pochovanú, jeho Sophie.

Dnes celý kultúrny a vedecký svet oslavuje 100 ročnú pa­miatku narodenia Marcelina Berthelota a vláda Československej republiky s reprezentanty vedy a priemyslu v plnom uznaní jeho veľkých zásluh pre celé ľudstvo usporiadala dňa 16. t. m. v Pan­theonu Národného muzea v Prahe slávnosť 100 ročných národe- I nín, pri ktorej venovala vláde francúzskej dar 1,000.000 frankov na založenie „Domu chemie“ „Maison de chimie“ v Paríži, aby týmto najvhodnejším spôsobom uctila pamiatku veľkého francúz- . ského chemika. *-------- —J

0 dôležitosti, význame „Domu chem ie“, ktorý má byt za­ložený v Paríži z darov celého sveta, ako vedecké a výzkumné centrum pre vedeckú a technickú chémiu netreba sa mi zvlášť rozširovať. Je vám známe, že niet technického a priemyselného odboru, do ktorého by chemická veda nezasahovala. Nielen výroba chemických látok, ktorou sa zaoberá užší obor chemického veľko- priemyslu, lež aj celá poľnohospodárska technológia, priemysel textilný, papiernický, koželužský a m etalurgia sa zakladá na che­mickej vede. Že priemysel potravín, medicina, lekárnictvo, zdra­vověda,, biologia, fyziológia a mnoho iných vied sú vlastne z veľ­kej čiastky použitá chémia, je Vám tiež dostatočne známe. Veľké problémy, ktoré dnešný hospodársky život ukladá chemickej vede žiada si svetového výzkumného strediska, ktoré by sjednotilo výzkumné, chem. analytické a synthetické metody, unifikovalo

* zákony patentné, riešilo otázky medzinárodného práva atď. Je známe, že riešenie velkých otázok, ktoré ukladám e chemickej

Page 12: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

12

vede, je priamo podmienkou ďalšej existencie ludstva. Je to problem chemickej výživy rastlín, tedy dodávanie pre výživu rastlín pôde nevyhnutne potrebných chemických látok, a druhá otázka týka sa opatrenia pevných a tekutých palív pre priemy­sel. Veľké nebezpečie vyčerpania čilského ladku odvrátila chémia tým, že umožnila výrobu dusíka z atmosferického vzduchu. Nový veľký priefnysel, ktorý len v Nemecku už dnes zamestnáva na 100.000 robotníkov, vzniká aj u nás a rieši súčasne pálčivé otázky nezamestnanosti. Druhý problem, vyčerpanie ložísk uholných (ne­bezpečie toto hrozí na pr. Anglii už asi za 50 rokov) vyžaduje intenzívnej sústredenej práce vedátorov celého sveta. Dom che­mie v Paríži má tedy umožnit chemikom ktorejkoľvek národ­nosti pred internacionálnym vedeckým fórom prezkúšanie nových výzkumov a vynálezov, pracovných a analytických metód v celom obore chemie a chemickej technologie a oznámenie výsledkov z tohoto vedeckého centra krátkou cestou celému svetu. Postavenie domu chemie v Paríži bude veľkolepým prejavom uznania celého sveta, najdôstojnejším, nehynúcim pomníkom Marcelina Berthelota.

Moji mladí p ria te lia! Pri rozlúčke s prvými absolventy našej chemickej školy hovoril som k Vám o tom, že aj technická práca sa môže stať a je idealizmom, že aj technická práca a z nej vy­vierajúca kultúra je a môže byt mravným, kosmickým strediskom najvyšších ideí svobody, bratstva, ľudskosti a spasenia. Rozvíjal som Vám vtedy hlbší metafyzický smysel vedy a práce techno­logickej, siahajúci nad prírodné badanie, ba prírodu samu, lebo pre technologa tam, kde sa prírodné badanie končí, tam sa jeho záujem začína, tam vidí on, čo by bolo v prírode ešte vôbec možné a čo on technolog nad hranice poznania prírody uskutočňuje. Dnes poznali ste moderného tvorcu, tvorcu-technologa, ktorý syntheticky budoval prírodu za cieľom nielen poznania prírody, lež aj jej využitia pre zvýšenie, vystupňovanie kultúry človečenstva. Nech meno a pamiatka Marcelina Berthelota sprevádza Vás ži­votom, abyste aj Vy, tak ako on, si vytvorili svoj ideál z veľko­lepých, hrdinských dejín technickej práce, aby tak jako jemu aj Vám bola raz technická veda a práca šťastím a radosťou života.

Page 13: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

13

I. Organizácia a prijímacie podmienky.Škola má tieto oddelenia:

I. Vyššiu školu chemickú.II. Odbornú školu banícku.

III. Učebnú dielnu na zpracovanie dreva.IV. Elektrotechnický kurs.

I. Cieľ.I. Vyššia škola chemická vychováva svojich žiakov tak, aby

si nadobudli všeobecného i odborného vzdelania a praktických zkúseností čiže zručností, jakých potrebujú továrnici, správcovia a továrni úradníci v rôznych závodoch chemických, ako sú hute, cukrovary, liehovary, pivovary, továrne na tuky, mydlo, olej, sklo, umelé hnojivá, chemikálie a p. Štúdium trvá 4 roky a zavŕši sa zkúškou dospelosti.

II. Odborná škola banícka určila si cielom vzdelať schopných baníkov na riadnych dozorcov pri banských závodoch. Táto škola má polročný naukobeh prípravný a dvojročný naukobeh odborný.

III. TJcebná dielna na zpracovanie dreva učí žiakov výrobe det­ských hračiek. Jej cielom je tiež rozširovať túto výrobu na okolí ako domáci priemysel. Má tri ročníky. Vysvedčenie na odchod nahrádza preukaz riadneho dokončenia učebného pomeru (tova­rišský list, prípadne tovarišskú zkúšku) pre živnosť rezbársku.

IV. Elektrotechnicky kurs. Jeho cielom je doplniť pri vzmáha­júcej sa elektrizácii vzdelanie strojníkov a zámočníkov, prípadne iných záujemcov znalosťou elektrických strojov a ich obsluhy.

II. Prijímacie podmienky a zápis.A) Vyššia škola chemická.

Do I. ročníka prijímajú sa telesne vyvinutí mladíci a dievčatá, ktorí zavŕšia aspoň 14. rok veku v kalendárnom roku, v ktorom žiadajú za prijatie a preukážu, že absolvovali:

a) buď IV. triedu štátnej školy strednej alebo neštátnej školy strednej s právom verejnosti, alebo jednoročný naukobeh pri škole

Page 14: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

14

meštianskej, v oboch prípadoch s prospechom vo všetkých pred­metoch aspoň dostatočným:

b) buď III. triedu školy strednej alebo III. triedu školy me­štianskej (na Slovensku do šk. r. 1924—25 IV. triedu školy meš­tianskej, od šk. r. 1925—26 III. tr. školy meštianskej) s prospe­chom v oboch prípadoch aspoň dobrým vo všetkých povinných predmetoch a najmenej jednoročnou praxou učňovskou.

Všetci žiadatelia musia složiť prijímaciu zkúšku. Prijímacia zkúška je len písomná, a to z jazyka vyučovacieho a z počtov i m erby v tomto rozsahu:

aj vyučovací jazyk: spôsobilosť reprodukovať jednoduchý vý­pravný článok správnym postupom myšlienkovým a bez hrubých chýb jazykových a pravopisných. Najdôležitejšie pravidlá pravo­pisné (krátka nápověď). Znalosť tvaroslovia a skladby (slovný i vetný rozbor vety sioženej).

b) Počty a merba: Znalosť metrických mier a váh. Dôkladná znalosť štyroch základných výkonov: sčítania, odčítania, násobenia a delenia čísel celých a desatinných. Mocnenie a odmocňovanie dvoma a tromi čísel celých a desatinných. Počítanie úsudkom. Riešenie trojčlenky jednoduchej a sioženej úsudkom i úmerou. Počet percentový a jednoduchý počet úrokový. Výpočet obvodov, plôch, povrchov i obsahov jednoduchých útvarov geometrických. Veta Pythagorova. Štyri základné výkony s výrazmi algebraickými. Mocnenie súčinov a mocnín. Dvojmoc a trojrnoc dvojčlenov.

Žiadatelia, ktorí složili s úspechom prijímaciu zkúšku na niektorú školu a neboli prijatí pre nedostatok miesta, môžu byť prijatí na inú školu, pre ktorú sú platné tie isté podmienky pri­jímacie, bezo zkúšky.

Do I. ročníka je zápis osobný a žiaci prijímajú sa na konci predošlého školského roku. Do vyšších ročníkov je zápis osobný na počiatku školského roku.

Zápis koná sa vždy od 8.—10. hodiny; hneď po zápise sú prijímacie zkúšky. Pri zápise treba predložiť:

a) úradný doklad o veku,b) vysvedčenie od úradného lekára (dla uznania prijímacej

komisie),c) list domovský,d) vysvedčenie zachovalosti (u tých, ktorí priamo nepokra­

čujú vo štúdiách),

Page 15: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

15

e) všetky vysvedčenia (výkazy) z dvoch ostatných školských rokov: ostatné svedectvo zo strednej školy musí mať doložku na odchod. Žiaci, prestupujúci z inej školy toho istého druhu, pre­ukážu sa iba ostatným svedectvom s doložkou na odchod. Žiaci, ktorí prerušili štúdium, musia predostrieť preukaz o svojom za­mestnaní od vydania ostatného školského svedectva.

B) Odborná škola banícka.

Do baníckej školy prijímajú sa na základe prijímacej zkúšky len telesne i duševne schopní baníci bezúhonného sa spravovania, ktorí s dobrým prospechom zavŕšili troj triednu (na Slovensku do šk. r. 1924—25 štvortriednu, od šk. r. 1925—26 trojtriednu) meštiansku školu alebo tomu odpovedajúce triedy strednej školy, pokračova- ciu školu priemyselnú alebo pokračovaciu školu pre baníkov. Na­koľko zbýva miesto, môžu byť prijatí aj žiadatelia, ktorí zavŕšili iba školu ľudovú, ak preukážu prijímacou zkúškou náležité vedomosti.

Uchádzačom treba sa preukázať, že dokončili aspoň 18. rok svojho veku, že boli najmenej 3 roky zamestnaní jako baníci v bani, a to najmenej 1 rok ako lámači. Ako doklady musia pre­dostrieť pracovné svedectvo patričných závodných správ, potvr­dené banským revírnym úradom. Nepřetržená pracovná doba ne­pokladá sa za prerušenú vojenskou službou alebo chorobou, ne­ráta sa však doba prerušená do trojročnej praxi.

Vlastnoručne písané prosby za prijatie s všetkými prílo­hami (v pôvodine alebo v uhodnovernenom odpise) nech zavdajú uchádzači riaditeľstvu štátnej priemyselnej školy v Banskej Štiav­nici najneskôr do 15. decembra toho roku, ktorý predchodí pred rokom prijatia.

Ako prílohy treba predložiť:a) úradný doklad o veku,b) vysvedčenie od závodného lekára (dľa uznania prijímacej

komisie).c) list domovský,d ) vysvedčenie zachovalosti,e) svedectvo o banskej praxi od patričných závodných správ,

potvrdené banským revírnym úradom, s označením doby, za ktorú bol žiadateľ zamestnaný jako lámač,

Page 16: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

16

f ) vysvedčenie (výkazy) z ústavov a škôl smeru priemysel­ného a živnostenského, do ktorých žiak chodil počas praxi.

Prijímacou zkúškou, vykonanou na počiatku vyučovania v behu prípravnom, majú uchádzači p re u k áza l že ovládajú pravo­pis a jednoduché písomné vyjadrovanie i že poznajú 4 základné druhy počtov s číslami celými a zlomkami desatinnými.

Prijímacia zkúška pozostáva: 1. z diktátu ; 2. zo sam ostatnej ' písomnej reprodukcie čítaného článku; 3. zo 4 —6 príkladov z poctovania.

Nepriaznivý výsledok zkúšky prijímacej vylučuje uchádzača bezvýnimečne od prijatia do školy pre tento rok.

Cudzozemci môžu byť prijatí len s odobrením ministerstva školstva a národnej osvety.

C) Učebná dielna na zpracovanie dreva.Do J. ročníka prijímajú sa telesne i duševne náležite vy­

vinutí mladíci a dievčence, ktorí dovŕšia aspoň 14. rok veku v kalendárnom roku, v ktorom žiadajú o prijatie a preukážu, že vychodili ľudovú školu.

Zápis žiakov do I. ročníka deje sa osobne pred prázdninami.Pri zápise treba sa preukázať:a) úradným dokladom o veku,h) vysvedčením od úradného lekára (dla uznania prijímacej

komisie),c) listom domovským,d) vysvedčením zachovalosti pre tých, ktorí nepokračujú vo

štúdiách,e) ostatným školským svedectvom.Zápis žiakov do vyšších ročníkov je na počiatku škol. roku.

D) E lektrotechnický kursmá 2 oddelenia. I. začína sa počiatkom októbra a trvá 3 mesiace. Do 11. oddelenia, ktoré sa začína počiatkom februára a trvá tiež 3 mesiace, prijímajú sa len absolventi I. oddelenia alebo tí, ktorí si iným spôsobom nadobudli základných znalostí o magnetizme a elektrickom prúde.

III. Školský rok.Vo vyššej škole chemickej, v I. a II. ročníku odbornej školy

baníckej a v učebnej dielni na. zpracovanie dreva trvá školský

Page 17: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

17

rok od 1. septem bra do 28. júna. v prípravnom behu odbornej školy baníckej začína sa 1. februára a končí sa 30. júna tohože roku.

IV Počet žiakov.Do každej triedy vyššej školy chemickej môže. byť prijaté

najviac 40 žiakov. Všetci noví žiaci sú prijatí len predbežne. Behom I. polroka rozhodne profesorský sbor o definitívnom pri­jatí. Žiaci neschopní budú prepustení.

Súkromné štúdium nie je ani v jednom oddelení dovolené.

V. Školné a školské poplatky.A) Vyššia škola chemická: Žiaci na túto školu vstupujúci

platia počínajúc školským rokom 1924—25 rocite 100'— Kčs škol­ného. zápisné na školský rok 15 - Kčs, príspevok na učebné po­môcky za polrok 20'— Kčs, príspevok na cvičenie v laboratóriu 25'— Kčs a poistné proti úrazu 4'60 Kčs.

B) Odborná škola banícka: Školné činí 50"— Kčs za rok, zá­pisné. 15’— Kčs ročite, príspevok na učebné pomôcky 20‘— Kčs za každý polrok, príspevok na úrazové poistenie 4*60 Kčs.

C) Učebná■ dielna na zpracovanie drevci: Žiaci neplatia až do rozhodnutia ministerstva školstva a národnej osvety ani školného, ani ostatných poplatkov, iba poistné 4'60 Kčs.

D) Elektrotechnický kurs. Do každého oddelenia platí sa zá­pisné 50"— Kč. Iných poplatkov niet.

Okrem toho složia všetci žiaci 25"— Kč, ktorých použije riaditeľstvo na prípadnú náhradu škody, spôsobenej od žiakov na školskom zariadení.

Nemajetní žiaci, ktorí študujú s úspechom, môžu byť od platenia školského platu osvobodení.

II Kronika ústavu za škol. r. 1927—28.V školskom roku 1927—28 mal ústav 4 ročníky vyššej školy

chemickej, prípravný beh odbornej školy baníckej a 3 ročníky učebnej dielne na zpracovanie dreva.

Elektrotechnický kurs nebol t ohoto roku pre malý počet prihlášok otvorený.

Page 18: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

18

Osobné zmeny. Preložení boli profesor Alojz Mazurek na štátnu priemyselnú školu v Přerove a definitívny učiteľ v osobnom stave priemyselných ústavov ústredných, priemyselných škôl a odbor­ných škôl pre jednotlivé odvetvia priemyslu Matej Zelinka na ve­rejnú obchodnú školu Obchodnej a živnostenskej komory v Brne. — Vymenovaný bol na tunajší ústav ako smluvný profesor Sta­nislav Veselý na miesto prof. Ing. Samuela Piltza, ktorý bol vy­menovaný vrchným technickým komisárom.

Študijné cesty podnikli: riaditeľ Ing. V. Mikuška v septembri 1927 'do Paríža na III. Medzinárodný kongres parapsychologický na Sorbonne a k návšteve popredných francúzskych závodov technických a v auguste 1928 k návšteve veľtrhu v Lipsku, tech­nickej výstavy v Drážďanoch a chemických závodov na okolí Lip­ska. Profesor Ing. R. Paleček do Nemecka k prehliadke nemec­kých závodov z oboru poľnohospodárskej chemickej technologie.

Činnost sboru mimo školy bola čulá. Jednotliví členovia sboru boli činní v tunajších korporáciách a spolkoch: Okresnom osve­tovom sbore, Matici Slovenskej, Čsl. Červenom kríži, Sitne, Sokole, Sväze skautov ČSR. a odbočke Klubu čsl. turistov.

V správe m esta účastný bol profesor L. Wach, ako člen mestskej rady,

Inšpekcie. Dňa 19. októbra 1927 vykonal p. m inisterský radca v m inisterstvu školstva a národnej osvety Ing. Jaroslav Jindra prehliadku učebnej dielne na zpracovanie dreva, elektrárne a che­mických laboratórií a dňa 12.— 13. júna 1928 inšpekciu učebnej dielne na zpracovanie dreva p. odborný inšpektor Ing. Jindřich Souček, riaditeľ odbornej školy na zpracovanie dreva v Chrudimi.

Revízie. Účtovnícku revíziu ústavu, ako aj revíziu inventárov, laboratórií, učebnej dielne na zpracovanie dreva a ústavnej elek­trárne vykonali dňa 7.—8. novembra 1927 účt. adjunkti z mini­sterstva školstva a národnej osvety pp. Ferdinand Grosser a Ján Pohl a dňa 17. apríla 1928 vrchný účt. tajomník ministerstva školstva a národnej osvety p. Jozef Zvoníček.

Oslavy. Na oslavu 100. narodenín slávneho francúzskeho chemika Marcelina Berthelota usporiadaná bola dňa 22. októbra 1927 o 11. hod. predpoludním pietná oslava. Prednášková sieň chemického- ústavu bola na ten cieľ vkusne ozdobená. Veľmi zdarilú podobizeň oslávencovu nakreslil prof. Jaroslav Augusta.

Page 19: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

19

Po vhodnej recitácii žiaka IV. гос. vyššej školy chemickej Eugena Beňa prehovoril o význame veľkého učenca a človeka riadite! ústavu. Nasledujúcou prednáškou profesora Ing. Dr. Jozefa Chy­trého o pojme a význame chemickej synthése bola slávnosť za- klúčená. Vedľa profesorského sboru a všetkého žiactva ústavu zúčastnili sa jej i zástupcovia tunajšej posádky,,okresného úradu, banského riaditeľstva, riaditeľstva a profesorského sboru štát. reál. gymnázia a riaditeľstva a učiteľského sboru štát. občianskej školy.— Budovy štátnej priemyselnej školy boly ozdobené zástavami a hlavná budova bola v sobotu a v nedeľu večer osvetlená ini­ciálami mena Berthelotovho.

V den Svobody neb.oly na tunajších školách konané zvláštne » slávnosti, keďže sa ich žiactvo zúčastnilo jednak slávnostnej r akademie, usporiadanej v predvečer vekopamätného dňa Jednotou Sokol, jednak oslavy, ktorú dňa 28. októbra 1927 poriadalo mesto B. Štiavnica a B. Belá so svojím širokým okolím.

Dňa 7. marca 1928 vzdalo žiactvo ústavu pri domácej oslave hold veľkému osvoboditelovi p. prezidentovi Dr. T. G. Masarykovi!

Dňa 28. marca 1928 usporiadaná bola mierová polhodinka Žiactvo zúčastnilo sa i slávnostného uvítania vzácneho priateľa Slovákov a bojovníka za československú samostatnosť, anglického publicistu, historika a univerzitného profesora Setona Watsona, ktorý zavítal do B. Štiavnice dňa 1. júna 1928.

Exkurzie. Z väčších exkurzií treba uviesť: IV . ročník vyššej školy chemickej vykonal vo dňoch 14.—19. novembra 1927 pre­hliadku cukrovaru vo Veľkých Šuranoch a v Serede, cukrovaru a sladovne v Trnave, cukrovaru, rafinerie a pivovaru v. Bmelave a Starobrnenského pivovaru. Účastníci prezreli i brněnské pamät- nosti a navštívjJiJjv&dlo. — I II . ročník vyššej školy chemickej vy­konal vo dňoch 17.—23. júna 1928 návštevu výstavy súdobej kultúry v Brne a prehliadku továrne Prvej akciovej strojárenskej spoloč­nosti „Lucovka“, továrne na výrobu kobercov a továrne na vlnený tovar na Cejli. Prezreté bolo i mesto a jeho význacnejšie pamiatky, muzeum a Špilberk. V Mor. Ostrave prezrela si výprava Vítko­vické železiarne, český akciový pivovar a jamu František, v Turč.S v. Martine mesto a cintorín. — 11. ročník vyššej chemickej školy navštívil 18. júna závod na rafináciu medi a výrobu modrej ska­lice, továrňu Fatra na zpracovanie ovocia na marmelády, ovocné

Page 20: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

20

vína, ako aj mestskú elektrickú centrálu v B. Bystrici. Druhého dna prehliadla exkurzia veľké štát. železiarne a oceliarne v Pod­brezovej a smaltovnu v Hronci. Dňa 20. júna navštívila továrňu na. celulózu, drevenú drť a papier v Harmanci.

Výstavy. Učebná dielňa na zpracovanie dreva oboslala svo­jimi výrobkami výstavu slovenských žúp, poriadanú roku 1927 v dňoch Dunajského veľtrhu v zemedelskom muzeu v Bratislave, ako i výstavu, poriadanú z príležitosti tohoročného VI. Medziná­rodného sjazdu pre kreslenie, užité umenia a umeleckú výchovu v Prahe. — I tohoto roku zúčastnili sa žiaci učebnej dielne svo­jimi výrobkami výstavy učňovských prác, ktorú poriada v júni každého roku správa tunajšej učňovskej školy.

Pečlivost o žiakov. Na štátnych študijných podporách rozdelené bolo 21.007 Kčs.

Nadačný sbor ministerstva školstva a národnej osvety udelil 3 žiakom štipendiá z Pálffyckej základiny po 700 Kčs v celkovej čiastke 2100 Kčs.

Na ošatenie žiakov poukázalo ministerstvo školstva a národnej osvety 2100 Kčs.

Ministerstvo verejných prác udelilo žiakom prípravného behu odbornej školy baníckej zo zvyšku Kutnohorského všeobecného fondu hornického 700 Kčs.

Župnej študijnej podpory po 400 Kčs požívali 3 žiaci, po 100 Kčs 2 žiaci.

Okresmi študijnú podporu v čiastke 300 Kčs mal 1 žiak.Obchodná a priemyselná komora v B. Bystrici udelila 13 žiakom

podpory v čiastke 1500 Kčs, a to 4 žiakom po 150 Kčs a 9 žia­kom po 100 Kčs.

Page 21: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

21

III Štatistický prehľad žiakov.

Počet žiakov Celkový výsledok vyučovací

O d d e l e n i e

Roč

ník na po­

čiatku šk. r. alebo kurzu

na k on ci šk. r. alebo kurzu

výborní prešlioprava

po­volená

p re­pad li

neklasi­fikovaní

Vyššia škola chemická I. 3 9 4 0 2 3 0 5 3 —

55 55 55 II. 23 2 2 2 14 3 3 . —

55 51 51 III. 19 19 3 10 2 4 —

55 55 51 IV. 29 2 9 8 21 — - —

Odborná škola banícka prípravL . L 12 12 1 11 — — —

Učebná dielňa na zpra- covanie dreva . . .

ny beli

I. 7 6 _ 6 _ _ _

55 11. 9 8 — 8 — — —

11 III. 9 9 — 9 — — —

Elektrotechnický kurs I .................................. _

Elektrotechnický kurs II ................................

Page 22: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

исоxV

яг

и ао<CDCJ1Dрч

PD

< О p p

СГ1

ODbCJ1O

p5ч Og 4 P 'DV 21P

o5

< 1 О ^tr со< CD 2 13 S°o' 21 t?r ^Р ч О

рГ.

ОCLCLCDCDDj

DOi

CO

Ti

CO

05CD00 Prípravný

b e h

СО

I

00ID

PCLCDО

to5°OiI

DOCO

pOLCDО4

CDDO04I

DOCD

S . cÖ cd ”DР ч СО

W DOI r f gi“Í£Ľ2 o' p

g S’*< -Ö

g. £d1D o ^ !̂ C i—1 !3 * «-d cOP ĽO

^■ 3w

DO DO

® 2 gi—í CD O g DJ"

1—■ • CD O3 —1 Uj< ££4 P PT12 - ^ 2 P gí-S

řd

ej O O e+-Cx <!2ч 2к Т 1 CD • 3̂4

CCo

ročníkov

pobočiekzapísaných žiakov

ročníkov

pobočiekzapísaných

žiakovročníkov

pobočiekzapísaných

žiakovročníkov

pobočiekzapísaných

žiakovročníkov

pobočiekzapísaných

žiakov _ročníkov

pobočiekzapísaných

žiakovročníkov

pobočiekzapísaných

žiakov

£ESРч

o

T!o

►Do

o

ddo

ddo

toDO

OtotoI

toCO

otoCO

to

to

oL4504

IOo

otoo

0 to

1DOCO

Štatistika návštevy

od školského

roku 1921-22

do 1927—

28

Page 23: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

IV. Učiteľský sbor a pomocný personál.(V zátvorkách uvedené je , ktorým predmetom dotyčný vo šk. r. 1927—28

vyučoval, a správa sbierok.)

Riaditeľ:

Ing. Viktor Mihulka, odbor chemicko-technický (nerastopis, zemeznalstvo, všeobecná chemická technológia I.; správa uč. dielne a elektrárne).

Profesori:Ing. Jozef Belohradský, odb. chem -techn. (anorg. chémia, org.

chémia, všeobecná chemická technológia, sbierky pre všeobecnú chem. technológiu, sbierky fyzikálne; inventár nábytku a rôznych zariadení; správa budov školských a obytných).

Ing. Dr. tech. Jozef Chytrý, odb. chem.-techn. (analytická ché­mia, praktické cvičenia v laboratóriu; sbierky pre všeobecnú a analytickú chémiu).

Ing. Rudolf Paleček, odb. chem.-technický (špeciálna hospo­dárska chem. technológia, analytická chémia špeciálna, laborató­rium org. chem. technologie; sbierky pre špeciálnu chemickú tech­nológiu).

Ing. Václav Slaboch, odb. banícky (deskriptívna geometria, technické, kreslenie, strojníctvo, mechanika, staviteľstvo, elektro­technika, nerastopis; sbierky pre geom. a deskriptívu, pre techn.- kreslenie a kreslenie od ruky, pre nerastopis a geologiu, pre ban­skú merbu a geodeziu, pre baníctvo, úpravníctvo, strojníctvo a banské strojníctvo, sbierky staviteľské; technický dozor v elek­trárni).

Stanislav Veselý (matem atika, fyzika; merba a merícke ry­sovanie).

František V očovský (zemepis a dejepis, nemčina; písanie na stroji; sbierky zemepisné a dejepisné).

Leopold Wach (jazyk československý, písomnosti a účtov­níctvo; kancelárska výpomoc; knižnica učiteľská a žiacka).

Učitelia:Jozef Krause | v ъ . ... лr f v učebnej dielni na zpracovame dreva.limit ozcp J

Page 24: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

24

Výpomocní učitelia:Jaroslav Augusta, hlavný učiteľ št. učitelského ústavu v B.

Štiavnici (kreslenie, krasopis).MUDr. Samuel Kupčok, okresný lekár (prvá pomoc pri li­

ra zoch).Anton Mynář, hlavný učitel št. učitelského ústavu v B. Štiav­

nici (fyzika, chemia).Štefan Osvald, kandidát profesury (počty, merba, merícke

rysovanie).Pielovedúci:

Juraj Májov sky, defin. podúradník vo funkcii dielovedúceho elektrárne:

Pod úradníci:Martin Trcka, strojník elektrárne.

Sriadenci:Jozef Bartoš, výpomocný laborant.AI. Ján Klement, výpomocný topic.Ján Barilla, stály výpomocný sriadenec v elektrárni.Michal Wagner, výpomocný školník.

V. Zktíšky dospelosti.Písomné zkušky dospelosti v hlavnom období šk. r. 1927—28

konaly sa v dňoch 29. mája—3. júna 1928. Písomná práca z reči vyučovacej daná bola dna 29. mája 1928, praktické práce v labo­ratóriu (z hospodársko-chemickej technologie) konaly sa v dňoch 30.—3. júna 1928.

Ústne zkúšky konaly sa v dňoch 20.—22. júna 1928 za predsedníctva profesora a prednostu odboru št. priemyselnej školy v Prahe I. Ing. Jozefa Ryšavého.

Úkoly k písomným prácam maturitným.a) Z reči vyučovacej :

1. Vrchlický: „Jet sabat proto drah a milý, že před ním trud je a trud za ním.“ Rozbor.

Page 25: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

25

2. Škola Štúrova. Pojednáme.3. Odpadky hospodárskeho priemyslu. Pojednáme.

b) praktické práce v laboratóriu z analytickej chemie(hospodářsko - chemickej technologie):

1. Preveďte rozbor surového cukru. Stanovte P, popol, alkalitu, vodu. invert a cukor cestou chemickou.

2. Treba previesť rozbor melasy. S, P, voda, alkalita, uhličitý popol, invertný cukor, viskosita, N a stanovenie zkvasiteíného cukru.

3. Preveďte mechanický a chemický rozbor spodia. Podajte posu­dok, či vyhovuje rafinériám.

4. Vykonajte analysu vápenca. Voda, nerozp. zbytok, AL.2 0 3, CaO, MgO, CaC03. Či ho možno použiť, pre cukrovary?

5. Preveďte rozbor saturačného kalu. Stanovte cukor, P 20 5 veškerý, CaO, CaC03, N, K20 a piesok.

6. Rozbor spodiových odpadkov. Určite množstvo: CaC03 a CA3 (РОД. Vypočítajte, jakého množstva 60° Bé H2S04 treba к rozkladu spodiových odpadkov. Pripravte si superfosfát a stanovte množstvo P 20 5.

7. Preveďte rozbor melasového krmu. Voda, N, eterický výťažok, celulosa, sacharosa, invertný cukor. Stanovte množstvo melasy a pevnej substancie.

8. Vykonajte rozbor hnojiva. Treba stanoviť všetku kyselinu fosforečnú, kysličník kremičitý a piesok, A120 3, Fe20 3, CaO, Mg 0, vodu a C02.

9. Prevectte rozbor jačmeňa. Mechanický rozbor, popol, škrob celulosa, extrakt, acidita, voda, N, bielkoviny. Podajte posudok, či je súci na sladovanie.

10. Preveďte rozbor zemiakov. Stanovte škrobnatosť, sušinu, solanin, popol, N a cukor. Škrobnatosť treba určiť všetkými met- hodami.

11. Vykonajte rozbor kukurice. Treba stanoviť vodu, škrob, tuk, popol, bielkoviny, extrakt a hektol. váhu.

12. Preveďte rozbor piva. Stanovte alkohol, N, cukor, popol, aciditu, viskositu, C02, extrakt, barvu, prekvasenie a dextrin.

13. Preveďte rozbor mladinky. Extrakt, maltosa, popol, acidita, N, barva, viskosita.

14. Vykonajte rozhor mláta. Stanovte vodu, popol, N, extrakt, tuk. Zistite, či je bez mikrobov.

Page 26: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

26

15. Preveďte rozbor sladiny. Stanovte extrakt, maltosu, popol, aciditu, N, barvu, viskositu. Vykonajte zkúšku na zcukrenie.

16. Vykonajte analysu zita. Zistite sušinu, škrob, N, tuk, po­pol, celulosu, aciditu, hektol. váhu, sp. váhu a váhu 1000 zŕn.

17. Preveďte rozbor octa. Stanovte sušinu, popol, P20 5, alko­hol, minerálne kysel., octovú kyselinu, ťažké kovy a formaldehyd. Záverečný posudok ?

18. Preveďte analysu vína. Sp. váha, alkohol, extrakt, popol, P 20 5. Určite množstvo všetkých kyselín i tekavých, < cukor, vinný kameň.

19. Preved/te rozbor vápna, a) Stanovte Si02, R20 3, CaO, MgO a ztratu žíhaním.

b) Zistite množstvo K20 a Na20 v danom hnojive.20. Preveďte rozbor praženého koreňa čakanky. Stanovte popol,

vodu, hust., extrakt, sušinu, cukor, tuk, celulosu a barvitost. Čo súdite' o nej ako poživatině.

21. Vykonajte rozbor otrúb. Treba stanoviť vodu, N, tuk, popol, škrob, ex trak t a celulosu. Jaký je to druh otrúb a jaká je ich výživu osť?

22. Prevedťe rozbor múky. Stanovte vodu, popol, škrob, N, celulosu, lepek, aciditu. Jaká je to múka а со mienite о nej?

23. Preveďte rozbor svetlého sladu. Treba zistiť vodu, po­pol, extrakt, aciditu, diastat. mohutnosť, maltosu a vykonať celý mechanický rozbor.

24. Preveďte rozbor tmavého sladil. Stanovte popol, vodu, extrakt, aciditu, maltosu, diastat. mohutnosť a vykonajte celý mechanický rozbor.

25. Preveďte rozbor čokolády. Stanovte popol a jeho alka- litu, vodu, bielkoviny, tuk, celulosu a sacharosu.

b) Preveďte rozbor pivovarskej smoly a stanovte v nej bod topenia sa, približnú vlhkosť a minerálne nečistoty.

26. Preveďte rozbor dusíkatého hnojiva. Stanovte N, vodu, nerozpustný podiel, NaCl, perchloráť, Na2S04, K20.

27. a) Preveďte analysu škrobu. Stanovte v ňom vodu, sp. v., popol, vlákninu, príp. aciditu a chlor.

b) Analysujte vzorok sladového kvetu tak, aby ste mohol o ňom podať posudok ako o látke užívanej v kvasnom priemysle.

28. Vykonajte analysu mlieka. Treba stanoviť cukor, sp. v.,

Page 27: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

27

sušinu, tuk, bielkoviny, popol, vodu, Preveďte zkúšku na prítom­nosť konservovadla. Podľa analysy podajte potom posudok.

29. Preveďte rozbor medu. Stanovte vodu, popol, aciditu, sp. v., reduk. cukry, sacharosu, glukosu a zrobte zkúšku na pra­vosť medu.

Vonkajší jpriebeh zkúšok. Zkúšky zahájil o 8 V2 hodine ráno povzbudzujúcim prívetom vládny komisár Ing. Jozef Ryšavý. K ich zahájeniu dostavil sa i okresný náčelník, radca politickej sprá­vy Bohdan Březáček. Zakľúčenia zkúšok zúčastnil sa mimo iných I. námestník starostov, vrchný radca Aurel Láng. Bolo prítomné i všetko žiactvo ústavu. V mene abiturientov poďakoval srdeč­nými slovami vládnemu komisárovi, ako aj riaditeľovi ústavu a profesorskému sboru p, Jozef Jedlička a odovzdal ústavu veľké tableau abiturientov. Nato oslovil lúčiacich sa riaditeľ ústavu: Ing. V. Mikuška:

Moje mladé dámy a pánovia!

Ďakujem Vám za Vaše milé slová a za pamiatku, ktorú nám tu odevzdáváte.

Nebudem a. ani nemôžem vo chvíli nášho rozlúčenia, keď cit prekonáva rdzum, dávať Vám ešte ostatný raz ponaučenie pre Váš ďalší život o Vašich povinnostiach k sebe a k ľudskej spoloč­nosti. Veď viac ráz mal som príležitosť prehovoriť k Vám o týchto veciach, o význame Vašej budúcej práce, o úkoloch dnešnej tech­niky a technickej kultúry, ktorá, jako viete, stáva sa najdôleži­tejšou poprednou složkou, pravým prejavom života nášho veku.

Nejdem sa šíriť o tejto technike —- čarodejke, pripomeniem len niektoré jej manifestácie dneška:

Neďaleko severnej točne volajú odvážni priekopníci vedy, ob­kľúčení hrôzou a nebezpečím ľadovcov, vichřic a medveďov, o pomoc a ich výkriky zúfalstva nesené na vlnkách svetového éteru, ktorý dnes už tak divotvorne ovládame, počúva celý svet.

Niekoľkými dňami vopred pohybovala sa prvá raketa v prie­storu, sťa predzvesť našich výprav do výšav nebeských, kľúč rie­šenia problému ovládnutia vesmíru, prvý krok k uskutočneniu technických, utopií spisovateľov Vernea a Wellsa — púti človeka na planety a hviezdy. Kto by chcel pochybovať o tom, že sa aj

Page 28: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

28

tento sen technika raz splní? A nie menej je isté, že sa pomedzi miliardami hviezd, siniek a planiet, ktoré tvoria mlhaviny nebeské, nachodia svety hodné našich výprav do nebies, kým pre ne­možné podmienky životné tu na našej planete nastane raz veľké vysťahovanie ľudstva na svet iný.

Ciele spiritualizácie techniky — to je to pravé božstvo v človeku, jako hovoril o tom častejšie v rozhovoroch so mnou tu prítomný náš pán predseda maturitnej komisie.

Takéto problémy, ciele a snahy určujú výšku technického vzdelania, hodnotu technickej práce, ale aj mravné ideály vo svätyni práce, ktorú buduje pre lepšiu budúcnosť technik, inže- nier. Tento nový idealizmus a zbožnosť snažil som sa Vám, moji mladí priatelia, vštepovať pri každej vhodnej príležitosti a želal by som si, aby myšlienky tieto staly sa trvalými rozpomienkami, ktoré — jako dúfam - - Vás budú pútať k tejto škole.

Obraz, ktorý nám dnes odovzdávate, bude však i nám, Va­šim učiteľom, vzpomienkou radostnou na Vás, tak ako nám bolo radosťou plniť naše povinnosti učiteľské a vzdelávateľské voči Vám, ktorí — dnes u ž ' t o tajiť nemusím — by ste mohli byť vzorom všetkým ostatným žiakom nášho ústavu. A ten utešený štvorlístok dievčatok vo Vašom strede, mladí mužovia, ktorých tak chovanie, ako aj študium (veď stopercentný výborný výsledok to dokazuje) nech je Vám žriedlom nového, lepšieho nazerania na ženu dneška, tú ženu rovnocennú, hrdinskú, ktorá vo všetkých snahách a borbách muža súťaží s ním .dnes spôsobom tak uchva­cujúcim. Veď viete, že hrdinná Američanka preletela práve oceán, že žena preplávala už niekoľko ráz kanál La Manche a že aj naša vlasť sa mohla pochľúbiť našou pani Junkovou v Prahe, ako recordwomen vo svetových automobilových závodoch na Si­cílii. Nech je Vám rozpomienka na vaše milé kolegyne na škole zdrojom úcty k žene —- kamarátke muža pre život !

A škola, ktorú opúšťate, nech je Vám symbolom, sprevádza­júcim Vás životom, aby aj život Váš plynul tak, ako voľakedy v škole, kde sa neblahé chvíle žiackeho osudu striedaly s malými i veľkými radosťmi školy, v takej vyrovnanosti osudu a múdrosti^ o jakej píše veľký môj obľúbený spisovateľ Moric Maeterlinck, lebo veď nie je osudom to, čo nás postihne, lež to je osudom, čo z neštastia ťažíme pre život ďalší.

Page 29: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

29

Prajem Vám, aby ste takto štastní ostávali aj Vy tak vo vašom živote, ako aj jeho osudoch. Mávajte sa dobre !

Po reči riaditelovej boly rozdané vysvedčenia.

Výsledky.

Lehota OddeleniePri-

hlásilisa

Od- 1 stúpili

; Neboli pri-

1 pustení !

1 Priznaná dospelosťEepro-bovanís vyzná-

1 menanímvšetkými

hlasmiväčšinou j

hlasov

hlavná vyššiaškola

chemická2 9 — — 11. 1 2 6

Soznam abiturientov vyššej chemickej školy.(Žiaci hviezdičkou označení složili maturitnú zkúšku s vyznamenaním.)

1. Bárta František zo Šumperka na M oravy2. Beh o Eugen z Hliníka na Slovensku.3. Blázyová Irma* z Banskej Štiavnica na Slovensku.4. Brodniansky Edmund z Krupiny na Slovensku.5. Höhr Viliam z Fischamentu v Rakúsku.---------------6. Jankovits Anton z Banskej Štiavnice na Slovensku.7. Jedlička Jozef* z Pčtipsov v Čechách.8. Jirků Emil z Trenčína na Slovensku.9. Klein Štefan z Banskej Štiavnice na Slovensku.

10. Kohn Otto* z Blatnej v Čechách.11. Konečný František* z Velkých Lovčíc na Morave.12. Krpelec Ján* z Beluje na Slovensku.13. Lajda Emil z Dojčia na Slovensku.14. Majerský Eugen z Banskej Hodruše na Slovensku.15. . Mayer Vojtech z Banskej Štiavnice na Slovensku.16. Mociková Margita* z Bartošky na Slovensku.17. Molnár Ivan z Dalmadu na Slovensku.18. Peřinová Margita* zo Šternberka na Morave.19. Riegel Arnošt z Abrahámu na Slovensku.20. Rusniak Ladislav z Okoličného na Slovensku. „21. Schlesinger Ladislav* z Trenc. Teplíc na Slovensku.22. Skala Rudolf* zo Strunkovíc v Čechách.23. Szobor Jozef z Bzenice na Slovensku.

Page 30: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

30

24. Turmann Michal* z Banskej Hodruše na Slovensku.25. Vladár Rudolf zo Štefultova (B. Štiavnica) na Slovensku.26. Vladárova Anna* zo Štefultova (B. Štiavnice) na Slovensku.27. Wágner Zoltán zo Sielc na Slovensku.28. Zálesák Mikuláš z Trnavy na Slovensku.29. Zeman Jozef z Vrútok na Slovensku.

VI. Soznam žiakov št. priemyselnej školy na konci šk. r. 1927 -28.

(Žiaci hviezdičkou označení boli s vyznamenaním.)

Vyššia škola chemická:I . r o čn ík : Antalík Rudolf, Bacušan Vojtech, Ballon Jozef,

Barnet Jaroslav, Bernfeldová Bianka, Buriánek Bohuslav, Cidler Vojtech, Čerňan Štefan, Déneši Pavel, Fargaš František, Filán Štefan, Gašpar Ľudevít, Gáliková Aurelia, Hatternik Ferdinand, Hrnčiar Michal* Hübner Anton, Ivanič Dionýs, Janči Pavel, Komá^ rek Ján, Komlósy František, Košík Baltazar, Kriegerová Janka Lamper Julius, Lamperová Hermína, Lehocký Ján, Lihosith Karol, Liška Jaroslav, Manica Dušan, Marík Karol, Moravčík Jozef, Pies­ková Emilia*. Rovňanová Antonia, Rybársky Ján, Sečkár Ján, Srnka Imrich, Scheber František, Szitta Michal, Šebeň Vladimír, Stoll Viktor, Trávnik Zikmund.

I I . r o č n ík : Bada Julius, Baláž Ramses, Dzuriš Andrej, Fiterka Samuel, Gáborík Pavel, Galda Jozef* Gréč Viktor, Horváth Juraj, Janotík Jozef, Jeslík Rostislav, Kapsay Michal, Kováč Jo­žek Lauko Michal, Maresch Leopold* Nicko Gabriel, Osvald Jozef, Pinček Jozef, Rákóczy Alexander, Štefanka Anton, Vadász Karol, Valia František, Várnai Vincent.

I I I r o čn ík : Černaj František* Černý Jozef, Fuk as Gustáv* Chorváth Ján, Karásková Jolana, Krista Anton, Lamper Ján, Letko Ján, Macsai Vojtech, Michalec Jozef, Morvay Ján, Neuschwendtner Ján*, Páleš Jozef, Poliak Ján, Polkoráb Štefan, Poradová Ida, Su- limayec Jozef, Šajtlava Rudolf, Šramko Julius.

IV . ro č n ík : Bárta František, Beňo Eugen, Blázyová Irma*, Brodniansky Edmund, Hohr Viliam, Jankovits Anton, Jedlička Jo­zef* Jirků Emil, Klein Štefan, Kohn Otto* Konečný František*

Page 31: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

31

Krpelec Ján* Lajda Emil. Majerský Eugen, Mayer Vojtech, Moci- ková Margita, Molnár Ivan, Peřinová Margita* Riegel Arnošt, Rusniak Ladislav, Schlesinger Ladislav* Skala Rudolf, Szobor Jozef, Turmann Michal, Vladár Rudolf, Viadárová Anna* Wágner Zoltán, Zálesák Mikuláš, Zeman Jozef.

Odborná škola banícka:P r íp r a v n ý beh : Hrabovszky Gejza, Hudec František, Janík

Robert, Kišš Vojtech, Schnierer Juraj, Schürger Gejza, Schwarz Rudolf, Tilesch Arpád, W ágner Imrich* Vicián František, Vogel Vilém, Zem en Jozef.

Učebná dielna na zpracovanie dreva:I . r o č n ík : Cibuľa Ján, Cibuľa Jozef, Dúbravský Karol,

Haládek Stefan, Jedíovský Karol, Sartoris Andrej.I I . r o č n í k : Antal Jozef, Haring Jozef, Havrla Jozef, Ivanič

August, Jusko Emil, Mlynařík Štefan, Šauder Jozef, Šoučík Jozef.I I I . ro čn ík : Debnár Mikuláš, Fruštyk Karol, Učí k Franti­

šek, Koreň Jozef, Krahulec Alojz, Líškai Štefan, Šoučik Gabriel, Vantech Ján, Wolfinau Július.

Page 32: 71>ГША - digit.spgk.skdigit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV … · vÝroČnÁ zprÁva ŠtÁtnej priemyselnej Školy v banskej Štiavnici za skolsky rok 1927—28.

Knižnica š tá tneho pedagog ického ústavu

v B ratislave